Napísali sme na novú budovu obyčajný nápis „Škola“, a kážu nám ho zotrieť a napísať „Oskola“. Škola je predsa naša, mozole sú naše, reč je na Pitvaroši naša... ● Zakladajúci člen Matice slovenskej a jej predseda pre Dolnú zem, publicista, evanjelický farár Ján Kutlík st. sa narodil 9. mája 1806 vo Vyšnom Kubíne.
15. júna 2012 uplynulo 700 rokov od bitky pri Rozhanovciach. Podľa historikov išlo o najväčšiu stredovekú bitku na území Slovenska. Okrúhle jubileum a historický význam - to sú dobré dôvody na pripomenutie. Spôsoby upamätávania sú rozličné: krátka zmienka v kalendári, suchá mediálna informácia...
Z Dolnej Lehoty do Luciny ● Prvý riaditeľ slovenského gymnázia ● Veľký Krtíš je rodiskom a pôsobiskom významných osobností slovenského národného života. Ozdobou mesta je rod Škultétyovcov. August Horislav Škultéty (7. 8. 1819 - 21. 5. 1892) celý svoj život zasvätil službe slovenskému národu.
Historický región Malohont, na území ktorého ležia od začiatku jeho založenia (l5. storočie) slovenské obce rimavskej doliny, dnešnej severnej a strednej časti okresu Rimavská Sobota a východnej časti okresu Poltár, bol už od jeho zrodenia predmetom nespokojnosti so stavom samosprávy zo strany zemianstva.
Ondrej Caban (1813-1860) bol človek odhodlaný pre svoj slovenský národ urobiť všetko, aby nezabudol, z akých koreňov pochádza. Zameraním svojich diel sa zaraďuje do plejády autorov moralizovanej prózy Radlinského skupiny 19. storočia. Situácia v tom období nebola ľahká, strach sa striedal s biedou...
Medzi významné slovenské osobnosti patriace do skupiny ľudovo-výchovných osvietencov, literárne činných najmä v počiatkoch národného obrodenia, ktorí pôsobili pri Pešti, sa zaraďuje aj učiteľ, farár a spisovateľ Pavel Michalko. - Príspevok Jána Jančovica obsahuje aj novoobjavené údaje o jeho pôsobení a živote...
V uplynulých dňoch sme si pripomenuli 201. výročie narodenia jednej zo známych osobností slovenského národnobuditeľského hnutia Juraja Holčeka. - Dráhu rímsko-katolíckeho duchovného začínal v roku 1835 ako administrátor v Slovákmi osídlenej obci Kostelec (Kestúc, maď.: Kesztölc) pri Ostrihome.
Úryvok z pripravovaného rozšíreného vydania diela PaedDr. Heleny Rusnákovej „Búrlivý život J. K. Viktorina“ - Bol pod drobnohľadom vrchnosti a neprajníkov, musel sa brániť proti obvineniam, že poburuje miestne obyvateľstvo a že spoločne s J. M. Hurbanom organizuje panslavistické hnutie.
V Bratislave a Budapešti sa v dňoch koncom marca 2012 uskutočnili paralelné akcie: diskusia o Trianone a pomníkoch ako o miestach pamäti a o prístupoch slovenskej a maďarskej historiografie k týmto závažným témam. ● Pri posudzovaní spoločných dejín viac odvahy ● Bojovať proti zakoreneným predsudkom
„V Nadlaku Ivan Bujna aj s manželkou pracovali na zveľaďovaní tamojšieho evanjelického ľudu. Snažili sa dvíhať jeho náboženské povedomie, jeho kultúru, a hmotnú úroveň. Organizovali pre ľud rôzne divadelné predstavenia, kultúrne večierky, besiedky. Pomáhali ľudu radou v jeho každodenných problémoch...“
Chotárna skala: Ödön Téry a Slovensko - Pri Ostrihome ukončil svoj búrlivý a plodný život zvolensko-liptovský protiturecký bojovník Valent Balaša (Bálint Balassi) - Pilíšske Moravce: Svätopluk a bitka pri brode Zub
Liptákom, ktorý na Dolnej zemi dlhé roky pôsobil a zanechal tam výrazné slovenské stopy, bol pedagóg a publicista Ján Pravdoľub Bella. Narodil sa 15. decembra 1836 v Liptovskom Mikuláši vo viacpočetnej a národne založenej rodine kožušníka Jozefa Pravoslava Bellu.
Novohradská stolica bola na konci 17. storočia a v prvej tretine 18. storočia nielen hlavnou cestou, po ktorej prúdili tisícky slovenských poddaných do južnejších stolíc krajiny, ale stala sa aj územím, kde sa v jej osadách a obciach osadzovali, či už nakrátko, alebo natrvalo mnohí, ktorí obrazne povedané so žobráckou palicou putovali z miesta na miesto, aby nakoniec našli svoj vytúžený cieľ - natrvalo sa usadiť na mieste s vyhovujúcimi životnými podmienkami. Na ceste zo severných stolíc časť z nich prijala podmienky novohradských zemepánov, ktorí boli zväčša evanjelického vyznania, čím sa snažili na svojich majetkoch osadiť takých, čo vyznávali ich vieru a tak utečenci u nich zostali.
Pre maďarského čitateľa je osobnosť Ľudovíta Štúra neuralgickým bodom. - Ak si človek dovolí položiť otázku náhodnému metropolitnému, ale nie hornovidieckemu, čiže z územia Slovenska pochádzajúcemu Maďarovi, čo mu napovedá meno Štúr, ten si akiste spomenie iba na miestny názov Štúrovo. A so Štúrovom nemal Štúr jakživ pranič spoločné. Slovenského pedagóga v Maďarsku to nemôže prekvapiť. Mladí ľudia vychádzajú z maďarských škôl s faktickou neznalosťou neoddeliteľnej slovenskej súčasti multietnickej minulosti Uhorska.
„Jednu noc na Tri Krále som prespal s ranenými vojakmi v blízkosti domova. Aj keď si na všetko nepamätám, veď som mal iba deväť rokov, previezli nás na niektorú fungujúcu železničnú trať na území Maďarska a stadiaľ sme sa po častých prerušeniach a presunoch na rôznych dopravných prostriedkoch, po týždni opäť vlakom dostali do Miškovca. Z Miškovca do Debrecína nás prepravovali na konských záprahoch. Ešte aj teraz po rokoch si v sluchu pripomínam drnčanie a natriasanie voza, ktorý šiel po mačacích hlavách - kamenných kockách na značnej časti cesty...“
Vzácne a zabudnuté miesta dramatických stretov kultúr a náboženstiev - Východ Podunajskej nížiny a Dolné Pohronie sú pomerne málo známe svojím osídlením z čias Veľkej Moravy. A pritom môže niekedy ísť o unikátne veľkomoravské centrum významné nielen z hľadiska našej krajiny, ale dokonca z hľadiska celej Panónskej panvy.
„Ak si chcú Slováci uchovať svoju identitu, je nemysliteľné, aby sa tak stalo v štáte, kde tvoria majoritu Maďari. Najlepšie to konečne ukazuje aj tragický osud násilne pomaďarčenej polmiliónovej slovenskej menšiny v Maďarsku...“
V roku 1885 začal redaktor a vydavateľ kníh Viktor Horňánsky vydávať v Budapešti pre Slovákov v Uhorsku okrem kníh aj denník Slovenské noviny.
Jeho obsah bol zrkadlom vtedajšej doby a preto v mnohom bol ústretový vtedajšiemu maďarskému režimu a tak nám po rokoch poskytol nejedno svedectvo o potláčaní práv Slovákov v Uhorsku.
V tom istom roku začal tiež v Budapešti vychádzať slovensky písaný, poučný a hospodársky časopis Vlasť a Svet.