ned11242024

Posledná aktualizáciapia, 22 nov 2024 10am

Zo slovenskej tlače - Október - November 2016

1SlMoni1Odporúčania zmiešanej komisie - Zastrelený policajt bol Mlynčan a mal slovenské korene - Nie každý smúti za slobodnými médiami - Népszabadság obeťou vládnej pomsty - Klobásový festival v Békešskej Čabe - Slováci v Maďarsku sú v pokročilej fáze asimilácie - V Uhorskom sneme po slovensky

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ImroInfo/2016/ImSlTl07.rtf

Maďarsko dostalo vo svete štatút krajiny ufňukanej identity

Prečo otcovia nemajú otcovnicu?

http://komentare.sme.sk/c/20382931/preco-otcovia-nemaju-otcovnicu.html

Slovensko-maďarský dialóg a odporúčania zmiešanej komisie pre menšiny v Budapešti

Slováci v Maďarsku by mohli čoskoro písať svoje krstné mená i priezviská v maďarských dokladoch so slovenským pravopisom a na Prešovskej univerzite zriadia ústav maďarského jazyka a kultúry. To sú len dva hmatateľné príklady z dlhého radu odporúčaní, ktoré pre vlády Slovenskej republiky a Maďarska pripravila slovensko-maďarská zmiešaná komisia pre záležitosti menšín. V poradí 13. zasadnutie zmiešanej komisie sa uskutočnilo 3. novembra 2016 v Budapešti. O tom, aké odporúčania v slovensko-maďarskom dialógu prijala v rámci rozvoja vzťahov dvoch susedných krajín skrze podpory národnostných menšín, priblížil v spravodajstve Rádia Slovensko RTVS stály spravodajca v Budapešti Gregor Martin Papuček. - Stiahnuť audio súbor:

http://cdn.srv.rtvs.sk/a520/audio/00/0010/001052/00105296-1-I8Yc.mp3

Slovensko-maďarská zmiešaná komisia pre menšiny rokovala v Budapešti

3. novembra 2016 - (tasr)

Po úspešnom kole rokovania XIII. schôdze slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre národnostné menšiny podpísali 3. novembra 2016 v Budapešti zápisnicu, ktorá obsahuje množstvo dvojstranných dohôd. Podľa slovenského spolupredsedu komisie Miroslava Mojžitu dohody sa týkajú najmä zlepšenia podmienok života oboch menšín - slovenskej v Maďarsku i maďarskej na Slovensku. Mojžita vyjadril radosť zo skutočnosti, že slovenská menšina získala parlamentné zastúpenie, čím dokáže uplatniť svoje požiadavky. Rokujúce strany sa dohodli na tom, že Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku bude môcť prevziať zariadenia, v ktorých prebieha vzdelávanie v slovenskom jazyku, v prípade, že tak bude chcieť a dokáže ich prevádzkovať. Maďarský spolupredseda komisie a vládny splnomocnenec pre susedskú politiku Maďarska Ferenc Kalmár pripomenul, že komisia naposledy zasadala pred troma rokmi, vtedy ale strany nepodpísali zápisnicu. Teraz však rokovania boli úspešné, k čomu prispelo aj zlepšenie politickej atmosféry vzájomných vzťahov Maďarska a SR, podčiarkol maďarský spolupredseda. Členovia komisie sa podľa Kalmára dohodli okrem iného na spoločných krokoch v záujme zachovania univerzitného štatútu Univerzity J. Selyeho v Komárne či vytvorení pamätného miesta Rákócziovcov v obci Borša v Trebišovskom okrese. Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bola podpísaná v Paríži 19. marca 1995. Platnosť nadobudla v apríli 1997. V parížskom Matignonskom paláci ju podpísali premiéri oboch krajín Vladimír Mečiar a Gyula Horn. Prvá schôdzka zmiešanej komisie sa konala v roku 1999.

Britský pár predal majetok, presťahoval sa do Maďarska a žije zo 6 eur na deň

http://www.dobrenoviny.sk/c/85367/britsky-par-predal-majetok-prestahoval-sa-do-madarska-a-zije-zo-6-eur-na-den

Budapešť blokuje budúcnosť Mochoviec

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/410131-budapest-blokuje-buducnost-mochoviec/

Orbán a Mochovce

http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/410088-orban-a-mochovce/

Boj proti kvótam sa ešte neskončil, tvrdí šéf maďarskej diplomacie

http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-boj-proti-povinnym-utecen/227082-clanok.html

Prehra a sused Pharaon

http://komentare.sme.sk/c/20379078/prehra-a-sused-pharaon.html

Orbán a Jobbik - ako rozhádaní bratia

https://dennikn.sk/564116/orban-a-jobbik-ako-rozhadani-bratia/

Parlament dal facku Orbánovi, odmietol jeho novelu ústavy

http://www.etrend.sk/ekonomika/madarsky-parlament-dal-facku-orbanovi-odmietol-jeho-novelu-ustavy.html

Odmietli Orbánov návrh

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-poslanci-odmietli-orbanov-n/226961-clanok.html

O ďalšom pokuse rozhodne predsedníctvo Fideszu

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-o-moznom-dalsom-pokuse-noveli/226990-clanok.html

V Maďarsku odsúdili päť gardistov za útok na účastníkov pochodu LGBTI

http://www.teraz.sk/krimi/v-madarsku-odsudili-pat-gardistov-za/226900-clanok.html

Produkcia maďarského priemyslu v septembri nečakane klesla

http://www.teraz.sk/ekonomika/produkcia-madarskeho-priemyslu-v-septe/227018-clanok.html

Po náleze vtáčej chrípky mnoho krajín zakázalo dovoz hydiny z Maďarska

http://www.teraz.sk/zahranicie/po-naleze-vtacej-chripky-mnoho-kraj/226879-clanok.html

Skupina MOL vyčlenila do roku 2021 na strategické investície 2 mld.USD

http://www.teraz.sk/ekonomika/skupina-mol-vyclenila-do-roku-2021-na-s/226843-clanok.html

Šefčovič: Dunajská stratégia má v Európskej komisii veľkú podporu

http://www.teraz.sk/ekonomika/m-sefcovic-dunajska-strategia-ma/226239-clanok.html

Rating Maďarska zvýšila už aj agentúra Moody's

http://www.aktuality.sk/clanok/387727/rating-madarska-zvysila-uz-aj-agentura-moody-s/

Na maďarskej farme utratia kvôli vtáčej chrípke 9000 moriek

http://www.teraz.sk/zahranicie/na-madarskej-farme-utratia-kvoli-vta/226308-clanok.html

Juncker: EÚ je bezmocná voči skĺznutiu k autoritárstvu v Maďarsku

http://www.teraz.sk/zahranicie/juncker-eu-je-bezmocna-voci-sklznut/226561-clanok.html

Kövér: Dialóg Maďarska a Belgicka je dôležitý v otázkach budúcnosti EÚ

http://www.teraz.sk/zahranicie/dialog-medzi-madarskom-a-belgickom-je/226428-clanok.html

Maďarsko podporuje euroatlantické integračné snahy Kosova

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-podporuje-euroatlanticke-inte/226218-clanok.html

Hejce - Tragédia armádneho lietadla vyvoláva po 10 rokoch nové otázniky

http://www.aktuality.sk/clanok/386882/tragedia-armadneho-lietadla-vyvolava-po-10tich-rokoch-nove-otazniky/

P. Szijjártó: Stabilita Tuniska je záujmom Európskej únie i Maďarska

http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-stabilita-tuniska-je-zaujm/225992-clanok.html

Maďarský parlament uznesením odsúdi prenasledovanie kresťanov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-parlament-uznesenim-odsudi/225938-clanok.html

Inštitúcie, ktoré sa po brexite budú sťahovať z Londýna, chce Maďarsko

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-sa-uchadza-o-institucie-kt/225900-clanok.html

Stretnutie slovenských divadelníkov z troch krajín

8. ročník medzinárodnej prehliadky slovenských divadelných súborov z okolitých krajín Spolu na javisku (aj mimo neho!)

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/24420-spolu-na-javisku-i-v-zakulisi

Súčasné slovenské filmy premietnu v Budapešti a Segedíne

http://www.24hod.sk/sucasne-slovenske-filmy-premietnu-v-budapesti-a-segedine-cl473683.html

Týždeň slovenskej kinematografie v Segedíne

www.oslovma.hu/XXX/SegFilmS.pdf

Farby a mesto - Medzinárodný filmový festival Bratislava

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/157-kultura3-kultura3/1370-medzinarodn-filmov-festival-bratislava

Lobing u pánaboha - za maďarského premiéra

http://ptacek.blog.sme.sk/c/437381/lobing-u-panaboha-za-madarskeho-premiera.html

Životný úspech: Cibulková vyhrala Turnaj majsteriek v Singapure

http://www.teraz.sk/sport/zivotny-uspech-cibulkova-vyhrala-tu/225504-clanok.html

Takýto vplyv môže mať na vás posun času

http://www.teraz.sk/slovensko/nedela-posun-casu-vplyvy/225442-clanok.html

Suši rolky už majú aj bratislavský názov

http://bratislava.sme.sk/c/20381233/susi-rolky-uz-maju-aj-bratislavsky-nazov-je-v-nich-slanina-i-pazitka.html

Ostrov v betónovom mori a maďarskí vlastenci

http://dianamarosz.blog.sme.sk/c/438630/ostrov-v-betonovom-mori-a-madarski-vlastenci.html

Zastreleného policajta so slovenskými koreňmi pochovali v Mlynkoch

5. novembra 2016 - (tasr)

Hlavného vyšetrovateľa Národného úradu vyšetrovania (NNI) Pétera Pálvölgyiho, ktorého 26. októbra zastrelil vodca radikálne pravicovej organizácie Maďarský národný front István Györkös pri domovej prehliadke v severomaďarskej obci Böny, pochovali v obci Mlynky (Pilisszentkereszt). So 46-ročným policajtom, ktorý pochádzal z Mlynkov a mal slovenské korene, sa rozlúčili príbuzní, priatelia a kolegovia v rámci katolíckeho obradu a s vojenskou poctou. Prítomný bol aj šéf maďarskej polície Károly Papp. Sedemdesiatšesťročný Györkös pri domovej prehliadke strelil jedného policajta do hlavy, ten zomrel na mieste. Druhého policajta zranil. Páchateľa s poranením brucha operovali v nemocnici v Győri a previezli do väzenskej nemocnice v meste Tököl.

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1071677232931252

Zastrelený policajt bol Mlynčan a mal slovenské korene

27. októbra 2016 - (tasr)

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1063521607080148

Hlavný vyšetrovateľ Národného úradu vyšetrovania (NNI) Péter Pálvölgyi, ktorého 26. októbra pri domovej prehliadke v severomaďarskej obci Böny zastrelil vodca radikálne pravicovej organizácie Maďarský národný front István Györkös, pochádzal z obce Mlynky (Pilisszentkereszt) a mal slovenské korene. Pre TASR to uviedol Mlynčan Imrich Fuhl. Podľa jeho slov 46-ročného policajta, ktorého posmrtne povýšili do hodnosti podplukovníka, zrejme za účasti ministra vnútra pochovajú práve v tejto pilíšskej obci. Jeho rodina tam totiž stále býva. Správa o smrti policajta zasiahla celú obec, zdôraznil Fuhl. Sedemdesiatšesťročný Györkös pri domovej prehliadke strelil jedného policajta do hlavy, ten zomrel na mieste. Druhého policajta zranil. Páchateľa s poranením brucha operovali v nemocnici v Győri, potom ho previezli do väzenskej nemocnice v meste Tököl v Peštianskej župe.

Maďarského policajta pri domovej prehliadke strelili do hlavy

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarskeho-policajta-pri-domovej-prehl/224825-clanok.html

Stredajšia razia v Maďarsku súvisela s nedávnym atentátom

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-razia-pri-ktorej-zastrelili/224992-clanok.html

Projekty k novému mostu cez Ipeľ budú hotové až koncom budúceho roka

http://www.teraz.sk/regiony/projekty-k-novemu-mostu-cez-ipel-budu/225075-clanok.html

Slovenský Volkswagen nemá ľudí, pomôžu mu zamestnanci z maďarského Audi

http://www.etrend.sk/firmy/volkswagen-nema-ludi-pomozu-mu-zamestnanci-z-madarskeho-audi.html

Pri výročí potlačenia revolúcie spustili v Maďarsku vlajku na pol žrde

http://www.teraz.sk/zahranicie/pri-vyroci-potlacenia-revolucie-spu/226343-clanok.html

Moskva označila revolúciu 1956 za pogrom

http://www.teraz.sk/zahranicie/moskva-oznacila-revoluciu-1956-za-pogr/224697-clanok.html

Nechýbalo veľa a Slováci tiahnu na Budapešť

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/408858-nechybalo-vela-a-slovaci-tiahnu-na-budapest/

Interpol hľadá saudskoarabského miliardára, ktorý je Orbánovým susedom

http://www.teraz.sk/zahranicie/interpol-hlada-saudskoarabskeho-milia/225263-clanok.html

Na Orbánov prejav nepúšťali niektorých ľudí, údajne tým porušili zákon

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-na-orbanov-prejav-nepusta/224444-clanok.html

Maďari si pripomenuli krvavú revolúciu. Vypískali Orbána a pobili sa

http://svet.sme.sk/c/20364840/madari-si-pripomenili-krvavu-revoluciu-vypiskali-orbana-a-pobili-sa.html

Orbán: Maďari nechcú európske spojené štáty

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-madari-sa-nikdy-nevzdaju-svoje/224322-clanok.html

Poľský prezident A. Duda: Maďari sa môžu vždy spoľahnúť na Poliakov

http://www.teraz.sk/zahranicie/polsky-prezident-duda-v-budapesti-ma/224311-clanok.html

Výročie maďarského povstania

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/408786-madari-si-pripomenuli-60-vyrocie-protikomunistickeho-povstania/

60. výročie revolúcie

http://svet.sme.sk/c/20364423/madari-oslavuju-60-vyrocie-protikomunistickej-revolucie.html

Pred 60 rokmi vypuklo v Maďarsku ľudové povstanie

http://www.topky.sk/cl/11/1582785/Madari-za-snahu-o-vymanenie-sa-z-podrucia-Sovietov-tvrdo-zaplatili--Takmer-3000-mrtvych

Od revolúcie v Maďarsku uplynulo 60 rokov

http://www.teraz.sk/zahranicie/tisice-ludi-si-faklovym-sprievodom/224213-clanok.html

