Správa nadlackého seniora Ivana Bujnu z r. 1943-44

V rámci sprístupňovania cenných dokumentov z našej národnej a duchovnej minulosti uverejňujeme Správu z r. 1943-44 od seniora nadlackého seniorátu Ivana Bujnu. Dokument je cenný najmä preto, lebo odráža stav cirkevného duchovného života rumunských Slovákov v dvoch ťažkých rokoch II. svetovej vojny.

Popritom nám približuje i autora Správy, významnú osobnosť kňaza a národovca.

Nadlak - Horlivý kňaz a národovec Ivan Bujna

Ivan Bujna: Zpráva seniora z roku 1943-1944

Ako to každoročne robievam, tak i v roku minulom ponavštevoval som všetky cirkvi z nášho nadlackého seniorátu, aby som sa osobne presvedčil, či sa vo sboroch, všetko riadne a dľa štatútov cirkve našej vykonáva a aby som videl mravno-náboženský a i hmotný stav cirkví. Aby som sa presvedčil o tom, že či sa evanjelium Kristovo, - tá moc Božia ku spaseniu každému veriacemu, - čiste a úprimne káže, a či sa sviatosti Kristove dľa Jeho ustanovenia veriacim prisluhujú, a či sa po zboroch prevádza ku duševnému povzneseniu veriacich tá vznešená práca vnútornej misie? (cura pastoralis).

Vďaka Bohu presvedčil som sa i v roku minulom o tej pravej náboženskej horlivosti, o vernom pridržiavaní sa viery predkov a otcov našich, no poľutuj Bože a naprav - i o mnohých slabostiach a hriechoch. Tie prvé rozmnož a tie druhé odstráň milosť Božia.

Všetky cirkve za dosť urobili svojím povinnostiam. Na určený čas zaslali menoslovy voličov, počty a rozpočty, správy cirkví z roku minulého, odpisy generálnych konventov a všetkým nariadeniam biskupstva zadosť urobili. Teraz ale viďme správu jednotlivých cirkví.

Nadlak: 7.383 duší.

Život cirkevný vo zbore nadlackom tiekol riadnym a pokojným tokom. I cirkev nadlacká cítila ťarchu časov a to, že „do zlých časú živobytí naše vypadlo“ No ak i dáva trpieť a cestou ťažkého navštívenia kráčať Hospodin predsi všemohúcá jeho pravica previedla nás milostive cez rozhranie dvoch rokov. Povedať ale môžeme, že minulosť bôľna prítomnosť smutná a výhľad do budúcnosti tmavý. No dúfame pevne v Hospodina v toho milostivého nebeského Otca, v ktorého dúfali naši otcovia a nebývali zahanbení, že zmiluje sa nad námi, nehodnými svojimi dietkami, a dá nám z milosti svojej dožiť časy, mieru a pokoja a že zastaví tie kruté a vražedné boje tejto hroznej svetovej války.

Cirkev nadlacká zriastla na dušiach, no nie preto, žeby bolo bývalo viac pôrodov, ako pohrabov, ale preto, že pristúpilo do cirkve 73 duší a len 6 vystúpilo a že medzi 111 pokrstenými bolo 32 odraslých od sektárov ku nám pristúpených. Sobášov bolo neslýchane málo v tomto veľkom zbore. Len 24 z ktorých bol jeden miešaný. Konfirmovaných bolo 112 dietok. Večeru Pánovu v chráme Božom požívalo 1784 duší a doma 10 spolu 1794 duší. Viac o 498 ako v roku minulom, no ešte vždy percentuálne veľmi málo.

Služba chrámová neni tak navštevovaná, ako by sa to očakávalo. V tomto veľkom zbore by chrám vždy mal byť plný, čo je len na slávnosti. Veľa ráz na trhu pri „bubnášovi“ je i raz toľko mužov, ako v chráme Božom. Je to divné a nepochopiteľné. Dokiaľ na Slovensku v tieto ťažké časy sú ev. chrámy vždy preplnené, čo je znakom toho, že sa tam ľud ku Bohu utieka o pomoc a vyslobodenie, u nás tak sa zdá je tomu práve opačne, čím dial tým viac odpadúva náš ľud od Boha a cesty spasenia.

Najväčšiu starosť má cirkev s kantorovaním. Dvaja naší kantori Jozef Častvay a Borislav Kubica sú vždy vo pristúpených vojenskom stave, takže cirkev temer vždy je odkázaná na iných ako boli učitelia Matej Jurković, Michal Belan, Ondrej Fábry, manželka Michala Belan, ktorých za kantorovanie cirkev slušne honorovala. No počiatkom marca sa kantor B. Kubica po 18 mesačnom zdržovaní sa na fronte vrátil čo dnes koncentrovaný, ba vrátil sa nám i riadny kantor Jozef Častvay, odkedy kantorské povinnosti oni vykonávajú.

Kníhtlačiareň cirkve nepracuje poneváč tlačiar Adam Schussler, vstúpil do nemeckého vojska. Pre túto istú príčinu cirkevný časopis: „Slovenský evanjelik“, ešte vždy nevyšiel, ačkoľvek na jeho vydávanie povolenie už dávno máme. I vydanie kalendára sa uskutočniť nemohlo.

Pavel Garaj zastupiteľ cirkve mieni darovať medzi salašmi pozemok pod evanjelickú slovenskú školu na ktorú prisľúbil ešte obetovať 10.000 tehál, aby potom cirkev ostatnú ťarchu na seba vzala. Bola zadaná žiadosť ministerstvo kultu o povolenie stavby tejto školy, čo ministerstvo pod číslom 3126/944 povolilo. Cirkev ale oddialila prevedenie tejto šľachetnej veci až po zavŕšení vojny.

Cirkev vzdor ohromným výdavkom ¼ milióna Lejou, dane a aequivalentu - hmotne obstojne stojí. V minulom roku zvyšok bol 895.386 Lej. K tomu pripomenúť sa musí tá smutná pravdivosť, že reštancie daňové robia okolo 4 miliónov Lejov

V úradníctve cirkve sa stala zmena. Hospodin Pán života a smrti k sebe povolal po jednoročnom úradovaní zaslúžilého a váženého pokladníka cirkve Jana Suchanského, na ktorého miesto si cirkev vyvolila Mateja Lešťan. Prisažnovia cirkve sú Štefan Miklovic starý a Pavel Bartolomej novo vyvolený na miesto odstúpivšieho Štefana Porubsky.

Butín: 620 duší.

Cirkev butinskú visitoval som dňa 13 a 14 nov. 1943. Ako tomu rodičovi dobre padne, keď vidí bohumilý život dietok svojich, keď zakusuje z milosti Božej to, že dietky jeho prospievajú nielen vekom, ale i múdrosťou a milosťou u Boha a u ľudí, tak vernému duchovnému otcovi je veľkým duševným potešením, keď vidí prospievať a zveľaďovať sa niektorý cirkevný zbor, tak v duševno - mravných, ako tiež i vo hmotných veciach. Tak prichádzajúc z roka na rok do sl. cirkve butinskej

Vždy sa radosťou naplní srdce moje vidiac mravno-náboženský život ukáznený presvedčiac sa o hojnej návšteve chrámovej, a dosť peknom počte komunikantov o horlivom prevádzaní „cura pastoralis“ skrze duchovného pastiera Rudolfa Molnára a po boku jeho učiteľa Jána Plecha. Láska a jednota viery a zväzok pokoja spojuje a rozohrieva srdcia veriacich. A ako už od rokov, tak ani v roku prešlom nebolo vo zbore žiadnych sťažností.

Cirkev zrástla o 25 duše, ale v tomto válečnom čase i keď sa väčšmi nerozmnožuje, aspoň neupadúva.

V Butíne bol zadržaný dňa 18.mája 1943 seniorálny konvent a zasadalo seniorálne konsistórium. Veriaci v Butíne ako sa hovorí, - temer sa bili za nás, a pravou evanjelickou prívetivosťou a pohostinstvom nás čo milých hosťov prijali do lona svojho. Dobre sme sa na Butíne cítili, tak „ako doma“ za čo vďaka srdečná buď vyslovená slova Božiemu kazateľovi, presbyterstvu a i jednému každému údovi cirkve butinskej. A tiež verím to, že náš pobyt v Butíne poslúžil ku mravno-náb. povzneseniu ako tiež i ku národnému prehĺbeniu ľudu butínského.

Morava dcérocirkev butinská: 123 duší.

Ako každoročne, tak i v roku minulom po visitovani cirkve butinskej dňa 14 nov 1943 spolu s bratom Molnárom navštívili sme Moravu. Odbavili sme spoločne služby Božie. On organoval ja kázal a po nej generálny konvent. Maličký tento zbor z roka na rok lepšie sa drží, čo iste pripísať sa môže ba musí tomu, že poslaný bol na Moravu zo Slovenska riadny učiteľ, ktorý nie len dietky vyučuje, ale je i levítom cirkve, poneváč riadny Slova Boží kazateľ z matkocirkvi, do filie tejto prichádza len každú šiestu nedeľu, - a pritom je i vzdelávateľom a národným osvetiteľom moravčanov. Na miesto onemocneného učiteľa Štefana Štefanca, vyslaný bol na Moravu za učiteľa Ján Krčma, dosavatný učiteľ na Mokrej, ktorý vo zbore blahodarne účinkuje.

Senior na konvente odovzdal obnos 53.800 Lejov, čo zbierku prevedenú v cirkvi nadlackej vel.p. Dušanom Cesnakom farárom a Pavlom Horským školským inšpektorom na zväčšenie školskej siene, poneváč v dosavadnej malej a nízkej školský inšpektor rumunský ďalej vyučovať nepovoľuje. Teraz je na tom, aby i moravania vysúkali rukávy a prácou a obetiami- prípadne riadnou daňou na školu - si ju zväčšili a tak si ju pre potomstvo zachovali.

Počet duší i v cirkvi moravskej klesol o 3, poneváč pôrodov nebolo kdežto 3 zomreli. Smutné to, no z čiastky odôvodnené týmto ťažkým válečným časom, ktorý - z dopustenia Božieho - pre naše hriechy a odpadúvanie naše od Boha prežívame. Naprav to milostivý Hospodine.

Vukova: 777 duší.

O tejto po Nadlaku najväčšej cirkvi v senioráte podať musím minuloročnej správe asi podobnú. Vo sbore tomto nastal všeobecný pokoj a spolupráca na duševno - mravnom a i hmotnom zveľadku cirkve. Vukovčania pomaly učia sa účasť brať na Službe B. a pristupovať ku Večeri Pánovej, len toho starého hriechu bezdetnosti sa nijako zbaviť nemôžu. Je to až na zaplakanie, že v cirkvi tejto následkom bezdetnosti z roka na rok duší (ubýva) ubúda.

I rok 1943 sa skončil úpadkom 11 duší, poneváč nenarodilo sa ani jedno dieťa a 11 zomreli. Napomínam ba i káram a trescem tento ich zlozvyk a hriech pred Bohom pri každej mojej visitacii, no - poľutuj Bože - nič neosoží. I posledne dňa 21 nov. 1943 i na službe Božej i na generálnom konvente poukázal som im na to., že bezdetnosť privedie ku stálemu slabnutiu sboru a behom rokov ku úplnému jeho zániku. V roku 1942 narodených 2 a zomrelých 13 a v roku 1943 ani jedno narodené a 11 zomrelých. Úpadok duší za dve roky 22. Naprav to milostivý Hospodin

Je to divné a temer nepochopiteľné, že pri tomto smutnom zjave horlivé sa zasadili Vukovčania za stavbu chrámu. I mimovoľne sa nám natíska otázka, že pre koho to robia, keď pomaly - nedaj Bože - vymrú. Plán vystaviť nový chrám B. sa neuskutočnil, bo veď malá cirkvička táto nemala kde nabrať miliónové obnosy, no na odporúčanie architekta renovovala si ho od základu pristaviac ku nemu i vežu. Krem dvoch - troch od Boha od padlých pracovali všetci horlive na tomto bohumilom diele. 3.dec.1943, vyhodená bola na cirkevníkov ešte nová daň, ktorá už dostatočná má byť ku úplnému zavŕšeniu toho vznešeného diela renovovania kostola.

Počas renovovania sa služba B. vo školskej sieni odbavovala, ktorá pekne navštevovaná bola. Pastorálna činnosť nebola v roku minulom tak intesívne prevádzaná, ako v roky minulé. Toto pripísať sa musí veľkému obťaženiu prácou učiteľa - kazateľa. Náboženské večierky vydržiavané boli v advente a v pôste, tiež zadržaná bola Vianočná slávnosť s prednesením náboženského divadelného kúsku, na ktorej chudobné školské dietky obdarované boli rôznymi darmi v obnose 18 tisíc Lejov.

