Zo slovenskej tlače - Monitor - Október 2015

Štúrovo bez Štúra a tolerancie - Jobbik dobýva Slovensko - Mentalitou sme si najbližšie / Árpád Göncz bol veľký priateľ Slovenska a Slovákov - Správa ÚSŽZ - Cena Samuela Tešedíka - Pál Závada: Morálne fiasko mojich Maďarov - Škola v prírode Poznaj svoje korene - Pred konferenciou ZSM Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ImroInfo/2015/ImrSlT09.rtf
Páči sa mi to - oslovma.hu - facebook.com/oslovma

„Môžete mi vylízať“ - V legendárnej piesni od Beatles zaznela aj slovenčina

https://www.youtube.com/watch?v=Kr2KkRzS8lE&;feature=youtu.be

Dvorný fotograf a rodený Slovák Dežo Hoffmann vtedy poslal jasný odkaz predstaviteľom komunistického režimu.

http://refresher.sk/29447-V-legendarnej-piesni-od-Beatles-zaznela-aj-slovencina?fb_action_ids=528342133982769&;fb_action_types=og.likes

Výšivka si užíva svoje znovuzrodenie

http://www.dobrenoviny.sk/c/57709/z-kroja-rovno-na-elektricku-vysivka-si-uziva-svoje-znovuzrodenie

Po voľbách v Poľsku: Orbanizácia aj katolizácia

Poľský Orbán, hovoria o Kaczynskom

http://www.sme.sk/c/8049452/orbanizacia-aj-katolizacia-politiky-co-ukazali-volby-v-polsku.html

Berte si príklad s pragmatického vzťahu Maďarska so Slovenskom, odkázal Szijjártó Rumunom

http://aktualne.atlas.sk/berte-si-priklad-s-pragmatickeho-vztahu-madarska-so-slovenskom-odkazal-szijjarto-rumunom/zahranicie/europa/

Slovensko-maďarská hranica sa premení na bojisko

Vojaci a policajti si precvičia zabezpečenie strážnych pozícií

http://aktualne.atlas.sk/slovensko-madarska-hranica-sa-premeni-na-bojisko-prekvapi-vas-co-je-za-tym/slovensko/spolocnost/

Štúr v zrkadle maďarskej historiografie

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1595/ludovit-stur-v-zrkadle-madarskej-historiografie-konferencia-v-si-v-budapesti

Rudolf Chmel: Ľudovít Štúr, prvý slovenský politik. V jeho hodnotení bola vždy rozpoltenosť

http://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/371974-ludovit-stur-prvy-slovensky-politik-v-jeho-hodnoteni-bola-vzdy-rozpoltenost/

Škandál v Štúrove - Pamätník Ľudovíta Štúra zasypali kopou konského hnoja a potom ho ukradli

Národnostné incidenty / Hnoj a maďarské piesne / Netolerancii príslušníkov maďarskej národnosti / Štúr sa môže aj v hrobe obracať

http://aktualne.atlas.sk/hnoj-a-madarske-piesne-skandal-pri-polozeni-zakladneho-kamena-sturovho-pamatnika/slovensko/spolocnost/

https://www.facebook.com/oslovma/posts/843312562434388

Vandali poškodili pamätník Ľudovíta Štúra

http://www.sho.sk/clanok/1684/fotogaleria-vandali-poskodili-pam-tnik-ludovita-stura

Bez Štúra a tolerancie

30. októbra 2015 - (Martin Krno - Pravda)

„Mesto je známe svojou toleranciou. Už celé stáročia pokojne spolunažívajú na jeho území príslušníci rôznych národností a náboženstiev,“ uvádza sa na webovej stránke Štúrova. Nesedí to však s tým, čo sa udialo 28. októbra, keď na Slovensku vrcholili oslavy 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra. Najprv základný kameň budúceho pomníka kodifikátorovi spisovnej slovenčiny zasypaný hnojom, potom nečinnosť polície pri etnických urážkach na riadne ohlásenom zhromaždení, napokon krádež tabule pod rúškom noci. Primátor Eugen Szabó si pokrytecky umýva ruky. Vraj postavenie pamätníka nie je šťastnou voľbou, pretože môže narušiť súčasný pokojný stav medzi národnosťami… To si toleranciu voči Slovákom, ktorí tvoria 28 percent obyvateľstva, predstavuje tak, že im mesto nepovolí pomník viažuci sa na najvýraznejšiu osobnosť národných dejín? Sohasem! Nikdy! Vraj Štúr nie je s mestom „nijakým spôsobom spätý“. Ale veď už 67 rokov nesie jeho meno! Kedysi ospalé pohraničné mestečko vyrástlo v podstate na úroveň okresného sídla. Tu na Slovensku, a nie ako Párkány, ale ako Štúrovo. Celkom logicky by tu mal mať pomník aj Štúr. A nie kdesi pri Dunaji, no priamo na dostatočne rozľahlom námestí. Jedna busta tam predsa nemôže zavadzať ľuďom. Rozumným ľuďom. Niekto namieta, že sa matičiari nemuseli pre jubileum tak ponáhľať, mali sa dohodnúť s mestskou samosprávou. Nešlo to, na dohodu sú potrební dvaja. Ak si nielen tí krikľúni a kydači hnoja, ale aj primátor, ktorý má byť pre všetkých občanov, predstavuje zachovanie „určitej rovnováhy“ tým, že menšiny v meste budú držať hubu a krok, tak sa veľmi, veľmi mýli.

Štúrova busta v Štúrove. Kto s tým má problém?

30. októbra 2015 - (Žaneta Janečková - Pravda)

Socha slovenského národovca ešte ani nestála, no základný kameň na nábreží Dunaja v Štúrove zasypali hnojom. Osadenie busty Ľudovíta Štúra, ktorá mala stáť na podstavci, sprevádzal protest a neskôr z neho ukradli tabuľu. Zámer matičiarov pripomenúť si človeka, ktorý položil základy moderného slovenského národa, sa skončil fiaskom. Miestny odbor Matice slovenskej inicioval v Štúrove osadenie pamätníka slovenského národovca Ľudovíta Štúra. V meste, kde sa k maďarskej národnosti hlási 68 percent obyvateľov a za Slovákov sa považuje 28 percent obyvateľov, vyvolala táto snaha aj negatívne emócie. Matičiari sú z ich netolerantného postoja rozčarovaní. Zatiaľ položili len základný kameň pamätníka, na bustu zháňajú peniaze. Na odpor niektorých Štúrovčanov narážajú v čase, keď si pripomíname 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Deň pred slávnostným poklepaním kameňa, ktorý naplánovali na 28. októbra, teda na deň Štúrovho narodenia, našli miesto pod kopou hnoja. Stredajšie slávnostné podujatie, ktoré matičiari riadne ohlásili, sprevádzal hlúčik protestujúcich. Podľa náčelníka mestskej polície Bohumíra Horbana sa tu zišlo asi desať ľudí, ktorí spievali maďarské piesne a mali maďarskú vlajku. „Prebiehalo to v rámci medzí, zásah z našej strany nebol nutný.“ Náčelník nevedel povedať, či išlo o plánované, alebo o náhodné stretnutie. Okrem matičnej akcie však iná ohlásená nebola. Podľa predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča protest až taký pokojný nebol. „Slávnosť bola sústavne narúšaná zo strany miestnych občanov maďarskej národnosti hanobnými a zosmiešňujúcimi pokrikmi proti Slovensku, Slovákom aj samotnému Ľudovítovi Štúrovi.“ Spievaním sa podľa neho snažili prehlušiť matičnú akciu. Na druhý deň po slávnosti zmizla z kameňa tabuľa s nápisom Busta Ľ. Štúra. Keďže škoda nepresiahla viac ako 266 eur, polícia to rieši ako priestupok. Momentálne ho podľa nitrianskej krajskej policajnej hovorkyne Boženy Bruchterovej objasňujú. O tom, čo konkrétne ľuďom na pamätníku prekáža, nechcela viceprimátorka Kornélia Slabáková špekulovať. „Zrejme tam zohráva úlohu to, že Štúr nie je s naším mestom nijakým spôsobom spätý.“ To, že je po ňom od roku 1948 pomenované mesto, radnica neberie ako argument. Primátor Eugen Szabó si zase myslí, že osadenie Štúrovho pamätníka naruší rovnováhu na národnostne zmiešanom území. Dušan Kováč z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied hovorí, že aj keď väčšina Slovákov považuje Štúra za významnú osobnosť, niektorí ho môžu vnímať kontroverzne. „U maďarských spoluobčanov je skôr populárny Ľudovít Košut. So Štúrom boli v parlamente spojenci, no pokiaľ ide o národnostnú otázku, boli rivalmi,“ dodal historik. To, ako protest proti Štúrovej buste prebehol, je podľa historika odrazom občianskej kultúry. „Ak sa niekomu niečo nepáči, svoj nesúhlas môže vyjadriť civilizovane,“ pripomenul. Kováč vysvetlil, prečo osadenie sôch či pamätných tabúľ často sprevádzajú emócie. „Ide o takzvané miesta pamäti, teda ľuďom niečo pripomínajú. Pokiaľ sa objaví socha či pamätná socha, ktorú časť obyvateľov považuje za kontroverznú, tak proti tomu protestujú.“ Historik si myslí, že o prítomnosti sôch či tabúľ by mali rozhodovať ľudia, ktorí ich budú mať na očiach. Netýka sa to však napríklad pamätníkov pre tých, ktorí majú na svedomí nejaké obete. Také by v uliciach a na námestiach vôbec nemali stáť. Štúrovu bustu chceli matičiari pôvodne postaviť na námestí. Základný kameň nakoniec odhalili na nábreží Dunaji na štátnom pozemku. Podľa štúrovskej matičiarky Margaréty Vyšnej získali predbežný súhlas od spoločnosti Verejné prístavy, ktorá sa o pozemok stará. Generálny riaditeľ spoločnosti Jozef Moravčík pre Pravdu povedal, že matičiari povolenie zatiaľ nemajú. „Povedali sme im, že pamätník môžu umiestniť len za podmienky, že s nami uzatvoria nájomnú zmluvu alebo iný druh zmluvy, čo sa doteraz nestalo.“ Zmluvu by ešte muselo odsúhlasiť ministerstvo dopravy, ktoré je akcionárom spoločnosti. „Je správne, že nás oslovili, no nedotiahli všetky zákonom stanovené náležitosti, aby tam čokoľvek umiestnili,“ dodal Moravčík. Je si vedomý toho, že Štúrovo je citlivý priestor pre osadenie pamätníka slovenského národovca, preto to chceli riešiť uzatvorením nájomného vzťahu.

V Štúrove má byť pamätník Štúra, nie všetkým obyvateľom sa to páči

Najmä starší obyvatelia si ani súčasný názov mesta, Štúrovo, neosvojili.

25. októbra 2015 - (tasr)

Miestny odbor Matice slovenskej (MO MS) v Štúrove chce v meste postaviť pamätník venovaný Ľudovítovi Štúrovi. Busta Ľ. Štúra by mala byť spolu s podstavcom vysoká zhruba 3,5 metra a celkové odhadované náklady na jej realizáciu predstavujú 6000 eur. „Financovanie plánujeme zabezpečiť zo sponzorských darov, usporiadame zbierku, pomoc prisľúbila aj Matica slovenská,“ povedal predseda MO MS v Štúrove Jaroslav Janok. Poklepanie základného kameňa sa uskutoční 28. októbra 2015 na nábreží Dunaja. „Na základnom kameni bude osadená tabuľa s nápisom Busta Ľ. Štúra a dátum poklepania kameňa. Kedy ju nahradí pamätník, závisí od získania financií,“ konštatovala Margaréta Vyšná z MO MS v Štúrove. Podľa pôvodných zámerov iniciátorov pamätníka Ľ. Štúra mala byť busta umiestnená na námestí. Mesto Štúrovo však na jej situovanie na tomto mieste nedalo súhlas. „Podali sme žiadosť o povolenie pamätníka na komisiu vzdelávania, kultúry a športu. Našu žiadosť zamietli s odôvodnením, že nie sú kompetentní sa k umiestneniu pamätníka vyjadriť a odporučili nás na komisiu výstavby. Tam sme už žiadosť neposielali, pretože sme získali súhlas na umiestnenie pamätníka na pozemku Verejných prístavov,“ povedala Vyšná. Samotní obyvatelia Štúrova majú rozdielne názory na inštalovanie pamätníka Ľ. Štúra v meste. Najmä starší obyvatelia si súčasný názov mesta, Štúrovo, neosvojili a zotrvávajú pri historickom názve Párkány (Parkan), ako sa mesto volalo do roku 1948. Zmeny názvu sa dožadovali aj v úspešnom referende v roku 1991. Na referende sa zúčastnilo 54 percent voličov, deväť z desiatich hlasovalo za zmenu názvu na Párkány. Vláda však premenovanie stopla na základe odporúčania názvoslovnej komisie. Štúrovčania oponovali, že pomenovanie mesta po Ľudovítovi Štúrovi nemá opodstatnenie, pretože Štúr v tomto meste nikdy nežil a s dnešným Štúrovom ho nespájali žiadne väzby. „Pravdou je, že v Štúrove neexistuje jediný pamätník, ktorý by bol venovaný akejkoľvek slovenskej historickej osobnosti. Pamätníkov venovaných maďarským osobnostiam máme niekoľko,“ konštatovala Vyšná, podľa ktorej minimálne 30 percent obyvateľov mesta podporuje vytvorenie pamätníka venovaného Ľ. Štúrovi. „Vznik pamätníka podporuje aj primátor Štúrova, rozchádzame sa len v názore na to, kde by mal byť umiestnený.“

http://osobnost.aktuality.sk/ludovit-stur/

Konzorcium Slovnaft-MVM sa už nebude uchádzať o kúpu podielu v SE

http://www.teraz.sk/ekonomika/slovnaft-mvm-slovenske-elektrarne-enel/161663-clanok.html

