http://www.oslovma.hu

V zmysle platnej Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizuje Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí jedenkrát za dva roky. Hlavným cieľom Stálej konferencie je diskusia o doterajšom zameraní, o obsahu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a prerokovanie podnetov, námetov a návrhov, ktoré môžu prispieť k jej aktualizácii a zlepšeniu. Aj tento text má ambíciu prispieť k skvalitneniu štátnej politiky Slovenskej republiky voči Slovákom v zahraničí, osobitne v Maďarsku.

schwjo02 Sú dva druhy zahraničných Slovákov. Takí, ktorí opustili rodnú krajinu, či sa už volala Uhorsko, Česko-Slovensko alebo Slovensko a pobrali sa za jej hranice z ekonomických, politických, ale aj iných dôvodov. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí sa nepohli z rodného domu a predsa sa ocitli v zahraničí. Menili sa len hranice krajín a názvy štátov, v ktorých trvalo žili. To je prípad dnešných Slovákov v Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku a Rumunsku od októbra 1918, Slovákov v Poľsku od roku 1920 a Slovákov na Ukrajine od roku 1945, no a čiastočne aj Slovákov v Čechách od roku 1993. Starostlivosť slovenskej vlasti o všetkých je pochopiteľná. Aj jej pomoc pri udržaní slovenskosti. Tak to bolo vždy, aj keď niekedy len latentne. Skoro vo všetkých spomínaných krajinách je možnosť našej menšiny zostať Slovákmi a naplno žiť slovenským život len na nich - osobne a kolektívne. Tmavou výnimkou je Maďarsko. Tak ako bol uhorský štát od roku 1867 asimilačne naladený proti všetkým nemaďarským národnostiam vrátane slovenskej, tak zostal aj po roku 1918. Výsledkom je navidomoči viditeľný zánik tamojšej slovenskej menšiny. A je jedno či sa jej hovorí národná, národnostná a či len menšina. Pokiaľ Slováci v následníckych krajinách monarchie prestávali byť Slovákmi najmä z vlastnej vôle, v Maďarsku to neplatilo a neplatí. Preto aj môj príspevok sa zaoberá situáciou Slovákov v Maďarsku a schwjo03 možnosťami zmeniť neutešený stav ich národného života. Vychádza nielen z intenzívneho štúdia problematiky, ale aj z vlastných skúseností. Viaceré z nich som už verejne prezentoval, tento príspevok má snahu o celostný pohľad.

Historické východiská dnešnej situácie Slovákov v Maďarsku

Dnešnú situáciu Slovákov v Maďarsku charakterizujú nasledujúce skutočnosti:

1. Slováci sú pôvodní obyvatelia dnešného Maďarska. Slováci v Maďarsku sa ocitli v roku 1918 v etnicky cudzom štáte, presne tak isto ako Maďari v Česko-Slovensku. Neboli žiadni prisťahovalci z cudziny ako Nemci, čiastočne Srbi a pod. Aj v predchádzajúcej štátoprávnej schwjo04 jednotke, v Uhorsku boli pôvodným obyvateľstvom od samého počiatku uhorskej štátnosti.

2. Maďarizácia. Súčasný stav „slovenskej kvality“ v Maďarsku zásadne a rozhodujúco formuje dlhodobá a systematická politika maďarských politických elít voči nemaďarským obyvateľom, u nás známa pod pojmom maďarizácia. Táto politika je viac ako rigidne nacionalistická, netolerantná a bezvýhradná. Do roku 1918 rovnako „postihovala“ Slovákov na celom území Uhorska. Napriek tomu a napriek repatriácii z roku 1947 Slováci odolávali maďarskému neprirodzenému asimilačnému tlaku ešte asi 50 rokov od vzniku Maďarska. Hlavný klinec do rakvy slovenskosti je zrušenie slovenského školstva v Maďarsku v šesťdesiatich rokoch minulého storočia.

3. Slováci vraj národ bez histórie. Významným odnárodňovacím prvkom v prípade Slovákov v Maďarsku a predtým v Uhorsku je aj maďarské vyvlastňovanie spoločných dejín. Od začiatku 19. storočia sa systémovo vytváral názor, že Uhorsko je od počiatku len maďarský štát. Takýmto spôsobom sa Slovákom vo všeobecnosti a po roku 1918 schwjo05 Slovákom v Maďarsku odoberala historická postať, ostávali ako národ v historickom vákuu. Hrdosť a sebavedomie si mali zachovávať len prijatím maďarstva.

Štátno-politické súvislosti vývoja slovenskej menšiny v Maďarsku

Asimilačný tlak na slovenské obyvateľstvo z vládnej maďarskej strany existoval ešte v Uhorsku, aj keď boli jeho pôvodnými obyvateľmi. Asimilácia zosilnela počas Horthyho režimu, v súvislosti s agresívnou potrianonskou politikou. Jej sprievodným znakom bolo napríklad pomaďarčovanie priezvisk.

schwjo06 Počas druhej svetovej vojny sa realizovala politika reciprocity ako určitý status quo vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom, treba však poznamenať, že v arbitrážnom Maďarsku slovenská menšina zosilnela - z južných území Slovenska, z Podkarpatska a najmä z Báčky, čo významne pomáhalo aktívnemu slovenskému životu. I keď v pôvodnom Maďarsku už bol v tom čase hodne obmedzený.

Repatriácia v roku 1947 sa často považuje za radikálny zásah do slovenského živlu a údajne začiatok konca slovenskej menšiny. Treba to odmietnuť. Repatriácia dokázala, že skoro po 30 rokoch „neexistencie“ Slovákov v Maďarsku ich tam bolo (v roku 1947) skoro štvrť milióna. A po druhé, tí ktorí sa „vrátili“ na Slovensko, určite dnes vedia po slovensky. Chyby pri ich usadzovaní v Československu nie sú predmetom nášho zamyslenia a ani chybou ich rozhodnutia navrátiť sa.

Pokračovanie netolerantnej menšinovej politiky maďarského štátu aj v rokoch maďarského socializmu - predovšetkým zrušenie menšinového školstva (1960), toto bol začiatok konca slovenskej menšiny.

„Demokratické“ Maďarsko - asimilácia vrcholí, napriek formálne dokonalému systému starostlivosti o menšiny.

schwjo07 Treba podotknúť, že v každom z nástupníckych štátov Uhorska sa slovenská menšina udržala pri slovenskom živote. (Určitý rozdiel je v situácii Slovákov v Poľsku, kde existovala a existuje pomerne silná polonizácia.) Teda prečo je problém s udržaním slovenskej menšiny v Maďarsku? Príčina je jednoznačne v maďarskej národnostnej politike!

Možné varianty vývoja slovenskej menšiny v Maďarsku

1. Absolútna asimilácia slovenskej menšiny - pomerne reálna. Súčasná slovenská pomoc, v aktuálnom rozsahu je symbolická, bez zásadného vplyvu na jej prežitie.

2. Írsky variant - národnostná menšina bez znalosti národného jazyka?

schwjo08 3. Pokus o revitalizáciu slovenskej menšiny v Maďarsku - toto by mal byť hlavný cieľ slovenskej politiky voči Slovákom v Maďarsku. Myslím, že toto sami Slováci v Maďarsku bez pomoci zo Slovenska a za maďarského štátneho tlaku nie sú schopní.

Ako zmeniť tento stav? Vo všeobecnosti najmä zmenou paradigmy maďarského pohľadu na miesto Slovákov v histórii a súčasnosti, skvalitnením vzájomných vzťahov a každodennou prácou zainteresovaných strán. To znamená:

Pozitívna diskriminácia Slovákov v Maďarsku - opak maďarizácie. Predpokladom k tomu je zmena spoločenskej atmosféry. Avšak dnešná ústavná existencia Krajiny Maďarov tomu nepraje! Zásadnú zmenu postavenia Slovákov môže priniesť len ich dôsledná pozitívna diskriminácia zo strany maďarského štátu. Prehnane by som to definoval ako mocenské donucovanie hlásenia sa k slovenskej identite. Dnešnými očami sa to javí ako sci-fi, ale nádej zomiera posledná.

Drobná práca v prospech rozvoja slovenského prostredia. V prvom rade si musia pomôcť sami Slováci. Bez nároku na schwjo09 úplnosť postupov je treba sústrediť sa predovšetkým na:

Výučbu slovenského jazyka. Kvantitatívne a kvalitatívne zvyšovať vzdelávanie a výchovu v slovenčine a nielen v školskom systéme. Spracovať koncepciu výučby slovenčiny od materskej školy po univerzity a ako celoživotné vzdelávanie.

Zvyšovanie prítomnosti slovenského slova a slovenskosti na verejnosti.

K tomu spracovať koncepciu rozvoja slovenskej kultúry v Maďarsku a uchovávania slovenských hodnôt, ktorá by mala obsahovať aj:

- Vytváranie podmienok pre existenciu každodenného spoločenského života v slovenčine (cirkev, schwjo10 štátna a verejná správa, obec, rodina).

- Umožnenie trvalého, kvalitného a cenovo dostupného sledovania slovenských médií na akýchkoľvek nosičoch.

- Podporovanie hudobných, speváckych a dramatických súborov Slovákov v Maďarsku. Systematicky dokumentovať kultúru Slovákov a slovenskosť v Maďarsku.

