Oprášené fotografie - Z našej nedávnej minulosti
Anno 1994 - Konferencia Vývinové tendencie tvorby slovenských spisovateľov z Dolnej zeme ● Predstavy na Slovensku o Dolnej zemi - predstavy dolnozemských Slovákov o Slovensku ● Texty a kontexty ● Niekoľko nepohodlných myšlienok ● Neuzatvárať sa do seba ● Ťaživé položenie - Keď vymiera národnosť...
Z optiky slnečného svetla a klobásovej vône
Prirodzené svetlo ako základná podmienka fotenia sa prenáša aj na tvorbu literárneho textu o druhej svetovej vojne, vrátane holokaustu. ● V románe je nahromadené veľké množstvo faktov a fotografií (247 záberov) z oblasti európskej, maďarskej a lokálnej histórie, z dejín kultúry, ako aj z dejín miestnej slovenskej kultúry.
Zoltán Bárkányi Valkán: Odkladaná návšteva
Starý Petrík dlho postával pred bránou svojho domu. Iba Pánboh vie, povzdychol si zo srdca plného smútku, keď sa rozhodol aj on k odchodu a zamykal bránu do šera ponoreného domu. Už s kľúčom v ruke mávol beznádejne, ako človek, ktorý už nemá čo povedať. Iba Pánboh vie, iba Pánboh vie...
O. Seberini: Otec stískal a syn výskal
26. marca 1824 v Maglóde sa narodil významný spisovateľ, farár a verejný činiteľ Ondrej Seberini.● „Čo to za zástup k juhu na hradskej ozbrojený kosami? Je to dolnozemská Slovač, ktorá vybrala sa na výžinok. Dvadsať, tridsať, do päťdesiat a sto párov v jednom zástupe vyjedná celú pustu...“
Bendeguz, Kolompos a Pišta Kurtaforint
Satirický román Jána Chalupku (1791-1871) „Bendeguz alebo Z Turca až na koniec sveta” je svojrázna donkichoniáda, vykresľujúca slovenské národné odrodilectvo 19. storočia. Dvaja pomaďarčení turčiansky zemani Bendeguz a Kolompoš sa vyberú na cestu do sveta hľadať „pravlasť” Maďarov.
Dva domovy - jeden v duši, druhý v srdci
Krst básnickej zbierky Váha ľudskosti od Jozefa Medveďa z Gbeliec sa nekonal v Gbelciach ako by sa dalo očakávať. Rodiskom týchto spomienkových motívov je Brezno, odkiaľ autor pochádza a sem sa právom vrátilo aj jeho poetické slovo o breznianskom detstve. - Ako (si) vážiť ľudskosť - Potichu, pokorne, skromne...
Jozef Šiška už tretí rok žije sám samučičký. Pravda, v takomto rozpoložení nie je z vlastnej vôle, ale určením osudu mu dni plynú jeden ako druhý, rovnako jednotvárne, ticho a nudne. Jeho syn a dcéra už preveľmi dávno, ešte za socializmu, zutekali za hranice. Zastavili sa až v Kanade, kde sa ich ujali priatelia z detstva.