Z čemerskej slovenskej histórie a tradícií
Pätnásť rokov príkladného partnerstva
Čemera a Mojmíroviec
Historik a demograf A. Petrov uverejnil údaj, že v roku 1773 sa zo 181 osád uvádzaných v Peštianskej stolici, slovenské osídlenie nachádzalo v 63 osadách, čo predstavovalo viac ako tretinu všetkých. Do celkového venca Slovákmi viac ako šesť desiatok osídlených obcí, ktoré 
obopínajú Budapešť, patrí na východ od nej aj takmer dvadsiatka obcí, ktoré historici nazvali Veľkým slovenským kerepešským ostrovom. Do tejto skupiny sa zaraďuje aj Čemer, do ktorého prišli ako prví evanjelickí Slováci vo väčšom počte už po roku 1715. Prví Slováci v Čemeri pochádzali najviac z Novohradskej, kde podľa celostoličného súpisu z roku 1720, pred týmto rokom utieklo 26 rodín, a podľa priezvisk Slováci tu mali prevahu. Okrem prvých utečencov, ďalší sem prišli na pozvanie zemepána Jána Vattaya a už v roku 1721 si postavili prvý kostol. Mnohí z prvých tu osídlených Slovákov ušlo od zemepána nižšie na Dolnú zem a zmenili si priezviská na Čemerský, ktoré sa dodnes vyskytujú aj v Báčke, Banáte a Srieme. Po osadníckej zmluve s Antonom Grašalkovičom (Grassalkovich) zo septembra 1731, keď sa stal Čemer súčasťou jeho majetkov, prichádzajú sem neskôr aj Slováci - katolíci, ktorí tu postupne získali početnú prevahu. Z hľadiska majetkovej podstaty dve tretiny pôdneho bohatstva obce mali evanjelici, ktorí sa od začiatku držali roľníckeho stavu. Katolíci sa venovali viac vinohradníctvu. Napríklad zástupca panstva v Gedeľove (Gödöllő) uzaviera roku 1759 s richtármi Čemera novú zmluvu o obrábaní vinohradov, o ktoré sa starali v rámci robotných povinností. V roku 1827 k Slovákom a Maďarom tu pribudli aj Nemci, ktorí predtým žili v Budíne. V tom čase v čemeri žilo 1295 obyvateľov, podľa národnosti 861 Slovákov, 334 Nemcov, 84 Maďarov a 16 Židov a podľa náboženského zloženia 854 rímskych katolíkov, 418 evanjelikov, 7 
reformovaných a 16 izraelitov. V roku 1880 sa k slovenskej národnosti v obci hlásilo 1028 z 1890 obyvateľov ( 57,4 %). Početné nemecké obyvateľstvo tu žilo do roku 1946, ktoré sa tu prevažne venovalo vinohradníctvu a remeselníctvu a k Slovákom sa v tom roku hlásila ešte polovica obyvateľov. Od roku 1962 sa prestalo v katolíckom kostole kázať po slovensky a od roku 1974 aj v evanjelickom. Tieto skutočnosti potom vplývali aj na výučbu slovenčiny v škole, ktorá zanikla a pokusy o jej zavedenie sa už nepodarili. Je preto dnes chvályhodné, že sa staršia generácia Slovákov drží jazyka svojich predkov, a zase stredná a mladá sa snaží udržiavať a ďalej pestovať kultúrne tradície tunajších Slovákov. Porozumenie nachádzajú v obecnej samospráve, ktorá aj s cieľom posilnenie ich snáh v roku 2003 uzatvorila dohodu o vzájomnej spolupráci a priateľstve s obcou Mojmírovce na Slovensku. Toto priatelenie hlása 
pred vstupom do Čemera veľký umelecký drevorezbou zhotovený propagačný panel. Táto voľba nebola náhodná, pretože aj v ich prípade historickým spojivom sú Grašalkovičovci, najmä Anton, ktorý sa v Mojmírovciach roku 1694 narodil. Rod mal v Mojmírovciach nielen majetky, ale dodnes je tam po nich významná a využívaná pamiatka - Grašalkovičov kaštieľ. Čemer zase patril od roku 1731 Grašalkovičovcom sídliacim v neďalekom Gedeľove.
O obci Mojmírovce
Obec Mojmírovce leží na Nitrianskej tabuli, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Obec je vzdialená 14 km od okresného mesta Nitra. Je typickou vidieckou obcou s rozvinutou poľnohospodárskou výrobou. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1156 a mala viac pôvodných názvov, od roku 1808 do roku 1948 Urmín. V 16. storočí obec napadli Turci aj cisárske vojská. V 17. storočí bola obec osídlená maďarskými kalvínmi a neskôr osadníkmi zo Švábska. Od roku 1698 sa Mojmírovce vyvíjali ako zemepánske mestečko s trhovým právom. V roku 1694 sa tu narodil Anton Grašalkovič. V 18. storočí sa obec stala strediskom panstva rodu Huňadyovcov. 
V 19. storočí bol v obci zaznamenaný rozkvet remeselníctva. V roku 1871 tu bolo 44 remeselníkov, najviac čižmárov. Bolo tu založené úverové družstvo, továreň na výrobu šumivého vína, tehelňa. Existoval tu aj bitúnok a pivovar. 20. storočie sa nieslo v znamení rozvoja, modernizácie a budovania. Po celospoločenských zmenách v roku 1989 vidieť v obci výrazný rozvoj podnikania. Vznikali malé prevádzky s približne desiatimi zamestnancami, drobné služby, rozvoj školstva a obchodnej siete. Na dávnu tradíciu poľnohospodárstva, nadväzuje súčasný úspešný celkový rozvoj pôdohospodárstva s potravinárskou výrobou, zameranou na mäsovýrobu. Obec má 2806 obyvateľov, z ktorých je 2762 slovenskej, 23 českej, 10 maďarskej, 7 rómskej, 6 inej a 8 nezistenej národnosti. 
Mojmírovce majú vybudovanú kompletnú environmentálnu infraštruktúru /vodovod, kanalizácia, čistička odpadových vôd/. Disponuje kompletným zdravotným strediskom a lekárňou. Má kompletné školstvo - materská škola, základná škola, základná umelecká škola, odborné učilište pre postihnutú mládež, možnosť rekvalifikačných štúdií a externé formy vysokoškolského a bakalárskeho štúdia. Nechýba tu dobrá obchodná a reštauračná sieť, k dispozícii sú 4 cintoríny, dom smútku, množstvo zelených plôch vrátane historického parku. Ďalej disponuje veľkým spoločenským domom /veľká sála, kluby detí a mládeže, posilňovňa, knižnica/, športovým areálom /futbal, tenis, volejbal/, poľovníckou strelnicou.
Ako začala spolupráca a priatelenie
O tom sa dozvedáme z článku, ktorý pripravil predseda redakčnej rady obecného časopisu Mojmírovčan Ivan Mojmír Zoborský: „Spolupráca medzi obcami Mojmírovce (2800 obyvateľov) a Čemer (9300 obyvateľov) začala v lete roku 2002, kedy sa v mestečku Tiszakécske stretla delegácia 5 zástupcov zo Slovenska so Zoltánom 
Venczelom, ktorý je pôvodom z obce Čemer. Pri spoločnej rozprave sa navrhla družobná kooperácia medzi obcami v rôznych oblastiach s podporou rozličných fondov. Následne vtedajší starosta Juraj Bátovszki pozval slovenských kolegov na spoločné rokovanie. Delegácia z obce Čemer navštívila Mojmírovce počas hodových slávností. V uvedenom článku začiatky spolupráce boli náročné, pretože v Čemeri archaickú slovenčinu poznala už len najstaršia generácia. Slovenskú reč bolo počuť len pred evanjelickým kostolom po službách božích alebo ako pozdrav na ulici pri stretnutiach starších obyvateľov. Aby sa občania oboch obcí lepšie spoznali, Mojmírovčania boli pozvaní na tradičné Oberačkové slávnosti v Čemeri a delegácia z maďarskej obce na dožinky a vinobranie v Mojmírovciach. V priebehu roka sa spolupráca začala veľmi sľubne rozvíjať. 
