K12312024
Posledná aktualizáciaV, 29 dec. 2024 12pm
Imrich Fuhl - takto sa volám a prevažne takto ma volajú aj iní (mnohí mi ale vravia aj Imro, Imiko, Imriško, pán Fuhl, atď...). Oficiálne sa však nazývam a v úradoch som evidovaný ako Fuhl Imre - už od roku 1961, teda odkedy som pod Pilíšom, celkom presne v domčeku na rohu Vyhoňu a Dolnej uličky v Mlynkoch, uzrel svetlo sveta. Nebolo to nič mimoriadne...
Bővebben: Imrich Fuhl: Nemé slová, ktoré bolia...
„Preleť sokol horu krížom...“ - So svojou rodinou cez rok aj viac ráz robíme túry okolo Pilíša. Dedinky (Huť, Mlynky, Santov, Čív, Kestúc) ležiace v Pilíšskych horách sú veľmi zaujímavé. Skrz toho, že ich mám veľmi rád, nemohol som sa vyhnúť tomu, aby som aj ja napísal svoje zážitky a skúsenosti.
Bővebben: Anton Drevenka: Slovenské dedinky okolo Pilíša
Samovražda je najväčším exportným úspechom maďarskej kultúry. Ani jeden maďarský spisovateľ, maliar alebo herec nedosiahol taký úspech ako pesnička Szomorú vasárnap - hymna samovrahov celého sveta, jediný maďarský hit vo svetovom meradle.
Bővebben: Krzysztof Varga: Guláš z turula (Turulpörkölt)
1. januára 1823 v Malom Kereši (Kiskőrös) sa narodil Alexander Petrovič, z ktorého vyrástol svetoznámy maďarský básnik Sándor Petőfi, jedna z najvýraznejších postáv revolúcie rokov 1848/1849. O jeho slovenskom pôvode dnes už sotva niekto pochybuje - jeho otec pochádzal z Nitrianskej a matka z Turčianskej stolice.
Bővebben: Petőfi pochádzal z číro slovenskej rodiny
Kapelu AGR± založili dvaja hudobníci z Mlynkov: textár a gitarista Imrich Fuhl a bubeník Attila Pénzelik, postupne sa v nej vystriedali viacerí Pilíšania a /bývalí/ žiaci budapeštianskej slovenskej školy. Išlo o slovensko-maďarskú formáciu s vlastnými piesňami, časť ktorých v r. 1988 nahrali v štúdiových podmienkach.
Bővebben: Z repertoáru rockovej skupiny AGR± (1985-90)
Katarína Maruzsová Šebová: Motív návratu ● Problematika vzťahu otcov a synov ● Kulinarita ako iniciátorka epického diania ● Pitie vína - sprevádzajúci rituál stravovacích obradov ● Valkán uvádza motívy vinice, práce okolo nej, oberačky, prípravy vína ako elixíru v živote ľudí, ktorí z neho čerpajú silu...
Bővebben: Pilíšsky svet v próze Zoltána B. Valkána
Patrik Šenkár: Nestáva sa to často, ba možno je až raritou, že sa v Slovenských pohľadoch (či v inom časopise) objavuje recenzia o knihe skoro storočného, avšak dodnes tvorivého básnika. Je to radostný prípad Juraja Dolnozemského, občianskym menom Györgya Antala, doyena slovenskej literatúry v Maďarsku.
Bővebben: Deviata zbierka 96-ročného J. Dolnozemského
Kedysi početná komunita Slovákov v Maďarsku bola v minulom storočí najviac postihnutá asimilačnými tlakmi. Prejavilo sa to v úrovni ich literárnej tvorby. Po roku 1918 literárnu kontinuitu udržiavali predovšetkým ľudoví básnici. Na vážnejšie literárne pokusy bolo potrebné počkať niekoľko desaťročí.
Bővebben: O našej literatúre - Dolnozemskí Pilíšania
Slovenské osudy: Útek z ohybu smrti na rieke Don - Kôň bez mena - Neverný priateľ - Návrat zo „sovietskeho raja“ - Vydarený únik z obkľúčeného Budínskeho hradu - Dôverná znalosť histórie Slovákov v Pilíši a každodenného života svojich blízkych umožnila Rudovi Fraňovi priblížiť ich neľahké osudy.
Bővebben: Rudo Fraňo: Príbehy Pilíšanov písal život
Imrich Fuhl - takto sa volám a prevažne takto ma volajú aj iní (mnohí mi ale vravia aj Imro, Imiko, Imriško, pán Fuhl, atď...). Oficiálne sa však nazývam a v úradoch som evidovaný ako Fuhl Imre - už od roku 1961, teda odkedy som pod Pilíšom, celkom presne v domčeku na rohu Vyhoňu a Dolnej uličky v Mlynkoch, uzrel svetlo sveta. Nebolo to nič mimoriadne...
