V Bratislave a Budapešti sa v dňoch koncom marca 2012 uskutočnili paralelné akcie: diskusia o Trianone a pomníkoch ako o miestach pamäti a o prístupoch slovenskej a maďarskej historiografie k týmto závažným témam. ● Pri posudzovaní spoločných dejín viac odvahy ● Bojovať proti zakoreneným predsudkom
Úryvok z pripravovaného rozšíreného vydania diela PaedDr. Heleny Rusnákovej „Búrlivý život J. K. Viktorina“ - Bol pod drobnohľadom vrchnosti a neprajníkov, musel sa brániť proti obvineniam, že poburuje miestne obyvateľstvo a že spoločne s J. M. Hurbanom organizuje panslavistické hnutie.
V uplynulých dňoch sme si pripomenuli 201. výročie narodenia jednej zo známych osobností slovenského národnobuditeľského hnutia Juraja Holčeka. - Dráhu rímsko-katolíckeho duchovného začínal v roku 1835 ako administrátor v Slovákmi osídlenej obci Kostelec (Kestúc, maď.: Kesztölc) pri Ostrihome.
Medzi významné slovenské osobnosti patriace do skupiny ľudovo-výchovných osvietencov, literárne činných najmä v počiatkoch národného obrodenia, ktorí pôsobili pri Pešti, sa zaraďuje aj učiteľ, farár a spisovateľ Pavel Michalko. - Príspevok Jána Jančovica obsahuje aj novoobjavené údaje o jeho pôsobení a živote...
Samuel Tešedík ml. sa narodil 20. apríla 1742 v Alberti - Myšlienky a činy tohto ozajstného učiteľa ľudu, ktorý oveľa predbehol svoju dobu, vypracoval ľudový agrárny program na celé storočia, sa živou rečou prihovárajú aj dnešku. Škoda, že tohto povedomím a skutkami významného Slováka si málo privlastňujeme.
Chotárna skala: Ödön Téry a Slovensko - Pri Ostrihome ukončil svoj búrlivý a plodný život zvolensko-liptovský protiturecký bojovník Valent Balaša (Bálint Balassi) - Pilíšske Moravce: Svätopluk a bitka pri brode Zub
Okolie sa hemží slovenskými priezviskami... ● Pestovanie vlasteneckého ducha, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k svätej veci, pre nás všetkých najdôležitejšej: k získaniu späť starých hraníc Maďarska ● Meniť si meno = vlastenecký čin ● Ábrahámfalvi vitéz Machula Béla
„Jednu noc na Tri Krále som prespal s ranenými vojakmi v blízkosti domova. Aj keď si na všetko nepamätám, veď som mal iba deväť rokov, previezli nás na niektorú fungujúcu železničnú trať na území Maďarska a stadiaľ sme sa po častých prerušeniach a presunoch na rôznych dopravných prostriedkoch, po týždni opäť vlakom dostali do Miškovca. Z Miškovca do Debrecína nás prepravovali na konských záprahoch. Ešte aj teraz po rokoch si v sluchu pripomínam drnčanie a natriasanie voza, ktorý šiel po mačacích hlavách - kamenných kockách na značnej časti cesty...“
Pre maďarského čitateľa je osobnosť Ľudovíta Štúra neuralgickým bodom. - Ak si človek dovolí položiť otázku náhodnému metropolitnému, ale nie hornovidieckemu, čiže z územia Slovenska pochádzajúcemu Maďarovi, čo mu napovedá meno Štúr, ten si akiste spomenie iba na miestny názov Štúrovo. A so Štúrovom nemal Štúr jakživ pranič spoločné. Slovenského pedagóga v Maďarsku to nemôže prekvapiť. Mladí ľudia vychádzajú z maďarských škôl s faktickou neznalosťou neoddeliteľnej slovenskej súčasti multietnickej minulosti Uhorska.
Novohradská stolica bola na konci 17. storočia a v prvej tretine 18. storočia nielen hlavnou cestou, po ktorej prúdili tisícky slovenských poddaných do južnejších stolíc krajiny, ale stala sa aj územím, kde sa v jej osadách a obciach osadzovali, či už nakrátko, alebo natrvalo mnohí, ktorí obrazne povedané so žobráckou palicou putovali z miesta na miesto, aby nakoniec našli svoj vytúžený cieľ - natrvalo sa usadiť na mieste s vyhovujúcimi životnými podmienkami. Na ceste zo severných stolíc časť z nich prijala podmienky novohradských zemepánov, ktorí boli zväčša evanjelického vyznania, čím sa snažili na svojich majetkoch osadiť takých, čo vyznávali ich vieru a tak utečenci u nich zostali.
Liptákom, ktorý na Dolnej zemi dlhé roky pôsobil a zanechal tam výrazné slovenské stopy, bol pedagóg a publicista Ján Pravdoľub Bella. Narodil sa 15. decembra 1836 v Liptovskom Mikuláši vo viacpočetnej a národne založenej rodine kožušníka Jozefa Pravoslava Bellu.

V roku 1885 začal redaktor a vydavateľ kníh Viktor Horňánsky vydávať v Budapešti pre Slovákov v Uhorsku okrem kníh aj denník Slovenské noviny.
Jeho obsah bol zrkadlom vtedajšej doby a preto v mnohom bol ústretový vtedajšiemu maďarskému režimu a tak nám po rokoch poskytol nejedno svedectvo o potláčaní práv Slovákov v Uhorsku.
V tom istom roku začal tiež v Budapešti vychádzať slovensky písaný, poučný a hospodársky časopis Vlasť a Svet.
„Ak si chcú Slováci uchovať svoju identitu, je nemysliteľné, aby sa tak stalo v štáte, kde tvoria majoritu Maďari. Najlepšie to konečne ukazuje aj tragický osud násilne pomaďarčenej polmiliónovej slovenskej menšiny v Maďarsku...“
Vzácne a zabudnuté miesta dramatických stretov kultúr a náboženstiev - Východ Podunajskej nížiny a Dolné Pohronie sú pomerne málo známe svojím osídlením z čias Veľkej Moravy. A pritom môže niekedy ísť o unikátne veľkomoravské centrum významné nielen z hľadiska našej krajiny, ale dokonca z hľadiska celej Panónskej panvy.
„Tótsky gazda“ - „Apolón“ - Slovenský inštitút v Budapešti, Slovenská národnostná samospráva XII. obvodu Budapešti a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku usporiadali 7. mája 2013 prezentáciu zborníka Dedičstvo Ondreja L. Áchima, dvojjazyčnej zbierky prednášok z minuloročnej pamätnej vedeckej konferencie.
27. októbra 1907 v Černovej došlo k ozbrojenému stretu. Obyvatelia obce chceli zabrániť vysväteniu kostola maďarským kňazom. - Ospravedlnenie za tragédiu, ktorá si vyžiadala 15 mŕtvych a desiatky zranených, by nebolo produktívne. Povedal to autor monografie Tragédia v Černovej a slovenská spoločnosť Roman Holec.