Zo slovenskej tlače - Monitor - Nov.-Dec. 2015

Nehaňte ľud môj: Slovenský Komlóš - Takto sa robí „cigánka“ - Program o Štúrovi v Budapešti - Prosím, tessék... - Štúr a hnoj (?!) - Štúra zobrala na vedomie aj maďarská historiografia - Valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí - K najnovšej básnickej zbierke G. Papučka - „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ImroInfo/2015/ImrSlT10.rtf
Páči sa mi to - oslovma.hu - facebook.com/oslovma

Znovu natočená /slovenská!/ verzia svetoznámej Ečerskej svadby

Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku usporiadala premiéru znovu natočenej verzie svetoznámej Ečerskej svadby. Film o Ečerčanoch pre Ečerčanov a pre celý svet sa zrodil v znamení živých miestnych slovenských tradícií. Účinkujú v ňom: Folklórny súbor Zelený veniec, Harťánski trubači a kohút... Premiéra, spojená s kultúrnym programom sa konala 13. decembra 2015 v Kultúrnom stredisku Miklósa Rábaiho v Ečeri.

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.861659083933069.1073741976.147596498672668&;type=3

Video: https://www.facebook.com/oslovma/videos/861417107290600/

Audio: http://sk.rsi.rtvs.sk/clanky/slovaci-vo-svete/80905/ecerska-svadba

„Piesne ešte žijú, ale slová hynú“

Z básni Alexandra Kormoša: Ples Plešivcov / Pilíšski Slováci / Milovníci Pilíša / V trinástich dedinách / V podpilíšskom hájku

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/161-literatura1-literatura1/1037-pismo-bez-pisma-z-basni-alexandra-kormoa

oSlovMa-Knižnica

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.552107664888214.1073741889.147596498672668&;type=3

RetroSoc

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.568326666599647.1073741891.147596498672668&;type=3

Slovenský Komlóš v relácii o slovenskom folklóre

Nehaňte ľud môj - Migranti zo Slovenska založili v Maďarsku obec

Video: www.oslovma.hu/XXX/SlKomlos.mp4

Slovenský Komlóš je jedným z najdôležitejších centier slovenskej menšiny v Maďarsku. Mestečko s 5800 obyvateľmi, z ktorých sa k slovenskej národnosti hlási 27 %, leží v Békešskej župe, na polceste medzi Békešskou Čabou a Segedínom. Prvý písomný údaj o obci pochádza z roku 1219 a v listinách z rokov 1464-69 sa uvádza názov Komlóš - v maďarčine chmeľ, ktorý tu doteraz nadivoko rastie všade. Údajne ho tu pestovali maďarskí gazdovia pre dvorské pivovary kráľovského rodu Árpádovcov. Turecké výpady neobišli ani toto územie a osada v roku 1596 kompletne ľahla popolom. V nasledujúcom období územie pustlo, až kým ho nevyženil barón Juraj Rudňanský. Ten mal slovenských predkov a práve on prišiel na myšlienku, že toto nehostinné územie môžu zveľadiť iba pracovité slovenské ruky. Začiatkom roka 1746 sem priviedol prvých 45 slovenských rodín, ktoré sa hlásili k evanjelickej cirkvi. Títo ľudia hľadali náboženskú slobodu a pôdu na obrábanie. Barón im dal oboje a tak položili pevné základy novej osady a pomenovali ju Slovenský Komlóš. Pôda sa časom stala veľmi výnosnou a územie prosperovalo. Jedným z posledných dôležitých historických míľnikov bola reakcia na povojnový národnostný útlak, kedy veľká časť Slovákov zo Slovenského Komlóša využila dohodu medzi Maďarskom a Československom o vzájomnej výmene obyvateľstva. V rokoch 1947-48 sa 939 rodín (3254 obyvateľov) presťahovalo a usadilo v Galante, Horných a Dolných Salibách, Matúškove, Čiernom Brode, Tomášikove a v Mostovej. Ako sa žije komlošským Slovákom dnes? Aj my sme boli zvedaví a tak sme sa tam vybrali. Usadili sme sa v najstaršej a vôbec prvej budove, ktorú Slováci postavili - v modlitebni, ktorá v súčasnosti žije čulým spoločenským životom. Dôstojný pán Attila Szpisák nám pri vínku rozprával o histórii tohto miesta aj mesta a my sme sa cítili blažene. Riaditeľka slovenskej základnej školy Zuzana Lauková nám opísala život miestnej slovenskej komunity, rozprávala nám o školských aj mimoškolských aktivitách detí a s kolegyňami nás dokonca vzali na slovenský ples do neďalekej obce Nagybánhegyes. Natočili sme toho veľa a postupne vám prinesieme ďalšie reportáže zo Slovenského Komlóša, ale aj iných miest v Maďarsku, kde žijú Slováci.

Michal Veselský, Martin Kleibl (tv.sme.sk)

http://tv.sme.sk/v/32828/migranti-zo-slovenska-zalozili-v-madarsku-obec-boli-sme-tam.html

Tradičná dolnozemská zabíjačka - Výroba pravej komlóšskej klbásy

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.517387841693530.1073741879.147596498672668&;type=3

Takto sa robí „cigánka“ v Eleku

Kulinárnu kuriozitu dolnozemských Slovákov pripravujú, samozrejme, Slováci - zlatí ľudia, členovia a priaznivci miestnej slovenskej samosprávy. - Výborná zabíjačka, dobrá beseda a fantastická večera! - V Eleku, teda v Maďarsku, pri rumunskej hranici...

https://www.facebook.com/oslovma/posts/855437851221859

Július Dedinský: Cigánku môžeme pokladať za špeciálny čabiansky výrobok zakáľačky. Aby sme si ju mohli predstaviť, predložíme jej recept. Surovú bravčovú pečeň (pečenka, čierna pečenka) pomelú mlynčekom, zamiešajú do nej trošku korenenej klobásovej plnky, málo obarenej slaniny, na drobno posekanú cibuľu a jedno vajce. Podľa jedného receptu možno postrúhať do hmoty aj niekoľko zemiakov, iní tvrdia, že sa oplatí vložiť do nej trošku ryže. Ako korenie používajú soľ, mleté čierne korenie. Z týchto prvkov zloženú, dôkladne zmiešanú hmotu po 10 až 15 dekagramových kusoch - t. j. jednu naberačku -obalia do sadlovej blany, narezanej na plátky (plachtička) vo veľkosti dlane a takto získajú taštičky, ktoré sa podobajú na plnenú kapustu, len sú plochejšie. (Keby sme pre cigánku hľadali maďarské pomenovanie, mohla by sa hádam nazývať májas táska - pečeňové taštičky.) Čabania jedia cigánku pečenú, pečú ju na pekáči v rúre, dávnejšie ju piekli v peci. Na studenom mieste možno ju aj surovú dlhšie skladovať. S týmto druhom jedla sa v ostatných obciach na okolí ani v literatúre nestretneme. Cigánku pripravujú v Békešskej Čabe, ale ani tam nie veľmi dávno, iba asi od konca prvej svetovej vojny. Prečo to môžeme tvrdiť? Jednak preto, lebo z detstva sa na cigánku najstarší Čabania nepamätajú a jednak preto, že po prvú svetovú vojnu békeščabianski slovenskí roľníci pečeň, podobne ako krv, nekonzumovali v nijakej forme. Pečeň z brava dávali mačke. Pochopiteľne v tých domácnostiach, kde naraz zabili päť, šesť alebo aj viac ošípaných, všetku pečeň mačky nezjedli, preto pečeň mala aj inú funkciu - dostali ju žobrajúce cigánky. Na dedinách bolo zvykom, že cigánky prišli do domu, kde bola zakáľačka a žobrali. Čabania teda dali pečeň z ošípanej cigánkam, oni ju aj tak nejedávali. Možno práve týmto môžeme vysvetliť slovenský názov jedla - cigánka - nazýva sa tak jedlo z pečene preto, lebo pečeň dávnejšie dávali „cigánke”. Cigánka je veľmi výdatné jedlo. Môže sa podávať spolu s klobásou, jaternicou. Posielajú ju aj ako ochutnávku (kóštoló), hlavne, keď niekoho chcú mimoriadne uctiť.

Július Dedinský o čabianskej klobáse

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1134-abianska-klbasa-najlepuo-itemia

Čabianska klobása je slovacikum a nie hungarikum

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/873-lesk-a-bieda-slovenskej-abianskej-klobasy

Viac dní ako klobás - Platilo v rodine roľníka

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/historia/166-historia3-historia3/551-viac-dni-ako-klobas-platilo-v-rodine-ronika

Rysavá jalovica na cestách

Po úspešných predstaveniach v Békešskej Čabe a Nadlaku čakalo tvorcov Spišského divadla doskúšanie na domácom javisku a konečne premiéra...

http://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/372825-rysava-jalovica-na-cestach/

Program o Ľ. Štúrovi k 200. výročiu jeho narodenia uvedú v Budapešti

14. novembra 2015 - (tasr)

Literárno-hudobnú kompozíciu venovanú 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra s názvom „Vzlietli orli vysoko...” uvedú 18. decembra 2015 predpoludním v aule Slovenskej školy v Budapešti, ktorej súčasťou je materská škola, všeobecná škola, gymnázium a kolégium s vyučovacím jazykom slovenským. Umelecký zájazd s týmto programom do Budapešti organizuje občianske združenie Harmonia Seraphica s podporou Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto a spoluorganizátorom je Spolok Martina Rázusa na Slovensku. V programe Vzlietli orli vysoko... zaznejú v podaní známeho slovenského recitátora Juraja Sarvaša a mužského speváckeho okteta Danubius Octet Singers s dirigentom Danielom Simandlom verše a prejavy Ľudovíta Štúra a jeho generačných druhov ako aj známe národné piesne. Prítomní si vypočujú napríklad Reč Ľudovíta Štúra na Uhorskom sneme z 15. januára 1848, úryvky z Maríny od Andreja Sládkoviča, z básní Ľ.Štúra a Milana Rúfusa (Modlitba za Slovensko) ako i Reč Jozefa Miloslava Hurbana na súde v Pešti z 5. marca 1869 a ďalšie. Zaznejú hymnické piesne Kto za pravdu horí (anonym/Karol Kuzmány), Nitra, milá Nitra (Ján Valašťan Dolinský/Ľudovít Štúr), Devín, milý Devín (Alexander Moyzes/Ľudovít Štúr), Aká si mi krásna (Eugen Suchoň/Peter Bella-Horal) a ďalšie. Od premiéry tohto programu, ktorá sa uskutočnila v Bratislave vo februári 2015, uviedlo o. z. Harmonia Seraphica tento program v osemnástich ďalších reprízach po celom Slovensku vrátane vystúpenia v Uhrovci na oficiálnych oslavách 200. výročia narodenia Ľ. Štúra. Podujatím s poradovým číslom 20 organizátori a umelci zavŕšia Rok Ľudovíta Štúra práve v Budapešti pre študentov a pedagógov spomenutej školy i ďalších slovenských rodákov v Maďarsku. „Po štvorročnej (1841-1844) márnej snahe získať povolenie na vydávanie Slovenských národných novín, dňa 15. februára 1845 na základe rozhodnutia panovníka vystavila Uhorská dvorská kancelária v Budapešti povolenie na vydávanie prvých slovenských politických novín. Vtedy si bol Štúr v Budapešti povolenie osobne prevziať a teraz, po 170 rokoch, sa tam vracia prostredníctvom historicko-literárno-hudobnej kompozície Vzlietli orli vysoko...”, pripomenul Ján Juráš zo Spolku Martina Rázusa. Ako zdôraznil, pomoc Slovenskej škole v Budapešti sa stala jednou z dôležitých úloh tohto občianskeho združenia. V septembri 2015 predstavitelia Spolku Martina Rázusa odovzdali riaditeľke slovenskej školy Júlii Szabóovej-Marlokovej pri jej návšteve v Liptovskom Mikuláši v rámci štúrovských osláv knižný dar a plánujú v rámci svojich možností naďalej škole pomáhať, dodal Juráš. Slovenská škola v Budapešti (materská škola, všeobecná škola, gymnázium a kolégium s vyučovacím jazykom slovenským) bola založená pred 65 rokmi, teda v roku 1950. V súčasnosti má 34 detí v materskej škole, 86 v základnej škole, na gymnáziu 45 a v internáte 120 detí.

Prosím, tessék... - Štúr a hnoj (?!)

https://www.facebook.com/oslovma/posts/844623758969935

2. novembra 2015 - (Imrich Fuhl - luno.hu)

Prosím, tessék... - toto je tá sympatická formulka, kvôli ktorej mesto Štúrovo v susedstve svojich rodných pilíšskych vrchov už desaťročia spomínam aj z národ/nost/ného hľadiska iba v tom najlepšom. Na rozdiel od našich tam totiž zásadne takto vítajú predavačky cudzinca. Pre mňa to bolo vždy aspoň také sympatické ako 2-3-4- až 5-jazyčné tabule v mnohonárodnostnej Vojvodine alebo tiež tamojšie móresy, že nielen menšina sa povinne učí jazyk väčšiny, ale aj naopak. Prosím, tessék... - ako sa môže z ničoho-nič zmeniť na NEprosím, NEtessék?! Moje obrovské sklamanie je maličkosťou oproti tomu, že pre necitlivosť, netolerantnosť či skôr primitivizmus (našťastie, zrejme iba menšej skupiny) zarytých „felvidéckych Hej-Maďarov“ tzv. slovenský Kossuth a maďarský Štúr, teda Ľudovít Štúr a Lajos Kossuth sa obracajú v hrobe. Naozaj, je to také ťažké, navzájom si rešpektovať kľúčové postavy národných dejín jeden druhého? Veď ich hanobením zneucťujeme vlastne sami seba... Prosím, tessék... - ak niečo, tak toto nám naozaj nechýbalo: hnojom zasypať rodiaci sa Štúrov pamätník v Štúrove. Základný kameň národného buditeľa, vedúceho slovenského hnutia v polovici 19. storočia, kodifikátora spisovnej slovenčiny najprv zasypali kopou konského hnoja a potom ho pre istotu aj ukradli. A to práve 28. októbra, keď na Slovensku vrcholili oslavy 200. výročia jeho narodenia. Vedľajšie okolnosti tohto vandalského činu, ako napríklad nečinnosť polície pri etnických urážkach na riadne ohlásenom matičnom zhromaždení, ma nijako nezaujímajú. Ani výhovorky tých NEkultúrnych barbarov a ich sympatizantov o nešťastnej voľbe; o tom, že tu Slováci tvoria „iba“ 28 percent obyvateľstva; že oni by chceli radšej naspäť Párkány a Felvidék; že 67 rokov im nestačilo nato, aby si zvykli na „nové“ pomenovanie mesta a napokon, že s týmto mestom Štúr nebol nijakým spôsobom spätý... Prosím, tessék... - nech sa nikto nesnaží ospravedlňovať to, čo sa jednoducho nedá. A prosím tiež uvedomiť si: hnojom okydaní boli v Štúrove všetci Slováci, aj my, za hranicami Slovenskej republiky. Je priam symbolické to, o čom zatiaľ nijaké slovenské či maďarské noviny a portály nepísali, elektronické médiá nehovorili: ten okolo 100-150 kilogramový základný kameň pochádza spoza Dunaja, z nášho Pilíša. Je to dar predsedu Slovenskej samosprávy v Senváclave, podnikateľa, prekladateľa a spisovateľa Rudolfa Fraňa, ktorý andezitovo-tufový červený kameň spolu s mramorovým základom nielen daroval, ale aj na mieste pripravil a upravil. Prosím, tessék... - Štúr vraj irituje Maďarov v Štúrove, matičiari ním údajne provokujú. Argument: jeho busta by mala stáť práve oproti ostrihomskej baziliky, miesta, kde sa narodil svätý kráľ Štefan I. Obrovský problém! Akoby náš prvý spoločný uhorský kráľ panoval iba Maďarom, akoby nebol aj naším kráľom a (len tak mimochodom) akoby tú vychýrenú baziliku nedal postaviť práve Slovák Alexander Rudnay preslávený aj týmto výrokom: „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“ Prosím, tessék... - uvedomiť si aj to, že tak ako Štúr je spätý so Štúrovom „iba“ tým, že mesto je po ňom pomenované, viac než sto dodnes aj Slovákmi obývaných lokalít v Maďarsku s Kossuthovou ulicou či Kossuthovým námestím má presne toľko spoločného s L. Kossuthom. Nikto to nemyslí vážne, že ako Slováci v Maďarsku by sme mali kvôli tomu protestovať, cítiť sa urazení, provokovaní... Ak mám v poslednom čase takéto pocity ja, ak sa niečím cítim byť urazený, provokovaný ako Slovák v Maďarsku, to sú snahy vyvlastňovať či prispôsobovať si naše spoločné dejiny a prepisovať históriu. Mám na mysli napríklad rehabilitovanie celej (nielen z národnostného hľadiska) neslávnej horthyovskej éry alebo oslavovanie tých, ktorí sa najviac pričinili o to, aby sme dnes mohli v Maďarsku hovoriť už iba o pozostatkoch kedysi početných národností. Prosím, tessék... - Na našom mieste čo by asi tí „felvidécki Hej-Maďari“ urobili so slovenským ekvivalentom najväčšieho maďarizátora všetkých čias. Ide mi o grófa Alberta Apponyiho (1846-1933), ktorému v budapeštianskom parlamente nedávno odhalili pamätnú tabulu a zároveň po ňom pomenovali zasadaciu sieň legislatívneho výboru Národného zhromaždenia. Aké to šťastie, že nie výbor národnostných poslancov (ako inak, „poslancov“ bez hlasovacieho práva) musí zasadať pod maľovanou podobizňou tohto „priateľa“ nemaďarských národov a národností. Prosím, tessék... - Spomínaný Rudo Fraňo v takýchto prípadoch nášho stredoeurópskeho Absurdistanu zvykol vzdychnúť: „Bálen my majme rozum!“ A naozaj, na obidvoch stranách Dunaja, bližšie a vzdialenejšie od nášho Pilíša, veru zišlo by sa oveľa viac zdravému rozumu, vzájomnej úcty a tolerancie...

