Slovenská dolnozemská literatúra (v teórii a praxi)
Kvitnúca po svojom
Keď otvoríte knihu Slovenská dolnozemská literatúra (v teórii a praxi)autora Patrika Šenkára, ktorá vyšla v októbri 2015, hneď na prvých stranách vás zaujme citát Milana Rúfusa: „A tak len ďalej kvitni po svojom.“ Výstižnejšie motto pre publikáciu o literatúre z Dolnej zeme nie je. Kvitla a kvitne po svojom. Vďaka autorovi, ktorý napísal a zostavil túto 
publikáciu, spolu financovanú zo zdrojov EÚ a vydanú Univerzitou J. Selyeho v Komárne, sa študentom a priaznivcom literatúry krajanov dostávajú do rúk texty dolnozemských autorov. Súčasťou knihy je aj analýza a bibliografia tvorby najmä súčasných autorov, spracovaná z pohľadu vedy a zohľadňujúca didaktický princíp.
Na výstave knižných publikácií Bibliotéka 2015 v bratislavskej Inchebe bola kniha za prítomnosti autora a niektorých citovaných autoriek z Dolnej zeme po prvýkrát predstavená verejnosti. Autor hneď v úvode píše: „Dnes už azda nie je ani diskutabilné, že do slovenského kultúrneho dedičstva patria aj duchovné hodnoty, ktoré sa tvoria mimo fyzických hraníc Slovenska, vytvárajúc tým celonárodný korpus.“ Autori z Maďarska, Rumunska a Srbska (Vojvodiny) svojou beletristickou tvorbou „vytvárajú literárne hodnoty, ktoré nás obohacujú (aj) vďaka špecifickému koloritu. Sú to práve oni, ktorí do tejto nie príliš jednoduchej (ba často ani nedocenenej...) práce vkladajú svoj nemalý podiel. Tým vlastne deklarujú, že Slovač v týchto končinách nielen existuje, ale aj žije, stráži svoje kultúrne hodnoty a tvorí ich.“
V prvej kapitole autor predstavuje literatúru Slovákov v Maďarsku, jej začiatky, najmä tzv. ľudových autorov, ktorí sa prezentovali spočiatku hlavne na stránkach Čabianskeho kalendára, Evenjelického hlásnika, Slovenskej rodiny a aj Slovenskej jednoty. Redigovanie novín, kalendárov, produkcia učebníc, šlabikárov a čítaniek, prvých náučných prác či už z oblasti poľnohospodárstva alebo dejín, prvé beletristické diela, ba aj divadelná hra a povojnové zborníky vystriedali v 20. storočí aj samostatné knihy básnikov i prozaikov.
Autor v podkapitole prezentuje ukážky z tvorby básnikov: Pavla Samuela, Júliusa Szabóa, Juraja Antala Dolnozemského, Alexandra Kormoša, Gregora Papučka, Márie Fazekašovej, Imricha Fuhla, Juraja Marika, Evy Fábiánovej, Gabriela Hattingera a Gabriela Karu. Z 
prozaických diel cituje úryvky z tvorby Pavla Kondača, Michala Hrivnáka, Zoltána Bárkányi Valkána, Oldřicha Kníchala, Ildiky Fúzikovej, Andreja Medvegya, Štefana Lamiho a Pála Závadu. Bibliografia citovaných literárnych textov Slovákov v Maďarsku je uvádzaná samostatne v ďalšej podkapitole a za ňou nasleduje aj obrazová príloha titulov citovaných diel.
Ďalšia samostatná kapitola je venovaná Slovákom v Rumunsku. Hneď prvý zaujímavý fakt o tamojšej literatúre je spojený s vydaním debutov Ivana Miroslava Ambruša, Ondreja Štefanku a Pavla Bujtára v Československu. Slovenská literatúra v Rumunsku nadväzuje na diela básnikov, prekladateľov i historikov. Nemožno opomenúť ani slovenské či dvojjazyčné periodiká. Literárne prostredie formovala aj prítomnosť a pobyt významných literátov zo Slovenska: Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku a Ivana Krasku v Sibiu.
Zostavovateľ zoznamuje čitateľa s predstaviteľmi súčasnej slovenskej literatúry v Rumunsku, pre ktorých je typická „viacdomovosť“. Píšu básne, prózu, literatúru pre deti, venujú sa literárnej kritike, regionálnej histórii, publicistike, prekladom z rumunčiny do slovenčiny i naopak. Ivan Miroslav Ambruš, Ondrej Štefanko, Dagmar 
Maria Anoca, Adam Suchanský, Jaromír Novák, Anna Karolína Dováľová, Ondrej Zetocha, Pavel Husárik, Anna Rău-Lehotská, Daniel Rău-Lehotský, Anna Kalianková, Pavol Bujtár, Štefan Dováľ, Ivan a Rudo Molnárovci, Pavel Rozkoš, Anna Chişa, píšu a publikujú rovnako skvele v slovenčine i v rumunčine. V podkapitole sú uvedené ukážky z tvorby všetkých spomínaných autorov, bibliografické údaje literárnych textov, aj tituly ich knižných vydaní vo forme obrazových príloh.