- Zlepšovanie a rozširovanie vydavateľskej a publicistickej činnosti. Publikácie o slovenských osadách a slovenských postavách vydávať aj maďarsky a tak šíriť slovenský pohľad na spoločné dejiny.

- Dovoz a prezentovanie slovenskej kultúry z materskej krajiny. Využiť festivaly, letné scény a iné príležitosti.

- Zvýraznenie prezentácie histórie Slovákov v Maďarsku. Na najvyššej úrovni zriadiť štátne múzeum kultúry Slovákov v Maďarsku.

schwjo11 - Orientovanie profesionálne vedeckej činnosti slovenských inštitúcií na zdokumentovanie „príchodu Slovákov“ do dnešných sídiel.

- Spracovanie a vydanie reprezentačnej a vyčerpávajúcej encyklopédie Slovákov v Maďarsku. Určite už dozrel čas.

- Pokračovanie v rozširovaní a v skvalitňovaní práce slovenských národopisných domov.

- Rozšírenie laickej vlastivednej činnosti Slovákov. Príkladom sú práce mládeže pri objavovaní svojich koreňov.

- Zviditeľňovanie pôvodnej slovenskosti v dnešnom Maďarsku. Stavať pomníky, pamätné tabule s dvojjazyčnými textami, budovať vlastivedné chodníky. Osobitne sa zamerať na dôslednú dvojjazyčnosť v miestopise. Z chotárov miznú pôvodné slovenské označenia, názvy ulíc hoci dvojjazyčné nie sú v maďarčine prepisom pôvodného slovenské významu.

- Orientovanie cestovného ruchu „slovenských oblastí“ v Maďarsku aj na materskú krajinu. Prilákať návštevníkov zo Slovenska s predpokladaným dvojakým úžitkom: prílev financií a príchod slovenského slova.

Na úrovni štátnej (obojstranne):

1. Medzištátne zmluvne zakotviť ciele „pomoci“ slovenskej menšine a jej „hranice“ a spracovať vnútorné slovenské koncepčné materiály. V tomto smere vyčleniť pre štátnu pomoc Slovákom v Maďarsku osobitné a najmä výrazne vyššie finančné krytie.

2. Zviditeľniť a zviditeľňovať slovenskú menšinu na mieste - dôsledná dvojjazyčnosť všade a vždy (je to aj otázka peňazí) a to aj napriek možnej neochote niektorých domácich Slovákov.

3. Výučba slovenčiny - zintenzívniť, uvažovať aj o možnostiach osvojenia jazyka na Slovensku (ako štúrovci voľakedy maďarčinu).

4. Ekonomický rozmer, usmerňovať investície do týchto oblastí, vlastenecky orientovaný cestovný ruch (dovolenka v Maďarsku medzi svojimi a podobe).

Špecificky treba chápať miesto a možnosti Matice slovenskej pri zachovaní slovenskosti Slovákov v Maďarsku. Už pred poldruha rokom som navrhol „Matičné námety práce a spolupráce so Slovákmi v Maďarsku“, z ktorých vyberám:

1. „Všetko“ musí rešpektovať skutočnosť, že slovenské vedomie Slovákov v Maďarsku je značne odlišné od akéhokoľvek iného slovenského povedomia a vedomia. Slováci v Maďarsku plne rešpektujú, že sú občania Maďarska a miera ich lojality k Maďarsku je veľmi vysoká. Preto akékoľvek „hurá slováctvo“ sa minie účinkom. Je to pochopiteľné, pretože všetko „slovenské“ v Maďarsku bolo a je zo strany maďarského štátu programovo a dlhodobo - slušne povedané - ignorované. U Slovákov v Maďarsku nebolo možné si zachovať plnohodnotnú slovenskú identitu. Slovenské vedomie a povedomie je na úrovni regionálnej kvality. Asi ako na Slovensku si poviete, som Záhorák a, samozrejme, Slovák, tak v Maďarsku: „Som Slovák a, samozrejme, Maďar“.

2. Existuje celoštátny Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Súčasná riaditeľka Anna Kováčová prispela zaujímavými štúdiami k poznaniu slovenského života v Pešti okolo milénia. Myslím si, že je priestor pre kvalitnú a najmä dlhodobú spoluprácu matičného historického ústavu s touto inštitúciou.

3. Pomerne slušná je autorská i vydavateľská činnosť Slovákov v Maďarsku. Vhodné by bolo podporovať ďalšie tvorivé „počiny“, ich vydávanie, ale tiež ich distribúciu na Slovensku. Matičné kníhkupectvo, matičné domy, matičné odbory by mali šíriť literatúru Slovákov a o Slovákoch v Maďarsku. Pomohlo by to finančne, ale aj zlepšeniu znalosti Slovákov o svojich súkmeňovcoch v Maďarsku. Týka sa to aj časopisov, predovšetkým Ľudových novín.

