Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť nám našu slovenčinu.
A neuveď nás do pokušenia
vymeniť si ju za reč inú.
Satirický román Jána Chalupku (1791-1871) „Bendeguz alebo Z Turca až na koniec sveta” je svojrázna donkichoniáda, vykresľujúca slovenské národné odrodilectvo 19. storočia. Dvaja pomaďarčení turčiansky zemani Bendeguz a Kolompoš sa vyberú na cestu do sveta hľadať „pravlasť” Maďarov.
Celý Turiec je jedno slávičie hniezdo. Z tohto hniezda vyletela Marína, aby dala dolnozemským rovinám maďarského spevca. ● Naša Marína so spevom vstávala, so spevom líhala, bôle a radosti ním vyjavovala. ● Koľké matky spievali slovenské piesne nad kolískou svojich synov, ktorí zapreli svoju materinskú reč…?
Prirodzené svetlo ako základná podmienka fotenia sa prenáša aj na tvorbu literárneho textu o druhej svetovej vojne, vrátane holokaustu. ● V románe je nahromadené veľké množstvo faktov a fotografií (247 záberov) z oblasti európskej, maďarskej a lokálnej histórie, z dejín kultúry, ako aj z dejín miestnej slovenskej kultúry.
Novučičký Citroën zastavil pred starou, ošarpanou budovou. Vodič, chudý, vysoký chalan, zľahka vyskočil z dodávky, obišiel ju a na druhej strane dokorán otvoril predné dvere. - Pán majster, sme na mieste činu, - riekol úslužne. Elektrikár, zavalitý muž nižšieho rastu v stredných rokoch, chvíľku akoby zaváhal, či má vystúpiť.
26. marca 1824 v Maglóde sa narodil významný spisovateľ, farár a verejný činiteľ Ondrej Seberini.● „Čo to za zástup k juhu na hradskej ozbrojený kosami? Je to dolnozemská Slovač, ktorá vybrala sa na výžinok. Dvadsať, tridsať, do päťdesiat a sto párov v jednom zástupe vyjedná celú pustu...“
Skúsenému autorovi poézie Jozefovi Medveďovi žijúcemu na južnom Slovensku sa podarilo v tomto roku pokrstiť tri básnické zbierky. Jednou z nich sú aj Večné turbulencie, večná téma lásky, ako inak, prefiltrovaná cez zelené oko večnej krajiny. ● Nepretržitý čas poznávania ignorujúci vek zmyslov
Taxikári medzi sebou barónom nazývali Jozefa Červenku. Nie preto, že by mal nejaké šľachtické korene. Nie, tie vôbec nemal, ale kvôli tomu, že bol boháčom a bez rozmýšľania rozhadzoval peniaze. Veľa peňazí. Nešetril nimi, ľahostajne ich rozdával a kupoval všelijaké kraviny. Červenku mnohí mali za veľmi zriedkavý ľudský tvor...
Krst básnickej zbierky Váha ľudskosti od Jozefa Medveďa z Gbeliec sa nekonal v Gbelciach ako by sa dalo očakávať. Rodiskom týchto spomienkových motívov je Brezno, odkiaľ autor pochádza a sem sa právom vrátilo aj jeho poetické slovo o breznianskom detstve. - Ako (si) vážiť ľudskosť - Potichu, pokorne, skromne...
Účtovník Jozef Horár sa aj bez opytovania dozvedel, že sa ide na návštevu k synovcovi na chatu. Ihneď mu prišlo na um, že pri synovcovej chate v parádnej prešovni pod stropom visia perfektne vyúdené šunky, voňavé klobásy a vo vnútri chladnej pivnice sa zoraďujú dubové sudy so znamenitým domácim vínkom...
Anno 1994 - Konferencia Vývinové tendencie tvorby slovenských spisovateľov z Dolnej zeme ● Predstavy na Slovensku o Dolnej zemi - predstavy dolnozemských Slovákov o Slovensku ● Texty a kontexty ● Niekoľko nepohodlných myšlienok ● Neuzatvárať sa do seba ● Ťaživé položenie - Keď vymiera národnosť...
Oslavovalo sa ticho, potichučky. V malej krčme. Pravda-pravdúca, toto tiché jubileum sa ináč oslavovať ani nemohlo. Iba takto, potichu. Veď tých, ktorí by si mali spomenúť, že pred tridsiatimi rokmi sa na nebi slovenskej literatúry v Maďarsku udialo niečo významné, pozoruhodné, tých to veru nenapadlo...
Inžinier Jozef Bujna čakal na svoj odchod do dôchodku ako na spasenie. Všetko, čo súviselo s jeho holým bytím, ho už oddávna veľmi-preveľmi dráždilo, život mu doslova strpčovalo. Nenávidel svoje pracovisko, svoj byt, hlavné mesto, v ktorom býval už takmer štyridsať rokov, slovom zošklivil sa mu celý svet.
Tvorca slovenskej literárnej moderny - Vyštudoval v cudzine, aby lásku k svojmu národu prejavil doma ● Jednou zo známych obcí Malohontu, ktoré majú bohatú históriu a významných rodákov, je aj Lukovištie. Obec ležiaca v Revúckej vrchovine severne od okresného mesta Rimavská Sobota, je doložená listinou z roku 1413.
Slováci v Maďarsku po slovensky čítajú veľmi málo. Ak niečo čítajú, tak po maďarsky. Na druhej strane ubúda aj študentov na univerzitách a vysokých školách, ktorí by sa učili po slovensky a tým sa stále zužuje aj priestor, v ktorom sa slovenská literatúra môže rozširovať... - Prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Karol Wlachovský.
(Etela Farkašová: Prstoklady. Banská Bystrica: Vydavateľstvo PRO, 2011) - Žijeme v časoch, keď sa nám ponúka mnoho toho nech tak poviem ľudovo - po lopate, a konzumná spoločnosť by najradšej naučila každého zákazníka (i toho nádejného), ako treba žiť, t. j. stanoveným štandardným konzumným životom; a len ak máš väčší nárok (väčší apetít!), pritom si mladý a plný energie a tiež sa chceš dostať k ešte väčším materiálnym hodnotám, k lákavejším statkom a naplno si ich užívať, postaraj sa, pravda, za pomoci konzumnej spoločnosti, aby si ich čím skôr vlastnil, v nich sa kochal hoci budeš za ne drieť celý život!?
