Slováci v Maďarsku - bezdomovci v rodnej zemi?
Prečo pretrváva snaha považovať Slovákov v Maďarsku za nepôvodných obyvateľov, za prisťahovalcov a či kolonistov? - Často čítam a počúvam, že Slováci v Maďarsku nie sú autochtónni, nie sú pôvodní obyvatelia. Takýmito obyvateľmi sú vždy a len Maďari. Z hľadiska večnosti sa pousmejem... Po prvé - Maďarsko ako krajina o ktorej konkrétne hovoríme, Maďarsko v trianonských (a parížskych) hraniciach existuje len od roku 1918 a z tohto pohľadu sú všetci jeho obyvatelia, ktorí žili na jeho území v okamihu zrodu tohto Maďarska pôvodní obyvatelia.
Všetci do jedného boli od tohto času občania na chvíľu Maďarskej republiky a neskôr regentského kráľovstva a po druhej svetovej vojne opäť Maďarskej republiky. Aj Slováci v Békeši, Sarvaši, Níreďháze, v Novohrade, či Pilíši. Aj oni - ako aj ostatní v tom čase tam žijúci - sú pôvodné obyvateľstvo!!!
Po druhé - v okamihu zrodu „štátu Svätej koruny“ (to asi okolo roku 1000) okrem vlasť obsadzujúcich príslušníkov maďarských kmeňov v potu tváre obrábali role aj obsadenú vlasť už majúci Slovania a „Slovenky“ (mužskí príslušníci neskôr boli známi pod menom Slováci). A ich osady sú doložene v kopcovitejšej krajine medzi Dunajom a Tisou a v celom Zadunajsku. Historici potvrdili, že Maďari neprišli do prázdnej krajiny a určite tiež nepovraždili tam žijúce obyvateľstvo. Väčšinou si každý našiel kus zeme pre seba.
A tak v priebehu stáročí:
- z našich autochtónnych predkov naddunajských alebo pridunajských Slovanov, ktorí sa v Karpatskej kotline podľa prameňov objavili najneskôr v 6. storočí
- a z našich autochtónnych predkov Maďarov, ktorí prišli na prelome 9. a 10. storočia
sa vytvorili cez medzistupeň „Uhrov“ moderné národy Slovákov a Maďarov. Maďari v 19. storočí prevzali aj politickú moc. V rámci Uhorska sa sformovali ako moderný národ aj Chorváti, ktorí však vždy mali dlhé stáročia historickú výhodu územia, ktoré nieslo ich meno. Čo sa napríklad Rusínom nepodarilo a svoju modernú národnú identitu hľadajú doteraz. Neriešim tu národné otázky a otázky vzťahu k vlasti u Nemcov, Rumunov, Srbov, lebo títo mali možnosť sa stať modernými národmi mimo Uhorska.
Preto my Slováci a my Maďari sme tu v bývalom Uhorsku všade doma. A preto aj Slováci žijúci na území dnešného Maďarska pred rokom 1918, ako aj Maďari žijúci na území Česko-Slovenska vzniknutého v roku 1918, sú pôvodným obyvateľstvom.
Prečo pretrváva snaha považovať Slovákov v Maďarsku za nepôvodných obyvateľov, za prisťahovalcov a či kolonistov? Napríklad všetkým sa dáva za „vinu“, že „tu“ žijú len najviac 300 rokov. A to dokonca sú medzi nimi aj Slováci, ktorí vraj boli pôvodne Maďari ale po úteku pred Turkami na Horniaky sa poslovenčili a po tureckej okupácii prišli späť a hovorili už po slovensky.... Na toto „prečo?“ sa ponúka odpoveď: - lebo to zjednodušuje a urýchľuje ich preformovanie na dobrých maďarských občanov aj jazykom i vedomím. Kto by chcel byť cudzincom doma? Kto by chcel byť cudzincom pomaly už 100 rokov? V Maďarsku pretrváva názor: Maďarsko je maďarská vlasť! Myslím si, že práve takéto úvahy prebiehajúce hlavami na obidvoch národno-jazykových stranách stoja za nezadržateľným(?) národným zánikom Slovákov v Maďarsku.