Krvavú revolúciu v Budapešti zažil v roku 1956 aj študent z Lučenca

http://www.teraz.sk/magazin/revolucia-madarsko-1956-pamatnik-rozhovo/224174-clanok.html

Povstanie rozmetali sovietske tanky

http://aktualne.atlas.sk/zahranicie/europa/dva-tyzdne-slobody-madarske-povstanie-udusili-sovietske-tanky.html

Keby sme vedeli...

https://dennikn.sk/589036/madarska-revolucia-1956-a-pstrosy/

Rada Európy: Maďarsko nezaobchádzalo so žiadateľmi o azyl vždy vhodne

http://www.teraz.sk/zahranicie/rada-europy-madarsko-nezaobchadzalo/226129-clanok.html

Úlohou pohraničnej stráže by mala byť ochrana hraníc

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-vlada-ulohou-europskej-po/226160-clanok.html

Štáty Vyšehradskej štvorky idú vlastným smerom

Silnie spolupráca Poľska a Maďarska

http://www.teraz.sk/slovensko/zveghova-okrem-postoja-k-migrantom-v/227800-clanok.html

V Dvorane Ministerstva kultúry je výstava o maďarskej revolúcii 1956

20. októbra 2016 - (tasr)

Výstavou Za slobodu a nezávislosť s podtitulom Dva týždne slobody si Maďarsko pripomína revolučné udalosti spred 60 rokov. Inštalovaná je v období slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie a na jej dnešnom otvorení v Dvorane Ministerstva kultúry SR, kde potrvá do 30. októbra, sa zúčastnilo množstvo politikov, veľvyslancov a členov ambasád a ďalších hostí. Podľa ministra kultúry SR Mareka Maďariča revolúcia v roku 1956 je veľmi významnou udalosťou v moderných dejinách Maďarska. A týka sa všetkých štátov strednej a východnej Európy, ktoré boli súčasťou socialistického tábora. Osobitne štátov V4, pretože Maďari, Poliaci, Česi, Slováci prešli podobnou formou útlaku a všetci na svoj spôsob sa v nejakom momente pokúsili mu vzoprieť. „Žiaľ, ukázalo sa, že ani otvorený boj Maďarov, ani masové štrajky Poliakov, ani reformné úsilie Čechov a Slovákov nedokázali zmeniť pomery za železnou oponou. Napriek tomu mali tieto zdvihy svoj obrovský význam nielen symbolicky, ale aj prakticky. Postupne oslabovali a narúšali komunistický socialistický režim. V konečnom dôsledku aj iniciovali reformy v Sovietskom zväze v 80. rokoch, ktoré viedli k pádu týchto režimov. Chcem zdôrazniť, ak by nebol rok 1956, nebol by možno ani rok 1968, ani 1989,” povedal na slávnostnom otvorení Maďarič. Aj minister ľudských zdrojov Maďarska Zoltán Balogh vyzdvihol odvahu svojich rodákov v boji za slobodu. „Bolo to prvé ozbrojené povstanie proti okupantom v strednej Európe,” konštatoval. Návštevník panelovej výstavy sa dozvie podrobnejšie o histórii maďarskej revolúcie, ktorá trvala iba dva týždne, ale ohromila celý svet. Vypudila na povrch dlhé roky potláčané zúfalstvo a hnev obyvateľov. Vzdáva hold budapeštianskym študentom, ktorí svojou demonštráciou a pochodom 23.10. zneistili vládu. Tá nevedela, či to má podporiť, alebo zakázať. No na druhý deň ráno sovietske vojská na maďarskom území sa sústredili v Budapešti a rázne zasiahli. Expozícia Múzea Dom teroru okrem iných dokumentov uvádza počty usmrtených, ranených a odvlečených mladých ľudí do Sovietskeho zväzu ako vojnových zajatcov, aj že asi 200.000 osôb nútene opustilo vlasť. Jeden panel uvádza portréty a mená viac ako 60 mužov, ktorí boli zodpovední za nasadenie sovietskych vojsk. Výstava je súčasťou širšieho podujatia pod názvom Rok maďarskej slobody 1956-2016. 20. októbra 2016 sa v Maďarskom inštitúte konala konferencia (Dopad maďarskej revolúcie v roku 1956 na Československo) za účasti historikov z Maďarska, Slovenska a Česka. V rovnom priestore si v pondelok (24. 10.) záujemcovia môžu pozrieť film režiséra Pétra Fazekasa Mimoriadna linka slobody. Priaznivci vážnej hudby majú k dispozícii slávnostný koncert Filharmonického orchestra Győr vo veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu (25. 10). Bratislavské podujatia ukončia v uvedenej Dvorane diskusiou (27. 10.) o udalostiach v roku 1956 a jej následkoch, o prenasledovaní po potlačení revolúcie, emigrácii, komunistickom terore a ďalšom vplyve na maďarskú spoločnosť. Spoluorganizátorom diskusie je slovenský Ústav pamäti národa.

Aj Maďari boli migrantmi

http://www.teraz.sk/zahranicie/schulz-pocas-komunizmu-utekali-madari/224810-clanok.html

Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Srbsko bojujú o významnú investíciu

Vyše 4-tisíc miest - Nemecký výrobca ložísk Schaeffler hľadá miesto pre svoj nový výrobný závod vo východnej Európe.

http://www.etrend.sk/firmy/vyse-4-tisic-miest-slovensko-bojuje-o-vyznamnu-investiciu.html

Orbán chce posilniť armádu, považuje ju za mimoriadne slabú

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-orban-chce-posilnit-armadu/223236-clanok.html

Orbán vraj nepodporuje Trumpa, iba analyzoval výhody pre Maďarsko

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-vraj-nepodporuje-trumpa-iba-anal/223396-clanok.html

Orbán o hraniciach: Rok 1989 a súčasnosť sú dve rozdielne veci

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-otvorenie-hranic-v-roku-1989-a/223347-clanok.html

Na slávnosti k maďarskej revolúcii v Mníchove vystúpil aj Orbán

http://www.teraz.sk/zahranicie/na-slavnosti-k-vyrociu-madarskej-rev/223283-clanok.html

Z verejnej sféry v Maďarsku prepustia 20.000 ľudí

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-z-verejnej-sfery-prepustia-2/223463-clanok.html

Socialisti chcú pomôcť chudobným, ktorých vraj Orbán nechal napospas

http://www.teraz.sk/zahranicie/socialisti-chcu-pomoct-chudobnym-kt/222920-clanok.html

LMP chce diskutovať o nedostatku pracovných síl

http://www.teraz.sk/zahranicie/lmp-navrhuje-aby-parlament-diskutoval-o/222843-clanok.html

Polovica lekárov v Maďarsku bude čoskoro na dôchodku

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-polovica-lekarov-bude-cosko/222689-clanok.html

Vitajte v dedinke, ktorej vládne fašista

„Je to mikrokozmos Maďarska“ - Izraelsko-holandský režisér Benny Brunner nakrútil film o maďarskej dedinke Érpatak...

http://svet.sme.sk/c/20355309/vitajte-erpataku-madarskej-dedinke-ktorej-vladne-fasista.html

Balaton láka aj Slovákov

Nielen v lete

http://cestovanie.sme.sk/c/20354204/balaton-oblubena-madarska-destinacia-laka-aj-slovakov.html

Fidesz sa obáva narušenia osláv 60. výročia povstania 1956

http://www.teraz.sk/zahranicie/fidesz-sa-obava-narusenia-oslav-60-v/223594-clanok.html

Hrdinovia maďarského povstania umreli neprávom

Rozsudky smrti nad maďarskými revolucionármi z roku 1956 už neplatia

http://www.teraz.sk/magazin/rozsudky-smrti-nad-madarskymi-revoluci/222629-clanok.html

Rakúsko sa nepripojí k Vyšehradskej štvorke

http://www.etrend.sk/ekonomika/rakusko-sa-nepripoji-k-vysehradskej-stvorke.html

Mapy, ktoré ukážu Európu v úplne inom svetle

http://www.interez.sk/jakub-marian-chalan-vytvara-mapy-ktore-ti-ukazu-europu-uplne-inom-svetle-ju-dennodenne-vidis/

Drahý Robert, milý Viktor

http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-41/drahy-robert-mily-viktor.html

Patrí vám úcta celej krajiny, adresoval A. Kiska Slovákom v Rumunsku

http://www.teraz.sk/slovensko/patri-vam-ucta-celej-krajiny-adresov/222241-clanok.html

Slovenská hlava štátu na návšteve Rumunska

Andrej Kiska: Máme sa veľa čo učiť v boji proti korupcii

http://www.teraz.sk/slovensko/kiska-prezident-rumunsko-korupcia/221984-clanok.html

Maďarská opozícia na protest bojkotuje parlament

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-opozicna-dk-i-mszp-bojkotuj/221912-clanok.html

Dobré ráno, monarchia!

Pre Maďarsko je bezprecedentný prípad zvaný Olaszliszka biľagom. Cez jeho umelecké spracovanie však otvorene hovorí o tom, s čím sa trápime všade.

http://komentare.sme.sk/c/20348862/dobre-rano-monarchia.html

Gregor Martin Papucsek o Orbánovi a jeho moci

Ľudia potrebujú mať vodcu / Niet nikoho, kto by ho mohol ohroziť

http://aktualne.atlas.sk/zahranicie/europa/rozhovor-mnohi-madari-potrebuju-vodcu-hovori-orbanovi-znamy-novinar.html

Nový majiteľ Népszabadságu sa dohodol o odchode zatiaľ 30 novinárov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-novy-majitel-nepszabadsag/226723-clanok.html

Zatvorený denník Népszabadság kupuje Orbánov priateľ

http://medialne.etrend.sk/tlac/zatvoreny-madarsky-dennik-nepszabadsag-kupuje-orbanov-priatel.html

Umlčaný denník majú v hrsti Orbánovi ľudia

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/409168-umlcany-dennik-maju-v-hrsti-orbanovi-ludia/

Népszabadság sa môže vrátiť ako nástroj Orbánovej propagandy

http://svet.sme.sk/c/20368357/nepszabadsag-sa-moze-vratit-ako-nastroj-orbanovej-propagandy.html

Nový majiteľ Népszabadságu chce vydávanie tohto denníka obnoviť

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-novy-majitel-nepszabadsag/224816-clanok.html

V Bruseli protestovali proti zrušeniu denníka Népszabadság

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-bruseli-protestovali-proti-zruseniu-v/223621-clanok.html

Maďarsko ohrozuje ľudské práva, upozorňuje nobelista

http://www.etrend.sk/ekonomika/madarsko-ohrozuje-ludske-prava-upozornuje-nobelista.html

Novinári zrušeného maďarského denníka šokovali činom

Neuveríte, ako sa rozhodli pokračovať!

http://www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/10/novinari-zruseneho-madarskeho-dennika-sokovali-cinom-neuverite-ako-rozhodli-pokracovat.html

Népszabadság ako príloha časopisu bezdomovcov

http://medialne.etrend.sk/tlac/zruseny-nepszabadsag-predavaju-ako-prilohu-casopisu-bezdomovcov.html

Majiteľ Népszabadságu: Novinári sa obávali skôr o platy

http://www.teraz.sk/zahranicie/majitel-nepszabadsagu-novinari-sa-o/223235-clanok.html

Redaktor Népszabadságu: Za rušením nie sú iba ekonomické dôvody

http://www.teraz.sk/zahranicie/tisicky-madarov-protestuju-v-budapes/223044-clanok.html

Prečo bol úspešný atentát na Népszabadság?

http://komentare.sme.sk/c/20359546/preco-bol-uspesny-atentat-na-nepszabadsag.html

Maďari vyšli do ulíc, demonštrovali za slobodu tlače

http://medialne.etrend.sk/tlac/madari-vysli-do-ulic-demonstrovali-za-slobodu-tlace.html

Novinári pozastaveného Népszabadságu protestovali vo Viedni

http://www.teraz.sk/zahranicie/novinari-madarskeho-pozastaveneho-n/222848-clanok.html

Protest proti zastaveniu vydávania denníka Népszabadság

http://svet.sme.sk/c/20353794/v-madarsku-pripravuju-protest-proti-zastaveniu-vydavania-dennika-nepszabadsag.html

Népszabadság chcú kúpiť zamestnanci

http://medialne.etrend.sk/tlac/nepszabadsag-chcu-kupit-zamestnanci-sefredaktor-vsak-na-rokovanie-neprisiel.html

Na jednej lodi

Orbán plánovito rozoberá systém mocenských váh a protiváh na kúsky...

http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/407653-na-jednej-lodi/

„To je vnútorná vec Maďarska“

http://komentare.sme.sk/c/20352286/orbanovia.html

Nie každý smúti za slobodnými maďarskými médiami

12. októbra 2016 - (Peter Morvay - Denník N)

Lož, že Népszabadság zanikol z ekonomických dôvodov, opakujú médiá živené z verejných peňazí. - Viac ako stovka maďarských novinárov a intelektuálov zo Slovenska podpísala vyhlásenie na podporu novinárov z denníka Népszabadság, ktorého vydávanie majiteľ zastavil zo dňa na deň za veľmi podozrivých okolností. Je to pomerne nezvyklý krok, väčšina tunajších maďarských činiteľov sa snaží vyhnúť verejnej kritike vlády Viktora Orbána a je fakt, že aj toto vyhlásenie formuluje pomerne opatrne - nepomenúva jasne, kto za koniec novín nesie zodpovednosť. Vďaka tomu ho však podpísali i takí, čo obvykle pre Orbánov režim nachádzajú len slová chvály. Prípad Népszabadság je asi takou brutálnou ukážkou mocenskej zvôle, že aj pre niektorých z nich je už za hranou. Ale nie pre všetkých. „Sloboda médií je pre mňa tiež dôležitá, ekonomický krach Népszabadságu podľa mňa nemá so slobodou médií nič spoločné, a preto sa nepripojím,” vysvetľovala hrdo vydavateľka internetových novín felvidek.ma Erzsébet Pogányová vo svojom médiu, prečo výzvu nepodpísala. Médiá SMK servilne prebrali oficiálne stanovisko maďarskej vlády, že zlikvidovať Népszabadság bolo zo strany vydavateľa čisto ekonomickým rozhodnutím, tak to proste v trhovej ekonomike funguje, nie je čo riešiť. Jedna vec je, že podľa medzitým zverejnených informácií nemusí byť pravda ani tvrdenie vydavateľa, že bol Népszabadság stratový. Denník prežil množstvo tvrdých úsporných opatrení a vyzerá to tak, že sa mu naopak začalo dariť - jeho zastavenie, vrátane online verzie, nemalo žiadnu ekonomickú logiku. Oveľa zábavnejšie je, že reči o ekonomických dôvodoch zániku Népszabadságu verklíkujú na oboch stranách Dunaja médiá, ktoré samy trhové prostredie vôbec nepoznajú. Existujú len vďaka tomu, že do nich Orbánova vláda leje verejné peniaze, a ony jej za to servilne slúžia. Médiá blízke SMK sú toho najlepším príkladom. Pogányová, sama politička SMK, signatárom vytkla, že oplakávajú Népszabadság, boli však ticho, keď zanikli noviny kultúrneho zväzu Csemadok alebo týždenník Szabad Újság. Posledne menovaný sa pritom po parlamentných voľbách otvorene sťažoval, že mu Fidesz zastavil financie, lebo sa SMK napriek všetkej snahe Szabad Újságu nedostala do parlamentu. Pri týchto médiách je skôr otázka, ako mohli skončiť napriek tomu, že na ne v minulosti vyplytvali toľko peňazí slovenských a najmä maďarských daňových poplatníkov. Jeden z dôvodov asi je, že boli neskutočne nudné, stranícke, utopené vo vlastnom ukrivdenom nacionalizme a národných mýtoch natoľko, že to bolo príliš aj na tunajšie menšinové publikum. A druhý možno ten, že sa časť peňazí oficiálne určených pre tieto médiá využila inak. So zánikom novín ako Népszabadság však osud týchto propagandistických plátkov nikdy nemal nič spoločné.