Zmluva o partnerských vzťahoch medzi obcou Mojmírovce a obcou Čemer bola oficiálne uzavretá 19. marca 2003, v družobnej obci 22. mája 2003. Našu obec na stretnutí v Čemeri zastupovali starosta obce Imrich Kováč, zástupca starostu Peter Schultz, hlavný kontrolór obce Ivan M. Zoborský, predseda komisie kultúry, školstva a športu Vladimír Hičák, Štefan Bugár a tlmočníčka Eva Kozárová - Kántorová. Obce začali postupne vzájomne svoje kultúry a zvyklosti. Nasledovali spoločné stretnutia, konali sa výmenné detské, tanečné, umelecko-tvorivé a športové tábory v rámci projektu Interreg III A. Realizovali sa spoločné výstavy umelcov, koncerty, týždne národných kuchýň. Výmenné pobyty absolvovali seniori, záhradkári, spevokoly aj športovci. Na základe výziev V4, Európa občanom, Cezhraničná spolupráca HU-SK sa cez spoločné projekty spoznávali obyvatelia oboch obcí. Každý rok sa v družobnej obci konajú Čemerské dni obce, ktorých sa pravidelne zúčastňujú aj delegácie z Mojmíroviec“.
Predstavitelia obcí Čemer a Mojmírovce udržiavajú priateľské vzťahy pravidelnými návštevami najmä v priebehu rôznych slávností. Príkladom sú Dni obce - Mojmírovské vinobranie - Družstevný deň, ktoré sa konajú spravidla druhý septembrový víkend. V roku 2011 Mojmírovce oslavovali 855. výročie prvej písomnej zmienky 
a toto podujatie sa nieslo v duchu upevňovania cezhraničných vzťahov partnerských obcí nielen z Maďarska, ale aj Bulharska, Rakúska a Srbska. Starosta obce Čemer István Fábri originálne podporil myšlienku vzájomnej spolupráce tým, že na oslavy prišiel na bicykli a pritom absolvoval približne 160 km. Spevom a tanečným umením oslavy obohatil aj známy folklórny spolok Furmička. Časté vzájomné návštevy predstaviteľov obce, kultúrno-umeleckých súborov, pracovných kolektívov značne napomáhajú Čemeranom k udržiavaniu tradícií a celkovej identity Slovákov v obci. Obecné zastupiteľstvo v Čemeri má pri organizovaní slovenských akcií plné pochopenie a morálne a finančne ich podporuje. Pri kultúrnom dome v obci v osobitnej stavbe zriadili Obecné múzeum, ktoré na historických exponátoch dokumentuje hmotnú a 
duchovnú kultúru života čemerských Slovákov v minulosti. Múzeum od svojho začiatku úzko spolupracuje so Slovenskou samosprávou v Čemeri, ktorej predsedníčkou je neúnavná pracovníčka na poli kultúry Alžbeta Szabová, ktorá je nielen jednou z organizátoriek tradičných podujatí, ale aj vedúcou osobnosťou pri zachovávaní kultúrneho dedičstva tunajších Slovákov najmä tým, že sa dlhodobo venuje najmladším čemerským folkloristom, ktorí budú pokračovateľmi bohatej čemerskej minulosti.
Slovenský majáles potvrdil, že v Čemeri slovenský duch a tradície žijú
Jej snaženie a aktivita Alžbety Szabovej sa plne prejavila aj na tohtoročnom Slovenskom majálese, kde významnú pomocníčku mala v osobe Agneši Kelemenovej. Slovenská samospráva má stálu podporu v obecnom zastupiteľstve aj v súčasnosti, keď starostom veľkoobce Čemer je István Fábri. A ten rovnako ako jeho predchodca dodržiava kontinuitu aj v dohode o vzájomnej spolupráci a priateľstve s obcou Mojmírovce, kde je teraz starostom Martin Palka. Táto dohoda práve v tomto roku zaznamenala už jubilejných pätnásť rokov a obidvaja starostovia sa počas Slovenského majálesu rozhodli, že túto dohodu do konca mesiaca mája rozšíria o ďalšie možnosti vzájomnej spolupráce a priateľstva. Organizátori na tradičnom pre návštevníkov a účinkujúcich 
pripravili pestrý program, na ktorý už o desiatej hodine hudobníci s konským záprahom začali v čemerských uliciach pozývať obyvateľov a návštevníkov na Námestie hrdinov na tradičný Slovenský majáles. Po stavaní mája, do ktorého sa mohli zapojiť aj návštevníci, začala súťaž domácich čemerských zákuskov. Najviac sa prvomájovému podujatiu tešila počas celého dňa mládež na ľudovom detskom ihrisku. Nechýbala tam ani interaktívna rozprávka v prednese Tanečného divadla VSG, muzika pre deti s Katjou Sebestyénovou a tiež predstavenie rytmickej športovej gymnastiky, maľovanie na tvár a postavený nafukovací hrad. V priebehu osláv priamo v dejisku podujatia návštevníci mali možnosť ochutnávať dobroty čemerskej „tótskej“ kuchyne s ponukou 
strapačiek, zemiakových placiek, kapustníkov a iné etnogastronomických špecialít. V rámci hlavného kultúrneho programu sa svojím vystúpením predstavili spevácke súbory a tanečné skupiny. Zo Slovenska z Mojmíroviec, Imeľa a Nových Zámkov a z Maďarska okrem súboru domácich usporiadateľov to boli nielen súbory z okolitých obcí, ale aj spevácka skupina Borouka z dolnozemského Telekgerendášu. Predseda miestnej slovenskej samosprávy Pavel Šipický povedal, že okrem skupiny, ktorá vystupovala, prišli do Čemeru aj ďalší členovia slovenskej samosprávy, aby svoj Páví krúžok povzbudili. Najväčší obdiv vzbudili spevy a tance všetkých furmičkárov. To však nie je náhoda. Je to výsledok dlhodobej systematickej odbornej práce o najmladšiu generáciu čemerských folkloristov, kde sa výsledky prejavujú aj na takýchto festivalových podujatiach. Potvrdili to vystúpenia skupiny štyroch vekových kategórií, a to aj podľa názvov Malilinká furmička, Maličká furmička a Malá furmička a Furmička dospelých. Malilinkú predstavuje národnostná skupina škôlkarov, kde sa na národnostnej výchove zúčastňuje 27 detí. Maličká založená pred dvoma rokmi a tancuje v nej dvadsať detí základnej školy, pod vedením Zsolta Koroma. Malá furmička ako detská spevácko-tanečná skupina založená roku 2010 sa zameriava na repertoár vychádzajúci z 
miestnych tradícií. Popri speve a tanci sa deti učia ako sa starať o kroje, ich ošetrenie, uchovávanie a správne nosenie pri rôznych sviatočných príležitostiach. Zoznamujú sa s miestnymi slovenskými spevmi, tancami a hrami a tiež aj spevmi a tancami iných regiónov v Maďarsku. Členovia Malej furmičky na tohtoročnom slovenskom majálese konferovali viaceré vystúpenia po slovensky. Jednou z nich bola Brigita Borbášová. Návštevníkov Slovenského prvého mája neodradila ani vysoká teplota a slnečné žiarenie, aby sústredene sledovali bohatý program na pódiu a tlieskali všetkým vystupujúcim, ale ten najväčší a dlhotrvajúci patril Malilinkej furmičke. V hľadisku sme sa 
stretli s mnohými obdivovateľmi spevu a tanca a napríklad aj s Annou Kondačovou, ktorá štyridsať rokov bola učiteľkou na Slovenskej základnej škole v Sarvaši, a teraz od roku 2014 žije v Čemeri, kde v novom bydlisku vyučuje dve hodiny týždenne deti a dospelých po slovensky. Program pokračoval aj vo večerných hodinách, kde napríklad kapela Roxymbol sa snažila prítomných naučiť slovenskú pesničku. Jednoducho povedané Slovenský majáles sa návštevníkom páčil a organizátorom vydaril. A čo je pre obidve partnerské obce dôležité, že počas ďalšej májovej návštevy Mojmírovčanov v Čemeri, kde prišli opäť so svojim spevokolom spestriť oslavy a program Dňa obce, obidve partnerské strany po úspešných pätnástich rokoch priateľstva a spolupráce, rozšírili vzájomnú zmluvu o ďalšie kultúrno-spoločenské aktivity.
Text a foto: Ján Jančovic
Rodák z Mojmíroviec osídľoval Slovákov medzi Dunajom a Tisou
Po stopách šľachtica Antona Grasalkoviča
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/944-po-stopach-achtica-antona-grasalkovia
Po minulých a súčasných slovenských stopách
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/158-nazory1-nazory1/663-po-minulch-a-suasnch-slovenskch-stopach
Chov koní v Mojmírovciach
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1183-z-historie-chovu-koni-v-uhorsku-a-na-slovensku
