alt : header1.swf



Tue07162019

Posledná aktualizácia22:00:36

Spisovateľ Milan Ferko a Slováci v Maďarsku

ferksen1K nedožitej osemdesiatpäťke spisovateľaM. Ferko urobil z uhorských dejín pútavý príbeh, živší ako životPodnety pevnejšieho národno-historického a emancipačného postoja k majorite.Predkovia Pilíšanov sa stali protagonistami až legendárnej slovenskej minulosti, samozrejme, spoločnej s Maďarmi.

K nedožitej osemdesiatpäťke spisovateľa

Slováci a dejiny - toť otázka! Nie, nechystám sa skúmať vzťah Slovákov k svojmu poldruha tisícročnému prežívaniu. Ani hľadať miesto slovenského národa na šachovnici osudov sveta či Európy, alebo aspoň v našej podtatranskej kotline. Chcem len pripomenúť jedného z našich literátov, ktorý dokázal naplno a s umeleckou presvedčivosťou priblížiť osudové (osudné?) momenty života ľudí, ktorí sa dnes volajú Slováci, alebo aspoň obyvatelia ferksen2Slovenskej republiky. Je to Milan Ferko. Literárnych diel s historickou tematikou napísal neúrekom a majú množstvo strán. Spomeňme tisícstopäťdesiatstranovú ságu o Svätoplukovi, trojzväzkového Jánošíka, ale aj potulky Marka Aurélia a viacerých iných po našom území. Ale ani najnovšie osudy Slovenska a Slovákov v dvadsiatom storočí neunikli jeho umeleckému stvárneniu. Zo suchej histórie urobil šťavnatú súčasnosť.

Relatívne okrúhle nedožité jubileum (85 rokov) skutočne slovenského spisovateľa Milana Ferka v decembri 2014 ma priviedlo k napísaniu nasledujúceho textu. S Milanom som sa stretol prvýkrát naživo v lete 2006. Stretnutie bolo zámerné. Chvíľu predtým v tom istom roku som sa zoznámil s rázovitým Slovákom z Maďarska Rudom Fraňom. Staviteľ školený všetkými vzdelávacími stupňami, v tom čase aj podnikateľ v cestovnom ruchu a trojnásobný emeritný starosta svojej rodnej obce. V zrelom veku ho silne kopla aj literárna múza - v roku 2006 mal na svojom konte napísané a vydané dve knihy. Jednu o histórii obce a druhú o jej ľudovom staviteľstve. Pre úplnosť expozície treba dodať, že Rudo žije v obci Senváclav (Pilisszentlászló), ktorá stáročia patrí do enklávy viac či menej slovenských krajov medzi Ostrihomom a Budapešťou, hovoríme im Slováci z Pilíša.

Priateľovou veľkou láskou tradovanou už od detstva bola postava Jánošíka, známa aj v Pilíši. Keď sa ešte ferksen3v osemdesiatych rokoch 20. storočia rozhodol v obci postaviť a prevádzkovať pohostinský podnik, od začiatku nebolo pochýb o jeho názve: Jánošíkova krčma (a bez maďarského prekladu). Zaujímal sa aj o ďalšie jánošíkovské podrobnosti a súvislosti. Prečítal mnoho o Jánošíkovi, navštívil miesta späté so životom či legendou. Po prečítaní Jánošíka od Milana Ferka si povedal: to je to najlepšie a pustil sa ho prekladať do maďarčiny. Vtedy vstupujem na scénu ja. Ako sprostredkovateľ, ba priam ako literárny agent. Samozrejme, že len ako. Sprostredkovanie stretnutia malo úspech. Koncom októbra 2006 sa konala v Klube slovenských spisovateľov prezentácia knihy: „Milan Ferko - Jánosik Rákóczi zászlaja alatt“. Preložil ju a vydal Rudo Fraňo. Význam tohto počinu podčiarkli na prezentácii slová novinára Imra Fuhla (tiež Slováka z Maďarska): „Konečne si budú môcť prečítať Jánošíka ferksen4aj Slováci z Maďarska (!).“

Národné cítenie Slovákov v Maďarsku nie je samozrejmosť. To napokon ani na Slovensku, ale v poslednom desaťročí 20. storočia a prvom desaťročí 21. storočia má všetky predpoklady na zaslúženú a objektívnu existenciu. Slováci v Uhorsku mali minimálne šance plnohodnotnej národnej existencie a, bohužiaľ, platí to aj pre Slovákov, ktorí sa po roku 1918 ocitli v Maďarsku. Preto je vítaná akákoľvek iskierka, ktorá aspoň osuší pahrebu slovenského sebavedomia zaliatu pomaly storočným dažďom maďarskej výlučnosti. A Ferkova tvorba má takú vlastnosť.