Rozbili medzinárodný gang autíčkárov, boli v ňom aj Slováci

http://www.teraz.sk/zahranicie/odhalili-gang-zlozeny-zo-slovakov-ma/161705-clanok.html

Na ukrajinsko-maďarskom priechode zadržali pre korupciu 21 policajtov

http://www.sme.sk/c/8043304/na-ukrajinsko-madarskom-priechode-zadrzali-pre-korupciu-21-policajtov.html

V Maďarsku ošetrujú 15 zranených ukrajinských vojakov

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-madarsku-osetruju-vojakov/162153-clanok.html

Peklo na zemi v maďarskom filme Saulov syn

http://www.aktuality.sk/clanok/306300/peklo-na-zemi-v-madarskom-filme-saulov-syn/

Komédia Györgya Spiróa v Martine

Prach „alebo dvaja Maďari sa zbláznili…“

http://www.aktuality.sk/clanok/306373/prach-alebo-dvaja-madari-sa-zblaznili/

Most cez Hornád opäť spojí Kechnec s maďarskou obcou Abaújvár

http://www.teraz.sk/regiony/kechnec-planuje-high-tech-park-akvapark/161335-clanok.html

V Segedíne pri výbuchu čerpacej stanice plynu pre autá sa zranili traja ľudia

http://www.teraz.sk/zahranicie/pri-vybuchu-cerpacej-stanice-plynu/161316-clanok.html

Prišiel Jobbik... a ja začínam mať strach...

http://ravaszova.blog.sme.sk/c/389497/prisiel-jobbik-a-ja-zacinam-mat-strach.html

Jobbik má z Dunajskej Stredy vytlačiť zákon

http://www.sme.sk/c/8041100/jobbik-ma-z-dunajskej-stredy-vytlacit-zakon.html

„Je dôležité, aby sme sa nedali vyprovokovať“

http://www.aktuality.sk/clanok/306424/pellegrini-poslanec-jobbiku-nechce-zatvorit-kancelariu-v-dunajskej-strede/

Ako deložovať Szávaya

http://komentare.sme.sk/c/8040913/ako-delozovat-szavaya.html

Najprv Csáky o autonómii, potom Jobbik v Dunajskej Strede. Náhoda?

http://szilardboth.blog.sme.sk/c/389112/najprv-csaky-o-autonomii-potom-jobbik-v-dunajskej-strede-nahoda.html

Jobbik dobýva Slovensko

16. októbra 2015 - (Peter Schutz - korzar.sme.sk)

Poslanec István Szávay nie je zďaleka najviditeľnejším predstaviteľom strany Jobbik, hoci je jej podpredsedom. Majú asi desať „vychytenejších” figúr, ale po otvorení poslaneckej kancelárie v Dunajskej Strede má Szávay všetky predpoklady dobehnúť zmeškané. Po dlhom čase, poznamenanom „beťárskym” paktom o neútočení Orbán-Fico, je tu zápletka, ktorá môže pekne rozvíriť „najlepšie slovensko-maďarské vzťahy za posledné roky”. To už je hodnotenie (úvodzovky) šéfa parlamentu Pellegriniho, ktorý Szávaya obratom vyzval, aby kanceláriu hneď zavrel a šiel v pokoji domov. V opačnom prípade, ak neposlúchne, Národná rada vraj hneď prijme zákon, ktorý zakáže úradovne na území SR cudzím poslancom. Ale no... Pellegrini takto len potvrdil, že aj on je nositeľom boľševickej spirituality Smeru, ktorú mu vtlačil predseda Fico. Je totiž absolútne nejasné, prečo by si ktokoľvek spoza hraníc - napr. z Maďarska - nemohol otvoriť na Slovensku kanceláriu. Prečo môžu prevádzkovať na Slovensku kancelárie, ba celé komplexy kancelárskych priestorov, maďarské firmy, ale maďarský poslanec nie? Čo keby si zriadil kanceláriu napr. v Košiciach maďarský bezdomovec? Čo sa týka Szávaya, iste je to provokácia. Na Slovensku nemá voličov a akože proklamácia, že si ide nahovárať Maďarov s dvojakým občianstvom (o ktorom ale slovenské orgány nesmú vedieť), čím kancelária je, je drzosť voči Slovensku. Tým ale končíme, uprostred Schengenu s voľným pohybom osôb i kancelárií s tým nič nenarobíme, ak z toho bude právny spor, SR ho prehrá. Navyše, Jobbik je v Maďarsku opozíciou, ani dobré vzťahy, utužené utečeneckou krízou, Szávaya neobmäkčia, keďže jeho strana je práveže v ľútom zápase o voličov s Fideszom. A Smer v suverenistickom záchvate, keď Lajčák vraj bude žiadať vysvetlenie od maďarskej veľvyslankyne, si zrejme neuvedomuje, že práve Orbána dostáva do nesmierne delikátnej situácie. V súboji o pravicovo-konzervatívny elektorát, v ktorom sa už roky preťahujú s Jobbikom, a v ktorom Fidesz namiesto posúvania sa ku stredu stavil na vlastnú radikalizáciu, si Orbán jednoducho nemôže dovoliť vyzývať stranu od seba napravo, aby ustúpil - pre dobré vzťahy - slovenskej požiadavke. (Predseda Jobbiku Vona: „Orbán je už ´jobikoš´, len o tom sám ešte nevie”.) Teda nemôže si dovoliť bez rizika, že mu časť voličov ujde k Jobbiku krátko po tom, čo správaním sa v utečeneckej kríze opäť zvýšil vzdialenosť medzi Fideszom a prenasledovateľom. U vždy marketingovo vynachádzavého Orbána bude zaujímavé, ako sa popasuje s konfliktom, keď na jednej strane sa snaží byť „jobikovatejší” ako Jobbik, a na strane druhej sa v rámci visegrádskej rebélie proti Bruselu objíma s Ficom.

M. Lajčák a P. Szijjártó hovorili o kancelárii podpredsedu Jobbiku

http://www.teraz.sk/zahranicie/m-lajcak-a-p-szijjarto-hovorili-o/161068-clanok.html

Technicky a politicky

http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/370869-technicky-a-politicky/

Z otvorenia kancelárie strany Jobbik na juhu Slovenska nie je nadšené ani Maďarsko

http://aktualne.atlas.sk/z-otvorenia-kancelarie-strany-jobbik-na-juhu-slovenska-nie-je-nadsene-ani-madarsko/zahranicie/europa/

Most-Híd znepokojuje nárast aktivít radikálov na južnom Slovensku

http://www.24hod.sk/most-hid-znepokojuje-narast-aktivit-radikalov-na-juznom-slovensku-cl392559.html

Dunajská Streda je súčasťou územia Slovenskej republiky

http://zmajkovicovarenata.blog.pravda.sk/2015/10/15/dunajska-streda-je-sucastou-uzemia-slovenskej-republiky/

Hlavne nedať nacionalistom priestor

http://komentare.sme.sk/c/8038204/jobbik-v-dunajskej-strede-a-body-z-bruselu.html

Podpredseda Jobbiku nemieni zatvoriť kanceláriu v Dunajskej Strede

http://www.teraz.sk/slovensko/podpredseda-jobbiku-nemieni-zatvorit-ka/161045-clanok.html

Jobbik je na Slovensku a chce tu rásť

15. októbra 2015 - (Peter Morvay - Denník N)

Maďarská krajne pravicová strana Jobbik si slávnostne otvorila poslaneckú kanceláriu v Dunajskej Strede. Je to dôvod na rozruch? Jobbik (celým menom Jobbik Magyarországért Mozgalom Hnutie pre lepšie Maďarsko) je extrémistická nacionalistická strana od roku 2010 zastúpená v parlamente, kde má v súčasnosti asi 12 percent mandátov. Vystupuje proti Rómom, Utečencom a Západu, v jeho rétorike sa objavuje antisemitizmus a iredentizmus, hlási sa, naopak, k súčasným režimom v Rusku či v Iráne. V roku 2007 vedenie strany založilo polovojenskú jednotku pod názvom Maďarská garda.

VEĽMI POPULÁRNI TU ZATIAĽ NIE SÚ

Napätie správa vyvolala ešte pred príchodom Jobbiku. V pôvodnej tlačovej správe totiž strana tvrdila, že adresa kancelárie bude „Mestské kultúrne stredisko Dunajská Streda, prvé poschodie”. Kultúrne stredisko spadá pod mestskú samosprávu vedenú SMK. Výbušné to je aj preto, že kritici SMK stranu opakovane prepájajú nielen s Fidezsom Viktora Orbána, ale aj s Jobbikom. Primátor Zoltán Hájos aj riaditeľka kultúrneho strediska však správu o novej adrese okamžite popreli. „Nedostali sme žiadnu žiadosť o prenájom miestnosti od spomínanej strany a ani od nijakej inej,” povedala internetovým novinám parameter.sk riaditeľka Ildikó Ibolya. Kancelária extrémistov sa v skutočnosti nachádza v súkromnom objekte susediacom z kultúrnym strediskom. Správa o príchode Jobbiku pravdepodobne na Slovensku vzbudí veľkú pozornosť. Strana však tejto udalosti neprikladá veľký význam. O otvorení novej kancelárie dopredu neinformovala ani webová stránka Jobbiku a dokonca ani osobná stránka Istvána Szávayho, ktorý kanceláriu otváral a má v strane na starosti práve krajanov v susedných krajinách. Ten je síce poslancom maďarského parlamentu a členom predsedníctva Jobbiku, v strane však nemá významné postavenie. „Je to prvý prípad, keď má maďarský poslanec kanceláriu nie v Maďarsku, ale v susednej krajine obývanej Maďarmi,” povedal včera Szávay podľa serveru Új Szó. Kanceláriu chce navštíviť každý štvrťrok, medzi tým sa o ňu má starať miestna skupina Jobbiku. Podľa organizátora Jobbiku na Slovensku Pétera Palléra plánujú na Slovensku otvoriť viac podobných kancelárií.

SKÔR VO VOJVODINE A SEDMOHRADSKU

Krajania za hranicami nie sú prioritná téma ani pre voličov Jobbiku a medzi krajanmi patria tí na Slovensku medzi menej dôležitých. Vďaka prísnemu slovenskému zákonu o občianstve je medzi krajanmi len málo tých zo Slovenska, čo majú dvojaké občianstvo a môžu tak voliť v maďarských parlamentných voľbách. Deväťdesiatpäť percent krajanov aj zo Sedmohradska či Vojvodiny, navyše vo vlaňajších parlamentných voľbách volilo najmä vládny Fidesz, Jobbik od nich získal iba niečo cez dve percentá. Jobbik sa však napriek tomu alebo práve preto vytrvale snaží budovať svoje pozície a získavať spojencov aj na južnom Slovensku. Od roku 2010 napríklad Jobbik prijíma aj členov bez maďarského občianstva. V roku 2012 Szávay oznámil, že začnú s budovaním siedmich regionálnych pobočiek strany na Slovensku, napríklad v Komárne, Dunajskej Strede, Rimavskej Sobote či Kráľovskom Chlmci. Nemalo by však ísť priamo o stranícke organizácie či štruktúry, ale len o akési centrá či komunity, kam sa budú môcť obrátiť miestni sympatizanti strany. Situácia krajanov je v rámci Karpatskej kotliny najhoršia práve na Slovensku, tvrdil vtedy Szávay. „Na Slovensku funguje šovinistická štátna mašinéria a jej jasným cieľom je asimilácia tunajších Maďarov,” povedal poslanec, podľa ktorého sa maďarská diplomacia snaží krajanov chrániť len rétoricky, nepodniká však v tomto smere žiadne skutočné kroky.

STOPY K SLOVENSKEJ SMK

Pred vlaňajšími parlamentnými voľbami sa Jobbik snažil robiť predvolebnú kampaň aj na Slovensku. Strana tu mala bilboardy a niekoľko predvolebných mítingov. Na mítingu v Dunajskej Strede vlani vo februári napríklad vystúpil okrem Szávayho a ďalšieho poslanca Jobbiku aj Péter Pallér, ktorý je označovaný za organizátora Jobbiku na Slovensku a ktorý bol na nezvoliteľnom mieste aj na kandidátke strany do maďarského parlamentu. Podľa Palléra mal vtedy Jobbik na Slovensku dvadsať členov a mnohých sympatizantov. Na mieste proti mítingu Jobbiku vtedy demonštrovalo asi tridsať ľudí, najmä prívržencov strany Most-Híd a Občianskej demokratickej mládeže. Vo voľbách do Európskeho parlamentu vlani za Jobbik kandidoval aj historik Gyula Popély, známy radikálnymi nacionalistickými názormi. Popély za Jobbik kandidoval už v roku 2010, vtedy do maďarského parlamentu. Historik v minulosti učil na Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne a v čase vlaňajšej kandidatúry bol zároveň členom SMK. Jobbik sa snaží budovať si aj pozície medzi maďarskou mládežou na Slovensku. V roku 2013 získali médiá interný materiál Jobbiku, ktorého autorom bol práve poslanec Szávay a ktorý označil za partnerov strany na Slovensku mládežnícku organizáciu SMK Via Nova a študentskú samosprávu komárňanskej univerzity. Keď bol Jobbik v tomto roku po dlhom vykrúcaní sa nútený zverejniť, ako naložil s peniazmi zo štátneho rozpočtu, opäť prišlo na komárňanskú študentskú samosprávu. Vysvitlo, že jej nezisková organizácia dostala v roku 2010 od straníckej nadácie extrémistov dohromady 700-tisíc forintov (asi 23-tisíc eur). Predseda mládežníckej organizácie SMK Via Nova László Gubik sa zase opakovane zúčastňoval rôznych straníckych akcií a školení Jobbiku.