Eurokomisia je znepokojená situáciou okolo denníka Népszabadság

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-prebiehaju-rokovania-o-obnov/221865-clanok.html

Prebiehajú rokovania o obnovení vydávania Népszabadságu

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-prebiehaju-rokovania-o-obnov/221865-clanok.html

Denník Népszabadság kritizoval Orbána, prestáva vychádzať

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/407468-v-madarsku-dostala-demokracia-dalsiu-ranu/

Orbán nám vzal denník a nezastaví sa

http://svet.sme.sk/c/20349107/orban-nam-vzal-dennik-a-nezastavi-sa-buria-sa-novinari-z-nepszabadsagu.html

Keď noviny končia

http://komentare.sme.sk/c/20349160/ked-noviny-koncia.html

Ako sa Népszabadság stal obeťou vládnej pomsty

Pondelkové vydanie Denníka N vyjde s bielou titulkou na podporu zrušeného maďarského denníka Népszabadság.

https://dennikn.sk/579008/ako-sa-nepszabadsag-stal-obetou-vladnej-pomsty/

Denník N titulkou podporil kolegov z maďarského Népszabadság

http://medialne.etrend.sk/tlac/dennik-n-titulkou-podporil-kolegov-z-madarskeho-nepszabadsag.html

Najväčší maďarský denník nečakane prestal vychádzať, opozícia ukazuje na Orbána

Protestné zhromaždenie pri parlamente

http://svet.sme.sk/c/20348491/v-madarsku-prestal-vychadzat-dennik-nepszabadsag.html

Prerušili vydávanie Népszabadságu, údajne sa dostal do vládnych rúk

http://www.teraz.sk/zahranicie/prerusili-vydavanie-nepszabadsagu-dostal/221729-clanok.html

Šéf eurosocialistov spochybnil lojalitu maďarského eurokomisára k EÚ

http://www.teraz.sk/zahranicie/pittella-spochybnil-lojalitu-madarskeh/221638-clanok.html

A. Danko: Summit predsedov parlamentov pomôže EÚ prekonávať problémy

http://www.teraz.sk/slovensko/a-danko-oplati-sa-byt-odvazny-dne/221577-clanok.html

Slovensko sa lúči s exprezidentom Michalom Kováčom

http://www.teraz.sk/michal-kovac

Zomrel Michal Kováč

http://www.teraz.sk/slovensko/prvy-slovensky-prezident-michal-kovac/221250-clanok.html

Prvý prezident samostatného Slovenska

http://www.noviny.sk/slovensko/167670-zomrel-michal-kovac-86-prvy-slovensky-prezident

Peter Sagan - Prvý Veľvyslanec značky Dobrý nápad Slovensko

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/2024/peter-sagan---prvy-velvyslanec-znacky-dobry-napad-slovensko

Najlepší strelec slovenskej reprezentácie si vyskúša maďarskú ligu

http://sport.sme.sk/c/20344416/vittek-odchadza-do-madarska-dohodol-sa-s-debrecinom.html

Orbán si pozrel cvičenie príslušníkov Centra boja proti terorizmu

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-orban-si-pozrel-cvicenie-pr/221308-clanok.html

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1045434658888843

Prečo Fico stojí za Orbánom?!

http://www.cas.sk/clanok/458762/najnenavidenejsi-muz-europy-na-slovensku-preco-fico-stoji-za-orbanom/

Maďari v referende nepotešili svojho premiéra

http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-40/madari-nepotesili-svojho-premiera.html

Zverejnili výsledky neplatného referenda o kvótach

http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/1109156-madari-zverejnili-vysledky-neplatneho-referenda-o-kvotach/

„V Srbsku sa už nahromadilo priveľa migrantov“

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-poradca-bakondi-v-srbsku-sa/222275-clanok.html

Fidesz a Jobbik sa dohodli na novele ústavy

http://www.teraz.sk/zahranicie/vladny-fidesz-a-opozicny-jobbik-dohoda/222198-clanok.html

Orbán: Jobbik ma v otázke novely ústavy nepritlačil k múru

http://www.aktuality.sk/clanok/383031/jobbik-v-otazke-novely-ustavy-nepritlacil-orbana-k-muru/

Jobbik dal Orbánovi tvrdú podmienku

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-jobbik-dal-orbanovi-tvrdu-p/223471-clanok.html

Maďarská vláda zruší prisťahovalecké dlhopisy, nie však kvôli Jobbiku

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-vlada-zrusi-pristahovalec/225091-clanok.html

Orbán o novele ústavy: Neveríme v európsku ríšu riadenú z Bruselu

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-pri-zdovodneni-novely-ustavy/223163-clanok.html

Maďarská opozícia sa pustila do Orbána: V referende o kvótach utrpel dvojitú porážku

http://www.topky.sk/cl/11/1581303/Madarska-opozicia-sa-pustila-do-Orbana--V-referende-o-kvotach-utrpel-dvojitu-porazku

Fico rokoval s Orbánom, reč bola aj o referende a kvótach

http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1108091-fico-rokoval-s-orbanom-rec-bola-aj-o-referende-a-kvotach/

Fico: Vzťahy s Maďarskom neboli nikdy lepšie

http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/fico-madarske-referendum-respektuje-bolo-uplne-legitimne.html

Figurant Fico a líder odboja Orbán

http://komentare.sme.sk/c/20347964/figurant-fico-a-lider-odboja-orban.html

Doma kvóty nechcú, v Európe za ne hlasovali

http://domov.sme.sk/c/20347296/fico-a-orban-doma-kvoty-nechcu-v-europe-za-ne-hlasovali.html

Ústavu by chcel Fidesz upraviť v štyroch bodoch

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-orban-oznamil-ze-ustavu/221019-clanok.html

Orbán hlasoval za povinné kvóty

- potvrdil Tusk maďarskej opozícii

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-hlasoval-za-kvoty-pre-opozicn/220971-clanok.html

Názory slovenských europoslancov na maďarské referendum sa rôznia

http://www.teraz.sk/zahranicie/nazory-slovenskych-europoslancov-na-ma/221000-clanok.html

Neplatné referendum

https://dennikn.sk/572948/madarske-referendum-mozno-neprejde-opozicia-sa-obava-podvodov/

Orbán slávi neplatný triumf

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/406899-orban-oslavuje-neplatne-vitazstvo/

Keď sa lídri preceňujú

http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/406875-ked-sa-lidri-precenuju/

Lekcia pre populistov

http://svet.sme.sk/c/20294876/orban-stratil-nepriatela-pre-populistov-je-to-lekcia.html

„Väčšina Maďarov sa nenechala oklamať“

http://www.teraz.sk/zahranicie/referendum-je-pre-nizku-ucast-neplat/220652-clanok.html

„Cieľ bol splnený“

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-o-neplatnom-referende-ciel-bol/220722-clanok.html

Reakcie slovenských politikov

http://www.teraz.sk/slovensko/kollarreferendum-v-madarsku-dopadlo-d/220717-clanok.html

Víťazom sú recesisti zo Strany dvojchvostého psa

https://dennikn.sk/573884/vitazom-madarskeho-referenda-su-recesisti-zo-strany-dvojchvosteho-psa/

Orbán oslabil Maďarsko

http://www.aktuality.sk/clanok/378327/orban-prehral-a-oslabil-madarsko-pisu-europske-denniky/

Mobilizácia bez utečencov nefunguje

http://www.aktuality.sk/clanok/378089/komentar-zola-mikesa-orbanova-mobilizacia-bez-utecencov-nefunguje/

Skutočné problémy Maďarska

http://www.aktuality.sk/clanok/378335/komentar-lukasa-krivosika-skutocne-problemy-madarska/

Fiasko pre Orbána

http://hnonline.sk/svet/835684-madari-drvivo-odmietli-kvoty-referendum-vsak-nebude-platne-ukazal-prieskum

Protest proti zastrašovaniu ľudí

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-zacalo-sa-referendum-o-povin/220538-clanok.html

Kvóty už nebudia emócie

Reportáž z Budapešti / S hamburgerom proti migrantom

http://www.aktuality.sk/clanok/378028/madarov-referendum-o-migrantov-nezaujima-na-keleti-maju-stale-stany-po-utecencoch/

Referendum o kvótach na rozdeľovanie migrantov medzi členské krajiny Európskej únie

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/406722-v-madarsku-sa-zacalo-referendum-o-kvotach-na-rozdelovanie-migrantov/

Ak Maďari neodmietnu utečenecké kvóty, V. Orbán odstúpi

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-zacalo-sa-referendum-o-povin/220538-clanok.html

„Referendum bude pre Maďarsko osudovým“

Socialisti zoskartovali pozvánky / Zvíťazí demokratické Maďarsko? / Počet hlasov odmietajúcich kvóty bude vysoký

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-nedelnajsie-referendum-o-kvo/220457-clanok.html

Orbán si prehru v referende o migrantoch nepripúšťa

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/406649-orban-si-prehru-v-referende-o-migrantoch-nepripusta/

Referendum je pre premiéra prehrou, aj keby ho na hlavu vyhral

http://komentare.sme.sk/c/20292389/sprava-o-stave-madarska-orban-prehrava.html

Spoločenský a kultúrny zväz Csemadok dostal Cenu európskeho občana

http://www.24hod.sk/spolocensky-a-kulturny-zvaz-csemadok-dostal-cenu-europskeho-obcana-cl466000.html

Bratia Slováci, Maďari a Česi, čo sa to s nami stalo?

Naozaj takto zmenila strednú Európu utečenecká kríza? / Referendum a kvalita národa

http://komentare.sme.sk/c/20291792/bratia-slovaci-madari-a-cesi-co-sa-to-s-nami-stalo.html

Bitka v Prešporku 1619-2016

Dobový sprievod / Historicko-kultúrny festival / G. Bethlen proti Habsburgovcom - Bratislava, 1. októbra 2016 (oSlovMa-video):

https://www.facebook.com/oslovma/videos/1041548085944167/

Bratislava sa 1. októbra vrátila do roku 1619. Mestom pochodovali muži v historických kostýmoch a nebyť moderných budov, mysleli by ste, že ste skutočne v minulosti. Bolo to obdobie nepokojov, plné bitiek medzi európskymi národmi. Vojny neobišli ani Uhorsko. V tom čase tu vládli Habsburgovci a ich vláde sa postavilo sedmohradské knieža Gabriel Bethlen. Že vám toto meno nič nehovorí? Pomôžeme. Bol to organizátor druhého povstania uhorských stavov proti katolíckym Habsburgovcom. Práve túto prešporskú bitku sa pokúsili zrekonštruovať nadšenci histórie. Breh Dunaja si zaspomínal na zvuk kanónov, ako ho poznali naši predkovia pár storočí dozadu. Bitka medzi aristokratmi sa v roku 1619 odohrala vo vtedajšom Prešporku 14. októbra 1619 v bratislavskom Sade Janka Kráľa. Bratislavčania a účastníci programu historicko-kultúrneho festivalu ju mohli bez zranení prežiť opäť 1. októbra 2016. Okrem bitky sa konal aj dobový sprievod Starým mestom.

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1041593519272957

315. výročie znovuosídlenia Orosláňu Slovákmi

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1053061424792833

Orosláňska slovenská národnostná samospráva a miestna evanjelická cirkev 15. októbra usporiadali oslavy pri príležitosti 315. výročia znovuosídlenia Orosláňu slovenskými rodinami. V Kultúrnom dome F. Rákócziho II. sa stretli presídlené rodiny so svojimi miestnymi príbuznými, priateľmi a známymi. Evanjelický kostol bol dejiskom obnovenia a podpísania dohôd miestnej slovenskej národnostnej samosprávy a vedenia mesta Orosláň s vedúcimi predstaviteľmi miest Myjava, Šaľa a Kozárovce, po ktorom nasledovalo kladenie vencov pri pamätníku slovenských predkov dnešných Orosláňčanov. Na Starom evanjelickom cintoríne sa konalo vysvätenie nového kríža. V Kultúrnom dome na námestí sv. Borbály záujemcovia si mohli pozrieť výstavu s názvom Orosláňski Slováci v minulosti a dnes. Vyvrcholením osláv bol galaprogram v mestskom Osvetovom stredisku, v ktorom vystúpili: detská folklórna skupina Kopaničiarik z Myjavy, folklórna tanečná skupina Praslica z Kozároviec a populárny spevák Peter Šrámek zo Šale.

