Svedectvo slovenských novín v časoch Uhorska
Pravidelne ho dostávali členovia uvedeného spolku, ktorí ročne zaplatili jednu zlatku členské. Okrem časopisu dostávali aj kalendár. Odberateľmi tohto časopisu boli predovšetkým roľníci zo slovenského vidieka. Zodpovedným redaktorom časopisu bol Pavel Štiasny a neskôr Štefan Gazda. Z obidvoch slovenských budapeštianskych novín sme vybrali z roku 1902 a 1910-1913 niekoľko zaujímavých správ. Denník Slovenské noviny roku 1902 vychádzal už ako 17. ročník.
Roku 1897 v Slovenských novinách sa v tiráži objavil hlavný redaktor Dr. Adolf Pechány a s veľkou radosťou uverejňuje túto správu:
Slovenské noviny 11. februára 1910
Archív:
https://snk.sk/sk/55-100-rocne-noviny/731-co-sa-pisalo-v-novinach-pred-100-rokmi-10-16-augusta-1914.html
Maďarizačný časopis a história slovenskej dediny
https://misosestak.blog.sme.sk/c/469092/madarizacny-casopis-a-historia-slovenskej-dediny.html
Pod hlavičkou Slovenská revolúcia preberá denník z novín Pesti Hirlap: „Pohoršujúci škandál vyviedli predvčerom gemerskí panslávi na prastarom statku grófovcov Andrássyovcov v Betliari. Z evanjelickej cirkevnej školy v utorok ráno strhli címer krajiny a maďarský nápis a pohádzali do blata. Školskú nacionálnu zástavu roztrhanú hodili do potoka. Predchádzajúcou udalosťou tohto krv poburujúceho škandálu bolo to, že hlavný slúžny rožňavského okresu so školou udržiavajúcu luteránskou cirkvou už od piatich rokov vedie boj preto, aby cirkev prinútil k tomu, aby postavili poriadnu a verejnému zdravotníctvu zodpovedajúcu školu. Učiteľ, ktorý je ináčej skutočný Uhor, zo 106 detí všetko slovenskej materinskej reči, posiaľ sa ani jeden nenaučil ani čo len maďarsky pozdraviť. Rožňavský hlavný slúžny Elemér Nagy konečne zunoval toto ustavičné naťahovanie sa bigotnou luteránskou školskou stolicou a aby jedným šmahom koniec urobil týmto hanebným pomerom, dal zavrieť toto ošarpané pokútne hniezdo. Sotva že hlavný slúžny vykročil z dediny, panslávski agitátori, akých je medzi gemerskými Slovákmi už všade plno, niekdajších hrdinských bojovníkov Rákocyho pobúrili proti uhorským vrchnostiam hovoriac, že slovenskú cirkevnú školu takto násilne chcú zoštátniť a vieru a reč Slovákov vykynožiť. Ohlúpený nástup ľudí potom v opravdovej revolucionárskej nálade napadol školu a naše sväté národné odznaky pohanil. Útok sa tak odrazu podľa dohovoreného znaku stal, že sa aj Betliarska žandárska stráž len hodne neskoro dozvedela o tomto zločine a teraz prísne stopuje buričov. Títo tak iste sú z tých slovenských robotníkov, ktorí sa vrátili z Ameriky, ktorých tam za morom otravuje a za buričov posiela domov americká panslávska propaganda. Betliar, kde sa tento hanebný útok stal, je sotva na pol hodiny vzdialený od čisto maďarskej Rožňavy, obyvateľstvo ktorého mesta je celkom pobúrené na tom, že sa panslávski buriči už aj tak blízko hanebne chovajú. Podžupanovi Gemerskej stolice bol poslaný telegram o zatvorení školy, ako aj útoku proti idey uhorského štátu. Podžupan Bornemisza porobil rýchle poriadky, aby všetci vinníci boli potrestaní“.
Slovenské noviny 9. marca 1913
Nevlasteneckí žiaci
„Budapesti Hirlapu zo Šopronu oznamujú: Asi pred poldruha mesiacom správa Banskobystrickej vysokej školy medzi poslucháčmi ústavu objavila zárodky panslavistického pohybu. Ustálili, že spolok mládeže vydržiaval tajné politické zhromaždenia a jeho snahou bolo, aby slovenské obyvateľstvo Horniakov ku tomu primäl, aby v páde prípadnej ruskej vojny verejne napadli Maďarov. Aj to ustálili, že spolok je v spojení s mládežou viacerých škôl v Uhorsku a vyšetrili, že aj v Šoproni je podobný panslávsky spolok, ktorého hlavným vodcom je jeden žiak učiteľskej pripravovne. Z poverenia ministerstva vnútra do Šoprone prišiel kapitán štátnej polície Štefan Császár, ktorý spolu so šopronskou políciou zaviedol vyšetrovanie a výsledkom vyšetrovania bolo, že zo šporonskej vysokej evanjelickej školy po vykonaní disciplinárneho pokračovania piatich preparandistov a dvoch teológov zo školy vyhodil. Na čele slovenského panslávskeho spolku mládeže stál teológ Miroslav Bibza z Horniakov, ktorý bol v spojení so slovenskými poslucháčmi vysokých škôl v Uhorsku. Slovenskí šopronskí študenti pod vojvodstvom Bibzu brali účasť na akcií banskobystrických študentov. Na zhromaždení rečnili zväčša básne pansláva teológa Bibzu. Polícia študentom viackrát prekutala byty a veľmi veľa listov a iných kompromitujúcich listín zhabala. U študentov našli aj litografické noviny poburujúceho obsahu, ktoré na vysokých školách litografovali. Na vyšetrovanie poťahujúce sa listiny polícia odovzdala štátnemu zastupiteľstvu v Šoproni, kde ich pridelili kráľovskému fiškusovi Bezsek - Huszákovi. Polícia zatiaľ Miroslava Bibzu, kým sa pokračovanie skončí, postavila pod dozor a Bibza nesmie odísť z mesta“.
Poznámka:
M. Bibza pochádzal z Mošoviec
a bol bratom učiteľa v Str. Plachtinciach Jána Bibzu
Slovenské noviny 20. marca 1913
„Z Púčkov, časopisu členov vlani v auguste v Turčianskom Svätom Martine založeného študentského spolku „Mor ho“ novšie znovu vykvitol smutný poľutovaniahodný kvietok. Profesorský zbor evanjelického gymnázia v Bekešskej Čabe prišiel na to, že si žiak VII. triedy ústavu Michal Laciak, syn hornotisovníckeho farára v Novohrade dopisuje s istým Jančom, ktorého z kežmarského evanjelického gymnázia pre zúčtovanie sa na protivlasteneckom pohybe študentov nedávno odstránili. Proti poblúdenému šuhajovi Laciakovi profesorsky zbor zaviedol vyšetrovanie, z ktorého vysvitlo, že Laciak tiež bol účastným protivlasteneckého pohybu organizovaného v Šoproni, Kežmarku, B. Bystrici a že tento medzi žiakmi a ľudom rozširoval následkom čoho profesorský zbor Michala Laciaka z ústavu vyhodil“.
Poznámka:
M. Laciak bol farárom v Dolných Strhároch
Od roku 1885 začal v Budapešti vychádzať slovensky písaný, poučný a hospodársky časopis Vlasť a svet. Jeho vydavateľom bol Uhorsko-krajinský vzdelávací spolok a vychádzal ako dvojtýždenník. Pravidelne ho dostávali členovia uvedeného spolku, ktorí ročne zaplatili jednu zlatku členské. Okrem časopisu dostávali aj kalendár. Odberateľmi tohto časopisu boli predovšetkým roľníci zo slovenského vidieka. Z kompletného ročníka z roku 1902 sme pre čitateľov z rubriky Chýrnik vybrali niektoré zaujímavé udalosti, týkajúce sa aj Novohradu.
Vlasť a svet 30. marca 1902
„Gazdovia v Ozdíne (Novohrad) pod predsedníctvom strojníka z Dobrej Nivy Jána Polievku založili mliekársky spolok. Na čele spolku stojí tamojší richtár Pavel Spišák a gazdovia Michal But a Martin Koška“.
Vlasť a svet 27. apríla 1902
Balón v Novohradskej stolici: „V tieto dni práve cez poludnie pristal na stred obce Želovce jeden balón, ktorý bol jeden z tých balónov, ktoré viedenská vzduchoplavebná spoločnosť z času na čas púšťa s cieľom, aby mohla vyskúšať trvácnosť balónov. Na týchto balónoch bývajú priviazané upozornenia vo viacerých rečiach, ktorými sa dáva na známosť, že kto takýto balón nájde, aby ho neskazil, ale aby ho poslal k menovanej spoločnosti do Viedne. Občania si prečítali toto upozornenie a potom balón odovzdali na železnicu v Balašských Ďarmotách“.
Vlasť a svet 31. augusta 1902
„O jazero Morské oko, ležiace v Tatrách na hranici Uhorska a Haliča, od minulého týždňa v Štajerskom Hradci zasadajú sudcovia, ktorých uhorská a rakúska vláda poverila, aby rozsudkom vyriekli, či menované jazero a jeho okolie patrí k Uhorsku alebo do Haliču. Sudcovia túto nedeľu majú odísť do Tatier ku tomu jazeru“.
Inzeráty a trhové ceny
Tento spolkový dvojtýždenník mal vo svojom obsahu aj inzeráty a uvádzal tiež trhové ceny v Budapešti. Na inzertnej strane sa v každom čísle objavovalo približne 6-8 plošných inzerátov. Najčastejším inzerátom zo Slovenska bol inzerát významného slovenského podnikateľa v oblasti výroby poľnohospodárskych strojov Michala Treskoňa z Bytče. Tento na ten čas popredný výrobca v Uhorsku odporúčal v inzerátoch kupovať jeho mláťačky, triery, geple, rajtáre, sečkovice, šrotovníky, sejačky, pluhy, brány, rezačky na kapustu, mačkadlá, železné mangle, decimálne váhy a iné stroje.
Poznámka:
Učiteľ a spisovateľ A. Pechány (Pecháň) sa narodil r.1859 v Ilave, propagoval ideu jednotného maďarského národa, usiloval sa potláčať vedomie slov. nár. identity a historickej kontinuity. Po rozpade monarchie bol v službách horthyovského režimu, riadil pomaďarčovanie slovenskej menšiny v Maďarsku, spolupracoval s iredentou a doslova bol špiónom, donášajúcim úradom na národne uvedomelých Slovákov. Zomrel v Budapešti roku 1942.
Ján Potran