SMK neschvaľuje aktivity Szávaya a nemá s nimi nič spoločné

http://www.teraz.sk/slovensko/smk-neschvaluje-aktivity-i-szavaya-a/160994-clanok.html

Extrémistický Jobbik prišiel na Slovensko a chce tu rásť

https://dennikn.sk/269011/extremisticky-jobbik-prisiel-na-slovensko-a-chce-tu-rast/

Bugár hovorí o radikálnych nacionalistoch

http://www.aktuality.sk/clanok/306194/kancelaria-jobbiku-rozhnevala-fica-bugar-hovori-o-radikalnych-nacionalistoch/

Robert Fico: Kancelária podpredsedu Jobbiku v SR je provokácia

Slovenský parlament by mal konať...

http://www.teraz.sk/slovensko/premier-kancelaria-podpredsedu-jobbik/160956-clanok.html

Predseda NRSR Peter Pellegrini: Vyzývam Szávaya, aby zavrel kanceláriu, inak zmeníme zákon

http://www.teraz.sk/slovensko/pellegrini-vyzva-szavaya-kancelaria/160987-clanok.html

KG Béla: Najzáhadnejší politik Jobbiku

16. októbra 2015 - (Peter Morvay - Denník N)

Maďarská tajná služba sledovala podozrivo časté schôdzky europoslanca za Jobbik s ruskými diplomatmi. Správal sa veľmi nešikovne, lásku k Moskve nedokázal utajiť. - Európsky parlament v stredu zbavil imunity poslanca z maďarskej extrémistickej strany Jobbik Bélu Kovácsa. Požiadala o to budapeštianska prokuratúra pre podozrenie, že je Kovács špiónom v ruských službách. Podozrenie vyvolali nielen jeho proruské názory a aktivity, či cesty raz za mesiac do Moskvy. Maďarská kontrašpionáž, ktorá ho sledovala od roku 2009, navyše zistila, že sa pravidelne konšpiratívne stretával s ruskými diplomatmi. Médiá ho rýchlo prekrstili na KGBélu. Keď médiá začali skúmať Kovácsov život, zistili, že je plný neobvyklých zvratov a záhad a často si protirečí. Kovács vyrastal v rodine pracovníka komunistického ministerstva zahraničia, ako mladík strávil štyri roky v Japonsku, kde jeho rodičia pracovali na ambasáde. Vyštudoval známy moskovský Inštitút medzinárodných vzťahov. Tesne pred pádom komunizmu sa opäť vysťahoval do Sovietskeho zväzu, čo odôvodnil tým, že bol znechutený pomermi v kádárovskom Maďarsku. Oženil sa s Ruskou, ktorá podľa viacerých svedectiev pracovala pre sovietsku špionáž. Internetové noviny Index o nej zistili, že ešte za komunizmu často cestovala do „kapitalistickej cudziny”. Pred Kovácsom sa stihla vydať aj za jedného Japonca a jedného Rakúšana, aby sa v týchto krajinách mohla usadiť. Pravdepodobne podľa odborníkov pomáhala pašovať sovietskych agentov do zahraničia. S predchádzajúcimi manželmi sa nerozviedla, takže mala súbežne troch manželov. Kovácsa odborníci označovali skôr za agenta ovplyvňujúceho politiku než za klasického špióna. V snahe utajiť niektoré svoje aktivity a stretnutia sa vraj správal dosť nešikovne. Z Ruska sa vrátil do Maďarska práve v čase zakladania Jobbiku, ihneď vstúpil do strany a presadil v nej proruskú orientáciu. V marci 2014 sa napríklad ako pozorovateľ zúčastnil nelegitímneho referenda na Kryme o odtrhnutí od Ukrajiny. Aj v európskom parlamente neustále vystupoval v prospech Moskvy a snažil sa legitimizovať činy vlády Vladimíra Putina. Poslednou záhadou je, že ak bol Kovács ruským špiónom, prečo k jeho odhaleniu došlo za vlády Viktora Orbána, ktorá sa inak Rusku snaží maximálne vychádzať v ústrety. Vysvetlenie však môže byť prosté. Vládna strana potrebuje poškodiť Jobbik, svojho najväčšieho konkurenta (odhalenie prišlo vlani pred voľbami do Európskeho parlamentu) a zároveň odviesť pozornosť od vlastnej veľmi kritizovanej spolupráce s režimom Vladimíra Putina. Moskve zase strata Kovácsa nemá prečo prekážať. Nepotrebuje predsa takého nešikovného agenta z opozičnej strany, ak jej záujmy v Maďarsku a Únii oveľa lepšie zastupuje Orbánova vláda a vládna strana Fidesz.

Béla Kovács - Narodil sa v roku 1960, študoval v Moskve. / V roku 2009, keď začal zaujímať maďarskú tajnú službu, bol len šéfom zahraničného kabinetu Jobbiku a asistentom europoslancov strany. / Teraz je sám europoslancom, no už bez imunity.

Európsky parlament zbavil imunity maďarského poslanca Kovácsa z Jobbiku

http://www.aktuality.sk/clanok/306161/europsky-parlament-zbavil-imunity-madarskeho-poslanca-kovacsa-z-jobbiku/

Europoslanec Béla Kovács nie je špiónom, tvrdí hovorca Jobbiku

http://www.teraz.sk/zahranicie/europoslanec-bela-kovacs-ep-imunita-zbav/160946-clanok.html

Čelí podozreniu zo špionáže

Europoslanca Kovácsa z Jobbiku budú môcť vyšetrovať, ale nie zadržať

http://www.teraz.sk/zahranicie/europoslanec-kovacs-jobbik-imunita-pozas/160547-clanok.html

Imunitu poslanca Jobbiku možno zrušia pre údajnú ruskú špionáž

http://www.teraz.sk/zahranicie/imunitu-poslanca-jobbiku-zrusia/160452-clanok.html

Vojaci z USA absolvujú spoločné cvičenie s maďarskými jednotkami

http://www.aktuality.sk/clanok/306177/vojaci-z-usa-absolvuju-spolocne-cvicenie-s-madarskymi-jednotkami/

Atletická hala Telovýchovnej univerzity v Budapešti zhorela do tla

Do tla zhorela atletická hala Telovýchovnej univerzity v XII. budapeštianskom obvode. Pri požiari sa nikto nezranil, materiálne škody však dosahujú miliardy forintov. Podľa hovorcu budapeštianskeho úradu ochrany proti katastrofám Mátéa Kisdiho bola hala s rozlohou 3000 metrov štvorcových úplne zničená. Plamene zasiahli aj priečelie susednej päťpodlažnej budovy, ktorú však hasiči zachránili. S plameňmi bojovalo celkovo 60 požiarnikov s desiatimi hasičskými vozidlami. Príčiny požiaru ešte vyšetrujú, avšak doposiaľ neobjavili žiadne známky toho, že by oheň niekto založil zámerne, dodal hovorca.

V Budapešti pribudnú aj múzeá

http://profit.etrend.sk/profit-magazin/rok-2015/cislo-20/ako-na-prezitky.html

Medzinárodná cena Brandta putuje vďaka Á. Hellerovej do Maďarska

http://www.dobrenoviny.sk/c/56660/medzinarodna-cena-brandta-putuje-vdaka-a-hellerovej-do-madarska

Kapacita slovensko-maďarského plynovodu sa zatiaľ nevyužíva

http://www.teraz.sk/ekonomika/kapacita-slovensko-madarsky-plynovod/160492-clanok.html

V Maďarsku vznikne nové ministerstvo pre politickú koordináciu

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-rezort-politickej-koordinacie/160411-clanok.html

Krajiny V4 podpísali v Prahe memorandum o podpore inovácií a startupov

http://www.24hod.sk/krajiny-v4-podpisali-v-prahe-memorandum-o-podpore-inovacii-a-startupov-cl391806.html

Na Slovensku bude vyššia minimálna mzda ako v Česku a Maďarsku

http://www.teraz.sk/ekonomika/minimalna-mzda-na-slovensku/160358-clanok.html

Paška kritizuje Csákyho: Je nešťastné vyvolávať v predvolebnom období napätie

http://www.topky.sk/cl/100535/1503833/Paska-kritizuje-Csakyho--Je-nestastne-vyvolavat-v-predvolebnom-obdobi-napatie

Deväť dôvodov, prečo sú Slováci na ME

Takto Slováci postúpili

http://sport.sme.sk/c/8031462/kozak-tim-a-prebudeny-hamsik-devat-dovodov-preco-su-slovaci-na-me.html

Maďari prišli šokujúco o priamy postup na EURO

http://www.cas.sk/clanok/333246/madari-prisli-sokujuco-o-priamy-postup-na-euro-sampionat-bez-holandska.html

Španielskym futbalistom budú dnes v Kyjeve fandiť Slováci i Maďari

http://aktualne.atlas.sk/spanielskym-futbalistom-budu-dnes-v-kyjeve-fandit-slovaci-i-madari/sport/futbal/

Prvý sneh oveľa skôr ako vlani

http://www.teraz.sk/regiony/je-tu-prvy-sneh-presovsky-kraj/160219-clanok.html

Zomrel spisovateľ, historik umenia István Nemeskürty

http://www.teraz.sk/zahranicie/zomrel-spisovatel-historik-umenia-istv/160001-clanok.html

Audi v Győri vyrobil 3 milióny motorov, ktorých sa týka kauza emisií

http://www.teraz.sk/ekonomika/audi-gyor-vyrobil-miliony-motorov/159709-clanok.html

Slovensko-maďarský plynovod sa zatiaľ nevyužíva

http://ekonomika.sme.sk/c/8029644/slovensko-madarsky-plynovod-sa-zatial-nevyuziva.html

Kukučín, Chalupka, Tajovský a Palárik: Za námetmi precestovali tisíce kilometrov

Nemecko, Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko, ba dokonca Čile...

http://www.cas.sk/clanok/332455/kukucin-chalupka-tajovsky-a-palarik-za-nametmi-precestovali-tisice-kilometrov.html

Vláda SR súhlasila s vymenovaním Ivana Korčoka do slovensko-maďarskej komisie

http://www.sme.sk/c/8028265/vlada-suhlasila-s-vymenovanim-korcoka-do-slovensko-madarskej-komisie.html

Orbán: Od Havla až k Putinovi

„Svoju politiku postavil na dvoch princípoch - strachu a sile.“

http://www.sme.sk/c/8030211/orban-od-havla-az-k-putinovi.html

Pál Csáky: Europoslanci budú v Štrasburgu rokovať o autonómii Maďarov v SR

http://www.teraz.sk/slovensko/csaky-europoslanci-autonomia-smk/159513-clanok.html

Voľba sudcu štrasburského súdu: Maďarsko vs. Slovensko

http://steuer.blog.sme.sk/c/388542/volba-sudcu-strasburskeho-sudu-madarsko-vs-slovensko.html

Zomrela manželka exprezidenta Sólyoma, rodina úmrtie nezverejnila

http://www.teraz.sk/zahranicie/zomrela-manzelka-exprezidenta-solyoma/160658-clanok.html

Árpáda Göncza pochovajú 6. novembra

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-prezident-goncz-pohreb-termin/160581-clanok.html

Mentalitou sme si najbližšie

Árpád Göncz bol veľký priateľ Slovenska a Slovákov / Kvôli nemu sa podávali bryndzové halušky

9. októbra 2015 - (František Mikloško - Denník N)

V júli 1990 navštívil Bratislavu maďarský prezident Árpád Göncz. Po oficiálnom stretnutí na Bratislavskom hrade bola recepcia v hoteli Bôrik. Maďarskému prezidentovi som povedal vtedy tento prípitok: „Vážený pán prezident! Žijeme tu Slováci a Maďari vedľa seba už vyše tisíc rokov. Ak Pán Boh dá, že svet bude trvať ďalších tisíc rokov, presne toľko budeme vedľa seba ďalej žiť. Žime tu v pokoji a priateľstve!” Árpád Göncz sa poďakoval a na môj prípitok poznamenal: „Vydržme žiť v pokoji prvé dva-tri roky a tých zostávajúcich 997 už nebude takých ťažkých!”

MAĎARSKÝ VLASTENEC A STREDOEURÓPAN

Árpád Göncz bol maďarský vlastenec. Svoje vlastenectvo asi najlepšie vyjadril v prejave pri 200. výročí narodenia grófa Istvána Széchenyiho, ktorého nazval najväčším Maďarom, „občanom aristokratom” ktorý celý život bojoval za občiansku premenu krajiny. Keď hovoril o Széchenyiho vlastenectve, tak vymenoval v prvom rade všetko, čo tento aristokrat a génius vykonal pre Maďarsko a posunul ho historicky ďalej. A dodal: „Všetky jeho skutky slúžili maďarskému národu, ale dodajme, že aj celej krajine, Maďarom a ostatným národnostiam, ktorí boli v jeho túžbach rovnoprávni.” Aj keď bol Árpád Göncz maďarský vlastenec, odvážime sa povedať, že svetom jeho intímneho prežívania bola stredná Európa. Stredná Európa, ako ju na jednom mieste Göncz definoval, môže vyznievať trochu nostalgicky: „...nech by sme v rámci tohto priestoru išli kamkoľvek - do Viedne, Grazu, Ľubľany, Záhrebu, Budapešti, Szegedu, Bratislavy či Košíc, Prahy či Brna, Veľkého Varadína, Krakova, či hoci do hraničného Ľvova - okamžite si všimneme, že sme v Strednej Európe. A to nielen podľa toho, že takmer všetky miestne divadlá postavili na prelome storočí páni Helmer a Fellner, a nielen preto, že kasárne sú všade žlté, ale vďaka ovzdušiu miest, tomu nepolapiteľnému, nedefinovateľnému fluidu, ktoré je práve tým jednotné, že každé sa túži navrátiť do vlastnej skrášlenej minulosti, a zároveň pred ňou uniká...”