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-publicistika/23358-prosim-tessek-tur-a-hnoj

Netolerantné Štúrovo

Video: https://youtu.be/TLw1p9RoYQM

Štúr rozhádal Štúrovčanov

https://www.facebook.com/oslovma/posts/844416995657278

Matičiari chcú nášmu národovcovi v tomto hraničnom meste postaviť bustu

30. októbra 2015 - (Marek Šilhavík - tvnoviny.sk)

http://videoarchiv.markiza.sk/embed/37684

Štúrovčanov rozhádal Ľudovít Štúr. A to až do takej miery, že sa celým prípadom musí zaoberať polícia. Na miesto, kde má vzniknúť jeho pamätník dokonca niekto vysypal kopu hnoja. Pamätník, ktorý už dlhší čas plánuje Matica slovenská v meste postaviť, rozdelil obyvateľov na dva tábory. „Obavám sa z toho, že ten určitý pokojný stav, ktorý je tuto v Štúrove vzhľadom na národnostne zmiešané územie že môže byť týmto krokom troška narušený,” povedal primátor Štúrova Eugen Szabó. V meste žije takmer 70 percent obyvateľov maďarskej národnosti - a tu vidí radnica najväčší problém. Matičiari trvali na svojom a keď nepochodili s pozemkom v centre mesta - našli si vlastný a slávnostne položili základný kameň. „Počas tohto zhromaždenia, nazveme to neznámi občania zrejme maďarskej národnosti ich vyrušovali, posmievali sa, spievali,” povedal nám v telefonáte šéf matice Marián Tkáč. Najväčšie prekvapenie ich však čakalo už od samotného rána. Základný kameň najskôr niekto zasypal kopou konského hnoja, no a pamätná tabuľa s nápisom Ľudovít Štúr nevydržala ani do najbližšieho rána. Tkáč verí, žepolícia prípad vyšetrí. „Nakoľko výška škody nepresiahla viac ako 266 eur, skutok evidujeme ako priestupok proti majetku,” vysvetlila nitrianska krajská policajná hovorkyňa Božena Bruchterová. Čo si o tom myslia domáci zisťoval v uliciach Štúrova reportér Marek Šilhavík. Pre objektívnosť však treba dodať, že niektorí oslovení boli zásadne proti - nikto z nich si však neprial byť odvysielaní. Všetko tak zostáva na rozumnej dohode medzi maticou a radnicou. - Video:

http://videoarchiv.markiza.sk/embed/37684

V Štúrove zasypali Štúrov pamätník kopou hnoja

Polícia nechala Maďarov rušiť slávnosť / Provokácia v roku Ľ. Štúra

http://www.napalete.sk/madarski-sovinisti-zasypali-sturov-pamatnik-v-sturove-kopou-hnoja/

Mierumilovný protest proti Štúrovej soche

Csendes tüntetés a párkányi Štúr-szobor ellen

http://www.felvidek.ma/nezopont/jegyzet-kommentar/57111-csendes-tuntetes-a-parkanyi-tur-szobor-ellen

29. októbra 2015 - (Dániel Erzsébet - felvidek.ma / preklad z maďarčiny)

https://www.facebook.com/Matica-slovensk%C3%A1-%C5%A0t%C3%BArovo-509072625888802

Matica slovenská 28. októbra so svojimi 20-35 členmi položila základný kameň pre sochu Ľ. Štúra. V pokojnej atmosfére prišlo protestovať 100-120 miestnych civilných obyvateľov, spolu s členmi Csemadoku a SMK. V mene organizácie Matice slovenskej sa dňa 28.10. zhromaždil tucet ľudí so Slovenskou vlajkou, a ako sme sa dozvedeli, tak prišli aj hostia z Martina a Bratislavy. Na pozvanie štúrovskej organizácie Csemadoku a SMK sa pred 16.00 hod zhromaždili „mierumilovní“ protestujúci, ktorí sú proti postaveniu Štúrovej sochy. Na plote bývalej ubytovne Dunaj - popri ktorej organizátori prechádzali - vítal iniciátorov postavenia sochy dobre viditeľný nápis na plagáte PÁRKÁNY = PARKAN /= ŠTÚR (ovo). Matica slávnostnú udalosť otvorila slovenskou národnou hymnou, za tým vystúpili rečníci. Ľudpovzbudzujúce prejavy a chályspevy na osobu Štúra sa demonštranti pokúšali prerušiť spevom aby vyjadrili nesúhlas s falošnými a prehnanými slovami. Niektorí z matičiarskych organizátorov podišiel k protestujúcemu davu a dobre známym heslom posielali maďarských demonštrantov za Dunaj. Toto neostalo bez odozvy a spev bol stále hlasnejší. O 16.30 v Ostrihome znel hlas rohu hlásnika, žiaľ pre silný vietor ho nebolo počuť. V minúte, keď sa oslávenci radostne fotili, priblížil sa k nim jeden z demonštrantov držiaci maďarskú vlajku s nápisom FELVIDÉK. Počas takmer hodinu trvajúcej Matičnej akcie demonštranti mierumilovne spevom maďarskej a Sikulskej hymny, Blahoslavenou Pannou Máriou a Kossuthovými piesňami deklarovali svoj protest. V deň položenia základného kameňa pre budúcu sochu nemali stavitelia ani povolenie.

Ľudovíta Štúra zobrala na vedomie aj maďarská historiografia

20. novembra 2015 - (tasr)

A to v monografii Józsefa Demmela s názvom Ľudovít Štúr. - Vydavateľstvo Kalligram v Bratislave, ktoré sa programovo orientuje na slovensko-maďarské vzťahy, vydalo v rámci Roka Ľudovíta Štúra vedeckú monografiu súčasného maďarského historika mladej generácie Józsefa Demmela Ľudovít Štúr. Na titulnom liste publikácia uvádza aj podtitul - Zrod moderného slovenského národa. Z maďarského vydania, ktoré vyšlo v roku 2011 tiež vo vydavateľstve Kalligram, dielo preložila Galina Šándorová, doslov napísal Rudolf Chmel. V predchádzajúcej časti tohto cyklu sme v rámci požiadaviek na informatívno-spravodajský publicistický žáner predstavili I. časť tohto diela. Začiatok druhej (II.) časti monografie je venovaný analýze vtedajšej situácie slovenskej šľachty, predovšetkým turčianskej, ktorej neoficiálnym, ale rešpektovaným vodcom bol Juraj Košút (György Kossuth), inak strýko najväčšej postavy maďarskej revolúcie Ľudovíta Košúta. Zároveň analyzuje vtedajší vzťah Ľudovíta Štúra k slovenskej šľachte, teda k zemianstvu. Pritom tento stav chápe ako lojálnych občanov k uhorskému štátu, ktorí zhodou okolností vo svojom regióne a v domácom sociálnom prostredí hovoria po slovensky. (Pri tejto príležitosti v krátkosti objasňuje, ako je to s národnou identifikáciou Lajossa Kossutha, ktorého pôvod je aj nie je slovenský.) Podľa autora, tento stav mal rozhodujúci vplyv na reálny vznik prvých politických Slovenských národných novín (SNN). (Argumenty sú však pre dnešného čitateľa troška nezrozumiteľné.) V nasledujúcej kapitole rozoberá stav slovenskej čitateľskej verejnosti pred rokom 1836, vznik SNN, štruktúru predplatiteľov a čitateľov Slovenských národných novín a pripomína aj Štúrove medzinárodné kontakty, predovšetkým kontakt na svojho bývalého študenta, grécke knieža Aristarchisa, pracujúceho v diplomatických službách v Paríži, potom kontakt na konštantinopolského bankára J. Alleóna a anglického prívrženca slovanskej vzájomnosti Archibalda Patona, ktorého nasledujúci názor autor aj cituje: „Podľa môjho skromného názoru, skutočnými hrdinami Uhorska sú ušľachtilé duše Chorvátov, Slovákov, Sasov a iných národností, ktoré štvrťstoročie stáli na čele boja za práva uhorských národností a za dobrú vec bojovali zbraňami histórie, dôstojnosti, morálky a kresťanstva.“ Ako vidieť, Angličan Seton-Watson a Nór Björnstjerne Björnson mali už pred polstoročím svojho predchodcu. V ďalších kapitolách sa autor zaoberá históriou vzniku a účinkovania spolku Tatrín, ktorý nikdy nedostal oficiálne povolenie na činnosť, ale úspešne účinkoval aj tak, potom históriou vzniku Štúrovho poslaneckého mandátu za mesto Zvolen, ktoré podľa autora dostal na základe vlastnej ponuky a preto, že nepožadoval od mesta honorár ani refundáciu nákladov. Nasledujúca kapitola je venovaná Štúrovmu účinkovaniu na uhorskom sneme. Autor zostavil aj presnú tabuľku s časovými údajmi Štúrových jedenástich vystúpení, pričom kriticky konštatuje, že slovenská historiografia pripomína len vybrané tri a nešetrí ani kritikou na Štúra, lebo keby bol dodržiaval protokolárne pravidlá zasadnutí stavovských a oblastných rokovaní snemu, čo je kvalitatívny rozdiel a nešiel nad „pokyny pre poslanca“ od mesta, ktoré zastupoval, mohol dosiahnuť viac. Popiera aj údajnú legendu o tom, že tesne po Štúrovom vystúpení, v ktorom požadoval zrušenie poddanstva, si podali s Kossuthom ruky, lebo v tejto otázke si boli zajedno. Túto udalosť v jednom spomienkovom texte opísal český vlastenec Josef Václav Frič, no autor tvrdí, „že tento okamih milosti existoval nanajvýš vo Fričovej hlave.“ Slovenskému povstaniu 1848-1849 a slovenskému dobrovoľníckemu vojsku autor venuje pomerne krátku kapitolu pod názvom „1848 - pozadie občianskej vojny“. Je to pochopiteľné, pretože tieto udalosti prakticky deň po dni presne opísal Daniel Rapant vo svojom viacdielnom opuse Slovenské povstanie 1848-1849. A zdá sa, že v pohľade na tieto udalosti nikdy nedôjde k slovensko-maďarskému konsenzu, lebo autor konštatuje: „Maďari očividne nechápali podstatu slovenských požiadaviek, keď - interpretujúc národ ako politické spoločenstvo - nedokázali akceptovať ani existenciu slovenského národa. Podľa nich v Uhorsku nežili Slováci, ale Maďari hovoriaci po slovensky.“ Záverečná kapitola má presne pomenúvajúci názov obsahu Život Ľudovíta Štúra v Modre. V úplne záverečnom texte (pred Zhrnutím)autor opäť podľahol módnej bulvarizácii, keď sa podpísal pod konšpiratívny text s názvom Plánovaná samovražda, alebo nešťastná náhoda? Napriek kritickému a rozpačitému prijatiu autorovho textu slovenskou verejnosťou je dobre, že dielo vyšlo aj po slovensky. Hoci o Ľudovítovi Štúrovi neprináša veľa nových a neznámych faktov, informácie o spoločnosti, v ktorej Štúrovi prišlo žiť a zápasiť, ako aj informácie o rodových, príbuzenských a politických vzťahoch ľudí, s ktorými sa Štúr dostal do bližších vzťahov, rozširujú naše vedomosti o ňom a pomáhajú nám pochopiť jeho rozhodnutia i konanie. Skutočnosť, že ho s úplnou vážnosťou zobrala na vedomie aj maďarská historiografia a dokonca si ho privlastňuje ako uhorského občana napriek tomu, že sa v jej ponímaní dopustil vlastizrady, hovorí o mimoriadnom charaktere a všestrannom talente Ľudovíta Štúra a celkom vedome ho posúva na platformu „génia národa a Európy“. Samotný autor ho v záverečných, zhrňujúcich častiach monografie charakterizuje takto: „Štúr je totiž poprednou osobnosťou nielen slovenskej, ale aj maďarskej histórie. (...) Bol prvý, kto jednoznačne a aj širokým vrstvám zrozumiteľným spôsobom určil základné vlastnosti slovenského národa.“ Monografia má všetky náležitosti vedeckej štúdie, a to napriek tomu, že titulky jednotlivých kapitol a mottá, ktoré ich uvádzajú, sú z oblasti inzertnej publicistiky. Kniha je teda opatrená kapitolou Literatúra, ktorá má 40 strán a obsahuje Archívne pramene, Denníky, týždenníky a časopisy, Príručky a Vydané pramene, čo v skutočnosti znamená abecedný zoznam použitej literatúry. Okrem toho, ako samostatnú prílohu obsahuje Chronológiu života Ľudovíta Štúra, bohatú čiernobielu obrazovú prílohu a doslov Rudolfa Chmela pod názvom Ľudovít Štúr maďarskými očami. Z obrazovej prílohy treba upozorniť na doteraz neznámy portrét - kresbu mladej devy, ktorou je údajne Adelka Ostrolúcka v plnom rozkvete túžby a ľúbostného očakávania. Obrázok sa nachádza v bývalom Literárnom archíve Matice slovenskej, ktorý dnes funguje ako Archív literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine.

Historik József Demmel preferuje bulvárnu formu pri opise Štúrovho života

19. novembra 2015 - (tasr)

Monografia je pohľadom maďarského historika, pohľadom z pravej strany Dunaja na prakticky záverečné polstoročie našich spoločných dejín. - Vydavateľstvo Kalligram v Bratislave, ktoré sa programovo orientuje na slovensko-maďarské vzťahy, vydalo v rámci Roka Ľudovíta Štúra vedeckú monografiu súčasného maďarského historika mladej generácie Józsefa Demmela Ľudovít Štúr. Na titulnom liste publikácia uvádza aj podtitul - Zrod moderného slovenského národa. Z maďarského vydania, ktoré vyšlo v roku 2011 tiež vo vydavateľstve Kalligram, dielo preložila Galina Šándorová, doslov napísal Rudolf Chmel. Monografia sa začína akoby nultou kapitolou, ktorá obsahuje Predslov k slovenskému vydaniu, Prológ a ďalšie „vysvetľujúce“ podkapitoly, ktoré autor zhrnul pod jednotný názov Otázky slovenskej a maďarskej recepcie Ľudovíta Štúra (1856 - 2009). Podstatný historiografický obsah si autor chronologicky rozdelil na dve časti. Prvá časť (I.) obsahuje obdobie od konca 16. storočia, kedy začína byť historicky zaujímavý pôvod a rod Ľudovíta Štúra a končí sa podkapitolou Súkromný život Ľudovíta Štúra, čiže „bratislavským obdobím“ Štúrovho života, od študentskej mladosti, až po rok 1845, teda po vznik Slovenských národných novín. Druhá časť (II.) monografie rozpráva o Štúrových politických zápasoch, teda od vzniku SNN, voľby za poslanca do uhorského snemu, Štúrovo poslanecké účinkovanie a jeho následné postavenie v Slovenskom povstaní 1848-1849, ktoré autor nazýva „občianskou vojnou“, až po „Život Ľudovíta Štúra v Modre“ a jeho skon. Monografia Józsefa Demmela Ľudovít Štúr je pohľadom maďarského historika, pohľadom z pravej strany Dunaja na prakticky záverečné polstoročie našich spoločných dejín. Nie je to typická životopisná monografia. Primárne je to monografia o svete, do ktorého sa Ľudovít Štúr narodil a v ktorom mu prichodilo žiť a o spoločnosti, s ktorou sa pustil do boja v mene národnej slobody slovenského národa, ale i v mene jeho slobody ľudskej a občianskej. Napriek tomu, je tu celý rad pramennými dokumentmi potvrdených cenných informácií a údajov o Štúrovom bližšom i širšom okolí. Tak sa, napríklad, dozvedáme zaujímavé podrobnosti o rode a sociálnom pôvode Leopolda Petza, po jeho otcovi prvého učiteľa mladučkého Štúra v Rábe. Podobné informácie dostávame o pôvode a úlohe šľachtického rodu Zayovcov v uhorských, a teda i slovenských dejinách a následne o šľachtickom rode Ostrolúckovcov. V tejto súvislosti nám autor spochybnil, až zamietol prítomnosť ľúbostného vzťahu Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra. Na druhej strane prijíma fakt, že v rokoch 1851-53 Ľudovít Štúr chodieval z Modry do Viedne učiť Adelu po slovensky. Tu vyvstáva otázka: šľachtická slečna naozaj tak veľmi túžila naučiť sa po slovensky, a to dokonca v prvých mesiacoch a rokoch po rozpačitých výsledkoch revolúcie, že za učiteľa - lektora nechcela nikoho iného len Štúra? Autor prechádza mlčaním také udalosti zo života Štúra a jeho študentov, akou bola pamätná vychádzka na Devín koncom apríla 1836, obišiel aj Štúrovo vysokoškolské štúdium na univerzite v Halle. Nezaznamenal ani literárne a kultúrne aktivity Štúrových študentov na bratislavskom lýceu, ani dramatické okolnosti exodu bratislavských študentov do Levoče a vzniku našej dnešnej štátnej hymny. Pokiaľ ide o lýceum, tu venuje pozornosť len záverečnému sporu okolo Štúrovho účinkovania na škole s evidentnou snahou obhájiť konanie grófa Karola Zaya. Spomenúť treba aj podvedomú, ale v podmienkach trhovo-biznisového kapitalizmu zákonitú „bulvarizáciu“ témy. Prejavuje sa to v preexponovanom záujme o Štúrov súkromný život, teda - z čoho žil, keď si mohol, napríklad, dovoliť dať ušiť predpísaný poslanecký oblek a vždy byť perfektne nahodený, ako aj v rozpitvávaní jeho sexuálnej orientácie a vzťahu k ženám.