7. Nov.1943 posvätený bol nový kríž a vytiahnutý na novú vežu. Cirkev som visitoval dňa 20 a 21 nov. 1943 Všetko som našiel v tom najväčšom poriadku. Neboli podané ani žiadosti, ani sťažnosti. Len jedno ma veľmi zabolelo, že v cirkvi vukovskej nájdu sa ešte i dnes jednotlivci ktorí nadľudskú prácu svojho kazateľa nevedia dostatočne hodnotiť, že ju zaznávajú a zľahčujú, následkom ktorého čierneho nevďaku kazateľ František Zatkalík na konventoch oznámil, že po zavŕšení školského roku z Vukovej odíde, ktoré svoje rozhodnutie zmeniť nechcel ani na prosbu presbytéria a generálneho konventu, ačkoľvek mu cirkev odhlasovala užívanie celého riadneho farárskeho platu.

Z mojej strany, ktorý som horlivosť a oduševnenosť mladého brata videl, a ktorý všestrannú jeho prácu najlepšie oceniť viem - veľmi budem ľutovať toho, jestli že Zatkalík, sľub vyplní a cirkev vukovskú opustí. Istý som, že ľutovať to budú i Vukovčania.

Ku správe cirkve vukovskej ešte s radosťou doložiť musím, že dielo renovovania chrámu B. je z Božej milosti a pomocou Jeho zavŕšené. Posviacka renovovaného chrámu a novej veže mala byť zadržaná v rámci seniorálneho konventu. No dvoma týždňami pred svätodušnými svatkami prišiel do Nadlaku vukovský kazateľ František Zatkalík, s prosbou cirkve, ktorá si posviacku chrámu žiadala previesť na svätodušné sviatky, poneváč do školskej siene sa veriaci nezmestili a aby to slávnostnejšie vypadlo. S vyplnením tejto ich žiadosti odpadlo zadržanie seniorálneho konventu na Vukovej a to z čiastky preto, že konvent tak na náhlo povolaný byť nemohol, ale zvlášť preto, že farári na slávnosti svätodušné nemohli opustiť svoje zbory. Poneváč ja som bol úradne poverený dôst. p. biskupom s prevedením posviacky a poneváč som odvovodnenej žiadosti cirkve zadosť urobiť chcel, preto som termín nimi udaný prijal a to, že sl. Landeskonsisturiumu a dôst.p.biskupovi oznámil, čo v známosť vzaté bolo. Na posviacku povolal som sen. dozorcu a sen. nám. Dozorcu, z ktorých ale len dozorca Štefan Fábry Z. šiel somňou. Dňa 27 mája v sobotu večer o 6-tej sme dorazili na Vukovu, kde nás slávnostne s bandériumom prijali. V I. slávnosť svätodušnú dňa 28 mája som slovom Božím a vrúcnou modlitbou chrám, Banovú vežu ako tiež i všetky v chráme B. sa nachádzajúce a ku službe B. patriace veci a nádoby v rámci slávnostnej služby B. posvätil. Slávnostná služba B. spolu i so zadržaním slávnostného konventu trvalo od 9 - ½ 1 - ej. Veriac v tak chválitebnom a hojnom počte sa zhromaždili, že sa do chrámu ani cele nezmestili.

V mene cirkve vyslovená mi bola vrelá vďaka za dôstojné odbavenie slávnostného aktu hneď i s tou žiadosťou aby som kázal i v II. Sviatok, čo som im s radosťou vykonal.

Týmto zavŕšené je to bohumilé dielo ktoré bolo vrelou túžbou vukovčanov od dlhých rokov. Chrám tento renovovaný nech ich naplňuje vrelou láskou ku domu Božiemu ktorý je brána nebeská. Tá jednota Ducha a zväzok pokoja nech ich pevne spojuje na budúce časy a Duch Boží nech ich osvecuje, aby boli rod vyvolený, kráľovské kňazstvo, národ svätý, ľud dobitý, aby životom svojím zvestovali cnosti toho, ktorý povolal nás zo tmy v predivné svetlo svoje cirkvi ostalo vyše 300 tisíc Lejov dlhu, čo som oznámil dôst.p. biskupovi, ktorý pomôcť mieniac cirkvi v úradných novinách “Kirchliche Blatter vydal pod č.Z.1370/940 odo dňa 24 mája nariadenie, aby sa po všetkých cirkvách Landeskirche dňa 25 júna v III. Nedeľu po Sv. Trojici zadržali zbierky a chrámové offery na pomoc cirkvi vukovskej, aby sa dlhu svojho aspoň z väčšej čiastky zbaviť mohla. Za čo d.p. biskupovi patrí vrelá vďaka a česť.

Cipár: 321 duší.

