My, Slováci v Maďarsku, môžeme Maďarom na Slovensku oprávnene všeličo závidieť. Pravda, naši „osudoví bratia“ nemajú svoje (pseudo)samosprávy, ktoré sa často nanajvýš sami „spravujú“, ani (kvázi)kultúrnu, miestami celkom gnómnu autonómiu. Zato, na rozdiel od nás, mali a majú svoje jednojazyčné školy.





Chotár úzky, život ťažký, útek južným smerom nutný / Slobodné sťahovanie na Dolnú zem po patente Jozefa II. / Niečo zo spomienok Michala Bodického / Starší nám prikázali vykrikovať „Vápno!-vápno!-vápno!“ / Mali parnú pílu, vodný mlyn, stupu (zvanú karlov) aj kováča / Novšie dejiny prezrádza pamätná kniha obce
Obec, fara a kostol zasvätený sv. Petrovi sa prvýkrát spomína v listine z roku 1297. Historický názov obce v okrese Veľký Krtíš je Svätý Peter alebo iba Peter, jej názov sa často menil, a dnešný názov Pôtor sa úradne používa od 12. mája 1923. Evanjelický kostol v Pôtri je v štátnom zozname kultúrnych pamiatok.

Dokument z talianskeho frontu prvej svetovej vojny v pilíšskom nárečí ● Bože, navrat pokoja! ● Zranenie a liečba ● „Jak ideme bliž gnepratelovi, tak naz je ždi men a men. Gule hvizdaju okolo hlavi jak ked bi scela každa trafit len dohlavi a vihasit život na večnost...“ ● O dobrom živote a o láske ● O hospodárení
Rodisko prvých evanjelických farárov v Pilíši a Alberti ● Obec Halič, ležiaca v susedstve mesta Lučenec, vznikla v 12. storočí a bola sídlom panstva rodu Tomajovcov. ● Halič a jej dávna sláva ● Dejiny obce sú úzko späté s históriou zámku (pôvodne hradu). ● Remeslá a manufaktúra, kde sa tkal aj kašmír ● Klenot Novohradu
