Konferencia „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“
Fotogaléria ● Zväz Slovákov v Maďarsku v dňoch 30. novembra a 1. decembra 2012 v Mlynkoch usporiadal konferenciu, cieľom ktorej bolo zhodnotenie súčasnosti a načrtnutie perspektívy života slovenskej národnosti v Maďarsku, spoločné hľadanie odpovedí na najpálčivejšie otázky súčasnosti a budúcnosti našej Slovače.
Imrich Fuhl: Parlamentné zastúpenie - Riešenie, ako pre koho?
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/160-nazory3-nazory3
/905-parlamentne-zastupenie-rieenie-ako-pre-koho
Jozef Schwarz: Udrží sa slovenskosť v Maďarsku?
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/160-nazory3-nazory3/903-jozef-schwarz-udri-sa-slovenskos-v-maarsku
Zhodnotenie súčasnej situácie slovenskej národnosti v Maďarsku a jej perspektíva boli hlavnými témami konferencie, ktorú v dňoch 30. novembra a 1. decembra 2012 v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) zorganizoval Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. „Táto konferencia je pokračovaním dialógu, ktorý sme začali v roku 2000, keď sme uskutočnili prvú konferenciu v Békešskej Čabe,” uviedla v úvode podujatia pred viac ako 90 zástupcami občianskych organizácií, slovenských samospráv a škôl v Maďarsku predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. Podľa jej slov viesť dialóg je potrebné na najvyššej úrovni medzi vládou Maďarskej republiky, Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku (CSSM), medzi CSSM a občianskymi organizáciami Slovákov v Maďarsku, ale aj medzi organizáciami navzájom. „Dialóg musí viesť aj vláda SR s vládou Maďarskej republiky a bolo by veľmi dobre, keby sme aj my, ako zástupcovia národnosti boli pri týchto rokovaniach. Takže základným mottom našej konferencie je dialóg. Dialóg, aby sme všetci, ktorí patríme k slovenskej národnosti, mali pocit, že sme aktívnymi účastníkmi nášho bytia a nielen jeho pasívnymi pozorovateľmi,” zdôraznila predsedníčka ZSM.
Účastníci konferencie hovorili o politike vlády SR ku krajanským komunitám, o možnostiach ponúkaných národnostným zákonom v Maďarsku, o činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v nových výzvach, o právach a ochrane národnostných menšín, o zákonodarstve a reformách v Maďarsku, o príprave menšín na obdobie volieb, ale aj o školstve, kultúre či o parlamentnom zastúpení menšín v Maďarsku.
Audio - Zvukový záznam konferencie:
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon01 - Ruzenka.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon02 - moderatMS.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon03 - Weiss.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon04 - Paulik.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon05 - Fuzik.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon05 - Ostrogonac.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon06 - Pero Lastic.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon07 - Diskusia 1.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon08 - Sipicky.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon09 - Paulik.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon10 - Fuhl.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon11 - Kraslan.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon12 - Jakabova.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon13 - Diskusia 2.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon14 - Schwarz.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon15 - Beno.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon16 - Istvanova 1.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon17 - Istvanova 2.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon18 - Homisinova.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon19 - Diskusia 3.MP3
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/MlyKon12 - Audio/MlyKon20 - Diskusia 4.MP3
„Nový volebný zákon nás znevýhodňuje“
„Slováci žijúci v Maďarsku sa domnievajú, že nový volebný zákon znevýhodňuje národnostné menšiny,“ - zaznelo na konferencii, podľa účastníkov ktorej problémom je aj registrácia voličov, ktorú zavádza nový volebný zákon. Príslušníci menšín sa už museli zaregistrovať pred dvoma rokmi. „Vtedy sme to prijali tiež s veľkým nepochopením aj s obavami, ale vtedy si to väčšinový národ nevšímal. Teraz sa to týka aj väčšinového národa a teraz je to značný problém, pretože sa potvrdilo to, čo sme hovorili, že je to určité obmedzovanie volebných práv,” povedala pre TASR predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. „V novom volebnom zákone je, že národnostný volič bude voliť alebo svojho národnostného kandidáta, ak chceme povedzme, aby sa niekto za slovenskú národnosť dostal do parlamentu, ale tým pádom nemôže voliť svoju politickú stranu,” dodala predsedníčka ZSM, podľa ktorej to je znova znevýhodnenie alebo až diskriminácia menšín. „Som presvedčená o tom, že ak niekto žije v Maďarsku a chce zmenu, alebo povedzme nechce zmenu, tak vie, že rozhodujúcim faktorom je, aká bude vláda. Od toho sa potom odvíja aj osud národností. Ak sa zástupca napríklad slovenskej národnostnej menšiny dostane do parlamentu, tak tam bude mať iba poradné právo, nebude teda poslancom so všetkými právami, aké majú ostatní poslanci,” zdôvodnila Ruženka Egyedová Baráneková obavy slovenskej menšiny.
