Monitor / Zo slovenskej tlače / Jún - Júl 2016
Ako sa vyrovnať s mocou? - Orbán približuje Maďarsko k Putinovi - Komu pomôže referendum? - Na stretnutí kresťanov Európy v Budapešti - Oslavy 200. výročia založenia obce Pitvaroš - Slovenské spievanky a veršovačky Dabaši-Šáre - Správy Slovenského inštitútu v Budapešti - Historický kalendárVybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ImroInfo/2016/ImSlTl05.rtf
Maďarsko podporuje svojich zubných lekárov
20. júla 2016 - (Vladimír Turanský - Hospodárske noviny)
Nielen Slováci, ale aj Rakúšania, Nemci, Angličania, Íri, Francúzi, Taliani a dokonca aj Američania cielene navštevujú Maďarsko, aby si tam dali opraviť chrup. Slovákov tam chodí v ostatných rokoch menej. Dentistov u našich južných susedov navštevujú hlavne ľudia, ktorí bývajú v blízkosti hraníc a ovládajú maďarčinu. V maďarských zubných klinikách sa však dá bežne dorozumieť aj po nemecky a anglicky. „V tomto roku prichádza do stomatologických ambulancií a kliník v Szombathely, Šoproni a Mosonmagyaróvári síce menej Rakúšanov a Nemcov, ale z ďalších európskych krajín a USA je pacientov stále pomerne veľa. „Američania hľadajú v Maďarsku rozsiahlejšiu zdravotnú starostlivosť, vrátane kozmetických orálnych ordinácií. Ceny sú tam pre nich o polovicu nižšie ako doma, v USA. Vrátane nákladov na cestovné do Európy a ubytovanie,” uvádza maďarský denník Magyar Nemzet. Maďarskí dentisti pracujú kvalitne. Samozrejme, aj oni používajú špičkový, ale aj menej kvalitný materiál, čo sa na cene ošetrenia výrazne prejaví. Napríklad pri zubných implantátoch môže byť cenový rozdiel aj niekoľko sto eur. Maďarsko sa podľa tamojších médií môže pochváliť oveľa väčším počtom stomatologických ambulancií ako ktorákoľvek európska krajina. Na jedného obyvateľa má viac zubných lekárov ako iné krajiny na svete. Mnohé kliniky sú aj na vidieku, pričom tam za prijateľné ceny poskytujú kvalitné služby vrátane relaxu po zubnom zákroku. „V mestečku Mosonmagyaróvár v blízkosti rakúskych hraníc (od slovenských asi tak ďaleko, ako je z Bratislavy do Trnavy) pôsobí podľa maďarskej tlače viac ako 160 stomatologických ordinácií. „Je to aj tým, že maďarská vláda cielene podporuje,zubnú turistiku`. Premiér Viktor Orbán v roku 2011 uzatvoril s Kanceláriou lekárskeho turizmu (Orvosi Turizmus Iroda) dohodu o vytvorení uceleného programu rozvoja stomatologickej turistiky. Vláda následne na prípravu tohto programu poskytla jednu miliardu forintov. Medzi zakladateľmi programu bol aj Béla Bátorfi, Orgánov zubný lekár,” informoval HN spravodajca TASR pre Maďarsko Ladislav Vallach. Aké sú teda v Maďarsku ceny za stomatologické služby? Mnohí lekári si ich s klientmi dohodnú osobne alebo cez internet. Niektorí zasa svoje cenníky zverejnili. Ale pozor. Nemusia to byť konečné ceny. Až u lekára sa pacient dozvie, či je v cene napríklad aj röntgen zubov, prípadne ďalšie potrebné lekárske úkony.
Na poslednú rozlúčku s pilierom LGT Tamásom Somlóom prišli stovky ľudí
http://www.teraz.sk/kultura/budapest-na-poslednu-rozlucku-s-pi/208048-clanok.html
Premiéri V4 chcú pripraviť stanovisko k ponuke EÚ verejnosti
http://www.teraz.sk/slovensko/fico-premieri-v4-chcu-pripravit-eu-stano/208004-clanok.html
Maďarsko môže vymeniť forinty za eurá do roku 2020
http://www.etrend.sk/ekonomika/madarsko-moze-vymenit-forinty-za-eura-do-roku-2020.html
Maďarsko spĺňa všetky kritériá pre zavedenie eura
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarsko-splna-vsetky-kriteria-pre/207527-clanok.html
Maďarská vláda pochybila, musí pripraviť nový zákon o zhromažďovaní
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-vlada-pripravi-novy-zakon/207502-clanok.html
Maďarská vláda zmení pravidlá demonštrácií, vyzval ju na to ústavný súd
Zákon o občianstve pripravil o pas už 1425 ľudí
http://www.aktuality.sk/clanok/356602/zakon-o-obcianstve-pripravil-o-pas-uz-1425-ludi/#
Zomrel popredný maďarský spisovateľ Péter Esterházy
http://www.teraz.sk/kultura/renomovany-madarsky-spisovatel-esterhazy/206904-clanok.html
Maďari mali šťastie na najjasnejšieho spisovateľa, ktorého mohli obdivovať
Ako sa vyrovnať s mocou? - Esterházy a Gorkij
20. júla 2016 - (Peter Morvay - Denník N)
Maďarský spisovateľ zostal vždy slobodný, jeho ruský kolega je príkladom, ako sa intelektuál zapredá diktatúre - Nemôžete písať, keď máte na špičke pera priviazanú mašľu v národných farbách alebo čokoľvek iné. Spisovateľ smie mať na špičke pera iba špičku pera, prípadne trochu atramentu, napísal jeden z najväčších maďarských spisovateľov Péter Esterházy. Zomrel neočakávane minulý týždeň. Vedelo sa, že má rakovinu pankreasu, sám to vlani oznámil, situáciu však zvládal s obvyklou noblesou a humorom, dokonca vydal knihu, v ktorej sa so svojou chorobou a reakciami okolia vyrovnáva. Málokto však asi čakal takýto rýchly priebeh choroby. „Konečne text, ktorý nezačínam slovom pankreas,” začal posledný verejný prejav na začiatku júna, keď v Budapešti otváral tradičný Týždeň knihy, najväčšiu literárnu udalosť u našich susedov. Samozrejme, neodpustil si kritiku súčasných pomerov v krajine, večné hľadanie nepriateľa a snahy mocibažných diletantov ovládať maďarskú kultúru.
https://dennikn.sk/516725/esterhazy-a-gorkij-dva-priklady-ako-sa-vyrovnat-s-mocou/
ARISTOKRAT V NAJLEPŠOM ZMYSLE SLOVA
Neochota slúžiť nejakej ideológii či politickej strane a moci totiž u Esterházyho neznamenala, že by sa nevyjadroval k politike a spoločenským pomerom. Písal pravidelne publicistiku, ktorá síce nebola prvoplánovo politická, ale svoje názory na politické dianie v nej nikdy neskrýval. Platilo to najmä za takzvaných konzervatívnych, v skutočnosti nacionálnych vlád s autoritárskymi sklonmi, zahľadených do minulosti, ktoré mali v maďarských podmienkach paradoxne k demokracii oveľa negatívnejší vzťah než vlády postkomunistických socialistov. Po roku 1989 ich bola - vrátane tej dnešnej - väčšina. Pritom bol Péter Esterházy na prvý pohľad priamo stelesnením umeleckého ideálu takzvanej konzervatívnej kultúrnej politiky. Pôvodom bol aristokrat, veriaci, svojím spôsobom i konzervatívny a navyše rovnako ako Viktor Orbán miloval futbal. Esterházy však bol aristokrat v najlepšom zmysle slova, neznášal malosť, šovinizmus, primitivizmus, boj o korytá, pokrytectvo a hádzanie zodpovednosti na iných. A to ho logicky stavalo proti trpaslíkom a lokajom, čo sa na aristokratov len hrali. Esterházy sa vždy a celkom úspešne držal toho, že spisovateľ má byť nezávislý od ideológií a politík. Známym sa stal v osemdesiatych rokoch. V liberálnejších podmienkach kádárovského režimu mohol publikovať viac-menej slobodne, aj keď v ničom nezodpovedal ideálom vtedajšej kultúrnej politiky. Líšil sa však aj od mnohých svojich kolegov, ktorí sa snažili z naivity alebo vypočítavosti „viesť dialóg s mocou” a zaistiť si lepšie podmienky. Medzi nimi bolo mnoho takých, čo sa potom rýchlo pretransformovali na zúrivých nacionalistov a vydávali sa za obete komunistického útlaku. Estreházy sa nikdy nepovažoval za obeť, aj keď si jeho rodina za komunizmu skutočne vytrpela svoje. Nikdy sa však nepovažoval ani za bojovníka proti diktatúre. Proste na ňu kašlal, vytvoril si vlastný svet, oslobodil sám seba, ako píše publicista János Széky. A zároveň pomohol žiť slobodne aj mnohým iným. Nikdy nikomu neslúžil, a preto ani nikdy nemusel prezliekať kabát a meniť názory ako mnohí iní. Sám Esterházy tento jav, ako vždy trefne a s humorom, krátko po páde komunizmu s odkazom na biblický príbeh obrátenia Saula/Pavla nazval „dopravnou špičkou na ceste do Damasku”. Takých ľudí naozaj nie je veľa. Z histórie poznáme častejšie príklady zlyhania umelcov či aspoň ich ťažkého vyrovnávania sa s tlakmi, ktorým boli vystavení.
PROPAGANDISTA
Minulý mesiac uplynulo osemdesiat rokov od úmrtia iného veľkého spisovateľa, ktorý naopak absolvoval cestu do Damasku viackrát obidvomi smermi. Nezvládol „situáciu medzi kladivom a nákovou” ako svoj osud sám opisoval. Maxim Gorkij pred ruskou revolúciou v roku 1917 s výhradami podporoval boľševikov, ale prvé roky po revolúcii vystupoval ako ostrý kritik ich mocenských praktík. Následne prijal Leninovu ponuku, aby sa zo zdravotných dôvodov odsťahoval do zahraničia a žil tam na náklady sovietskej vlády. To však, samozrejme, znamenalo i to, že sa aspoň verejne nebude o sovietskej diktatúre kriticky vyjadrovať. Gorkij pritom na peniaze z Moskvy nebol existenčne odkázaný. Na rozdiel od mnohých iných ruských kolegov by v emigrácii nehladoval. Bol svetovo uznávaným a populárnym autorom. Napriek rokom stráveným v zahraničí sa síce nikdy nenaučil žiadny cudzí jazyk, ale jeho diela vychádzali v prekladoch vo vysokých nákladoch, jeho hry sa hrali po celom svete. Rýchlo si však privykol na bezstarostný, skutočne luxusný život v Taliansku a ten mu najlepšie zaistili peniaze od komunistickej vlády. Gorkij sa doslova predal diablovi a musel za to platiť čoraz viac. Po niekoľkých rokoch už nestačilo iba mlčať, musel sa aktívne zapojiť do obhajoby sovietskeho režimu v zahraničí, vyvracať správy o jeho krutosti, o vyháňaní, väznení a vraždení obyčajných ľudí i príslušníkov ruskej kultúrnej elity, napádať ruských emigrantov a zahraničných kritikov. Mal stále veľký vplyv a prispel k tomu, že mnoho známych západných ľavicových intelektu álov odmietalo desivým správam z Ruska uveriť. Po čase už Stalinovi nestačilo ani toto. Z propagandistických dôvodov potreboval zinscenovať pompézny návrat spisovateľa do Ruska a Gorkij sa pod hrozbou zastavenia dotácií opäť podvolil. Doma začal najhanebnejšiu éru svojho života. Podobne ako v emigrácii sa ho režim snažil čo najviac odstrihnúť od sovietskej reality, určite však z väčšej časti vedel, čo sa okolo neho deje. Mal dosť informácií o stalinskom terore, o pravom charaktere gulagov, o krutom osude mnohých svojich známych. Ani to mu nebránilo písať oslavné články aj o gulagoch a celom systéme nútených prác, píše česká rusistka Ivana Ryčlová. Smutne slávny koncentračný tábor na Soloveckých ostrovoch, ktorý v rámci zinscenovanej reportážnej cesty navštívil, Gorkij nazval príkladom humánnosti sovietskeho väzenského systému, v ktorom sa „sociálne nebezpeční ľudia menia na sociálne užitočných, profesionálni zločinci na kvalifikovaných robotníkov a uvedomelých revolucionárov”, a to všetko pomocou „výchovy prácou za podmienok čo najširšej slobody”. Ešte za života sa Gorkij stal ikonou komunistickej propagandy a výrazne prispel k zakrývaniu komunistických zločinov. Rád pritom prijímal materiálne a iné pocty, ktoré mu za to boli odmenou. V tomto kontexte je skoro vedľajšie, že sa Gorkij občas snažil zastať perzekvovaných intelektuálov a niektorých svojich známych pravdepodobne skutočne zachránil. Odvahu opäť verejne kritizovať Gorkij našiel až na sklonku života, po smrti syna, ktorý bol možno zavraždený na príkaz šéfa tajnej polície. To už však bol dostatočne kúpený, zdiskreditovaný a izolovaný, aby si Stalin z jeho ďalšieho obratu nerobil ťažkú hlavu.
STAČÍ SA ROZHLIADNUŤ
Esterházy a Gorkij, samozrejme, nežili v rovnakých podmienkach, pomery za kádárizmu a stalinizmu sa nedajú úplne porovnávať. Tobôž tlaky, ktorým boli vystavení. To však nič nemení na tom, že sa Gorkij, spisovateľ vydávaný za svedomie Ruska (a často sa tak aj tváriaci), zapredal najmä z materiálnych dôvodov. Po väčšinu času, keď slúžil diktatúre, nebol vystavený skutočnej hrozbe, dokonca ani existenčnej. Bol vo svete príliš známy a populárny, aby na neho spáchali atentát, aby mu niečo vážne hrozilo. Lenin a potom Stalin si ho kúpili za pocty a za luxusný život, zastrašovať ani nemuseli. To sa v prípade Esterházyho nepodarilo komunistom ani nacionalistom, aj keby sa bol obom veľmi hodil. Na Slovensku rovnako ako v Maďarsku sa pritom stačí rozhliadnuť, aby človek videl množstvo „celebrít” od celkom schopných umelcov až po televízne hopsandy moderujúce mítingy vládnucich strán, aby bolo jasné, že zo strany moci ponuka zapredať sa stále je. A že sa vždy nájde dosť ľudí, pre ktorých je tento obchodný model dostatočne príťažlivý. Smutne slávny koncentračný tábor na Soloveckých ostrovoch, ktorý v rámci zinscenovanej reportážnej cesty navštívil, Gorkij nazval príkladom humánnosti sovietskeho väzenského systému.
Porucha v maďarskej jadrovej elektrárni
Museli ju odstaviť
http://www.teraz.sk/zahranicie/porucha-v-jadrovej-elektrarni-paks-mus/206828-clanok.html
RETRO-ELEKTRO / Kysucké múzeum v Čadci
https://www.facebook.com/oslovma/posts/982398175192492
V Maďarsku sa rozširuje kruh nedostatkových profesií
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarsko-chybajuce-profesie/206591-clanok.html
Nový web TASR
Jozef Viktorín - Významná postava slovenskej a maďarskej kultúrnej histórie
Slováci v Maďarsku nezabúdajú na Viktorína
Z Košíc do Bratislavy rýchlejšie cez Maďarsko?!
Nečakaná výstavba diaľnice medzi metropolami Slovenska
Euro aj jednotný trh sú ohrozené, tvrdí Orbán
http://www.teraz.sk/ekonomika/euro-aj-jednotny-trh-su-ohrozene-tvrdi/206207-clanok.html
Orbán žiada EÚ, aby sa vyrovnala s kritikou
„Prestaňte idealizovať európsky projekt!“
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-ziada-eu-aby-sa-vyrovnala-s-kr/206134-clanok.html
Diána Marosz: Miška a Peťa - maďarskí chlapci
Ak nechceme byť povrchní, vždy sa treba pokúšať vidieť veci aj z inej perspektívy. A platí to nielen pri menách, ale napríklad aj pri niektorých historických udalostiach, ktoré vnímajú Slováci a Maďari odlišne.
http://dianamarosz.blog.sme.sk/c/428123/miska-a-peta-madarski-chlapci.html
V uplynulých rokoch požiadalo o maďarské občianstvo 850.00 ľudí
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-v-uplynulych-6-rokoch-pozia/205849-clanok.html
Šéf národniarov je najsympatickejším...