József Demmel: Ľudovít Štúr

Štúrova biografia z pera maďarského historika

http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/372344-jozsef-demmel-ludovit-stur/

Neuralgický bod - Ajhľa, Maďar o Štúrovi

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/599-neuralgick-bod-ajha-maar-o-turovi

Slovensko-maďarský večierok o histórii a literatúre v Cinkote

Slovenská samospráva XVI. obvodu Budapešti a Spolok Slovákov z okolia Pešti Dolina 20. novembra 2015 v sídle Evanjelického cirkevného zboru v Cinkote usporiadali slovensko-maďarský večierok o histórii a literatúre. „Slovensko-maďarská spoločná minulosť: spolužitie, konflikty, spolupráca“ - na túto tému prednášal historik, vedecký pracovník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku József Demmel, PhD. O súčasnej slovenskej literatúre v Maďarsku hovoril básnik a novinár, konateľ verejnoprospešnej spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl. Podujatie sa skončilo neviazanou besedou.

O ťaživom položení / Dolnozemskí Pilíšania

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/16/o-tazivom-polozeni---dolnozemski-pilisania

Zostali sme a aj zostaňme sami sebou...

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/19/zostali-sme-a-aj-zostanme-sami-sebou

Pilíšsky kalendár pre Maďarov a Slovákov

www.oslovma.hu/XXX/PilKal16.pdf

Videomapping láka do Prahy, Karlových Varov aj do Békešskej župy

Takto ohuruje turistov hudba, svetlo a tieň...

http://cestovanie.sme.sk/c/20065694/takto-ohuruje-turistov-hudba-svetlo-a-tien.html

Mladučká Petra Vlhová šokovala lyžiarsky svet

http://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/376877-fantazia-mlada-vlhova-vyhrala-1-kolo-slalomu-vo-svedskom-are/

Srdce Süleymana Nádherného leží v Maďarsku

V ceste mu stála pevnosť Szigetvár, jej obrane velil Mikuláš Zrínsky...

http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/srdce-suleymana-nadherneho-lezi-v-madarsku

Český minister zahraničných vecí si predvolal maďarského veľvyslanca

Chce počuť vysvetlenie k výrokom L. Kövéra

http://www.teraz.sk/zahranicie/cesky-minister-zahranicnych-veci-si/171272-clanok.html

Bombový poplach - Medzinárodná škola v Budapešti bola naozaj ohrozená

http://www.teraz.sk/zahranicie/medzinarodna-skola-v-budapesti/170494-clanok.html

Szijjártó: Maďarsko má so Slovenskom a Srbskom mimoriadne dobré vzťahy

http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-madarsko-ma-so-slovenskom/170194-clanok.html

Maďarská rodina minie na Vianoce v priemere 423 eur

http://www.teraz.sk/ekonomika/madarska-rodina-vydavky-vianoce/170180-clanok.html

Maďarsko znižuje bankovú daň, môže to zvýšiť úverovanie

http://ekonomika.sme.sk/c/20066637/madarsko-znizuje-bankovu-dan-moze-to-zvysit-uverovanie.html

Maďarská priemyselná produkcia výrazne zrýchlila tempo rastu

http://ekonomika.sme.sk/c/20066719/madarska-priemyselna-produkcia-vyrazne-zrychlila-tempo-rastu.html

Produkcia v maďarskom priemysle vzrástla v októbri viac, než sa čakalo

http://www.teraz.sk/ekonomika/produkcia-v-madarskom-priemysle-rast/170199-clanok.html

„Vzťahy Maďarska s USA sú lepšie, než sa zdajú“

http://www.teraz.sk/zahranicie/vztahy-madarsko-usa-lepsie/170045-clanok.html

Dotazník o používaní priezvisk Sloveniek v Maďarsku

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23484-dotaznik-o-pou-ivani-priezvisk

Výzva na študentskú vedeckú súťaž Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23336-v-zva-na-tudentsku-vedecku-su-a-vusm

Bál pilíšskych Slovákov

Organizátorom nasledujúceho fašiangového bálu pilíšskych Slovákov bude Santov. Dejiskom podujatia, ktoré sa bude konať 16. januára 2016 o 19.00 hodine, je športová hala v Pilíšskej Čabe. V kultúrnom programe vystúpia kultúrne telesá zo Santova: páví krúžok, spevácky zbor Studenka a tanečná skupina Pántlika (Stužka). Do tanca bude hrať dychovka z Pilisszentivánu a Santovská nálada. Organizátori žiadajú účastníkov, aby si podľa možnosti v záujme štýlovej atmosféry obliekli kroje svojej lokality. Lístky v hodnote 2 500 forintov pre dospelých a 1 500 forintov pre účastníkov do 18 rokov si môžete objednať do 22. decembra u Barbary Kállay Bebőkovej na čísle telefónu 26/349-544, 26/349-558/21, resp. na e-mailovej adrese Ez az e-mail-cím a szpemrobotok elleni védelem alatt áll. Megtekintéséhez engedélyeznie kell a JavaScript használatát. s tým, že uvediete aj telefónny kontakt, aby sa na spôsob doručenia pozvánok mohli s Vami dohodnúť telefonicky.

Sexualitu v medzivojnovej literatúre otvorili maďarské autorky

http://kultura.sme.sk/c/20065906/sexualitu-v-medzivojnovej-literature-otvorili-madarske-autorky.html

Maďar lídrom slovenskej pravice?

Most alebo Sieť?

http://kopcsayova.blog.sme.sk/c/392771/most-alebo-siet-bude-lidrom-pravice-madarsky-alebo-slovensky-krestan.html

Najkrajšia žena Európy je Slovenka

http://www.napalete.sk/najkrajsia-zena-europy-je-slovenka/

Podľa Matice slovenskej by mal byť 4. jún pamätným dňom

Deň podpisu mierovej zmluvy medzi Maďarskom a víťaznými mocnosťami

http://www.24hod.sk/podla-matice-slovenskej-by-mal-byt-4-jun-pamatnym-dnom-cl403643.html

Atentát na Orbána?

http://www.teraz.sk/zahranicie/nepszabadsag-dvojica-zadrzana-v-no/171233-clanok.html

XXVI. zjazd maďarskej vládnucej strany Fidesz

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-vladnuca-strana-fidesz-zjazd/171120-clanok.html

Orbán sa stiahnuť nechystá

http://www.etrend.sk/ekonomika/orban-sa-stiahnut-nechysta.html

„Slovensko-maďarské vzťahy už dávno neboli také vyvážené ako v súčasnosti“

V. Orbán: Úzka hospodárska spolupráca so SR pomôže aj maďarskej menšine

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-uzka-hospodarska-spolupraca-s/169308-clanok.html

Gajdy pribudli na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO

http://www.teraz.sk/kultura/gajdy-unesco-kulturne-dedicstvo/169158-clanok.html

Ako vychovať génia - Talent je preceňovaný, dá sa naučiť

Maďarský učiteľ László Polgár vychoval zo svojich dcér šampiónky v šachu. Zistil, že k tomu, aby bol človek v nejakej disciplíne skutočne dobrý, nezáleží až tak na DNA ako na snahe a tvrdom tréningu.

http://www.etrend.sk/ekonomika/ako-vychovat-genia-talent-je-precenovany-da-sa-naucit.html

Peter Šrámek očaril Maďarov

http://nasenovinky.sk/article/45319/rozhovor-peter-sramek-ocaril-madarov-dnes-sa-za-nim-fanusikovia-otacaju-a-nosia-ho-na-tricku

V Superstar ho preslávil výrok Haberu, v Maďarsku je top favorit

http://vas.cas.sk/clanok/11148/v-superstar-ho-preslavil-vyrok-haberu-v-madarsku-je-top-favorit-palo-pocuvaj-ten-spev.html

Peter Šrámek - Voda, čo ma drží nad vodou

https://www.youtube.com/watch?v=4s0-0QtXMOY

Ako vidia Slovensko v Bruseli? O niečo lepšie než Maďarsko

http://svet.sme.sk/c/8103899/ako-vidia-slovensko-v-bruseli-o-nieco-lepsie-nez-madarsko.html

Brusel vyšetrí financovanie maďarskej elektrárne Paks

http://ekonomika.sme.sk/c/8080998/brusel-vysetri-financovanie-madarskej-elektrarne-paks.html

Fidesz: Rozšírenie atómovej elektrárne v Paksi je nevyhnutné

http://www.teraz.sk/zahranicie/fidesz-rozsirenie-atomova-elektraren/170020-clanok.html

Zákon o dvojitom občianstve zlyhal. O pas prišli najmä Česi, nie Maďari

http://aktualne.atlas.sk/zakon-o-dvojitom-obcianstve-zlyhal-o-pas-prisli-najma-cesi-nie-madari/slovensko/politika/

Zo Šiatorskej Bukovinky do Mučína

Novohrad po slovensko-maďarskej hranici / Oblasť je súčasťou Cerovej vrchoviny

http://urda.blog.sme.sk/c/390895/zo-siatorskej-bukovinky-do-mucina.html

Patríme manželovi

Ak sa chlap volal Tóth János, jeho milá sa po svadbe volala Tóth Jánosné. Akože Jánošova žena. S našimi menami tiež nie je všetko s kostolným poriadkom. Ak sa niekto po svadbe volá Erika Kostelníková, tak to značí jediné. Že patrí nejakému Kostelníkovi...

http://www.zenyvmeste.sk/patrime-manzelovi

The Financial Times: Sebaistota Poliakov posunula Jaguar na Slovensko

http://www.teraz.sk/ekonomika/the-financial-times-jaguar-slovensko/166770-clanok.html

Rusi v maďarskej jadrovej elektrárni sa Bruselu nepáčia

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/374263-rusi-v-madarskej-jadrovej-elektrarni-sa-bruselu-nepacia/

Ondrej L. Áchim a Slováci

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.849455235153454.1073741965.147596498672668&;type=3

https://www.facebook.com/oslovma/posts/741861722579473

Publikácia Áchim a Slováci v Čabe

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/23414-publikacia-achim-a-slovaci-v-abe

Ondrej L. Áchim a Slováci

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/160-nazory3-nazory3/1187-z-novej-knihy-michala-hrivnaka-achim-a-slovaci

Dedičstvo sedliackeho kráľa Ondreja L. Áchima

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/552-dedistvo-sedliackeho-kraa-ondreja-l-achima

V dolnozemskom prachu sa ukryť nemôžem

Moji otcovia prišli na zablatených vozoch, hrkotala s nimi budúcnosť... - Nesieme handričky, červené vlčie maky, zástavy Ondreja L. Áchima.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/162-literatura2-literatura2/1239-estera-m-molnarova-sedliacky-apolon

Kladenie vencov pri buste Ondreja L. Áchima

26. marca 2015 v Mestskom sade v Budapešti

http://www.slovaci.hu/index.php/sk/aktuality/376-kladenie-vencov-pri-buste-ondreja-l-achima

Pre Jobbik sa mení zákon: Kancelária v Dunajskej Strede je minulosť

http://www.cas.sk/clanok/336150/pre-madarsky-jobbik-sa-meni-zakon-kancelaria-v-dunajskej-strede-je-minulost.html

Neopovážte sa ísť na Balaton!

http://markosalini.blog.sme.sk/c/390026/neopovazte-sa-ist-na-balaton.html

V Maďarsku zaplatí Slovák vyššiu pokutu ako domáci

http://www.noviny.sk/c/krimi/v-madarsku-zaplati-slovak-vyssiu-pokutu-ako-domaci

Deti v MŠ v Rajke sa môžu učiť po maďarsky alebo po nemecky

http://www.teraz.sk/slovensko/deti-ms-rajka-moznost-vyucba-madarcina-n/166828-clanok.html

V maďarskej prihraničnej obci Rajka už žije väčšina Slovákov

http://www.teraz.sk/slovensko/madarsko-prihranicna-obec-rajka/165246-clanok.html

https://www.facebook.com/oslovma/posts/847423692023275

Maďarské médiá pobúril nápad ministra vnútra, nechcú zamestnávať tajných

https://dennikn.sk/288638/madarske-media-poburil-napad-ministra-vnutra-nechcu-zamestnavat-agentov-tajnej-sluzby/

Maďarsko zrušilo plán na tajných agentov v redakciách médií

http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/1009957-madarsko-zrusilo-plan-na-tajnych-agentov-v-redakciach-medii/

Árpád Göncz vo svojom závete odmietol štátny pohreb na Národnom cintoríne

6. novembra 2015 - (tasr)

Tisíce občanov sa prišli 6. novembra rozlúčiť so zosnulým bývalým maďarským prezidentom Árpádom Gönczom. S prvou postkomunistickou hlavou štátu sa na cintoríne v budapeštianskej štvrti Starý Budín (Óbuda) prišli okrem členov rodiny a priateľov osobne rozlúčiť aj mnohí bývalí a súčasní maďarskí i zahraniční verejní činitelia. Göncz, ktorý zomrel 6. októbra vo veku nedožitých 94 rokov, vo svojom závete odmietol štátny pohreb na Národnom cintoríne. Vyjadril tiež vôľu, aby na rozlúčke neprehovorili terajší predstavitelia vlády a parlamentu. Pochovali ho na parcele 16 cintorína v Starom Budíne.

V Maďarsku sa začal proces s komunistickým exministrom vnútra

Bélu Biszka bol ministrom vnútra v období rokov 1957-61

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-proces-zacatie-exminister-biszk/169551-clanok.html

Robert Fico vyzdvihol kvalitu slovensko-maďarských vzťahov

http://www.teraz.sk/slovensko/premier-ocenenie-kvalita-slovensko-madar/164579-clanok.html

Jožo Starosta: Si amatér?

V slovenskom zahraničí, pre prácu medzi krajanmi... - Cítiš, že je potreba niečo vykonať? Máš túžbu to vykonať? Máš na to schopnosť, talent, prostriedky? Budeš tomu s láskou venovať svoj čas?

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/58/si-amater

Maďarský exprezident Göncz si neželal štátny pohreb

Orbán i Áder pôjdu ako súkromné osoby

http://www.teraz.sk/zahranicie/na-pohreb-exprezidenta-goncza-pojdu/164222-clanok.html

Orbán: Úzka hospodárska spolupráca so SR pomôže aj maďarskej menšine

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-uzka-hospodarska-spolupraca-s/169308-clanok.html

Slovenský pamiatkový dom v Sarvaši ohrozený

Majiteľ slovenského pamiatkového domu v Sarvaši ho chce predať a tým by sa mohla stratiť celá zbierka... / Odpovedá predsedníčka slovenskej samosprávy v Sarvaši Anna Franková:

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-publicistika/23347-1ot1546

Výstava D. Koroncziho hovorí o mýtoch v slovensko-maďarskej minulosti

http://www.teraz.sk/regiony/vystava-d-koroncziho-hovori-o-mytoch/164117-clanok.html

https://www.facebook.com/oslovma/posts/844301309002180

Dezső Kosztolányi: Sladká vrahyňa

Slovenský koreň rodového mena subotického rodáka prezrádza, že jeho predkovia sa presídlili z Hornej zeme (Kostoľany) do Vojvodiny.

http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/374113-dezso-kosztolanyi-sladka-vrahyna/

Segedín pozýva filmových fajnšmekrov: Slovenský film žije a rozkvitá!

