My, Slováci v Maďarsku, môžeme Maďarom na Slovensku oprávnene všeličo závidieť. Pravda, naši „osudoví bratia“ nemajú svoje (pseudo)samosprávy, ktoré sa často nanajvýš sami „spravujú“, ani (kvázi)kultúrnu, miestami celkom gnómnu autonómiu. Zato, na rozdiel od nás, mali a majú svoje jednojazyčné školy.

Posolstvo zvonov a zvonenia ● Pozdechovská dielňa v Pešti ● Zvonári a zvonolejári sú umelci ● Zaujímavá a rozmanitá je aj história zvonov ● Zvony Slovákov na Dolnej zemia v presídleneckých cirkevných zboroch ● Počas služby zvonári bývali „na turni“ (vo veži) ● Zvonenie patrí do koloritu života

Po započutí mena Juraja Jánošíka každému sa v mysli vybaví zrelý a nebojácny tridsiatnik, akýsi slovenský typ sherwoodskeho zbojníka Robina Hooda. Na rozdiel od tohto bájneho ľudového hrdinu ten náš existoval! Predstavíme vám Jánošíkov skutočný profil a výňatok z dlhej cesty jeho postavy v umení.

Výber z najstaršieho fotoalbumu Padiny k 220-ročnici obce ● Názorný obraz kultúrneho dedičstva vojvodinskej Padiny ● Od začiatku s učiteľom a farárom ● Zápas s rosou života ● Národný buditeľ Albert Martiš o starých Padinčanoch ● Bohaté ľudové tradície ● Život pulzuje aj hospodárstvom

Ing. Zoltán Šereš: - V roku 1946 moji rodičia, Slováci žijúci v Békešskej Čabe, sa prihlásili na presídlenie do vlasti svojich predkov. Keďže môj otec v békeščabianskej elektrárni pracoval ako hlavný strojník, po repatriácii bol v bratislavskej teplárni ihneď zaradený do zodpovednej funkcie prevádzkového dozorcu.

Ján Jančovic: Takto sa to robilo do sedemdesiatych rokov minulého storočia / Kŕmenie na pastve a doma v chlievoch / Príprava a rozdelenie práce / Chytanie kŕmnika, obáranie v koryte a opaľovanie / Rozoberanie, vykosťovanie, triedenie mäsa a výroba klobás / Tlačenka (šajt), jaternice (hurky), slanina, škvarky, kaša…

Spomienky presídlenca / Z Československa bolo od apríla 1947 do decembra 1948 vysídlených takmer 90-tisíc občanov maďarskej národnosti, z Maďarska prišlo opačným smerom viac než 73-tisíc Slovákov. Medzi nimi z Békešskej Čaby na Slovensko prišla aj rodina Zoltána Šereša. Ako vyzeralo presídlenie v praxi?

Historické konflikty medzi Slovákmi a Maďarmi sú konflikty zdedené po predchádzajúcich generáciách. Zmierniť by ich mohol spoločný odborný jazyk historikov. / A szlovákok és magyarok közötti konfliktusokat örököltük. A helyzetet enyhítené, ha a történészek egy közös szaknyelvet beszélnének.

Chotár úzky, život ťažký, útek južným smerom nutný / Slobodné sťahovanie na Dolnú zem po patente Jozefa II. / Niečo zo spomienok Michala Bodického / Starší nám prikázali vykrikovať „Vápno!-vápno!-vápno!“ / Mali parnú pílu, vodný mlyn, stupu (zvanú karlov) aj kováča / Novšie dejiny prezrádza pamätná kniha obce

Obec, fara a kostol zasvätený sv. Petrovi sa prvýkrát spomína v listine z roku 1297. Historický názov obce v okrese Veľký Krtíš je Svätý Peter alebo iba Peter, jej názov sa často menil, a dnešný názov Pôtor sa úradne používa od 12. mája 1923. Evanjelický kostol v Pôtri je v štátnom zozname kultúrnych pamiatok.

Ján Jančovic: Slováci z Novohradu sa pred dvesto rokmi usídlili v Banáte / Po sto rokoch ich rodní prichádzali k nim na nákup oviec / Tolerančný patent otvoril cestu slobodne sa usadiť v Banáte / Pôtorský farár organizátor osídľovania Slovákov na Vojenskú hranicu v Banáte / Pešia cesta na nákup oviec do Banátu

Cieľom autorskej dvojice Ruda Fraňa a Jozefa Schwarza je predstaviť slovenskosť Pilíša v toku 15 storočí. Prečo tak hlboko začreli do minulosti? Držia sa záverov vedeckej obce, že naši slovenskí predkovia sa volali v minulosti Sloveni (Slovieni / Slověni), ktorí od 6. storočia preukázateľne žili aj na území Pilíša.

Dokument z talianskeho frontu prvej svetovej vojny v pilíšskom nárečí ● Bože, navrat pokoja! ● Zranenie a liečba ● „Jak ideme bliž gnepratelovi, tak naz je ždi men a men. Gule hvizdaju okolo hlavi jak ked bi scela každa trafit len dohlavi a vihasit život na večnost...“ ● O dobrom živote a o láske ● O hospodárení

Rodisko prvých evanjelických farárov v Pilíši a Alberti ● Obec Halič, ležiaca v susedstve mesta Lučenec, vznikla v 12. storočí a bola sídlom panstva rodu Tomajovcov. ● Halič a jej dávna sláva ● Dejiny obce sú úzko späté s históriou zámku (pôvodne hradu). ● Remeslá a manufaktúra, kde sa tkal aj kašmír ● Klenot Novohradu

József Demmel (1982) - maďarský historik zaoberajúci sa slovenskými dejinami 19. storočia a dejinám Slovákov na území dnešného Maďarska. Vyštudoval dejiny a slovakistiku na budapeštianskej Univerzite Loránda Eötvösa, pôsobí vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku, ktorý sídli v Békešskej Čabe.

Hodnotiť rozhodnutie slovenských presídlencov ako nesprávne, či zľahčovať ho, nie je namieste. Z ich hľadiska bol vlasťou československý štát, ktorý im prisľúbil a umožnil národný život: vzdelávanie v materinskom jazyku, napĺňanie kultúrnych, spoločenských a iných potrieb v slovenčine.

Jonáš Záborský bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, evanjelický a neskôr rímskokatolícky kňaz a teológ. ● Podľa časti slovenskej literárnej vedy predstaviteľ racionalizmu osvietenského typu a klasicistickej estetiky, podľa iných romantický ironik. ● Jonáš Záborský a Jozef Karol Viktorin

Ako sa dá objaviť literárny a historický poklad ● Na začiatku bol článok Jána Jančovica uverejnený na portáli oslovma.hu ● V týchto dňoch sa dostala na pulty slovenských a zahraničných kníhkupectiev zaujímavá knižka ● Samuel Činčurák: Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914-1918