Koch a Kvas - Zakladatelia letectva v Uhorsku
Pred 130. rokmi sa narodil prvý slovenský pilot, Čabän Andrej Kvas ● Významní konštruktéri lietadiel, veľké postavy uhorskej aviatiky ● Medzi priekopníkov letectva v Uhorsku patria dvaja rovesníci, ktorí sa narodili v rôznych častiach krajiny, ale obidvaja majú úzku spojitosť so Slovákmi a Slovenskom...
Kým Aladár Koch sa narodil 12. 2. 1883 v malej novohradskej obci Čeláre a bol maďarského pôvodu, zatiaľ Andrej Kvas sa narodil v tom istom roku (12. 11. 1883) v slovenskej dolnozemskej rodine v Békešskej Čabe.
Strojný inžinier a letecký konštruktér Aladár Koch, ktorý v roku 1905 prijal priezvisko Zsélyi, podľa maďarského mena neďalekej väčšej obce Želovce, pochádzal zo zámožnej rodiny. Jeho otec Ladislav Koch s matkou Etelou, rodenou Ritttingerovou, boli vlastníkmi veľkostatku. Aladár 
Koch (Zsélyi) po ukončení maturity v Lučenci, pokračoval v štúdiu na Technickej univerzite v Budapešti. Po jej absolvovaní sa začal v Budapešti venovať konštruovaniu lodných skrutiek a motorov. Od roku 1908 sa začal zaoberať prevažne letectvom, keď pracoval na konštrukcii lietadiel. Už v prvom roku svojej novej špecializácie pripravil výpočty pre prvé uhorské lietadlo. Na stavbu tohto lietadla hľadal skúseného a zručného technika. Našiel ho v osobe Čabana Andreja Kvasa, ktorý mal v Budapešti mechanickú dielňu na opravu bicyklov a motocyklov a venoval sa aj letectvu.
Slovenská rodina Kvasovcov sa niekoľko rokov predtým presťahovala z Békešskej Čaby do Budapešti, keď Andrejovi Kvasovi zomrela matka Judita (rodená Zelenáková). Jeho otec Michal Kvas bol kováčom a zámočníkom a tak sa Andrej Kvas z rodinnej tradície v Budapešti vyučil v r. 1890-1895 na priemyselnej škole za zámočníka. Potom úspešne viedol spolu s bratom svoju dielňu a popritom si našiel čas aj na aviatiku. Keď ho v roku 1908 oslovil Aladár Koch-Zsélyi, to už Andrej Kvas mal s lietaním vlastné skúsenosti. Ponuka na stavbu lietadla ho zaujala a Andrejovi 
padla vhod. Veď Kocha-Zsélyiho podporovali rodičia, čo bola vtedy významná záruka finančného zabezpečenia plánovaného projektu. Tým mohli preniesť stavbu lietadla z Kvasovej menšej dielne do prenajatého veľkorozmerného hangáru. Stavba lietadla prebiehala práve v čase, keď v Budapešti exhibične lietal tesne po prelete kanála La Manche slávny Francúz Louis Bréliot, ktorého lietadlo si mohli s jeho súhlasom obidvaja dôkladne poprezerať. Svoje vlastné lietadlo potom dokončili začiatkom roku 1910.
Kým Aladár Koch-Zsélyi sa prednostne venoval vývoju a konštrukcii lietadiel a vydal aj svoju prvú knihu Základné princípy techniky lietadiel, na jar roku 1910 vyšlo z Kvasovej dielne lietadlo 
Zsélyi I., ktoré poháňal francúzsky dvojvalcový motor Darracgue s výkonom 32 koní. Pri jednom zo skúšobných letov pri pristávaní narazilo lietadlo na skládku štrku, čím sa mu poškodilo krídlo. Toto prvé lietadlo obidvaja priekopníci letectva potom prestavali. Zakrátko, v máji 1910, práce dokončili a tak vzniklo lietadlo Zsélyi II., čiže lietadlo so skráteným trupom a zväčšeným rozpätím krídiel. Na tomto lietadle získal Aladár Zsélyi ako pilot a konštruktér koncom mája 1910 Tolnayho cenu za let dlhý jeden kilometer a Károlyiho cenu za let vo výške 15 m, vo vzdialenosti jeden kilometer so zvládnutím zákrut. Ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť, a tak Zsélyi chcel o mesiac neskôr na budapeštianskom podujatí aj veľkú Károlyiho cenu za let dlhý desať kilometrov. Úspešne vzlietol a rovnako aj letel, ale pri pristávaní sa pretrhol drôt výškového kormidla, lietadlo sa pred divákmi zrútilo a letec sa ťažko zranil. Potom sa Zsélyi venoval výlučne teoretickým a konštrukčným otázkam letectva a v roku 1911 odcestoval do Francúzska.
Havarované lietadlo odkúpil Andrej Kvas, ktorý začal po tejto udalosti konštruovať samostatne. Svojmu prvému lietadlu, pri ktorom využil aj prvky poškodeného lietadla, dal názov Kvas I. Pri jeho stavbe využil pomoc brata, ktorý 
vtedy pracoval v Paríži a ktorý mu zaobstaral neskôr motor Anzani s výkonom 25 koní. Andrej Kvas osobne za najlepšiu svoju konštrukciu z piatich verzií považoval lietadlo Kvas II. Niektoré z nich zaradili aj do výzbroje rakúsko-uhorskej armády. Ako pilot na svojich lietadlách vystupoval na viacerých exhibíciách, a to najviac na Slovensku: v Košiciach, Levoči, Spišskej Novej Vsi, Hlohovci, Leviciach, Trenčíne, Topoľčanoch... Rodáci z Békešskej Čaby si najviac cenia jeho exhibíciu v rodnom meste, keď sa tam uskutočnil v septembri roku 1911 prvý letecký deň. Andrej Kvas prvý deň viackrát vzlietol do 30 metrovej výšky a o tri dni až do výšky 50 metrov, pričom mu tlieskali tisícky divákov. V dňoch 25. a 26. júla 1914 sa Andrej Kvas zúčastnil na vtedy najväčšej leteckej akcii na Slovensku - aviatickom mítingu v Piešťanoch. O pár týždňov vypukla prvá 
svetová vojna a v nej sa tento letec - konštruktér stal vojakom - letcom rakúsko-uhorskej armády, ktorý sa počas vojny dostal aj do ruského zajatia. Nie je známe, že z akých dôvodov sa v roku 1919 stal príslušníkom Kunovej červenej armády a dozorcom nad leteckou základňou v Asóde. Po porážke tejto intervenčnej armády sa vzdal verejnej a technickej činnosti. Zomrel 27. januára 1974 v Budapešti.
Aladár Zsélyi r. 1911 po návrate zo študijného pobytu z Francúzska pokračoval v konštruovaní a navrhovaní výkonnejších lietadiel. Roku 1913 sa dokonca vrátil k lietaniu. Pri jednom zalietavaní nového lietadla na jar roku 1914 havaroval a na následky vážneho zranenia 1. júla 1914 v Budapešti zomrel. Jeho telesné pozostatky na základe posledného želania 5. júla 1914 pochovali v rodnej dedinke pri Ipli - Čelároch, po boku rodičov. V susednej obci Bušince, ktorá si v dobrom úmysle prisvojila rodisko Aladára Zsélyiho, na námestí pred kultúrnym domom je pamätná tabuľa, ktorá upozorňuje návštevníkov, že sa tam narodil letec, konštruktér a priekopník letectva. Hneď oproti je dedinské múzeum, v ktorom okrem národopisnej expozície je aj pamätná izba Aladára Zsélyiho. Okrem biografických údajov a fotodokumentácie nachádza sa v nej viac trojrozmerných exponátov pochádzajúcich z Dopravného múzea v Budapešti. Tieto súvisia s priekopníckou prácou tohto novohradského rodáka. Aj keď výpis z matriky hovorí, že rodiskom tohto vynikajúceho odborníka v letectve sú Čeláre, nedá sa považovať za závažný priestupok, že si Aladára Kocha-Zsélyiho berú za svojho aj Bušinčania. Je to blízka obec s väčšími možnosťami, ktorá sa ujala iniciatívy sprístupniť záujemcom život a dielo tohto priekopníka letectva - rodáka z Novohradu. V expozícii je aj zmienka o jeho úspešnej spolupráci s ďalšou veľkou postavou uhorskej aviatiky Andrejom Kvasom.