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1636/segedin-pozyva-filmovych-fajnsmekrov-slovensky-film-zije-a-rozkvita

https://www.facebook.com/oslovma/posts/844821375616840

Za 24 hodín Budapešť

http://sylviahorvathova1.blog.sme.sk/c/389853/za-24-hodin-budapest.html

V Báčskom Petrovci tvorivo o médiách novej generácie

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1630/v-bacskom-petrovci-tvorivo-o-mediach-novej-generacie

Celoštátne adventné stretnutie slovenských detí

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM), Slovenské divadlo Vertigo a Verejnoprospešná nadácia za Slovákov v Maďarsku usporiadali 4. decembra 2015 c Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch Celoštátne adventné stretnutie slovenských detí. Podujatie, v úvodnej časti ktorého sa konalo predstavenie Divadla PIKI, slávnostne otvorila predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. Adventné sviece zapálili: mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Rastislav Káčer, A. Hollerová Račková, starosta obce Mlynky Márton Peller a miestny katolícky farár Zoltán Szalay. Diplomy štipendistom Programu pre nadaných odovzdala podpredsedníčka Kuratória Verejnoprospešnej nadácie za Slovákov v Maďarsku Monika Pellerová. V záverečnej časti stretnutia svoj vianočný program predviedli žiaci základnej školy v Mlynkoch.

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.857360701029574.1073741970.147596498672668&;type=3

Adventný program mlynských školákov

10. decembra 2015 v Stredisku pilíšskych Slovákov

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.860115870754057.1073741975.147596498672668&;type=3

Slováci v Čabačude obnovili večierky

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1657/dolnozemski-slovaci-v-cabacude-obnovili-vecierky

Za Vierou Boldockou, láskavou a dobro slovenskosti generáciám krajanov v Srbsku vštepujúcou pedagogičkou

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1675/za-vierou-boldockou-laskavou-a-dobro-slovenskosti-generaciam-krajanov-v-srbsku-vstepujucou-pedagogickou

Väčšina Slovákov pracujúcich v zahraničí by sa nevrátila

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3964/prieskum-pas-vaecsina-slovakov-pracujucich-v-zahranici-by-sa-nevratila

V. Skalský staronovým predsedom SZSZ

14. novembra 2015 v Bratislave sa uskutočnilo 5. riadne Valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ). Na ňom sa rozhodlo, že na poste predsedu aj v nadchádzajúcom štvorročnom období zostáva Vladimír Skalský. Skromný počet predstaviteľov zahraničných slovenských združení (35) a individuálnych členov SZSZ (16) menovaného za predsedu združenia zvolil tajným hlasovaním jednohlasne. Treba pripomenúť, že bol jediným kandidátom. (HĽ)

Ján Varšo pozdravil delegátov V. Valného zhromaždenia Svetového združenia Slovákov v zahraničí

14. novembra 2015 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo sa 14. novembra 2015 zúčastnil v Bratislave na rokovaní V. Valného zhromaždenia Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ). V jeho úvodnej časti vystúpil s pozdravným príhovorom, v ktorom o. i. ocenil snahu reprezentatívnej strešnej organizácie, vyvíjajúcej aktivity smerujúce k integrácii a jednotnej prezentácii kľúčových spolkov, organizácií a inštitúcií Slovákov žijúcich v zahraničí. V tejto súvislosti Ján Varšo vyjadril pripravenosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí účinnejšie a na prospech všetkých našich krajanov v rámci rozvíjania ich národného povedomia, kultúrnej identity a slovenskosti spolupracovať so SZSZ tak, ako si obe strany vytýčili v Memorande o spolupráci medzi ÚSŽZ a SZSZ podpísanom v októbri 2015. Valné zhromaždenie SZSZ si zvolilo v Bratislave aj svoje vrcholné orgány. Na čele Svetového združenia Slovákov v zahraničí zostáva doterajší predseda Vladimír Skalský, ktorý vedie strešnú organizáciu zahraničných Slovákov už od roku 2006. Tentoraz bol zvolený na novelizáciou stanov predĺžený štvorročný mandát. Podpredsedami sa stali Dušan Daučík zo Švédska, Pavel Hlásnik z Rumunska a Milan Čuba z USA. Na čele združenia zasadla okrem nich generálna rada, členovia ktorej sú z USA, Česka, Maďarska, Srbska, Francúzska, Malty, Rumunska, Poľska, Ukrajiny a Veľkej Británie. Samotné Svetové združenie Slovákov v zahraničí reprezentuje v súčasnosti 101 najvýznamnejších spolkov a inštitúcií z 24 krajín, ktoré sú členmi SZSZ. V hodnotiacej správe za uplynulé obdobie Valné zhromaždenie SZSZ označilo úroveň podpory zo strany Slovenskej republiky za nedostatočnú a znepokojujúcu svojou výškou i klesajúcou tendenciou. Pripomenulo, že vláda SR prijala uznesenie, že grantový program na podporu krajanov má byť na úrovni prinajmenšom 1,3 milióna eur, napriek tomu ale podpora klesá každoročne o zhruba 100 tisíc eur a v roku 2014 už bola iba na úrovni asi 800 tisíc. SZSZ oznámilo o. i. zámer zriadiť Centrum slovenského zahraničia v Bratislave, ako svoj strategický projekt. Cieľom je vznik multifunkčného centra, ktoré by prezentovalo kultúrne tradície, živú kultúru, ale napríklad aj gastronómiu Bratislavčanom i návštevníkom hlavného mesta. Navrhuje tiež znovuzriadenie komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Zahraničnom výbore Národnej rady SZSZ. „Dva milióny Slovákov v zahraničí, to je prakticky tretina slovenského národa. Navyše, státisíce z nich majú slovenské občianstvo. Hlas Svetového združenia Slovákov v zahraničí by preto malo byť viac počuť v Bratislave, v Bruseli i v domovských krajinách našich komunít,“ povedal k tejto problematike staronový predseda SZSZ Vladimír Skalský.

ÚSŽZ od 1. januára 2016 na novej adrese

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3959/uszz-od-1-januara-2016-na-novej-adrese

Predseda ÚSŽZ prizýva na aktívnu účasť na Krajanskom dvore v Detve 2016

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3939/predseda-uszz-prizyva-na-aktivnu-ucast-na-krajanskom-dvore-v-detve-2016

Fotogaléria: Detva 2015 - 50. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.795352333897078.1073741949.147596498672668&;type=3

Skvosty insitného kumštu z Kovačice očaria Bratislavu

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3953/skvosty-insitneho-kumstu-z-kovacice-ocaria-bratislavu

Karol Jesenský polstoročie berínskym farárom

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-nabozenstvo/23354-karol-jesensk-polstoro-ie-berinskym-fararom

Iršania nezabudli ani na Michala Martíniho

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-nabozenstvo/23353-ir-ania-nezabudli-ani-na-michala-martiniho

Slovenské lipky v Hronci

Posledný turnus medzinárodne známej a uznávanej školy v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene bol určený pre stredoškolákov a vysokoškolákov.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1643/mladych-slovakov-z-madarska-inspirovali-v-hronci-slovenske-lipky

Gregor Papuček: Jesenná (Básne a preklady)

http://www.postscriptum.sk/nase-tituly/poezia/jesenna-basne-a-preklady#

Nová zbierka básní významného predstaviteľa literárneho a vôbec kultúrneho života Slovákov v Maďarsku je inšpirovaná rodným Pilíšom a dotýka sa ho v rôznych polohách, od lyrickej, cez žartovnú, až po vážnu pokiaľ ide o existenčné otázky tamojšej slovenskej komunity. Zahŕňa však aj iné témy, ako sú otázky globálneho spoločenského vývoja, alebo ľudské slabôstky v jeho láskavom zrkadle. Autorovi bytostne vlastná je tvorba pre deti, ktorá tu nachádza svoje početné zastúpenie, a to aj v prekladoch básnika Sándora Weöresa. Zaujímavosťou je, že viaceré Papučekove básne boli zhudobnené, o čom svedčia aj tu publikované vybrané partitúry.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/844762292289415/?type=3

Reč - rodná zem

K najnovšej básnickej zbierke Gregora Papučka

15. decembra 2015 - (Jozef Schwarz - luno.hu)

Vydavateľstvo Pavla Stana PostScriptum priviedlo na svet ďalšiu knihu „zahraničného“ Slováka Gregora Papučka: Jesenná, s podtitulom Básne a preklady. Autor a vydavateľ si už dlhšiu dobu rozumejú, nie je to prvá spolupráca, dúfam, že ani posledná. Jeden i druhý majú moje sympatie. Spomínanú knihu aj jej autora predstavil začiatkom novembra 2015 vydavateľ na knižnom veľtrhu v Bratislave - Bibliotéka. Poslucháči zo Slovenska si s veľkou pozornosťou vypočuli informácie zo života Slovákov v Maďarsku a započúvali sa do majstrových veršov. Beseda mala veľký úspech. A teraz k najnovšej Papučkovej knižnej zbierke. Knižka je rozsahom útla, obsahom veľavravná. Strán vrátane obsahu a tiráže má 88, ale pôvodných básní, piesní a prekladov má len o desať menej - 78. Básnik Papuček je skutočne majstrom slovenského slova. Na vyjadrenie mnohorakosti významu, širokého záberu a hĺbky myšlienky mu stačí priestor o veľkosti strany A6. Aj to riedko zaplnený! Zdôrazňujem, majster slovenského slova. Nie je to samozrejmosť. Na rozdiel od domácich tuzemských, našských slovenských spisovateľov žije a tvorí v prostredí, kde je doma slovo a myšlienka maďarská. Maďarská myšlienka - „maďarstvo“ - nie je príliš naklonené (neanalyzujem prečo) inému, inojazyčnému, inonárodnému spôsobu života. Mnohých našincov to vedie k určitému prispôsobeniu sa, načo zdôrazňovať inakosť? Gregor k tomu poznamenáva: „Povedali nám, že tá naša reč / nie je slovenská, vraj len taká tótska! / Chytila sa nás ako cholera / táto myšlienka krajne idiotská.“ Predmetom Papučkovho veršovania sú námety dotýkajúce sa osudu ľudstva (Čudná vojna s. 8), či „len“ miestnych Slovákov. Dokonca ilustrujúce drobnosti každodenného života človeka, jeho starosti a radosti, aj život záhrobný. V zbierke je kapitolka internetových básní, ľudových či remeselných ponášok a povrávok. Básne Gregora Papučka sa dobre čítajú, slová plynú samé od seba, niektoré boli aj zhudobnené. Aj tie tu nájdete. Záverečná časť knihy prináša výber z jeho prekladov básni pre deti od Sándora Weöresa. Literárnokritické hodnotenie tvorby G. Papučka nechávam na povolaných. Moje hodnotenie je jednoduché, jednoznačné a jasné. Často tvrdím, že slovenská básnická tvorba pre mňa vyvrcholila štúrovskou poéziou. Čo bolo potom, o tom potom. Samozrejme Krasko, Válek a poniektorí iní tiež svietia na moju poetickú cestu. Dnes opäť vidím svetlo na konci slovenského básnického tunela - Gregor Papuček. Preháňam? Určite! Ale rád, s potešením. A ak si prečítate jeho básne, mnohí budete so mnou súhlasiť. Zakončím slohou jeho Otčenáša za reč našu: Otče náš, ktorý si na nebesiach/ posväť nám našu slovenčinu./ A ochraňuj nás od pokušenia/ vymeniť si ju na reč inú.

I. Maďarsko-slovenský podnikateľský ples

Slovenská samospráva v Mlynkoch

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.849644531801191.1073741966.147596498672668&;type=3

DFS Borinka a FS Furmani z Nitry v Mlynkoch

Regionálne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Mlynkoch usporiadalo 29. novembra 2015 v Stredisku pilíšskych Slovákov tradičné adventné popoludnie za účasti Detského folklórneho súboru Borinka a Folklórneho súboru Furmani z Nitry. - Foto: I. Fuhl

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.855463901219254.1073741969.147596498672668&;type=3

Sviatok slovenskej ľudovej piesne v Mlynkoch

Kultúrny spolok pre Mlynky v spolupráci s Odborným výborom pre národnosti a ľudovú hudbu Celoštátneho združenia speváckych zborov, kapiel a folklórnych súborov v Maďarsku usporiadal 22. novembra 2015 v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) sviatok slovenskej ľudovej piesne v Maďarsku s názvom Piesne moje, piesne... IV. Celoštátny slovenský folklórny festival bol zároveň kvalifikačnou prehliadkou Odborného výboru pre národnosti a ľudovú hudbu (KÓTA) a niesol sa v znamení 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra. Usporiadatelia národnostného stretnutia sa snažili predstaviť klenotnicu slovenských ľudových piesní a tradícií v Maďarsku a prispieť k zachovaniu nehmotného dedičstva slovenskej národnosti. Účastníci si vypočuli hodnotenie odbornej poroty a podľa potreby mali možnosť požiadať jej členov o odbornú pomoc. Na festivale sa zúčastnili skupiny bez ohľadu na vek, ktoré prezentujú autentické slovenské ľudové piesne, spracované miestne slovenské ľudové piesne a zborové diela, ako aj klasické a sakrálne chorály. Na prehliadke sa dali získať tieto kvalifikačné stupne: bronzový, strieborný a zlatý páv. - Foto: Imrich Fuhl

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.852652781500366.1073741967.147596498672668&;type=3

Katedrálny spevokol Emerám z Nitry v Mlynkoch

8. novembra 2015

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/844825325616445/?type=3

Novohradskí a hevešskí Slováci oslavovali

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/23488-heve-ski-a-novohradski-slovaci-oslavovali

Galaprogram 12. Regionálneho slovenského dňa / Slovenská samospráva Novohradskej župy, Združenie novohradských a hevešských Slovákov, Slovenská národnostná samospráva v Šalgótarjáne / Na pamiatku Anny Hugyeczovej / Vyznamenaní: Zuzana Kmeťová rod. Králiková z Bíru a uznávaný fotograf, predsedu Spolku šalgótarjánskych Slovákov a ich priateľov József Homoga / Kultúrny program: citarista Alexander Szőke, folklórny súbor Podpoľanec z Detvy, výstava o Ľudovítovi Štúrovi a výstava vyšívaných ručníkov zo zbierky Zuzany Bánovej z Guty. - Fotogaléria:

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.857559661009678.1073741972.147596498672668&;type=3&uploaded=43

Konferencia „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“

O miere lojality, zachovávaní identity a obavách v oblasti školstva

Lojalita voči domovskému štátu, zachovanie slovenského „ducha“ a obavy v oblasti nášho slovenského národnostného školstva boli niektoré z tém konferencie Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) s názvom „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“, ktorej hostiteľkou bola koncom novembra 2015 už tradične obec Mlynky.

Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková vo svojom úvodnom prejave zdôraznila význam organizovania takýchto konferencií, ktorých tematika sa nás bezprostredne dotýka a sú mimoriadne dôležité hlavne preto, lebo je veľmi málo možností, kde otvorene môžeme hovoriť o všetkých širších súvislostiach, nesmierne dôležitých pre existenciu slovenskej národnosti v Maďarsku… „Naša existencia, naša budúcnosť závisí predovšetkým od starostlivosti Maďarska o svoje národnosti, od starostlivosti materskej krajiny o svojich krajanov a hádam najdôležitejším faktorom je náš vlastný postoj k slovenskej národnosti. Pretože starostlivosť jedného i druhého štátu môže byť akákoľvek silná a prospešná, ak tá naša vlastná sila, vlastná energia nie je na takej úrovni, aby prípadne aj prekonala všetky tie problémy, ktoré sa im stavajú do cesty… Nie je dôležité to, do akej našej organizácie patrí niekto z nás, ale dôležitý je spoločný cieľ, ktorý tieto organizácie možno dosiahnu rozličnými cestami. Je však podstatné, aby táto cesta k nemu bola čestná…“ - prízvukovala predsedníčka ZSM.