Slotovho nástupcu majú radi aj Maďari / Andrej Danko je sympatický voličom Mosta, Bélu Bugára zas majú radi voliči SNS. Čo sa na Slovensku zmenilo?
Új Szó: SMK malo financovať kampaň z peňazí na výučbu maďarčiny
http://www.teraz.sk/slovensko/uj-szo-smk-malo-financovat-kampan-z/206823-clanok.html
Maďarská vláda poslala státisíce mimovládke prepojenej na SMK
Obchádzanie zákona
http://domov.sme.sk/c/20215027/madarska-vlada-poslala-statisice-mimovladke-prepojenej-na-smk.html
Maďarské peniaze v slovenskej politike? Mali by ísť menšinám
Ak by sa podozrenia potvrdili, išlo by o porušenie zákona.
http://komentare.sme.sk/c/20215093/madarske-peniaze-v-slovenskej-politike-mali-by-ist-mensinam.html
Spoločné spomienky a spoločné plány tvoria národ
http://www.teraz.sk/zahranicie/predseda-smk-sa-v-rumunsku-zucastnil-n/208051-clanok.html
Tohtoročný pochod Budapest Pride nenarušili extrémisti
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-pochod-budapest-pride/204870-clanok.html
R. Fico: Na summite si chceme urobiť inventúru politík EÚ
http://www.teraz.sk/slovensko/r-fico-na-summite-si-chceme-urobit-in/205364-clanok.html
Slovensko sa ujíma predsedníctva v Rade Európskej únie
http://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-sa-ujima-predsednictva/204575-clanok.html
Maďarských socialistov v prieskume dobieha Demokratická koalícia, vyhráva Fidesz
Maďarskí socialisti si zvolili nového predsedu
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarski-socialisti-si-zvoili-noveho-pre/203675-clanok.html
Košické divadlo Thália hodnotí uplynulú sezónu ako prelomovú
http://www.teraz.sk/kultura/kosicke-divadlo-thalia-hodnoti-uplyn/203444-clanok.html
Krajiny V4 sa obrátili na EÚ vyhlásením po schôdzke premiérov
http://www.24hod.sk/krajiny-v4-sa-obratili-na-eu-vyhlasenim-po-schodzke-premierov-cl446139.html
Maďarský minister riadiaci úrad vlády by nehlasoval za Maďarsko v EÚ
Maďarom sa Brexit nepáči, Poliaci vďaka EÚ rozprávkovo bohatnú
http://aktualne.atlas.sk/zahranicie/europa/madarom-brexit-nepaci-poliaci-vdaka-unii-bohatnu.html
Maďarská diplomacia: Odmietame nátlak EÚ na Britániu kvôli brexitu
http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-vo-varsave-madarsko-odmie/205919-clanok.html
V Maďarsku vyzvala opozícia na zmenu hospodárskej politiky. Kvôli brexitu
Lendvai: Šťastím Slovenska je, že má po brexite Lajčáka
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/397302-lendvai-stastim-slovenska-je-ze-ma-po-brexite-lajcaka/
Maďari chcú pomocou stimulov prilákať firmy, ktoré Britániu opustia po brexite
Jobbik: Briti dali EÚ jednu z najväčších faciek v histórii
Nielen o nacionalizme z knihy Johna Lukacsa - Demokracia a populizmus
https://dennikn.sk/blog/nielen-nacionalizme-knihy-johna-lukacsa-demokracia-populizmus/
Veľké premeny maďarskej vlády. Orbán mení jej štruktúru, vzniknú nové kreslá
V. Orbán bude v inzerátoch v tlači vyzývať Britov na zotrvanie
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-premier-vyzva-britania/202506-clanok.html
Maďarsko neplánuje vystúpiť z EÚ
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-neplanuje-vystupit-z-eu-/203870-clanok.html
„Orbán by mal po britskom referende prehodnotiť svoju politiku“
http://www.teraz.sk/zahranicie/expremier-gyurcsany-orban-musi-pres/203599-clanok.html
Orbán približuje Maďarsko k Putinovi
17. júna 2016 - (Jozef Ryník - dennik.hnonline.sk)
Bývalý maďarský minister financií Lajos Bokros pre HN o ekonomike svojej krajiny aj zmenách v politike.
- Rakúsky historik Paul Lendvai napísal o Maďarsku knihu s názvom Premrhaná krajina. Bol naozaj potenciál vašej krajiny, ktorá robila protrhové reformy už v polovici 90. rokov, premrhaný?
- Z väčšej miery, bohužiaľ, áno. Maďarsko zažilo veľký obrat v ekonomickej politike štátu. Stalo sa to už počas prvej vlády Viktora Orbána v rokoch 1998 až 2002. Prvé tri roky Orbán pokračoval v reformách, ktoré som spustil už v roku 1996. Tie pomohli ekonomike zvýšiť export, prilákať zahraničných investorov a zvýšiť rast hrubého domáceho produktu. Lenže v roku 2001 prišla takzvaná Dotcom kríza. Orbán sa po nej rozhodol, že rast ekonomiky bude podporovať štátnymi výdavkami. Navyše bolo pred voľbami. Hoci Orbán voľby prehral, nová vláda socialistov pokračovala v míňaní na dlh a zvyšovala deficit krajiny. Navyše, socialisti zaviedli mnohé populistické veci ako 14. dôchodok či 13. plat.
- Kam takáto politika krajinu priviedla?
- Viedlo to opäť na pokraj krachu. Mesiac po páde banky Lehman Brothers požiadalo Maďarsko ako prvá krajina Európskej únie Medzinárodný menový fond a Európsku komisiu o záchrannú pôžičku. Dostali sme 20 miliárd eur.
- Trhové reformy v Maďarsku robili najmä socialistické vlády, ako napríklad kabinet pod vedením premiéra Gyulu Horna v polovici 90. rokov a napokon aj Ferenca Gyurcsánya v roku 2008. Je to iba náhoda?
- Reformy sa zvyčajne robia vtedy, ak sú všetky iné možnosti vyčerpané. Ani Gyula Horn nemal rád úsporné opatrenia, ale pochopil, že už nemá inú možnosť. V tom čase Horn požiadal Nemecko o miliardovú pôžičku v nemeckých markách, lebo Maďarsko bolo pred finančným kolapsom. Nemecký kancelár Helmuth Kohl mu odpísal, že Nemecko rado pomôže, ale Maďarsko musí urobiť trhové reformy a zaviesť úsporné opatrenia. Vtedy Horn súhlasil s úsporným balíčkom, ktorý som navrhol ja ako minister financií.
- Svoje ministrovanie ste však nedokončili a to isté platí aj o reformách. Prečo?
- Bol som vo funkcii len jeden rok. Skončil som preto, lebo som chcel ísť v reformách ešte ďalej. Pre mňa bol úsporný balíček len začiatok. Chcel som robiť aj dôchodkovú, školskú či zdravotnú reformu, ako i zmeny v štátnej správe. Horn už tieto plány nepodporoval, tak som odišiel. Začal som pracovať pre Svetovú banku a pomáhal som robiť reformy slovenskej vláde pod vedením premiéra Mikuláša Dzurindu.
- Aká je situácia v maďarskej ekonomike dnes? Na jednej strane rastie, i keď pomaly. Na druhej strane prichádzajú správy najmä z bankového sektora, že štát sa tam veľmi mieša do biznisu...
- Aby sme pochopili, čo sa deje dnes v Maďarsku, treba sa vrátiť do roku 2010, keď Orbán druhýkrát vyhral voľby a zastavil veľa reforiem. Nepochopil, že problém nie je v tom, že sme urobili veľa zmien, ale že ich bolo málo. Orbán stopol penzijnú reformu, zoštátnil druhý pilier dôchodkového sporenia. Zaviedol veľké dane pre banky a prinútil ich vymeniť hypotéky vo švajčiarskych frankoch za forinty vo veľmi nevýhodnom kurze pre banky. Zahraniční vlastníci síce rekapitalizovali svoje maďarské banky, ale malo to vedľajší efekt. Banky prestali požičiavať.
- Nestúpli ani úroky?
- Nie, Maďarská centrálna banka zosekala základnú sadzbu pod jedno percento. Lenže to nepomáha. Nezáleží na tom, akú nízku sadzbu máte, ak banky nechcú požičiavať. Nazýva sa to pokazený transmisný mechanizmus. Prečo by mali banky požičiavať? V prvom rade majú málo dôveryhodných zákazníkov. Po druhé, nie je dopyt po úveroch, keďže ekonomika nerastie. Po tretie, v krajine nie sú zahraniční investori.
- Prečo z Maďarska odišli?
- Pretože ich vláda vyhnala. Znárodnila niekoľko bánk aj podnikov. Jej videním je, že štát má poskytovať prácu, investície aj sociálnu pomoc. Navyše, nemá rada iný priemysel ako výrobný. Zaviedla nové dane aj na energetiku, televíziu či reklamu.
- Aké banky vláda znárodnila?
- Napríklad Budapest bank, ktorú vlastnila GE Money Bank. Tiež tretiu najväčšiu banku MKB, ktorú vlastnili Nemci. A navyše, vláda si požičala nato, aby mohla tieto banky kúpiť, takže štátny dlh sa zvýšil. Vláda má úplne iný pohľad na ekonomiku. Verí, že štátom riadená oligopolná ekonomika môže byť úspešná a je lepšia ako liberálny kapitalizmus. Verí aj v neliberálnu demokraciu.
- Vy ste vstúpili už aj do politiky, keď ste pred troma rokmi založili liberálno-konzervatívnu stranu. Veríte, že môžete uspieť v krajine, kde si konzervatívny tábor privlastnili strany Fidesz a Jobbik?
- Orbán nie je konzervatívec. Je to populista a nacionalista vystupujúci proti demokracii. Pre mňa konzervatívny pohľad nie je nikdy proti trhu, o silnom štáte či rozpočtovej nezodpovednosti. Ak má niekto za cieľ vytvoriť neliberálnu demokraciu, k čomu sa Orbán otvorene hlási, približuje sa k ruskému prezidentovi Putinovi. Dobrá správa je, že Orbán nemôže konať ako Putin, lebo Maďarsko je veľmi odlišné od Ruska. Má malú otvorenú ekonomiku a žiadnu ropu. Našťastie.
- Môžete teda proti nemu uspieť?
- V roku 2018 pôjdeme do volieb a dúfam, že sa dostaneme do parlamentu, ak budú voľby spravodlivé. Lebo už sú náznaky, že môžu byť ovplyvňované, čo sa už stalo v minulých komunálnych voľbách.
- Ukrajina je dnes na križovatke. Spomínali ste, že aj pre Európsku úniu je dôležité, ktorou cestou sa vyberie. Môžete to vysvetliť?
- Na Ukrajine už boli dva pokusy pričleniť ju k Západu. Bola tam oranžová revolúcia aj Majdan. Nanešťastie, obe priniesli veľmi málo výsledkov v ekonomike a politike. Dnes už hádam tamojší politici chápu, že v stávke nie sú len reformy, ale samotná existencia ich štátu, keďže Rusko tam intervenovalo. Preto tvrdím, že Európska únia má povinnosť, a je to aj v jej záujme, aby podala Ukrajine pomocnú ruku v podobe ponuky štatútu kandidátskej krajiny. Mala by to urobiť dokonca predtým, ako Ukrajina urobí nejaké reformy. Ak tento štatút majú Bosna a Hercegovina, Kosovo či Turecko, mala by ho mať aj Ukrajina, ktorá je strategicky oveľa významnejšia. Je to nárazníkový štát pred expanziou ruského autoritárstva.
- Nemala by Európska únia spísať aj list požiadaviek, ktoré musí Ukrajina splniť predtým, než jej niečo ponúkne?
- Podmienky by mali byť, ale pri finančnej a materiálnej pomoci. Ponuka kandidatúry je skôr symbolické gesto. Neznamená to, že sa Ukrajina o desať rokov stane členom Európskej únie. Pozrite sa na Turecko, ktoré je kandidátom už roky, ale od členstva sa skôr vzďaľuje. Netvrdím, že by Európska únia mala zmeniť svoje hodnoty. Mala by trvať na reformách, ale mala by si uvedomiť aj to, že reformy sa dajú zvrátiť. Dobrými príkladmi sú dnešné Maďarsko a Poľsko.
- Pre Európsku úniu je preto lacnejšie ponúknuť im status čakateľa ako finančné pôžičky?
- Je to lacnejšie, ale niekedy je dobré robiť aj drahé riešenia. Dôležitejšie je, či sa na Ukrajine nájdu vodcovia, ktorí budú ochotní robiť reformy. Európska únia sama nie je schopná nanútiť im reformy. Také reformy by nefungovali a mohli by byť dočasné. Politici na Ukrajine si musia uvedomiť, že reformy sú v záujme ich krajiny, a musia o tom presvedčiť aj ľudí. Až keď toto urobia, môže prísť pomoc z Európskej únie. Potom sa bude aj európskym politikom ľahšie vysvetľovať voličom, prečo je dôležité pomôcť Ukrajine.
- Vidíte dnes takýchto politikov na Ukrajine?
- Dúfam, že sa nájdu. Súčasný prezident Petro Porošenko bol nádejný, ale nezvláda všetky trenice, ktoré sa tam dejú medzi oligarchami. Nejednotnosť medzi politickými elitami škodí krajine.
Kto je Lajos Bokros? - Maďarský ekonóm bol v rokoch 1995 až 1996 ministrom financií svojej krajiny. Známym sa stal svojimi reformnými balíčkami. Neskôr pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu. Pracoval aj pre Svetovú banku. V roku 2013 založil konzervatívno-liberálnu stranu MoMa. Dnes je profesorom ekonómie a verejnej politiky na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti.
Eurokomisia zažalovala Maďarsko pre pravidlá predaja pôdy cudzincom
http://www.teraz.sk/zahranicie/eurokomisia-zazalovala-madarsko/202100-clanok.html
Maďari tvrdým zákonom vyhnali Uber
Na Slovensku sa zatiaľ Uberu darí
http://www.etrend.sk/firmy/madari-tvrdym-zakonom-vyhnali-uber.html
Uber pozastaví svoju činnosť v Maďarsku
http://www.teraz.sk/ekonomika/uber-oznamil-ze-pozastavi-svoju-cin/206688-clanok.html
Uber to má v Maďarsku ťažké. Parlament mu na rok zablokuje web
http://www.pcrevue.sk/a/Uber-to-ma-v-Madarsku-tazke--Parlament-mu-na-rok-zablokuje-web
Rakúsko pomôže Maďarsku pri strážení schengenských hraníc
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/396537-rakusko-pomoze-madarsku-pri-strazeni-vonkajsich-hranic/
Maďarskí socialisti považujú zmenu ústavy za upevňovanie moci Fideszu
Maďarsko za tajné sledovanie zaplatí odškodné, rozhodol európsky súd
Krajanské FOTO-DOTYKY 2006-2015
http://www.uszz.sk/data/files/Fotodotyky%202016%20na%20web%20fotky.pdf
32 fotografií z vernisáže ako na dlani - 10 rokov pôsobnosti ÚSŽZ
Zahraničných Slovákov ubúda
Klesajúce prostriedky z grantov / Vernisáž fotografii
http://www.aktuality.sk/clanok/353369/zahranicnych-slovakov-ubuda-ukazuju-statistiky/
Na slávnosti Dňa zahraničných Slovákov
v Sade Janka Kráľa zaznel apel na zveľaďovanie slovenskosti a utuženie spolupatričnosti krajanov vo svete
Čaro imaginácie - slovenská kovačická insita v Piešťanoch
http://www.uszz.sk/sk/stranka/4136/caro-imaginacie---fenomen-kovacickej-insity-v-piestanoch
Kniha o ľuďoch, ktorí odišli za svojím snom
Martin Pollack v knihe Americký cisár búra nostalgické mýty o haličskej dedine a americkej zasľúbenej zemi...
http://www.aktuality.sk/clanok/354840/kniha-o-ludoch-ktori-odisli-za-svojim-snom/
Michal Lásik poctený Pamätnou medailou ÚSŽZ za vklad slovenskosti
Šesťdesiatnik Michal Lásik dostal ocenenie ÚSŽZ
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/24058-es-desiatnik-michal-lasik-dostal-ocenenie-us-z
Ocenený oslávenec Michal Lásik - Pedagóg, zástupca riaditeľa Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe, predseda Čabianskej organizácie Slovákov, Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby a Výchovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku / Generálny konzul v Békešskej Čabe Igor Furdík / Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková - oSlovMa-Video:
https://www.facebook.com/oslovma/videos/966005700165073/
https://www.facebook.com/oslovma/videos/966101893488787/
Podporujú slovenskú kultúru v Maďarsku
6. júla 2016 - (Kysucké noviny)
Podporovatelia slovenskej kultúry v Maďarsku navštívili v závere školského roka dve vzdelávacie ustanovizne. Prvou bolo Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a kolégium v Békešskej Čabe. Školu navštevuje takmer 400 žiakov, ktorí sa okrem tradičných predmetov venujú aj umeleckým odborom. Mimoriadne sú obľúbené krúžky v oblasti textilu, výtvarníctva, spevu, umeleckého prednesu a ľudového či spoločenského tanca. Slovenská delegácia zo severozápadného Slovenska, ktorú viedol Jozef Federič, odovzdala vedeniu tejto školy a neskôr aj učiteľom a žiakom Slovenskej dvojjazyčnej ZŠ a MŠ v Slovenskom Komlóši ako dar sto publikácií a učebníc, v ktorých sú okrem iných aj informácie o kysuckom regióne. Riaditeľky oboch edukačných inštitúcií, Edita Pečeňová a Zuzana Lauková, prejavili za sponzorský dar úprimnú vďaku a potvrdili, že slovenský jazyk a kultúra bude na ich školách dominovať aj v budúcich rokoch. Snahy oboch škôl ocenil aj člen predstavenstva Slovenského syndikátu novinárov Milan Matušinský najmä v súvislosti s uchovávaním slovenských tradícií a spomienok na svojich významných predkov.
Učiteľka Materskej školy v Santove Terézia Motiková vyznamenaná
V Peštianskej Redute pri príležitosti Dňa pedagógov za vynikajúcu prácu prevzala Cenu Márie Terézie Brunšvikovej...
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-zena-a-spolocnost/24037-vyznamenanie-terezie-motikovej
Slovenskí pedagógovia z Maďarska na doškoľovaní v Bratislave
https://www.facebook.com/oslovma/posts/967908706641439
Festival v Banke - Kapitál v tom najkrajšom zmysle slova
Potešenie v prírodnom amfiteátri pri banskom jazere pramení v úcte k našim predkom a predstavuje jedinečné vzdávanie holdu pestovateľom našich folklórnych tradícií. / Klenoty, duchovné hodnoty - potenciál, predstavujúci bohatstvo našej Slovače.
https://www.facebook.com/events/1199415420109377/
www.oslovma.hu/XXX/BankSK16-pozvanka.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/970516576380652
oSlovMa-Fotogaléria:
2015 - https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=804667696298875
2014 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.620708814694765.1073741908.147596498672668&;;type=1
2013 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.449368291828819.1073741850.147596498672668&;;type=3
2012 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.303668526398797.64115.147596498672668&;;type=1
Celoštátna súťaž ZSM Slovenský škovránok 2016
Celoštátna súťaž ZSM Slovenské spievanky a veršovačky
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-deti-a-mladez/24036-de-slovenskeho-slova-a-piesni-v-daba-i
Celoštátne kolo súťaže Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) pre deti a mládež 3. júna 2016 v Dabaši-Šáre - oSlovMa-Fotogaléria:
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.960200837412226.1073742004.147596498672668&;type=3
Vážená pani Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku,
ctení organizátori a účastníci Slovenských spievaniek a veršovačiek v Dabaši-Šáre,
milí mladí recitátori a speváci,
s úprimnou vďakou sme prijali Vaše pozvanie na tradičnú recitačnú prehliadku - sviatok slovenského jazyka v prezentáciách ľudového spevu a prednese poézie a prózy najmladšej generácie Slovákov v Maďarsku. Vieme, že celoštátna súťaž detí a žiakov škôl, vrátane slovenských národnostných škôl v gescii Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, sa každý rok, počnúc jej súťažnými predkolami v rôznych prostrediach - mestách i menších obciach, v ktorých v krajine žije slovenská reč, teší medzi slovenskými žiakmi ohromnej obľube. Sme presvedčení, že nie je tomu inak ani v prvý júnový piatok, keď sa najzdatnejší, najsmelší a akiste aj najlepšie pripravení speváci a recitátori stretávajú v Dabaši-Šáre.
Podujatie Slovenské spievanky a veršovačky úrovňou i záujmom v tom najlepšom prezentuje úsilie a prácu škôl a ich pedagógov, pre vec slovenskosti oddaných učiteľov a nepochybne aj dobrovoľných zväzových aktivistov, ochotných a s patričným zápalom nastavených odovzdať nastupujúcim generáciám Slovákov v Maďarsku to najcennejšie - lásku k materinskému jazyku, reči, zvykosloviu a zajedno skrze slovenskú reč aj úctu k predkom. Zároveň prezentuje usilovnú prácu Zväzu Slovákov v Maďarsku, ako aj zanietenosť jeho organizácií v mestách a obciach Maďarska. Zakaždým je tým najvrúcnejším prejavom slovenskosti v rozmanitosti zážitkov a emócií, ktorými sa pieseň, verš či príbeh skrze prozaické dielka prihovára všetkým, ktorým sú cenné jazykové, kultúrne a duchovné odkazy Slovače v Maďarsku zhmotnené v pulzujúcom a stále živom dedičstve spevu, tanca a reči slovenskej - a to všetko v náležitej a družnej spolupatričnosti. K tomu Vám úprimne želáme aj žičlivé prostredie dejiska, keďže srdečné slovenské prostredie v Dabaši-Šáre túto atmosféru iba umocní.
Oceňujeme Vaše aktivity na prospech rozvíjania kultúrnych cenností, recitačných, slovotvorných a folklórnych tradícií, ako aj spôsob, akým sa cieľavedome snažíte vštepiť ich novým generáciám Slovákov v Maďarsku. Tak, aby nielen pretrvali, ale sa aj obnovovali a spestrovali v nových programoch a podujatiach. Za to všetko vyslovujeme poďakovanie všetkým pedagógom, najmä učiteľom slovenského jazyka, ktorí neúnavnou tvorivosťou prikladajú ruky, um i srdce k užitočnému a záslužnému dielu.
S prianím úspešného a radostného dňa plného zážitkov a príjemného jazykového a emotívneho splynutia v slovenskosti mi zároveň dovoľte ospravedlniť pána predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Jána Varša, že sa na udalosti v Dabaši-Šáre, potvrdzujúcej Váš úprimný vzťah k dedičstvu predkov i entuziazmus vštepovať lásku skrze slovenskú reč mladým generáciám Slovákov v Maďarsku, nebude môcť zúčastniť.
S úctou
Ľudo Pomichal
pracovník ÚSŽZ pre oblasť médií
teritorialista pre Maďarsko
V Dabaši-Šáre si od srdca zarecitovala a zaspievala najmladšia Slovač v Maďarsku
oSlovMa-video
Santovčan Ľudovít Szabó v Dabaši-Šáre získal Cenu Gizely Molnárovej
Slovenské spievanky a veršovačky / Celoštátne kolo súťaže Zväzu Slovákov v Maďarsku pre deti a mládež 3. júna 2016 v Dabaši-Šáre - Nové ocenenie ZSM pre mladé talenty, ktoré najviac zaujmú porotu výberom piesní a prejavom, Cenu Gizely Molnárovej získal Santovčan Ľudovít Szabó, ktorého do súťaže pripravil básnik a učiteľ hudby Alexander Kormoš:
https://www.facebook.com/oslovma/videos/966246280141015/
Spievanky 2016 - Žiačky základnej školy v Ďurke (Galgagyörk)
https://www.facebook.com/oslovma/videos/966401276792182/
Siedmaci Základnej školy F. Rákócziho II. v Dabaši-Šáre
Blicujem (M. Podhradská / R. Čanaky)
https://www.facebook.com/oslovma/videos/vb.147596498672668/968711076561202/?type=2&;theater
Malí heligonkári z Hrušova
- Vystúpenie po Celoštátnom kole súťaže Zväzu Slovákov v Maďarsku pre deti a mládež 3. júna 2016 v Dabaši-Šáre / Slovenské spievanky a veršovačky / Hostia zo Slovenska
https://www.facebook.com/oslovma/videos/968760086556301/
Ďurk / Galgagyörk - Slovenské spievanky a veršovačky
Zväz Slovákov v Maďarsku / 19. mája 2016 / Súťaž detí v ľudovom speve a prednese poézie a prózy - 195 súťažiacich z 20 lokalít 5 žúp Maďarska - Foto: Imrich Fuhl
oSlovMa-FotoGaléria:
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.951098731655770.1073741999.147596498672668&;type=3
oSlovMa-Video:
Csibaj banda: Po nábreží koník beží
https://www.facebook.com/oslovma/videos/950852211680422/
Žiačky miestnej základnej školy
https://www.facebook.com/oslovma/videos/950886868343623/
Spevácka skupina budapeštianskej slovenskej školy
https://www.facebook.com/oslovma/videos/950965521669091/
Ďurk (Galgagyörk)
http://www.oslovma.hu/nhrad.hu/durka
http://www.galgagyorkweb.hu/index.php/falutoerenet
Ján Kollár: Národnie spievanky
Spievanky, spievanky, prečo vymierate?
Ľudové piesne Slovákov v Maďarsku / O čom svedčia piesne našich Slovákov? / O zbieraní a zapisovaní ľudových piesní / Naše stáročia zachovávané piesne sa postupne začali vytrácať / Strata materinského jazyka
https://www.facebook.com/oslovma/posts/728871370545175
Cena Samuela Tešedíka 2016
http://www.uszz.sk/sk/stranka/4117/cena-samuela-tesedika-2016
Pretváral dobu a život roľníka
FolklorFest.sk - Podujatia na voľný čas a tipy na víkend
http://www.folklorfest.sk/podujatia-nasich-krajanov/
Extrémisti protestovali proti Trianonu
„Felvidék nie je Slovensko” / „Trianon je symbolom nespravodlivosti”
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-trianon-den-spolupatricnosti/200035-clanok.html
Maďarsko-slovenský tím kriminalistov odhalil gang prevádzačov
http://www.teraz.sk/zahranicie/mr-sr-policia-prevadzaci-gang/199786-clanok.html
Počet nemeckých turistov v Maďarsku klesá, dôvodom sú utečenci
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-pocet-nemeckych-turistov-kl/206171-clanok.html
Ako maďarský premiér neodolal vábeniu referenda
Učebnicová ukážka manipulácie voličov v Maďarsku
http://komentare.sme.sk/c/20211222/ucebnicova-ukazka-manipulacie-volicov-v-madarsku.html
Maďarskí socialisti sa odmietajú zúčastniť referenda o kvótach
http://svet.sme.sk/c/20211650/madarski-socialisti-sa-odmietaju-zucastnit-referenda-o-kvotach.html
Europoslankyňa: Vláda Viktora Orbána ma už viac nemôže prekvapiť
http://www.teraz.sk/zahranicie/europoslankyna-vlada-viktora-orbana/205755-clanok.html
Utečencov na maďarských hraniciach bijú, Srbsko nezvláda ich návrat
100-kilometrový plot na rakúsko-maďarských hraniciach
http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusko-je-pripravene-uzavriet-100-ki/207893-clanok.html
OSN znepokojuje situácia migrantov na srbsko-maďarskej hranici
http://www.teraz.sk/zahranicie/osn-je-znepokojena-situaciou-migrantov/205878-clanok.html
V uzatvorenom tábore v Kiskunhalasi sa pobili migranti
http://www.teraz.sk/zahranicie/v-uzatvorenom-tabore-v-kiskunhalasi-sa/205908-clanok.html
Prevádzač po konflikte s utečencami ich prepašoval späť do Maďarska
http://www.teraz.sk/zahranicie/prevadzac-v-rakusku-po-konflikte-s-ut/205881-clanok.html
Klesá počet pokusov o narušenie južných hraníc Maďarska
http://www.teraz.sk/zahranicie/klesa-pocet-pokusov-o-narusenie-juznych-/206583-clanok.html
Referenda o migračných kvótach sa môžu zúčastniť aj zahraniční Maďari
http://www.teraz.sk/zahranicie/referenda-o-migracnych-kvotach/206518-clanok.html
Komu pomôže referendum?
2. júna 2016 - (Štefan Markuš - nazory.pravda.sk)
K úspechu referenda Fidesz potrebuje, aby sa viac ako štyri milióny voličov zúčastnili na hlasovaní. A toto kvórum vládna koalícia nemá ani spolu s Jobbikom. Teda opozícii v kampani stačí, keď budú voličov presviedčať, aby sa na referende nezúčastnili. - Maďarský parlament schválil vyhlásenie referenda o kvótach utečencov. Ľudové hlasovanie sa uskutoční na jeseň tohto roka, zatiaľ sa analytici neodvážili odhadnúť jeho výsledok. Voliči k vládnemu návrhu zaujímajú protichodné postoje. Kritici diskutujú o cene referenda. V hre je približne šestnásť milión eur. Ukazuje sa, že nech by výsledok bol akýkoľvek, Maďarská občianska únia (Fidesz) bude víťazom. Prečo? Premiér Viktor Orbán výsledkom referenda odkáže európskym politikom, že „hlas ľudu“ v Maďarsku je v skutočnosti „hlas Boží“. Rozhodnutie občanov, tak či onak, bude aj reklamou Orbánovho odboja proti nemeckej kancelárke Angele Merkelovej a investície vyčlenené z daní poplatníkov sa vo vhodnom čase aj s úrokmi pre Fidesz vrátia. Na domácej politickej scéne referendum môže oslabiť vplyv extrémnej strany Jobbik a zastaviť narastajúcu popularitu socialistov, ktorí podľa posledných odhadov dobiehajú ultrapravičiarov. Orbán je politickým stratégom par exellance. Referendum môže ukončiť nechutný konflikt medzi Orbánom a ministrom obrany Istvánom Simicskóom, čím sa na napätie medzi bývalými priateľmi zabudne, lebo aj iné reklamné agentúry sa dostanú k štátnym dotáciám. Téma imigrácie sa výborne hodí, lebo vláda môže populisticky demonštrovať spravodlivé rozdávanie štátnych prostriedkov. Masmédiá, aj tie komerčné, sa zahltia novými témami. Otázka preplnených utečeneckých táborov, udržovania postavených plotov na štátnych hraniciach aj nanútených kvót sa konečne objaví na prvých stranách mienkotvorných novín a elektronické médiá sa zahltia informáciami o reálnych problémoch Európy. Politické elity sveta tak konečne pochopia, že koncepcia Fideszu záchrany kresťanskej Európy a suverenita národných štátov bez falošnej solidarity je poslaním doby. Maďarsku sa v poslednom čase darilo prekonávať dôsledky celosvetovej finančnej krízy, vynorili sa však celospoločenské problémy dočasne zametené pod koberec, ako zdravotníctvo, školstvo, dôchodková reforma, antikorupčné opatrenia a iné. Nároky ulice možno neutralizovať viditeľnou kampaňou pre úspešné referendum. Geniálny nápad. Fidesz sa učí zo svojich chýb aj z omylov opozície. Z neúspešných pokusov Maďarskej socialistickej strany (MSZP) sa poučili. Orbán vie, že prehra v referende môže viesť k rozpadu vlády a k vynútenej rezignácii premiéra (Ferenc Gyurcsány). Fidesz nedávno odstúpil od svojho návrhu zakázať nedeľný predaj v obchodných reťazcoch, čím odstránil hrozbu vypísania referenda z iniciatívy MSZP. Obavy, že by Orbána stihol Gyurcsányho osud, sú nočnou morou. Viktor Orbán je radikálny politik. Raz sa vyjadril, že občania ho volia vtedy, keď v krajine vládne kríza, ale v konsolidovanom čase ho z politiky vyduria. „Keď nejestvuje kríza, s ktorou sa má popasovať, potom si ju vytvorí sám,“ píše anonymný bloger na portáli erdeslepenyhal.blog.hu. Fidesz v súčasnosti s nasadením rieši utečeneckú krízu Európy. Radikálnou cestou bude referendum o kvótach. Unudených voličov strana vybudí k aktivite a unavených občanov zobudia ilúziou o bezpečnej budúcnosti. Ako sa zachová opozícia? Politickí analytici upozorňujú na problém ústavnosti referendovej otázky, ktorá znie: „Chce Európska únia predpísať cudzím štátnym občanom povinné osídlenie v Maďarsku bez vyjadrenia jeho parlamentu?“ Otázka sa dotýka medzinárodných zmlúv a dohovorov, pričom nová maďarská ústava vylučuje možnosť referenda v takýchto prípadoch. Opozícia sa opiera o výroky právnych expertov, ktorí podobne veštia, že výsledok referenda nemôže byť platný. Sprísnené podmienky na usporiadanie referenda v základnom zákone štátu sú formulované takto: „Ľudové hlasovanie je platné, ak viac ako polovica všetkých právoplatných voličov hlasovala. A úspešné vtedy, ak viac ako polovica právoplatných voličov sa vyjadrila súhlasným hlasom.“ V Maďarsku teda referendum bude úspešné vtedy, ak sa viac ako dva milióny občanov vyslovia pozitívne. Toto kvórum Fidesz k dispozícii má. No jeho dosiahnutím ešte referendum nebude platné. K jeho úspechu Fidesz potrebuje, aby sa viac ako štyri milióny voličov zúčastnilo na hlasovaní. A toto kvórum vládna koalícia nemá zabezpečené ani spolu s Jobbikom. Teda opozícii v kampani stačí, keď budú voličov presviedčať, aby sa na referende nezúčastnili. Štyri milióny voličov sa na maďarských referendách zúčastnilo iba raz - v roku 1989. Čo z toho všetkého vyplýva? Jesenná neistota.