Vráťme sa k téme! Hovoríme o pôvodnom obyvateľstve a „prisťahovalcoch“. Nielen Slováci (alebo poslovenčení Maďari!) sa sťahovali od začiatku 18. storočia do južného Novohradu, Pilíša, k Pešti a ďalej na Dolnú zem. Sťahovali sa tam aj Maďari a ostatní. No „sťahovali sa“ - to je príliš pekný výraz.... Obyvatelia žijúci v rozličných častiach Uhorska boli nútení pred Turkmi utekať na západ a sever Uhorska a potom späť. Tak utekali aj uhorskí Chorváti. Veď dodnes je v rakúskom Burgenlande súvislý pás obcí s chorvátskym obyvateľstvom (a všetci vieme, že Burgenland je bývalé západné Uhorsko) a zopár chorvátskych dedín je aj pri Bratislave. Vtedy to boli obyvatelia jednej krajiny! Aj novo obývané miesta boli jedna vlasť! Tak to bolo všade na bývalej hranici rozpínavosti osmanskej ríše.
Milí obyvatelia Pilíša - ostrihomskej i peštianskej časti! Často sa vám zdôrazňuje, že ste sem prišli len okolo roku 1700. No a?! Neboli ste sami v takejto situácii a nie len tu! Myslíte si, že obyvatelia napr. Ostrihomskej stolice na severnej strane Dunaja (dnešné Slovensko) boli len Maďari a žili tam nepretržite a odjakživa (teda od Arpáda)!? Ale kdeže! Pozrite sa do arcibiskupských a iných dokumentov. Krajina bola Turkami, kurucmi i vládnymi vojskami spustošená, kde tu zostal dom, častejšie zhoreniská. Ľudí málokde. Encyklopedické dielo „Vlastivedný slovník obcí“ takto popisuje stav v niektorých osídleniach (a to ešte nevieme akým jazykom hovorili):
Obec Bruty (Bart) V 16. storočí za tureckých nájazdov obec spustla. Roku 1686 ju znova osídlili.
Obec Bíňa (Bény). Roku 1532 obec zničili Turci. Roku 1683 ju spustošili poľské vojská.
Obec Belá (Béla). V 16. a 17. storočí ju spustošili Turci.
Obec Diva (Gyiva). Roku 1530 ju zničili Turci a obec na dve storočia zanikla.
Obec Farná (Farnád). V 16. storočí sa spomína i ako mestečko, v kuruckých vojnách však zaniklo. Začiatkom 18. storočia Farnú však znova osídlili.
Obec Gbelce (Köbölkút). Koncom 17. storočia vyľudnenú obec dosídlili.
Obec Kamenín (Keménd). Po tureckom nájazde 1560 obec spustla.
Obec Kamenný Most (Kőhídgyarmat). V 17. storočí sa obec značne vyľudnila. Po znovuosídlení 1720 vyhorela.
Obec Kravany nad Dunajom (Karva). V 17-18. storočí bola úplne opustená.
Obec Kuraľany (Kural). Po tureckom nájazde v 16. storočí spustla. Roku 1612 ju dosídlil správca majetku Juraj Paluška poddanými z Topoľčian a Chynorian.
Obec Keť (Kéty). Obec zničili turecké nájazdy. Roku 1571 mala z 20 usadlostí iba tri obývané.
Obec Ľubá (Libád). V 17. storočí sa takmer vyľudnila, 1696 mala iba tri obývané usadlosti. V 18. storočí ju dosídlili.
Obec Mužla (Muzsla). Roku 1572 mala 7 port poplatných Turkom, 1663 ju Turci vypálili.
Obec Nána. Roku 1530 obec po tureckom nájazde zanikla. V 18. storočí založila na jej mieste ostrihomská kapitula majer, pri ktorom sa vyvinula dedina.
Obec Nová Vieska (Kisújfalu). Roku 1609 ju spustošili Turci, 1683 vojaci Jána Sobieského.
Obec Obid (Ebed). Roku 1543 a 1663 ju spustošili Turci.
Obec Svodín (Szölgyén). Malo dve časti Maďarský S. a Nemecký S. Roku 1685 mestečko M.S. dobyli a spustošili Turci. N.S. Turci 1663 zničili. Roku 1711 obec dosídlili osadníci z Porýnia.
Obec Šarkan (Sárkányfalva). V 16. až 17. storočí ju zničili turecké nájazdy.
Mesto Štúrovo (Párkány). Roku 1696 mala obec 6 domov.
Okolo roku 1700 bola severná časť Ostrihomskej stolice taká istá pustatina ako v Pilíši!!! A prečo sa obyvatelia týchto dedín dnes na južnom Slovensku nepovažujú za prisťahovalcov (a ani Slováci ich tak nechápu) ale za pôvodných obyvateľov? Asi preto, že neboli všetci osídlenci maďarského pôvodu a miera národnostnej tolerancie na Slovensku je skutočne veľmi vysoká. A miera slovenského historického vedomia zase veľmi nízka.
Všetci považujeme skoro za samozrejmosť, že stred krajiny (Uhorska) bol povinne a vždy maďarský (jazykovo a etnicky). Ale to predsa nebolo tak. Preukázateľne napríklad Budín a mnohé mestá boli nemecké už v 13. storočí. A opačne - posádky zložené z maďarských kmeňov boli aj na Záhorí, Liptove a inde na severe. Slovania žijúci v Zadunajsku od 7. storočia a najmä z dôb Veľkej Moravy (a boli súčasťou Veľkej Moravy okolo 40 rokov) sa nestratili hneď s príchodom Maďarov okolo roku 900! Ani so vznikom Uhorska okolo roku 1000! Alebo si niektorí myslia, že sa asimilovali na Maďarstvo za Arpádovcov, ktorí už v tretej generácii mali minimum maďarskej krvi a maďarské jazykové a etnické povedomie im v podstate mohlo byť ukradnuté?
A nakoľko boli etnickými Maďarmi neapolskí Anjouovci, Matej Korvín, či Žigmund Luxemburský? A čo typickí „maďarskí vlastenci“ ako boli králi z rodu Habsburgovcov a ich lotrinskej prímesi? A ich protivníci - kniežatá zo stavovských povstaní, ktorí často nevedeli po maďarsky?
Do začiatku 19. storočia bolo Uhorsko skutočne vlasťou (ak sa taký pojem vôbec v tej dobe dal používať) všetkých jeho obyvateľov bez ohľadu na to, akou rečou hovorili. Slovansko-maďarská jazyková a etnická šachovnica Karpatskej kotliny, ktorá sa vytvorila na začiatku 10. storočia, sa menila nemeckou kolonizáciou, valašskou kolonizáciou, usadením Kumánov, Pečenehov a podobných nomádov prichádzajúcich spoza Karpát, ale aj pripojením Chorvátska, tatárskym vpádom, dvesto rokmi tureckej okupácie časti krajiny, znovuosídlovaním Vojenskej hranice na Sáve a Dunaji.
Nech to boli akékoľvek búrlivé zlomy, boli vždy etnicky neutrálne a národnostne tolerantné až do spomínaného 19. storočia a najmä do rakúsko-uhorského vyrovnania v 1867. Čo nasledovalo potom, to už bolo „sofistikované“ vytváranie len jedného národa (jazykovo a vedomím) a kto sa nebol ochotný prispôsobiť, nemal žiadnu budúcnosť. Budúcnosť mohla byť len maďarská alebo žiadna! Práve tento prístup presvedčil nemaďarské národy, že Uhorsko prestalo byť ich vlasťou. Preto prišiel Trianon. Chorváti, Slováci, Rumuni, Srbi si našli novú vlasť. A územia, na ktorých žili v rámci Uhorska, boli aj ich územia. A tak Uhorsko zrušili! Mnohým Maďarom sa to nepáčilo a nepáči doteraz. Mali by si uvedomiť, že Uhorsko nikdy nebolo maďarské! Uhorsko bolo uhorské! A keď prestalo byť uhorské, nemaďarské národy aj so svojou častou uhorskej krajiny odišli. Oddelili sa! Urobili svoje „honfoglaláše“! Bohužiaľ, tzv. trianonská trauma v Maďarsku dodnes pretrváva. Je to však len nepochopenie práva na vlasť, toto právo je vlastné a prirodzené aj Nemaďarom. Takmer deväťdesiatročná história Maďarska ukazuje, že v tejto krajine sa s týmito myšlienkami nevedia vyrovnať. A tento stav je v Maďarsku dodnes. Preto Slováci v Maďarsku (ale asi aj iní) opúšťajú svoju reč a stávajú sa rovnocennými Maďarmi. Nechcú byť bezdomovcami v rodnej zemi. Týmto spôsobom sa rodná zem stane i domovom.