Kapelu AGR± založili dvaja hudobníci z Mlynkov: textár a gitarista Imrich Fuhl a bubeník Attila Pénzelik, vystriedali sa v nej viacerí Pilíšania a /bývalí/ žiaci slovenskej školy v Budapešti. Išlo o slovensko-maďarskú formáciu s vlastnými piesňami, časť ktorých v r. 1988 nahrali v štúdiových podmienkach.

Mikszáthova súdna anekdotickosť sa nerozpúšťa ani v jeho láskavom humore, žoviálnosti a rozmare. Je to podmanivá próza aj v časoch postmoderny. ● Významný maďarský spisovateľ so slovenskými evanjelickými koreňmi ● Sklabinský rodák, strojca pamätníka statočným Polovcom a slovenským kmotrom

1. januára 1823 v Malom Kereši (Kiskőrös) sa narodil Alexander Petrovič, z ktorého vyrástol svetoznámy maďarský básnik Sándor Petőfi, jedna z najvýraznejších postáv revolúcie rokov 1848/1849. O jeho slovenskom pôvode dnes už sotva niekto pochybuje - jeho otec pochádzal z Nitrianskej a matka z Turčianskej stolice.

Slovenské osudy: Útek z ohybu smrti na rieke Don - Kôň bez mena - Neverný priateľ - Návrat zo „sovietskeho raja“ - Vydarený únik z obkľúčeného Budínskeho hradu - Dôverná znalosť histórie Slovákov v Pilíši a každodenného života svojich blízkych umožnila Rudovi Fraňovi priblížiť ich neľahké osudy.

A keď nám bude smutno, spomenieme si na prehrané bitky / Samovražda je najväčším exportným úspechom maďarskej kultúry. Ani jeden maďarský spisovateľ, maliar alebo herec nedosiahol taký úspech ako pesnička Szomorú vasárnap - hymna samovrahov celého sveta, jediný maďarský hit vo svetovom meradle.

"...kráti sa čas  strápňuje sa / každý miznúci okamih / slnko možno ešte vyjde / ale v nás zostáva tma / púčky zakvitnú  iným / naša jar  už pominula / nespasí svet  ani seba / zahryzneme si do jazyka / v dobrovoľnom väzení / umelého spánku / za svojich  ani za boha / neprebudíme sa..."

Zoltán Bárkányi Valkán sa narodil 12. februára 1941 v Kestúci (Kesztölc) v banícko-roľníckej rodine. Sčasti tu prežil svoje pohnuté detstvo. Sčasti preto, lebo vojna kruto zasiahla do života jeho rodiny: po bolestne skorej smrti otca (1945) sa dostal na Slovensko do maďarskej dediny k príbuzným, ktorí sa tam presídlili.

– Bože môj! – sklonila hlavu teta Anka. – V akom skurvenom svete to žijeme? Ľudia sa celkom zopsuli, nevedia, čo sa patrí. Stali sa pohanmi, lumpami, klamármi, nevedia, čo je to česť. Je im jedno, čo si o nich druhí myslia. Uver mi, milá priateľka, tento svet už dozrel na posledný súd. Veruže dozrel!

Oldřich Kníchal (1939) pochádza zo slovenského Humenného a medzi slovenských spisovateľov v Maďarsku vstúpil v roku 1979, keď natrvalo sa ukotvil v Maďarsku. Je nesmierne mnohostranným spisovateľom, ktorý vo všetkých literárnych druhoch (lyrika, epika, dráma) preukázal svoj talent.

Na sebazradu, Slovák, povedz: Nie! / Neodsekaj si vlastné korene! - Tak učil otec syna / Dívaj sa na mňa / Mám hrušku ozimnú / Úlomok z našej histórie / Osud človeka - Básne pre deti: Bubeník / Svet sa prebúdza / Ten môj psíček - Výber z prekladov: Ljubinko Galić, Marko Dekić, Stipan Blažetin a Endre Ady

Pri príležitosti životného jubilea a okrúhleho výročia vstupu na literárnu scénu vyšla Zoltánovi Bárkányimu Valkánovi šiesta samostatná zbierka krátkych próz. Publikácia obsahuje štrnásť pôvodných slovenských próz a dvanásť poviedok preložených do maďarčiny, ktoré vyšli v časopisoch a antológiách.

Haiku je žáner japonskej poézie pozostávajúci tradične zo 17 slabík (presnejšie: mór) usporiadaných do troch veršov obsahujúcich 5 + 7 + 5 mór. Nasledujúce básne sú písané po slovensky - podľa tohto vzoru. - Na takom malom priestore sa nedá nič vysloviť? Všetky veľké pravdy sú na tri riadky.

Ako dva kvety čakanky na jednej byľke kvetu ● Dôveryhodná komentovaná antológia ● Do slovenského kultúrneho dedičstva patria aj duchovné hodnoty, ktoré sa tvoria mimo fyzických hraníc Slovenska, vytvárajúc tým celonárodný korpus. ● Integrálna súčasť slovenskej národnej literatúry... ● Kvitnúca po svojom

Prirodzené svetlo ako základná podmienka fotenia sa prenáša aj na tvorbu literárneho textu o druhej svetovej vojne, vrátane holokaustu. ● V románe je nahromadené veľké množstvo faktov a fotografií (247 záberov) z oblasti európskej, maďarskej a lokálnej histórie, z dejín kultúry, ako aj z dejín miestnej slovenskej kultúry.

Jozef Šiška už tretí rok žije sám samučičký. Pravda, v takomto rozpoložení nie je z vlastnej vôle, ale určením osudu mu dni plynú jeden ako druhý, rovnako jednotvárne, ticho a nudne. Jeho syn a dcéra už preveľmi dávno, ešte za socializmu, zutekali za hranice. Zastavili sa až v Kanade, kde sa ich ujali priatelia z detstva.

Nesieme handričky, červené vlčie maky, zástavy Ondreja L. Áchima. ● Zbierku vybraných básní z maďarčiny preložil Gregor Papuček ● Moji otcovia prišli na zablatených vozoch, hrkotala s nimi budúcnosť... ● V dolnozemskom prachu sa ukryť nemôžem ● Kainov hriech ● Áchim v čiernom ● Veža a bod

Pochovávať - sadiť! ● Pokračovať, kde iní skončili ● Spoločný jazyk ● Naši starí ● Úryvky z básní slovenských autorov v Maďarsku - Alexandra Kormoša, Gregora Papučka, Imricha Fuhla a Gabriela Hattingera ● „Poobzeraj sa po okolí, vidíš, / aký je silný tvoj erb, ten tvoj Pilíš? / A ľudia tvoji - dvakrát umierajú!“

Celý Turiec je jedno slávičie hniezdo. Z tohto hniezda vyletela Marína, aby dala dolnozemským rovinám maďarského spevca. ● Naša Marína so spevom vstávala, so spevom líhala, bôle a radosti ním vyjavovala. ● Koľké matky spievali slovenské piesne nad kolískou svojich synov, ktorí zapreli svoju materinskú reč…?