Dolnostrehovská evanjelická cirkev pod ochranou rodiny Madáchovcov prekvitala ● Vyšiel z nej dramatik a básnik, autor svetoznámeho diela Tragédia človeka I. Madách ● Horlivosť a nábožnosť Madáchovcov ● Slovenský evanjelický farár krstným otcom dramatika-katolíka I. Madácha ● Literárne činný rod
Jeden z najväčších maďarských básnikov bol Slovákom po obidvoch rodičoch - Materským jazykom mu bola slovenčina - Krstil ho evanjelický farár, dačolomiansky rodák Michal Martíni, konfirmoval ho Ján Kollár - Z genealógie rodu a života Petrovičovcov a Hrúzovcov - Ako sa vyvíjalo pomaďarčenie Alexandra Petroviča?
Osud slovenského evanjelického farára, literárneho a osvetového pracovníka Martina Morháča, ktorý v hlavnom meste prežil ťažké a zložité roky (1906-1941) ● Odporca nariadenej maďarizácie ● Po vykonštruovanom obvinení internovaný ● Literárna a publicistická činnosť ● Ako ho videli zainteresovaní?
Štefan Václav Homola (1820-81) - Rozvíjateľ národnobuditeľského štúrovského programu ● 170. výročie príchodu na Dolnú zem ● Chvála Srbov za prácu pre svoju národnosť ● Víziovci ľudovými liečiteľmi ● Prosil Chorvátov prijať k sebe Slovákov ● Obec Rybník v znamení života a diela Štefana Homolu
Počiatky histórie pradávnej dediny Pleš (dnes Mlynky, po maďarsky Pilisszentkereszt) siahajú hlboko do stredoveku. ● Od konca 19. storočia v kostole a škole: nemilosrdná maďarizácia. Žiaci, deti slovenských rodičov, za slovenské slovo dostávali morálnu a telesnú pokutu, za maďarské slovo - odmenu.
„Slovo Pilis je maďarského pôvodu. Označuje vyholené miesto (tonzúru) na temene hlavy kňazov.“ (Gyula Szűcs) ● „Piliš mal v 9. storočí podobu *Plešb. Bol to plešatý vrch. Takéto meno má u Slovanov viacej vrchov. Aj apelatívum pleš vo význame plešina, tonzúra na hlave prešlo do maďarčiny.“ (Šimon Ondruš)
Pripomíname si 220. výročie narodenia Štefana Lešku ml. (1794-1849) - farára, publicistu, osvetového pracovníka, ktorý vyrastal a celý plodný život pôsobil medzi Slovákmi na Dolnej zemi. ● Syn malokerešského farára bol aj publicisticky činný, prispieval do Slovenských národných novín a Orla Tatranského...
Kým zakladateľ tohto významného novohradského rodu sa držal národného povedomia, rovnako aj jeho dcéry, ktoré zostali žiť v prostredí medzi pospolitým slovenským ľudom, ich bratia zastávajúci duchovné povolania a stretávajúci sa medzi vyššími vrstvami, chceli byť dobrými maďarskými vlastencami.
Dolnozemský rodák pôsobil na Slovensku štyridsať rokov ● Bol misijným pracovníkom Modrého kríža ● Často odchádzal aj medzi Slovákov do okolia Níreďházy ● Zo 75 príspevkov - príbehov zo života približne 50 zostalo v rukopise ● V roku 2013 uplynulo 130 rokov od narodenia spisovateľa Samuela Činčuráka
Z čabačudskej samoty repatrioval do Tekovských Lužian ● Jeho záľubou bolo maľovanie obrazov a fotografovanie ● Uznávaný súkromný roľník, účtovník družstva, vedúci ekonóm a riaditeľ podniku ● Svojou príslovečnou dolnozemskou pracovitosťou, umom a tvorivosťou si v krajine svojich predkov splnil svoj sen...
Michal Esztergály (1788-1860) ● Z minulosti Peterky ● Našli spoločné korene ● Cirkevné začiatky ● Farári a učitelia majú všetky protokoly písať po maďarsky a farári a učitelia, ktorí dokonale nevedia po maďarsky, nemôžu zostať v povolaniach, alebo si musia nájsť asistentov, ktorí im budú v maďarizácii pomáhať.
V júni 2014 sme si pripomenuli 80. výročie úmrtia slovenského pedagóga, kultúrneho historika, zakladateľa komeniológie Jána Radoslava Kvačalu. Jeho plodný život a dielo sú spojené aj so začiatkami štúdia, ktoré absolvoval v Sarvaši. Narodil sa 5. 2. 1862 v rodine evanjelického učiteľa v Báčskom Petrovci.
Z prvej polovice 19. storočia ● O vyspelosti a gramotnosti slovenských roľníkov v minulosti svedčia viaceré zachované gazdovské denníky. Zapisovali do nich významné údaje týkajúce sa nielen hospodárenia, ale nachádzame v nich aj cenné údaje o počasí, ktoré v živote a práci roľníka často rozhodovalo o jeho prežití.