Tak sa začala zaujímavá cesta jeho literárneho diela po miestach spätých s minulým i dnešným slovenským životom v Maďarsku. Z pohľadu udržania akej-takej národnej existencie potrianonských Slovákov v pôvodnej vlasti bolo dôležité upriamiť sa nielen na osudy legendárnej postavy našich „autochtónnych“ dejín. Slovenské dejiny sa totiž sem-tam scvrkávajú na záznam druhotných až lokálnych osôb a udalostí. Ale Slováci v čase uhorskom sa podieľali nedeliteľne s Maďarmi na vzostupoch i pádoch spoločnej krajiny. Milan Ferko urobil z uhorských dejín pútavý príbeh, živší ako život a preto vplyv jeho literatúry naďalej prekračoval maďarské hranice. Je to na neuverenie, ale rodná dedinka nášho zahraničného Slováka je totožná so stredovekým Kékesom a jeho dom je na mieste voľakedajšieho kláštora, kde sa v novembri roku 1307 stretol Matúš Čák Trenčiansky so zástupcom kráľa Karola Roberta. Aj táto scéna je súčasťou Ferkovho románu „Matúš Čák Trenčiansky“. Nečudo, že o sedemsto rokov neskôr (2007) sa v Trenčíne uskutočnila prezentácia uvedeného románu v maďarčine, ktorú „spáchali“ naši dvaja protagonisti. Rudo pripomienku na toto „slovacikum“ - pobyt Matúša Čáka vydal nielen knižne, ale aj vysekal (na vlastné trovy) do kamennej dvojjazyčnej tabule umiestnenej na bráne svojho domu.

O rok neskôr sa v Senváclave uskutočnila ďalšia prezentácia. Dokonca za prítomnosti vtedajšieho podpredsedu slovenskej vlády Dušana Čaploviča. Knihu Milana Ferka „Krádež svätoštefanskej koruny“ opäť preložil a editoval Rudo Fraňo. Je opakujúca náhoda ešte vždy náhoda? Prečo sa pýtam? Nuž potok, ktorý pramení priamo v Senváclave, ústi do Dunaja asi po desiatich kilometroch v mestečku Vyšehrad (Visegrad). Áno, je to ten známy Vyšehrad, sídlo našich kráľov, ale aj rodisko dnešnej Vyšehradskej štvorky. A práve tu sa asi pred 550 rokmi rozihráva dramatická zápletka Ferkovho románu. Náš Slovák z Pilíša (a Slováci všeobecne) nachádza ďalší podnet pevnejšieho národno-historického a predovšetkým emancipačného postoja k domácej majorite. Slovák v Maďarsku nie je - ako ani nikdy nebol - privandrovalec či hosť na maďarskej pôde. On je tu doma odjakživa.

Ešte jedna kniha Milana Ferka je čiastočne lokalizovaná do Pilíšskych vrchov - „Kráľovská pomsta a iné politické vraždy a záhadné úmrtia v našich dejinách“. Zásluhou Ruda Fraňa sa tiež objavila na maďarskom knižnom pulte. Pre popularizáciu slovenského pohľadu na uhorské dejiny a pre určité zlepšenie historickej nálady Slovákov v Maďarsku sprístupňuje Rudo Fraňo (prekladá) aj slovenské povesti (staré či nové) od Milana. Mnohé z nich sa odohrávajú na miestach spätých s dnešným životom slovenskej menšiny v Maďarsku. A nemožno uprieť, že aj ich slovenskí predkovia sa stali protagonistami až legendárnej slovenskej minulosti, samozrejme, spoločnej s Maďarmi. Veď 900 rokov života v jednom politickom celku nie je možné prehliadnuť. Bohužiaľ, jedni sa snažia minulosť si privlastniť či vyvlastniť a druhí sa k nej nepriznávajú.

Milan Ferko svojou historickou spisbou určite potešil nejedného čitateľa. To je do istej miery „povinnosť“ a zmysel literárnej tvorby. Spisovateľ píše tak, aby presvedčil čitateľa o svojom výklade príbehu a tvorca historických prác pridáva niečo navyše. Pomáha čitateľovi pochopiť zmysel ľudskej existencie v konkrétnych dejinných súvislostiach. A možno ešte niečo - dáva mu hrdosť na kraj, z ktorého pochádza, na prácu svojich predkov. Že človek nežije nadarmo. Spisovateľ Milan Ferko nemálo prispel do hrivny slovenskej hrdosti za Dunajom kúsok poniže Štúrova.

Jozef Schwarz
Foto: (oslovma.hu)

ferksen5