Anton Paulik: Odlišný prístup k Trianonu / Mierová zmluva a otázky národnostnej politiky / „Krutá a nepremyslená“ / Nepripravená Slovač v Maďarsku bez pomoci Malej dohody / Tvrdá maďarizácia / Na rozdiel od Slovákov v Rumunsku a Srbsku / Nemoderná národnostná komunita a kultúrna autonómia

Posolstvo zvonov a zvonenia ● Pozdechovská dielňa v Pešti ● Zvonári a zvonolejári sú umelci ● Zaujímavá a rozmanitá je aj história zvonov ● Zvony Slovákov na Dolnej zemia v presídleneckých cirkevných zboroch ● Počas služby zvonári bývali „na turni“ (vo veži) ● Zvonenie patrí do koloritu života

Z Dolnej Lehoty do Luciny ● Prvý riaditeľ slovenského gymnázia ● Veľký Krtíš je rodiskom a pôsobiskom významných osobností slovenského národného života. Ozdobou mesta je rod Škultétyovcov. August Horislav Škultéty (7. 8. 1819 - 21. 5. 1892) celý svoj život zasvätil službe slovenskému národu.

Ondrej Beňo - roľník s prirodzenou autoritou, verejný a cirkevný činiteľ, ktorého všetci uznávali a hovorili o ňom s obdivom. V obidvoch prostrediach, v ktorých žil a pracoval na národnom poli, si za svoje národné, kultúrne, cirkevné a hospodárske snaženia zaslúži úctu Slovákov na obidvoch stranách Dunaja.

Fotogaléria● Gemer a Malohont zohrával významnú úlohu v slovenskom národnom živote ● Veľa poddaných sa sťahovalo na Dolnú zem ● Obchodovali a odvážali svoj tovar aj do dolnozemských stredísk ● Obce s prevahou evanjelických artikulárnych a tolerančných kostolov ● Veľa zážitkov a poučení...

Rodisko prvých evanjelických farárov v Pilíši a Alberti ● Obec Halič, ležiaca v susedstve mesta Lučenec, vznikla v 12. storočí a bola sídlom panstva rodu Tomajovcov. ● Halič a jej dávna sláva ● Dejiny obce sú úzko späté s históriou zámku (pôvodne hradu). ● Remeslá a manufaktúra, kde sa tkal aj kašmír ● Klenot Novohradu

Z prvej polovice 19. storočia ● O vyspelosti a gramotnosti slovenských roľníkov v minulosti svedčia viaceré zachované gazdovské denníky. Zapisovali do nich významné údaje nielen o hospodárení, ale nachádzame v nich aj cenné údaje o počasí, ktoré v živote a práci roľníka často rozhodovalo o jeho prežití.

3. augusta 1812 zomrel v Sarvaši spisovateľ, pedagóg a národný buditeľ Martin Hamaliar. ● Mnohí slovenskí vzdelanci zohrávali v počiatkoch osídľovania Slovákov na Dolnej zemi v duchovnom, hospodárskom, národno-kultúrnom, školskom a osvetovom živote svojich krajanov nezastupiteľnú úlohu. ● Zlatým písmom do dejín...

O Slovákoch v Maďarsku začnem ako sa nemá... o Maďaroch. Maďari na Slovensku, presnejšie občania SR maďarskej národnosti často hovoria a píšu, že oni nie sú cudzincami, že oni sídlia trvale vo svojich vieskach, len hranice a štátnosť sa zmenili. Majú pravdu! Aspoň čo sa týka zmeny štátnosti a hraníc.

Prečo pretrváva snaha považovať Slovákov v Maďarsku za nepôvodných obyvateľov, za prisťahovalcov a či kolonistov? - Často čítam a počúvam, že Slováci v Maďarsku nie sú autochtónni, nie sú pôvodní obyvatelia. Takýmito obyvateľmi sú vždy a len Maďari. Z hľadiska večnosti sa pousmejem...

„Som Slováčka a bývam v blízkej dedine Veľká Tarča, kde nás žije ešte veľa, čo sa len po slovenský dovrávame.“ ● Prišli a zotrvali ako evanjelici ● Vyučovali po slovensky ● Z dejín tunajších Slovákov ● Pôvodné slovenské priezviská ● V Dedinskom múzeu s 83-ročnou Máriou Šinkovou-Fraňovou

Nie je to náhoda, že celé pilíšske, ale aj širšie okolie je zahustené slovenskými, ba staroslovenskými zemepisnými názvami. To znamená, že my, pilíšski Slováci, tu nie sme znovuosídlenci z 18. storočia, lež autochtónni obyvatelia tohto kraja. - Kláštor tu stál a naši predkovia tu tiež boli už v 9. storočí...

Neuznávali slovenský národ a neverili, že by sa Uhorsko mohlo rozpadnúť - Historický a revolučný skutok vyvolal pobúrenie - Vystúpenie F. Jurigu v uhorskom parlamente 19. októbra 1918 - V mene Slovenskej národnej rady odoprel uhorskému snemu právo rozhodovať o osudoch horného Uhorska

Liptákom, ktorý na Dolnej zemi dlhé roky pôsobil a zanechal tam výrazné slovenské stopy, bol pedagóg a publicista Ján Pravdoľub Bella. Narodil sa 15. decembra 1836 v Liptovskom Mikuláši vo viacpočetnej a národne založenej rodine kožušníka Jozefa Pravoslava Bellu.

Komu a prečo záležalo na tom, aby naši dolnozemci nemohli v pokoji obrábať polia Žitného ostrova a museli opustiť miesta, na ktorých sa mienili trvalo usadiť? V roku 1991 Ján Suchánsky, zdržiavajúci sa pri svojich včelách sa zamyslel, či putovanie jeho rodiny do krajiny predkov malo zmysel.

My, Slováci v Maďarsku, môžeme Maďarom na Slovensku oprávnene všeličo závidieť. Pravda, naši „osudoví bratia“ nemajú svoje (pseudo)samosprávy, ktoré sa často nanajvýš sami „spravujú“, ani (kvázi)kultúrnu, miestami celkom gnómnu autonómiu. Zato, na rozdiel od nás, mali a majú svoje jednojazyčné školy.

Výber z najstaršieho fotoalbumu Padiny k 220-ročnici obce ● Názorný obraz kultúrneho dedičstva vojvodinskej Padiny ● Od začiatku s učiteľom a farárom ● Zápas s rosou života ● Národný buditeľ Albert Martiš o starých Padinčanoch ● Bohaté ľudové tradície ● Život pulzuje aj hospodárstvom

Ing. Zoltán Šereš: - V roku 1946 moji rodičia, Slováci žijúci v Békešskej Čabe, sa prihlásili na presídlenie do vlasti svojich predkov. Keďže môj otec v békeščabianskej elektrárni pracoval ako hlavný strojník, po repatriácii bol v bratislavskej teplárni ihneď zaradený do zodpovednej funkcie prevádzkového dozorcu.