Z prejavov rečníkov podujatia ďalej vyplynulo, že občiansku sféru slovenskej národnosti v Maďarsku trápi existenčná neistota. V novembri ešte organizácie nedostali podporu na tohtoročné fungovanie. Nahrádzajú ju z vlastných finančných zdrojov. „Môžem zodpovedne povedať, že nebyť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tak my, ako Zväz Slovákov v Maďarsku neviem, či ešte existujeme,” zdôraznila predsedníčka ZSM. Z reforiem, ktoré sa uskutočňujú v Maďarsku, sa aj ďalšie dotýkajú slovenskej národnosti, pričom najcitlivejšou je reforma školstva. Od 1. januára 2013 preberá štát školy, ktoré doteraz patrili samosprávam. Štát bude vymenovávať riaditeľov škôl. „Štát bude rozhodovať o tom, či tá slovenčina tam bude, hoci tam sú určité možnosti, keď slovenská národnostná samospráva má právo veta, aby sa tá slovenčina učila, ale príliš veľa otáznikov je v tejto téme. S našimi slovenskými pedagógmi, riaditeľmi škôl nebol vedený žiadny dialóg. Keby na tieto otázky boli odpovede, možno by to bolo jednoduchšie,” konštatovala predsedníčka ZSM. (tasr)
Aktuálne problémy a potreby Slovákov v Maďarsku v oblasti školstva
Maďarský štát, najmä kompetentné Ministerstvo ľudských zdrojov by sa malo zaviazať, že bude eliminovať všetky negatívne dopady podľa nás dostatočne nepremyslenej a unáhlenej reformy maďarského verejného školstva so silnými centralizačnými prvkami na tzv. slovenské školstvo v Maďarsku. Minimálnym cieľom pritom má byť zachovanie status quo; ak už o rozvoji reálne ani hovoriť nemôžeme, treba aspoň udržať dosiahnutú úroveň a zabrániť ďalšiemu kvantitatívnemu a kvalitatívnemu úpadku.
Žiaľ, skutočnosť, že už nebudú existovať osobitné normatívne podpory pre národnostné školy, môže viesť až k likvidácii národnostného školstva. Podľa donedávnej legislatívy národnostné samosprávy mali možnosť právom veta zabrániť zrušeniu národnostnej školy, čím sa im ich darilo udržať. Otázne je, ako sa im bude dariť chrániť záujmy svojej komunity po nepriaznivých zmenách dotyčných zákonov. Výsledkom novej maďarskej legislatívy na mnohých miestach je rušenie výučby v jazykoch národností, čím školy šetria peniaze. V praxi kladú pred rodičov výber, či sa ich deti budú učiť anglický jazyk alebo jazyk národnosti.
1. januára 2012 rozbehne svoju celoštátnu činnosť nové Stredisko K. Klebelsberga pre prevádzkovanie inštitúcií, ktoré bude mať 150 tisíc zamestnancov a jeho hlavnou úlohou bude riadenie škôl (samozrejme, aj národnostných), ktoré štát preberá od miestnych samospráv. Žiadame, aby toto stredisko ako na celoštátnej, tak aj na regionálnej úrovni zamestnávalo slovenských referentov. Ich výber by sa mal uskutočniť v tesnej spolupráci so zainteresovanými, vrátane Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Slovenskí školskí experti ako riadni zamestnanci Strediska K. Klebelsberga sú potrební aspoň v Békešskej, Peštianskej, Komáromsko-Ostrihomskej, Novohradskej a Boršodskej župe.
Ostro odmietame všetky snahy smerujúce k zrušeniu jednoty našich školských inštitúcií odňatím ich organickej súčasti: vlastnej materskej školy. Národnostné školy podľa nás v žiadnom prípade nemôžu byť „rozobrané“, t. j. materské školy sa nijako nemôžu oddeliť od základných škôl. Rázne žiadame zachovať osvedčený model, nemeniť štruktúru našich kľúčových školských inštitúcií takýmto drastickým zásahom, ktorý môže mať ľahko predvídateľné, veľmi negatívne následky.
Očakávame, aby vedenie Ministerstva ľudských zdrojov sledovalo so zvýšeným záujmom aktuálne úlohy súvisiace s prevzatím zvyšných dvojjazyčných škôl Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku a aby v maximálne možnej miere napomáhalo úspešné zavŕšenie tohto procesu.
Nedostatok z každého hľadiska vyhovujúcich, kvalitných učebníc v našich školách navrhujeme prechodne riešiť povolením a zabezpečením vhodných pomocných učebníc zo Slovenska, pri výbere ktorých majú mať rozhodujúce slovo naši učitelia slovenčiny.
V prípade slovenských národnostných poslucháčov už vo fáze prijímacích skúšok treba uplatniť princíp tzv. pozitívnej diskriminácie o. i. poskytnutím osobitných kvót a určením reálnych hraníc pre získanie potrebného počtu bodov. Miesta vyhradené najmä pre budúcich slovenských pedagógov, ale aj iných, pre národnosť potrebných odborníkov záväzne, garantovane musia byť štátom platené.
Ako výrazne znepokojujúcu vnímame výučbu slovenčiny detí v predškolskom veku. Dieťa v tzv. národnostnej materskej škole sa učí hodinu denne po slovensky a zvyšok dňa sa s ním tá istá vychovávateľka rozpráva len po maďarsky. V desiatkach tradične Slovákmi obývaných malých obciach sa výučbe slovenčiny vôbec nikto nevenuje. Základné školy, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet (prevažne je to iba štyri hodiny týždenne), sú finančne podvyživené a metodika vyučovania slovenského jazyka je napriek obetavosti slovenských pedagógov nevyhovujúca. Navyše, populácia pedagógov starne a v najbližšom období značná časť učiteľov slovenského jazyka odíde do dôchodku. Následne hrozí, že vyučovanie slovenčiny v týchto školách zanikne. Od nepriaznivej situácie v základných školách sa odvíja aj situácia na gymnáziách v Békešskej Čabe a Budapešti a na jestvujúcich katedrách slovenčiny na vysokých školách. Už v súčasnosti sa vyskytuje prípad, keď v prvom ročníku na vysokoškolskej katedre slovenčiny v Maďarsku nie je ani jeden študent.
Z poverenia účastníkov konferencie: Imrich Fuhl
Claude Baláž: Komu je to ľahostajné?
Vážení účastníci konferencie „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“,
dovoľte, aby som vás pozdravil pri príležitosti konania konferencie, ktorá svojím obsahom patrí k najvážnejším nezodpovedaným otázkam celého spoločenstva Slovákov žijúcich v zahraničí. Žiaľ, stále sa len pýtame a stále sme bez konkrétnej odpovede, stále počúvame slová a stále chýbajú skutky, ktoré by neutešený stav vedeli zvrátiť.
Keď mottom Slovenských národných slávnosti v srbskej Vojvodine je „Stretávajme sa, aby sme na seba nezabudli“, tak mottom Slovákov v Maďarsku sa stáva „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku“.
Keď sa hovorí o menšinách v strednej Európe, v dôsledku dlhodobej masívnej propagandy sa každému vyjaví „problém” maďarskej menšiny. Veľmi málo, alebo takmer vôbec, sa nehovorí o iných národnostných menšinách rôzne roztrúsených v našom regióne v dôsledku historického vývoja. Historicky najväčšia slovenská menšina žila na území dnešného Maďarska, kam sa podela takmer polmiliónová slovenská menšina v Maďarsku?
Významný slovenský básnik žijúci v Maďarsku Gregor Papuček to výstižne povedal takto: „Keď už je situácia takáto, keď sme v skutočnosti pred úplným zánikom, potom, ako ďalej. Mali by sme sa od základu zmeniť. To znamená úplne. Začnime napríklad tým, že sa prebudíme, trošku sa osmelíme, nadýchame sa trochu zdravého optimizmu. Je to potrebné, lebo v polospánku sa dá len snívať. To sme robili doteraz a ajhľa kam sme sa dostali! Prebuďme sa a triezvo uvažujme!“
Averz slovenskej menšiny v Maďarsku, maďarská menšina na Slovensku nemá problémy verejne špecifikovať svoje problémy. Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku, ktorý sa konal v novembri 2012 v Šamoríne, to jasne definoval okrem iného nasledovne: „na Slovensku je potrebné vytvoriť lepšie podmienky pre život, pretože za terajšej situácie nie sú ideálne podmienky pre sebarealizáciu menšín“/.../ „nutnosť vyvíjania nátlaku na politické strany, ktoré musia zodpovedať za svoje sľuby týkajúce sa etník.“ /.../ „v súvislosti s používaním menšinových jazykov na Slovensku, ak aj principiálne existuje možnosť na ich používanie, nie je isté, že to platí i v praxi. Často sa príslušné normy aplikujú nedôsledne” /.../ „...snahu vytlačiť z verejnej diskusie témy, ktoré sú dôležité pre maďarskú menšinu rozširovaním domnienky, že sa tým iba prehlbuje napätie, preto o nich netreba toľko hovoriť. Zametenie problémov pod koberec nie je riešením.”
Práve preto treba vysloviť uznanie Zväzu Slovákov v Maďarsku, že prevzal na seba ťažkú a zodpovednú úlohu tých, ktorí neustále pripomínajú, vysvetľujú, hľadajú i žiadajú ako riešiť nelichotivé postavenie Slovákov žijúcich v Maďarsku. Dúfajme, že toto postavenie vlajkovej lode sa im s čo najširšou podporou krajanskej verejnosti v Maďarsku, na Slovensku i v celom slovenskom zahraničí podarí i naďalej udržať.
Na záver malý pohľad do minulosti Slovákov v Maďarsku. Uvediem tri citáty:
21. novembra 1931, Budapešť: Z listu A. Kolesára tajomníkovi Matice slovenskej o návrhoch na slovenské kultúrne a literárne podujatia v Maďarsku a ťažkostiach s ich realizáciou.... „Najsmutnejšie na celej veci, že práve „Slováci“ u vlády sediaci sú odporcovia všetkého čo je slovenské. No, ale dúfajme, že sa nám podarí aj dačo viacej vykonať v záujme slovenského národa a jeho kultúry.“
12. februára 1937: Slovenský Komlóš - zo žiadosti Roľníckeho spolku v Slovenskom Komlóši Matici slovenskej v Martine o zaslanie kníh, časopisov a divadelných hier: „...Keďže som sa rozpísal nesmiem zameškať opísať naše kultúrne pomery slovenské u nás, žiaľ Bohu zaujatosť by bola v našom ľude, to tvrdí keď sa hrá slovenské divadlo, že všetko je preplnené, keďby len úrady neprekážali všade! To si človek musí podošve zodrať pokým príde k niečomu.“
Marec 1947, Budapešť: Z listu Československej presídľovacej komisie v Maďarsku - ústredie v Budapešti ktorým žiada Maticu slovenskú o pomoc pri zakladaní knižníc pre Slovákov v Maďarsku.... „V dobe propagandy našej presídľovacej akcie /v r.1946/ sme radostne zistili, že Slováci a Česi v Maďarsku prechovávajú v svojej duši mimoriadnu silu odporu proti najbezohľadnejšej maďarizácii, ktorá zúrila v minulých dlhých storočiach. Tento životný elán udržiaval v ich srdciach jedine dar knihy. Bez svojských škôl, spolkov, organizácií udržiavali si títo naši bratia rodolásku a národné povedomie jedine prostredníctvom českých a slovenských kníh, po ktorých vždycky dychtivo siahali. Mnohí z týchto našich bratov presídlia v krátkom čase do ČSR ale i napriek presídľovacej akcie pod vplyvom zámernej maďarskej protipropagandy ostane v Maďarsku ešte mnoho Čechov a Slovákov, ktorých budúci osud kult. - národný nesmie nám byť ľahostajný.“