Dňa 13 febr. 1944 v nedeľu po Deviatniku som visitoval cirkev na Cipáre. I tu - chvála Bohu,, sa pomery konsolidujú a vyjmúc 2-3 zaťatcov všetci spoločne pracovali na uskutočnení toho vznešeného diela- postaviť faru a zborovú sieň. Dielo toto došlo ku šťastnému dovŕšeniu. Zbierka prevádzaná učiteľom - kazateľom Petrom Loucim i po senioráte, ale zvlášť na Slovensku, priniesla cirkvi tak značné obnosy, že pridajúc ku tomu i sami cirkevníci svoje obete závržky a prácu v prírode stavbu bez zadlženia si šťastne dokončili. Za povinnosť si držím, aby som srdečnú vďaku vyslovil v prvom rade kazateľovi za ochotné prevádzanie zbierok a znášanie, všetkých starostí, ako tiež i všetkým tým, ktorí dovážaním materiálu a prácou pri stavbe bezplatne prispeli. Medzi týmito v prvom rade bol pokladník cirkve Juraj Hudec, ktorý nielenže 130 furmaniek dal zdarma, ale temer celú stolársku prácu na budove bezplatne previedol. Nech mu to a i všetkým ostatným bohate odplatí milostivý Hospodin. Zborový tento dom na vyslovenú žiadosť presbytéria, - aby nové výdavky ušetrené boli, - som v deň visitácie cirkve na nešporenej službe Božej slovom Božím a modlitbou posvätil a tak odovzdal jeho určeniu.

S vedením zboru cipárskeho i v duševno-mravnom a i v hmotnom ohľade som úplne spokojný, za čo vedúcim vďaka a česť. Ešte dvoje chcem pripomenúť mojej správe.Prvé je, že na návrh kazateľa podaný na generálnom konvente jednohlasne uzavreté bolo započať zbierku na stavbu nového chrámu, navrhnutá bola daň na tenže cieľ 400 Lej od páru a 200 L. od jutra zeme. Je to chválitebné, že po zavŕšení jedného bohumilého diela už sa zbor chystá ku druhému a dobrovoľne sa odaňuje.

Druhé je, že kazateľ Peter Louci sa oženil a vzal si za manželku Augustínu Štefkovú učiteľku zo Slovenska účinkujúcu na Cipáre.

Poneváč otázna bola náboženstva rímsko - katolíckeho, to mysle veriacich veľmi pobúrilo, čo sa mi ale počas visitácie podarilo utíšiť, poneváč mladá sestra prisľúbila do našej cirkve prestúpiť a Večeru Pánovu spolu s manželom požívala.

Cirkev na Cipáre číselne tiež upadla poneváč narodilo sa 6 a zomrelo 9, úpadok 3 duše.

Na koniec ešte pripomeniem, že Pán života a smrti ku sebe povolal bývalého náhradného dozorcu presbytera a horlivého úda (člena)cirkve Mateja Ďurku st. ktorý neraz i levítské povinnosti vykonával. Pamiatka jeho nech je požehnaná a v srdciach veriacich zachovaná.

Mokrá: 175 duší.

Malá táto cirkvička pekne zriastla na počte duší. Podarilo sa totiž duchovnému správcovi Jánovi Piktorovi farárovi naspäť priviesť do lona cirkve 29 duší ktoré v roku 1930 a 1931 boli prestúpili do cirkve reformovanej. No ak sa cirkev i číselne zmohla tá stará nemoc t.j. náboženská ľahostajnosť vo zbore ešte vždy trvá. Darmo sa držia v cirkvi náboženské večierky, stárež sa odťahuje od nich, len mládež ich navštevuje. Mravný život cirkvi je obstojný v divom manželstve žije len 1 pár Miesto učiteľa Jána Krčmu - ktorý preložený bol za učiteľa Rudolf Štefanec, ktorého si cirkev dňa 15 nov.1943 vyvolila za kantora s mesačným platom 800 lejou. Z pomedzi 175 duší v diaspórach býva 13 mužov a 11 žien spolu 24 duší. Ešte je mnoho evanjelikov po diaspórach na vzdor vyzvaniu farára sa za údov cirkve neprihlásili.

Čo sa prijímania Večery Pánovej týka zo 134 duší v matkocirkvi bolo 71 a tak vyše 50%. Cirkev mokranskú som visitoval dňa 18 a 19 marca 1944. Žiadne sťažnosti ani žiadosti na konventoch prednesené neboli. Na presbyteriálnom konvente farár Piktor poukázal na vysoké oddanenie tohto maličkého zboru. Zbor platí na štátnu obecnú daň a na aequivalent vyše 502 tisíc L. čo je vyše 50 %-ov celej cirkevnej dane. Senior žiadal, aby mu to na písme bolo podané, aby to vyššej cirkevnej vrchnosti oznámiť mohol. Na generálnom konvente dozorca Samuel Balay predniesol, že do ohľadu berúc tieto veľmi ťažké časy a že sa cirkevná daň už o 100%-ov povýšila, či by sa od farára tých 7 kat. jutár zeme - ktoré dľa neho len dočasne bol dostal asíce za vyučovanie náboženstva a slovenskej reči (slovenského jazyka), - nemohlo odobrať. Senior žiada ukázať vokátor farára, z ktorého vysvitlo, že tých 7 jutár má farár vokatoriálne zabezpečené, a tieže nie sú viazané ku žiadnym podmienkam, ani ku času preto tieže farárovi odňaté byť nemôžu. Jestli cirkev zápasí s hmotnými nesnádkami, nech si napíše žiadosť o pomoc na p. biskupa, ktorú on zo svojej strany podopre a ku prajnému riešeniu odporúčať bude, lebo ináč „nemému dieťaťu ani vlastná matka neporozumie“.

Na koniec tejto mojej ročnej správy podávam ešte nasledovné štatistické dáta nášho seniorátu

Spolu: 4.498 4.919 = 9.417

Pribudlo nás o 73 duše a to preto, poneváč o 94 duší viac pristúpilo do cirkve. Ináče by nás bolo zase o 21 duší ubudlo. A to neni div, keď na Vukovej proti 11 pohrebom nebol ani jeden pôrod. Na Morave ani jeden pôrod a 3 pohreby, na Cipáre 6 pôrodov a 9 pohrebov. A poznamenať ešte musím, že v Nadlaku z pomedzi 111 krstených 32 bolo odraslých. Pribudlo nás tedy číselne no nie preto, že by ten hriech bez detstva alebo jedno detstva miznúl, ale len preto, že v Nadlaku a na Mokrej mnohí pristúpili.

Sobášené bolo len 40 párov v celom senioráte kdež to v roky pokojné počet sobášov v samom Nadlaku prevyšoval i 100 párov. Chválitebné je, že i ten v náš prospech dal reverz.

Konfirmovaných bolo 72 chlapcov a 73 dievčat spolu 145 dietok. Večeru Pánovu požívalo v chráme 2517 a v dome 15 = 2532. Dosť to žalostne vypadá i v tomto ohľade v našom senioráte. A najnižší procent comunikantov je v Nadlaku. Netúžime mnohí po milosti Božej v Kristu nám zjavenej, ktorú nám Kristus podáva vo svojich sviatostiach, v krste sv. a vo svojej svätej večeri. „Kto večerou Pánovou pohŕda, ten nemôže byť pravým kresťanom a dobrým božím dieťaťom.“

No ohľade tomto predsa pozorujeme nejakú nápravu, poneváč proti minuloročným 1952 komunikantom tohto roku bolo 2532. I to je smutné, že pri 141 mŕtvych z ktorých.... aspoň 2/3 - ny bolo odraslých, len 15 duší sa s mierilo na lôžku svojom smrteľnom s Pánom svojím a v požívaní tela a krve Kristovej dosiahlo odpustenia hriechov.

V riadkoch týchto podal som obraz života zborov nášho seniorátu. Je veľmi málo tých svetlých stránok a pri moc tých temných. Tie prvé rozmnožuj a tie druhé odstraňuj Bože Hospodine. Daj sa nám znovu zrodiť duchom mysle našej, daj sa nám, - umrtviac v sebe toho starého Adama, - obliekať v rúcho spravedlnosti - Spasiteľa nášho Ježiša Krista, aby bol z nás rod vyvolený, národ svätý, ľud dobitý, aby sme tak obcovaním naším zvestovali cnosti toho, ktorý povolal nás zo tmy v predivné svetlo svoje.

Arcipastieru náš Kriste spravuj milostive loďku cirkve našej, veď a sprevádzaj ju všemohúcou pravicou svojou po vodách tichých a pokojných a to ku spáse veriacich, ku rozkvetu a zveľaďku - rozkvetu zborov našich a ku cti a sláve Tvojho sv. mena požehnaného na veky vekov Amen

V Nadlaku 21/VI.9444

(vlastnoručný podpis)
Ivan Bujna
Ev. senior.“

Spracoval: Dušan Saják, ev. farár
Faximile rukopisu Ivana Bujnu (na začiatku i na konci Správy)