PRIATEĽ SLOVENSKA

Árpád Göncz bol veľký priateľ Slovenska a Slovákov. Viackrát som ho počul hovoriť: „Zhoďme všetko zlé z minulosti zo stola a poďme stavať nové.” Tieto bezprostredné vzťahy s nami budoval aj vďaka priateľstvu s bývalým veľvyslancom ČSFR v Budapešti Rudolfom Chmelom a jeho veľkým priateľom Lászlóm Szigetim. Keď sme vo februári 1991 spolu s Vladimírom Mečiarom navštívili Maďarsko, po oficiálnych stretnutiach s prezidentom, predsedom parlamentu a predstaviteľmi vlády sme večer spolu s Rudolfom Chmelom, Petrom Zajacom a generálnym konzulom v Bratislave Jenő Borosom navštívili prezidenta Göncza, mimo rámca protokolu, doma, v jeho rezidencii. Hostiteľkou bola jeho manželka. A naopak, na recepciu, ktorú usporiadal náš veľvyslanec Chmel, prišiel aj prezident Göncz. Zdržal sa dlho, kvôli nemu sa podávali bryndzové halušky, ktoré mal veľmi rád a nakoniec si z nich zobral do malého kastróla domov, aby mu ich manželka aspoň prihriala. Árpád Göncz vedel hovoriť o maďarsko-slovenských problémoch žartom i vážne. Keď raz súkromne navštívil Slovensko, stretli sme sa vo väčšej spoločnosti v kaštieli v Malante pri Nitre. V prípitku som povedal: „Pán prezident, tento kaštieľ isto patril v minulosti nejakému maďarskému grófovi. Ale ak dovolíte, už vám ho nevrátime.” „Dobre urobíte,” skočil mi do reči maďarský prezident. Ale hovoril samozrejme aj vážne. Keď sme ho v auguste 1996 László Nagy, Rudolf Chmel, Peter Zajac a ja súkromne navštívili v jeho rezidencii v Budapešti na Budínskych horách, prišla reč aj na maďarsko-slovenské otázky. Göncz vtedy povedal: „Neexistuje problém medzi Budapešťou a Bratislavou. Existuje problém menšín... Chcel by som, aby ste vedeli, že Maďarsko dnešných dní nie je už Maďarsko horthyovské... Hovorme o samospráve, veď to, aby si ľudia riadili svoje veci sami, je prirodzená vec...” A potom ešte dodal: „Všade vo svete, keď príde reč na nás, hovorím že mentalitou sme si najbližšie...”

AKÉ POVZNÁŠAJÚCE

V akých okolnostiach sa rodí taká osobnosť, akou bol Árpád Göncz? Najbližším priateľom v jeho živote bol asi István Bibó, maďarský intelektuál, minister vo vláde Imreho Nagya. Obidvaja boli odsúdení v jednom procese na, doživotie a spolu prežívali aj väzenie. Göncz v jednom svojom prejave spomínal, ako si rozprávali svoje sny vo väzení. Bibó mu vtedy povedal: „V noci som mal hrozný sen, snežilo, stál som na bronzovom podstavci a bola strašná zima, chcel som zostúpiť, ale nemohol som.” A Göncz dodáva: „Na to nikdy nezabudnem, ani na svoj dojem, že Bibó tam stojí na podstavci ako socha, hrozne mu je zima a nemôže stadiaľ zostúpiť.” Toto boli životné okolnosti, v ktorých vyrastali títo ľudia. Nedostatok zneistenie, strach, poslanie, ale aj pokušenie na útek. Aké ľudské boli ich pocity, a aké povznášajúce je, že ich prekonali. V týchto dňoch sa Maďarsko, ale i my všetci s Árpádom Gönczom lúčime. Sprevádzame ho tými najkrajšími spomienkami, s hlbokou úctou a vďačnosťou. Nech odpočíva v Božom pokoji!

Maďarský exprezident Árpád Göncz nebude mať štátny pohreb

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-byvaly-prezident-goncz-pohreb-n/160992-clanok.html

Životopis Árpáda Göncza

Prezident Maďarskej republiky v rokoch 1990-2000, právnik, dramatik, politik a štátnik Árpád Göncz zomrel 6. októbra 2015 v kruhu svojej rodiny vo veku 93 rokov. Árpád Göncz sa narodil 10. februára 1922 v Budapešti. V roku 1944 vo svojom rodisku ukončil štúdium práva na Univerzite Petra Pázmaňa. Bol účastníkom odboja a v povojnovom období sa aktívne zapájal do politického diania v rámci Nezávislej maloroľníckej strany. Po roku 1948 pracoval ako pomocný robotník a v rokoch 1952-56 študoval na Poľnohospodárskej univerzite v Gödöllő. V roku 1956 sa aktívne zúčastnil maďarskej revolúcie, za čo ho odsúdili na doživotný trest odňatia slobody. Vo väzení strávil šesť rokov. Po prepustení na základe amnestie v roku 1963 sa živil príležitostnými prácami, ale predovšetkým ako umelecký prekladateľ z angličtiny. Je autorom viacerých divadelných hier a knižných publikácií. Maďarským čitateľom priblížil okrem iných tvorbu takých velikánov americkej literatúry 20. storočia ako Edgar Lawrence Doctorow, William Faulkner, William Golding, Ernest Hemingway, William Styron či John Updike. Prekladal i odbornú literatúru z angličtiny. Stal sa zakladajúcim členom siete slobodných iniciatív, Výboru pre historickú spravodlivosť a členom celoštátnej rady Zväzu slobodných demokratov. Ako osobnosť maďarskej demokratickej opozície zvolili Árpáda Göncza poslanci maďarského Národného zhromaždenia 3. augusta 1990 za prezidenta Maďarskej republiky. Zvíťazil aj v prezidentských voľbách v júni 1995. Jeho druhé funkčné obdobie sa skončilo 4. augusta 2000, keď ho vo funkcii hlavy štátu vystriedal Ferenc Mádl. Göncz prispel významným spôsobom k pokojnému prechodu Maďarska k demokracii a zasadzoval sa za zmierenie s bývalými politickými protivníkmi. Svojím podielom na oslobodení Maďarska a podporou zjednotenia Nemecka sa mimoriadne zaslúžil o spojenie východnej a západnej Európy. Bol nositeľom viacerých maďarských a medzinárodných literárnych cien, ako aj čestných doktorátov významných svetových univerzít.

O popularite Árpáda Göncza môžu iní len snívať

8. októbra 2015 - (Peter Morvay - dennikn.sk)

Arpád Göncz bol jediným maďarským prezidentom od roku 1990, ktorý bol vo funkcii dve volebné obdobia. - Bol nielen prvým, ale asi aj jediným skutočným prezidentom Maďarska od pádu komunizmu. Arpádovi Gönczovi sa darilo to, čo sa od prezidenta očakáva. Obvykle dokázal pôsobiť nadstranícky, dôstojne reprezentovať krajinu, v krízových situáciách upokojovať vášne a brániť extrémom. Bol schopný postaviť sa nedemokratickým pokusom, napríklad keď chcel prvý postkomunistický premiér József Antall odvolať šéfov verejnoprávnych médií, lebo sa mu zdali byť voči vláde príliš kritické. Rázne odmietol, aby v roku 1990 nasadili armádu proti taxikárom, ktorí na protest proti vládnemu skokovému zvýšeniu cien benzínu zablokovali dopravu v Budapešti. Z jeho nasledovníkov sa mu priblížil iba László Sólyom, ktorý sa však občas správal veľmi svojvoľne. Všetci ostatní boli len bábkami Viktora Orbána, ktorý si ich osobne vybral. Za druhej svetovej vojny sa Göncz pridal k protifašistickému odboju. Krátko po vojne a pred úplným prevzatím moci komunistami bol členom maloroľníckej strany. Za účasť v revolúcii v roku 1956 ho odsúdili na doživotie. Z väzenia sa dostal po šiestich rokoch vďaka amnestii. Vo väzení sa naučil po anglicky. Bol úspešným autorom poviedok, románov a divadelných hier. Známejšie však boli jeho preklady Goldinga, Up-dika, Faulknera, Styrona, Hemingwaya a Tolkienovho Pána prsteňov. V 80. rokoch sa zapojil do disentu, neskôr bol jedným zo zakladateľov Zväzu slobodných demokratov. Ako jediný maďarský prezident od roku 1990 bol vo funkcii dve volebné obdobia. Za hlavu štátu ho v oboch prípadoch zvolil parlament. Za národno-konzervatívnej Antallovej vlády často čelil nevyberavým útokom nacionálnej a krajnej pravice, občas povzbudzovanej z vládnych kruhov. Za vlády exkomunistu Gyulu Horna mu vytýkali, že je príliš benevolentný voči bývalým komunistom a že proti sporným krokom sociálno-liberálnej vlády, napríklad úsporným Bokrosovým balíčkom, nevystupuje tak rázne, ako to robil za jej predchodcu. Kritika bola čiastočne oprávnená, na druhej strane vtedy vláda až tak neporušovala demokratické princípy ako za Antalla. A Bokrosove nepopulárne reformy pomohli zabrániť štátnemu bankrotu. Bol najskromnejším a najbezprostrednejším prezidentom našich susedov. Hovorieval, že mu nespadne koruna z hlavy, ak pri návšteve školy nepodá ruku len riaditeľovi, ale i školníkovi a po recepcii poďakuje personálu, ktorý sa o hostí postaral. Touto zásadou sa v praxi skutočne riadil. O Gönczovej popularite môže odvtedy každý maďarský politik len snívať.

Európa spáchala samovraždu, hovorí režisér filmu Saulov syn

http://kultura.sme.sk/c/20061239/europa-spachala-samovrazdu-hovori-reziser-filmu-saulov-syn.html

Hlavná cena Agrofilmu putuje do Maďarska za Globálne menu

http://www.dobrenoviny.sk/c/56067/hlavna-cena-agrofilmu-putuje-do-madarska-za-globalne-menu

Päť rokov po tragédii v Ajke / Ľudia nezabúdajú

http://www.aktuality.sk/clanok/305414/foto-pat-rokov-po-tragedii-v-madarskej-ajke-ludia-nezabudaju/

Sociálna poisťovňa pripravuje Slovensko-maďarský poradenský deň

http://www.24hod.sk/socialna-poistovna-pripravuje-slovensko-madarsky-poradensky-den-cl389996.html

Maďarské maloobchodné tržby vzrástli v auguste najpomalšie za rok

http://www.teraz.sk/ekonomika/madarske-maloobchodne-trzby-vzrastl/159005-clanok.html

Plemená psov ako významné hungarikum

Komondor, kuvas, puli, pumi, mudi, maďarský stavač, sedmohradský kopov a maďarský chrt.

http://madari.sk/magazin/kultura/madarske-plemena-psov-ako-vyznamne-hungarikum

Bibliotéka 2015 aj v znamení dolnozemských autorov a literatúry

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1623/biblioteka-2015-aj-v-znameni-dolnozemskych-autorov-a-literatury

Slováci žijúci v zahraničí, pozor! Zámena manželiek

TV Markíza hľadá rodiny, ktoré žijú mimo Slovenska a radi by si vyskúšali Zámenu manželiek. Ide o obľúbenú reality show. Počas 6 dni sa vymenia ženy / manželky / partnerky 2 rodín. Bývajú v novej domácnosti, sledujú systém, ktorý má rodina a na konci sa snažia o jeho zlepšenie z ich pohľadu. Samotnú dopravu do novej domácnosti zabezpečuje TV Markíza. Účasť na show je honorovaná. Televízia by chcela natáčať v rodinách zahraničných Slovákov v priebehu novembra - decembra 2015. Kontakt: Jana Kubaláková (rod. Giraltošová) +421 901 705 004, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

ÚSŽZ chystá 43. Krajanskú nedeľu a 3. Krajanský dvor počas folklórnych slávností 2016 v Detve

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3913/uszz-chysta-43-krajansku-nedelu-a-3-krajansky-dvor-pocas-folklornych-slavnosti-2016-v-detve

oSlovMa-Fotogaléria 2015:

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.795352333897078.1073741949.147596498672668&;type=3

Koncepcia štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016-2020

www.oslovma.hu/XXX/KoncStPo.rtf

Vláda SR schválila Koncepciu štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016-2020

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3914/vlada-sr-schvalila-koncepciu-statnej-politiky-slovenskej-republiky-vo-vztahu-k-slovakom-zijucim-v-zahranici-na-obdobie-rokov-2016-2020

Úlohy, ciele, priority...

http://www.uszz.sk/data/files/KONCEPCIA%202016.pdf

Národná rada SR zobrala na vedomie Správu ÚSŽZ

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky hlasovali 6. októbra 2015 na 54. schôdzi NR SR o Správe za rok 2014 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrhu programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2016. Poslanci NR SR Správu zobrali na vedomie s týmto výsledkom hlasovania: zo 139 prítomných poslancov hlasovalo 138, z nich sa na hlasovaní vyjadrilo 82 za, 56 poslancov sa zdržalo, 1 poslanec nehlasoval, proti Správe Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) nezahlasoval nik. Za Správu ÚSŽZ pozitívne hlasovali okrem všetkých prítomných poslancov strany SMER-SD aj viacerí opoziční poslanci: z klubu KDH (Mikloško a Mikuš), zo strany Most-Híd (Bastrnák, Šebej, Švejna), ako aj nezaradení poslanci NR SR (Droba, Osuský). Samotnú Správu ÚSŽZ prerokovala NR SR na zasadnutí 6. októbra 2015. V pléne NR SR ju uviedol podpredseda vlády SR a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Do rozpravy k Správe ÚSŽZ sa prihlásil jeden poslanec NR SR. (uszz.sk)

Organizácie zastrešujúce zahraničných Slovákov budú užšie spolupracovať

Ján Varšo podpísal s Vladimírom Skalským Memorandum o spolupráci medzi ÚSŽZ a SZSZ

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3905/jan-varso-podpisal-s-vladimirom-skalskym-memorandum-o-spolupraci-medzi-uszz-a-szsz

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) ako reprezentant štátu a krajanská organizácia Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) sa dohodli na užšej spolupráci. Memorandum v tomto zmysle podpísali zástupcovia oboch strán 12. októbra 2015 v sídle ÚSŽZ v Bratislave. Obsahom memoranda, ktoré podpísali predseda ÚSŽZ Ján Varšo a predseda SZSZ Vladimír Skalský, je spolupráca pri výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Osobitne sa týka aj spolupráce pri organizovaní Stálych konferencií Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. „Považujeme to za veľmi dôležitý krok vecne i symbolicky, veď napokon práve na zasadaní Stálej konferencie v roku 2002 z vôle všetkých prítomných krajanov Svetové združenie Slovákov v zahraničí vzniklo a nadviazalo tak v rozšírenej podobe na skoršie integračné zoskupenia, ako bol Svetový kongres Slovákov,” uviedol Skalský. Memorandum sa týka aj spoločného pôsobenia na to, aby sa v jednotlivých krajinách vygenerovali priority podpory a prekonala sa častá roztrieštenosť v krajanskom svete. Témou diskusie predsedov oboch organizácií bolo aj novembrové Valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí, takisto záujem vytvoriť Centrum slovenského zahraničia v Bratislave a navýšenie grantového programu pre krajanské organizácie. (tasr)

Nový predseda ÚSŽZ Ján Varšo poskytol rozhovor pre slovenské vysielanie austrálskeho Rádia SBS 3

Kľúčové úlohy a ciele úradu vo výkone politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí - nevyhýbajúc sa problematickým oblastiam krajanského života...

http://www.sbs.com.au/yourlanguage/slovak/sk/content/jan-varso?language=sk

Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena jubiluje

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1583/ozvena-jubiluje-budapestiansky-slovensky-spevacky-zbor-slavi-15-rokov

Sarvaš - Mesto Tešedíka a Štefánika v relácii RSI RTVS

http://cdn.srv.rtvs.sk/a520/audio/00/0007/000719/00071937-1-QxEK.mp3

Slováci v ukrajinskej Storožnici varili lekvár

http://cdn.srv.rtvs.sk/a520/audio/00/0007/000719/00071936-1-aBhx.mp3

Z minulosti a prítomnosti Zakarpatskej Ukrajiny

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1008-z-minulosti-a-pritomnosti-zakarpatskej-ukrajiny

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vyhlasuje výzvu na predkladanie žiadostí o dotáciu na rok 2016

Oblasti: vzdelávanie, veda a výskum, kultúra, informácie, médiá / Podpora zvyšovania úrovne vzdelávania detí a mládeže / Vytváranie vzťahov a kontaktov medzi krajanskými komunitami / Lepšie predpoklady pre šírenie informácií

http://www.uszz.sk/sk/dotacie-2016

Kto je vlastne Slovák žijúci v zahraničí?

Novodobí slovenskí emigranti sa v štatistikách strácajú

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/369885-novodobi-slovenski-emigranti-sa-v-statistikach-stracaju/

Stratení v štatistike

Slovensko je vysťahovaleckou krajinou.

http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/369886-strateni-v-statistike/

Slováci sú všade

http://www.topky.sk/cl/10/1502103/Slovaci-su-vsade--V-tychto-zahranicnych-statoch-nas-je-najviac

Csontváry patrí (aj) Slovensku

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/157-kultura3-kultura3/1315-csontvary-kosztka-tivadar-patri-aj-slovensku

https://www.facebook.com/oslovma/posts/836788346420143

Cena Samuela Tešedíka

10. októbra 2015 - (J. Čiep - hl.rs)

V tento víkend v Báčskom Petrovci je na programe 6. stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov. Pri tejto príležitosti na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci sa konalo slávnostné odovzdávanie Ceny Samuela Tešedíka tohtoročným laureátom. Toto prestížne medzinárodné učiteľské ocenenie získali nasledovní učitelia: Ján Kopčok zo Srbska, Judita Kaszalová-Szabadová z Maďarska a Anna Kapusniaková z Rumunska. Okrem toho po prvýkrát udeľovali aj tri pamätné listy Samuela Tešedíka, ktoré sa dostali do rúk Martinovi Listmajerovi zo Srbska, Anne Karolíny Dováľovej z Rumunska a Andrejovi Kuricovi z Chorvátska. Pod organizáciu podujatia sa podpísali Asociácia slovenských pedagógov a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. 10. októbra na Základnej škole Jána Čajaka sa konal celodenný učiteľský seminár. Úvodné prednášky sa niesli v znamení témy Stav slovenčiny od Štúra až dodnes.

Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov

http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/8563-stretnutie-slovenskych-dolnozemskych-ucitelov

Línie, ľudia, krajinky a vnemy Štefana Pavelku ožijú v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1582/linie-ludia-krajinky-a-vnemy-stefana-pavelku-oziju-v-galerii-zuzky-medvedovej-v-bacskom-petrovci

K nedožitým 90. narodeninám Jána Kňazovica, významného predstaviteľa kovačickej insity

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1589/k-nedozitym-90-narodeninam-jana-knazovica-vyznamneho-predstavitela-kovacickej-insity

Dolnozemskí Slováci v novinách a časopisoch Vojvodiny

Jedinečná výstava v Banskej Bystrici

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1574/dolnozemski-slovaci-v-novinach-a-casopisoch-vojvodiny-jedinecna-vystava-v-banskej-bystrici

Konferencia Dolná zem a región Novohrad prilákala početných návštevníkov

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3897/konferencia-dolna-zem-a-region-novohrad-prilakala-pocetnych-navstevnikov-v-lucenci

Z Novohradu na Dolnú zem / Od Ipľa po Dunaj

Ján Jančovic: Novohrad ohniskom migrácie Slovákov v 17. a 18 storočí na Dolnú zem / Úteky so zamlčaním identity / Novohradčania pomohli založiť Békešskú Čabu / Matej Čáni z Málinca sa zaslúžil o príchod Slovákov do Petrovca / Pôtorský farár založil v Banáte prvú slovenskú evanjelickú cirkev - Pred tristo rokmi sa začala migrácia Slovákov na Dolnú zem a Novohrad sa stal ohniskom najprv útekov slovenských poddaných na ceste do južnejších krajov Uhorska a po vydaní Tolerančného patentu panovníkom Jozefom II., aj koridorom ich slobodného sťahovania do najjužnejších stolíc Uhorska, teda na územie Veľkej uhorskej nížiny, ktorú nazývame aj Dolná zem.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/165-historia2-historia2/1319-z-novohradu-na-dolnu-zem--od-ipa-po-dunaj

https://www.facebook.com/oslovma/posts/840329729399338

K 500. výročiu reformácie vzniká nová duchovná opera

28. októbra 2015 - (Eva Bachletová)

Slovenský hudobný skladateľ Víťazoslav Kubička pripravuje k blížiacemu sa 500. výročiu reformácie duchovnú operu s názvom Hrad prepevný - venovanú osobnosti Martina Luthera s akcentom na Kristovo posolstvo ľudstvu. V hlavných úlohách vystúpia Marianna Gelenekyová, Andrea Hulecová, Roman Krško a Peter Šubert. Spoluúčinkovať bude Dievčenský spevácky zbor Rozhlasu a televízie Slovenska. Hudobného naštudovania sa ujme dirigent Adrián Kokoš. Premiéra sa bude konať v artikulárnom kostole evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Kežmarku v júli 2017. Nová opera zameraná na osobnosť reformátora vzniká desať rokov od uvedenia duchovnej opery od Víťazoslava Kubičku s názvom Martin Luther. Pripomeňme, že pôvodná slovenská opera Martin Luther mala premiéru 22. mája 2005 vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave a počas 19 predstavení ju videlo asi 14 000 divákov, a to na Slovensku, ako aj v Českej republike. - Bližšie informácie: Víťazoslav Kubička, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

V Novom Meste pod Šiatrom dostali darček školáci slovenskej národnosti

9. októbra 2015 - (tasr)

V Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely), na severovýchode Maďarska neďaleko maďarsko-slovenskej štátnej hranice, odovzdali 9. októbra 2015 do prevádzky renovovaný objekt tamojšej školy a internátu s dvojjazyčnou výučbou v maďarskom a slovenskom jazyku. Jej prevádzkovateľom je Celoštátna slovenská samospráva. Toto vzdelávacie zariadenie, ktoré jestvuje od roku 1950, navštevuje aktuálne celkove 130 detí, a to nielen školáci zo spomínaného mesta, ale aj viaceré deti z okolitých obcí. Zástupca štátneho tajomníka maďarského rezortu ľudských zdrojov Attila Fülöp pri tejto príležitosti zdôraznil významnú úlohu národností v histórii krajiny a upozornil, že dané školské zariadenie je dobrým príkladom pozornosti, ktorú vláda v Budapešti venuje zachovaniu identity príslušníkov slovenskej menšiny v Maďarsku.

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/898173403594057

Modernizácia učebných pomôcok pre slovenské národnostné školy v Maďarsku

Pomoc národnostnej výučbe a výchove / 72 učebných pomôcok

http://www.slovaci.hu/index.php/sk/projekty/57-tamop/b-tamop-3-4-1-11-1-2012-0001/436-rozvoj-u-ebn-ch-pom-cok-pre-slovenske-kolstvo-ii-etapa

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/905801352831262

Prehliadka slovenského filmu v Segedíne

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23331-ke-november-tak-filmov-seminar-tentoraz-v-segedine

https://www.facebook.com/oslovma/posts/843301785768799

Ľudové noviny / Týždenník Slovákov v Maďarsku

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/43-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/905071986237532

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/42-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/901712483240149

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/41-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/898869230191141

http://www.luno.hu/images/pdf/2015/40-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/895434313867966

Staršie čísla: http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/starsie-cisla-novin/tlac-verz-pdf

Náš kalendár - Potecha oka, ovlaženie pamäte, inšpirácia ducha

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/54/nas-kalendar-slovakov-v-madarsku-potecha-oka-ovlazenie-pamaete-inspiracia-ducha

Folklórny súbor Hornád

16. októbra 2015 v Stredisku pilíšskych Slovákov na pozvanie Regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Mlynkoch - Foto: Imrich Fuhl

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.838204602945184.1073741963.147596498672668&;type=3

Hornád medzi Slovákmi v Maďarsku

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/23324-hornad-medzi-slovakmi-v-ma-arsku

Pilíšska mozaika a Santovská svadba v slovenskom televíznom magazíne Domovina

http://www.mediaklikk.hu/video/domovina-2015-10-19-i-adas/#

Gregor Papuček: Jesenná (Básne a preklady)

http://www.postscriptum.sk/nase-tituly/poezia/jesenna-basne-a-preklady#

Nová zbierka básní významného predstaviteľa literárneho a vôbec kultúrneho života Slovákov v Maďarsku je inšpirovaná rodným Pilíšom a dotýka sa ho v rôznych polohách, od lyrickej, cez žartovnú, až po vážnu pokiaľ ide o existenčné otázky tamojšej slovenskej komunity. Zahŕňa však aj iné témy, ako sú otázky globálneho spoločenského vývoja, alebo ľudské slabôstky v jeho láskavom zrkadle. Autorovi bytostne vlastná je tvorba pre deti, ktorá tu nachádza svoje početné zastúpenie, a to aj v prekladoch básnika Sándora Weöresa. Zaujímavosťou je, že viaceré Papučkove básne boli zhudobnené, o čom svedčia aj tu publikované vybrané partitúry. - 12 x 20 cm, 88 strán, mäkká väzba, ISBN 978-80-89567-43-0 - Cena : 6.75 EUR - Objednať: http://www.postscriptum.sk/simplecart/orderItem/60

O autorovi: http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/57/gregor

Korene, výhonky a umieranie slov:

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory/1042-g-papuek-77-korene-vhonky-a-umieranie-slov

Imrich Fuhl: „Keby nebol, museli by sme ho vymyslieť”

O Gregorovi Papučkovi (iba napoly) žartovne sa neraz týmito slovami zmieňujú nielen jeho priaznivci či priatelia, ale aj tí, ktorí by ho radi neuznávali, ktorí s nim v mnohých zásadných otázkach nesúhlasia, ktorým svojou vraj „prehnanou zanietenosťou za slovenskú vec” neraz takpovediac lezie na nervy či pľuje do polievočky. Netreba byť prorokom k tomu, aby človek predpovedal, že ak sa raz napíšu najnovšie (kultúrne) dejiny Slovákov v Maďarsku, z konca 20. storočia nijako nebude možné vynechať všestrannú osobnosť, život a dielo G. Papučka. Na tomto mieste nám, pravda, ide v prvom rade o popredného básnika, z hľadiska súčasných potrieb Slovákov v Maďarsku je však aspoň tak dôležitá jeho - pre mnohých tak nebezpečná - publicistická tvorba, a to sme ešte ani nenaznačili, že táto vedúca osobnosť literárneho života a zároveň známy verejný činiteľ našej Slovače je i významným prekladateľom, redaktorom, zberateľom ľudových piesní a bádateľom histórie (najmä pilíšskych Slovákov).

https://www.facebook.com/oslovma/posts/839439282821716

Nesľubujme nemožné - Namiesto konferencie

Po nedávnom niekoľkohodinovom podujatí Kultúrneho spolku pre Mlynky aj po určitom čase mám prinajmenšom zmiešané pocity. / Zrejme by sme nemali chcieť v rámci jednej akcie všetko naraz a ani náhodou nesľubujme nemožné...

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-publicistika/23311-nes-ubujme-nemo-ne-namiesto-konferencie

Monografia Mlynkov, rozprávkový drotár a Spomienková súťaž Jozefa Havelku

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/23312-monografia-mlynkov-rozpravkov-drotar-a-spomienkova-su-a-jozefa-havelku

Mlynky a okolie / Drotár podrotuje Slnečko

10. októbra 2015 v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) / 15. výročie vydania monografie obce Mlynky / Na poctu a pamiatku Jozefa Havelku / Prednáška Gregora Papučka / Prezentácia audioknihy ľudových rozprávok spod Pilíša „Drotár podrotuje Slnečko“ v Deň ľudovej rozprávky

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.835686666530311.1073741962.147596498672668&;type=3

Monografia Gregora Papučka Mlynky a okolie

www.oslovma.hu/XXX/MlynkHis.rtf

Pilisszentkereszt és környéke (monográfia)

www.oslovma.hu/XXX/PsztkTor.rtf

Drotár podrotuje Slnečko - Ľudové rozprávky spod Pilíša

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/drotar_podrotuje.doc

Klasy z minulosti a prítomnosti Slovenského Komlóša / Život a osudy rodín z Damjanich ulice

www.oslovma.hu/XXX/KomlosSl.pdf

Slovo z Britskej Kolumbie, 24. číslo, Jeseň 2015

Čabiansky klobásový festival - 22.-25. októbra 2015

http://www.csabaikolbaszfesztival.hu/46/cabiansky-klobasovy-festival

https://www.facebook.com/oslovma/posts/838572326241745

Július Dedinský o čabianskej klobáse

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1134-abianska-klbasa-najlepuo-itemia

Dolnozemská klobása: Viac dní ako klobás - Platilo v rodine roľníka

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/166-historia3-historia3/551-viac-dni-ako-klobas-platilo-v-rodine-ronika

Čabianska klobása je slovacikum a nie hungarikum

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/873-lesk-a-bieda-slovenskej-abianskej-klobasy

Dedinszky Gyula: A csabai kolbász - www.oslovma.hu/XXX/CsabKolb.pdf

O kultúrnom dedičstve Slovákov v Maďarsku a Rumunsku

21. októbra v čabianskom Munkácsyho múzeu

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1606/v-cabianskom-munkacsyho-muzeu-o-kulturnom-dedicstve-slovakov-v-madarsku-a-rumunsku

Predstavenia Spišského divadla v Békešskej Čabe a Nadlaku

15. októbra 2015 o 18.00 hod. v Békešskej Čabe (v slovenskej škole)

16. októbra 2015 o 18.00 hod. v Nadlaku

Martin Kukučín: Rysavá jalovica

Komediálny príbeh o mužoch, ženách, pijatike a jednej jalovici. - Nezabudnuteľná klasická slovenská komédia, v ktorej dvaja kmotrovia Adam Krt a Adam Trnka sa v čase vianočných sviatkov stretnú na mrhanovskom jarmoku. Slovo dá slovo a Krt od Trnku kúpi mladú jalovičku. Pri výdatnom zapíjaní dobrého obchodu, im však jalovica zmizne priamo spred krčmy. Duchovní kmotrovia sa rýchlo rozkmotria. Adama Krta čaká strastiplná cesta domov, na konci ktorej ho čakajú výčitky jeho jazyčnatej ženy Evy. Záhada okolo stratenej jalovice sa napokon vyrieši a príbeh šťastne skončí. - Réžia: Peter Palik / Účinkujúci: Jozef Novysedlák, Mária Brozmanová, Mikuláš Macala / Matej Erby, Denisa Macalová Ďuratná / Petra Kriváčková

16. októbra 2015 o 11.00 hod. v Nadlaku

Milan Žitný: Dlhý, široký a bystrozraký

Klasická ľudová rozprávka trochu inak, plná napätia, dobrodružstiev a pesničiek. - Priatelia Dlhý, Široký a Bystrozraký znovu zachraňujú unesenú princeznú. Tentokrát svoju najlepšiu kamarátku Karamelku. Do cesty sa im však pletie rozmaznaný a chamtivý princ a nepodarený černokňažník. Kto nakoniec získa princeznú a kto odíde s dlhým nosom? To sa dozviete v tejto neobyčajnej rozprávke...

Fele Maďar fele Tót, alebo o tom, čo by povedal Ujo Pakši

http://stefantoth.blog.sme.sk/c/346201/Fele-Madar-fele-Tot-alebo-o-tom-co-by-povedal-Ujo-Paksi.html

„Kohože sa týka / moja erotika?“

Oprášené / O erotik-tak, tik-tak, tik-tak... (Oprášené z r. 2007)

http://jaromirnovak.blog.sme.sk/c/113049/O-erotik-tak-tik-tak-tik-tak.html

RETRO SzOCIALIZMUS

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.568326666599647.1073741891.147596498672668&;type=3

BRATISLAVSKÉ DŽEZOVÉ DNI

http://www.bjd.sk/

V priestoroch Slovenského inštitútu vo Viedni sa 7. októbra 2015 uskutočnila tlačová konferencia k BRATISLAVSKÝM DŽEZOVÝM DŇOM, ktoré sa budú konať v Bratislave 23-27. októbra 2015. Konferencia už po tretí rok podporuje záujem Rakúšanov o najväčší džezový sviatok na Slovensku a každoročne je v Rakúsku silne mediálne podporovaná. Aj tento rok na sa tlačovej konferencii zúčastnilo viac ako tucet vplyvných novinárov, čestní hostia - riaditeľ najväčšieho džezového klubu vo Viedni Porgy&Bess Christopher Huber a potomok legendárneho hudobníka Joe Zawinula Erich Zawinul. Za slovenskú stranu hostí pozdravili a o BRATISLAVSKÝCH DŽEZOVÝCH DŇOCH informovali legendy slovenskej rok, pop, džezovej hudby Peter Lipa, Pavol Danek a Pavol Hammel. Konferenciu moderovala riaditeľka slovenského inštitútu Alena Herinanová a na jej záver vystúpila s krátkym koncertom víťazná džezová formácia zo Súťaže mladých talentov džezu 2014 Groove Hub.

http://v.sme.sk/datamm/7/32/32447/tlacovka_bjd2015.mp4.71998.mp4

Péter Esterházy: Pekný, tichý čas a slovo

http://komentare.sme.sk/c/8047702/pekny-tichy-cas-a-slovo.html

Na historické rany nenachádzame liek, a tak závidíme

Pál Závada na festivale Dni slovenskej literatúry / V románoch sa inšpiruje životom v Slovenskom Komlóši / Prepísal do maďarčiny slovenské ľudové rozprávky

http://kultura.sme.sk/c/20061334/na-historicke-rany-nenachadzame-liek-a-tak-zavidime.html

Pál Závada: Morálne fiasko mojich Maďarov

12. októbra 2015 - (nazory.pravda.sk)

Autor predniesol svoju esej na Dňoch slovenskej literatúry v bratislavskej Starej tržnici. Preklad Renáta Deáková

Som stredoeurópsky spisovateľ, ktorého inšpiruje nielen hlbočizná duša, zložité myslenie, život a osud jedinca, ale aj spoločenstiev, minulých i súčasných, väčších i menších spolkov, mnohorako zvrstvených a rozdelených pospolitostí ľudí a národov. Ktoré sú všetky aj moje. Nemám na mysli iba svojich Maďarov, ale všetky národnosti v rámci hraníc aj za nimi, svojich súčasníkov rozličnej identity, ba dokonca i predkov, čo sa už pominuli v minulosti. Som maďarský spisovateľ, ktorý slobodu nemá len za základný predpoklad svojej práce, ale svojho jestvovania vôbec, veď nielen skutočná literatúra nemôže jestvovať bez slobody, ale ani život hodný človeka. Despotickosť vládnej politiky je čoraz desivejšia, miesto kooperácie násilím presadzuje svoje predstavy, živí kult sily a násilia, štve občanov proti zahraničným migrantom i svojim vlastným svetobežníkom. Slobodu svojej spisovateľskej práce dokážem napríklad zmerať tým, či dokážem zúročiť svoje schopnosti, či dokážem rozširovať vlastné mantinely, alebo či sa nezdráham vykonať to, čo by som mal. Či mám odvahu ponoriť sa dostatočne hlboko, aby som vylovil aj to, čo je zabudnuté a zapadnuté, či som schopný ukázať to, čo je desivo bolestné, skľučujúco trápne, trýznivo hanebné alebo hriešne. Ošklivú tvár aj ohavných démonov nášho kolektívneho podvedomia. Som spisovateľ, ktorého predkovia sa ešte za čias Márie Terézie ako slovenskí roľníci presídlili z územia dnešného Slovenska na juhovýchodný cíp súčasného Maďarska. Ich príchod do novej vlasti a hľadanie miesta v nej ma už roky ako spisovateľa láka, no predsa je to 20. storočie, čo sa mi zadrhlo v hrdle. Je známe, že v skazách prvej svetovej vojny Maďari prišli o dve tretiny svojho územia, čo poskytlo živnú pôdu vodcom maďarskej politiky, ktorí sa v záujme revízie územia spolčili s Hitlerom, a tak z občanov nespravili iba obete, ale aj aktérov strašných vojnových zverstiev. Vinou toho nastala morálna katastrofa, do ktorej sa krajina dostala počas druhej svetovej vojny a po nej - navyše bez toho, že by si to uvedomovala - a to všetko ostáva v národnom povedomí dodnes nespracované. Nikto nedbal na slová Istvána Bibóa (najvýznamnejší politický mysliteľ, neskôr sa stal živým svedomím revolúcie v roku 1956), ktorý v roku 1945 varoval, že ak aj Maďarsko vysídli Nemcov, prehĺbi sa tým morálne fiasko krajiny spôsobené deportáciami Židov v predošlom roku. Táto krajina nemá dôvod vytvárať ďalších vinníkov, uplatňovať kolektívny trest na obyvateľoch nemeckej národnosti, zdôrazňoval, zvlášť po tom, čo sme svojím hanebným posluhovaním najdlhšie zotrvali pri hitlerovskom fašizme. Nové politické sily si nepripúšťali túto kritiku. Tvrdili, že to boli všetko hriechy ich predchodcov a prstom ukazovali aj na rozhodnutia veľmocí. Odvolávali sa napríklad na to, že Československo vysídlilo nielen sudetských Nemcov, ale rovnako ženie svojich Maďarov za Dunaj, k nám. A na území Maďarska obývanom Slovákmi vedie kampaň za to, aby sa Slováci vrátili do svojej otčiny. Naši Slováci sa vo väčšine dali zagitovať a presťahovali sa na miesta tých Maďarov zo Slovenska, ktorí boli prinútení opustiť svoje rodiská. Vieme, že za presídľovaním, vysídľovaním a vyháňaním stoja choré a šialené idey čistého národného štátu, šovinistického nacionalizmu, národná urazenecká politika pomsty. Idey, ktorým žiaľ nechali voľný priebeh i víťazné mocnosti, aby sa mocenským vyjednávaním dovolilo v ich duchu odmeňovať a trestať. V duchu ideí, ktoré sú, mimochodom, spríbuznené s ideami i praxou hitlerizmu a stalinizmu. A o rozkvet ktorých sa počas histórie tak usilovne pričinili i moji Maďari. Nielen tým, že po trianonskom rozpade vlasti učili ľud nenávisti k obyvateľom susedných krajín a chystali ich obsadenie so zámienkou, že držia v zajatí našich Maďarov za hranicami. Ale aj tým, že vinníkov svojich vnútorných problémov hľadali v tzv. cudzích, najmä v Židoch. Rôzni hodnostári, úradníci a spoločenské vrstvy mojich Maďarov zohrali svoju rolu v tom, že si antisemitizmus našiel živnú pôdu, následne vyústil do deportácií a vyhladzovania. Navyše ostalo mnoho z toho všetkého neodhalené. Hneď po vojne boli popravení alebo sa dostali do väzenia vojnoví zločinci, ktorých sa podarilo zadržať. Ibaže potom prišlo zabúdanie a popieranie. Už ani na jar 1945 nebol nikto ochotný spomenúť si na predošlú jar, keď pred zrakmi mojich prizerajúcich sa Maďarov vliekli Židov na smrť. Mojich Židov, ktorí boli navyše tiež Maďarmi. To, že sme sa s týmito množiacimi sa hriechmi, národnými a morálnymi fiaskami v skutočnosti nikdy nemuseli vyrovnať, umožňuje, že tí, čo sú opojení mocou v Maďarsku dnes, kriesia tie najhroznejšie tradície nášho ľudu, burcujú jeho najnižšie pudy. Despotickosť vládnej politiky je čoraz desivejšia, miesto kooperácie násilím presadzuje svoje predstavy, živí kult sily a násilia, štve občanov proti zahraničným migrantom i svojim vlastným svetobežníkom, opovrhuje slabými a odsudzuje na záhubu tých, čo sú na pokraji spoločnosti. Privádza na mizinu zdravotnícke a školské zariadenia, pohŕda kultúrou, financuje propagandu v médiách a svojich dvorných umelcov, necháva živoriť vedecké inštitúcie, nanominuje sa do škôl a z detí chce vychovávať svojich poslušných podriadených. Zosobnením tejto vládnej arogancie - už nielen doma, ale pomaly už v celej Európe - je náš ministerský predseda, ministerský predseda mojich Maďarov. On je symbolom takého správania, že s partnermi je zbytočné rokovať, no je možné ich urážať, že sa netreba usilovať o spoluprácu, ale o konfrontáciu, že okolo seba treba šíriť nepriateľskú atmosféru. Že by preto, aby sa potom z našich partnerov dali urobiť vinníci, na ktorých sa bude dať ukazovať prstom ako na pôvodcov všetkých problémov, aby sa dali takto vytvoriť bojové podmienky, potom vyhlásiť stav obliehania a napokon sa odvolať na výnimočný stav a pripraviť občanov o slobodu? Lebo toto nebezpečenstvo nám hrozí. Môžeme sa hanbiť, že máme takého ministerského predsedu. No ešte väčšia je naša hanba za to, že ho nechávame na jeho poste. Vďaka miliónom slobodne odovzdaných hlasov ho naďalej nechávame pri moci. Priznávam to s horkosťou, no toto je dnes skutočné morálne fiasko mojich Maďarov. Vďaka svojej spisovateľskej a občianskej slobode o tom však môžem napísať. Tak toľko stručne o vzťahu literatúry a slobody, v Budapešti a v Bratislave, v októbri 2015.

Zahraniční študenti spoznávali svoje korene

Správy RTVS

https://www.facebook.com/atila.rusnak/videos/1182075515140525/

https://www.facebook.com/oslovma/posts/842979229134388

Hronec - Škola v prírode Poznaj svoje korene

Domovina - Slovenský magazín TV Duna (46/2015) / Duna World szlovák nyelvű nemzetiségi magazin - Ismerd meg gyökereidet! / Erdei Iskola

http://www.mediaklikk.hu/video/domovina-ismerd-meg-gyokereidet/#

https://www.facebook.com/oslovma/posts/841847769247534

www.oslovma.hu/XXX/SkolPrHr.mp3

Archívne video z r. 2013 „Keď sa slnko skloní na Horehroní“:

https://www.youtube.com/watch?v=FoIND74yJfA

Fotogaléria (r. 2013):

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.471339502965031.1073741857.147596498672668&;;type=3

Fotogaléria (r. 2011):

http://sk.fotoalbum.eu/fuhl/a652218/slideshow

Hronec / Chopok - 23.-24. októbra 2015 (Foto: Imrich Fuhl)

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.841324585966519.1073741964.147596498672668&;type=3

Škola v prírode - Stiahnuť audio súbor

http://cdn.srv.rtvs.sk/a520/audio/00/0007/000738/00073886-1-0hlx.mp3

Pred viac ako dvesto rokmi sa časť Slovákov sťahovala na južnejšie územia Uhorska. Základnou príčinou bola skutočnosť, že prevažná časť krajiny, ktorá sa oslobodila spod tureckého jarma, bola vyľudnená a trpela nedostatkom pracovnej sily. Dodnes tu žijú ich potomkovia a snažia sa udržať si reč, zvyky a kroje. Už po deviaty krát organizoval Zväz Slovákov v Maďarsku Školu v prírode pre mladých Slovákov z Maďarska a zo Srbska s názvom Poznaj svoje korene. - Stiahnuť audio súbor:

http://cdn.srv.rtvs.sk/a520/audio/00/0007/000738/00073886-1-0hlx.mp3

Pred konferenciou ZSM Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) aj v tomto roku usporiada konferenciu pod názvom Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?. Podujatie sa uskutoční v dňoch 27. a 28. novembra v Mlynkoch a už tradične je venované slovenskej kultúre a slovenskému jazyku v Maďarsku očami vedúcich predstaviteľov slovenskej národnosti, ako aj ďalším aktuálnym otázkam našej samosprávnej a občianskej sféry. Cieľom dvojdňovej konferencie je zhodnotenie súčasnosti a načrtnutie perspektívy života slovenskej národnosti v Maďarsku, spoločné hľadanie odpovedí na najpálčivejšie otázky súčasnosti a budúcnosti Slovákov v Maďarsku. V programe podujatia, ktoré organizuje ZSM s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tentoraz by nemala chýbať ani taká závažná téma ako Európska únia a snahy o vytvorenie jednotných národnostno-politických noriem. Účastníci konferencie sa budú venovať najmä postaveniu Slovákov v Maďarsku v kontexte starostlivosti Maďarska o národnosti a Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj skúsenostiam príslušníkov iných národnostných menšín žijúcich v Maďarsku, resp. otázkam revitalizácie národnostnej komunity a možnostiam slovenskej inteligencie či slovenských aktivistov v Maďarsku. ZSM pritom mieni zabezpečiť primeraný priestor aj na otvorenú výmenu názorov, na plodnú diskusiu. Bližšie informácie záujemcom poskytne predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., tel.: +36 30 9287 599.

2014 - http://www.oslovma.hu/index.php/en/archiv/184-archiv-kultura-archiv-kultura/1260-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku

2014 (maď.) - http://www.felvidek.ma/kitekinto/magyarorszag/52546-hogyan-tovabb-magyarorszagi-szlovakok

2013 - http://www.oslovma.hu/index.php/en/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1099-konferencia-zsm-v-mlynkoch-ako-alej

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/20812-konferencia-zsm-v-mlynkoch

2012 - http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/183-archiv-politika-archiv-politika/896-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku

2011 - http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/584-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku

Americkú žurnalistiku vytváral rodák z Maďarska

http://ekonomika.sme.sk/c/8049157/americku-zurnalistiku-vytvaral-rodak-z-madarska.html

Starí rodičia klaviristu a skladateľa Franza Liszta pochádzali z dnešného slovensko-maďarského pohraničia

Svedčí o tom zápis v matrike rímskokatolíckeho kostola v Rusovciach z roku 1775, kde sa Adam Juraj List zosobášil s Barborou Schlesack (Slezákovou).

http://www.24hod.sk/korene-skladatela-franza-liszta-siahaju-do-rusoviec-cl394333.html

Kadiaľ cestovať do Košíc? Diaľnica severom sa zrýchli, Maďarsko bude lákať menej

https://dennikn.sk/271001/kadial-cestovat-do-kosic-dialnica-severom-zrychli-madarsko-bude-lakat-menej/?ref=rss

Výstavba mosta cez Ipeľ je aj po rokoch príprav stále v štádiu projektu

http://aktualne.atlas.sk/vystavba-mosta-cez-ipel-je-aj-po-rokoch-priprav-stale-v-stadiu-projektu/dnes/regiony/

Poraziť Fidesz nebude jednoduché, tvrdí predseda Jobbiku

http://www.teraz.sk/zahranicie/porazit-fidesz-nebude-jednoduche-tvrd/163305-clanok.html

Maďarská televízia pripravuje spravodajské bloky v nemčine a čínštine

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-televizia-pripravuje-spravodajs/163264-clanok.html

Vyzbrojovanie najsilnejšej armády sveta riadil Slovák

Ján Slezák sa za prezidentovania D. Einsenhowera stal námestníkom ministra obrany USA

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/371514-vyzbrojovanie-najsilnejsej-armady-sveta-riadil-slovak/

Utečenecká kríza

Szijjártó: USA chcú vidieť mnoho prisťahovalcov v Európe

http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-usa-migranti-europa/163532-clanok.html

Maďarsko stálo riešenie migračnej krízy dodatočných 8 miliárd forintov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-riesenie-migracnej-krizy/163478-clanok.html

Slovenskí vojaci sa zúčastnia na cvičení Balaton 2015 v Maďarsku

http://www.teraz.sk/slovensko/slovenski-vojaci-cvicenie-balaton-2015/163345-clanok.html

Maďarsko odmieta prerozdelenie utečencov, urobí všetko proti kvótam

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-odmieta-prerozdelenie-utecenc/163423-clanok.html

Szijjártó navrhol okamžitú finančnú pomoc Libanonu od EÚ

http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-navrhol-okamzitu-financn/163440-clanok.html

Maďarsku útok nehrozí. Orbána tiež nechránia prísnejšie

http://aktualne.atlas.sk/protiteroristicky-tim-tvrdi-ze-madarsku-utok-nehrozi-orbana-tiez-nechrania-prisnejsie/zahranicie/europa/

Kövér: Pomoc ČR pri ochrane hraníc Maďarska je symbolom solidarity

http://www.teraz.sk/zahranicie/kover-pomoc-cr-ochrana-hranice/163200-clanok.html

Maďarský minister: Len my dodržiavame schengenské a dublinské pravidlá

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-minister-schengenske-pravidla/162624-clanok.html

Angela Merkelová a Viktor Orbán. Alebo: Dáma odmietla “galantnosť” hochštaplera.

https://dennikn.sk/blog/angela-merkelova-a-viktor-orban-alebo-dama-odmietla-galantnost-hochstaplera/?ref=rss

Cieľom Maďarska je vrátiť migrantov, chorvátske hranice neotvorí

http://www.teraz.sk/zahranicie/orbancielom-madarska-je-vratit-migrantov/162134-clanok.html

Maďarsko neotvorí žiadny koridor pre imigrantov do EÚ

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/371432-madarsko-neotvori-ziadny-koridor-pre-imigrantov-do-eu/

Policajti zo SR strážiaci hranice sú príkladom spolupráce V4

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-slovenski-policajti-hranice/161933-clanok.html

Na riešenie migračnej krízy je potrebná dohoda s Ruskom

http://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-riesenie-migracna-kriza-szijjarto/162083-clanok.html

Kameramanka chce žalovať Sýrčana, ktorého mala v Röszke podraziť

http://www.teraz.sk/zahranicie/kameramanka-chce-zalovat-syrcana/162115-clanok.html

Železničiari v Maďarsku odmietajú pracovať medzi výkalmi po migrantoch

http://aktualne.atlas.sk/zelezniciari-v-madarsku-odmietaju-pracovat-medzi-vykalmi-po-migrantoch/zahranicie/europa/

Osudy ľudí nás trápia, až keď sú na našich hraniciach

http://www.aktuality.sk/clanok/306089/clovek-v-ohrozeni-osudy-ludi-nas-trapia-az-ked-su-na-nasich-hraniciach/

Slovensko vyslalo policajtov, budú strážiť maďarsko-srbské hranice

20. októbra 2015 - (tasr)

Slovensko vyslalo policajnú jednotku do Maďarska. Pri riešení migračnej krízy a ochrane schengenských hraníc Európskej únie pomôže 50 policajtov s technikou, s ktorými sa dnes v priestoroch bratislavskej policajnej akadémie rozlúčil premiér Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák a policajný prezident Tibor Gašpar. Ide o najpočetnejšiu jednotku v doterajšej histórii Policajného zboru, ktorá bude pôsobiť v zahraničí, informoval Gašpar. Vysvetlil, že je zložená z 20 policajtov z Úradu hraničnej a cudzineckej polície so skúsenosťami s ochranou hraníc, ktorých dopĺňajú príslušníci všeobecných policajných útvarov - obvodných policajných oddelení najmä z južných častí Slovenska z Košického a Banskobystrického kraja. Slovenskí policajti budú v štvorčlenných hliadkach, spolu s maďarskými, českými a poľskými kolegami, pôsobiť mesiac na maďarsko-srbskej hranici. „Je to predovšetkým výborná reprezentácia Slovenska, ale je to pragmatický príspevok tak, ako je pragmatický príspevok to, čo robíme v Gabčíkove, kde na nejaký čas, dočasne držíme žiadateľov o politický azyl v Rakúsku,” zdôraznil premiér. Dohromady prichádza na pomoc Maďarsku 170 policajtov, Česko vyslalo rovnaký počet ako Slovensko a Poľsko posiela 70-člennú jednotku. Fico nevylúčil, že ak sa spoločné hliadky osvedčia, môže regionálna spolupráca pokračovať. Rozhodnutie krajín V4 podľa jeho slov prekvapilo kolegov v Európskej únii. „Takáto spolupráca je dosť nevídaná, ale V4 ukazuje svoju životaschopnosť,” doplnil. Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka môžu byť slovenskí policajti akýmsi mostom medzi maďarskými kolegami a kolegami z Česka a Poľska, a to práve pre znalosť maďarského jazyka. „Najprv treba zastaviť tok (migrantov, pozn. TASR) a potom treba riešiť všetky ostatné otázky. Ak sa nám toto podarí, bude to určite aj úspešná misia,” zhrnul Kaliňák očakávania od slovenskej misie. Maďarská strana garantuje slovenským policajtom ubytovanie, stravovanie, tankovanie pohonných hmôt, ako aj menšie opravy. Fico oznámil, že zhruba o dva týždne sa s Kaliňákom za vyslanými policajtmi pôjdu osobne pozrieť. Gašpar informoval, že jednotka má výzbroj a výstroj určenú na hliadkovú službu - krátke ručné zbrane. Policajti disponujú aj niektorými špeciálnymi technickými prostriedkami, napríklad zariadeniami pre nočné videnie. Vybavení sú vozidlami s pohonom všetkých štyroch kolies. Gašpar neočakáva, že by aktívne zasahovali proti migrantom. Ich úlohou bude najmä pomáhať.