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/23507-o-miere-lojality-zachovavani-identity-a-obavach-v-oblasti-kolstva

Problém zachovania slovenských škôl v Maďarsku pretrváva

28. novembra 2015 - (tasr)

Problém zachovania malých slovenských menšinových škôl v Maďarsku stále pretrváva, zaznelo 28. novembra 2015 na konferencii „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?” v severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt) v Peštianskej župe. „Najcitlivejšou témou konferencie bola otázka slovenského národnostného školstva. Víziou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) je zaradiť slovenské národnostné školy pod CSSM, ktorá by bola ich zriaďovateľom. Bola by to jedna z možných foriem záchrany týchto škôl. Týka sa to malých slovenských národnostných škôl, ktoré sa dostali v Maďarsku pod štátnu správu, tá totiž nemá ani minimálny záujem o ich zachovanie,” povedala pre TASR hlavná organizátorka konferencie, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková. Vedúci Katedry slovanskej filológie Univerzity ELTE v Budapešti István Lukács navrhol, aby sa vytvorilo kolégium slovenskej študujúcej mládeže, ktorého členmi by neboli iba študenti slovenskej národnosti študujúci humánne odbory, ale aj študenti iných odborov. Členmi kolégia by boli aj príslušníci národnostnej inteligencie. „Tí by sa vzájomne spoznávali, vzájomne by komunikovali a boli by v každodennom styku so slovenskou menšinou žijúcou v Maďarsku. Návrh všetci účastníci podujatia ocenili a prijali. Je to jedno z budúcich možných riešení, aby sa nám tá mládež nestratila z dohľadu,” zdôraznila predsedníčka ZSM. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Rastislav Káčer hovoril o Slovákoch v Maďarsku z pohľadu národnostnej politiky Európskej únie a predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSZŽ) Ján Varšo načrtol perspektívu mladých generácií Slovákov v Maďarsku. Účastníci konferencie mali možnosť porovnať situáciu slovenskej menšiny s inými menšinami v Maďarsku. Z diskusií podľa Ruženky Egyedovej Baránekovej vyplynulo, že napriek problémom Slovákov nie je ich situácia až taká zlá. Ako príklad uviedla rumunskú menšinu. „My sme si mysleli, že Slováci v Maďarsku majú obrovské problémy, nakoniec vysvitlo, že rumunská menšina ich má podstatne väčšie. Kým u nás medzi Slovákmi je veľmi dobre pulzujúca občianska sféra, u Rumunov žijúcich v Maďarsku to rozhodne tak nie je,” dodala. V oblasti národnostného školstva majú v Srbsku Slováci menšie problémy ako slovenská menšina v Maďarsku, potvrdila to vo svojom príspevku predsedníčka Matice slovenskej zo Srbska Katarína Melegová-Melichová. ZSM podľa jej predsedníčky podpísalo zmluvu s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici, pričom jedným z prvých krokov tejto spolupráce bude, že pedagógovia škôlok a škôl študujúcich na tejto univerzite budú môcť svoju povinnú prax absolvovať aj medzi Slovákmi žijúcimi v Maďarsku. Na dvojdňové podujatie, ktoré už tradične zorganizoval ZSM a ktoré podporil ÚSZŽ, prišlo podľa predsedníčky ZSM rekordných 99 účastníkov nielen z Maďarska, ale i z okolitých krajín, vrátane Slovenska.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/151-aktuality3-aktuality3/1322-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku-2015

Slováci žijúci v Maďarsku rokujú v Mlynkoch o svojej budúcnosti

Zhodnotenie súčasnosti a načrtnutie perspektívy slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku bolo hlavnou úlohou konferencie „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“, ktorá sa konala v dňoch 27. a 28. novembra 2015 v severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt). Dvojdňové podujatie, ktoré už tradične organizuje Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) a ktoré podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bolo venované slovenskej kultúre a slovenskému jazyku v Maďarsku očami vedúcich predstaviteľov slovenskej menšiny, ako aj ďalším aktuálnym otázkam samosprávnej a občianskej sféry Slovákov. Účastníci konferencie hovorili aj o snahách Európskej únie o vytvorenie jednotných národnostno-politických noriem, o postavení Slovákov v Maďarsku v kontexte starostlivosti Maďarska o národnostné menšiny, ako aj o starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí. Na konferencii boli prezentované aj skúsenosti príslušníkov iných národnostných menšín žijúcich v Maďarsku a diskutovalo sa aj o otázkach revitalizácie národnostnej komunity a možnostiach slovenskej inteligencie či slovenských aktivistov v Maďarsku.

www.oslovma.hu/XXX/MlyKon15.pdf

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) aj v tomto roku usporiada konferenciu pod názvom Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?. Podujatie sa uskutoční v dňoch 27. a 28. novembra v Mlynkoch a už tradične je venované slovenskej kultúre a slovenskému jazyku v Maďarsku očami vedúcich predstaviteľov slovenskej národnosti, ako aj ďalším aktuálnym otázkam našej samosprávnej a občianskej sféry. Cieľom dvojdňovej konferencie je zhodnotenie súčasnosti a načrtnutie perspektívy života slovenskej národnosti v Maďarsku, spoločné hľadanie odpovedí na najpálčivejšie otázky súčasnosti a budúcnosti Slovákov v Maďarsku. V programe podujatia, ktoré organizuje ZSM s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tentoraz by nemala chýbať ani taká závažná téma ako Európska únia a snahy o vytvorenie jednotných národnostno-politických noriem. Účastníci konferencie sa budú venovať najmä postaveniu Slovákov v Maďarsku v kontexte starostlivosti Maďarska o národnosti a Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj skúsenostiam príslušníkov iných národnostných menšín žijúcich v Maďarsku, resp. otázkam revitalizácie národnostnej komunity a možnostiam slovenskej inteligencie či slovenských aktivistov v Maďarsku. ZSM pritom mieni zabezpečiť primeraný priestor aj na otvorenú výmenu názorov, na plodnú diskusiu. Bližšie informácie záujemcom poskytne predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková: Ez az e-mail-cím a szpemrobotok elleni védelem alatt áll. Megtekintéséhez engedélyeznie kell a JavaScript használatát.">Ez az e-mail-cím a szpemrobotok elleni védelem alatt áll. Megtekintéséhez engedélyeznie kell a JavaScript használatát., tel.: +36 30 9287 599.

2014 - http://www.oslovma.hu/index.php/en/archiv/184-archiv-kultura-archiv-kultura/1260-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku

2013 - http://www.oslovma.hu/index.php/en/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1099-konferencia-zsm-v-mlynkoch-ako-alej

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/20812-konferencia-zsm-v-mlynkoch

2012 - http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/183-archiv-politika-archiv-politika/896-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku

2011 - http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/584-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku

Ako ďalej, omladina Slovače v Maďarsku? Súvislosti, impulzy, nádeje

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/59/ako-dalej-omladina-slovace-v-madarsku-suvislosti-impulzy-nadeje

Konferencia Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? akcentovala problematiku úrovne výučby slovenčiny v školách a rozvíjania slovenskosti v národnostnom živote

28. novembra 2015 - (uszz.sk)

Konferencia Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?, ktorá sa počas niekoľkých rokov stala platformou reflektujúcou riešenie aktuálnych problémov, ale aj načrtnutie perspektív a reálnych vízií spolkového, vzdelanostného, kultúrneho a duchovného života Slovákov v Maďarsku, v gescii Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) nastavila aj tentoraz zásadné otázky a témy zachovávania a rozvíjania slovenskosti vo viac ako stovke prostredí - miest a obcí 11 žúp krajiny, v ktorých už takmer tri storočia žijú Slováci a ich viacgenerační potomkovia.

Motivačný faktor posolstva konferencie, na ktorej počas dvoch dní odzneli príhovory, referáty a diskusné príspevky z radov spolkových aktivistov, pedagógov, výskumných a kultúrnych pracovníkov, osobností národnostnej pedagogiky, kultúry a publicistov zo slovenských médií v Maďarsku, predoslala v otváracom príhovore predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. V otváracej reči upriamila pozornosť prítomných na harmóniu troch aspektov. V kontexte snáh o permanentný oživovací proces v jestvovaní autochtónnej slovenskej menšiny v Maďarsku podčiarkla trojjedinosť podpory zvyšovania národného povedomia, slovenskej vzdelanosti a kultúrnej identity Slovákov v Maďarsku zo strany domovskej krajiny - Maďarska, materiálnej i morálnej podpory materskej krajiny - Slovenska, najmä však aktívneho individuálneho i spolkového pričinenia sa samotných Slovákov v Maďarsku skrze ich postoje, činnosť a sebareflexiu k ich vývoju, rozvoju a tým aj sľubnejšej perspektívy slovenskosti v celej jej šírke.

Počas prvého rokovacieho dňa vystúpili aj JE Rastislav Káčer, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku a Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. R. Káčer okrem iných tém hovoril najmä o Slovákoch v Maďarsku z pohľadu národnostnej politiky Európskej únie. J. Varšo v kontexte výkonu politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí načrtol perspektívu vzťahov ÚSŽZ s reprezentatívnymi a kľúčovými organizáciami autochtónnej slovenskej menšiny v Maďarsku v rámci finančnej a morálnej podpory ich spolkového života v záujme potvrdzovania národného povedomia a rozvíjania jazykovej a kultúrnej identity Slovákov v Maďarsku. V časti svojho vystúpenia J. Varšo upriamil pozornosť o. i. aj na dôležitosť starostlivosti o nastupujúcu mladú generáciu Slovákov v Maďarsku s tým, aby v plnej miere využívali aj možnosti, ktoré im okrem uchopenia slovenskosti v ich domovskej krajine núka aj stále rozmanitejší a tematicky i ľudsky pestrejší slovensko-slovenský dialóg s ich materskou krajinou a domovinou ich predkov - Slovenskom.

Významným z pohľadu stavu slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku v rámci procesu jej stmeľovania a normalizácie vzťahov naprieč organizáciami Slovákov v Maďarsku po vlaňajších voľbách do orgánov a inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) bol aj faktografický a obsahovo celoplošný pohľad - analýza jej predsedníčky Alžbety Hollerovej Račkovej. Vo svojej reči, okrem načrtnutia východísk z boľavej situácie v národnostnom školstve, ocenila najmä konsolidáciu vzťahov a konštruktívny prístup ľudí, ktorí sa napriek mnohým pretrvávajúcim ťažkostiam s odhodlaním chopili práce vo svojich funkciách, pričom objektívne preukazujú svoj odborný prínos i ľudskú dimenziu na zverených postoch.

Počas druhého rokovacieho dňa konferencia akcentovala problematiku slovenského národnostného školstva a výučbu slovenského jazyka v školách. Podľa slov hlavnej organizátorky konferencie, predsedníčky ZSM Ruženky Egyedovej Baránekovej otázka slovenského národnostného školstva je stále najcitlivejšou témou Slovákov v Maďarsku. „Víziou CSSM je zaradiť slovenské národnostné školy pod CSSM, ktorá by bola ich zriaďovateľom. Bola by to jedna z možných foriem záchrany týchto škôl. Týka sa to malých slovenských národnostných škôl, ktoré sa dostali v Maďarsku pod štátnu správu, tá totiž nemá ani minimálny záujem o ich zachovanie.”

Vedúci Katedry slovanskej filológie Univerzity ELTE v Budapešti István Lukács navrhol, aby sa vytvorilo kolégium slovenskej študujúcej mládeže, ktorého členmi by neboli iba študenti slovenskej národnosti študujúci humánne odbory, ale aj študenti iných odborov. Členmi kolégia by podľa slov R. Egyedovej Baránekovej boli aj príslušníci národnostnej inteligencie. „Tí by sa vzájomne spoznávali, vzájomne by komunikovali a boli by v každodennom styku so slovenskou menšinou žijúcou v Maďarsku. Návrh všetci účastníci podujatia ocenili a prijali. Je to jedno z budúcich možných riešení, aby sa nám mládež nestratila z dohľadu,” zdôraznila predsedníčka ZSM.

Po prvý raz sa na konferencii Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? v Mlynkoch zúčastnil aj zástupca vrcholnej krajanskej inštitúcie Slovákov zo zahraničia. Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová vo svojom príspevku o. i. potvrdila, že „v oblasti národnostného školstva majú v Srbsku Slováci menšie problémy ako slovenská menšina v Maďarsku.” Ďalším pozitívnym a ocenenia hodným javom konferencie bola skutočnosť, že na dvojdňovom podujatí, ktoré finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, organizátori v Mlynkoch zaregistrovali rekordný počet 99 účastníkov nielen z Maďarska, ale aj z okolitých krajín - Rumunska, Srbska a Slovenska.

Imrich Fuhl o potrebe sebareflexie nielen pilíšskej, alebo o krajanskej cnosti nesľubovať hory-doly

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/56/imrich-fuhl-o-potrebe-sebareflexie-nielen-pilisskej-alebo-o-krajanskej-cnosti-neslubovat-hory-doly

S krajanskou veľkorysosťou, ktorá zväčša príkladne zdobí Slovákov žijúcich v zahraničí, najmä ale tých, ktorí svoje snahy, túžby, sem-tam i radosti, ale aj históriou podmienené príkoria na pleciach, v mysli, ale najmä na jazyku (chvalabohu, aj po čochvíľa troch storočiach stále slovenskom...) prežívajú vo svojich domovských krajinách juhovýchodnej Európy bez toho, aby v ich „generačnom” rodnom liste mala miesto kolónka prisťahovalec, emigrant či imigrant, by v záujme vedomej racionálnej i intelektuálnej harmónie mala ladiť aj dôsledná náročnosť voči sebe samým. Nuž a tá, nech by sme akokoľvek zjednodušovali či zľahčovali obsah spomínaného pojmu, sa musí odvíjať v definovaných a pomenovaných, pričom i zreteľne zrozumiteľných a preanalyzovaných hodnotení javu, udalosti, situácie, súvislostí, činov, ale aj zaváhaní až zlyhaní ľudí, podujavších sa na seba zobrať neľahkú zodpovednosť za podpis pod akúkoľvek aktivitu či podujatie v mene konkrétneho spolku, organizácie, krajanskej komunity.

Iné mi ani neprichodí na um v momente, keď iba „opodiaľ”, vzdušnou čiarou ozaj na skok cez Dunaj, nakukneme do Mlynkov. V prostredí, v ktorom sa vďaka rozmanitým, najmä kultúrno-vzdelanostným, ale aj vedecko-bádateľským vydavateľským či iným spoločensky súcim a aj užitočným aktivitám tamojších Slovákov z obcí „pod Plešom”, teda pod najvyšším vrchom Pilíšskych hôr, stal desaťročiami mimoriadne odolný, inšpiratívny, ambiciózny a aj, so zreteľom na prínos „pilíšskej Slovače” pre celý kontext permanentnej resuscitácie Slovákov v Maďarsku činorodý kraj, generáciami doslova vypiplanou esenciou slovenskosti.

Lež či vždy a všetko je tak, ako znesie písmo na papieri? O tom po jednom „poučnom” príbehu, ktorý sa vyjavil celkom inak, ako si jeho pôvodcovia a autori - chce sa veriť, že iba s tým najlepším úmyslom! - „vyfabulovali”, už viac, vrátane pozitívne cieleného poučenia na prospech spolkovej a krajanskej cti a predsa len fortieľnejšieho prístupu k naplneniu osožnej podstaty smerujúcej k harmonizovaniu a kultivovaniu úmery snov a túžob s reálnymi ľudskými možnosťami a manažérsko-odbornými schopnosťami, vo svojej otvorenej, priamočiarej a kolegiálne mienenej kritickej glose v týždenníku Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny publicista Imrich Fuhl:

Nesľubujme nemožné - Namiesto konferencie

https://www.facebook.com/oslovma/posts/846084025490575

Nemôžem za to, po nedávnom niekoľkohodinovom podujatí Kultúrneho spolku pre Mlynky aj po určitom čase mám prinajmenšom zmiešané pocity. Keďže ide o moju rodnú dedinu, v ktorej dodnes bývam, samozrejme, ani som nechcel odolať pozvaniu na „miestnu i kultúrnohistorickú vedeckú konferenciu pri príležitosti 15. výročia vydania monografie Gregora Papučka: „MLYNKY A OKOLIE“ - na poctu a pamiatku Jozefa Havelku“.

Ako by som aj mohol nebyť pri tom, veď náš vynikajúci dlhoročný starosta a slovenský aktivista bol mojím dobrým priateľom a spolubojovníkom, no a mlynskú monografiu som mal česť redigovať, pripravovať do tlače a napokon byť aj jej vydavateľom.

Z podobného dôvodu je blízka môjmu srdcu aj ďalšia publikácia, zbierka ľudových rozprávok spod Pilíša (Štefan Lami - Mariša Jánska - Gregor Papuček: DROTÁR PODROTUJE SLNEČKO), ktorá slúžila ako predloha Kultúrnemu spolku pre Mlynky na vytvorenie vydarenej audioknihy. Jej prezentácia sa pritom konala v rámci onej „vedeckej konferencie“, ktorá podľa pozvánky mala byť hlavne o tomto: „Revitalizácia slovenskej národnostnej kultúry v Maďarsku a pilíšske lokálne vedomie identity“.

