L. Deák: - Ak východiskové číslo pre r. 1880 (300.000) postupne zvýšime príslušným prirodzeným prírastkom, dostaneme sa pre r. 1946 k číslu najmenej pol milióna Slovákov. - „Maďarská štatistika nezachytila slovenský pôvod, ale pocit národnej príslušnosti“ - Znižovanie počtu a príťažlivá sila väčšiny
Nie je to náhoda, že celé pilíšske, ale aj širšie okolie je zahustené slovenskými, ba staroslovenskými zemepisnými názvami. To znamená, že my, pilíšski Slováci, tu nie sme znovuosídlenci z 18. storočia, lež autochtónni obyvatelia tohto kraja. - Kláštor tu stál a naši predkovia tu tiež boli už v 9. storočí...
Geografická blízkosť, spoločná história, existencia celého radu politických, ekonomických kultúrnych, sociálnych aj inpersonálnych väzieb je dostatočným dôvodom na zmenu doterajšieho, neraz príliš jednostranného vzájomného vnímania. Slovensko aj Maďarsko sú odsúdené na to, aby spolu komunikovali ako politickí partneri. Ak však táto komunikácia má byť efektívna a má priniesť do vzájomných vzťahov novú kvalitu, je nevyhnutné, aby sa obe krajiny vnímali nielen cez prizmu minulosti, cez prizmu toho, čo obom spoločnostiam zanechala neraz komplikovaná história ale aj cez prizmu súčasnosti.
Prečo pretrváva snaha považovať Slovákov v Maďarsku za nepôvodných obyvateľov, za prisťahovalcov a či kolonistov? - Často čítam a počúvam, že Slováci v Maďarsku nie sú autochtónni, nie sú pôvodní obyvatelia. Takýmito obyvateľmi sú vždy a len Maďari. Z hľadiska večnosti sa pousmejem... Po prvé - Maďarsko ako krajina o ktorej konkrétne hovoríme, Maďarsko v trianonských (a parížskych) hraniciach existuje len od roku 1918 a z tohto pohľadu sú všetci jeho obyvatelia, ktorí žili na jeho území v okamihu zrodu tohto Maďarska pôvodní obyvatelia.