V Budapešti sa predstavil región Trnava - lákal Maďarov na návštevu
31. mája 2016 - (tasr)
Prilákať maďarských turistov do regiónu Tirnavia - Trnavy a jej blízkeho okolia - bolo cieľom prezentácie, ktorú zorganizovala 31. mája v Budapešti pre pozvaných hostí Slovenská agentúra cestovného ruchu (SACR) a Oblastná organizácia cestovného ruchu Trnava Tourism (OOCR TT). Oblastná organizácia pripravila prezentáciu so sprievodcom v historickom kostýme zo 14. storočia, ktorý predstavil históriu mesta v nadväznosti na dejiny Uhorska, ako aj z hľadiska významu zlatého veku Trnavy. „Následne som predstavila ponuku, ktorú máme pripravenú pre turistov - pobytové balíky, návštevy vinárstiev, výlety v kombinácii s ubytovaním počas jari a jesene, ale aj celoročné podujatia, ktoré ponúka región Tirnavia, čiže mesto Trnava a päť susedných obcí, s ktorými spolupracujeme,” povedala pre TASR výkonná riaditeľka OOCR TT Michaela Potočárová. Maďarskí hostia dnešného podujatia boli podľa jej slov veľmi prekvapení, že v blízkosti Bratislavy sa nachádza tak historicky významné mesto, ktoré má napojenie dejinného charakteru práve na uhorskú históriu. „Ani netušili, že Trnavská univerzita bola presunutá do Budína (v roku 1777). Nemali predstavu o tom, ako Trnava vyzerá s majestátnymi kostolmi vo svojom centre, a prekvapili ich aj možnosti zážitkov, ktoré ponúkame nielen v Trnave, ale aj v jej okolí,” dodala Potočárová.
Myjavu poteší Kovačické snívanie Zuzany Holubekovej
Deň zahraničných Slovákov s vrúcnosťou, šarmom i štedrosťou
Na čo všetko ÚSŽZ a krajania pozývajú / Pripomienka v Sade Janka Kráľa / 10 rokov ÚSŽZ cez objektív fotografov / Zelená ratolesť - slovenské pozdravy spoza hraníc
http://www.uszz.sk/sk/stranka/4123/den-zahranicnych-slovakov-s-vrucnostou-sarmom-i-stedrostou
Nebojme sa pyšnosti na našu slovenskosť!
Pred Dňom zahraničných Slovákov
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/64/nebojme-sa-pysnosti-na-nasu-slovenskost
Krajanské deti si užívali Slovensko
Vďaka úsiliu v literárnej súťaži, za ktorú ich odmenili na slávnosti v Nových Zámkoch
Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko 2016
Ocenené práce detí zo slovenského zahraničia
Vernisáž výstavy v Stredisku pilíšskych Slovákov
Regionálne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Mlynkoch, Slovenský inštitút v Budapešti a Výskumné centrum európskej etnológie v Komárne usporiadali v Stredisku pilíšskych Slovákov výstavu Výber z Archívu malých sakrálnych pamiatok na južnom Slovensku. Vernisáž výstavy, ktorá bude verejnosti prístupná do 10. júla a ktorú otvoril riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi, sa konala 31. mája. - oSlovMa-foto:
https://www.facebook.com/oslovma/posts/957777807654529
Riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi
v Stredisku pilíšskych Slovákov 31. mája 2016 o výstave Výber z Archívu malých sakrálnych pamiatok na južnom Slovensku - oSlovMa-video:
https://www.facebook.com/oslovma/videos/957720444326932/
Výmena obyvateľstva v Kestúci v rokoch 1946-48
Miestno- a kultúrnohistorické stretnutie Spolku Pre Mlynky
5. júna 2016 v Stredisku pilíšskych Slovákov / Ženský spevácky zbor a tanečná skupina z Kerestúru / Pilíšske trio z Mlynkov / Sólisti Levente Galda (Mlynky) a Domonkos Volter (Pišpek) / Miestny historik Viliam Gaján - Foto: Imrich Fuhl
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=960484630717180
Domonkos Volter (oSlovMa-video):
https://www.facebook.com/oslovma/videos/966223236809986/
Podpory CSSM
Poslanci VZ CSSM schválili udelenie podpôr na miestne slovenské aktivity a programy v roku 2016.
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/24008-podporycssm16
Slovenský národnostný deň v Senváclave
Slovenská samospráva v Senváclave usporiadala 11. júna 2016 Slovenský národnostný deň, ktorý sa začal svätou omšou v miestnom pavlínskom kostole. V rámci vlastivednej prechádzky organizátori s hosťami navštívili pamätnú tabuľu na pamiatku stretnutia pápežského vyslanca Gentila a Matúša Čáka v roku 1308, ako aj miestnohistorickú zbierku a slávnostne odhalili pamätnú tabuľu slovenských znovuzakladateľov dediny. Na športovom ihrisku potom vystúpili slovenské kultúrne telesá regiónu. Na záver podujatia v kostole vystúpila skupina Misztrál. - Fotogaléria (Foto: Imrich Fuhl):
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=964628863636090
Halušky Terchová 2016
Medzinárodná súťaž vo varení a jedení bryndzových halušiek / Amfiteáter Nad Bôrami v Terchovej / 28. mája 2016 / Súťaž 4-členných družstiev vo varení a jedení 3 kg halušiek vyhralo družstvo Na Beskydku / V súťaži zahraničných družstiev 3. miesto obsadil Senváclav (Pilisszentlászló) z Maďarska / Ďalšie súťaže: Jedenie 1 kg bryndzových halušiek, Pitie 1 l žinčice, Jedenie 1 m syrovej nite / Kultúrny program: Vidiek, Tomáš Bezdeda, Ťažká muzika, Arzén, Šviháci a iní / 5500 návštevníkov, ktorí zjedli viac ako tonu bryndzových halušiek
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=956790757753234
TV MARKÍZA: https://www.facebook.com/TelevizneNoviny/videos/10154225280681410/
Kapela Šviháci v Terchovej
oSlovMa-video: https://www.facebook.com/oslovma/videos/956551817777128/
V Terchovej rozvoniavali halušky
http://nasazilina.sme.sk/c/20176263/foto-v-terchovej-rozvoniavali-halusky.html
V Terchovej zjedli návštevníci viac ako tonu bryndzových halušiek
http://www.teraz.sk/magazin/terchov-halusky-bryndzove-sutaz/199098-clanok.html
29. mája 2016 - (tasr)
Amfiteáter Nad Bôrami v Terchovej patril opäť po roku milovníkom bryndzových halušiek. Medzinárodnú súťaž vo varení a jedení bryndzových halušiek si 28. mája 2016 nenechalo ujsť približne 5500 návštevníkov, ktorí skonzumovali viac ako tonu tohto tradičného slovenského jedla - informoval TASR organizátor podujatia Jozef Mičo. Družstvá a jednotlivci si v amfiteátri zmerali sily vo varení a jedení bryndzových halušiek, v jedení metra syrovej nite či pití litra žinčice. V súťaži štvorčlenných družstiev vo varení a jedení troch kilogramov bryndzových halušiek obsadilo prvé miesto družstvo Na Beskydku, ktoré si odnieslo aj cenu v súťaži zahraničných družstiev. Meter syrovej nite bez pomoci rúk zase najrýchlejšie zjedol Michal Najdek. Alexandra Slančíková sa stala s najrýchlejším časom výherkyňou disciplíny v jedení kilogramu bryndzových halušiek, liter žinčice zase ako prvý vypil Stanislav Rejcht. Organizátori podujatia - občianske združenie Rozsutec, Reštaurácia Jánošíkova koliba, Hotel Fatra a obec Terchová pripravili pre súťažiacich a návštevníkov aj kultúrny program, v ktorom sa predstavilo viacero slovenských hudobníkov.
Gregor M. Papucsek: Maďarský pomaranč
Subjektívny atlas / Rodokmeň / Čech a Maďar, dvaja bratia... / Maďarské fúzy / Hungarikum - číročisto maďarské?
Slovenskú ambasádu v Budapešti 4. júna opäť obkľúčia radikáli
Slovenská diplomacia čaká pokojný priebeh
Predseda ÚSŽZ sa v Rumunsku a Maďarsku oboznamoval s podmienkami, v ktorých Slováci v školách rozvíjajú jazyk, skrze kultúru zachovávajú identitu a v spolkoch zveľaďujú slovenskosť
Od Slovenského Komlóša cez Békešskú Čabu až po Sarvaš dominuje úcta mlade k tradíciám predkov / Slováci v Nadlaku: posolstvá zhmotnené v tvorivej moderne / Slováci v Bihore: napriek roztrúsenosti vzácna súdržnosť
Majstrovstvá Európy si zahrajú aj národnosti
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/24041-majstrovstva-europy-si-zahraju-aj-narodnosti
Deň Slovákov v Maďarsku 2016
Fotogaléria oSlovMa:
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=976781039087539
Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) v spolupráci s Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM), Slovenskou národnostnou samosprávou obce Alkár, Samosprávou obce Alkár a Slovenským inštitútom v Budapešti, ďalej s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstva ľudských zdrojov a Egererdő Zrt. usporiadali v Alkári (Mátraszentimre) 2. júla najväčší sviatok slovenskej národnosti v Maďarsku. Celodenná séria programov odštartovala otvorením miestnej historickej výstavy fotografií v telocvični základnej školy. V rámci ekumenickej pobožnosti na prírodnom javisku predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková odovzdala vyznamenania Za našu národnosť. Jeho tohtoročnými držiteľmi sa stali vedúca speváckeho zboru Venčok, bývalá dlhoročná predsedníčka Slovenskej samosprávy vo Veľkej Tarči Mária Galántaiová, vedúca tanečného súboru Červený mramor v Tardoši, choreografka Ibolya Nagyová a Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. Po odovzdaní Ceny Štefana Lamiho Kerepešskému folklórnemu spolku a páviemu krúžku nasledoval tematický galaprogram regionálnych stredísk ÚKSM „Požehnaj, Pane, ľud náš pracovitý”. Po následnej prehliadke ľudových odevov program zavŕšila Slovenská veselica. Podujatie spestrilo množstvo sprievodných podujatí: predstavili sa inštitúcie CSSM, konala sa ľudovoumelecká a gastronomická prezentácia regionálnych stredísk ÚKSM, nechýbalo ani hravé spoznávanie lesa a prezentácia lesníctva, ďalej výstava minerálov, prehliadka oblastného domu, prezentácia tradičných remesiel, či výstava najkrajších knižných obalov Vydavateľstva Kalligram.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/965339313565045
Ján Fuzik v Alkári
Predseda parlamentného Výboru národností žijúcich v Maďarsku, slovenský hovorca Ján Fuzik na Dni Slovákov v Maďarsku 2. júla 2016 v Alkári - oSlovMa-video:
https://www.facebook.com/oslovma/videos/977444552354521/
Kerepešský folklórny spolok a páví krúžok
na Dni Slovákov v Maďarsku 2. júla 2016 v Alkári sa predstavil ako čerstvý laureát Ceny Štefana Lamiho - oSlovMa-video:
https://www.facebook.com/oslovma/videos/977511082347868/
Keď išiel tatko do sveta
Na 43. Krajanskej nedeli v Detve tlieskali nadšení diváci programu s témou vysťahovalectva
Detva - 51. FSP tradične ozdobí Krajanská nedeľa a Krajanský dvor
50. ročník FSP (oSlovMa-fotogaléria):
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=795352333897078
https://www.facebook.com/oslovma/posts/970411353057841
Video:
https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/1693677944226354/
Atmosféra Krajanského dvora nadchla návštevníkov 51. Podpolianskych folklórnych slávností v Detve
Dulovce v jubilejnom šate mladých folkloristov
Krupobitie v Maďarsku poškodilo tisíc domov
22. júna 2016 - (tasr)
https://www.facebook.com/oslovma/posts/970404793058497
Takmer tisíc domov poškodilo krupobitie vo východomaďarskej Sabolčsko-Satmársko-Beregskej župe. V obci Uszka museli evakuovať jedného dospelého a jedno dieťa, pretože ich dom sa stal neobývateľným. Počas odstraňovania následkov katastrofy hasiči spolu s dobrovoľnými záchranármi zakrývali fóliami poškodené strechy budov. Do zasiahnutej oblasti prišla pomoc z Budapešti. Okrem záchranárskych skupín, ktoré pomáhajú pri obnove budov, začala tam pracovať aj skupina charitatívnej organizácie Maltézsky rád, ktorá sa zameriava na pomoc odkázaným ľuďom a viacdetným rodinám.