Ľudové noviny hľadajú spolupracovníka

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/24188-spolupluno

Zo svojich skúsenosti s tvorbou portálu luno.hu (Imrich Fuhl v r. 2010)

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/13/zo-svojich-skusenosti-s-tvorbou-portalu-lunohu

https://www.facebook.com/oslovma/posts/820312014734443

Ľudové noviny (1996-2006) - Úryvky z diplomovej práce Z. Papučka

http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/archiv-publicistika/5752-zlatko-papucek-ludove-noviny-1996-2006-uryvky-z-diplomovej-prace

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043539872411655

Portál luno.hu od 4. októbra 2004

http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/archiv-kaleidoskop/21922-dekada-portalu-www-luno-hu

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043531375745838

Slovenská národnostná menšina v štátoch vyšehradskej štvorky a jej médiá (Mária Follrichová)

www.oslovma.hu/XXX/SlTlVys4.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043506079081701

Tapiovský Svätý Martin (Tápiószentmárton) bol dlho slovenský

Hľadanie stratených Slovákov v Maďarsku

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/1077-tapiovsk-svat-martin-bol-dlho-slovensk

Stála konferencia SR a Slováci žijúci v zahraničí 2016

Stála konferencia v zrkadle 10. výročia ÚSŽZ hodnotila kvalitu slovensko-slovenského dialógu a nastavila víziu štátnej politiky SR vo vzťahu ku krajanom v zmysle Koncepcie na roky 2016-2020

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4210/stala-konferencia-v-zrkadle-10-vyrocia-uszz-hodnotila-kvalitu-slovensko-slovenskeho-dialogu-a-nastavila-viziu-statnej-politiky-sr-vo-vztahu-ku-krajanom-v-zmysle-koncepcie-na-roky-2016-2020

oSlovMa-Fotogaléria:

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1066054266826882

Vystúpenie predsedu ÚSŽZ Jána Varša:

www.uszz.sk/data/2016/3_11_Vystupenie_predsedu_USZZ_na_Stalej_konferencii_2016.pdf

oSlovMa-Archív:

http://oslovma.hu/index.php/en/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1243-zavery-stalej-konferencie-dokument-o-krajanoch

http://www.oslovma.hu/XXX/ZbZahSl4.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=668019729963673

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/183-archiv-politika-archiv-politika/881-na-vrcholnom-snemovani-krajanov-v-bratislave

http://oslovma.hu/index.php/en/archiv/188-archiv-dokumenty-archiv-dokumenty/885-dokument-o-krajanoch-zavery-stalej-konferencie

Slováci z celého sveta

http://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-na-konferencii-zisli-slov/225307-clanok.html

Centrum slovenského zahraničia

http://www.teraz.sk/regiony/v-bratislave-zradili-centrum-slovenskeh/225420-clanok.html

90 zástupcov reprezentatívnych spolkov, organizácií, inštitúcií a cirkví

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4209/krajania-z-22-statov-na-stalej-konferencii-slovenska-republika-a-slovaci-zijuci-v-zahranici-2016-v-bratislave

Štátny tajomník Lukáš Parízek vystúpil na podujatí

„Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí“

http://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/statny-tajomnik-lukas-parizek-vystupil-na-podujati-stala-konferencia-slovenska-republika-a-slovaci-zijuci-v-zahranici-

Posilňovanie jednoty krajanov

Čo na to Stála konferencia SR a Slováci žijúci v zahraničí?

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4196/posilnovanie-jednoty-krajanov-co-na-to-stala-konferencia-sr-a-slovaci-zijuci-v-zahranici-

Výzva ÚSŽZ na predkladanie žiadostí o dotáciu na rok 2017

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4193/vyzva-na-predkladanie-ziadosti-o-dotaciu-na-rok-2017

Výzva pre krajanské folklórne súbory k účasti na 44. Krajanskej nedeli v Detve 2017

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4202/vyzva-pre-krajanske-folklorne-subory-k-ucasti-na-44-krajanskej-nedeli-v-detve-2017

Slovenskí fujaristi vo svete, zbystrite pozornosť. Je tu možnosť, aká sa dva razy nenúka!

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4206/slovenski-fujaristi-vo-svete-zbystrite-pozornost-je-tu-moznost-aka-sa-dva-razy-nenuka

Fujara a slovenskí fujaristi

Slovensko ako domov fujary - Pôvod tejto kráľovnej medzi ľudovými nástrojmi prináleží Slovensku.

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/927-jan-janovic-fujara-a-slovenski-fujaristi

IV. Ekumenická duchovná rada

Stretnutie zástupcov evanjelickej, rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi zo Srbska, SR, Česka, Maďarska, Chorvátska a Rumunska v Selenči.

http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9678-iv-ekumenicka-duchovna-rada

Pitvaroš na starých fotografiách ožil v Slovenskom inštitúte v Budapešti

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4194/pitvaros-na-starych-fotografiach-ozil-v-slovenskom-institute-v-budapesti

V Nových Zámkoch sa zídu milovníci klobás na 12. ročníku Klobfestu

http://www.24hod.sk/milovnici-klobas-maju-aj-tento-rok-rande-na-klobfeste-cl472370.html

20. klobásový festival v Békešskej Čabe navštívilo 100.000 ľudí

1. novembra 2016 - (tasr)

Jubilejný 20. festival čabianskej klobásy, ktorý sa konal od piatka do pondelka v juhomaďarskom meste Békešská Čaba, v centre dolnozemských Slovákov, navštívilo vyše 100.000 návštevníkov. Podľa regionálneho spravodajského servera Behir.hu to dnes oznámil riaditeľ festivalu Sándor Hégely. V priebehu festivalu súťažilo vo výrobe klobásy 1100 družstiev v rôznych vekových kategóriách. Spracovali celkovo 10 ton mäsa. V rámci ukážky zabíjačiek spracovali šesť ošípaných. Organizátori jubilejného ročníka festivalu, ktorý sa konal v areáli mestskej športovej haly na ploche 15.000 štvorcových metrov, pripravili vyše 100 programov, gastronomické produkty ponúkalo 300 vystavovateľov. Hviezdami večerných koncertov boli nemecký spevák Thomas Anders zo skupiny Modern Talking a švédsky hudobník nigérijského pôvodu Dr. Alban. Recept čabianskej klobásy rozširovali písomne v slovenskom jazyku farári, ktorí pokladali za dôležité, aby si ľudia vedeli zabezpečiť dobrú mäsitú stravu, ktorá je vyrobená z doma vyprodukovaných surovín. Klobása sa rozšírila najmä po tom, čo začali do Európy dovážať papriku z Turecka a Ameriky. Od roku 1997 sa stal festival čabianskej klobásy jedným z najznámejších gastronomických podujatí Maďarska a strednej Európy; je to najvýznamnejšia turistická udalosť a gastrokultúrne podujatie Békešskej Čaby. Čestným hosťom jubilejného ročníka podujatia bolo mesto Nové Zámky. „My zásadne a nikdy nedávame do klobás čierne korenie a údime ich trošku inak a robíme ich veľmi štipľavé. Čabianska klobása bola patentovaná ako hungarikum, teda ako chránený produkt,” povedal pre TASR predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. Podľa jeho vyjadrenia si čabianski Slováci už po druhý raz urobili minifestival v Dome slovenskej kultúry, kam pozvali takmer všetky obce Békešskej župy. Prišli ale hostia aj z celého Slovenska.

Čabiansku klobásu za 20 rokov chcelo poldruha milióna ľudí

„Podstatu tohto festivalu sme dali my, Slováci...“

28. októbra 2016 - (TASR - Ladislav Vallach)

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1065270183571957

Na doterajších ročníkoch festivaloch vyrobili celkovo sto ton klobásy. - V centre dolnozemských Slovákov - v juhomaďarskom meste Békešská Čaba - sa 28. októbra začal jubilejný 20. festival čabianskej klobásy. Organizátori očakávajú v nadchádzajúcich štyroch dňoch 100.000 návštevníkov, kým uplynulé ročníky festivalu čabianskej klobásy, ktorej recept vytvorili tamojší Slováci, navštívilo už poldruha milióna ľudí. Na doterajších ročníkoch festivaloch vyrobili celkovo sto ton klobásy. Recept tejto pochutiny rozširovali písomne v slovenskom jazyku farári, ktorí pokladali za dôležité, aby si ľudia vedeli zabezpečiť dobrú mäsitú stravu, ktorá je vyrobená z doma vyprodukovaných surovín. Klobása sa rozšírila najmä po tom, čo začali dovážať papriku z Turecka a z Ameriky do Európy. Od roku 1997 sa stal festival čabianskej klobásy jedným z najznámejších gastronomických podujatí Maďarska a strednej Európy; je to najvýznamnejšia turistická udalosť a gastrokultúrne podujatie Békešskej Čaby. Čestným hosťom jubilejného ročníka podujatia je mesto Nové Zámky. „My považujeme čabiansku klobásu za produkt slovenský, pretože keď sa pozriete okolo nás, na ďalšie osady, maďarské osady, tam je to ochutenie, korenenie tých klobás iné. My zásadne a nikdy nedávame do klobás čierne korenie a údime ich trošku inak a robíme ich veľmi štipľavé. Čabianska klobása bola patentovaná ako hungarikum, teda ako chránený produkt, ale môžem vám povedať, že v Slovenskom Komlóši, Sarvaši, sa robia podobné klobásy, teda veľký rozdiel tam nenájdete. Takže vlastne podstatu tohto festivalu sme dali my Slováci, ktorí sme tento typ klobásy začali vyrábať,” povedal pre TASR predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. Vyjadril radosť z toho, že sa koná už jubilejný 20. ročník festivalu. „Ja sa však úprimne priznám, pre mňa tie prvé dva-tri festivaly boli omnoho milšie, lebo oni mali omnoho rodinnejší charakter. Bolo tam síce menej ľudí, ale tam sa žartovalo, tam sa schádzali rodiny a porozprávali sme sa, ako to na zabíjačkách bývalo,” dodal. Na terajšom podujatí súťaží vo výrobe klobásy až 750 mužstiev. Podľa Michala Lásika sa však tento festival stal už veľmi komerčný, sú tam vysoké ceny a veľký dôraz sa kladie na sprievodné podujatia a koncerty, zatiaľ čo klobása sa stala druhoradou. „Rozhodli sme sa, že toho roku si my, Slováci už po druhý raz urobíme taký minifestival tu v Dome slovenskej kultúry. Pozvali sme sem takmer všetky obce našej župy, ktoré majú podobné klobásy, a my si chceme k tej klobáse dať tú našu tradičnú kultúru - teda nekomerčne sa tu zabaviť spoločne, rodinne,” poznamenal predseda Čabianskej organizácie Slovákov. Klobásy v dome Slovákov pripravovalo 15 družstiev, prišli stovky návštevníkov nielen zo slovenských obcí a miest Maďarska, ale aj z okolitých krajín, vrátane Slovenska. „Do budúcnosti z toho chceme urobiť medzinárodný festival Slovákov, pretože my sa stále hádame so Slovákmi v Petrovci vo Vojvodine a s Nadlačanmi v Rumunsku, že kto má tú klobásu najlepšiu. O rok by sme si chceli zmerať sily v tomto, aby sme konečne rozhodli, že ktorá je tá najlepšia,” uzavrel Michal Lásik.

Video:

http://www.teraz.sk/magazin/o-cabiansku-klobasu-za-20-rokov-prejav/225325-clanok.html

Slovenský deň v Šalgótarjáne

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1083429218422720/?type=3&;theater

Kmotrovci a Pilíšska rodinka v XII. obvode Budapešti

Slovenská národnostná samospráva XII. obvodu Budapešti usporiadala 21. októbra 2016 v Klube M. Jókaiho Hudobno-zábavné stretnutie za účasti kmotrovcov, ľudových rozprávačov Márie Kropáčovej z Príbeliec a Juraja Matiaša z Horných Plachtiniec. Účinkovala: Pilíšska rodinka z Mlynkov. - Foto: I. Fuhl

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1059108620854780

oSlovMa-video:

Pilíšska rodinka z Mlynkov: Pod horou, pod horou...

https://www.facebook.com/oslovma/videos/1059411024157873/

Juraj Matiaš: Vykvitla mi tubiróžna...

https://www.facebook.com/oslovma/videos/1059450747487234/

Lyrická prechádzka pilíšskym cintorínom

Pochovávať-sadiť! / Pokračovať, kde iní skončili / Spoločný jazyk / Naši starí - / Dvakrát umierajú... - Úryvky z básní slovenských autorov v Maďarsku - Alexandra Kormoša, Gregora Papučka, Imricha Fuhla a Gabriela Hattingera

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/161-literatura1-literatura1/1242-lyricka-prechadzka-piliskym-cintorinom

https://www.facebook.com/oslovma/posts/841505992615045

Pilíšan - Z archívu novín Slovenskej samosprávy v Mlynkoch

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1053527851412857

www.oslovma.hu/XXX/2003-Apr-Pilisan.pdf

www.oslovma.hu/XXX/2004-Dec-Pilisan.pdf

www.oslovma.hu/XXX/2004Febr-Pilisan.pdf

www.oslovma.hu/XXX/2009-Dec-LitPrilo.pdf

www.oslovma.hu/XXX/2009-Dec-Pilisan.pdf

www.oslovma.hu/XXX/2009Febr-Pilisan.pdf

www.oslovma.hu/XXX/2009-Jul-Pilisan.pdf

www.oslovma.hu/XXX/2010-Dec-Pilisan.pdf

www.oslovma.hu/XXX/2010-Jun-Pilisan.pdf

www.oslovma.hu/XXX/2011-Dec-Pilisan.pdf

Pietna spomienka pri hrobe Juraja Bielika (1926-2008)

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti usporiada 31. októbra o 11. hod. pietnu spomienku pri hrobe Juraja Bielika na cintoríne na Megyerskej ceste. Juraj Bielik bol podpredsedom obvodnej samosprávy. Dlhoročný tajomník Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku má zásluhu aj na založení Ľudových novín v roku 1957 a znovuvybudovaní celoštátnej občianskej organizácie v porevolučných rokoch. - Významná osobnosť Slovákov v Maďarsku, národnostný politik a diplomat / Z Békešskej Čaby do Budapešti, Bratislavy a Prahy / „Robili sme čo sa dalo, často aj napriek zákazom...”