Musím sa priznať, vopred som mal zlé tušenie: „Menej by nebolo viac? Veď to ani fyzicky nie je možné! Ako sa môže toľko dobrých vecí zhustiť do niekoľkých hodín?“ Nijako ma nepotešuje, že moje predtuchy ma nesklamali. Skôr prázdny ako plný hranatý okrúhly stôl (ak odpočítame účinkujúcich) radšej s dvoma než tromi desiatkami záujemcov ma sklamali o to viac. Aj keď na rozdiel od veľasľubnej pozvánky o našej revitalizácii sme veľa toho nepočuli, v skutočnosti išlo viac-menej „iba“ o jednu-jedinú fundovanú prednášku G. Papučka, inak pestrú, umelecky náročnú až dojímavú prezentáciu audioknihy a grátisovo aj o vyhodnotenie mini súťaže príležitostných písomných prác školákov. To všetko akože v rámci či skôr namiesto konferencie, keďže pod tým zaužívaným cudzím slovom zato naďalej rozumieme početnejšiu poradu, schôdzu či skôr zjazd alebo zhromaždenie, zvolané na prerokovanie určitých dôležitých otázok.

Ponaučenie? Zrejme by sme nemali chcieť v rámci jednej akcie všetko naraz a ani náhodou nesľubujme nemožné.

Monografia Mlynkov, rozprávkový drotár a Spomienková súťaž Jozefa Havelku

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/23312-monografia-mlynkov-rozpravkov-drotar-a-spomienkova-su-a-jozefa-havelku

Vedúci pobočiek Peštianskeho regiónu ZSM v Pilíšskej Čabe

8. decembra 2015 - Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) - Foto: (fuhl)

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.859153520850292.1073741973.147596498672668&;type=3

Anton Drevenka: Túžba po speve (v prednese autora, Slováka z Pilíšskej Čaby):

https://www.facebook.com/oslovma/videos/860072344091743/

O konflikte Slovákov v Srbsku: Zápas, ktorý nemožno vyhrať

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1685/hlas-ludu-o-konflikte-slovakov-v-srbsku-zapas-ktory-nemozno-vyhrat

40 rokov rodisko oslavuje so štetcom v ruke

V Bratislave 6. novembra slávnostne otvoria výstavu obrazov kovačického insitného maliara Jána Glózika

http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/8590-40-rokov-rodisko-oslavuje-so-stetcom-v-ruke

Profil maliara Jána Glózika

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1216-kovaicka-insita-rozbehla-sa-do-svetakovaicka-insita-rozbehla-sa-do-sveta-jan-glozik

Maďarské čakanie sa skončilo

Maďarská futbalová reprezentácia postúpila na EURO 2016 do Francúzska

http://www.teraz.sk/sport/futbal-me-kval-madarske-cakanie-sa/166469-clanok.html

Storck po úspešnej baráži povedie Maďarov aj vo Francúzsku

http://www.teraz.sk/sport/storck-trener-madarsko-euro-2016/166595-clanok.html

Maďari si po 43 rokoch zahrajú na európskom šampionáte

Zdolali Nórsko a postúpili na ME / Útočník bratislavského Slovana Tamás Priskin dal krásny gól

http://sport.sme.sk/c/8073446/madari-zdolali-norsko-a-postupili-na-me-slovanista-priskin-dal-krasny-gol.html

Utečenecká kríza / Hranice / Bezpečnostná politika

Maďarský právnik: Návrh „minischengenu“ sa podobá hitlerovskému pohľadu

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-ustavny-pravnik-navrh/170382-clanok.html

Uznávaná sociologička: Utečenci za nič nemôžu, spoločnosť sa rozpadá aj bez nich

http://www.topky.sk/cl/10/1513843/Uznavana-sociologicka--Utecenci-za-nic-nemozu--spolocnost-sa-rozpada-aj-bez-nich

Jeden z organizátorov parížskych útokov bol v Budapešti

http://www.aktuality.sk/clanok/309492/komentar-daga-danisa-tajne-sluzby-aj-treti-terorista-z-pariza-sa-hral-na-migranta/

Maďarsko sa pripája k Slovensku. Žaluje rozhodnutie o povinných kvótach

http://www.tvnoviny.sk/zahranicne/1812920_madarsko-sa-pripaja-k-slovensku-zaluje-rozhodnutie-o-povinnych-kvotach

Maďarská vláda zverejnila na Facebooku videokampaň proti kvótam

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-vlada-zverejnila-na-facebook/169377-clanok.html

Jeden zo strojcov parížskych útokov cestoval cez Budapešť

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/375854-jeden-zo-strojcov-parizskych-utokov-cestoval-cez-budapest/

Video maďarského šoféra je internetovou senzáciou: Naozaj to chcel s migrantmi spraviť?!

http://www.cas.sk/clanok/338137/video-madarskeho-sofera-je-internetovou-senzaciou-naozaj-to-chcel-s-migrantmi-spravit.html

Human Rights Watch kritizuje Maďarsko

Dôvodom je spôsob zadržiavania žiadateľov o azyl.

http://www.teraz.sk/zahranicie/human-rights-watch-kritizuje-madarsko/169206-clanok.html

Orbán straší polotajným dodatkom k dohode s Tureckom

https://dennikn.sk/310641/orban-strasi-polotajnym-dodatkom-dohode-tureckom/

Všetci teroristi sú podľa Orbána migranti. Otázkou je len, kedy prišli

http://www.sme.sk/c/8080867/vsetci-teroristi-su-podla-orbana-migranti-otazkou-je-len-kedy-prisli.html

Maďarská polícia zadržala dvoch Britov, ktorí financovali teroristov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-policia-zadrzala-dvoch-britov/166788-clanok.html

Szijjártó: Vodcovia EÚ nedokážu vyvodiť závery z parížskych útokov

http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-vodcovia-eu-nedokazu-vyv/166728-clanok.html

Priaznivci Jobbiku protestujú proti prisťahovalectvu a terorizmu

http://www.teraz.sk/zahranicie/priaznivci-jobbiku-protestuju-proti-pri/166893-clanok.html

Maďarský minister: Súdny spor o migračné kvóty bude precedensom

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-minister-sudny-spor-o-kvoty/166671-clanok.html

V. Orbán: Čo je ľudskejšie? Zavrieť hranice alebo ohroziť Európanov?

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-teroristicke-utoky-pariz-migranti/166529-clanok.html

Vojenskú leteckú šou 2016 kvôli zmene bezpečnostnej politiky zrušili

http://www.teraz.sk/zahranicie/vojensku-letecku-sou-2016-kvoli-zmen/166732-clanok.html

Dňom štátneho smútku si Maďari pripomínajú obete útokov v Paríži

http://www.teraz.sk/zahranicie/dnom-statneho-smutku-si-madari-pripomina/166415-clanok.html

Orbánov štáb o vplyvoch parížskych útokov na vnútornú politiku

http://www.teraz.sk/zahranicie/orbanov-stab-rokuje-o-vplyvoch/166410-clanok.html

Fico opäť vyzdvihol bezpečnosť, Frešo viní Grékov a SNS si berie príklad z Maďarska

http://aktualne.atlas.sk/fico-opat-vyzdvihol-bezpecnost-freso-vini-grekov-a-sns-si-berie-priklad-z-madarska/slovensko/politika/

O útokoch v Paríži

http://www.teraz.sk/vsetko-o-utokoch-v-parizi

Orbán nariadil zvýšenú ochranu bezpečnosti v krajine

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-nariadil-zvysenu-ochranu-bezpe/166244-clanok.html

Slovenskí politici odsúdili útoky v Paríži

http://www.teraz.sk/vsetko-o-utokoch-v-parizi/slovenski-politici-odsudili-utoky/166245-clanok.html

Maďarské moslimské organizácie odsúdili útoky v Paríži

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarske-moslimske-organizacie/166273-clanok.html

Maďarsko zlyhalo. Odmietlo návrh vyšetriť policajný zákrok voči migrantom v Röszke

http://aktualne.atlas.sk/madarsko-sklamalo-odmietlo-navrh-vysetrit-policajny-zakrok-voci-migrantom-v-roszke/zahranicie/europa/

Maďarský premiér Orbán podpísal petíciu proti utečeneckým kvótam EÚ

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-premier-orban-podpisanie-petici/165096-clanok.html

Vládnuca strana Fidesz iniciovala petíciu proti utečeneckým kvótam

http://www.teraz.sk/zahranicie/vladnuca-strana-fidesz-iniciovala-petici/164566-clanok.html

Maďarský minister: Nemecko chce nanútiť Európe prijatie migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-lazar-nemecko-kriza-kvoty/164838-clanok.html

Orbán: Európa nemôže svoju budúcnosť stavať na prisťahovalectve

http://www.teraz.sk/utecenecka-kriza/orban-europa-pristahovalectvo-migranti/164791-clanok.html

Bezpečnostná pohotovosť v Maďarsku kvôli migrantom zostáva v platnosti

http://www.teraz.sk/zahranicie/bezpecnostna-pohotovost-madarsko/164781-clanok.html

Jobbik podá žalobu kvôli predraženému obstarávaniu hraničných zábran

http://www.teraz.sk/zahranicie/jobbik-poda-zalobu-kvoli-predrazene-obst/164600-clanok.html

Maďarský parlament prijal uznesenie odmietajúce kvóty

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-parlament-prijal-uznesenie/164471-clanok.html

Maďarské vojsko je schopné rozšíriť zábrany aj na rumunský úsek hraníc

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarske-vojsko-je-schopne-rozsirit/164448-clanok.html

Odborníčka na migráciu: Ochladenie utečencov z vojnových zón neodradí

http://www.teraz.sk/utecenecka-kriza/migranti-utecenecka-kriza-zima-chlad/164335-clanok.html

Na srbsko-maďarských hraniciach hliadkujú policajti ČR, SR a Maďarska

http://www.teraz.sk/zahranicie/na-srbsko-madarskych-hraniciach-hliadk/164001-clanok.html

Maďarsko: Európa bude bezbranná, ak nebudú chránené hranice Grécka

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-europa-bude-bezbranna/163861-clanok.html

Viktor Orbán: Migračná kríza ohrozuje formu života Európanov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-orban-migranti-eu-hrozba/163763-clanok.html

EÚ je v otázke utečencov impotentná, tvrdí maďarský minister

http://www.teraz.sk/zahranicie/eu-utecenecka-kriza-lazar-madarsko/163583-clanok.html

Malo by ísť Slovensko po vzore Maďarska?

http://svetozarmajovsky.blog.pravda.sk/2015/10/30/utecenecka-kriza-malo-by-ist-slovensko-po-vzore-madarska/

V Hódmezővásárhelyi prijali 21 vojakov zo SR, ktorí prišli na cvičenie

1. novembra 2015 - (tasr)

V Kasárňach Miklósa Zrínyiho v maďarskom meste Hódmezővásárhely prijali 1. novembra 2015 kontingent 21 príslušníkov slovenskej armády, ktorí prišli na vojenské cvičenie Balaton 2015, uviedla agentúra MTI. Slovenskí vojaci sa spolu s vojakmi z Maďarska, Českej republiky a Poľska zúčastnia cvičenia, ktorého cieľom je príprava na riešenie krízovej situácie súvisiacej s masovým prisťahovalectvom. Vojaci budú cvičiť logistické úlohy, povedal v privítacom príhovore veliteľ tamojšieho útvaru László Drót. Cvičenie Balaton 2015 sa začalo 15. októbra a potrvá do 15. decembra. Doposiaľ cvičil český kontingent 21 vojakov s maďarskými kolegami, teraz sa k nim pridajú Slováci s vojenskou technikou schopnou prepraviť 60 ton materiálu, 100 ľudí a osem kubických metrov pitnej vody. Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Milan Maxim v Bratislave pred odchodom vojakov 30. októbra uviedol, že maďarské ozbrojené sily sú nasadené na riešenie utečeneckej krízy a ostatné jednotky krajín V4 budú plniť tie úlohy, ktoré maďarské jednotky pre svoje nasadenie nestíhajú. V Maďarsku pôsobí od 20. októbra aj 50 slovenských policajtov, ktorí spolu s príslušníkmi policajných zborov Česka a Poľska pomáhajú chrániť maďarsko-srbskú hranicu. Hliadkovať by tu mali predbežne jeden mesiac - do 20. novembra. Krajiny V4 na pomoc Maďarsku vyslali spolu 170 policajtov.

Vyšehradská štvorka chce založiť skupinu Priateľov Schengenu

http://www.24hod.sk/vysehradska-stvorka-chce-zalozit-skupinu-priatelov-schengenu-cl403232.html

Orbán: Schengen chránili práve Maďari - nemožno ich od neho oddeliť

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-schengen-chranili-prave-madar/169496-clanok.html

Ľudové noviny / Týždenník Slovákov v Maďarsku

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/50-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/925923597485704

Obsah (č.50/2015): Dotazník VÚSM a KSJL SU, výzva VÚSM / Valné zhromaždenie Identity / Hevešskí a novohradskí Slováci oslavovali / Páračky na Martina v Čemeri / Čardášová princezná aj po sto rokoch aktuálna / Chceli spievať aj po slovensky / O národnostnom folklóre trochu inak / Filmový seminár v tomto roku v Segedíne / Ocenenie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku / Deň otvorených dverí v budapeštianskej škole / Odovzdávanie stužiek v Békešskej Čabe / A. Nobiková 53 rokov v službe našich evanjelikov / Neviete sa koncentrovať v práci? Takto to napravíte / Jozef Banáš: Zóna nadšenia (III. kapitola Kyjev 1968) / Na voľné chvíle: vtipy, osemsmerovka / V Novej Pešti sa opäť rozhorela sviečka / Čemerské páračky naším fotoobjektívom

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/49-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/922761637801900

Obsah (č.49/2015): Výzva na predkladanie žiadostí o granty / 1 otázka - 3 odpovede: Noví poslanci VZ CSSM / Valné zhromaždenie CSSM v znamení modifikácií / I. Maďarsko-slovenský podnikateľský ples / Druhý ročník stretnutia národnostných obcí / Stretnutie slovenských obcí na hornom povodí Galgy / Zlaté kvalifikácie naším folkloristom / K storočnici Ondreja Francisciho (1915-1985) / Jubilejný sviatok slovenského slova / Vítanie deviatakov na čabianskom gymnáziu / Maglódski veriaci v Lutherovom dvore / Muži sa inteligentných žien boja / Recept: Kuracie mäso v batôžku / J. Banáš v Budapešti - Od politiky k literatúre / J. Banáš: Zóna nadšenia (I. kapitola Kyjev 2005) / Na voľné chvíle: vtipy, krížovka pre deti / Kavalkáda národností v Terezíne / Budapeštianski seniori na výlete v Bratislave

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/48-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/920001688077895

Obsah (č.48/2015): Vesmírne kvety / Slovo má výkonná tajomníčka SZSZ, predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková / Dni slovenského národnostného školstva II. / Trojnásobná suma pre národnostné súbehy / O tohtoročnej aktivite Slovákov v Zugló / Publikácia Áchim a Slováci v Čabe / Aktivity spojené so sedliackym Apollónom / Poldruha desaťročia Ozveny / Znovuobjavenie slovenských rodákov v povodí Tápió / Pestrá jeseň v Kétšoproni / Štúr v historických a súčasných interpretáciách / Dolnozemský pohár zostal na Dolnej zemi / Martinský jarmok v slovenskej škole / Začína sa adventné obdobie / Má váš tínedžer rizikových kamarátov? / Martina Homolová: Kamarát - nekamarát / Michal Molnár: Báseň, ktorá ho zachránila (úryvok) / Stanislav Brtoš: Sila v slabosti / Na voľné chvíle: krížovka, Chuck Norris / Slováci v Čabačude obnovili večierky / Vianočné trhy v plnom prúde

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/47-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/916681278409936

Obsah (č.47/2015): Pred stretnutím milovníkov divadelníctva / 1 otázka - 1 odpoveď: Anna Franková / O dolnozemských projektoch v Segedíne / Bilancia župnej slovenskej samosprávy / Dni slovenského národnostného školstva / O problémoch škôl v Békešskej župe / O Šáre v XX. obvode Budapešti / Príloha pre deti - LuDo / Svetový deň chôdze v Sarvaši / Keď sa neučí, ide sa na výlet! / Novembrová svätá omša v Kostole sv. Jozefa / Slováci v Čemeri spomínali na predkov / Spomienková oslava v Bazilike sv. Štefana / Eva Bachletová: Mladá seniorka / Radoslav Passia: Akrobat / Na voľné chvíle: tajnička / Ilustrácie BIB v Budapešti / Slovenská veselica v Sarvaši

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/46-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/914029132008484

