Slovák z Oravy výrobcom kočiarov a súčastí automobilov ● Rodiskom Michala Mišuru staršieho a ml. bolo Istebné ● Po kočiaroch prišli na rad autokarosérie ● Dobré meno firmy bolo známe po celom Uhorsku ● Nikdy nezabudli na svoj rodný kraj a svoju evanjelickú vieru ● „Modli sa a pracuj a čo zarobíš, zavaruj!“
Národne uvedomelý Komlóšan pôsobil medzi Slovákmi v Cinkote a Békešskej Čabe ● Desaťročie redigoval Čabiansky kalendár ● Stál na čele Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku ● Písal o nepriaznivom národnom položení Slovákov v Maďarsku ● Bohatá dokumentačná a rukopisná pozostalosť
Ferdinand Freňo sa narodil pred 200 rokmi - „Ja som už spoznal trýzeň smädu, chcem preto vyhĺbiť studničku, z ktorej by mohol piť aj iný.“ - Rodina Freňovcov bola celé dve storočia v Novohrade a Gemeri dôležitou učiteľskou a farárskou rodinou, významnou mierou sa podieľala na vzdelávaní a duchovnom živote Slovákov.
Novohradčania Ján a Ľudovít Haan ● Popularizátor prírodných vied ● Ľ. Haan sa prejavil už ako prešovský študent ● Vo svojej literárnej práci rovnako používal maďarský a slovenský jazyk. Jeho snažením bola spolupráca a dobré spolužitie... ● „Cithara sanctorum, její história, její původce a tohoto spolupracovníci“
„Jediný národovec na ohromných pustatinách od Pešti po Báčku“ Ľudovít Žello (1809-1873) myšlienkovo i formálne nadviazal na poéziu Jána Kollára. Vydal lyrickú zbierku Básně, v almanachoch Zora, Lipa a v čsp. Orol, Květy, Pešťbudínske vedomosti a i. uverejnil viaceré vlastenecky ladené básne. - Pád Miliducha
Fajky z Banskej Štiavnice (tzv. štiavničky) dosiahli svetovú úroveň. ● Vyhľadávané hlinené fajky z Maškovej a Podrečian ● „Karol Farkaš výrobca fajok - po maďarsky“ ● Max Weiss: „Továreň na hlinené fajky“ ● Karol Zachar patril medzi najvýznamnejších výrobcov ● Výstavka kópie dielne výrobcu hlinených fajok
Ján Alojz Wagner patril medzi najvýznamnejších slovenských popularizátorov prírodných vied. V slovenských novinách a kalendároch uverejňoval články hlavne z astronómie a meteorológie. Vydával prvý slovenský populárno-vedecký časopis Svet s cieľom „otvoriť aj národu tatranskému svet vedecký“.
Michal Godra ako pedagóg a kultúrny dejateľ dolnozemských Slovákov sa zaslúžil o vysokú úroveň výučby. ● Bol jedným z priekopníkov udomácňovania slovenského názvoslovia. ● Na Dolnej zemi rozširoval slovenské knihy, almanachy a časopisy. ● Dosahoval úspechy aj v botanike a matematike
Je symbolické, že tento dolnozemský rodák jednu, presnú polovicu svojho života pracoval a žil medzi svojimi rodákmi v Sarvaši a druhú, najplodnejšiu časť v krajine svojich predkov, pri Bodrogu, kde ako šľachtiteľ a výskumník svojim umom a príslovečnou dolnozemskou usilovnosťou zanechal za sebou významné dielo.
Významný uhorský historik, politik, autor životopisov, monografií a štúdií z cirkevných aj všeobecných dejín ● Člen Liberálnej strany, tajomník Uhorsko-krajinského slovenského vzdelávacieho spolku, zvolenský župan (1892/95) ● Spolupracovník Slovenských novín a „prouhorského“ časopisu Vlasť a svet
Známy učiteľ, záhradkár, ovocinár a včelár Ján Vilím (1800-1871) napísal učebnicu Kratičká história prirození, knihu Ovocinárstvo alebo stromové hospodárstvo k prospechu a poučení pre pospolitý ľud a mládež, ako aj ďalšie práce, ktoré zostali v rukopise. - U svojich žiakov slovenčinu kládol na prvé miesto...
Ján Jančovic: Z cesty za Slovákmi na Dolnej zemi ● Slovenské začiatky ● Kostol - vzácna kultúrna pamiatka ● Pôsobenie evanjelických farárov ● Čo prezrádzajú dobové dokumenty? ● Zachovať slovenské tradície pomocou spevácko-tanečnej skupiny Rosička ● Tu sa zoznámili slovenskí rodičia básnika S. Petőfiho (A. Petroviča)
Záhada benediktínskeho kláštora - Úryvok z monografie Gregora Papučka Mlynky a okolie ● Archívy nám zatiaľ len veľmi málo prezradili o benediktínskom kláštore, ktorý kedysi stál pod Pilíšom. Vieme o ňom len toľko, že v roku 1184 bolo vidno už iba jeho zrúcaniny. Bolo by dobre vedieť: kto a kedy ho postavil?
Fotogaléria - Na gotickej ceste krajom bývalých hámrov, vysokých pecí, železiarní a remesiel - Veľká časť Slovákov sa z nich vysťahovala na Dolnú zem - Kokava nad Rimavicou, Klenovec, Potok, Rybník, Štítnik, Slavošovce, Ochtiná, Nižná Slaná, Kobeliarova, Roštár, Brdárka, Gočovo, Rejdová, Koceľovce, Dobšiná
Pôvod a mená prvých osadníkov ● Slováci ešte aj roku 1880 tvorili 77,5 % obyvateľstva Bíne ● Slovenskí poddaní z Veľkohontianskej, Novohradskej a Zvolenskej stolice ● Čo prezrádza dokument z roku 1730? ● Kázali po slovenský ● V Bíni sa narodil náboženský spisovateľ Žigmund Paulíny Tóth (1750-1831).
Ján Jančovic: Hľadanie stratených Slovákov ● O tom, že sa tu dlho udržiaval slovenský život, dosvedčuje aj menoslov tu slúžiacich farárov a učiteľov. ● Úplne stratená obec?