Maďarská kuchyňa
http://dobruchut.azet.sk/recepty/73/madarska-kuchyna/
Prečo Maďari radi varia na bravčovej masti?
http://magazin.restauracie.sme.sk/c/6449921/preco-madari-radi-varia-na-bravcovej-masti.html
Pravda a mýtus
Recepty a inšpirácie
https://varecha.pravda.sk/recepty/narodne-kuchyne/madarska-kuchyna/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/987447631354213
More zážitkov pri Balatone
Maďarské more
https://sk.wikipedia.org/wiki/Balaton_(jazero)
Najväčšie a najteplejšie jazero v strednej Európe ponúka množstvo zážitkov
http://www.mycentrope.com/sk/home/124/balaton-teple-madarske-more
K Balatonu chodia aj zo Západu
http://cestovanie.sme.sk/c/7968711/madarske-more-k-balatonu-uz-chodia-aj-ludia-zo-zapadu.html
Dovolenka - http://dovolenka.invia.sk/madarsko/balaton/
Konferencia k jubileu Karola Wlachovského
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/23988-konferencia-k-jubileu-karola-wlachovskeho
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=952298621535781
Z Békešskej Čaby do Aradáča a späť
Životný príbeh farára Ľudovíta Žigmunda Seberínyho
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9324-z-bekesskej-caby-do-aradaca-a-spaet
Národné matičné slávnosti v Komárne
Davis Cup: Maďarsko-Slovensko 0:3
Slováci zdolali Maďarov aj vo štvorhre
https://www.facebook.com/oslovma/posts/985137978251845
Slovensko vyhráva v Maďarsku
Martin aj Kovalík uspeli
http://www.webnoviny.sk/tenis/clanok/1084816-martin-aj-kovalik-uspeli-slovensko-vyhrava-v-madarsku/
Hokej, futbal a teraz tenis. Maďarský zázrak pomaly končí
https://www.facebook.com/oslovma/posts/984012038364439
Slováci proti Maďarom
Víťaz duelu postúpi do septembrovej baráže o účasť vo svetovej skupine.
http://www.teraz.sk/sport/madarsko-sr-davis-cup-nominacia/205198-clanok.html
Slovenskí tenisti v Budapešti
http://www.teraz.sk/sport/tenis-dc-slovaci-uz-trenovali-mr/206346-clanok.html
Slovenský daviscupový tím čaká cez víkend zápas v Maďarsku
Na papieri sme favoritmi
http://sport.sme.sk/c/20214945/na-papieri-sme-favoritmi-hovori-zelenay.html
ME vo futbale
Maďari odchádzajú z EURO 2016 so vztýčenými hlavami
http://www.teraz.sk/sport/madari-odchadzaju-so-vztycenymi-hl/203910-clanok.html
Maďarsko prehralo s Belgickom 0:4
http://www.teraz.sk/sport/futbal-me16-madarsko-belgicko-04-b/203828-clanok.html
Maďari senzačne vyhrali skupinu. S Portugalskom remizovali 3:3
http://www.teraz.sk/sport/futbal-me16-madarsko-portugalsko/203149-clanok.html
Ohlasy médií na prehru Slovenska
http://www.teraz.sk/sport/nemci-v-style-sampionov-ohlasy-me/203918-clanok.html
Slovensko na EURO 2016 končí. V osemfinále neprešlo cez Nemecko
http://www.teraz.sk/sport/online-futbal-slovensko-nemecko-osemfina/203677-clanok.html
Zoznam postupujúcich kompletný, vzniknuté dvojice sľubujú drámy
Slovensko vybojovalo bod proti Anglicku
Šanca postúpiť je veľká
http://www.teraz.sk/sport/francuzsko-sr-anglicko-me-16/202757-clanok.html
V prvom zápase šokovali súperov. Island sa stretne s Maďarskom
http://sport.sme.sk/c/20193310/v-prvom-zapase-sokovali-superov-island-sa-stretne-s-madarskom.html
Tepláky sú jeho talizman
Maďarský brankár púta na futbalových majstrovstvách Európy veľkú pozornosť
http://sport.sme.sk/c/20192024/teplaky-su-jeho-talizman-zhanali-mu-ich-aj-kluby.html
Slováci môžu vyhrať skupinu B, ale aj skončiť poslední
http://www.teraz.sk/sport/futbal-me16-slovaci-mozu-vyhrat-sku/202153-clanok.html
Maďari sa o ďalšie prekvapenie pokúsia proti Belgičanom
Postarajú sa o senzáciu?
http://www.teraz.sk/sport/futbal-me16-slovensko-nemecko-osemfinale/203411-clanok.html
Slovensko proti Nemecku, Maďarsko proti Belgicku
Veľké prekvapenie: Maďari šokovali Rakúsko
Maďarskí futbalisti vo svojom úvodnom vystúpení na EURO 2016 zdolali Rakúsko 2:0
Brankár Gábor Király je prvým štyridsiatnikom v histórii ME
Slováci zdolali Rusko 2:1 a oživili nádej na postup do osemfinále
http://www.teraz.sk/sport/slovensko-rusko-euro-2016-futbal-me/201841-clanok.html
Stretnutie spolupracovníkov Ľudových novín
30. júna 2016 v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch / O aktuálnych otázkach vydávania, redigovania a rozširovania týždenníka Slovákov v Maďarsku: predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, redaktorka Ľudových novín Vlasta Zsákaiová Držíková, šéfredaktorka týždenníka Eva Fábiánová a konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/974948652604111
Videonahrávka zo začiatku vystúpenia predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej - oSlovMa-video: https://www.facebook.com/oslovma/videos/974907715941538/
Národnostné stretnutie v Kóšpallagu
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/24015-narodnostne-stretnutie-v-ko-pallagu
oSlovMa-Fotogaléria:
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=953297901435853
Čanádalbert dnes očami potomkov zo Slovenska
Oslavy 200. výročia založenia obce Pitvaroš
9. júla 2016 - (Juraj Majo - ecav.sk)
V dolnozemskej obci Pitvaroš na juhovýchode Maďarska sa koncom júna 2016 uskutočnili spomienkové oslavy pri príležitosti 200. výročia dní, keď slovenská časť Nadlaku „vypustila roj“ a na nehostinnú pitvarošskú pustatinu prichádzajúci obyvatelia založili novú obec. Obec Pitvaroš patrí medzi významné slovenské dolnozemské osady, a to aj vďaka tomu, že leží v siločiarach vplyvu dôležitých centier slovenského živlu - Nadlaku a Slovenského Komlóša. Až do výmeny obyvateľstva v roku 1947 bola väčšina obce osídlená Slovákmi a evanjelikmi. Tí sem prišli nielen z Nadlaku, Slovenského Komlóša či Sarvaša, ale mnohí aj priamo z územia dnešného Slovenska, a to najmä z Gemera - z oblasti Jelšavy. Veľká materiálna chudoba, národnostne nepriaznivé podmienky a aj 2. svetová vojna spôsobili, že Pitvarošania sa vo veľkej miere (2/3 obce) prihlásili na výmenu obyvateľstva. Viac ako 2 000 pitvarošských evanjelikov tak na Slovensku dokázalo založiť až tri cirkevné zbory. Menšia časť obce pomerne rýchlo strácala slovenský charakter v dôsledku maďarskej väčšiny v obce (vysídlenci prevažne z mesta Kolárovo), zmiešaných manželstiev či migrácie za prácou. Evanjelická cirkev si však aj zásluhou farára Júliusa (Gyulu) Matthaeidesza, ktorý sem prišiel v roku 1948 z Gemera, dlho zachovala slovenský charakter a ešte v 60. rokoch sa bohoslužby konali prevažne v slovenčine. Aj v súčasnosti je jedným z mála evanjelických cirkevných zborov v Maďarsku, kde majú služby Božie v slovenčine pravidelne raz v mesiaci; prichádza ich sem vykonávať farár na dôchodku Pál Kutyej z Békešskej Čaby. Smutným dôsledkom vymierajúcej cirkvi je aj žalostný stav monumentálneho neobyzantského kostola z roku 1882, ktorý sa z bezpečnostného hľadiska nepoužíva a cirkevný zbor s 33 členmi ho nedokáže sám zrekonštruovať. Predsa však oslavy 200. výročia poukázali na bohatú históriu a kontinuitu pitvarošskej identity aj medzi potomkami na Slovensku. Práve potomkovia presídlencov všetkých generácií zo Slovenska tvorili väčšiu časť účastníkov osláv. Program bol naozaj pestrý (vystúpenia spevokolov, detí z materskej a základnej školy, prezentácie dvoch nových publikácií o Pitvaroši, tieňová hra mladých o dejinách obce, odhalenie pamätnej tabule) a ukázal, že slovenský život má v obci nezastupiteľné miesto. Napokon, mnoho Pitvarošanov - Slovákov, ktorí zostali žiť v Maďarsku, bolo aj po výmene obyvateľstva aktívnych na slovenskom poli nielen v obci či regióne, ale aj na celoštátnej úrovni. Oslavy vyvrcholili slávnostnými službami Božími na dvore kultúrneho domu s účasťou vzácnych hostí - konzula SR Igora Furdíka, ako aj predsedajúceho biskupa Evanjelickej cirkvi v Maďarsku Pétera Gáncsa. V liturgickej službe poslúžili aj domáca farárka Zsuzsanna Csonka, farár Pál Kutyej z Békešskej Čaby a konseniorka Andrea Lukačovská, farárka zo Sládkovičova. Tá priniesla pozdravy aj od ostatných duchovných, pôsobiacich v cirkevných zboroch, ktoré založili prevažne Pitvarošania (okrem Sládkovičova je to aj Senec, Veľké Úľany a filiálka Trnavy - Sereď). Spomienkové oslavy tak dôstojne ukázali, že obec - aj napriek výraznej osudovej rane v podobe výmeny obyvateľstva - stále žije a jej identita - hoci v inom časopriestore - je stále živá a v obmenách sa presúva aj na mladšie generácie.
Video: https://youtu.be/LnY_6V982L4
História slovenských evanjelikov v Rumunsku
http://www.ecav.sk/?p=SvZ/SvZ_oznamy/historia_slovenskych_evanjelikov_v_rumunsku_
Zvonenie a hlásna služba v Nadlaku
Horlivý kňaz a národovec Ivan Bujna
Medzinárodné stretnutie slovenských evanjelikov
Humenčania boli na stretnutí kresťanov Európy v Budapešti
19. júla 2016 - (Valéria Csontosová - Humenské noviny)
Ekumenické spoločenstvo z Humenného navštívilo Budapešť. V Maďarsku sa konali dve významné kresťanské podujatia. V Békešskej Čabe bola menšia delegácia z Humenného, tridsaťčlenná skupina sa zúčastnila na X. stretnutí kresťanov strednej Európy v Budapešti. V Békešskej Čabe sa konali V. evanjelické cirkevné dni, ktoré sa niesli v duchu Žalmu (119,46) „O Tvojich svedectvách chcem hovoriť, pred kráľmi sa nezahanbím”. Program bol bohatý a rôznorodý, že bolo naozaj takmer umenie vybrať si z neho. Veď stretnutia sa zúčastnili evanjelici nielen z Maďarska a Slovenska, ale aj z Rumunska, Chorvátska, Srbska a medzi hosťami nechýbali ani delegáti z Českej republiky, Nemecka, Švédska, Fínska, Poľska, Estónska, Ukrajiny i Ruska. Prítomný bol aj generálny tajomník Svetového luteránskeho zväzu Martin Junge. Mesto Békešská Čaba má štatút krajského mesta a aj dnes po troch storočiach tu stále žije významná komunita slovenského obyvateľstva. Svoju rodnú reč slovenčinu si pestujú a chránia rôznymi spôsobmi, predovšetkým výchovou mladej generácie. Nechýba tu materská škola, základná škola i Evanjelické lýceum (gymnázium), ktoré patrí k najlepším v Maďarsku. Jeho študenti pokračujú v hojnom počte v štúdiu na vysokých školách na Slovensku. Majú vynovený internát, na ktorý významne prispela maďarská vláda. Náš mladý sprievodca s maďarským krstným menom Zsolt, ale pravým slovenským priezviskom Lipták, nás sprevádzal všade, kde sme prejavili záujem ísť a rozprával sa s nami zásadne po slovensky. Evanjelický kostol tzv. Veľký (je aj ďalší „malý”) má kapacitu 3600 miest na sedenie a bol plný. Bolo úžasné počúvať v ňom Slovo Božie na hlavných službách Božích, kde mohutne znel spev veriacich. Vo Veľkom kostole bola aj prezentácia slovenských evanjelikov zo zahraničia. Dojemné bolo najmä vystúpenie najmenších detí z pražského zboru a vystúpili aj krajania z Vranova nad Topľou a Nižného Žipova. Úžasný zážitok sme mali aj pri vystúpení súboru Zvonkohra Košariská - Priepastné. Mladí umelci hrajú inštrumentálnu hudbu na ručných a trúbkových zvončekoch a v repertoári okrem duchovných piesní majú aj skladby W. A. Mozarta, F. Chopina či B. Smetanu. Ani sme sa nenazdali, ako čas v Čabe rýchlo utiekol a už sme sa ponáhľali na X. stretnutie kresťanov strednej Európy, ktoré sa konalo v športovej hale Tüskecsarnok, v preklade Tŕňová hala. Pomenovanie dostala pre sklenené ihlany na jej streche, ktoré večer svietia rôznymi farbami. Programov s ústredným heslom Vy ste soľ zeme, pre takmer 5 000 účastníkov bolo toľko, že každý dostal knižnú publikáciu - sprievodcu, kde v rôznych jazykoch bol uvedený program, čas a miesto konania podujatí. Všetky akcie sa samozrejme nedali stihnúť. Spomeniem aspoň vystúpenie spoločného 300-členného spevokolu v ústrednej hale. Odznela skladba Zoltána Kodálya Budavárske „Te Deum”. Popri duchovnom programe sme stihli aj prehliadku niektorých pamätihodností Budapešti. Prešli sme sa po Námestí hrdinov, kde sú sochy význačných maďarských vodcov a kráľov a Ľudovíta Kossutha. Nevynechali sme ani návštevu baziliky. Keď navštívite niekedy Budapešť, určite choďte do Baziliky svätého Štefana na námestí Deáka. Monumentálna stavba ochraňuje najvzácnejšiu relikviu rímskokatolíckej cirkvi v Maďarsku. Pravicu svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským kráľom na území terajšieho Maďarska. 20. augusta sa každoročne uskutočňuje slávnostný sprievod okolo chrámu. Na chvíľku sme stihli zájsť k budove parlamentu, ktorú stavali šikovné ruky majstrov murárov z Liptova. Veľmi nás potešilo i dojalo, že na tomto mieste je monumentálna jazdecká socha Júliusa Andrássyho. Niektorí z nás stihli ešte aj jedinečnú výstavu diel P. Picassa a viacerí sme sa vybrali do Národného múzea, v ktorého zbierkach sú aj predmety pochádzajúce z územia dnešného Slovenska.
V. evanjelické cirkevné dni v Békešskej Čabe
Reformácia a národné povedomie ● „O Tvojich svedectvách chcem hovoriť, pred kráľmi sa nezahanbím.“ ● Bohatý program: služby Božie, vystúpenia spevokolov a hudobných skupín, diskusie s predstaviteľmi cirkví na aktuálne témy a predstavenie divadelnej hry Pevec Boží o J. Tranovskom.
Medzinárodné stretnutie slovenských evanjelikov
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=979250248840618
Na V. slovenských evanjelických cirkevných dňoch v Békešskej Čabe sa v rámci ich konania od 6. do 8. júla 2016 zúčastnilo vyše päťtisíc evanjelikov. Okrem veriacich zo Slovenska vo veľkej miere využili možnosť zúčastniť sa na týchto cirkevných dňoch mnohí slovenskí evanjelici z Maďarska, Srbska, Rumunska, Chorvátska a Česka. Okrem toho do Békešskej Čaby prišli početní hostia z Nemecka, Švédska, Fínska, Estónska a ďalších krajín.
Po prvý raz v histórii sa slovenské evanjelické cirkevné dni konali mimo územia Slovenska. Za miesto ich konania bola zvolená Békešská Čaba, ktorá leží neďaleko hraníc s Rumunskom, so Srbskom a s Chorvátskom a v minulosti bola veľmi významným centrom slovenských evanjelikov. V Békešskej Čabe sa nachádza najväčší murovaný evanjelický chrám v strednej Európe. Tento tzv. Veľký kostol postavili slovenskí evanjelici v roku 1824 a má kapacitu 3600 miest na sedenie. Vedľa neho stojí tzv. Malý kostol, postavený v roku 1745, do ktorého sa zmestí asi 700 veriacich. Účasť na službách Božích v týchto - po dlhom čase opäť naplnených - kostoloch a mohutný spev zaznievajúci z tisícok hrdiel - to bol pre všetkých účastníkov určite zážitok na celý život.
Na otváracích službách Božích kázal predsedajúci biskup Evanjelickej cirkvi v Maďarsku (MEE) Péter Gáncs; na hlavných službách Božích kázal generálny biskup Evanjelickej cirkvi na Slovensku (ECAV) Miloš Klátik; prihovoril sa i generálny tajomník Svetového luteránskeho zväzu Martin Junge, veľvyslanec SR v Maďarsku Rastislav Káčer a ďalší hostia. Liturgovali duchovní ECAV aj duchovní zo zahraničia, spievali cirkevné spevokoly zo Slovenska aj z ostatných zúčastnených cirkví, ktorí sa predstavili aj v bohatom duchovno-kultúrnom programe. V rámci diskusných fór sa hovorilo o blížiacom sa 500. výročí reformácie, o problémoch cirkvi v súčasnosti, ako aj o vplyve reformácie na národné povedomie. Juraj Sarvaš prezentoval poeticko-dramatickú kompozíciu Orol tatranský a Spišské divadlo zo Spišskej Novej Vsi uviedlo hru Pevec Boží o Jurajovi Tranovskom. Program spestrili aj vystúpenia ľudových hudieb Slovákov žijúcich v zahraničí.
