Priemyselné mestečko Dorog popri Nemcoch obývajú aj Slováci, Rómovia a Arméni. Dorog udržiava družobné styky so Žiranami a s nemeckým Wendlingen am Neckar. ● Mesto sa nachádza na východnej časti Komárňansko-Ostrihomskej župy, pri severnom vchode údolia obklopeného vrchmi Pilíš a Gereče.
Podľa legendy spovedníka kráľa Štefana volali Perbaldus a on získal toto územie. Počas storočí plných útrap sa stala osada životaschopnou usídlením Nemcov a Slovákov. V roku 1744 aj oficiálne založili osadu s názvom Perbal - vtedy tam žilo 67 rodín: 22 nemeckých, 21 slovenských a 20 maďarských.
Mesto Senondrej (Szentendre) návštevníka vábi v prvom rade svojou kultúrou
a umením. Nachádza sa v Dunajskom záhybe, pri stretnutí Dunaja a pilíšskeho Kamenného vrchu. Smerom z hlavného mesta je ľahko prístupný autom, hromadnou dopravou aj vodnou cestou. Aj preto je obľúbeným rekreačným miestom.
Čív má v súčasnosti 2 310 obyvateľov, z ktorých asi 65 - 70 % sú Slováci. Väčšinou pracujú v priemysle. V 14 učebnicovej základnej škole a v 100 detnej škôlke prebieha aj výučba slovenského jazyka. V základnej škole úspešne funguje aj slovenský divadelný krúžok. Miestne kultúrne stredisko zorganizovalo tanečnú skupinu a tu pôsobí aj po celej krajine známy slovenský Ženský spevokol, ktorý je 25. výročie svojho založenia oslavoval v roku 1995.
V 700-ročnej obci dnes býva okolo tristo stálych obyvateľov, prevažná časť ktorých má slovenský pôvod, pričom približne 70 % obyvateľstva tvoria dôchodcovia. Huť vytvorila a drží družobné styky so Svodínom a Štúrovom na Slovensku. V dedine pôsobí páví krúžok, pestovateľ a sprostredkovateľ slovenských ľudových piesní. V obci z vlastnej iniciatívy vznikla v roku 1995 slovenská samospráva.
Obyvateľstvo obce Mlynky si aktívne zachováva a posilňuje svoju slovenskú identitu, rozvíja kultúrne dedičstvo svojich predkov. Miestne ľudové tradície úspešne oživuje najmä spevácky zbor (páví krúžok). Vecné pamiatky po niekdajších obyvateľoch sprístupňuje oblastný dom, v ktorom sa nachádza stála vlastivedná zbierka. Mlynčania sú známi svojim pohostinstvom a radi privítajú hostí.
V pôvodnej dedinskej časti úspešne funguje Slovenský klub. Okrem toho obohacuje Orosláň aj žiacka skupina, malí dychovkári, ktorí sú ôsmi. Ako slovenská inštitúcia muzeálneho rázu pôsobí Oblastný dom, ktorý každoročne máva veľký počet návštevníkov Prví slovenskí obyvatelia mesta prišli z Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej stolice na pozvanie vtedajšieho majiteľa, kniežaťa Józsefa Esterházyho.
V dedine funguje slovenská samospráva od roku 1998. Osada má družobné styky
s Veľkým Lapášom na Slovensku. ● Osadu v roku 1715 znovuosídlili Nemcami
a Slovákmi a tento národnostný ráz si zanechala až do začiatku 20. storočia.
Matej Bél hovoril o dedine okolo roku 1730, ako „nová osadlosť Slovanov“.
Snáď odjakživa viacnárodnostné (dnešnou terminológiou multietnické a vďaka tomu multikultúrne) mestečko Pomáz sa nachádza iba niekoľko kilometrov severne od Budapešti, v susedstve Senondreja (Szentendre) a Budakalászu, v bráne pilíšskeho pohoria. Na tomto území bola usadlosť už pred 50 tisíc rokmi.
Obec Šarišáp leží v Komárňansko-Ostrihomskej župe, od Budapešti na 50 km a od Ostrihomu na 20 km vzdialenosť. Rozloha osady je 19 km štvorcových. Počet obyvateľov je 3 842 osôb, so slovenským a maďarským materinským jazykom. Okolie Šarišápu je obývané od najstaršej doby. Prvé písomné dokumenty o obci pochádzajú z roku 1181. Počas tatárskeho a tureckého nájazdu veľká časť obyvateľstva zahynula alebo utiekla.
Senváclav leží v údolí Pilíšskeho pohoria, pozdĺž horskej cesty spájajúcej Senondrej s Vyšehradom. Počet duší v obci je dnes 873, obyvateľstvo väčšinou je slovenského pôvodu. Slovenský jazyk aktívne používa ešte aj generácia tridsiatnikov. Oproti ostatným dedinám v Pilíši tu žije stredoslovenské nárečie, síce sa používa aj niekoľko západoslovenských výrazov. Slovenské zamestnania sú aj v materskej škole dediny.