4. Nadväzovať „družbu“ matičných odborov a celých dedín s dedinami Slovákov v Maďarsku. Toto v značnej miere aj existuje, ale zapojením MS by sa mohol zvýrazniť slovenský vplyv.

5. Podpora prezentácie slovenskej kultúry v Maďarsku. Podporovať vystúpenia slovenských divadiel, kultúrnych inštitúcií. Napríklad v slovenskej dedine Santov pri Pešti majú prírodné divadlo „Na skale“. Prečo by tam nemohlo byť predstavenie muzikálu Matúš Čák, či iného slovenského kusu na komerčnom základe. A pravidelne, raz-dvakrát do roka. Treba len aby libreto či obsah predstavenia bol vytlačený aj v maďarčine. Aby nemuseli, ako napríklad v Mlynkoch miestni ochotníci študovať a predvádzať rockovú operu Kráľ Štefan, ale mohli sa hrdiť aj slovenským slovom a najmä pôvodom. Len tak sa aspoň trochu presadí aj to slovenské...

6. Krajanské múzeum MS by malo prispieť k vytvoreniu Múzea slovenskej kultúry v Maďarsku (Maďari na Slovensku to majú). Súčasné múzeá v slovenských obciach v Maďarsku zdôrazňujú všeličo - okrem ich slovenského charakteru.

7. Podporovať cestovný ruch zo Slovenska za Slovákmi a slovenským v Maďarsku. Zúčastňovať sa pravidelného májového výstupu na Pilíš, v júli na Matru. Pritiahnuť aj miestnych Slovákov. Taktiež v spolupráci s domácimi vytvoriť tradíciu Blatnohradského stretnutia. Podobne zvýšiť slovenskú účasť na rozličných podujatiach Slovákov v Maďarsku po celý rok. K tomu vydať matičný kalendár podujatí Slovákov v Maďarsku a v matičných periodikách ich propagovať.

8. Robiť školy v prírode zo Slovenska v Maďarsku - v dedinách, kde žijú Slováci, aby miestni počuli slovenské slová častejšie, ale tiež školy v prírode pre tzv. slovenské deti z Maďarska na Slovensku. Premyslieť systém našich národovcov z 19. storočia a realizovať ho v 21. storočí - umožniť absolvovať deťom z Maďarska rok školy na Slovensku a tak ich zdokonaliť v slovenčine.

schwjo14

Uvedené námety platia aj pre prácu na úrovni štátu a jeho inštitúcií, iných organizácií a jednotlivcov. Áno, aj individuálne sa dá pomôcť. Každý jeden z nás, Slovákov môže niečím prispieť. Aj drobnosťou. Dovolenkou u Slovákov v Maďarsku. Kúpou knihy vydanej Slovákmi v Maďarsku. Kultúrnou spoluprácou, družobnými stykmi. Mám v tomto smere svoje a dobré skúsenosti, skúsenosti z drobnej práce na slovenskej roli dedičnej v Pilíši. Už šesť rokov sa vyhlasujem za Pilíšana. Spoznal som a spolupracujem s Rudom Fraňom, Slovákom z dedinky Senváclav. Píše, prekladá a vydáva knihy. Buduje pomníky, prispieva k zachovaniu slovenskosti obce a Pilíša. Svojou troškou prispievam pri jeho práci predstaviť miesto Slovákov v Maďarsku svetu. Moja objektívna neschopnosť naučiť sa cudzie jazyky má pozitívny ohlas, v Jánošíkovej krčme v Senváclave znie slovenčina nielen z mojich úst, ale aj zo strany domácich. Ak sa chcú so mnou porozprávať, čo im zostáva? Samozrejme, pripravujeme množstvo ďalších drobných počinov. A to sme len dvaja. Aj našou zásluhou o Slovákoch v Pilíši počuť, a ak sa pridajú viacerí z jednej i z druhej strany Dunaja, tak prirodzené právo na plnohodnotný slovenský život tunajších Slovákov vypočujú a možno umožnia aj zodpovední! A to nepočítam množstvo informácií, ktoré som sa dozvedel za tie roky o živote Slovákov v Maďarsku...

Predložené postrehy a námety nie sú ani slovom, dokonca ani len pohnútkou protimaďarské. Práve naopak, sú orientované na budovanie dobrých susedských a rovnoprávnych vzťahov našich národov. Jednoznačné a presné pomenovanie rán a bolestí a správny spôsob liečenia zabezpečia, aby naše vzťahy boli zdravé, aby naše národy sa dožili vysokého veku úspešnej spolupráce a aby ich menšiny spokojne a plnohodnotne národne žili na oboch brehoch Dunaja.