Píše sa rok 2012 a skúsme si na záver položiť aj takúto otázku „Komu je to ľahostajné: ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“
S úctou a krajanským pozdravom
Dr. Claude Baláž
predseda Združenia nezávislých expertov
pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov
Fotogaléria
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.347219555377027.76429.147596498672668&;type=1
Dialóg, istota a nádej - O prínose konferencie v Mlynkoch
Konferenciu „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“ uviedla predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. Podčiarkla potrebu dialógu medzi vládou a menšinovou samosprávou, samosprávou a občianskymi organizáciami, medzi občianskymi organizáciami navzájom, ako aj medzi vládami Maďarska a Slovenskej republiky. Základným mottom v rámci spomínanej spolupráce, ktorú akcentovala aj konferencia, by mali byť podľa R. Baránekovej Egyedovej 
dialóg, istota a nádej. Dialóg má dať zúčastneným pocit, že sú aktívnym účastníkom bytia, pocit, že sú dôležití ako občania aj ako príslušníci menšiny. Chcú mať istotu, že sú partnermi pre jednu aj druhú republiku a chcú mať nádej, že slovenská národnosť v Maďarsku prežije. Podčiarkla nevyhnutnosť zapojenia mládeže do aktívnej činnosti, pretože slovenská národnosť prežije iba vtedy, ak mládež prevezme štafetu.
Veľvyslanec Peter Weiss o stratégii vzťahov SR a Maďarska
Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss vo svojom vystúpení vysoko ocenil prácu riaditeliek a učiteliek slovenských škôl, ktoré sa usilujú, aby sa potomkovia Slovákov naučili po slovensky. „Slovenská menšina je klenotom, ktorú si chceme uchovať ako obohatenie slovenského kultúrneho dedičstva,“ povedal o. i. P. Weiss, ktorý vyzdvihol skutočnosť, že téma Slovákov v zahraničí je vážnou témou pre všetky slovenské vlády od vzniku samostatného Slovenska. V súčasnosti podľa jeho slov vznikla jedinečná príležitosť na Slovensku aj tým, že máme jednoliatu vládu, čím vzniká možnosť urobiť kvalitatívne zmeny v krajanskej agende. Zámerom je pomôcť národnej identite, rozvoju národnostného života bez spolitizovania tejto témy, pričom sa plynule naviaže na všetko dobré, čo bolo vykonané doteraz. V súčasnosti sa podľa P. Weissa ukazuje potreba zásadných zmien v starostlivosti o Slovákov v zahraničí. Vstupom do EU a voľným pohybom osôb nám vznikli nové komunity v zahraničí, napr. vo Veľkej Británii. Je to nová téma a bude treba na ňu reagovať. Vyzval zároveň k ukončeniu sporov medzi jednotlivými spolkami a organizáciami Slovákov v zahraničí vyostrenými v poslednom období, čo viedlo aj k výmene na poste predsedu ÚSŽZ. „Je treba sporiť sa o dobré riešenie, ale rozhodnutia prijímať spolu,“ - 
uviedol P. Weiss. Slovenský veľvyslanec podčiarkol, že je v záujme slovenskej vlády snažiť sa o dobré vzťahy s Maďarskom. Tie sú strategickým záujmom s cieľom vytvárať priaznivé podmienky pre život menšiny a pre stabilizáciu situácie v EU.
ÚSŽZ a politika SR voči krajanom v zahraničí
Člen vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Igor Kováč konštatoval, že kvalitatívne sa zlepšuje úroveň starostlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k slovenským národnostným menšinám a krajanským komunitám v zahraničí. Informoval o zmenách, ktoré nastali ohľadne postavenia ÚSŽZ v štruktúre orgánov slovenskej štátnej správy. Podčiarkol, že agenda zahraničných Slovákov sa dostala do kompetencie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZV a EZ), čím sa zvýšila váha a postavenie tejto agendy v rámci celkovej štátnej politiky. Jedným z dôsledkov bude, že slovenské zastupiteľské úrady budú podstatne viac zapojené do plnenia úloh štátu v tejto oblasti. Informoval, že sa výhľadovo počíta s tým, že v rokoch 2013-2014 sa pripraví nová koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a v rokoch 2014 až 2015 by sa pripravila novela zákona prípadne i nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Igor Kováč predstavil aj závery, ktoré vyplynuli z nedávneho rokovania Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012 a z nich vyplývajúce úlohy pre ÚSŽZ - prehodnotenie dotačného systému, aktívna podpora jazykových a kultúrno-poznávacích pobytov pre deti, obnovenie komisie pre školstvo a vzdelávanie, zjednodušenie administratívy pri vydávaní osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, zlepšenie komunikácie s krajanmi a zvýšenie podpory odborným krajanským sympóziám a konferenciám. Záverom podčiarkol dôležitosť toho, že ÚSŽZ potrebuje poznať názory a skúsenosti krajanov a vyzval k užšej spolupráci pri výmene informácii.
Anton Paulik o novom národnostnom zákone v Maďarsku
Zástupca generálneho riaditeľa národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Anton Paulik informoval o novom národnostnom zákone. Uviedol, že 70 % textu nového zákona je totožný so starým zákonom. Zdôraznil, že je nevyhnutné dobre poznať zákon, aby bolo možné ho aj náležite využiť. Novinkou je, že v centre pozornosti nie sú samosprávy, ale do popredia idú jazykové práva a zákon spresňuje podmienky využívania kolektívnych práv. Definuje povinnosti štátu a samospráv voči národnostiam v obciach s podielom národnosti nad 20 %, ako aj práva národností s podielom nad 10 % obyvateľov. Kolektívne práva budú uplatňované voči národnostiam podľa nového sčítania obyvateľstva. Novinkou je, že sa budú týkať aj cudzincov s trvalým pobytom v Maďarsku. Voľby národnostných samospráv sa môžu konať v obciach, kde sa k danej národnosti prihlási a kde sa na volebnú listinu tej-ktorej národnosti zapíše najmenej 30 osôb. Zákon spresňuje aj podmienky spolupráce miestnej samosprávy s národnostnou samosprávou. Dáva zároveň národnostnej menšine možnosť prijať občianstvo inej krajiny.
Anton Paulik prezentoval počas konferencie aj nové ministerstvo v Maďarsku - Ministerstvo ľudských zdrojov. Ide o veľké ministerstvo, ktoré pokrýva starostlivosť o človeka v oblasti zdravotníctva, školstva, kultúry, cirkví, národností. Podľa jeho slov však vyvstáva problém, že rozsiahla štruktúra neumožňuje, aby sa iniciatívy zdola rýchlo realizovali. K volebnému zákonu uviedol, že právo na zastupovanie je kolektívne právo, a preto sa viaže k určitému počtu ľudí. Cieľovou skupinou práv sú celé národnosti určené sčítaním obyvateľstva. Teraz je stav taký, že 30 osôb v obci sa musí zaregistrovať ako národnostný volič, 30 osôb musí voliť a musí byť najmenej 5 kandidátov. Volič sa pred parlamentnými voľbami musí rozhodnúť, či chce voliť ako národnostný volič alebo väčšinový obyvateľ (teda na celoštátne listiny politických strán). K tomu, aby kandidát niektorej národnosti sa dostal do parlamentu, bude potrebných okolo 18 tisíc hlasov. K tomuto je treba nájsť kompromis v osobe kandidáta (ktorého môžu navrhnúť iba celoštátne národnostné 
samosprávy) a vykonať propagáciu na celoštátnej úrovni.
