alt : header1.swf



Mon04232018

Posledná aktualizácia10:14:51

Z obsahu:

Pôtorčania privítali Slovákov z Banátu

  • Vytlačiť

bacurj01Novohrad bol kolískou sťahovania Slovákov na Dolnú zem ● Zaujímavé obchodné príbehy z nákupu oviec ● Hľadanie koreňov a priateľské styky po druhej svetovej vojne ● Kovačická insita vybrala sa do sveta, aj do Novohradu ● Novohrad s banátskymi Slovákmi teraz spája umenie ● Insitný maliar verný svojmu rodisku

Čítať ďalej:

Orosláň dal slovenskému svetu významných rodákov

  • Vytlačiť

oroslsl1Príspevok Jána Jančovica - V čase feudalizmu sa v Orosláni usadila veľká časť prisťahovalcov z okolia Myjavy. Ako notár tam našiel pôsobisko aj Štefan Cablk. Všemožne sa usiloval udržiavať slovenské povedomie krajanov. Pokračovateľmi jeho národných buditeľských snažení boli jeho deti, narodené v Orosláni.

Čítať ďalej:

O Hradišťanoch doma a v Békešskej Čabe

  • Vytlačiť

hradis01Príspevok Jána Jančovica ● Hradištský knižno-vydavateľský fenomén ● Lepší a slobodnejší život v južných stoliciach Uhorska - Hradišťania prví obyvatelia Békešskej Čaby ● Povozníci s tovarom na Dolnú zem ● Zníženie počtu obyvateľov o dve tretiny ešte neznamená zánik kultúry ● Novembrová knižná žatva

Čítať ďalej:

Fotoalbum Svadobné kroje Slovákov v Maďarsku

  • Vytlačiť

svadkr01Obrazová kniha tradícií, pri ktorej sa poteší oko a pookreje duša ● Kniha doslova očepčená slovenskosťou v Maďarsku je tu, putuje k svojim čitateľom i obdivovateľom. ● Hlboký úklon - „Kalap” dolu! ● 50 mladých párov v svadobných krojoch zo Slovákmi obývaných miest a obcí z celého Maďarska

Čítať ďalej:

XI. Pilíšska kavalkáda a šiškový festival v Mlynkoch

  • Vytlačiť

mlysis01Fotogaléria ● Z doterajších ročníkov zaznamenali najvyššiu účasť vlani na jubilejnom ročníku, keď prišlo vyše 3000 ľudí. Tento rok prišlo do Mlynkov menej návštevníkov, dôvodom okrem horšieho počasia mohla byť aj skutočnosť, že v rovnakom čase boli v Budapešti a v celom Maďarsku viaceré iné podujatia.

Čítať ďalej:

Slovenské vysťahovalectvo - Dokumenty VI

  • Vytlačiť

clauder1Claude Baláž: Pramene k dejinám vzťahov a stykov Matice slovenskej s krajanmi v zahraničí v rokoch 1919-1947 ● Publikácia je pripomienkou našej minulosti na viacerých úrovniach. Po vydavateľskej stránke nadväzuje na rok 1969, keď Slovenská akadémia vied otvorila edíciu Slovenské vysťahovalectvo...

Čítať ďalej:

Druhý ročník Slovenského svetového kalendára

  • Vytlačiť

svetkal1www.oslovma.hu/XXX/SlSvKa18.pdf ● Naše kultúrne prostredie obohatil Slovenský svetový kalendár na rok 2018. S finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ho už po druhý raz vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v spolupráci so Slovenským kultúrnym klubom v Srbsku.

Čítať ďalej:

Starodávne jedlá - Čo sa dostane na rodinný stôl...

  • Vytlačiť

kichlie1Chlieb náš každodenný ● Takto varila starká ● Zbierka tradičných jedál pripeštianskych osád so slovenským praobyvateľstvom ● Vôňa čerstvého koláča, dym v peci z haluziny, prskajúca masť v kuchyni... Kto by si nepamätal krehký múčnik starej matere, výdatné jedlá zakáľačiek a stoly tradičných svadieb...

Čítať ďalej:

Hľadač nekonečna, maliar Ján Mušto (1934-2012)

  • Vytlačiť

MustoNe1Akademický maliar a pedagóg slovensko-maďarského pôvodu - Umenie trvá dlho, život je krátky - Dvojitá väzba, vzájomná odkázanosť - „Na jeho grafikách ľudia stavajú mosty zo svojho živého tela, aby ich spájalo, čo ich doteraz rozdeľovalo. V Muštových dielach ľudia objavujú pramene živej vody...“

Čítať ďalej:

oslovma.hu         Slovák v Maďarsku   ●   Magyarországi Szlovák         oslovma.hu
Nezávislý slovenský portál v Maďarsku   ●   Független magyarországi szlovák portál
Prevádzkovateľ a redaktor portálu založeného v roku 2011:   ●   A 2011-ben alapított portál üzemeltetője és szerkesztője:
Imrich Fuhl / Spol. Slavio   slaviobt@gmail.com   Fuhl Imre / Slavio Bt.     oslovma@oslovma.hu     +36 20 316 7402
Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie,
ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru.