Anton Drevenka: Slovenské dedinky okolo Pilíša
Čítal som v našich Ľudových novinách (ročník LVII. č. 24), že niektorí boli na Pilíšskej túre. Článok napísala Eva Patayová Fábiánová. Tak pekne píše o tej túre, že aj ja som dostal z toho inšpiráciu, aby som aj ja napísal o svojej túre po pilíšskom kraji. So svojou rodinou cez rok aj viac ráz robíme túry okolo Pilíša. Dedinky (Huť, Mlynky, Santov, Čív, Kestúc) ležiace v Pilíšskych horách sú veľmi zaujímavé. Skrz toho, že ich mám veľmi rád, nemohol som sa vyhnúť tomu, aby som aj ja napísal svoje zážitky a skúsenosti. Možno aj niektorým čitateľom to bude zaujímavé.
Huť (Pilisszentlélek)
Jeden cestujúci človek keď dôjde do cudzej dedinky, na prvý pohľad zbadá to, čo je do očí bijúce. Tu, v tejto dedinke je to aj potok, ktorý sa usiluje z hôr cez dedinu dostať k materskému lonu, do Dunaja. Tu takým krotkým sa vidí, ale mal som šťastie aj v horách vidieť jeho koryto, a to je už pomerne veľké. Aj mocné skaly sú v ňom. Tieto azda z hračky kotúľal z horskej výšiny voľakedy pred tisíc rokmi.
Tu pri potoku na dvoch stranách sú domy, a medzi nimi hlavná ulica. Domy sú veľmi pekné, zdá sa že nie dávno boli stavané. Pod číslom 42 je múzejná budova, niektorí ju aj Slovenským domom nazývajú. Zvonku som ho už veľakrát videl, ale zvnútra ešte nie. Neďaleko odtiaľ stojí pekne zariadená stará krčma. Tu sa ľudia stretávajú, aj sa radujú, aj žialia, ako im vôľa stačí. Odtiaľ ešte trošku vyššie stoja víkendové domy. Ich vlastníkov iste vábila blízkosť hôr.
Niže dedinky, ale od nej na sever, tamojšie kopce sú „ozdobené“ aj zrúcaninami. Dejiny o tom píšu, že to tam mal byť kláštor, aké okolo Pilíša aj na iných miestach stáli. Znamená to, že tento kraj už aj v dávnych časoch bol obývaný, a náboženstvo tu už aj v minulosti dobre fungovalo.
Ich terajší kostol stojí na brehu, a tiež si ho veľmi uctievajú. Bol som v ňom už niekoľkokrát a so záujmom som sledoval, že vnútorné maľby symbolicky sa usilujú znázorniť Svätú Dušu. (Totiž maďarský názov dediny, Pilisszentlélek znamená po slovensky Pilíšsky Svätý Duch.) Po celom okolí stoja horami zarastené vrchy, miestami sa nájdu aj obrovské skaly. To všetko poskytuje nesmierne romantický obraz. Kto to raz uvidí, nájde si príležitosť, aby tento malebný kraj opäť navštívil.
Tu na okolí, pri našom Pilíši,
pútavé slovenské dedinky máme.
Už dávno stoja, v kráse sa dvíhajú,
ich minulosť však celkom nepoznáme.
Krásne okolie tu pozerá na nás,
S touto krásou sa chceme zoznámiť.
Na tie vrchy a hory sme zvedaví,
tieto dedinky si chceme zachrániť.
Tu je hneď vaša, trochu aj maličká,
je ako obraz pekne maľovaný.
Zákruty uličiek do kopca vedú
niet tu prekážok, tých životom daných.
Niektoré hore, ku kostolu vedú,
postavenému povyše dediny.
Odtiaľ zhora hľadí a pozoruje:
ako sa patrí, nech tak každý žije.
Na hlavnej ceste stojí stará krčma,
do ktorej sa tu každý „beťár“ mrví,
dobrí priatelia. Súboj len tak majú,
keď hrajú v šachy, ale nie do krvi.
Niekedy aj pochabý vietor fúka,
a je tu aj poštársky zamestnanec,
nosí noviny, možno aj klebety
o ich dedinke, im je to vzácna vec.
Medzi vrchmi tu najvyšší je Pilíš,
tmavé mraky ho veľakrát zakryjú.
On sa však nedá a s vetrom sa spojí,
a tie čierne mraky raz-dva odbijú.
Svojim činom tak aj nám príklad dáva,
aj my svoje životné mraky zhoďme!
Jasnosť, svetlo, dobrú nádej nám treba!
Len to je pre nás dôstojné a vhodné.
Mlynky (Pilisszentkereszt)
Táto dedinka vo svojom maďarskom mene aj „sväté“ slovo má. To iste znamená, že boli, aj sú tu, dobrí katolíci, ale aj so zreteľom na budúcnosť má na to podmienky. Ako zo Santova prechádzame do tejto dediny, po ľavej strane pekný kostol stojí. Nie je príliš veľký, myslím si, že ho ľahko naplnia tu žijúci kresťania. V mojom detskom veku od nás, z Pilíšskej Čaby, sme sem chodievali s procesiou. Zdá sa mi, že to bolo na jar, lebo v horách sme všelijaké kvety (konvalinky, zvončeky,...) zbierali. Už vtedy nás vábila táto prírodná krása. Odvtedy preletelo hádam aj 70 rokov, a ten dávny obraz o dedine stále ešte sa mi máta v duši. Ale kde je ten od terajšieho! Vtedy domy boli robené zo surovej hlinenej tehly, na strechách bola slama, a okná maličké, len málo svetla sa cez ne dovnútra dostalo.
Dnes tu na tejto ulici obchod za obchodom stojí, a už aj dva dobré hostince majú s výbornými jedlami. Keď ideme ďalej a pri krížnej ceste ideme doľava, tam neďaleko nájdeme nedávno vystavaný Slovenský dom! Mal by podporovať našu slovenskosť. Dúfame, že túto úlohu aj splní.
Tu okolo dedinky sú aj významné miesta, ktoré turisti často navštevujú. Napríklad v chotári dedinky je chýrny horský prameň, Je tam kaplnka a občas tam slúžia aj svätú omšu. Nazývajú to aj Svätou studienkou. Bol som tam už viackrát. Tie sväté slová v našej duši dobrú pôdu nájdu. Na druhej strane, pri Pomázskej ceste je zase úžľabina, ktorá človeka veľmi prekvapí. Tam sa dá vidieť, akú silu má voda, a mala tu snáď už aj v praveku. Všetky významné miesta tu ani nemôžem pospomínať, ale môžem potvrdiť, že tunajší obyvatelia dvoma hrsťami dostali z tej prírodnej krásy.
V doline leží prekrásna dedina,
a okolo vrchy, horský kraj premilý.
Zalesnené horské chrbáty aj prsia
ako keby túto dedinku chránili.
Práve tento Pilíš nedávno ešte
na tento cieľ aj svoje rakety mal,
ale nasledovník si to už premyslel,
a tie rakety Satanovi predal.
Toto okolie, túto divú krásu
aj slová pilíšskej hymny v sebe majú
horské studienky svojou čerstvou vodou,
zdravím a silou ľudí napájajú.
Dedinka ako schránka na klenoty
skrýva tie krásy, schránka dávnoveká.
Aj kopce sú domami zastavané,
a krásne vidno odtiaľ do ďaleka!
Aj Slovenský dom si už vystavili.
Dúfam, že ten dom tam stojí aj pre nás.
Aby sme slovenčinu nezabudli,
Pilíšske hory, vy ochraňujte nás!
Sú tu takí odhodlaní Slováci,
ktorí spoločne, jak v jednej rodine,
oduševnení vplývajú aj na nás
- ako sa vraví - v poslednej hodine.
Tadeto aj veľa turistov chodí,
toto okolie privábi každého.
Zážitkov dá a občerství aj dušu,
očarí aj veľkého, aj malého.
Z vrchu Pilíša ďaleko dovidieť,
nedávno som tam skúmal dookola.
Tam dolu žijú Slováci, Maďari,
Švábi... a všetci chápu družné slová.
Santov (Pilisszántó)
Najviac zážitkov nosí v sebe človek z mladého veku, aj sa na ne najlepšie pamätá. Aj s touto dedinkou som len tak, že tie dávne mi dôjdu na myseľ. Napríklad keď za vojny došla tá nemecká okupácia, stala sa tu havária lietadlám.
Nejaká nepríjemná okolnosť sa stala, ani sa už nepamätám, koľko lietadiel narazilo na vrch Pilíš. Tie polámané súčiastky v starej škole na dvore boli zložené. Mi ako malí chlapci, aj zvedavci sme sa tam hrali.
Tá procesia do Mlynkov, čo som spomínal, sa pripája aj k Santovu. Išli sme tam krížom cez túto dedinku a v kostole v každom prípade na malý čas sme sa zastavili. Spievala sa tam naša starodávna prekrásna slovenská pesnička, snáď sa ešte aj na jej slová pamätám: „V tento deň spoločne rozmilí kresťania pozdravme Panny Márie srdce nepoškvrnené.“
Pilíš je k tejto dedinke najbližší. A tak môžeme povedať, že ustavične je prítomná dôstojnosť voči nemu. S ním žijú, všetko vidia, hučí dole jeho prítomnosť ako voda na dedinku, keď ho veľký dážď myje. Ja veľmi cítim jeho vplyv, možno preto, lebo aj moja mama boli zo Santova.
Slovenská reč okolo Pilíša sa týka každého, lepšie by mala byť chránená, udržaná! Ako by to bolo pre nás, keby tu v týchto dedinkách sa viedlo všetko po maďarsky? Kúzelnú moc majú len od toho, že v tunajších dedinkách žijú Slováci!
Santov, ako vidno, pekne a trvanlivo sa rozvíja. Nové pekné domy tu stoja. Duša sa teší že Slováci okolo Pilíša pekné a dobré životné možnosti majú. Smutná a bolestná povinnosť ma niekedy vedie aj do cintorína. Len uznanlivé slová môžem povedať, lebo veľmi pekný cintorín majú. Celej dedinke želám ďalšie úspechy a kroky dopredu!
Priamy sused je slovenskej dedinke
tento preveľký, mohutný vrch Pilíš.
Ktovie koľko stáročí žijú spolu,
a hľa, podnes ich takto spolu vidíš!
Veru dedinka veľký zisk má z toho,
preto je taká pritúlená k nemu!
Chráni ju pred búrkami, pred vetrami,
aby náladu mala rozjarenú.
Ale Slnko tu môže voľno svietiť,
žiadnu prekážku tu pred sebou nemá.
Tak aj svieti, žiara sa rozširuje,
celá dedinka je rozradostená.
Vrchy sa tu dvíhajú, vypínajú,
Hemží sa, vzmáha sa turistický ruch.
Pilíš je majster vedúci, najvyšší,
slúži mu Čierny vrch, má slovenský duch.
Tento horský kraj chránil našich ľudí,
keď Tatári tu s hurtom rabovali.
Vyše osemsto rokov preletelo,
ranené miesta sme tu stále mali.
Pod Pilíšom aj stará cesta vedie,
už pred príchodom Maďarov robená.
Pilíš bol Pleš a na ňom Ostrá skala,
Slovenské mená dostali do vena.
Tu pod Pilíšom aj mocný kríž stojí,
symbolizuje náš neľahký život.
Aj vzkriesenie nám večne pripomína,
že nie zbytočne nám tečie z čela pot.
Milý Santov s týmito hodnotami,
peknú prítomnosť aj budúcnosť maj!
Nech neochabne rozvoj, choď dopredu,
a reč rodičov si navždy zachovaj!
Čív (Piliscsév)
Teraz, keď píšem o dedinkách okolo Pilíša, v každej hľadám voľačo spoločné, čo už dávnejšie ma s ňou spojilo.
Tu je také. Čívski murári tu u nás veľa domov vystavili, medzi nimi aj náš. Neviem, či smiem aj s menom ich spomínať. Ak áno, sváko Flekáč aj Šándor Jurkovič boli v stavbe vynikajúci majstri. Tie pekné domy u nás, aj v Číve nám hovoria o ich talente, aj o ich šikovných rukách.
S niekoľkými tunajšími spolu som chodil do pilíščabianskej školy (Angolkisasszonyok Polgári Iskolája), ale ako som počul, niektorí, možno i všetci, bohužiaľ, sú už v cintoríne.
Čív, už trochu ďalej od Pilíša, dosť pekný chotár má. Ako som zisti, uctia si ho, pekne je obrobený. V našom detskom veku tu aj hatoši slúžili. k ľudskej usilovnosti aj k ručnej práci. Skrz toho, že chotár nemohol celú dedinku uživiť, veľa ľudí chodilo robiť aj do hlavného mesta. Fabriky ako vyhladnuté prazviera hltali národ. Ale kedy vstávali tí ľudia, hlavne ženy aj dievčence? Tu u nás v Pilíšskej Čabe už na prvom vlaku, ráno o štvrtej hodine sa mohlo s nimi stretnúť.
Chlapi hlavne na Dorog chodili do bane. Vtedy baníci dobre zarábali, ba čo viac, každý rok dostali aj vernostný prídavok. V tých rokoch sa začali naše slovenské dedinky dvíhať, a trvá to až dodnes. Čív sa veľmi pekne roztiahol, a ako vidím, smerom k ich stanici. Možno už nezadlho vlak pôjde krížom cez dedinu.
Ich slovenský jazyk akoby bol trochu tvrdší než majú druhé dedinky tu okolo Pilíša. Ale to žiadne problémy nerobí, dobre si rozumieme. Dedinka Čív je práve taká „vlastná sestra“ v našej pilíšskej rodine, ako aj všetky ostatné naše slovenské dediny.
Dosť dobre je rozšírená dedina,
čo nepretržitý rozvoj znamená:
nové domy škridlovými strechami,
ani jedna strecha nie je slamená.
V mojom detstve strechy boli zo slamy,
aj náš dom bol vtedy slamou pokrytý.
Ľudia slamu vymenili škridlami,
neohrozujú požiare životy.
Nechajme ten zastaraný tmavý vek,
tu veľkému vzrastu idú v ústrety,
tu všade veľké, pekné domy stoja,
tu všade všetky dvory zdobia kvety.
A kto v nich býva, aký je to národ?
Možno sú v niečom nevšedne vzdelaní?
Áno, tu takmer každý remeslo má:
sklári, murári, majstri nad majstrami.
Majú aj pekné pivnice v chotári,
takých veľa niet tu v našej krajine.
V sudoch rozkoš duše, dobré vína sú,
z ktorých hrdlo, aj žalúdok dostane.
Žili tu aj záhradníci bulharskí,
výborné plodiny nosili aj k nám.
Pracovití odborníci to boli,
s dokonalou úctou na nich spomínam.
Táto dedinka má vyžarovanie,
Sme tu pod jej vplyvom a sa mi žiada,
nech každá osada o ktorej píšem,
takúto prekrásnu slovenčinu má!
V hymne je: „Preleť sokol horu krížom“
nájdi dobrú cestu našim rodákom,
nech veľká láska aj porozumenie
panuje medzi nami pod Pilíšom!
Kestúc (Kesztölc)
Tí naši dávni slovenskí predkovia veľmi ľúbili vrchy, hory, ako sa teraz hovorí, romantické miesta. Myslím však, že nie preto, aby im duša pookriala, ani nie zato, aby sa v nich s milou ruka v ruke prechádzali. Skôr z praktických dôvodov sa pozerali na tieto miesta, lepšie živobytie si hľadali.
Tu okolo Kestúca všetky tieto životné podmienky sú dané. Dosť veľký chotár majú, kde sa im urodí to najdôležitejšie (kukurica, zemiaky, fazuľa, azda aj pšenica).Pri vinohrade už nemusím pridať to azda, skutočne vieme, že dobré hrozná sa tu urodia, výborné vína dajú.
Aj drevorubači, aj vápenkári tu mali hojnosť, vrchy dávali štedro aj drevo, aj kamene. Ešte aj svätí ľudia v dávnej minulosti si tu v kláštoroch našli miesto. Je toto miesto aj na to súce, aby sa duša z pozemskej nízkosti obrátila do Božskej výšky. Nie až tak dávno tu bola aj uholná baňa (Lencsehegyská), ale pre slabú kvalitu ju zavreli.
Kestúc je veľmi pekná dedina. Rozvoj - myslím si - aj to dá, že sú tu blízko aj dve mestá: Dorog aj Ostrihom, kde si poniektorí nájdu prácu. Áno, to živobytie je, aj bolo vždy veľmi dôležité. Veľa mladých ľudí odoženie z rodnej dedinky. Potom na ich miesta príde cudzina a tak sa národ mieša. Stáva sa potom ako v niektorých mestách, že ani sused suseda nepozná.
Dávnejšie malá cestička viedla z hlavnej cesty č. 10 do Kestúca. Teraz, odkedy je Suzuki v Ostrihome, široká kvalitná cesta prechádza povedľa dediny. Kto má auto, môže pohodlne cestovať. A autá sú v niektorom dvore aj dve až tri!
Dedinka kráča svojou cestou. Slovenčina, ako aj v iných dedinkách okolo Pilíša, barlami je podoprená. Tento moderný a rýchly život, bohužiaľ, každý v menšine žijúci národ sa usiluje upraviť na jedno kopyto. Vyhnúť sa tomu nedá. Zároveň však každý má tú povinnosť, aby si zachoval svoj slovenský materinský jazyk!
Kopce, vrchy, pomenšie i poväčšie,
toto okolie takto je prekrásne.
V ňom dedinka Kestúc, niekdy Kostelec.
Je to miesto jak stvorené pre básne.
Tu pod horami si našli bývanie,
ako aj tí mnohí ďalší Slováci.
Horúčka života často pálila,
pri spĺňaní svojich túžob, pri práci.
Vystavili si tu peknú dedinku,
tu žijúcim je ona tá najkrajšia.
Majú kostol, školu, úrad, obchody,
cestu dopredu potomkom uľahčia.
Odtiaľto Pilíš je už trochu ďalej,
ale menší brat tu býva v chotári.
Čierny vrch sa volá. Dušu takú má,
ako dajakí čertovskí drotári.
Takéto veci tu miesta nemajú,
veď v minulosti tu kláštory stáli.
V nich sa horliví askéti modlili,
aby diabolskú zlosť k čertom zahnali.
V Čiernom vrchu sú hlboké jaskyne,
možno voľakto mu tam srdce hľadal?
To pračlovek mal v nich primitívny byt,
Vrch ho chránil, nad hlavu mu strechu dal.
Nad dedinkou je priestranný južný svah,
doňho Slnko svoje lúče opiera.
Aby vína v jeseň mali stupňov viac,
kamene si z toho tepla odložia.
Tu vždy dobré vína sa urodili,
lepšie od tých vín si ani nežiadam.
Štrngnime si teda s plným pohárom:
Vašej dedinke rozvoj, a zdravie vám!