V Slovenskej literatúre v Srbsku, kde vo Vojvodinskom autonómnom kraji sú Slováci treťou najpočetnejšou národnosťou, sa popri literárnohistorických prácach a historických antológiách stretávame aj s menami autorov, ktorí občas písali aj beletristické texty. Patrik Šenkár nás postupne oboznamuje s viac ako dvestoročnou slovenskou literatúrou, prvými literárnymi dielami, ich autormi a ich štýlom. Zaujímavou osobnosťou v tejto slovenskej vojvodinskej literárnej komunite bol aj všestranný Pavol Jozef Šafárik (1795 - 1861). Neopomína sa tvorba Jána Čajaka (1863 - 1944), Jána Čajaka ml. (1897 - 1982), divadelná tvorba Vladimíra Hurbana Vladimírova - VHV (1884 - 1950), jeho sestry Ľudmily Hurbanovej (1878 - 1969) a ďalších literárne činných Slovákov z Vojvodiny.
Stručná i obšírnejšia analýza diel v kontexte života autorov je doplnená v podkapitole o ukážky z tvorby autorov, píšucich v 20. storočí. Čitateľ má možnosť zoznámiť sa s poéziou Michala Babinku, Paľa Bohuša, Víťazoslava Hronca, Viery Benkovej, Miroslava Demáka, Jozefa Benku, Zlatka Benku, Ladislava Čániho, Miroslava Dudoka, Michala Ďugu, Andreja 
Ferku, Kataríny Hricovej, Janka Mlynára, Jozefa Klátika, Juraja Mučaja, Pavla Mučaja, Martina Prebudilu, Jána Salčáka, Juraja Tušiaka, Miroslavy Dudkovej, Anny Dudášovej, Samuela Feketeho, Ľubomíra Častvena, Ruženy Kraticovej, Martina Slivku, drámou Pavla Čániho, prózou Tomáša Čelovského, Janka Čemana, Andreja Čipkára, Pavla Grňu, Jána Labátha, Miša Smišeka, Zoroslava Speváka Jesenského, Jaroslava Supeka a Miroslava Šipického.
Poslednú kapitolu tvoria recenzie publikácie Slovenská dolnozemská literatúra (v teórii a praxi) písané osobnosťami, ktoré sa venujú literatúre z Dolnej zeme už desaťročia. Doc. PaedDr. Peter Andruška, PhD. úprimne oceňuje a hodnotí publikáciu Patrika Šenkára ako „komentovanú antológiu, ktorá má študentom „otvoriť okná“ do sveta slovenskej národnostnej (menšinovej, krajanskej) literatúry.“ Doc. PhDr. Rudolfa Chmel DrSc. považuje vysokoškolského pedagóga P. Šenkára - zostavovateľa antológie, za jedného z najpovolanejších znalcov historického fenoménu slovenskej dolnozemskej literatúry. Podľa neho je výber diel „hoci v dobrom zmysle slova subjektívny“ rovnako dôveryhodný ako jeho úvodné syntetické hodnotenia. Prof. Dr. Katarína Maruszová Šebová, PhD. oceňuje, že autor si uvedomuje: napriek úsiliu publikovať v poslednom desaťročí v dejinách slovenskej literatúry aj literatúru dolnozemskú, táto integrálna súčasť slovenskej národnej literatúry dodnes nebola širšie reflektovaná. Považuje spracovanú tému publikácie za mimoriadne aktuálnu. Podľa nej „má šancu vyplniť prázdne miesta“ literárneho priestoru.
V publikácii sú okrem farebných obrázkov titulov kníh jednotlivých autorov ešte dve zaujímavé ilustrácie. Za kapitolou, uzatvárajúcou výber z diel, je reprodukcia obrazu insitného slovenského umelca z Kovačice Martina Jonáša s názvom Sťahovanie Slovákov. Je akousi výtvarnou metaforou, reflexiou cesty, kaleidoskopom ľudských príbehov. Pocitovofarebným súznením s citovanými beletristickými dielami. Druhá ilustrácia - fotografia dvoch nerozlučne spojených kvietkov čakanky, je vložená pred úvod so spomínaným citátom majstra Rúfusa. Je tiež symbolická. Slovenská tvorba slovenských autorov je spätá s literatúrou autorov z Dolnej zeme tak ako tie dva kvety čakanky na jednej byľke kvetu. A literatúra „dolnozemská“ v spomínanej antológii skromne, tak ako čakanka, čaká na svojich čitateľov, putujúcich cestami literatúry.
Erika Fajnorová