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/politika/153-politika1-politika1/1365-pred-90-rokmi-sa-narodil-juraj-bielik-1926-2008

Odborné doškoľovanie Zväzu Slovákov v Maďarsku

4. novembra 2016 v Hronci / Čo nového v slovenskom národnostnom školstve? / 10 rokov Školy v prírode „Poznaj svoje korene“ / 70. výročie výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom / Náš kalendár a Ľudové noviny / „Učme sa jeden od druhého“ / J. Hollý: Kubo - Na divadelnom predstavení

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1071929046239404.1073742022.147596498672668&;type=3

Náš Ondriš

https://www.facebook.com/N%C3%A1%C5%A1-Ondri%C5%A1-874571986012794

Áchim a Slováci - Syn Dolnej zeme

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/160-nazory3-nazory3/1187-z-novej-knihy-michala-hrivnaka-achim-a-slovaci

Sedliacky Apolón

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/186-archiv-literatura-archiv-literatura/1239-estera-m-molnarova-sedliacky-apolon

Konferencia ZSM „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“

https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1084892571609718

www.oslovma.hu/XXX/KonZSM16.pdf

Archív:

2015 - http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1322-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku-2015

http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/23507-o-miere-lojality-zachovavani-identity-a-obavach-v-oblasti-kolstva

Hogyan tovább magyarországi szlovákok? - http://felvidek.ma/2015/03/hogyan-tovabb-magyarorszagi-szlovakok/

2014 - http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/184-archiv-kultura-archiv-kultura/1260-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/22224-po-konferencii-ako-alej

2013 - http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1099-konferencia-zsm-v-mlynkoch-ako-alej

http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/20812-konferencia-zsm-v-mlynkoch

2012 - http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/183-archiv-politika-archiv-politika/896-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku

http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/15811-ako-alej-slovaci-v-ma-arsku

2011 - http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/584-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku

http://www.noveslovo.sk/node/54135

Uhorskí Slováci potrebujú samostatnú koncepciu starostlivosti materského štátu

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/149-aktuality1-aktuality1/1371-potrebuju-samostatnu-koncepciu-starostlivosti

Alžbeta Hollerová Račková: Máme nedostatok pedagógov

18. novembra 2016 - (tasr)

http://videoservis.tasr.sk/videos/EOYYdQwtjJCa/embed/high_1080p

Slovákov žijúcich v Maďarsku trápi nedostatok pedagógov a situácia sa bude ešte zhoršovať, povedala pre TASR predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková na dvojdňovej konferencii „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?” v Mlynkoch (Pilisszentkereszt). „Sú dve také oblasti, kde sme hádam najaktívnejší a ktoré sú z hľadiska prežitia našej komunity najdôležitejšie. Jednou z tých oblastí je, samozrejme, školstvo, ktoré je dôležité nielen pre národ, ale aj pre národnosť. Teraz CSSM za pomoci svojich odborníkov pracuje na školskej koncepcii, cieľom ktorej je, aby tento teraz neexistujúci systém fungoval ako jednotný systém, pod čím sa rozumie, aby na škôlku nadväzovala škola, na školu nadväzovalo gymnázium a na gymnázium nadväzovalo vysoké školstvo,” povedala predsedníčka. „Máme málo pedagógov, zápasia naše školy s nedostatkom učiteľov už aj teraz a o pár rokov to bude ešte horšie, lebo odchádza do dôchodku početná generácia pedagógov. Snažíme sa, samozrejme, tam, kde je to možné, vziať tieto inštitúcie do vlastných rúk,” konštatovala Alžbeta Hollerová Račková. Doteraz sa to podľa jej slov uskutočnilo v prípade piatich škôl, ktoré prebrala CSSM. Jedna škola pôsobí v prevádzke miestnej slovenskej samosprávy - škola v Alkári (Mátraszentimre) a od septembra tohto roka bude podobne fungovať aj škola v Níži (Nézsa).

Slováci v Maďarsku sú v pokročilej fáze asimilácie

18. novembra 2016 - (tasr)

http://videoservis.tasr.sk/videos/oOhwwndGyWom/embed/high_1080p

Slováci v Maďarsku sú v pokročilej fáze asimilácie, povedala 18. novembra 2016 pre TASR v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) na úvod ôsmeho ročníka dvojdňovej konferencie „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“ predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. Hlavnou témou konferencie pripravenej Zväzom Slovákov v Maďarsku (ZSM) je zachovanie a zveľaďovanie slovenského jazyka prostredníctvom skúseností, postrehov a podnetov vedúcich predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. „Myslím si, že pre väčšinu ľudí je známe to, že Slováci v Maďarsku sú v pokročilej fáze asimilácie, čo znamená, že mladá generácia, na mnohých miestach už ani stredná generácia, jazyk neovláda,” konštatovala predsedníčka. „Preto naším cieľom okrem vyučovania jazyka na školách, okrem poskytovania kvalitnej výučby slovenského jazyka a modernizácie vyučovania so zameraním na komunikačné schopnosti je aj to, aby sme poskytovali možnosť osvojovania jazyka aj pre dospelých. To znamená, že CSSM napríklad z prostriedkov, ktoré v rámci svojich možností môže poskytnúť na tento účel, podporuje organizovanie jazykových kurzov, slovenských krúžkov v takých školách alebo v takých obciach, kde vyučovanie slovenského jazyka neexistuje,” dodala Alžbeta Hollerová Račková. „Ja si myslím, že sú veľmi cenné tie podnety, ktoré prichádzajú od ľudí, ako reakcie na všetko to, čo tu odznie. Budeme hovoriť veľa o školstve. Tie podnety, ktoré tu budú z kruhu ľudí, ktorých sa to najviac týka, určite budú zapracované do koncepcie slovenského národnostného školstva,” zhodnotila očakávania predsedníčka CSSM. Cieľom konferencie, ktorá sa venovala aj ďalším aktuálnym otázkam samosprávnej a občianskej sféry, je zhodnotenie súčasnosti a načrtnutie perspektívy života slovenskej menšiny, spoločné hľadanie odpovedí na najpálčivejšie otázky súčasnosti a budúcnosti Slovákov v Maďarsku. Účastníci podujatia si zároveň pripomenuli 70 rokov od výmeny obyvateľstva, ale aj desiate výročie prijatia zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Ďalšími témami konferencie boli o. i. postavenie Slovákov v Maďarsku v kontexte starostlivosti Maďarska o národnostné menšiny a starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí. Na konferencii zazneli aj skúsenosti príslušníkov iných národnostných menšín v Maďarsku, otázky revitalizácie národnostnej komunity a možnosti slovenskej inteligencie či slovenských aktivistov v Maďarsku.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1084530071645968/?type=3&;theater

Závažná Poruba: Miestni murári pracovali na stavbách v Budapešti

http://www.vtedy.sk/zavazna-poruba-miestni-murari-pracovali-na-stavbach-v-budapesti

Ako 230 československých vojakov zosmiešnilo tisíc maďarských v boji o „Tóthország”

http://misosestak.blog.sme.sk/c/435481/ako-230-ceskoslovenskych-vojakov-zosmiesnilo-tisic-madarskych-v-boji-o-tothorszag.html

Ferdinand Juriga ako prvý rečnil v Uhorskom sneme po slovensky

Október 2016 - (vtedy.sk)

http://www.oslovma.hu/index.php/en/historia/164-historia1-historia1/1011-sebaurovacie-pravo-pre-slovensk-narod

Dňa 12. októbra 1874 sa v Gbeloch narodil katolícky kňaz, národovec, politik a publicista ThDr. Ferdinand Juriga. Na začiatku 20. storočia patril medzi dôležité postavy slovenskej politiky. Ferdinand Juriga sa po prvýkrát v histórii uhorského snemu 19. októbra 1918 prihovoril jeho poslancom po slovensky. Hovoril o požiadavke priznať sebaurčovacie právo pre slovenský národ. V mene Slovenskej národnej rady odoprel uhorskému snemu právo rozhodovať o osudoch horného Uhorska (Felvidéku). Zákony ani vláda totiž neuznávali slovenský národ. Historici ho považujú za svojrázneho predstaviteľa slovenského národného hnutia v Uhorsku. Mal svojskú povahu a rád prezentoval svoje názory. V kostole namiesto sutany kázal občas v ľudovom kroji. Ferdinand Juriga patril k zakladateľom Slovenskej ľudovej strany (1905 - SĽS, 1925 - HSĽS), napriek tomu ho z nej v roku 1929 vylúčili. Často sa dostával do sporov s jej predsedom Andrejom Hlinkom. Na rozdiel od neho bol zástancom rozsiahlejších reforiem v cirkvi. F. Juriga sa usiloval zlepšiť sociálne pomery na Záhorí. Zakladal potravné a úverné družstvá, z ktorých najvýznamnejšie bolo Ústredné odpredavačstvo zeleniny v Zohore (1911). Vo Vajnoroch zriadil Spolok na kŕmenie ošípaných (1910), v Stupave dielňu na kvasenie kapusty a i. V roku 1909 sa stal správcom Ľudovej banky v Bratislave (vznikla v roku 1907). V snahe podporiť svoje družstevné aktivity založil v roku 1912 Záhorskú ľudovú banku v Zohore (s jej pomocou vybudoval mlyn), postupne mala filiálky v Šaštíne a Bratislave. S kňazom F. Tománkom založil ešte v roku 1911 Sereďskú ľudovú banku. Popri tom bol v rokoch 1922-1925 v správnej rade Lombardnej banky v Bratislave. Po získaní doktorátu teológie (1898) sa stal Juriga kaplánom vo Veľkej Mani. V tom istom roku bol i kaplánom v Budapešti, v roku 1900 v Leviciach, v roku 1901 v Palárikove. Tu založil spolok striedmosti, podnecoval mládež pre vec slovenského národa, čo sa nepáčilo miestnemu grófovi Károlyimu, a preto ho v septembri 1902 preložili do Bratislavy. Bol kaplánom v Blumentálskom kostole. Stal sa členom výboru Spolku sv. Vojtecha (1905). Inicioval preklad Svätého písma do spisovnej slovenčiny. V apríli 1905 ho vymenovali za administrátora, potom za farára vo Vajnoroch. V roku 1923 sa stal farárom v Dolnej Strede nad Váhom, v roku 1924 ho vymenovali za asesora v Trnave. Juriga začiatkom roku 1918 ako prvý oživil myšlienku SNR, ktorá by reprezentovala slovenské záujmy. Dňa 30. októbra 1918 sa aktívne zúčastnil na deklaračnom zhromaždení v Turčianskom sv. Martine, ktoré rozhodlo o začlenení Slovenska do československého štátu. Tu ho zvolili za člena SNR a jej výkonného výboru. O pár dní neskôr ho vymenovali za poslanca revolučného Národného zhromaždenia ČSR v Prahe. Ferdinand Juriga vypracoval prvý návrh autonómie Slovenska, ktorý klub slovenských poslancov odmietol. Bol spolutvorcom obrannej organizácie ľudovej strany Rodobrana. Od roku 1930 býval v Karlovej Vsi ako penzionovaný katolícky farár (suspendovali ho), stiahol sa z politického a verejného života. Naplno sa venoval činnosti v Slovenskej lige, ktorá sa starala o Slovákov na národnostne zmiešanom území. V rokoch 1922-1939 bol jej podpredsedom.

Tak, herolde ty svitajúcich časov

Oszkár Jászi o spolupráci národov „v dlhom 19. storočí”

http://madari.sk/publikacie/dunajsky-mikrokozmos-2-cast

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1087021751396800/?type=3&;theater

Ľudové noviny / Týždenník Slovákov v Maďarsku

Staršie čísla: http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/starsie-cisla-novin/tlac-verz-pdf

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/45-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1087177311381244

Obsah (č.45/2016): Za Alžbetou Ančinovou / Zo stálej konferencie v Bratislave / Spolu na javisku i v zákulisí / Jubileum čívskej základnej školy / Národnostný deň vo Veľkej Tarči / Cantus Choralis Slovaca 2016 / Hudobno-zábavný večer v Jókaiho klube / Výlet do minulosti v Bánhide / Stretnutie materských škôl v Níži / Spoločné vyhlásenie katolíkov a luteránov / Čo by mala gazdinka vedieť pri kúpe vajec / Dušan Dušek: úryvky z knihy Pešo do neba / Na voľné chvíle: vtipy, osemsmerovka / III. Stretnutie slovenských klubov v Níži / Veľkotarčianske košele a pruslíky

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/44-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1081464801952495

Obsah (č.44/2016): Filmový seminár v Budapešti / Slovo má Csilla Cséffaiová / Slovenský škovránok v Sarvaši / O odbornom programe CSSM v Bratislave / Udelenie národnostných štipendií / Tradičná svadba v Legínde / Trojité okrúhle výročie M. Beňovského / Nová skupina škôlky v Békešskej Čabe / Svetový deň chôdze v Sarvaši / 305. výročie príchodu slovenských evanjelikov / Svätý Martin z Tours / Ako pripraviť záhradu na zimu / Peter Šulej: Saldek (dokončenie) / Na voľné chvíle: vtipy, detská krížovka / Potulky po západnom Slovensku / Petržalka z iného pohľadu

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/43-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1074239469341695

Obsah (č.43/2016): Editoriál: Digitálna pomoc / Pripravované podujatia, ponuka práce / Cena a Pamätný list Samuela Tešedíka / Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov / Vyšiel Národný kalendár 2017 / Slováci už 315 rokov v Orosláni / Príbeh Pitvarošanov už aj v Budapešti / Nad najnovšou publikáciou Ľuboša Kačírka / Slovenské literárne a kultúrne popoludnie / Spomienka na Jozefínu Hontiovú Klányiovú / Trinásty Tekvicový deň v Sarvaši / Na pamiatku reformácie / Päť bežných rastlín, ktoré prečistia vzduch / Peter Šulej: Saldek (z knihy Elektronik café) / Na voľné chvíle: krížovka, vtipy / Mozaika: Deň slovenských novinárov / Jeseň fotoobjektívom A. Orliczkého

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/42-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1066379076794401

Obsah (č.42/2016): Editoriál: Cestovanie v čase / Slovo má Ján Cservenák / Pamätná tabuľa barónovi Rudnyánszkemu / Duchovné cvičenie v Marianke / Jubileum čemerskej Furmičky / Výlet Dengelegčanov po Slovensku / Busta J. Straku opäť na svojom mieste / III. Deň tardošských Slovákov / Príloha pre deti - LuDo / Virtuálne putovanie po Dolnej zemi / Tri ocenenia našim žiakom v Nadlaku / Mariánske pútnické miesta na Ukrajine / Ako na jeseň posilniť imunitný systém / Lajos Grendel: Kampaň (dokončenie) / Linda Absolonová: Chameleón / Na voľné chvíle: vtipy, tajnička / Výstava Monodialógy v Budapešti / Tirpácka svadba so slovenskými koreňmi

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/41-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1060777054021270

Obsah (č.41/2016): Výzva ÚSŽZ na predkladanie žiadostí o dotáciu / 1 otázka - 1 odpoveď: Klára Fuferendová / Slovenský spoločenský dom v Poľnom Berinčoku / Oslava dvojitého jubilea v Kestúci / Oberačkové slávnosti v Jášči / Tradičná svadba a oberačkové slávnosti v Ečeri / Zasadnutie v Komárňansko-ostrihomskej župe / Budapeštianski dôchodcovia v Banskej Štiavnici / Šikovné ruky: Obrázky z listov / Cyklistický výlet k Bielemu jazeru / Čemerčania v Lutherovom dvore / Čo stihnú dobrí organizátori predpoludním? / Lajos Grendel: Kampaň (Prel. K. Wlachovský) / Na voľné chvíle: vtipy, osemsmerovka / Mozaika: Novohradské impresie / Naším fotoobjektívom: Čabianske podsteny

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/40-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1055999924498983

Obsah (č.40/2016): Slovo má Csilla Mezeiová / Valné zhromaždenie CSSM / Dni slovenského filmu v Budapešti / Výtvarné umenie spája Čabanov a Košičanov / Nové Dedinské múzeum v Irminčoku / Čriepky z čuvárskej minulosti / Slovenský haluškový deň v Kondoroši / Mladí Dolnozemci v Báčskom Petrovci / „Šamlíková zábava” v Slovenskom Komlóši / Liečiť rany sveta vo Vacove / Katarína Béliková oslávila 109. narodeniny / Pavel Vilikovský: Prvá veta spánku (úryvok) / Na voľné chvíle: vtipy, krížovka pre deti / Mozaika: Príťažlivá Vágašská Huta / Koncert v sále a na lodi v Budapešti

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/39-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1048644961901146

Obsah (č.39/2016): Slovo má Alžbeta Árgyelánová / Stretnutie národnostnej mládeže v Agárde / Slovenský škovránok v Tatabányi-Bánhide / Gerheňový festival v Malej Tarči / Gastronomické stretnutie v Santove / Haluškový festival vo Veňarci / Čabianski seniori navštívili berínske deti / Zlatý gaštan 2016 s Mlynčankou F. Pénzelikovou / Varenie slivkového lekváru v Sarvaši / Púť k Matke Božej v Mátraverebélyi-Szentkúte / Ako sa rozhodnúť pri zmene zamestnania / Eduard Petrák: Poďme sa báť / Na voľné chvíle: krížovka, vtipy / Mozaika: Slovenské dni v Čorváši / Národnostný deň v Išasegu

http://www.luno.hu/images/pdf/2016/38-2016.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1042813702484272

Obsah (č.38/2016): Podujatia, súbeh, výzvy / 700. výročie prvej zmienky o Liptovskom Hrádku / Zasadalo vedenie KSD v Budapešti / Život z troch pohľadov v Leviciach / Slovenské diela z Maďarska ocenené v Užhorode / Deň župy na Hlavnom námestí Békešskej Čaby / Slovenské národnostné dni v Malom Kereši / Príloha pre deti: LuDo / Slávnostné otvorenie školského roka v Sarvaši / Škôlka čabianskej školy sa rozrástla / Tichá omša za Michala Tótha / Moje dieťa „nezapadlo” do kolektívu. Čo s tým? / Mária Balgová: ON (úryvok) / Z básní Stipana Blažetina / Na voľné chvíle: tajnička, vtipy / Pozdrav z hlavného mesta Zemplína / Pod povrchom - výstava v Slovenskom inštitúte

Správy Slovenského inštitútu v Budapešti

mzv.sk/sibudapest - Program Slovenského inštitútu v Budapešti

http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.pdf

https://www.youtube.com/channel/UCyXlRO6ee9uTtOGehqlvXvA/videos

Sídlo inštitútu: 1088 Budapešť, Rákóczi út 15. - Otváracia doba: pond.-štvrtok 10-16, piatok: 10-14 - Telefón: (+36 1) 327 4000 - www.mzv.sk/web/sibudapest - Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.">Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/kultura/157-kultura3-kultura3/484-spravy-slovenskeho-intitutu-v-budapeti

Projekt Aeromobil reprezentuje Slovensko

Nevšedný automobilový a zároveň letecký projekt slovenskej firmy Aeromobil predstavil 24. októbra 2016 jeho zástupca Štefan Vadócz aj v Budapešti. Samotný projekt sa zrodil pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Za ten čas prešiel Aeromobil nemalým vývojom. Zo sna niekoľkých mladých mužov sa stáva skutočnosť a podľa toho, čo v Budapešti v Slovenskom inštitúte predniesol Štefan Vadócz, projekt ráta s rýchlym vývojom dopravnej techniky a Aeromobilom ako s jeho živou súčasťou. Tím Aeromobilu predstavujú inžinieri, projektanti z ôsmich európskych krajín a stále je ešte medzi nimi miesto pre ďalších tvorcov, je teda dôkazom skutočnej európskej spolupráce. Po prednáške a vizuálnej prezentácii v Slovenskom inštitúte nasledovala živá diskusia o možnostiach využitia tohto dopravného prostriedku budúcnosti. Projekt Aeromobil reprezentuje Slovensko, ako predsednícku krajinu Rady Európskej únie aj v Bruseli.

Netradičná hodina dejepisu o maďarskej revolúcii v r. 1956

Slovenský inštitút aktívne spolupracuje so slovenským gymnáziom v Budapešti a novou formou spolupráce sú povinné pamätné dni v Maďarsku, ktoré sa na netradičných hodinách dejepisu prepájajú so slovenskými dejinami a slovenským aspektom vnímania chodu dejín. Viac ako 40 slovenských gymnazistov si 21. októbra 2016, v predvečer 60. výročia revolúcie v roku 1956, vypočulo prednášku historika a prekladateľa Ladislava Kovácsa o protikomunistických vzburách v krajinách bývalého východného bloku, o oficiálnom postoji Československa k revolučným udalostiam v Maďarsku od 23. októbra do 11. novembra 1956. Dobové slovenské Filmové týždenníky z fondu Archívu Slovenského filmového ústavu priblížili študentom atmosféru komunistickej diktatúry a oboznámili ich aj s reportážami a komentármi o dianí v revolučnej Budapešti.

Mesiac fotografie - Martin Kleibl

Tradičné hosťovanie bratislavského Mesiaca fotografie v Slovenskom inštitúte v Budapešti vzbudilo zaslúženú pozornosť odbornej i laickej verejnosti. Projekt mladého fotografa Martina Kleibla o Petržalke, najväčšom sídlisku v strednej Európe, na vernisáži 20. októbra 2016 spolu s autorom predstavil riaditeľ Slovenského inštitútu Gabriel Hushegyi. Ak by niekto očakával pochmúrne a deprimujúce zábery „kamennej džungle“, bol by sklamaný. Martin Kleibl sa programovo podujal na spracovanie histórie a premien Petržalky a poukazuje na zákutia, ktoré sú oázou aj v tejto štvrti Bratislavy. Za výnimočný sa dá považovať aj sociálno-kultúrny koncept Susedia (2010), v rámci ktorého sa fotograf podujal na spoznanie všetkých svojich spolubývajúcich v paneláku. Zo 107 bytov bola približne polovica obyvateľov ochotná aktívne sa zúčastniť konceptu, a tým prispieť k interaktívnemu objektu M. Kleibla. Výstava bude v priestoroch Slovenského inštitútu prístupná do 20. novembra 2016.

Prezentácia knihy Virág Erdős: Moja vina a iné

Jednou z najznámejších a najčítanejších maďarských poetiek súčasnosti je nesporne Virág Erdős. Výber z jej básnickej, ale aj poviedkovej tvorby, vyšiel nedávno v slovenskom vydavateľstve Aspekt v Bratislave. Jej tvorbe a novej knihe v slovenskom preklade sa venovala októbrová Literárna oáza (18. 10. 2016) v Slovenskom inštitúte. Prekladatelia Eva Andrejčáková a Vladimír Janček, ako aj redaktorka Gabriela Magová spolu s autorkou Virág Erdős, rozoberali možnosti, aké má prekladateľ a tvorca nového textu v cudzom jazyku, keď text originálu ponúka rébus mnohých významov, odkazov, alúzií a slovných hier. Pre básnika Vladimíra Jančeka bolo prvoradé, aby sa zrodil čo najlepší slovenský text, ktorý zachováva čo najviac z estetických a významových rovín predlohy. Že je možné dopracovať sa k vernosti a kráse, hravosti jazyka a významov zároveň mohli posúdiť všetci, čo si počas večera vypočuli básne v origináli, aj v slovenskom preklade. Jazyk Európy je preklad (U. Eco). A aktuálnosť veršov poetky Virág Erdős má teraz šancu, vďaka skvelému prekladu, osloviť čitateľov aj na Slovensku.

Nové zväzky Edície Kor/ridor

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku pokračuje vo vydávaní úspešnej maďarsko-slovenskej Edície Kor/ridor. Po 23. Budapeštianskom medzinárodnom knižnom festivale, kde boli uvedené prekladové tituly Miroslava Michelu a autorskej dvojice Evy Kowalskej - Karola Kanteka, sa 13. októbra 2016 na pôde Slovenského inštitútu prezentovali ďalšie tri novinky edície. Zväzok č. 6. a č. 7., t. j. konferenčný zborník Neznámy Ľudovít Štúr - Maďarské štúdie o najväčšom Slovákovi, resp. Az ismeretlen Ľudovít Štúr - Magyar tanulmányok a legnagyobb szlovákról, ktoré obsahujú texty historikov z konferencie, ktorá sa konala v Roku Ľudovíta Štúra (24. septembra 2015) v Slovenskom inštitúte v Budapešti. Ako tretia bola uvedená monografia (zväzok č. 8.) Ľuboša Kačírka Národný život Slovákov v Pešťbudíne v rokoch 1850 - 1875. Dr. Árpád Tóth, historik z Univerzity Miskolc veľmi pozitívne hodnotil netradičný prístup autorov štúdií konferenčného zborníka o Ľ. Štúrovi, a historik Prof. Iván Halász vyzdvihol syntetizujúci charakter monografie Ľ. Kačírka, čím sa stáva najdôležitejšou publikáciou pojednávajúcou o slovenskom národnom živote v Pešti a Budíne v období od r. 1850 do 1875. Večer slovenských a maďarských historikov uviedla Dr. Anna Kováčová, riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, moderoval Gabriel Hushegyi, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti.

Výstava Monodialógy a koncert PaCoRa Trio

CAFe Budapest je už štvrťstoročie najprestížnejším jesenným medzinárodným festivalom súčasnej kultúry a umenia v hlavnom meste Maďarska. Slovensko sa dostalo do programu po dlhých rokoch čakania, a pri príležitosti slovenského predsedníctva v Rade EU sa podarilo presadiť dve podujatia výnimočnej kvality: výstavu Jozefa Jankoviča a Pala Macha MONODIALÓGY a koncert PaCoRa Trio, hudobnej formácie svetovej hudby, ktorá sa minulý rok prezentovala s veľkým úspechom na Festivale WOMEX v Budapešti. Podujatie v priestoroch Zväzu výtvarných umelcov Maďarska otvoril Rastislav Káčer, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku a Teodóra Bán, riaditeľka Ústredia budapeštianskych festivalov. Tvorbu slovenských umelcov predstavil kurátor a estetik Prof. Peter Michalovič. Po vernisáži výstavy, ktorá vzbudila nevšedný záujem prítomných návštevníkov nasledoval koncert PaCoRa Trio, ktoré predstavilo svoje skladby z posledných rokov, napr. aj z CD Fugit Hora z r. 2012. Výstava Jozefa Jankoviča a Pala Macha je prístupná do 30. októbra 2016 v priestoroch Zväzu výtvarných umelcov v Maďarska (MKISZ) na Triede Andrássyho č. 6. v Budapešti.

Premietanie klasických slovenských filmov

Od septembra 2016 sa každé dva týždne budú premietať v Budapešti slovenské filmy. V kultúrnych priestoroch, ktoré sú obľúbené najmä medzi vysokoškolskými študentami a študentami zo zahraničia budú mať záujemci možnosť pozrieť si výber zo slovenskej filmovej klasiky. V priestoroch Auróra a Kék Ló budú premietania slovenských filmov ponúknuté pri príležitosti predsedníctva SR v Rade Európskej únie. Výber 10 filmov bol pripravený v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom a diváci v Budapešti si budú môcť pozrieť v pôvodnom jazyku s anglickými titulkami filmy ako Boxer a smrť, Vtáčkovia, siroty a blázni, Papierové hlavy, Slepé lásky a ďalšie. Popri festivaloch hraných i dokumentárnych filmov, na ktorých sa prezentujú najnovšie slovenské filmové tituly je vďaka tejto iniciatíve možné sledovať slovenské filmy v hlavnom meste Maďarska pravidelne až do konca roka.

Pitvaroš na starých fotografiách

Vedecké spracovanie dolnozemskej obce Pitvaroš prebieha už viac než desaťročie. Už v roku 2007 vyšla prvá monografia s názvom Pitvaroš a Pitvarošania. Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku a kolektív šiestich autorov sa postarali o pokračovanie s dvojjazyčnou publikáciou Pitvaroš na starých fotografiách / Pitvaros a régmúlt idők tükrében. Autori novej publikácie Michal Kožuch, Juraj Majo, Miroslav Kožuch a Sallainé Szuda Zsuzsanna predstavili 4. októbra 2016 publikáciu aj v Slovenskom inštitúte v Budapešti. Počas prezentácie boli uvedené pôsobivé multimediálne prílohy s interaktívnym plánom obce, s 3D zábermi súčasných pitvarošských ulíc, ako aj počítačové modely najvýznamnejších stavieb a domov a rodokmene pitvarošských rodín. Nová kniha vyšla pri príležitosti 200. výročia založenia obce a príchodu 175 zakladajúcich rodín do Pitvaroša. Podujatie moderovala Dr. Katarína Király, riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku.

Séria prezentácií slovenskej literatúry v Ostrihome

Kultúrne centrum v Ostrihome pod názvom Kaleidoszkóp Ház od septembra 2016 spúšťa sériu prezentácií slovenských autorov a ich diel, ktoré vyšli pri príležitosti čestného hosťovania slovenskej literatúry na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti v apríli tohto roku. Prvou prezentovanou knihou s účasťou autorky a ilustrátora Fera Jablonovského bol 30. septembra 2016 román Daniely Kapitáňovej, Samko Tále: Kniha o cintoríne (Könyv a temetőről) z vydavateľstva Magvető. Prezentácia vzbudila veľký záujem čitateľov nie len z Ostrihomu, ale aj neďalekého Štúrova. Kaleidoszkóp Ház sa podujal na vytváranie živých kultúrnych mostov a kontaktov medzi dvoma brehmi Dunaja na hranici Slovenska a Maďarska prostredníctvom literatúry. Ďalšou odprezentovanou knihou v poradí bude v októbri kniha Zusky Kepplovej Hotel Sza_adság, ktorá vyšla vo vydavateľstve L´Harmattan. Ešte na tento rok sa pripravujú aj stretnutia s Janou Beňovou a Veronikou Šikulovou. Hosťami rozhovorov s čitateľmi sú aj prekladatelia predmetných knižných titulov.

Prvá samostatná výstava skupiny Guapa v Budapešti

Skupina GUAPA, t.j. dizajnérky Alexandra Varšová a Eva Kočnárová, sa po úspešnej premiére na výstave dizajnu krajín V4 MeeD na jar 2016 sa vrátili do Budapešti na samostatnú výstavu All over - Guapa wallpapers. Galéria Evenetuell pozvala mladé slovenské dizajnérky so svojimi kolekciami tapiet a predmetov v rámci výstavno-prezentačného projektu Design Week. Výstava slovenských autoriek v koncepcii kurátorky Szilvie Szigeti bude verejnosti prístupná do 20. októbra 2016.

Prekladateľský salón pokračuje

Po úspechoch na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti pokračujú prekladatelia zo slovenskej literatúry do maďarčiny v práci v prekladateľskom salóne v Slovenskom inštitúte. Témou stretnutí je recepcia preložených diel ale aj príprava nových textov slovenských autorov. Pravidelné stretnutia sú inšpiráciou i tvorivou dielňou, do ktorej sa začínajú zapájať i mladší kolegovia, aby konzultovali so skúsenejšími prekladateľmi. Na stretnutia si prekladatelia pozývajú aj maďarských spisovateľov, aby spolu uvažovali nad možnosťami prekladateľských stratégií a ich uplatňovaní v literárnom texte.

Deň Mórica Beňovského v Budapešti

Štátna Széchényiho knižnica na budínskom hrade bola 26. septembra 2016 miestom osláv Dňa Mórica Beňovského, v rámci ktorých sa konala vedecká konferencia aj vernisáž výstavy z dokumentov o živote a diele tejto významnej osobnosti 18. storočia, rodáka z Vrbového a kráľa Madagaskaru. V Maďarsku bol rok 2016 vyhlásený za Rok Mórica Beňovského, a pri tejto príležitosti bol ustanovený aj Pamätný výbor na čele s Gézom Szűcsom, splnomocnencom predsedu vlády, záštitu nad pamätným rokom prevzali Péter Hoppál, štátny tajomník za kultúru a István Íjgyártó, štátny tajomník Ministerstva zahraničného obchodu a zahraničných vecí Maďarska. Predsedom výboru sa stal György G. Németh, predseda Spolku M. Benyovského v Maďarsku. Na otvorení konferencie sa zúčastnili aj veľvyslanci krajín V4, za Slovensko mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Rastislav Káčer, za Česko Juraj Chmiel, za Poľsko Roman Kowalski. Prednášky konferencie poukázali na nové poznatky vo výskume o Beňovskom, za mesto Vrbové prehovoril dr. Gregor Papuček a Doc. Krisztián Benyovszky z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre prednášal o podobách literárneho stvárnenia tejto legendárnej postavy. Okrem slovenských vedcov a historikov poukázal na nezrovnalosť dátumu narodenia M. Beňovského aj popredný európsky etnológ Prof. Vilmos Voigt, keďže podľa záznamov v matrike sa Móric Beňovský narodil 20. 9. 1746, a nie v r. 1741. Deň Mórica Beňovského ukončil galavečer v budove peštianskej Reduty (Pesti Vigadó), ktorý spestrili ukážky z muzikálu Beňovský - milovník slobody (Benyovszky, a szabadság szerelmese). Dielo Tibora Nagya, Ivána Bradányiho a Zsolta Pozsgaya bude uvedené na jar 2017 v Pesti Magyar Színház. Výstava Štátnej Széchényiho knižnice o osobe M. Beňovského, ku ktorej prispel aj Štátny archív v Bratislave, je verejnosti prístupná do 15. decembra 2016.

Historický kalendár

22. novembra 1887

Narodil sa významný maďarský básnik Endre Ady, tvorca literárnej moderny. - Zbierky: Verše, Nové verše, Krv a zlato, Bol by som rád, keby ma milovali, Verše všetajomstiev, Na čele mŕtvych. - Zomrel 27. januára 1919

Ady Endre a szlovák irodalomban:

http://epa.oszk.hu/00000/00001/00231/pdf/itk_EPA00001_1963_03_391-392.pdf

„...magyar, oláh, szláv bánat / mindigre egy bánat marad.“

„Tak, herolde ty svitajúcich časov: / nám v jednu vôľu načim túžby zliať...“

(Pavol Országh-Hviezdoslav)

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/273/Orszagh-Hviezdoslav_Dozvuky-II/7

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1087022481396727/?type=3&;theater

21. novembra 1883

Narodil sa v Békešskej Čabe priekopník letectva Andrej Kvas, dolnozemský Slovák, ktorý lietal na strojoch vlastnej konštrukcie, pričom 1. augusta 1908 absolvoval prvý medzimestský let na území súčasného Slovenska medzi Bratislavou a Trnavou (45 km) za 58 minút vo výške 50-70 metrov. - Zomrel v Budapešti 27. januára 1974.

Koch a Kvas - Zakladatelia letectva v Uhorsku

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/973-koch-a-kvas-zakladatelia-letectva-v-uhorsku

Oral history z Békešskej Čaby

http://pavolzibrita.blog.sme.sk/c/313122/Oral-history-z-Bekesskej-Caby.html

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1085271031571872/?type=3&;theater

20. novembra 1883

V Nitre sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie Hornouhorského maďarského vzdelávacieho spolku (FEMKE). Spolok mal dopomôcť k maďarizácii slovenského obyvateľstva horného Uhorska.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Fariz%C3%A1cia

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/851598458272465/?type=3&;theater

17. novembra

Deň boja za slobodu a demokraciu - Štátny sviatok SR - Medzinárodný deň študentstva - vyhlásil ho Medzinárodný zväz študentstva ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom (1939).

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3950/den-boja-za-slobodu-a-demokraciu

17. novembra 1989

Začiatok Nežnej revolúcie: Na Václavskom námestí v Prahe sa konala študentská demonštrácia. Proti pokojnému sprievodu mestom na Národnej triede brutálne zasiahli komunistické bezpečnostné sily. Asi 500 ľudí utrpelo zranenia.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ne%C5%BEn%C3%A1_revol%C3%BAcia

https://www.facebook.com/oslovma/posts/850494661716178

Tublatanka: Pravda víťazí

http://www.youtube.com/watch?v=wuGC3VhPmgg

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/850491935049784/?type=3

15. novembra 2011

Zomrel v Bratislave historik Ladislav Deák, ktorý od roku 1962 pracoval ako vedecký pracovník v Ústave dejín socialistických krajín SAV. Hlavnou témou jeho bádania boli zahranično-politické problémy stredoeurópskych štátov a Juhoslávie v medzivojnovom období (1918-1939) a vzťahy medzi Československom a Maďarskom. Narodil sa 13. 1. 1931.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/184-archiv-kultura-archiv-kultura/572-slovensko-prilo-o-historika-ladislava-deaka

Ladislav Deák: Poznámky k demografii Slovákov v Maďarsku

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/573-poznamky-k-demografii-slovakov-v-maarsku

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/849812835117694/?type=3

14. novembra 1928

v Slovenskom Komlóši sa narodil básnik a zberateľ hmotnej kultúry Slovákov v Maďarsku Juraj Dolnozemský (vlastným menom Juraj Antal). V rodisku pôsobil ako predseda miestnej organizácie Zväzu Slovákov v Maďarsku a ako významný spolupracovník mesačníka Komlóšsky hlásnik. Bol zakladajúcim členom Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov. Dielo - básnické zbierky: Večerný dážď (1988), Ťarcha páperia (1994), November (1995), Doma (1998), Vernosť (2002), V okovách času (2006), Živé korene (2013).

„Naše dejiny neodškriepiteľné zostávajú verné, / do spomienok pradávnych zakorenené, / po svete roztrúsené, spiace v cintorínoch, / zvučiace v tuhých rýmoch.” (Už aj preto) - „Veď vernosť dopredu nádeje ženie. / Ja pevne verím v novuzrodenie!“ (Budapeštianskym Slovákom) - „Úspechy si sami musíme vydobyť / v najhlbšom vnútri ochraňovať vernosti zlatú niť!“ (Zlatá niť)

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/674176592681320/?type=1&;theater

Literárny večierok pri príležitosti 85. narodenín Juraja Antala Dolnozemského - Prezentácia zbierky Živé korene (fotogaléria):

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.499366810162300.1073741865.147596498672668&;type=3

10. novembra 1483

sa narodil nemecký teológ, kazateľ a reformátor, zakladateľ protestantizmu Martin Luther. Zomrel 18. 2. 1546.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Martin_Luther

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/847708255328152/?type=3

2. novembra 1938

- Prvá viedenská arbitráž

https://sk.wikipedia.org/wiki/Prv%C3%A1_viedensk%C3%A1_arbitr%C3%A1%C5%BE

Slovensko prišlo o južné územie, Podkarpatskú Rus a časť severnej Oravy a Spiša...

http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/884626-pred-76-rokmi-doslo-k-viedenskej-arbitrazi/

https://www.facebook.com/oslovma/posts/844283872337257

2. novembra

Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky)

Halloween či Dušičky?

Vplyv amerikanizácie

https://www.facebook.com/oslovma/posts/841502439282067

Lyrická prechádzka pilíšskym cintorínom

Pochovávať - sadiť! / Pokračovať, kde iní skončili / Spoločný jazyk / Naši starí - / Dvakrát umierajú... - Úryvky z básní slovenských autorov v Maďarsku - Alexandra Kormoša, Gregora Papučka, Imricha Fuhla a Gabriela Hattingera

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/161-literatura1-literatura1/1242-lyricka-prechadzka-piliskym-cintorinom

https://www.facebook.com/oslovma/posts/841505992615045

2. novembra 2016

Zomrela učiteľka, krajanská pracovníčka, neúnavná organizátorka slovenských akcií v Békešskej Čabe Alžbeta Ančinová.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1069330666499242/?type=3&;theater

1. novembra

Sviatok všetkých svätých

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/kultura/157-kultura3-kultura3/539-sviatok-vetkch-svatch-halloween-i-duiky

Halloween či Dušičky?

http://www.magnificat.sk/sviatok-vsetkych-svatych-a-pamiatka-zosnulych/

Ako sviatok vznikol?

http://zaujimavosti.net/blog/archiv/historicke/sviatok-vsetkych-svatych-tiez-dusicky-ako-sviatok-vznikol/

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1066990160066626

31. októbra 1943

v Pitvaroši sa narodil učiteľ, zbormajster, rádioamatér a politik Ján Šutinský

Náš dolnozemský polyhistor

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/156-kultura2-kultura2/619-uite-zbormajster-radioamater-a-politik

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1066694056762903/?type=3&;theater

31. októbra 1948

v Békešskej Čabe sa narodil Matej Šipický

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/159-nazory2-nazory2/1092-genetik-mikrobiolog-a-pedagog-matej-ipick

Genetik, mikrobiológ, pedagóg a krajanský aktivista, vedúci Katedry genetiky a aplikovanej mikrobiológie na Debrecínskej univerzite a bývalý predseda Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/189/matej

Rozhovor s genetikom Matejom Šipickým:

http://www.luno.hu/index.php/archiv-luno-portal/archiv-publicistika/6669-rozhovor-s-genetikom-matejom-sipickym

M. Šipický Národnosti v štáte Maďarov - Kde je naše miesto?

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/604-narodnosti-v-tate-maarov-kde-je-nae-miesto

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1066275483471427/?type=3&;theater

30. októbra 1958

sa narodil národnostný politik, trojjazyčný básnik Gabriel Hattinger-Klebaško

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1066279496804359/?type=3&;theater

30. októbra 1918

- Martinská deklarácia ukončila manželstvo Slovákov s Maďarmi / „Ak si chcú Slováci uchovať svoju identitu, je nemysliteľné, aby sa tak stalo v štáte, kde tvoria majoritu Maďari. Najlepšie to konečne ukazuje aj tragický osud násilne pomaďarčenej polmiliónovej slovenskej menšiny v Maďarsku...“

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/547-martinska-deklaracia-ukonila-manelstvo-slovakov-s-maarmi

https://www.facebook.com/oslovma/posts/844274822338162

29. októbra 1957

v Kovačici sa narodil insitný maliar Ján Glózik

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1216-kovaicka-insita-rozbehla-sa-do-svetakovaicka-insita-rozbehla-sa-do-sveta-jan-glozik

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1065244856907823

28. októbra 1815

- v Uhrovci sa narodil národný buditeľ Ľudovít Štúr, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia.

https://www.facebook.com/oslovma/posts/842637222501922

28. októbra 1918

vznikol spoločný štát Čechov a Slovákov

http://www.vtedy.sk/pred-97-rokmi-vznikol-spolocny-stat-cechov-a-slovakov

https://sk.wikipedia.org/wiki/Vznik_%C4%8Cesko-Slovenska

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1063330930432549

27. októbra 1944

v Kysáči sa narodil profesorom Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade a Fakulty humanitných vied UMB v Banskej Bystrici Michal Harpáň

http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/7019

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1063315217100787/?type=3&;theater

27. októbra 1907

- v Černovej pri Ružomberku došlo k ozbrojenému stretu. Slovenskí obyvatelia obce chceli zabrániť vysväteniu nového kostola maďarským kňazom. / Roman Holec: Ospravedlnenie za tragédiu, ktorá si vyžiadala 15 mŕtvych a desiatky zranených, by nebolo produktívne.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/533-bolo-by-ospravedlnenie-za-ernovu-produktivne

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1062930373805938

26. októbra 1958

Zomrel v Berkeley (USA) popredný slovenský architekt svetového formátu Ladislav /Ladislaus Edward/ Hudec. Svoje najvýznamnejšie, architektonicky pôsobivé funkcionalistické diela vytvoril v Šanghaji, kde prežil, staval a tvoril takmer 30 rokov. - Narodil sa 8. 1. 1883 v Banskej Bystrici.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/1/ladislaus-edward-hudec

L. Hudec má prvú monografiu v rodnom jazyku

http://www.hlavnespravy.sk/svetoznamy-slovensky-architekt-l-hudec-ma-prvu-monografiu-v-rodnom-jazyku/156940

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/841654952600149/?type=3

25. októbra 1996

Zomrel spisovateľ, publicista, scenárista a redaktor Vladimír Mináč, predseda Matice slovenskej. Medzi jeho najznámejšie diela patria napríklad romány Smrť chodí po horách, Dlhý čas čakania, Zvony zvonia na deň, Dúchanie do pahrieb. Narodil sa 10. 8. 1922.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/488801414552173/?type=3&;theater

24. októbra 1992

Prehradenie Dunaja, ktoré si vyžiadalo budovanie sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros

http://www.vtedy.sk/prehradenie-dunaja-oktober-1992

Dôvody odporu Maďarska k vodnému dielu

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/871-dvody-odporu-maarska-k-vodnemu-dielu

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1060748024024173

23. októbra 1956

Maďarsko si v týchto dňoch pripomína 60. výročie povstania z roku 1956, ktoré bolo rozdrvené sovietskymi tankami a prišli v ňom o život tisíce ľudí. Protikomunistické povstanie sa začalo 23. októbra 1956 demonštráciou na podporu protestov v Poľsku. - Proti tyranii, chudobe, cudzej okupácii a poručníctvu...

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/politika/150-politika2-politika2/525-vroie-maarskeho-povstania-z-roku-1956

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1059498934149082

Michal Hrivnák: Corpus delicti

(Z rozpomienok na októbrové udalosti roku 1956)

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/163-literatura3-literatura3/578-michal-hrivnak-corpus-delicti-oktober-1956

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1059485810817061/?type=3&;theater

O legende kestúckej republiky v roku 1956

„Á, vy ste z tej dediny, kde v r. 1956 vyhlásili kestúcku republiku? Je to pravda?” / „Nie, to nie je pravda, v Kestúci nikdy nezaložili republiku.”

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/158-nazory1-nazory1/1238-o-legende-kestuckej-republiky-v-roku-1956

A kesztölci köztársaság legendája

http://index.hu/kultur/klassz/1023.1022/

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1059495467482762

22. októbra 1915

100. výročie podpísania Clevelandskej dohody

Žiadali samostatnosť Čiech a Slovenska

https://sk.wikipedia.org/wiki/Clevelandsk%C3%A1_dohoda

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/840291582736486/?type=3

22. októbra 1919

Narodil sa v Svederníku maliar, grafik a ilustrátor Vincent Hložník, ktorého rozsiahle dielo sa stalo základom slovenského moderného výtvarného umenia. Zomrel 10. 12. 1997. - http://sk.wikipedia.org/wiki/Vincent_Hlo%C5%BEn%C3%ADk

https://www.facebook.com/ppszvz/photos/a.1375850852655677.1073741828.1375752655998830/1377415192499243/?type=3&;theater

21. októbra 1757

Narodil sa slovenský filológ, prekladateľ, spisovateľ, novinár, redaktor a znalec vtedajšej slovenčiny a češtiny Štefan Leška. Zomrel v Malom Kereši (Kiskőrös) 25. februára 1818.

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Le%C5%A1ka

18. októbra 1984

V Nových Zámkoch zomrel rodák z Békešskej Čaby, ľudový básnik a prozaik, autor divadelných hier Ján Gerči (nar.: 17. 02. 1909). - Po skončení základnej školy pracoval ako robotník. Patril k najplodnejším ľudovým autorom. - Písať začal v roku 1931, najskôr po maďarsky. Niet oblasti kultúrneho a osvetového života v B. Čabe, do ktorej by v 30. a 40. rokoch 20. storočia nezasiahol svojimi nápadmi a tvorivou prácou. S jeho menom sa stretávame vo všetkých časopisoch, ktoré v oblasti B. Čaby vychádzali. - V roku 1947 sa presťahoval na Slovensko. Aj tu pokračoval v osvetovej činnosti. Vydal divadelnú hru v čabianskom nárečí Vyslúžená žena (1935), ktorú bratislavskí herci uviedli v rozhlase (1938); samostatnú zbierku básní vlastným nákladom pod názvom Zornička (1939). V rukopise zostali jeho ďalšie divadelné hry, filmová poviedka a román.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/838562026242775/?type=3

16. októbra 1710

Narodil sa v oblasti dnešného Žitného ostrova vojvodca, poľný maršal a hlavný veliteľ cisárskych vojsk bojujúcich proti Turkom Andrej Hadík, potomok slovenského zemianskeho rodu. Zomrel 12. 3. 1790.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hadik

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1052669124832063/?type=3&;theater

16. októbra 1994

Zomrel v americkom Clevelande básnik a prekladateľ Karol Strmeň (vl. menom Karol Bekéni), predstaviteľ katolíckej moderny. (Ako deň úmrtia sa uvádza aj 15. alebo 21. október.) - Narodil sa 9. apríla 1921 v Slovenskom Mederi (dnes Palárikovo). - http://sk.wikipedia.org/wiki/Karol_Strme%C5%88

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/837814876317490/?type=3

15. októbra 1925

sa narodil osvetár, folklorista, národopisec a spisovateľ Štefan Lami (1925-2010) - Snáď najvýznamnejšia bola jeho osvetová činnosť. Zapojil sa do nej už v útlom veku. Bol významnou osobnosťou maďarského ľudového tanečného hnutia, tancoval vo viacerých profesionálnych tanečných súboroch. Aktívne sa zapájal aj do zberateľskej práce a vedeckého spracovania údajov o kultúre Slovákov v Maďarsku.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/126

Roky obetované kultúre

http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/a_magyarorszagi_szlovakok_neprajza_1990/SLO/pages/008_roky.htm

Štefan Lami: Dedinské príbehy (1995)

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_dedinske_pribehy.doc

Štefan Lami: Ľudové rozprávky Slovákov v Maďarsku (1983)

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_ludove_rozpravky.doc

Štefan Lami: Rozprávky spod Pilíša (1982)

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_rozpravky.doc

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/659590024139977/?type=3

12. októbra 1874

sa v Gbeloch narodil katolícky kňaz, národovec, politik a publicista ThDr. Ferdinand Juriga. Na začiatku 20. storočia patril medzi dôležité postavy slovenskej politiky.

Ako prvý rečnil v Uhorskom sneme po slovensky

http://www.vtedy.sk/ferdinand-juriga-narodenie

F. Juriga: Žiadame sebaurčovacie právo pre slovenský národ!

http://www.oslovma.hu/index.php/en/historia/164-historia1-historia1/1011-sebaurovacie-pravo-pre-slovensk-narod

19. októbra 1918

Ferdinand Juriga ako jediný slovenský poslanec v uhorskom sneme predniesol prejav, v ktorom deklaroval právo Slovákov na sebaurčenie ako slobodného a rovnoprávneho národa.

http://www.oslovma.hu/index.php/en/historia/164-historia1-historia1/1011-sebaurovacie-pravo-pre-slovensk-narod

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/838946016204376/?type=3

11. októbra 2001

Zrekonštruovaný most Márie Valérie cez Dunaj spájajúci Ostrihom so Štúrovom slávnostne odovzdali opäť do užívania za účasti premiérov oboch krajín, Mikuláša Dzurindu (SR) a Viktora Orbána (MR), ako aj komisára Európskej únie pre rozšírenie Güntera Verheugena.

http://www.teraz.sk/magazin/historia-obnoveny-most-marie-valeri/221903-clanok.html

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/657817087650604/?type=3&;theater

9. októbra 1939

Narodil sa v Humennom slovenský spisovateľ a novinár žijúci v Maďarsku Oldřich Kníchal. - Prozaik, dramaturg, redaktor, zahraničný spravodajca, jazykový lektor, publicista, prekladateľ.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/5/oldrich-knichal

Beszélgetés Oldřich Kníchal író, műfordítóval

www.oslovma.hu/XXX/KnichalO.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1047432605355715/?type=3&;theater

7. októbra 1869

7. októbra 1869 - Narodil sa v Kulpíne (Srbsko) architekt a staviteľ Milan Michal Harminc. Navrhol a naprojektoval také stavby ako napríklad stará a aj nová budova Slovenského národného múzea v Martine, evanjelické kostoly v Uhrovci a v Žiline, sanatóriá v Novom Smokovci či palác Tatra banky na námestí SNP v Bratislave. Zomrel 5. 7. 1964.

http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&;ID=58943

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1045727235526252/?type=3&;theater

6. októbra

Maďarsko si dňom národného smútku pripomína aradských mučeníkov:

http://www.hlavnespravy.sk/madarsko-si-dnom-narodneho-smutku-pripomenulo-aradskych-mucenikov/153142/

Aradi vértanúk: http://hu.wikipedia.org/wiki/Aradi_vértanúk

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/478992828866365/?type=3&;theater

5. októbra 1855

Zomrel v Budapešti prírodovedec, ornitológ a ichtyológ Ján Šalamún Petian (Petényi). Narodil sa 30. 7. 1799 v Ábelovej.

https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_%C5%A0alam%C3%BAn_Petian

Konferencia o Jánovi Šalamúnovi Petianovi

http://www.enviromagazin.sk/enviro2011/enviro2/13_konferencia.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1044257875673188/?type=3&;theater

5. októbra 1864

Zomrel v Dolnej Strehovej maďarský básnik a dramatik Imre Madách, autor svetoznámeho poeticko-dramatického diela Tragédia človeka. Narodil sa 21. 1. 1823.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/610-z-rodiska-spisovatea-imricha-madaa

https://www.facebook.com/oslovma/posts/833159130116398

5. októbra 1897

Narodila sa v Báčskom Petrovci maliarka Zuzana Medveďová. Zomrela 11. 2. 1985.

http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/1721

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1044262715672704

4. októbra 2011

bol založený portál oslovma.hu

http://www.oslovma.hu/index.php/sk

https://www.facebook.com/oslovma

https://twitter.com/oslovma

4. októbra 1957

bol založený jediný týždenník Slovákov v Maďarsku

Ľudové noviny (1996-2006) - Úryvky z diplomovej práce Z. Papučka

http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/archiv-publicistika/5752-zlatko-papucek-ludove-noviny-1996-2006-uryvky-z-diplomovej-prace

Zo svojich skúsenosti s tvorbou portálu luno.hu (Imrich Fuhl v r. 2010)

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/13/zo-svojich-skusenosti-s-tvorbou-portalu-lunohu

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043531375745838

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043539872411655

4. októbra 1931

Narodil sa v Šuranoch spisovateľ a autor literatúry faktu Laco Zrubec.

Priateľ Slovákov v Maďarsku

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/156-kultura2-kultura2/1368-laco-zrubec-priate-slovakov-v-maarsku

Čitateľom približoval slovenské dejiny

http://www.teraz.sk/knihy/laco-zrubec-citatelom-priblizoval-slo/220700-clanok.html

Laco Zrubec v obraze regionálnej literatúry

http://skolskyservis.teraz.sk/stredne-skoly/laco-zrubec/10410-clanok.html

http://www.books.sk/writer_card.jsp?id=204

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043465462419096

4. októbra 1570

Narodil sa v Oradei (Rumunsko) ostrihomský arcibiskup, kardinál, náboženský spisovateľ a zakladateľ Trnavskej univerzity Peter Pázmaň (Pázmány), vedúca osobnosť rekatolizácie v Uhorsku. Zomrel 19. 3. 1637 v Bratislave.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Pázmaň

https://www.facebook.com/oslovma/posts/832745106824467

4. októbra 1760

Narodil sa vo Svätom kríži nad Váhom (dnes Považany) kardinál, náboženský spisovateľ Alexander Rudnai (Rudnay), ktorý sa otvorene hlásil k svojmu slovenskému pôvodu a patril k najvýznamnejším predstaviteľom prvej fázy slovenského národného obrodenia. Bol patrónom a aktívnym členom bernolákovského hnutia, zapojil sa do činnosti Slovenského učeného tovarišstva a zaslúžil sa o vydanie Bernolákovho 5-zväzkového Slovára a slovenského prekladu Biblie. Zomrel 13. 9. 1831.

„Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“

Ostrihomskú baziliku dal postaviť Slovák

http://www.cas.sk/clanok/284286/arcibiskup-a-kardinal-alexander-rudnay-ostrihomsku-baziliku-dal-postavit-slovak.html

https://www.facebook.com/oslovma/posts/832746160157695

2. októbra 2012

Predsedovia vlád SR a Maďarska Robert Fico a Viktor Orbán v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) spolu odovzdali do užívania Stredisko pilíšskych Slovákov.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/656-fico-s-orbanom-spolone-otvorili-slovensk-dom

Orbán és Fico átadta a Pilisi Szlovákok Központját:

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/860-orban-es-fico-atadta-a-pilisi-szlovakok-kozpontjat

oSlovMa-Fotoalbum:

https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=325012487597734

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1042060212559621

2. októbra 1867

Narodila sa v Polichne spisovateľka a dramatička Božena Slančíková-Timrava, popredná predstaviteľka kritického realizmu. Už svojou prvou novelou Skúsenosť vyvolala rozruch v národne orientovaných spoločenských kruhoch. Svoj kritický a realistický opis (bez pátosu) slovenskej reality predstavila aj vo svojich najznámejších dielach: Ťapákovci, Skon Paľa Ročku či Hrdinovia. Zomrela 27. 11. 1951.

Po stopách ságy rodu Slančíkovcov

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/1205-jan-janovic-po-stopach-sagy-rodu-slanikovcov

https://www.facebook.com/oslovma/posts/832742843491360

Navždy nás opustila Alžbeta Ančinová (1933-2016)

S hlbokým zármutkom v srdci oznamujeme, že vo veku 83 rokov 2. novembra 2016 zomrela Alžbeta Ančinová - učiteľka, krajanská pracovníčka, neúnavná organizátorka slovenských akcií v Békešskej Čabe. Zakladajúca členka Čabianskej organizácie Slovákov pochádzala z békeščabianskej slovenskej rodiny. Chodila do evanjelickej základnej školy, stredoškolské vzdelanie získala na Gymnáziu Zsuzsanny Lórántffyovej a navštevovala Pedagogickú fakultu Gyulu Juhásza v Segedíne. Ako pedagogička v roku 1960 sa dostala do Základnej školy č. 6 v Jamine. Bola národnostnou referentkou Mestskej rady v Békešskej Čabe, v období 1980-1990 pracovala ako riaditeľka Základnej školy na Madáchovej ulici (ZŠ Lajosa Padraha). Pod jej vedením zaviedli v škole intenzívnu výučbu slovenčiny a zachovávanie slovenských tradícií. Alžbeta Ančinová má veľké zásluhy na skúmaní slovenských tradícií mesta, bola motorom a dušou slovenského života Békešskej Čaby, organizátorkou početných slovenských akcií a programov, ako aj zostavovateľkou niekoľkých publikácií. Česť jej pamiatke!

Pietna spomienka sa bude konať 17. novembra v Békešskej Čabe.

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1074552989310343

www.oslovma.hu - facebook.com/oslovma

https://www.facebook.com/oslovma/videos