Predseda CSSM Ján Fuzik o hrozbe likvidácie národnostného školstva
Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Ján Fuzik pripomenul dôležitosť starého národnostného zákona z 1993, ktorý oživil národnostnú činnosť v Maďarsku. Novoprijatý zákon podľa J. Fuzika nedáva reálnu šancu na parlamentné zastúpenie národností. Nový zákon v oblasti školstva definuje, že štát preberá od 1. januára 2013 všetky školy vrátane národnostných. Pre národnostné školy to znamená, že budú „rozobrané“ - materské školy sa musia oddeliť od základných škôl. Zároveň už nebudú existovať osobitné normatívne podpory pre národnostné školy, čo môže viesť až k likvidácii národnostného školstva. Predseda CSSM uviedol konkrétne prípady obcí, v ktorých tieto procesy už začali. Podľa starej legislatívy mali národnostné samosprávy možnosť právom veta zabrániť zrušeniu národnostnej školy, čím sa im ich darilo udržať. Teraz vznikajú obavy o vážne straty v oblasti národnostného školstva.
Podobné problémy majú aj ďalšie národnosti
Na konferencii vystúpili aj zástupcovia dvoch ďalších národnostných menšín žijúcich v Maďarsku. Predseda Zväzu Chorvátov v Maďarsku Joso Ostrogonac potvrdil tendenciu likvidácie materských škôl a osvetových stredísk zo strany štátnej moci. Výsledkom novej maďarskej legislatívy na mnohých miestach je rušenie výučby v jazykoch národností, čím školy šetria peniaze. V praxi kladú pred rodičov výber, či sa ich deti budú učiť anglický jazyk alebo 
jazyk národnosti.
Riaditeľ Srbského inštitútu v Budapešti Pero Lastić uviedol, že štandardy ochrany menšín v Maďarsku sa často menia. Rozkvet bol v 90. rokoch. Niekdajší predseda Celoštátnej srbskej samosprávy konštatoval zhoršenie štandardov ochrany národnostných menšín za ostatné roky v dôsledku posledných zákonných úprav na základe individuálnych poslaneckých návrhov. Podľa P. Lastića „musíme byť tolerantnejší navzájom, ústretovejší k sebe samým, spolupracovať, komunikovať, mať trpezlivosť, byť ráznejší a rozhodnejší. Nebudeme úspešní, keď budeme izolovaní.“
Matej Šipický o garancii práv národnostných menšín
Otázkam novej legislatívy vo vzťahu k národnostiam sa venoval aj predseda Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Matej Šipický. Konštatoval, že legislatíva je podrobná ohľadne práv národností, ale má veľké nedostatky vo vzťahu k legislatívnym a organizačným garanciám uplatňovania týchto práv. Tieto nedostatky diskriminujú alebo môžu diskriminovať národnosti. M. Šipický podal rozbor nedostatkov legislatívy počnúc ústavou a národnostným zákonom až po volebný zákon. Tieto nedostatky sú kritizované tak Benátskou komisiou, ako aj domácimi autoritami. Podstata problému spočíva podľa neho v tom, že práva sú definované, ale nie je definovaná povinnosť štátu niečo zabezpečiť, nie je garantovaná ani minimálna finančná podpora národnostných menšín.
Samosprávy budú zbytočné, ak to nebude pre koho robiť...
Vedecká pracovníčka Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach Mária Homišinová oboznámila konferenciu s výsledkami výskumu jazykovej komunikácie slovenskej mládeže. Výskum došiel k jednoznačnému záveru, že najvážnejšími problémami sú rodina a jazyk. Rodina prestáva komunikovať v slovenskom jazyku, rodičia neučia svoje deti po slovensky. Zbytočne sa budú vytvárať samosprávy, ochrana práv a podobne, ak to nebude pre koho robiť. Na tomto závere sa zhodli všetci účastníci konferencie v Mlynkoch. (uszz.sk)
Program konferencie vo formáte .pdf: www.oslovma.hu/XXX/MlyKonfP.pdf
O konferencii Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? - 2011:
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/183-archiv-politika-archiv-politika/584-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku
Zväz Slovákov v Maďarsku v úsilí pokračovať v začatom dialógu aj v roku 2012 usporiadal konferenciu pod názvom „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“. Cieľom dvojdňového podujatia bolo zhodnotenie súčasnosti a načrtnutie perspektívy života príslušníkov slovenskej národnosti v Maďarsku, spoločné hľadanie odpovedí na najpálčivejšie otázky súčasnosti a budúcnosti našej Slovače. Účastníci konferencie sa venovali otázkam miesta Slovákov medzi národnosťami v Maďarsku; postaveniu Slovákov v Maďarsku v kontexte aktualizácie koncepcie starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí; slovenskej kultúre a slovenskému jazyku v Maďarsku; no a v neposlednom rade novej maďarskej legislatíve a dopadom jednotlivých právnych noriem na našu samosprávnu a občiansku sféru. Z programu konferencie pritom nechýbali ani vystúpenia expertov z radov iných, v Maďarsku žijúcich národností.
Fotogaléria
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.347219555377027.76429.147596498672668&;;type=1
Konferencia ZSM „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“
30. novembra a 1. decembra 2012 v Mlynkoch
Zväz Slovákov v Maďarsku usporiadal v dňoch 30. novembra a 1. decembra 2012 v doškoľovacom stredisku BV v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) konferenciu pod názvom „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“.
P r o g r a m
30. novembra 2012
15.00-16.30 Príchod a ubytovanie sa účastníkov konferencie
17.00 „Daj Boh šťastia tejto zemi“
Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena
Otvorenie konferencie - úvodné slová:
predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková
Moderátor prvého dňa konferencie: predseda Vedeckej rady VÚSM Matej Šipický
17.15 Peter Weiss
mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku
„Politika vlády SR ku krajanským komunitám“
17.25 Igor Furdík
predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
„Činnosť ÚSŽZ v súčasných podmienkach - nové výzvy“
17.35 Anton Paulik
zástupca generálneho riaditeľa národnostného odboru
Ministerstva ľudských zdrojov
„Nové možnosti pre národnosti poskytnuté národnostným zákonom“
17.50 Ján Fuzik
predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku
„Národnostné práva, zákonodarstvo a reformy v Maďarsku“
18.10 Joso Ostrogonac (József Osztrogonácz)
predseda Zväzu Chorvátov v Maďarsku
„Úspechy a problémy občianskej sféry chorvátskej národnosti v Maďarsku“
18.35 Pero Lastić (Péro Lásztity)
riaditeľ Srbského inštitútu v Budapešti
„Premeny štandardov pre ochranu menšín v Maďarsku
- Nové výzvy - Ako ďalej?“
18.50 Diskusia
20.00 Večera
1. decembra 2012
08.00 Raňajky
09.00 „V tých pilíšskych dúbravách...“ - Slovenský páví krúžok v Mlynkoch
Moderátorka druhého dňa konferencie: profesorka Univerzity ELTE Anna Divičanová
09.15 Matej Šipický
predseda Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku
„Legislatívne nedostatky v oblasti národnostných práv“
09.30 Anton Paulik
zástupca generálneho riaditeľa národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov
„Slováci v Maďarsku, ako ďalej do volieb?“
09.45 Imrich Fuhl
vedúci Klubu poslancov Spolu, člen Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku
„Parlamentné zastúpenie našich národností - Riešenie? - Ako pre koho?“
10.00 Štefan Kraslán
vedúci národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov
„Nový školský zákon a národnostné školstvo v Maďarsku“
10.15 Mária Jakabová Šingeľová
bývalá generálna tajomníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku
„Šťastnú cestu z tieňov ku svetlu!“
10.30 Diskusia a kávová prestávka (od 11.10)
11.30 Jozef Schwarz
sociológ a publicista
„Slovenskosť a jej premeny - vybrané otázky udržania slovenského života
Slovákov v zahraničí s osobitným zreteľom na Slovákov v Maďarsku“
11.45 Pavol Beňo
sociológ a prekladateľ
„Postrehy z oblasti pestovania kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku“
12.00 Anna Ištvánová
riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe
„Civilný občan v národnostnom dome“
12.15 Mária Homišinová
vedecká pracovníčka Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach
„Jazyková komunikácia slovenskej mládeže v Maďarsku - stav a perspektívy“
12.30 Diskusia
14.00 Obed
15.30 Záver konferencie
_____________________________________________________________
Kontakt: Ruženka Egyedová Baráneková ● Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. ● +36 30 9287599
Podujatie sa uskutočnilo s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Fotogaléria
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.347219555377027.76429.147596498672668&;;;;type=1
