alt : header1.swf



Wed10172018

Posledná aktualizácia14:41:30

Z obsahu:

Historik József Demmel o Ľudovítovi Štúrovi

  • Vytlačiť

sturde01József Demmel (1982) - maďarský historik zaoberajúci sa slovenskými dejinami 19. storočia a dejinám Slovákov na území dnešného Maďarska. Vyštudoval dejiny a slovakistiku na budapeštianskej Univerzite Loránda Eötvösa, pôsobí vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku, ktorý sídli v Békešskej Čabe.

Čítať ďalej:

Tri storočia Slovákov v Békešskej Čabe

  • Vytlačiť

bekcab01Ján Kollár pomenoval Békešskú Čabu slovenskou Palestínou ● Z veľkodediny mesto ● Poznačenie ofier a cirkevných dôchodkov ● Ukážky z najstarších čabianskych zápisníc ● O Čabe zo zažltnutých slovenských novín ● Čabianske školstvo ● Povojnové presídlenie ● Príspevok Jána Jančovica

Čítať ďalej:

Jozef Schwarz: Keď domov prestal byť vlasťou

  • Vytlačiť

schwml01Hodnotiť rozhodnutie slovenských presídlencov ako nesprávne, či zľahčovať ho, nie je namieste. Z ich hľadiska bol vlasťou československý štát, ktorý im prisľúbil a umožnil národný život: vzdelávanie v materinskom jazyku, napĺňanie kultúrnych, spoločenských a iných potrieb v slovenčine.

Čítať ďalej:

Stopy Forgáčovcov na vývoji obce Halič

  • Vytlačiť

halicj01Rodisko prvých evanjelických farárov v Pilíši a Alberti ● Obec Halič, ležiaca v susedstve mesta Lučenec, vznikla v 12. storočí a bola sídlom panstva rodu Tomajovcov. ● Halič a jej dávna sláva ● Dejiny obce sú úzko späté s históriou zámku (pôvodne hradu). ● Remeslá a manufaktúra, kde sa tkal aj kašmír ● Klenot Novohradu

Čítať ďalej:

Slováci sú autochtóni Plešských hôr

  • Vytlačiť

altNie je to náhoda, že celé pilíšske, ale aj širšie okolie je zahustené slovenskými, ba staroslovenskými zemepisnými názvami. To znamená, že my, pilíšski Slováci, tu nie sme znovuosídlenci z 18. storočia, lež autochtónni obyvatelia tohto kraja. - Kláštor tu stál a naši predkovia tu tiež boli už v 9. storočí...

Čítať ďalej:

Svedectvo slovenských novín v časoch Uhorska

  • Vytlačiť

altV roku 1885 začal redaktor a vydavateľ kníh Viktor Horňánsky vydávať v Budapešti pre Slovákov v Uhorsku okrem kníh aj denník Slovenské noviny. Jeho obsah bol zrkadlom vtedajšej doby a preto v mnohom bol ústretový vtedajšiemu režimu a tak nám po rokoch poskytol nejedno svedectvo o potláčaní práv Slovákov v Uhorsku.

Čítať ďalej:

Viac dní ako klobás - Platilo v rodine roľníka

  • Vytlačiť

CabKlob1Dolnozemská slovenská klobása je vyslovene slovacicum, lebo túto klobásu začali vyrábať Slováci, ktorí sa po vyhnaní Turkov usadili na Veľkej uhorskej nížine. Podobným spôsobom vyrábajú klobásu Slováci usadení v širokom dolnozemskom prostredí bývalého Uhorska, vrátane Vojvodiny a Rumunska.

Čítať ďalej:

1946-48 - Slovenské deti z Maďarska na Slovensku

  • Vytlačiť

barkre01Slovenské deti z Maďarska sa dostali do rekreačných stredísk na Slovensku v rámci dobre premysleného programu, ktorý bol súčasťou oduševňujúcej kampane Československej presídľovacej komisie. ● Mária Benčíková Bobvošová: „Rekreácia na Slovensku ma podnietila stať sa slovenskou učiteľkou.“

Čítať ďalej:

Deň revolúcie a boja za slobodu: 15. marec 1848

  • Vytlačiť

1848re01V Pešti sa 15. marca 1848 zišlo veľké zhromaždenie. O tri dni neskôr sa konal v Bratislave Uhorský snem a vydal viaceré liberálne zákony. Predstavitelia Maďarov však neuznali požiadavky iných národov Uhorska, a tie sa potom postavili proti revolúcii. ● Revolúcia na Slovensku ● Dočasne pribrzdená maďarizácia

Čítať ďalej:

oslovma.hu         Slovák v Maďarsku   ●   Magyarországi Szlovák         oslovma.hu
Nezávislý slovenský portál v Maďarsku   ●   Független magyarországi szlovák portál
Prevádzkovateľ a redaktor portálu založeného v roku 2011:   ●   A 2011-ben alapított portál üzemeltetője és szerkesztője:
Imrich Fuhl / Spol. Slavio   slaviobt@gmail.com   Fuhl Imre / Slavio Bt.     oslovma@oslovma.hu     +36 20 316 7402
Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie,
ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru.