štv01202022
Posledná aktualizáciasob, 08 jan 2022 10am
Imrich Fuhl - takto sa volám a prevažne takto ma volajú aj iní (mnohí mi ale vravia aj Imro, Imiko, Imriško, pán Fuhl, atď...). Oficiálne sa však nazývam a v úradoch som evidovaný ako Fuhl Imre - už od roku 1961, teda odkedy som pod Pilíšom, celkom presne v domčeku na rohu Vyhoňu a Dolnej uličky v Mlynkoch, uzrel svetlo sveta. Nebolo to nič mimoriadne...
Čítať ďalej: Imrich Fuhl: Nemé slová, ktoré bolia...
„Preleť sokol horu krížom...“ - So svojou rodinou cez rok aj viac ráz robíme túry okolo Pilíša. Dedinky (Huť, Mlynky, Santov, Čív, Kestúc) ležiace v Pilíšskych horách sú veľmi zaujímavé. Skrz toho, že ich mám veľmi rád, nemohol som sa vyhnúť tomu, aby som aj ja napísal svoje zážitky a skúsenosti.
Čítať ďalej: Anton Drevenka: Slovenské dedinky okolo Pilíša
Kapelu AGR± založili dvaja hudobníci z Mlynkov: textár a gitarista Imrich Fuhl a bubeník Attila Pénzelik, postupne sa v nej vystriedali viacerí Pilíšania a /bývalí/ žiaci budapeštianskej slovenskej školy. Išlo o slovensko-maďarskú formáciu s vlastnými piesňami, časť ktorých v r. 1988 nahrali v štúdiových podmienkach.
Čítať ďalej: Z repertoáru rockovej skupiny AGR± (1985-90)
Úlohou našich sovietskych vojakov je zabrániť invázii imperialistov, - nedôverčivo si premeriaval pána so starostlivo upraveným účesom a kravatou, pričom hovoril takmer bez dychu a so zanietením, ako keď mrmle otčenáš. ● - To je Suezský prieplav! - ukazoval Ivan na rieku, na brehu ktorej zaujal bojové postavenie.
Čítať ďalej: Michal Hrivnák: Corpus delicti (Október 1956)
Na sebazradu, Slovák, povedz: Nie! / Neodsekaj si vlastné korene! - Tak učil otec syna / Dívaj sa na mňa / Mám hrušku ozimnú / Úlomok z našej histórie / Osud človeka - Básne pre deti: Bubeník / Svet sa prebúdza / Ten môj psíček - Výber z prekladov: Ljubinko Galić, Marko Dekić, Stipan Blažetin a Endre Ady
Čítať ďalej: Z najnovších básní a prekladov G. Papučka
1. januára 1823 v Malom Kereši (Kiskőrös) sa narodil Alexander Petrovič, z ktorého vyrástol svetoznámy maďarský básnik Sándor Petőfi, jedna z najvýraznejších postáv revolúcie rokov 1848/1849. O jeho slovenskom pôvode dnes už sotva niekto pochybuje - jeho otec pochádzal z Nitrianskej a matka z Turčianskej stolice.
Čítať ďalej: Petőfi pochádzal z číro slovenskej rodiny
Katarína Maruzsová Šebová: Motív návratu ● Problematika vzťahu otcov a synov ● Kulinarita ako iniciátorka epického diania ● Pitie vína - sprevádzajúci rituál stravovacích obradov ● Valkán uvádza motívy vinice, práce okolo nej, oberačky, prípravy vína ako elixíru v živote ľudí, ktorí z neho čerpajú silu...
Čítať ďalej: Pilíšsky svet v próze Zoltána B. Valkána
Samovražda je najväčším exportným úspechom maďarskej kultúry. Ani jeden maďarský spisovateľ, maliar alebo herec nedosiahol taký úspech ako pesnička Szomorú vasárnap - hymna samovrahov celého sveta, jediný maďarský hit vo svetovom meradle.
Čítať ďalej: Krzysztof Varga: Guláš z turula (Turulpörkölt)
Pochovávať - sadiť! ● Pokračovať, kde iní skončili ● Spoločný jazyk ● Naši starí ● Úryvky z básní slovenských autorov v Maďarsku - Alexandra Kormoša, Gregora Papučka, Imricha Fuhla a Gabriela Hattingera ● „Poobzeraj sa po okolí, vidíš, / aký je silný tvoj erb, ten tvoj Pilíš? / A ľudia tvoji - dvakrát umierajú!“
Čítať ďalej: Lyrická prechádzka pilíšskym cintorínom
Imrich Fuhl - takto sa volám a prevažne takto ma volajú aj iní (mnohí mi ale vravia aj Imro, Imiko, Imriško, pán Fuhl, atď...). Oficiálne sa však nazývam a v úradoch som evidovaný ako Fuhl Imre - už od roku 1961, teda odkedy som pod Pilíšom, celkom presne v domčeku na rohu Vyhoňu a Dolnej uličky v Mlynkoch, uzrel svetlo sveta. Nebolo to nič mimoriadne...