Obsah (č.46/2015): - Editoriál: Prosím, tessék... - Štúr a hnoj (?!) / O Programe pre nadaných a problémoch školstva / Kooperatívne vyučovanie - doškoľovanie v Sarvaši / Zachovanie pamiatky slovenských vzdelancov v Budapešti / Vyberáme z blížiacich sa slovenských podujatí / O čom píše Dolnozemský Slovák? / Iršania nezabudli ani na Michala Martíniho / Slovenské lipky v Hronci - Mladí krajania na Slovensku / Výzva Kalvárskeho fondu v Banskej Štiavnici / Slovenský národnostný týždeň v dabašskej škole / Deň zdravia v čabianskej škole / 200. výročie narodenia prvého autora dejín Poľného Berinčoka / Jesenné stolovanie - triky a typy, nielen pre ženy / Literatúra - K. Vojteková: Nadčasová jazda, R. Passia / Návšteva lesoparku, K. Ďžunková: XXX / Na voľné chvíle - vtipy, osemsmerovka, karikatúra / Skvosty neskorej gotiky v Kresťanskom múzeu v Ostrihome / Fotografie Borisa Németha v Slovenskom inštitúte

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/45-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/910593662352031

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/44-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/907757265969004

Staršie čísla: http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/starsie-cisla-novin/tlac-verz-pdf

Správy Slovenského inštitútu v Budapešti

mzv.sk/sibudapest

Program Slovenského inštitútu v Budapešti

http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.rtf

Sídlo inštitútu: 1088 Budapešť, Rákóczi út 15. - Otváracia doba: pond.-štvrtok 10-16, piatok: 10-14 - Telefón: (+36 1) 327 4000 - www.mzv.sk/sibudapest - Ez az e-mail-cím a szpemrobotok elleni védelem alatt áll. Megtekintéséhez engedélyeznie kell a JavaScript használatát.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/149-aktuality1-aktuality1/484-spravy-slovenskeho-intitutu-v-budapeti

Vianočná nádielka vydavateľstva Kalligram

V decembri už tradične predstavuje vydavateľstvo Kalligram svoje vianočné knižné novinky v Slovenskom inštitúte v Budapešti a nebolo tomu inak ani 8. decembra 2015. Na pódiu inštitútu sa striedali redaktori, spisovatelia, básnici, aj prekladatelia. Prezentovali román Paola Pasoliniho, básnickú zbierku Árpáda Mohácsiho, prozaickú zbierku Bernadett Morsányi, ale aj interpretácie maďarskej literatúry z pera Istvána Dobosa a knihu rozhovorov so súčasnými autormi od Csabu Károlyiho. Najočakávanejším hosťom však bol spisovateľ László Márton, ktorý spolu so svojou redaktorkou predstavili nový maďarský preklad Goetheho Fausta. Publikovanie tohto textu, ktorý zároveň uviedlo na javisku aj Divadlo Józsefa Katonu v Budapešti, je akiste najvýznamnejším literárnym a kultúrnym činom posledných mesiacov tohto roka v Maďarsku. Moderátor večera a šéfredaktor vydavateľstva Kalligram Sándor Mészáros vo svojom úvodnom príhovore priblížil prítomným históriu vydavateľstva, význam Kalligramu pre intelektuálnu obec Slovenska a načrtol kontúry budúcnosti tejto dnes už medzinárodne akceptovanej a etablovanej značky vo svete trhu s knihami.

Slovensko ústrednou témou 13. ročníka Medzinárodného festivalu animovaného filmu ANILOGUE

Slovenský animovaný film sa stal ústrednou témou významného a etablovaného Medzinárodného festivalu animovaného filmu ANILOGUE (25. - 29. novembra 2015) v Budapešti. Trinásty ročník festivalu prebiehal paralelne na štyroch miestach: v Kine Uránia, v Kine ART+, v Kine Puskin a v Slovenskom inštitúte v Budapešti. Tri tematické bloky o histórii slovenského animovaného filmu - Mužský výber, Ženský výber a História slovenských videoklipov oslovili laickú i odbornú verejnosť festivalu. Po tri dni (26. - 28. novembra 2015) praskali priestory Slovenského inštitútu vo švíkoch. Okrem premietaní tu prebiehali aj odborné diskusie. Výber zo slovenskej tvorby realizovali kurátorka Eva Pavlovičová, ktorá je šéfredaktorkou časopisu Kinečko a videoklipy spracoval Maroš Brojo, hlavný organizátor Medzinárodného festivalu animovaného filmu FEST Anča v Žiline. Slovenskú účasť na festivale umocnila aj projekcia celovečerného kresleného filmu Viktora Kubala Krvavá pani (1980) a animovaný rozprávkový seriál režisérky Kataríny Kerekesovej Mimi a Líza (2011 - 2013). Do medzinárodnej poroty organizátori pozvali aj slovenského režiséra Petra Budinského. Festival ANILOGUE sa stal miestom prezentácie slovenskej kultúry a animovaného filmu. Partnerom podujatia bol Slovenský inštitút s podporou RTVS, SFÚ a VŠMU.

Výskum efektivity Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EGTC) medzi Slovenskom a Maďarskom

Nadácia Civitas Europica Centralis s ústredím v Budapešti pripravila s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu porovnávajúci výskum o efektivite cezhraničnej spolupráce EGTC medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Správu z výskumu prezentovali autori na pôde Slovenského inštitútu 30. novembra 2015 za prítomnosti odborných novinárov a autorov podobných výskumov. Činnosť Nadácie Civitas Europica Centralis predstavil ekonóm, prof. György Varga, metodiku projektu András Majoros a skúsenosti z terénu predsedníčka nadácie dr. Erika Törzsök. Kritickú reflexiu správy predniesol psychiater Péter Hunčík, odborník na prechádzanie etnických konfliktov v spoločnosti. Správa jednoznačne poukázala na odlišné vnímania a motivácie projektu EGTC, vyzdvihla tri najúspešnejšie cezhraničné územné spolupráce a to: Arrabona, Ister-Granum a Pons Danubii. Autori správy ďalej upozornili na teritoriálne rozdiely aktivít a odbornosti medzi projektmi cezhraničnej spolupráce EGTC na západe, resp. na východe krajín. Zhodne konštatovali, že civilná sféra je veľmi pasívna, nevyužíva možnosti, ktoré EGTC ponúka. Správa z výskumu je prístupná v publikácii A magyar-szlovák határ mentén létrejött EGTC-k összehasonlító elemzése v maďarskom jazyku, a v anglickej mutácii pod názvom A comparative analysis of the evolution of EGTCs at the Hungarian-Slovakian border.

Naše multikultúrne tradície - Literárna oáza

Na pôde Slovenského inštitútu v Budapešti sa 19. novembra 2015 stretli literárni vedci z Ústavu literárnej vedy Maďarskej akadémie vied so svojimi kolegami z Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave na prezentácii spoločnej publikácie Voľby a nutnosti (Választások és kényszerek) s podtitulom Sebazobrazovanie a spoločenské vedomie židovstva v strednej Európe. Táto zbierka literárnovedných štúdií sa viaže ku konferencii o židovskej literatúre v strednej Európe. Hoci spomínaná konferencia sa konala už v roku 2011, publikácia vyšla až v novembri tohto roku, a to vďaka podpore fondu SLOLIA. Prezentáciu moderovala literárna vedkyňa Sarolta Deczki, ktorá upozornila na rôznorodé prístupy k spracovaniu tém židovskej literatúry v našom regióne, na množstvo otázok a minimálne toľko odpovedí. Riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV Adam Bžoch zas upozornil na biele miesta v spracovaní židovskej literatúry na Slovensku i nutnosť venovať sa témam a podnetom, ktoré táto oblasť literárnych textov poskytuje. Hosťami večera boli všetci slovenskí autori publikácie - prof. Adama Bžocha aj Gabriela Magová, PhD., doc. Milan Žitný, doc. Dagmar Kročanová a Judit Görözdi, PhD. Stretnutie sa tešilo veľkému záujmu zo strany maďarskej literárnej obce.

Dve výstavy k Roku Ľudovíta Štúra v Novohrade na severe Maďarska

V novembri sa putovná výstava Míľniky života Ľudovíta Štúra 1815 - 1856 presunula na sever Maďarska do regiónu Novohrad, kde ju 19. novembra 2015 otvorili v obci Níža (Nézsa) na 2. ročníku Stretnutia národnostných obcí. O niekoľko dní neskôr, 28. novembra 2015, sa v meste Šalgótarján (Salgótarján), ktoré je centrom regiónu, konal XII. Regionálny slovenský národnostný deň. V priestoroch Osvetového strediska Attilu Józsefa počas tohto podujatia slávnostne otvorili výstavu k 200. výročiu narodeniu Ľudovíta Štúra. Život a dielo kľúčovej osobnosti slovenských dejín priblížila návštevníkom predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková.

Slávnostné ukončenie projektu putovnej výstavy k Roku Ľudovíta Štúra v Békešskej Čabe

Aula Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a internátu v Békešskej Čabe sa stala miestom poslednej vernisáže putovnej výstavy Míľniky života Ľudovíta Štúra 1815-1856. Podujatie k Roku Ľudovíta Štúra pripravené slovenskou školou, Generálnym konzulátom Slovenskej republiky v Békešskej Čabe a Slovenským inštitútom bolo obohatené o pestrý kultúrny program žiakov školy. K žiakom a pedagógom sa prihovorila riaditeľka Edita Pečeňová, prítomných pozdravil Generálny konzul SR Štefan Daňo, ktorý zdôraznil historický význam osobnosti Ľudovíta Štúra v dejinách slovenského národa. Výstavu prítomným predstavil Gabriel Hushegyi, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti, ktorý vyzdvihol, že predmetnú výstavu o Ľ. Štúrovi v roku 200. výročia jeho narodenia si mohli pozrieť popri Budapešti aj v ďalších ôsmych mestách Maďarska. Historicky prvá výstava o tejto významnej osobnosti dejín Slovenska na území Maďarska sa prezentoval v priebehu druhého polroka 2015 spolu jedenásťkrát. Žiaci a ich rodičia si môžu výstavu pozrieť do 18. decembra 2015.

Výstava Prof. Ilony Németh v Budapešti

Garantka odboru intermédie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave profesorka Ilona Németh sa vrátila na miesto, kde v roku 1994 odštartovala svoju úspešnú medzinárodnú dráhu výtvarníčky-do galérie Óbudai Társaskör. Jej nová samostatná výstava s názvom Statement je voľným pokračovaním projektu Dilema zo začiatku druhej dekády nového milénia. Opäť nainštalovala objekt hľadiska a rozmiestnila tri veľkoplošné obrazovky s obrazovým záznamom. Slovenská výtvarníčka totiž oslovila maďarských kolegov žijúcich mimo územia Maďarska, aby sa vyjadrili k súčasnému dianiu v kultúre a v umení v tejto krajine, aby svoje stanovisko prezentovali prostredníctvom videonahrávky. Umelci z Viedne, Bukurešti, Subotice, Bratislavy, atď. sa stretli aj na diskusii, ktorá nahradila klasickú formu vernisáže. Výstava a samotná vernisáž v nekomerčnej galérii vzbudila značný ohlas v odborných kruhoch výtvarníkov a teoretikov umenia. Partnerom výstavy je Slovenský inštitút, a verejnosti je prístupná do 20. decembra 2015.

Konferencia o česko-slovenskom diplomatovi medzivojnového obdobia v Maďarsku

Pred dvanástimi rokmi sa konala posledná vedecká konferencia o živote a diele Antona Straku (1896-1945), diplomata medzivojnového Československa v Budapešti. Organizácie venujúce sa odkazu diela A. Straku, ako aj České Centrum a Slovenský inštitútu v Budapešti zorganizovali v piatok (13. novembra 2015) ďalšie vedecké podujatie, ktoré bolo obohatené o výstavu archiválií z rodinnej pozostalosti bývalého diplomata. Hlavná organizátorka podujatia Eszter Ondrejcsák v uplynulých rokoch spracovala archív A. Straku a vďaka tejto cieľavedomej činnosti sa konferencia sústredila na ďalšie, doteraz málo preskúmané aspekty pôsobenia tohto česko-slovenského diplomata v Budapešti. Do popredia sa dostal vzťah A. Straku a významného maďarského literáta Lőrinca Szabóa, ako aj ostatných návštevníkov jeho domova v rokoch 1932-33. Účastníci konferencie si mohli vďaka historikovi Martinovi Palánovi (pravnuk A. Straku) prelistovať čierny notes, kam si zapisoval mená prítomných na jeho literárnych podujatiach. Práve tento zoznam popredných osobností medzivojnového maďarského literárneho života je dôkazom, že česko-slovenský diplomat sa stýkal prioritne s ľavicovými umelcami, umeleckými kritikmi, intelektuálmi tejto doby, ktorí boli v opozícii k dobovej oficiálnej kultúrnej doktríne. Ich činnosť totiž bola v súlade s dobovým oficiálnym modernistickým kánonom umenia a kultúry nového Československa. Na konferencii, ktorá sa konala v Českom Centre, odznelo 12 prednášok odborníkov a výskumníkov z troch krajín (Česka, Slovenska a Maďarska), zo Slovenska sa zúčastnili hlavná organizátorka Eszter Ondrejcsák, historik Doc. Attila Simon z Univerzity J. Selyeho v Komárne a Pál Száz, mladý doktorand Katedry maďarského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Konferenciu otvoril Juraj Chmiel, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Českej republiky v Maďarsku.

Míľniky života Ľudovíta Štúra na univerzite ELTE a v Novom Meste pod Šiatrom

Ďalšia vernisáž putovnej výstavy Míľniky života Ľudovíta Štúra sa konala 9. novembra 2015 o 14.00 na pôde Katedry slovanskej a baltskej filológie univerzity ELETE v Budapešti. Výstavu na akademickej pôde najvýznamnejšej univerzity v Maďarsku otvoril historik József Demmel, ktorý je autorom monografie o Ľudovítovi Štúrovi a vo svojich vedeckých prácach sa dlhoročne venuje životu a tvorbe Ľudovíta Štúra. Po otvorení výstavy nasledovala pre poslucháčov slovakistiky prednáška Doc. Jána Gavuru, PhD. literárneho kritika, prekladateľa a básnika pôsobiaceho na Prešovskej univerzite. Z prednášky sa poslucháči mohli dozvedieť o najnovších trendoch a tematickom zameraní súčasnej slovenskej poézie a nahliadnuť do literárneho života a života literárnych časopisov na Slovensku.

Výstava Míľniky života Ľudovíta Štúra sa 10. novembra 2015 dostala až na severovýchod Maďarska na Zemplín do Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Vernisáž výstavy o tejto významnej osobnosti slovenských dejín sa konala v spoločenských priestoroch miestnej Slovensko-maďarskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu, kde žiakom a pedagógom školy, rodičom žiakov a poslancom za slovenskú národnosť v regióne priblížili život a dielo Ľudovíta Štúra Júlia Kucziková, riaditeľka školy a Gabriel Hushegyi, riaditeľ Slovenského inštitútu. Žiaci školy pod vedením hosťujúcej učiteľky zo Slovenska, Dagmar Kötelesovej, pripravili pekný kultúrny program k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra.

Výstava Ilustrátorský Olymp v Štátnej cudzojazyčnej knižnici v Budapešti

V Štátnej cudzojazyčnej knižnice v Budapešti bola 6. novembra 2015 slávnostne otvorená putovná výstava BIBIANY - medzinárodného domu umenia pre deti - Ilustrátorský Olymp, ktorá prezentuje držiteľov najvyšších ocenení Bienále ilustrácií Bratislava v polstoročnej retrospektíve. Návštevníkov vernisáže privítal zástupca generálnej riaditeľky knižnice p. Dr. István Horváth, medzinárodnú súťaž ilustrátorov detskej knihy priblížila prítomným Viera Anoškinová, vedúca Sekretariátu BIB, a samotnú výstavy predstavila dr. Hana Ondrejičková, vedúca Knižnice BIBIANY. Výstava prezentuje diela nositeľov najvyšších ocenení Bienále ilustrácií Bratislava (Grand Prix BIB a Zlaté jablko BIB) v päťdesiatročnej histórii tohto medzinárodného podujatia. Diváci majú možnosť zalistovať si v kolekcii takmer 150 bohato ilustrovaných kníh pre deti a mládež z 36 krajín sveta. Knižnú zbierku sprevádza aj súbor knižných ilustrácií, za ktoré ich autori získali prestížne ocenenie Grand Prix. Unikátna putovná výstavu sa dostala do Budapešti po výstave v Brne a v decembri putuje do Slovenského inštitútu vo Viedni. Spoluorganizátorom výstavy je Slovenský inštitút v Budapešti, a pre verejnosť je prístupná do 3. decembra 2015.