Dobrovoľné príspevky účastníkov cirkevných dní boli venované na podporu Asociácie slovenských evanjelických cirkví, ktorá bola založená v rámci tohto podujatia, ako aj na podporu Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti.
8. júla mnohí účastníci V. slovenských evanjelických cirkevných dní odcestovali na X. stretnutie kresťanov strednej a východnej Európy do Budapešti, kde k nim pribudli aj ďalší evanjelici, ktorí tam pricestovali zo Slovenska. V rámci záverečných služieb Božích sa slovenské služby Božie konali v Evanjelickom kostole v Cinkote (kázal generálny biskup Miloš Klátik) a v Evanjelickom kostole v Rákoškerestúre (kázal dištriktuálny biskup ZD Milan Krivda); vystúpili zborové spevokoly z Veľkého Krtíša a Vranova nad Topľou.
Obidve podujatia sa stali významným posilnením vo viere aj v povedomí príslušnosti k slovenskému národu a slovenskému jazyku a prispeli k podpore dobrých vzťahov medzi evanjelikmi z rôznych krajín. (ecav.sk)
Fotogaléria:
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=979250248840618
Film o histórii kostolov v Békešskej Čabe
http://www.mediaklikk.hu/video/domovina-isten-nekem-erom-bizodalmam/#
Otváracie služby Božie na V. ECD
http://www.ecav.sk/?p=3_ecd/otvaracie_sluzby_bozie_na_v_ecd_
Z hlavných služieb Božích na V. ECD
http://www.ecav.sk/?p=spravodajstvo/SPRecav/z_hlavnych_sluzieb_bozich_na_v_ecd
Prezentácia slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí na V. ECD
http://www.ecav.sk/?p=3_ecd/prezentacia_slovenskych_evanjelikov_zijucich_v_zahranici_na_v_ecd
Z X. stretnutia kresťanov v Budapešti
http://www.ecav.sk/?p=3_ecd/z_x_stretnutia_krestanov_v_budapesti
Služby Božie v Rákoškerestúre
http://www.ecav.sk/?p=3_ecd/zaverecne_sluzby_bozie_v_rakoskereszture_
Záverečné služby Božie X. stretnutia kresťanov v Cinkote
http://www.ecav.sk/?p=3_ecd/zaverecne_sluzby_bozie_x_stretnutia_krestanov_v_cinkote
Pečať Nadlaku v znamení slovenských evanjelikov
Slovenskú reč a kultúru považujú za každodennú potrebu / V minulosti nutnosť, dnes pekná tradícia: trúbenie na turni pretrváva
Medzinárodné palácové hry vo Vyšehrade
zaujali nielen milovníkov histórie
Akademický maliar Tibor Nyilasi (1936-2015): „Kestúc je moje rodisko, moja dedovizeň...“
Nyilasi Tibor emlékkiállítás
http://kesztolc.hu/hirek/kesztolci-hirek/v/galeria-182/
Cestovanie a emócie - Tajomstvá víťazných fotografií mladých novinárov
Dobrá fotografia má vyvolať emóciu, ktorú obyčajne vyjadríme citoslovcami: Waaaaau! Geniálna kompozícia, farebný odtieň, kontrast... Ak sa pozeráte na fotografiu, hodnotenie jej kvalít odborníkom vám umožní vnímať toto umenie, zachytávajúce jedinečné emócie, z inej, profesionálnej, novej perspektívy...
Ľudové noviny / Týždenník Slovákov v Maďarsku
Staršie čísla: http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/starsie-cisla-novin/tlac-verz-pdf
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/27-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/985539314878378
Obsah (č.27/2016): Banánový Joe už neprijíma objednávky / Slovo má Júlia Borgulová / Oslavy 200. výročia založenia Pitvaroša / Zo života Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku / Laudačný deň k 70. výročiu Ústavu etnológie SAV / Piesne moje, piesne... vo Felsőgalle / Dychová hudba zo Šóškútu v Budapešti / Učme sa hravo v Matre a v Lučenci / Škola v prírode v Terchovej / Prečo mám rád slovenčinu... / Osobnosti: Bohuslav Tablic a Andrej Kvas / Bratislavskú Kalváriu pričlenili k rímskym bazilikám / Sv. Benedikt z Nursie - patrón Európy / Prevencia - najlepšia medicína pri letnej chrípke / Vdovy a vdovci po šesťdesiatpäťke... / V. Šikulová: Keby som mala motorku - Mať dieťa / Zuzana Slaninková: Pokúsiť sa o z / Na voľné chvíle: vtipy, sudoku / Starým Budínom znela slovenská a nemecká pieseň / Obecný slovenský deň v Peterke
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/26-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/981012981997678
Obsah (č.26/2016): 1 otázka - 1 odpoveď: Erika Lázárová / Predstavujeme dejisko Dňa Slovákov v Maďarsku / Ocenili najlepších účastníkov študentskej olympiády / Na počesť sálašských učiteľov v Čabasabadi / Zo salónu Kor/ridor - tri nové publikácie / Štefan Kraslán vyznamenaný / Ukončenie školského roku v Békešskej Čabe / V daždi sa lúčili so školou v Budapešti / Stretnutie budapeštianskych maturantov po 50 rokoch / Sarvašské deti po stopách slovenských dejateľov / Spoločne v duchu odkazu sv. Cyrila a Metoda / Dušan Šimko: Esterházyho lokaj (úryvok) / Na voľné chvíle: vtipy, krížovka / Národnostný deň so stretnutím pavlínskych obcí / Dom sklárskeho umenia v Novej Hute
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/25-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/977577309007912
Obsah (č.25/2016): Tohtoročné podpory VPN ZSM / Uznanie činnosti našich pedagógov / Kerestúrčania na stretnutí KS pre Mlynky / Šesťdesiatnik Michal Lásik dostal ocenenie ÚSŽZ / Vyznamenanie Terézie Motikovej / Všetky oči upreté na Malý Kereš! / Jubilejné kapustníky v Šóškúte / VZ Kruhu priateľov Slovenského Komlóša / Slováci na Festivale v centre mesta / Súbor Komlóš hosťoval v hlavnom meste / Deň detí v novomestskej slovenskej škole / Dravce v Slovenskej základnej škole v Sarvaši / Atletické preteky v Sarvaši a v Békešskej Čabe / Sviatky svätcov Jána, Petra a Pavla / Ako správne zaobchádzať s potravinami / Michal Hrivnák: Vtáčik maľovaný / Gregor Papuček: HAIKU o HAIKU / Na voľné chvíle: vtipy, mozgolam / Z exponátov Tešedíkovho múzea v Sarvaši / Košické poklady v peštianskej Redute
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/24-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/972957749469868
Obsah (č.24/2016): To najlepšie / A. Sümegiová Schummerová / Deň slovenského slova a piesní v Dabaši / Národnosti župy sa stretli v Číve / Na návšteve v Novej Hute / Segedínske národnostné dni / Z knižnej dielne VÚSM / Priateľský futbalový zápas vo Veľkom Záluží / Rodák z Turca medzi krajanmi na Dolnej zemi / G. A. Seberini medzi Slovákmi v Békešskej Čabe / Júnová omša s hosťami z Kestúca a Mlynkov / Ako má dieťa správne držať pero / Zoltán Bárkányi Valkán: Nemocničné ticho / Na voľné chvíle: vtipy, sudoku / IV. Slovenský majáles v Sudiciach / Halušky Terchová 2016 s našincami zo Senváclavu
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/23-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/968649193234057
Obsah (č.23/2016): Čo bude s nami? / Odpovedá Judita Fábriová / Predseda ÚSŽZ navštívil dolnozemských Slovákov / Po 23. prehliadke Deti deťom v Sarvaši / Veľká Tarča sa predstavila v XX. obvode / O ochrane dedičstva pamätných domov v Šámšonháze / Príloha pre deti - LuDo / Mimoriadna návšteva v redakcii / Úspechy bývalej žiačky čabianskeho gymnázia / Stretnutie generácií v Starom Budíne / Spomienková svätá omša na počesť V. Uhlára / Päť domácich prostriedkov, ako uhasiť pálenie záhy / Benjamín Tinák: Nechcel som byť kráľom (úryvok) / Na voľné chvíle: Vyhodnotenie hádankárskej súťaže / Národnostné stretnutie v Kóšpallagu / Festival národností v XIII. obvode Budapešti
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/22-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/965354890230154
Obsah (č.22/2016): Namiesto editoriálu - Vytlačená budova / Výzva pre žiakov 7. a 8. ročníkov ZŠ / Z májového zasadnutia VZ CSSM / V Gerendáši si pripomenuli O. L. Áchima / Konferencia k jubileu Karola Wlachovského / V Níži si jubilanti obnovili sľuby / Komlóšania a prvá svetová vojna / Stretnutie škôlkarov v Annavölgyi / Na ELTE zazneli slovenské rýmy / Regionálne kolá Spievaniek a veršovačiek / Svätodušná omša v Kerestúre / Dvojjazyčná evanjelická bohoslužba v Čuvári / Bystrík Šikula: Objatia mŕtvych otcov / Slavo Bacula: Perly Kysúc / Na voľné chvíle: Chuck Norris, sudoku / Veselý program kerestúrskych Slovákov a ich hostí / Divé modely vo Františkove
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/21-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/960998063999170
Obsah (č.21/2016): Namiesto editoriálu: Všetkým deťom sveta / Stante sa spolutvorcami Nášho kalendára! / Zasadlo VZ Únie slovenských organizácií v Maďarsku / Zasadnutie VZ Organizácie komlóšskych Slovákov / 25 rokov slovenského kultúrneho klubu v Novej Hute / Nižnianski učitelia v Budapešti / Opatovanka v Slovenskom Komlóši / Slávnostný víkend Slovákov v Ečeri / Koláče starých mám v sarvašskej peci / Rozhovor s riaditeľkou sarvašskej školy / Benefičný bál sarvašskej školy v znamení živlov / Exkurzia gymnazistov v Békešskej župe / Turíčne služby Božie v Maglóde / Výhody a nevýhody pozícií, v ktorých spávame / Bystrík Šikula: Objatia mŕtvych otcov (úryvok) / Gregor Papuček: Haiku o našom jazyku / Na voľné chvíle: vtipy, krížovka / 18. Slovenský deň v Maglóde / Slovenský deň v Čabačude
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/20-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/957515204347456
Obsah (č.20/2016): Slovo má A. K. Moravszká Pauliková / O projektoch CSSM s A. Hollerovou Račkovou / Rozlúčka so školou na našich gymnáziách / V Mlynkoch spomínali na Juraja Migaša - VIII. Spoločný výstup na vrchol Pilíša / Oslava mája v Čemeri / Príloha pre deti - LuDo / Národnostný metodický deň v Slovenskom Komlóši / Na zábavnej súťaži v Bánhide / Biskupi a delegáti rokovali v Segedíne / Pravda o pečive: môžeme ho alebo nie? / Benjamín Tinák: Chlieb a veštenie z ruky / Benjamín Tinák: Čižmy a samota / Juraj Šebesta: Denná dávka / Juraj Dolnozemský: Úcta mestu / Na voľné chvíle: vtipy, osemsmerovka / Mozaika: Po stopách Imreho Hegyiho
Správy Slovenského inštitútu v Budapešti
mzv.sk/sibudapest - Program Slovenského inštitútu v Budapešti
http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.pdf
https://www.youtube.com/channel/UCyXlRO6ee9uTtOGehqlvXvA/videos
Sídlo inštitútu: 1088 Budapešť, Rákóczi út 15. - Otváracia doba: pond.-štvrtok 10-16, piatok: 10-14 - Telefón: (+36 1) 327 4000 - www.mzv.sk/sibudapest - Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.">Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Úspešné ukončenie kurzov slovenského jazyka
Tradičný kurz slovenského jazyka v Slovenskom inštitúte sa v tomto roku ukončil intenzívnym jazykovým kurzom v dňoch 28. júna až 8. júla 2016. Dvadsaťpäť poslucháčov zaradených do troch skupín absolvovali od októbra 2015 do júna 2016 klasický kurz slovenčiny pod vedením učiteľky slovenčiny a odborníčky na andragogiku, Gizelly Cseh, ktorá svojim poslucháčom poskytla príležitosť zúčastniť sa intenzívnej formy jazykovej prípravy, ako zavŕšenie celoročnej spolupráce. Úspešný ročník jazykového kurzu sa ukončil príjemným posedením a rozhovorom s riaditeľom a odbornými pracovníkmi Slovenského inštitútu. Účastníci jazykového kurzu sa oboznámili aj s výstavou fotografií Ladislava Struhára Magical Slovakia, ktorú pripravil Odbor kultúrnej diplomacie Ministerstva zahraničných a európskych záležitosti SR pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky v rade Európskej únie, a bude verejnosti prístupná do 18. septembra 2016 na prízemí Slovenského inštitútu v Budapešti.
Prezentácia výskumu: Kresťanské cirkvi a holokaust
Nadácia Civitas Europica Centralis systematicky mapuje spoločné dejiny krajín strednej Európy. Pod vedením predsedníčky nadácie, Dr. Eriky Törzsök prezentovala 28. júna 2016 v Slovenskom inštitúte v Budapešti výstup z výskumného projektu Cirkvi a holokaust, v rámci ktorého sa historici venovali prejavom antisemitizmu v cirkevnej tlači medzivojnového obdobia v Česko-Slovensku, Maďarsku a Rumunsku. Zborník vedeckých štúdií prezentovali filozof Prof. Dániel Deák z Univerzity Corvinus, historik Doc. Csaba Fazekas z Univerzity Miskolc a cirkevný historik Doc. Csaba Török z Bohosloveckej fakulty v Győri. Publikácia je prístupná v printovej verzii v anglickom jazyku (Churches - Holocaust, Civitas Europica Centralis, Budapest 2016, 312 s.) a v elektronickej forme v maďarčine na webovej stránke nadácie: www.cecid.net.
Michal Hvorecký s Wilsonovom v Budapešti
Spojenie filmu a literatúry bolo tentoraz venované poviedke Michala Hvoreckého Najväčší zločin vo Wilsonove a jeho filmovej adaptácii Wilsonov. Vo filme ožíva Pressburg / Pozsony / Wilsonstadt vo svojej podobe viacjazyčného a viackultúrneho mesta na začiatku dvadsiateho storočia, tesne po prvej svetovej vojne. Mystická vražda sa miesi s dnes už neznámou atmosférou starobylých, nejestvujúcich ulíc a temno oživuje paródia detektívneho žánru a bravúrnosť hereckých výkonov. Pred premietaním autor námetu, Michal Hvorecký divákom porozprával o procese vzniku filmu i svojich spisovateľských a prekladateľských skúsenostiach. Slovenský filmový klub v Budapešti priťahuje čoraz širší okruh záujemcov, čo je dôkazom toho, že o slovenský film je záujem aj v Maďarsku.
Novinky Edície Kor/ridor
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe vydáva už druhý rok Edíciu Ko/ridor, ktorá nahradila vedecký časopis maďarských a slovenských historikov pod rovnakým názvom. V priestoroch Slovenského inštitútu sa 8. júna 2016 konala prezentácia troch nových zväzkov edície. Štúdie slovenského historika Miroslava Michelu s názvom V labyrintoch Trianonu prezentoval Csaba Katona, spolupracovník Historického ústavu Maďarskej akadémie vied, monografiu Dr. Evy Kowalskej a Karola Kanteka o Józsefovi Hajnóczym predstavil Zoltán Gábor Szűcs zo Spoločenskovedného ústavu Maďarskej akadémie vied a novú knihu Józsefa Demmela s názvom Maďarská vlasť, slovenský národ uviedol historik László Matus. Odborné publikum, pracovníci ústavov Maďarskej akadémie vied, a univerzitní pedagógovia ocenili vysokú úroveň edície aj prezentácií. Nové publikácie Edície Kor/ridor sú dôkazom toho, že aj výskumy v inštitúciách národnostných menšín môžu svojou kvalitou prerásť úzke hranice etnika a stať sa relevantným tak pre domáce maďarské, ako aj pre slovenské odborné prostredie. Garantom edičného projektu je Dr. József Demmel, vedecký pracovník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, partnerom projektu a podujatia bol Slovenský inštitút.
Večer Kalligramu
Vydavateľstvo Kalligram už tradične predstavuje svoje novinky publikované na Slávnostný týždeň knihy v Slovenskom inštitúte v Budapešti. 7. júna 2016 sa početné obecenstvo oboznámilo s novou básnickou zbierkou Árpáda Tőzséra, maďarského autora zo Slovenska, s ďalším zväzkom edície zobraných spisov akademika, literárneho vedca Mihálya Szegedy-Maszáka s názvom Jelen a múltban, múlt a jelenben (Prítomnosť v minulosti, minulosť v prítomnosti). Člen Maďarskej akadémie vied v hodnotiacej štúdii o kultúrnych, vedeckých a umeleckých zoskupeniach intelektuálov Maďarska za posledné štvrťstoročie kladne spomína aktivity Veľvyslanectva SR v Maďarsku a Slovenského inštitútu pri príležitosti 65. narodenín, spisovateľa, Pétera Esterházyho v roku 2015. Kultúra a politika spomínania boli hlavnou témou tiež monografie profesora Stredoeurópskej univerzity (CEU) Gábora Gyániho Történelem mint emlék(mű) (História ako spomienka/pomník), atď. Moderátor večera, vedúci vydavateľstva Pesti Kalligram, Sándor Mészáros, a literárna vedkyňa Doc. Erzsébet Szilágyi podali aktuálnu správu o nevyváženom fungovaní grantového systému maďarského štátneho fondu NKA.
Lukáš Oravec Quartet v Budapest Music Center
Medzinárodne známa hudobná formácia Lukáša Oravca, Lukáš Oravec Quartet, odohrala dňa 2. júna 2016 v najprestížnejšom budapeštianskom džezovom klube Budapest Music Center - Opus Jazz Club spolu s hosťujúcim hudobníkom, americkým saxofonistom, Wayneom Escofferym výborný koncert. Formácia, ktorú tvoria okrem Lukáša Oravca ešte Piotr Wylezol, Tomáš Baroš a Patryk Dobosz, predviedla svoje najznámejšie skladby z CD s názvom Lukáš Oravec Quartet, ocenené cenou ESPRIT 2013 a tiež skladby z najnovšieho albumu Piotrology venovaného Piotr Wojtasikovi, jednému z najoriginálnejších džezových trubkárov sveta, bývalému profesorovi Lukáša Oravca. Hudobná formácia založená v roku 2012 pokračuje vo svojom úspešnom turné s koncertmi v ďalších krajinách strednej Európy. Projekt bol podporený Slovenským inštitútom.
Samostatná výstava Radoslava Čerevku v Budapešti
Súčasné slovenské umenie má v posledných rokoch výbornú pozíciu v Maďarsku. Viaceré popredné galérie, ako napr. TRAFÓ, Deák Erika či Viltin, a vedúci kurátori sa sústredili na tvorbu mladej generácie slovenských autorov, pravidelne ich pozývajú na kolektívne a samostatné výstavy. Áron Fenyvesi, šéfkurátor Galérie TRAFÓ presadil na maďarskej výtvarnej scéne takých významných súčasných autorov zo Slovenska, ako Svätopluk Mikyta a Radoslav Čerevka. Samostatnú výstavu S. Mikytu realizoval v máji v Galérii Deák Erika, a na domácej pôde sa postaral o prezentáciu tvorby R. Čerevku, docenta Fakulty umení Vysokej školy technickej v Košiciach, a laureáta Ceny Oskára Čepana 2013. Inštalácie R. Čerevku s názvom Beasty Models reflektujú aktuálne svetové dianie, najvážnejšie problémy a otázky globálnej politiky. Výstava je prístupná verejnosti do 19. júna 2016 v budapeštianskej Galérii TRAFÓ.
Vedecké publikácie: mestá, vzťahy, súvislosti
Pod vedením moderátora Ábraháma Barnu sa 12. mája 2016 predstavilo v Slovenskom inštitúte Budapešti niekoľko nových knižných publikácií. Prvou z nich bola viacjazyčná zbierka štúdií pod názvom Varietas Europica Centralis z oblasti stredoeurópskeho práva, politiky, diplomacie a literárnej histórie. Témy všetkých štúdií sa napriek svojej odbornej pestrosti nejakým spôsobom viazali na hľadanie komplikovanej a problematickej národnej, či stredoeurópskej identity. Spomínaný vedecký zborník vyšiel na počesť 70. narodenín profesora Csabu Gy. Kissa v ELTE Eötvös Kiadó. Ďalšie prezentované publikácie sa viazali na východoslovenský región. Prvú z nich: Eperjesi tükör, zostavili László Sturm a Erzsébet Dobsony. Ide o zbierku v maďarčine písaných textov o Prešove. Medzi jej autormi sú napríklad i Sándor Petőfi, Sándor Márai, no aj ďalší významní maďarskí spisovatelia pôsobiaci najmä v 19. a 20. storočí. Pod názvom Hlasy mesta vyšla ďalšia kniha viažuca sa k Prešovu. Ide o výber slovenských textov o Prešove vo výbere Ľudovíta Petraška z Prešovskej univerzity. V nej nájdeme nielen po slovensky píšucich autorov, ale i autorov píšucich v latinčine alebo maďarčine. Na záver stretnutia sa sformulovala myšlienka vzniku antológie, ktorá by v sebe spájala najzaujímavejšie texty slovenských i maďarských autorov. Večer sa niesol v duchu tematizovania viacetnickosti stredoeurópskeho regiónu v minulosti a jeho presahov do súčasnosti.
Komárno - Mínové pole pamätníkov, Maďari, Slováci, pevnosti a Rimania
18. júla 2016 - (Lukáš Krivošík - Týždeň)
Komárno je duchovným centrom maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. No toto etnicitou i dejinami rozdelené mesto má čo ponúknuť aj turistovi, ktorého zaujíma staršia história. Ktosi ho raz označil za mínové pole pamätníkov, ktorými si maďarská i slovenská komunita značkujú verejný priestor. V Komárne je aj história spred tisíc rokov stále živá. Nachádza sa tu známa jazdecká socha svätého Štefana, ktorej odhalenie v roku 2009 vyhrotilo vzťahy medzi obidvomi susedskými krajinami. Slovensko totiž odmietlo na svoje územie vpustiť maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma. Stojí tu aj súsošie svätých Cyrila aMetoda, ktorého umiestnenie bolo roky jablkom sváru, až v roku 2010 skončili vierozvestovia na kruhovom objazde. Prítomnosť Jókaiho divadla, Univerzity J. Selyeho či Podunajského múzea robí z Komárna kultúrne centrum slovenských Maďarov. Tvoria viac než polovicu obyvateľov. Komárno sa v rokoch 1896 až 1918 rozkladalo na oboch brehoch Dunaja. Dnes ide o dve mestá: asi 36-tisícové Komárno na slovenskej strane a 20-tisícový Komárom na maďarskej strane. Ich centrá spája Alžbetin most, ktorý pre nápor automobilovej dopravy má byť o pár rokov odbremenený ďalším mostom cez Dunaj. A tak tu možno dýchať atmosféru mesta, ktoré bolo po prvej svetovej vojne rozdelené štátnou hranicou na dve. No vďaka členstvu v EÚ sa dnes medzi nimi dá prechádzať voľne, bez nevyhnutnosti absolvovať hraničnú kontrolu. V Komárne sa historické jazvy jatria, ale tiež hoja. No turista si toto mesto môže užiť aj bez toho, aby naňho sústavne doliehala ťaživosť celej tej slovensko-maďarskej záležitosti. Keď som pred tromi rokmi išiel do Komárna tráviť dovolenku, mojím cieľom bol tamojší pevnostný systém. Jeho jadrom je protiturecká pevnosť na sútoku Dunaja a Váhu, ktorej časti vznikli v 16. a 17. storočí. Niektorých z nás také veci fascinujú. Aj keď milovníkovi histórie bude po prehliadke smutno kvôli nevyužitému potenciálu zdevastovanej pevnosti. Komárňanský fortifikačný systém je však oveľa rozsiahlejší. V 19. storočí postupne vznikol okolo mesta prstenec pevnostných objektov, zrejme najväčší v habsburskej monarchii. Na maďarskej strane, v Komárome, treba vidieť pevnosť Csillág, Igmándsku pevnosť a najmä Monoštorskú pevnosť, kde možno obdivovať aj vyradené kusy bojovej techniky maďarskej armády. Na severe slovenského Komárna sa zase nachádzajú bašty pevnostného systému. V jednej z nich, takzvanej Bašte VI, bolo zriadené lapidárium s rímskymi archeologickými pamiatkami. Rimania boli druhým dôvodom môjho letného pobytu v Komárne. Asi šesť kilometrov východne od mesta sa totiž nachádza obec Iža aj s pôsobivými zvyškami rímskeho vojenského tábora pri brehu Dunaja. V staroveku tvoril predsunutú časť, ktorá patrila k Limes Romanus. Pôdorys hradieb je veľmi dobre rozpoznateľný. Sú tu aj vysvetlivky a návštevník si dokáže predstaviť, ako tábor počas antiky približne vyzeral. A koho história omrzí, ten sa môže ísť medzitým okúpať. Buď v samotnom Komárne, kde je termálne kúpalisko, alebo v neďalekých Patinciach.
Čo zostalo z Blatnohradu?
Slovenská marka / Archeológia na vozíku / Stĺpy a pamätníky / Kto sa postará o naše dejiny?
18. júla 2016 - (A. Nagy / M. Šujan - Týždeň)
Pred 1 170 rokmi, 10. januára 846 prijal východofranský kráľ Ľudovít Nemec Pribinu do svojich služieb. Ako léno mu zveril územie v okolí Blatenského jazera (Balatonu). Pribina tu vybudoval kniežatstvo s centrom v Blatnohrade (súčasný Zalavár). Na rozdiel od cestovateľov do exotických krajín uprednostňuje časť slovenských pocestných blízke krajiny, na ktoré sa viažu naše korene. Chcú najprv spoznať a pochopiť vlastnú minulosť a až potom spoznávať ďaleké krajiny. Pri jednom z mnohých cielených putovaní po územiach, kde pôsobili naši predkovia, sme tentoraz „opáčili“ Maďarsko. Na juhozápadnom okraji Balatonu, cestou zo Sármelléku do Zalakomáru môžete podľa nenápadného hnedého smerovníka nájsť pamätník svätých Cyrila a Metoda pri obci Zalavár. Ocitnete sa na mieste, ktoré dýcha históriou. Našou históriou.
Slovenská marka
Čo dnes Slovákom hovorí názov maďarskej dedinky Zalavár? Asi nič. Možno by ju niektorí spoznali podľa názvu Blatnohrad. Rodinám, ktoré sa náhlia za vlnami,,slovenského” mora v Chorvátsku, azda ani nezíde na um, že prechádzajú rozsiahlym územím Panónskeho kniežatstva. Tomu kedysi panovali vládca Nitrianskeho kniežatstva Pribina, ktorého odtiaľ vyhnal Mojmír, a jeho syn Koceľ. Pribina dostal územie do správy od Ľudovíta Nemca, neskôr sa stalo jeho doživotnou a následne aj dedičnou držbou. V dochovanom liste Ľudovíta Nemca Pribinovi z roku 860 sa už blatnohradské kniežatstvo nazýva,,slougenzin marcha” (alebo,,slovencin” - slovenská marka, provincia). Na juhu a východe siahalo kniežatstvo až po rieky Dráva a Dunaj, na severe k mestu Veszprém a na západe až do dnešného Štajerska, Korutánska a Slovinska. Patrili k nemu súčasné mestá Veszprém a Szombathely v Maďarsku, Leibnitz v Štajersku a Ptuj v Slovinsku. Západne od Zalaváru, v nížinnej krajine tvorenej lesmi a močiarmi, sa nachádzajú stopy našich dávnych dejín: bájny Blatnohrad, hrad kniežaťa Pribinu. Bolo to údajné, no až do roku 2009 archeologicky ešte jednoznačne nepreukázané centrum Pribinovho kniežatstva. Na mierne vyvýšenom mieste (Vársziget) uprostred močiarov (archaicky sa vlhké trávnaté miesta, močiare, nazývali,,moravou”) boli v nedávnej minulosti odkryté základy hradu, kostolov, mnohých hrobov a hospodárskych budov s množstvom archeologických nálezov. Ibráhím ibn Jákúb v 10. storočí napísal:,,Väčšinu hradov budujú Slovania takto: Nájdu si lúky, bohaté na vodu a kroviská, a vyznačia si na nich okrúhle alebo štvorcové miesto podľa toho, akého tvaru a veľkosti chcú mať hrad. Potom kopú dookola, navršujú zem, ktorú spevňujú doskami a kolmi. Vytvárajú tak valy, ktoré zvyšujú, až kým hradby nemajú požadovanú výš ku. Potom vymerajú pre hrad na vhodnej strane bránu a postavia k nej most. Po ňom doň vchádzajú.” Do príchodu predkov dnešných Maďarov v 10. storočí tu existovalo centrum kultúry a šírenia kresťanstva. Na území kniežatstva vyrástlo až 15 chrámov. Prvý v rámci hradiska zasvätil salzburský arcibiskup Liutprand v roku 850 Panne Márii, na čom sa podľa zachovaného textu Conversio zúčastnili aj mnohí slovanskí a nemeckí predstavitelia. Boli tu kláštory, ako aj strategické hospodárske, kultúrne a vojenské centrá. Keď roku 861 v bitke Karolmana s moravským kniežaťom Rastislavom Pribina padol, správu kniežatstva prevzal s Rastislavovým súhlasom Pribinov syn Koceľ. Knieža Koceľ sa neskôr pripojil k žiadosti Rastislava a Svätopluka, panovníkov Veľkomoravského a Nitrianskeho kniežatstva, ktoré susedili s jeho kniežatstvom na severe. Žiadosť s prosbou o vyslanie učiteľov bola adresovaná byzantskému cisárovi Michalovi. Cisár žiadosti vyhovel a na naše územie vyslal solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Nie je doložené, či sa Koceľ s bratmi stretol, keď prechádzali jeho územím na Veľkú Moravu v roku 863. Podľa písomných záznamov však vieme, že sa obaja vierozvestcovia so svojimi žiakmi pri ceste z Veľkej Moravy do Ríma v roku 867 na Blatnohrade zastavili. Keď Koceľ videl novým, zrozumiteľným písmom (hlaholikou) napísané cirkevné knihy, vybral 50 žiakov, aby ich vierozvestcovia v priebehu tamojšieho polročného pobytu písmo naučili. V roku 868 pápež Hadrián II. schválil do hlaholiky Cyrilom preloženú Bibliu. V ostatných európskych krajinách sa preklady do miestnych jazykov objavili až v 15. storočí. Koceľ sám neskôr prejavil veľkú iniciatívu, keď v roku 869 požiadal pápeža, ktorý v tom istom roku jeho žiadosti vyhovel, aby Metoda ustanovil za panónskeho arcibiskupa.
Archeológia na vozíku
Archeologické výskumy v oblasti Zalaváru sa začali už v 19. storočí, keď bola lokalita prístupná ešte iba na člnoch. Zvyšky vtedy viditeľných základov jedného z kostolov zakreslil v roku 1842 aj básnik Ján Kollár. Po výskumoch maďarských archeológov G. Fehéra, ktorý nadviazal na výskum A. Radnótiho, viedla od roku 1961 systematický výskum Ágnes Csemiczky-Sós (1925 - 1993) z Maďarského národného múzea v Budapešti. Napriek tomu, že po obrne bola od detstva pripútaná na vozík, jej vklad k poznaniu našich dejín je pozoruhodný. Tejto vzdelanej žene zabalenej v deke, brázdiacej vykopávky na svojom dopravnom prostriedku, patrí naša úcta a rešpekt. Zatiaľ čo sme my, laici, len niečo hmlisto tušili a rozprávali o tom, ona ticho pracovala. Neúnavnou aktivitou sa napriek zdravotnému znevýhodneniu zaslúžila o poznanie našej minulosti najmä objavom Pribinovho hradu, ktorý jej predchodcovia hľadali márne. Objekt dosahoval na pomery raného stredoveku impozantné rozmery 150 200 m. Počas jej pôsobenia boli odokryté základy opevnenia hradu, kostola Panny Márie a chrámu zasväteného svätému Hadriánovi, vtedy najväčšiemu v strednej a východnej Európe. Archeologička našla aj železné krížové kovanie zhodné s kovaním z lokality Kňazova jama pri Komjaticiach na Slovensku. Z päťdesiatich doteraz odhalených hrobov sa spísalo množstvo nálezov: keramiky, náhrobných kameňov, zlatých, strieborných a pozlátených bronzových náušníc, záušníc, gombíkov, náramkov, ale aj ostrôh, nožov a kostených predmetov. Maďarský archeológ R. Müller vtedy napísal, že predmety mimoriadnej kvality sa podobali na nálezy z územia Moravy a Slovenska. Ágnes Csemiczky-Sós, o ktorej jej kolegovia pre jej archeologické zanietenie a výsledky vraveli, že má röntgenové oči, predpokladala v okolí lokality prinajmenšom 1 000 hrobov v rozsiahlom pohrebisku i v sídlisku vo vzdialenosti 5 až 6 kilometrov od hradu. Prišiel rok 2009. Pri archeologickom výskume, ktorý viedol Béla Miklós Szőke z Maďarskej akadémie vied, sa našiel úlomok keramiky z úžitkovej nádoby. Črep sa nachádzal v trojmetrovej hlbokej priekope pri južnej strane kostola svätého Hadriána. Nález datovaný okolo roku 870 obsahuje zachované ručne vyryté znaky: a (čo znamená kríž), i (iže) a o (on). Predstavujú najstarší typ hlaholiky, z ktorej sa neskôr vyvinula cyrilika a následne aj azbuka. Hoci stavby a archeologické nálezy boli už predtým datované do druhej polovice 9. storočia, až týmto nálezom sa jednoznačne potvrdilo slovanské osídlenie. Mimochodom, podobný písomný dôkaz z tohto obdobia sa na území Slovenska doteraz objaviť nepodarilo.
Stĺpy a pamätníky
V roku 2013 na tomto mieste odhalili repliku sochy svätých Cyrila a Metoda, ktorej monumentálny originál od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej stojí na Nitrianskom hrade. Stalo sa tak pár dní pred oslavami 1 150. výročia príchodu solúnskych bratov na naše územie. Slávnostné podujatie pripravili Slovenská samospráva v Budapešti, Veľvyslanectvo SR v Budapešti, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matica slovenská a samospráva obce Zalavár. Súsošie je umiestnené na základnom kameni osadenom už v roku 2007 Slovenskou samosprávou v Budapešti. Na podstavci je vytesaný nápis:,,Na pamiatku nitrianskeho kniežaťa Pribinu (+ 861), ktorý sa zaslúžil o kristianizáciu našich predkov na území Blatnohradu, a jeho syna, panónskeho kniežaťa Koceľa (+ 876), podporovateľa evanjelizačného a kultúrneho diela svätých slovanských apoštolov Cyrila (+ 869) a Metoda (+ 885), spolupatrónov Európy. Pamätník postavila Slovenská samospráva v Budapešti s pomocou Slovenskej republiky.” V malom vstupnom areáli sa nachádza ešte pamätný stĺp svätých Cyrila a Metoda z roku 1985 od Frigyesa Janzera s textom v maďarčine:,,Na pamiatku panónskej činnosti stvoriteľov slovanskej písomnosti Cyrila a Metoda. Zhotoviť dali: Univerzita Eötvösa Loránda v Budapešti, Župa Zala a Bulharská ľudová republika.” Na druhej strane stĺpa je v cyrilike nápis:,,Oheň vyskúša zlato a striebro, a človek umom odsekne lož od pravdy.” V blízkosti sa ešte nachádza aj rakúsky a slovinský pamätný stĺp. Je pochopiteľné, že informačné tabule sú v maďarskom jazyku s anglickou a nemeckou mutáciou. Už ťažšie sa dá pochopiť absencia slovenského alebo slovinského či bulharského prekladu. Ich doplnenie by bolo ústretovým gestom k spoločnej histórii týchto krajín. Okrem základov chrámu svätého Hadriána a troch hospodárskych objektov však v lokalite už nič viac nenájdeme. Teda ak neberieme do úvahy nápadnú kupolovitú novostavbu s výstavou pamätihodností župy Zala, postavenú pri príležitosti milénia príchodu predkov Maďarov do Panónskej kotliny, a Dom Malého Balatonu z roku 2000, ktorý sa venuje histórii vodoochranárskeho systému územia. V roku 2001 boli miesta archeologických vykopávok zasypané (či skôr zakonzervované?), takže časť múru Pribinovho hradu a základov kostola Panny Márie nie je vidieť. V súčasnosti prebieha maloplošný archeologický výskum, ktorého stopy sú viditeľné juhovýchodne od areálu. Všetky doterajšie nálezy vrátane črepu s nápisom sú uschované (nie však vystavené) v depozitári Balatonského múzea v letovisku Kesztheley pri juhovýchodnom okraji Balatonu. Mimochodom, aj názov tohoto miesta pravdepodobne pochádza z pôvodného slovanského,,kostoly”.
Kto sa postará o naše dejiny?
Archeologické výskumy sú v našich končinách financované mizerne. Nie sú na tom lepšie ako takmer ktorékoľvek spoločenskovedné odvetvie na Slovensku či v Maďarsku. Neveríme však, že sa na Slovensku nenájdu vedecké inštitúcie, ktoré by s podporou príslušných štátnych orgánov nedokázali osloviť zodpovedajúcich partnerov v Maďarsku a podať napríklad spoločný medzinárodný grant na systematický výskum Blatnohradu. Bol by to prelomový krok v odhaľovaní spoločných dejín štátov, na ktorých území sa v minulosti rozprestieralo Pribinovo kniežatstvo. Štátov, ktoré v súčasnosti zdanlivo veľa rozdeľuje a len málo spája. Nemalo by byť našou povinnosťou postarať sa o štúdium, poznanie, výskum a zachovanie pamiatok predkov? Nie je pritom rozhodujúce, že sa nachádzajú na územiach iných krajín; sme predsa všetci súčasťou Európskej únie. Výskum histórie územia, ktoré v minulosti významne ovplyvnilo celý stredoeurópsky priestor, patrí k najzákladnejším prejavom kultúry každého štátu, ktorý sa v ňom nachádza. A to bez ohľadu na súčasné hranice. Pre Slovensko to platí o to viac, že ide o našu minulosť. Návštevu Blatnohradu a zažitie jeho genia loci vrátane aktuálneho neradostného stavu nemožno ničím nahradiť. Exkurzia do týchto miest by sa mala stať súčasťou vyučovania mladej generácie, ktorá niekedy ťažko hľadá väzby na vlastný národ. V tomto zmysle sa napríklad ťahanice o umiestnení Svätoplukovej sochy pred Bratislavským hradom spred niekoľkých rokov ukazujú ako ničotné. Prispievajú iba ku skaze historického vedomia, prirodzenej a normálnej hrdosti terajších Slovákov na svoje dejiny, ako aj vzťahu ku kedysi Slovanmi obývaným územiam. Vklad našich predkov k šíreniu kresťanstva a kultúry v reči, ktorá bola vtedajším pápežom schválená ako štvrtý liturgický jazyk, je nespochybniteľný. Odkaz sa odovzdával všetkým ďalším generáciám obyvateľov územia, o čom svedčí množstvo prevzatých lokálnych názvov, pomenovaní obcí a miest. Ak tento odkaz dokázali zachovať naši predkovia od 9. storočia, prečo naň nenadviazať aj v 21. storočí? Kvetnatými rečami, aj keď sú súčasťou preambuly Ústavy Slovenskej republiky, však udržanie historického odkazu zabezpečiť nedokážeme. Nejde tu len o naše dejiny, ale o dejiny Európy.
Nepokojné leto roku 1956
Pozor na plazivú kontrarevolúciu! / Po Poliakoch sa začali búriť Maďari / V Československu (takmer) všetko po starom
http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/398845-nepokojne-leto-roku-1956/
Za Evou Ritókhovou
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/24138-za-evou-ritokhovou
Historický kalendár
27. mája 1942
Slovenský príslušník československého vojska vo Veľkej Británii Jozef Gabčík spolu s českým výsadkárom Janom Kubišom spáchali v Prahe atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
Nenechajme spomienku na Jozefa Gabčíka umrieť
27. mája 1951
Narodila sa v Detve predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku, folkloristka, kultúrna pracovníčka Ruženka Egyedová Baráneková.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/186
Tvrdohlavá Detvianka
https://www.facebook.com/oslovma/posts/515545228544458
https://www.facebook.com/oslovma/posts/772367436195568
https://www.facebook.com/oslovma/posts/772367436195568
https://www.facebook.com/oslovma/posts/772367436195568
28. mája 1910
Zomrel v Budapešti spisovateľ a publicista Kálmán Mikszáth / Právom náleží aj Slovákom / Významný maďarský spisovateľ so slovenskými evanjelickými koreňmi - Sklabinský rodák, strojca pamätníka statočným Polovcom a slovenským kmotrom.
2. júna 1907
Rakúsky cisár a uhorský kráľ František Jozef I. podpísal tzv. Apponyiho školské zákony, ktoré viedli k prehĺbeniu maďarizácie v školstve. - Lex Apponyi sú články 26 a 27 uhorského zákonníka z roku 1907. Sú pomenované podľa ministra školstva Alberta Apponyiho, ktorý ich vypracoval a predložil uhorskému snemu na schválenie. Článok 26 sa týkal štátnych ľudových škôl, článok 27 obecných a cirkevných ľudových škôl. Hlavným cieľom zákona bola intenzifikácia rečovej aj duchovnej maďarizácie nemaďarských žiakov, zabezpečenie pôsobenia učiteľov v duchu veľkomaďarskej štátnej idey ich hmotnou stimuláciou a tvrdými disciplinárnymi opatreniami. Na Slovensku sa v dôsledku zákona mala slovenčine venovať jedna hodina týždenne, inak mala byť vyučovacím jazykom maďarčina.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/775876695844642
https://www.facebook.com/oslovma/posts/752033378228974
4. júna 1920
Mocnosti Dohody (Veľká Británia, USA, Francúzsko a Taliansko) a predstavitelia Maďarska podpísali v paláci Grand Trianon vo Versailles Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá potvrdila rozpad Rakúska-Uhorska a stanovila hranice nástupníckych štátov vrátane Maďarska.
Maďarsko-slovenská diskusia o Trianone
Deň, keď Maďari zatvorili obchody a maďarskí úradníci nepracovali, Slováci oslavovali
Trianonská problematika a (česko-)slovenské učebnice dejepisu
http://madari.sk/publikacie/trianonska-problematika-a-cesko-slovenske-ucebnice-dejepisu-1-cast
https://www.facebook.com/oslovma/posts/959405114158465
7. júna 1861
Pamätný deň SR - Výročie Memoranda národa slovenského - Programový dokument vychádzajúci z požiadaviek slovenského národa, ktorý bol schválený a vyhlásený 6. a 7. júna roku 1861 v Turčianskom sv. Martine. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner a jeho cieľom bolo uznanie osobitostí slovenského národa a návrh na rovnoprávne postavenie Slovákov v Uhorsku.
http://referaty.aktuality.sk/memorandum-slovenskeho-naroda-maturitna-otazka/referat-26795#
https://www.facebook.com/oslovma/posts/961006187331691
Tretia júnová nedeľa
Deň otcov - https://sk.wikipedia.org/wiki/De%C5%88_otcov
18. júna 1942
Zomrel v Prahe (zastrelil sa pri prestrelke posledným nábojom) vojak, účastník protifašistického odboja, spoluúčastník atentátu na Reinharda Heydricha Jozef Gabčík. Narodil sa 8. 4. 1912 v Poluvsí pri Žiline.
Atentát - Spomienka na Jozefa Gabčíka
18. júna 1840
Narodil sa v Ratkovej evanjelický kňaz, spisovateľ a prekladateľ Daniel Bachát - V kruhu slovenských evanjelikov v Pešti pôsobil tridsaťtri rokov - Zomrel 13. 4. 1906 v Budapešti
http://zlatyfond.sme.sk/autor/230/Daniel-Bachat
19. júna 1871
Narodil sa v Hronci športovec Alojz Szokolyi (Sokol) - Zúčastnil sa na prvých olympijských hrách nového veku 1896 v gréckych Aténach. - Významná osobnosť uhorskej a slovenskej atletiky: http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/17/alojz-sokol
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=600957406669906&;set=a.165789530186698.33779.147596498672668&type=1&relevant_count=1
24. júna 1938
Narodil sa v Mlynkoch básnik, publicista, prekladateľ, organizátor slovenského literárneho života v Maďarsku Gregor Papuček
O pevných koreňoch, živých výhonkoch a umieraní slov
https://www.facebook.com/oslovma/posts/970993026333007
25. júna 1855
sa narodil v Skalici matematik a pedagóg Ladislav Fodor (pôv. Majerhofer), autor celého radu stredoškolských a vysokoškolských učebníc geometrie. Zomrel 17. augusta 1924 v Šoprone.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ladislav_Fodor
4. júla 1845
v Chminianskej Novej Vsi sa narodil svetový maliar zo Šariša Pál Szinyei Merse. Maliarstvo študoval na Akadémii v Mníchove, patril k priekopníkom impresionizmu v Uhorsku. Angažoval sa aj politicky, bol zvolený do parlamentu, kde sa usiloval o modernizáciu vzdelávania.
www.oslovma.hu/XXX/szinyeip.jpg
Jediný portrét svetového maliara, šľachtica Pavla Szinyei Merse v kaštieli Fričovce:
http://linwillauthentictravel.blogspot.hu/2010/10/jediny-portret-svetoveho-maliara.html
Szinyei Merse Pál - http://hu.wikipedia.org/wiki/Szinyei_Merse_Pál
5. júla 1853
Narodil sa v Sabinove maliar a lekárnik Csontváry Kosztka Tivadar (Teodor Kostka).
Patrí (aj) Slovensku
Nepopieral svoj slovenský pôvod, Slováci by sa mali k nemu hlásiť oveľa viac.
Otec ho v detstve viackrát poslal k vzdialeným príbuzným na Dolnú Zem, aby sa naučil poriadne po maďarsky.
http://madari.sk/magazin/tema-mesiaca/sialenec-alebo-genius
Bol jedným z najoriginálnejších maliarov slávnej epochy prelomu 19. a 20. storočia. Zvykne sa označovať aj za priekopníka expresionizmu, či post expresionizmu. Jeho obraz Jazdci na morskom pobreží sa dostal na svetovej výstave EXPO 1958 v Bruseli medzi 50 veľdiel svetovej výtvarnej moderny. Zomrel 20. 6. 1919.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/836788346420143
5. júla
Sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda
https://sk.wikipedia.org/wiki/Cyril_a_Metod
Vierozvestovia Cyril a Metod prišli v lete v roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava na územie Veľkej Moravy.
http://www.zivotopisysvatych.sk/cyril-a-metod/
Pamätník sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade
10. júla 2014
Zomrel významný slovenský aktivista v Maďarsku, dlhoročný starosta obce Mlynky (Pilisszentkereszt) a zakladajúci predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka (1948-2014). Bol aj poslancom Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.
In memoriam Jozef Havelka (Fotogaléria):
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.612406262191687.1073741905.147596498672668&;type=3
https://www.facebook.com/oslovma/posts/794101860688792
13. júla 1960
Zomrel popredný slovenský spisovateľ, autor kníh pre deti a redaktor Jozef Cíger-Hronský, správca Matice slovenskej a jeden zo zakladateľov Zahraničnej Matice slovenskej. Bol prenasledovaný za národné postoje a hneď po 2. svetovej vojne emigroval do Argentíny. Medzi jeho najznámejšie diela patria román Jozef Mak a knihy pre deti Smelý zajko alebo Budkáčik a Dubkáčik. Narodil sa 23. februára 1896 vo Zvolene.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_C%C3%ADger-Hronsk%C3%BD
Jozef Mak / Egy milliók közül
http://www.magyarulbabelben.net/works/sk/Hronsk%C3%BD,_Jozef_C%C3%ADger_/Jozef_Mak/hu/4130-Egy_milli%C3%B3k_k%C3%B6z%C3%BCl
https://www.facebook.com/oslovma/posts/982822241816752