Tri storočia Slovákov v Békešskej Čabe
Ján Kollár pomenoval Békešskú Čabu slovenskou Palestínou ● Z veľkodediny mesto ● Poznačenie ofier a cirkevných dôchodkov ● Ukážky z najstarších čabianskych zápisníc ● O Čabe zo zažltnutých slovenských novín ● Čabianske školstvo ● Povojnové presídlenie ● Príspevok Jána Jančovica
O legende kestúckej republiky v roku 1956
Vojaci za asistencie miestnych komunistov štyri dni sliedili po účastníkoch revolučných udalostí. ● Keď som sa ocitol v spoločnosti, v ktorej ma bližšie nepoznali, pri zmienke, že pochádzam z Kestúca, sa ma niekto zavše s úsmevom na tvári spýtal: „Á, vy ste z tej dediny, kde v r. 1956 vyhlásili kestúcku republiku? Je to pravda?”
Stopy Forgáčovcov na vývoji obce Halič
Rodisko prvých evanjelických farárov v Pilíši a Alberti ● Obec Halič, ležiaca v susedstve mesta Lučenec, vznikla v 12. storočí a bola sídlom panstva rodu Tomajovcov. ● Halič a jej dávna sláva ● Dejiny obce sú úzko späté s históriou zámku (pôvodne hradu). ● Remeslá a manufaktúra, kde sa tkal aj kašmír ● Klenot Novohradu
Viac dní ako klobás - Platilo v rodine roľníka
Dolnozemská slovenská klobása je vyslovene slovacicum, lebo túto klobásu začali vyrábať Slováci, ktorí sa po vyhnaní Turkov usadili na Veľkej uhorskej nížine. Podobným spôsobom vyrábajú klobásu Slováci usadení v širokom dolnozemskom prostredí bývalého Uhorska, vrátane Vojvodiny a Rumunska.