Záverečná výstava projektu Privátny nacionalizmus v Budapešti

Medzinárodný výstavný projekt súčasného výtvarného umenia Privátny nacionalizmus sa po dvoch rokoch a výstavách v Prahe, Košiciach, Pécsi, Drážďanoch, Krakove a Bratislave predstavuje v maďarskom hlavnom meste v priestoroch prestížnej mestskej pamäťovej inštitúcie, Múzea histórie Budapešti (BTM). Galéria Budapest a Múzeum Kiscelli sa stali miestami kurátorského projektu medzinárodne uznávanej historičky umenia, akademickej výskumnej osobnosti Edit András. Posledná výstava projektu akcentuje aktuálne dianie, migračnú krízu, nové prejavy nacionalizmu aj xenofóbie. Uplatňuje princíp, že každý národ si musí vygenerovať kritický pohľad na dianie doma a s dielami z vlastných radov. Medzi 38 umelcami malo zastúpenie aj Slovensko, prezentované boli umelecké diela od výtvarníkov ako András Cséfalvay, Matej Kaminský, Michal Moravčík, Ilona Németh, Martin Piaček, Martina Slováková a Jaroslav Varga. Vernisáž výstavy sa uskutočnil v Galérii Budapest dňa 27. októbra 2015, kde príhovor predniesol riaditeľ Slovenského inštitútu Gabriel Hushegyi. Súčasťou vernisáže bola aj performancia poprednej osobnosti akčného umenia na Slovensku Józsefa R. Juhásza. Výstava sa stala kultúrnou a umeleckou udalosťou Budapešti, na vernisáži sa zúčastnilo približne 300 hostí, medzi nimi aj mnohí výtvarníci a teoretici umenia z Maďarska aj z cudziny. Výstavný projekt podporili okrem iných aj Európska únia, Medzinárodný vyšehradský fond a partnerom bol aj Slovenský inštitút v Budapešti. Výstava Privátny nacionalizmus je verejnosti prístupná do 13. decembra 2015.

Literárna oáza o preklade poézie, alebo Vyšehrad ako ho máme radi

Októbrová literárna oáza venovaná prekladu maďarskej a slovenskej poézie privítala medzi účinkujúcimi viacerých štipendistov vyšehradského rezidenčného pobytu. Stretnutie ponúklo pohľad do jestvujúcej a roky fungujúcej tvorivej prekladateľskej dielne slovenského básnika Vlada Jančeka a maďarského básnika Daniela Varró. Večer moderoval spisovateľ a prekladateľ Viktor Horváth. Ďalšími hosťami večera boli spisovateľ a prekladateľ Norbert György a novinárka a prekladateľka Eva Andrejčáková. Témou bolo hľadanie hraníc a možností prekladov básní postavených na humore a jazykových hrách. Večer bol dôkazom toho, že pre tvorivý preklad nie je nič nemožné.

Výstava fotografií Borisa Németha Zo života krajiny v Budapešti

Bratislavský Mesiac fotografie sa opäť predstavil v metropole Maďarska výraznou osobnosťou súčasnej slovenskej reportážnej fotografie. Boris Németh, ocenený aj na Slovak Press Photo, vystavuje v priestoroch Slovenského inštitútu výber z cyklu Zo života krajiny. Podľa kurátorky výstavy, teoretičky fotografie Michaely Paštekovej „...jeho kronika nemá byť faktografická, dejiny v nej neplynú lineárne. Vyskladaná je z fragmentov príbehov a stretnutí, ktoré sú bizarné, ironické, občas nevtieravo moralizujúce, niekedy tragikomické. Podujatia a zákutia, ktoré navštevuje, mu poskytujú bohatý vizuálny materiál a konfrontáciu rozmanitých symbolov. V ráme fotografie sa dokážu stretnúť regionálne s globálnym, cirkevné so svetským, história so súčasnosťou, či tradícia s konzumom. Németh zdanlivo nesúvisiace alebo protikladné prvky spája rafinovane, no bez inscenácie či fabulácie. Vycibrený zmysel pre prirodzený vizuálny kontrapunkt je typický pre jeho fotografický rukopis.“ Výstava Borisa Németha sa realizuje v spolupráci so Stredoeurópskym domom fotografie, verejnosti je prístupná na prízemí Slovenského inštitútu do 30. novembra 2015.

Historický kalendár

30. októbra 1918

- Martinská deklarácia ukončila manželstvo Slovákov s Maďarmi / „Ak si chcú Slováci uchovať svoju identitu, je nemysliteľné, aby sa tak stalo v štáte, kde tvoria majoritu Maďari. Najlepšie to konečne ukazuje aj tragický osud násilne pomaďarčenej polmiliónovej slovenskej menšiny v Maďarsku...“

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/547-martinska-deklaracia-ukonila-manelstvo-slovakov-s-maarmi

https://www.facebook.com/oslovma/posts/844274822338162

2. novembra 1938

- Prvá viedenská arbitráž

https://sk.wikipedia.org/wiki/Prv%C3%A1_viedensk%C3%A1_arbitr%C3%A1%C5%BE

Slovensko prišlo o južné územie, Podkarpatskú Rus a časť severnej Oravy a Spiša...

http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/884626-pred-76-rokmi-doslo-k-viedenskej-arbitrazi/

https://www.facebook.com/oslovma/posts/844283872337257

10. novembra 1483

sa narodil nemecký teológ, kazateľ a reformátor, zakladateľ protestantizmu Martin Luther. Zomrel 18. 2. 1546.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Martin_Luther

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/847708255328152/?type=3

14. novembra 1928

v Slovenskom Komlóši sa narodil básnik a zberateľ hmotnej kultúry Slovákov v Maďarsku Juraj Dolnozemský (vlastným menom Juraj Antal). V rodisku pôsobil ako predseda miestnej organizácie Zväzu Slovákov v Maďarsku a ako významný spolupracovník mesačníka Komlóšsky hlásnik. Bol zakladajúcim členom Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov. Dielo - básnické zbierky: Večerný dážď (1988), Ťarcha páperia (1994), November (1995), Doma (1998), Vernosť (2002), V okovách času (2006), Živé korene (2013).

Literárny večierok pri príležitosti 85. narodenín Juraja Antala Dolnozemského - Prezentácia zbierky Živé korene (fotogaléria):

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.499366810162300.1073741865.147596498672668&;type=3

„Naše dejiny neodškriepiteľné zostávajú verné, / do spomienok pradávnych zakorenené, / po svete roztrúsené, spiace v cintorínoch, / zvučiace v tuhých rýmoch.” (Už aj preto) - „Veď vernosť dopredu nádeje ženie. / Ja pevne verím v novuzrodenie!“ (Budapeštianskym Slovákom) - „Úspechy si sami musíme vydobyť / v najhlbšom vnútri ochraňovať vernosti zlatú niť!“ (Zlatá niť)

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/674176592681320/?type=1&;theater

15. novembra 2011

Zomrel v Bratislave historik Ladislav Deák, ktorý od roku 1962 pracoval ako vedecký pracovník v Ústave dejín socialistických krajín SAV. Hlavnou témou jeho bádania boli zahranično-politické problémy stredoeurópskych štátov a Juhoslávie v medzivojnovom období (1918-1939) a vzťahy medzi Československom a Maďarskom. Narodil sa 13. 1. 1931.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/184-archiv-kultura-archiv-kultura/572-slovensko-prilo-o-historika-ladislava-deaka

Ladislav Deák: Poznámky k demografii Slovákov v Maďarsku

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/573-poznamky-k-demografii-slovakov-v-maarsku

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/849812835117694/?type=3

17. novembra

Deň boja za slobodu a demokraciu - Štátny sviatok SR - Medzinárodný deň študentstva - vyhlásil ho Medzinárodný zväz študentstva ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom (1939).

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3950/den-boja-za-slobodu-a-demokraciu

17. novembra 1989

Začiatok Nežnej revolúcie: Na Václavskom námestí v Prahe sa konala študentská demonštrácia. Proti pokojnému sprievodu mestom na Národnej triede brutálne zasiahli komunistické bezpečnostné sily. Asi 500 ľudí utrpelo zranenia.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ne%C5%BEn%C3%A1_revol%C3%BAcia

https://www.facebook.com/oslovma/posts/850494661716178

Tublatanka: Pravda víťazí

http://www.youtube.com/watch?v=wuGC3VhPmgg

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/850491935049784/?type=3

20. novembra 1883

V Nitre sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie Hornouhorského maďarského vzdelávacieho spolku (FEMKE). Spolok mal dopomôcť k maďarizácii slovenského obyvateľstva horného Uhorska.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Fariz%C3%A1cia

21. novembra 1883

sa narodil prvý slovenský pilot, Čabän Andrej Kvas

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/973-koch-a-kvas-zakladatelia-letectva-v-uhorsku

Slovenský priekopník letectva, ktorý lietal na strojoch vlastnej konštrukcie, pričom 1. augusta 1908 absolvoval prvý medzimestský let na území súčasného Slovenska medzi Bratislavou a Trnavou (45 km) za 58 minút vo výške 50-70 metrov.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/216

Oral history z Békešskej Čaby

http://pavolzibrita.blog.sme.sk/c/313122/Oral-history-z-Bekesskej-Caby.html

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/852081331557511/?type=3

22. novembra 1877

sa narodil významný maďarský básnik Endre Ady, tvorca modernej maďarskej lyriky (Krv a zlato, Na čele mŕtvych), novelista (Desaťmiliónová Kleopatra) a publicista. Zomrel 27. 1. 1919.

„...magyar, oláh, szláv bánat / mindigre egy bánat marad.“

„Tak, herolde ty svitajúcich časov: / nám v jednu vôľu načim túžby zliať...“

(Pavol Országh-Hviezdoslav)

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/502315776534070/?type=3&;theater

23. novembra 1950

Zomrel v Bratislave katolícky kňaz a politik Ferdinand (Ferdiš) Juriga, svojrázny predstaviteľ slovenského národného hnutia v Uhorsku na začiatku 20. storočia. Narodil sa 12. 10. 1874.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ferdi%C5%A1_Juriga

F. Juriga: Žiadame sebaurčovacie právo pre slovenský národ!

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/166-historia3-historia3/1011-sebaurovacie-pravo-pre-slovensk-narod

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/852760331489611/?type=3

25. novembra

Deň Kataríny

Na tú svätú katarínsku... - Lepšie šťastne zavrhnutá ako legenda zatratená - Veľké činy veľkej Jekateriny - Aká matka Katka, taká celebritka - http://www.woman.sk/2014/11/den-katariny/ - Ilustračné zábery: Imrich Fuhl

https://www.facebook.com/oslovma/posts/679525728813073

26. novembra 2010

Zomrel v Bratislave dramatik, básnik a spisovateľ Milan Ferko, autor literatúry pre deti a mládež, bývalý pracovník denníka Smena, Kultúrny život, Mladá tvorba, Slovenských pohľadov. Narodil sa 14. 12. 1929.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Ferko

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/680033732095606/?type=3

27. novembra 1951

Zomrela v Lučenci spisovateľka Božena Slančíková-Timrava, predstaviteľka kritického realizmu v slovenskej literatúre. Už svojou prvou novelou Skúsenosť vyvolala rozruch v národne orientovaných spoločenských kruhoch. Svoj kritický a realistický opis (bez pátosu) slovenskej reality predstavila aj vo svojich najznámejších dielach ako napríklad Ťapákovci, Skon Paľa Ročku či Hrdinovia. Narodila sa 2. 10. 1867.

Po stopách ságy rodu Slančíkovcov

Kým zakladateľ tohto významného novohradského rodu sa držal národného povedomia, rovnako aj jeho dcéry, ktoré zostali žiť v prostredí medzi pospolitým slovenským ľudom, ich bratia zastávajúci duchovné povolania a stretávajúci sa medzi vyššími vrstvami, chceli byť dobrými maďarskými vlastencami.

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/1205-jan-janovic-po-stopach-sagy-rodu-slanikovcov

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/680979925334320/?type=1&;relevant_count=1

1. decembra 1771

Zomrel v Čemeri (Csömör - Maďarsko) tajný radca Márie Terézie a strážca kráľovskej koruny Anton Grasalkovič (Grassalkovich), zostal po ňom napríklad palác v Bratislave, ktorý je v súčasnosti sídlom prezidenta SR. Narodil sa 6. 3. 1694 v Mojmírovciach.

Po stopách šľachtica Antona Grasalkoviča:

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/944-po-stopach-achtica-antona-grasalkovia

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/506557566109891/?type=3

3. decembra 1837

Narodil sa básnik, prekladateľ, osvetový pracovník Karol Hrdlička. Ako evanjelický kňaz pôsobil v Békešskej Čabe a v Nadlaku. Je autorom náboženskej spisby a poézie. Prekladal z maďarčiny a nemčiny. Z diela: Falošní svätí alebo Nákaza Nazaretská a horké pilulky proti nej (zbierka, 1886).

Farár Karol Hrdlička vo Viniciach nad Jaminou:

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/950-farar-karol-hrdlika-vo-viniciach-nad-jaminou

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/684029141696065/?type=3

5. decembra 1888

Zomrel v Budapešti lekár, historik umenia a zakladateľ pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku Imrich Henszlmann, ktorý v rámci svojho štúdia venoval veľa pozornosti gotike na východnom Slovensku, najmä košickému Dómu svätej Alžbety. Svoje publikácie písal po maďarsky. Narodil sa v októbri 1813 v Košiciach.

http://www.presov.sk/portal/?c=12&;id=14556

https://www.facebook.com/oslovma/posts/857555071010137

6. decembra 1868

Panovník František Jozef podpísal tzv. národnostný zákon. Týkal sa obyvateľov Uhorska nemaďarskej národnosti s výnimkou Chorvátov, ktorí získali územnú a politickú autonómiu. Zákon vychádzal z doktríny jednotného politického národa a za štátny jazyk bola určená maďarčina. - Povinné vyučovanie maďarčiny / Neuplatňovanie národnostného zákona z roku 1868...

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Fariz%C3%A1cia

https://www.facebook.com/oslovma/posts/858463607585950

7. decembra 1870

Zomrel v Majcichove katolícky kňaz, dramatik a novinár Ján Palárik, autor hier Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Narodil sa 27. 4. 1822.

http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Pal%C3%A1rik

Zo študentských rokov Jána Palárika

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/187-archiv-historia/742-zo-tudentskch-rokov-jana-palarika

Kompletné dielo Jána Palárika dostupné na stiahnutie

http://zlatyfond.sme.sk/autor/1/Jan-Palarik

https://www.facebook.com/oslovma/posts/858466030919041

8. decembra 1914

Narodil sa v Detve básnik, spisovateľ, esejista a prekladateľ Imrich Kružliak, popredná osobnosť slovenského povojnového exilu, krajanský pracovník, organizátor kultúrneho a politického života.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/205

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/509534105812237/?type=3&;permPage=1

12. decembra 1895

Zomrel v Győri vynálezca, fyzik a matematik Štefan Anián Jedlík, priekopník elektrotechniky v Uhorsku. Narodil sa 11. 1. 1800 v Zemnom (okr. Nové Zámky).

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Ani%C3%A1n_Jedl%C3%ADk

„Hoci vyrastal v maďarskom prostredí a maďarsky aj cítil, po svojich predkoch bol nesporne slovenského pôvodu.“

Zemné a jeho najvýznamnejší rodák Štefan Anián Jedlik

http://madari.sk/magazin/krajinka-magazin/zemne-a-jeho-najvyznamnejsi-rodak-stefan-anian-jedlik

https://www.facebook.com/oslovma/posts/860549467377364

13. decembra 1926

Zomrel v Budapešti sochár Alojz Stróbl, ktorého socha Naša matka je evidovaná v parížskom Louvri medzi najdokonalejšími sochami sveta. Narodil sa 21. 6. 1856 v Kráľovej Lehote.

Kto bol Alojz Stróbl?

http://www.youtube.com/watch?v=lUrLmONRNkY

Sochár svetového významu

http://ucebnadejepisu.webnode.sk/tematicky-celok/osobnosti/alojz-strobl/

Alojz Stróbl sa narodil na Liptove

http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/127

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/689131647852481/?type=1&;theater

Turistický denník plný zážitkov

www.oslovma.hu/XXX/WandBook.pdf

Wander Book SK hľadá obchodného zástupcu pre Maďarsko v rámci projektu Turistický denník / turistické vizitky

https://www.facebook.com/oslovma/posts/852086384890339

1500 - oSlovMa - PÁČI SA MI / TETSZIK / LIKE - oSlovMa - 1500

https://www.facebook.com/oslovma                             www.oslovma.hu

Oplatí sa predplatiť! ● Ľudové noviny do každej rodiny!

http://www.luno.hu/images/stories/2015/Docs/LnPredpl.pdf

Páči sa mi to - oslovma.hu - facebook.com/oslovma