Chorvátsky premiér ostro kritizoval Maďarsko za uzatvorenie hraníc

http://www.teraz.sk/zahranicie/chorvatsky-premier-ostro-kritizoval-ma/161376-clanok.html

Maďarsko kvôli migrantom obnovilo kontroly na slovinskej hranici

http://aktualne.atlas.sk/madarsko-kvoli-migrantom-obnovilo-kontroly-na-slovinskej-hranici/zahranicie/europa/

Nemecko nepôjde maďarskou cestou a hranice neuzatvorí, vraví Merkelová

http://www.aktuality.sk/clanok/306379/nemecko-nepojde-madarskou-cestou-a-hranice-neuzatvori-vravi-merkelova/

Jobbik vyzval vládu, aby obnovila diplomatické styky so Sýriou

http://www.teraz.sk/zahranicie/jobbik-vyzval-vladu-aby-obnovila-diploma/161348-clanok.html

Maďarsko o polnoci zatvorilo úsek hraníc s Chorvátskom

Spolupráca EÚ totálne zlyhala

http://www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/spolupraca-eu-totalne-zlyhala-madarsko-zavrie-hranice-chorvatskom.html

Chorvátsko začne po uzavretí maďarských hraníc spolupracovať so Slovinskom

http://www.aktuality.sk/clanok/306344/chorvatsko-zacne-po-uzavreti-madarskych-hranic-spolupracovat-so-slovinskom/

Merkelová: Nechceme zatvoriť hranice, Maďarom plot nevyšiel

http://hn.hnonline.sk/svet-120/merkelova-nechceme-zatvorit-hranice-madarom-plot-nevysiel-941683

Orbán: Islam do Európy nepatrí

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/370964-orban-islam-do-europy-nepatri/

Traja Slováci pomáhajú utečencom za svoje

Záchranári cez deň pracujú a po šichte odchádzajú pomáhať do Maďarska

https://dennikn.sk/270522/utecencom-kusok-bratislavy-pomahaju-dobrovolnici-problemom-zima-malo-oblecenia/

M. Žitný: V otázke náporu migrantov sú na rade veľké štáty EÚ

http://www.teraz.sk/slovensko/zitny-otazka-naporu-migrantov-eu/161133-clanok.html

V4 bude maďarské hranice strážiť spoločne

http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/v4-bude-madarske-hranice-strazit-spolocne-024378

Poľsko vyšle pohraničníkov a techniku na stráženie maďarských hraníc

http://www.teraz.sk/zahranicie/polsko-madarsko-vyslanietechnika-hranice/161142-clanok.html

Maďarské hranice prekročilo tento rok ilegálne 383.453 migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-hranice-zaciatok-rok-migranti-i/161169-clanok.html

Maďarská polícia je pripravená na zavretie hraníc s Chorvátskom

http://www.teraz.sk/zahranicie/kovacsmadarska-policia-je-pripraven/161081-clanok.html

Orbán: O prípadnom zatvorení hranice s Chorvátskom rozhodneme v piatok

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-o-pripadnom-zatvoreni-hranice/161046-clanok.html

Maďarský expert by prevenciu migrácie videl v uzavretí severnej Afriky

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-expert-by-prevenciu-migracie/161065-clanok.html

Maďarský helsinský výbor žiada vyšetriť zásah polície proti migrantom

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-helsinsky-vybor-ziada-vys/160839-clanok.html

Kósa: V Maďarsku kvôli migrácii vzrástla teroristická hrozba i riziká

http://www.teraz.sk/zahranicie/kosa-madarsko-migracia-hrozba/160893-clanok.html

Chorvátsky premiér sa nevie zmieriť s vojakmi krajín V4 v Maďarsku

http://www.sme.sk/c/8037107/chorvatsky-premier-sa-nevie-zmierit-s-vojakmi-krajin-v4-v-madarsku.html

Slováci, vydajme sa nazad do svojej domoviny. Do ruských stepí.

https://dennikn.sk/blog/slovaci-vydajme-sa-nazad-do-svojej-domoviny-do-ruskych-stepi-tu-nemame-co-hladat/

Fidesz: Zábrany na zelenej maďarsko-chorvátskej hranici budú hotové tento týždeň

http://aktualne.atlas.sk/fidesz-zabrany-na-zelenej-madarsko-chorvatskej-hranici-budu-hotove-tento-tyzden/zahranicie/europa/

Konečne sme solidárni. S Maďarskom

12. októbra 2015 - (Komentár Daga Daniša - aktuality.sk)

Slovensku sa dlho vyčítalo, že pri migračnej kríze nie je solidárne. A nekoná. Nie je to pravda. Sme solidárni s Maďarskom. A konáme. Spolu s Maďarmi, Čechmi a Poliakmi budeme strážiť hranice Európskej únie. Je to dobrá správa. Problémom Európy nie sú len vojnoví utečenci. Problémom Európy sú hlavne migranti. A najväčším problémom Európy sú ilegálni migranti. Tí, ktorí živelne, masovo a nelegálne prelomili hranice. A rozvrátili schengenský poriadok. Celkom nekontrolovane. Stále pritom platí, že viac ako polovicu migrantov tvoria ekonomickí migranti, nie utečenci. Potvrdili to aj správy Eurostatu. Zo žiadateľov o azyl uspela v prvom polroku približne tretina. Skutoční vojnoví utečenci. A aj z nich veľká väčšina prišla z utečeneckých táborov v Turecku, Libanone a Jordánsku. Kde boli v bezpečí. Je dobré, že Slovensko a ďalšie krajiny V4 sa zmobilizovali. A začali suplovať EÚ, ktorá pri ochrane hraníc celkom zlyhala. EÚ si ešte v apríli určila ako prioritu ochranu vonkajších hraníc únie. Nakoniec však nepodnikla vôbec nič. Naopak, lídri únie začali svojvoľne hlásať „politiku otvorených dverí“. A začali tolerovať či dokonca podporovať ilegálnu migráciu. V rozpore so záujmami EÚ. A v rozpore s verejnou mienkou Európanov. Neschopnosť EÚ celkom presne komentoval známy britský konzervatívny filozof Roger Scruton: EÚ nemá riešenia. Riešenia majú len národné štáty. Zdá sa, že Scruton má pravdu. Európskej únii sa pri migračnej kríze nedá veriť. Lebo porušuje svoje vlastné priority (dohodnuté už v apríli). Nakoniec sa musíme spoľahnúť sami na seba. A na našich susedov z V4. A popri tom sa môžeme spoliehať aj na to, že našu politiku podporí väčšina Európanov. Lebo zatiaľ sa pod náporom migrantov zbláznila len časť európskych „elít“. Nie celá Európa.

Lajos Kósa: Vojenskí utečenci? Je to obrovský podfuk!

http://www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/predseda-fideszu-vyhlasuje-vojenski-utecenci-je-obrovsky-podfuk.html

Slovensko vyšle do Maďarska okrem policajtov aj vojakov a techniku

http://www.topky.sk/cl/10/1504043/Slovensko-vysle-do-Madarska-okrem-policajtov-aj-vojakov-a-techniku

Slovenská armáda aj policajti idú pomáhať Maďarom s utečeneckou krízou

http://www.aktuality.sk/clanok/306062/nasa-armada-aj-policajti-idu-pomahat-madarom-s-uteceneckou-krizou/

Maďarský rezort obrany sa dištancoval od výrokov českého ministra obrany

o údajnej finančnej podpore migrácie zo strany Ruska

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-stropnicky-rusko-migranti-cr/160447-clanok.html

Českou fotografiou roka je snímka utečencov z maďarsko-srbských hraníc

http://medialne.etrend.sk/tlac/ceskou-fotografiou-roka-je-snimka-utecencov-z-madarsko-srbskych-hranic.html

Prokuratúra iniciovala trestné stíhanie ďalších 36 narušiteľov hraníc

http://www.teraz.sk/zahranicie/prokuratura-iniciovala-trestne-stihan/160263-clanok.html

V Maďarsku obvinili desiatky migrantov

http://www.cas.sk/clanok/333065/madarsko-zasiahlo-obvinili-desiatky-migrantov.html

Zberné tábory pre utečencov v Maďarsku nie sú využité

http://www.teraz.sk/zahranicie/zberne-tabory-pre-utecencov-v-madars/160154-clanok.html

George Soros finančne podporuje neobmedzenú migráciu, tvrdí Fidesz

http://www.hlavnespravy.sk/george-soros-financne-podporuje-neobmedzenu-migraciu-tvrdi-fidesz/693854

Maďarsko si pre výroky premiéra povolalo na MZV veľvyslanca Chorvátska

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-si-pre-vyroky-premiera-povol/160037-clanok.html

Chorvátske železnice si nárokujú od Maďarska odškodnenie za vlak s migrantmi

http://www.aktuality.sk/clanok/305846/chorvatske-zeleznice-si-narokuju-od-madarska-odskodnenie-za-vlak-s-migrantmi/

V Maďarsku odsúdili ďalších narušiteľov hraníc a srbského prevádzača

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-madarsku-odsudili-dalsich-narusi/160014-clanok.html

V Maďarsku vystavujú fotografie, ktoré v Grécku vytvorili utečenci

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-madarsku-vystavuju-fotografie-ktor/160078-clanok.html

Od začiatku roka prišlo do Maďarska stovky tisíc utečencov

http://www.sme.sk/c/8031973/od-zaciatku-roka-prislo-do-madarska-stovky-tisic-utecencov.html

Na hranici s migrantmi

http://ivansykora.blog.sme.sk/c/388694/zvlastny-den-cast-druha-na-hranici-s-migrantami.html

Amnesty International varuje Maďarsko pre porušovanie práv utečencov

http://www.teraz.sk/zahranicie/amnesty-international-ziada-varovat-ma/159677-clanok.html

Orbán ničí demokraciu a ľudia stále nereagujú, hovorí maďarský politológ

http://www.sme.sk/c/8030175/orban-nici-demokraciu-a-ludia-stale-nereaguju-hovori-madarsky-politolog.html

Maďarskú hranicu budú pred utečencami strážiť aj slovenskí policajti

http://aktualne.atlas.sk/madarsku-hranicu-budu-pred-utecencami-strazit-aj-slovenski-policajti/zahranicie/europa/

Zábrany na hraniciach Maďarska s Chorvátskom sú takmer hotové

http://www.teraz.sk/zahranicie/zabrany-na-hraniciach-madarska-s-corv/159787-clanok.html

Maďarsko chce rozhodnúť o uzavretí hranice s Chorvátskom do týždňa

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-chce-rozhodnut-o-uzavreti-h/159779-clanok.html

Ak uzavrie Rakúsko hranice, uzavrie ich aj Česko

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/370111-chovanec-ak-uzavrie-rakusko-hranice-uzavrie-ich-aj-cesko/

EÚ trvalý systém reolokácii utečencov zatiaľ odkladá

http://www.24hod.sk/eu-trvaly-system-reolokacii-utecencov-zatial-odklada-cl391029.html

Rakúsko by odovzdalo Maďarsku vyšetrovanie kauzy 71 mŕtvych migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusko-by-odovzdalo-madarsku-vysetro/159782-clanok.html

Fidesz: V4 môže byť určujúcim prvkom v otázke ochrany hraníc Schengenu

http://www.teraz.sk/zahranicie/fidesz-v4-moze-byt-urcujucim-prvko/160197-clanok.html

Od začiatku roka maďarská polícia riešila prípady 349.840 migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/od-zaciatku-roka-madarska-policia-ri/160189-clanok.html

Prezidenti V4 a Chorvátska v Balatonfürede o utečeneckej kríze

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/370039-summit-v4-sa-ma-zaoberat-migraciou-a-strategickou-spolupracou/

Premiéri V4 o pomoci Maďarsku pri ochrane schengenských hraníc

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/369980-premieri-v4-rokuju-o-pomoci-madarsku-pri-ochrane-schengenskych-hranic/

Maďarsko požiadalo ČR o ďalšiu pomoc pri ochrane schengenskej hranice

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-pomoc-sr-schengen/159432-clanok.html

Prezident SR Andrej Kiska: Slovensko si v tejto migračnej kríze zle zaplo prvý gombík

http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-slovensko-migracna-kriza/159533-clanok.html

Utečencom pomáhame amatérsky

http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/utecencom-pomahame-amatersky-931905

Migračná vlna uvoľňuje inštinkty

http://www.topky.sk/cl/1000851/1500021/Psycholog-vysvetlil--preco-Europa-vrie-a-Slovaci-sa-boja--Migracna-vlna-uvolnuje-instinkty

Koridor pre migrantov z Chorvátska do Maďarska je naďalej funkčný

http://www.hlavnespravy.sk/ostojic-koridor-pre-migrantov-z-chorvatska-do-madarska-je-nadalej-funkcny/690710

Česko vyšle na maďarské hranice 25 vojakov

http://www.teraz.sk/zahranicie/cesko-vysle-madarske-hranice-vojakov/159109-clanok.html

V Maďarsku odsúdili ďalších narušiteľov hraníc

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-madarsku-odsudili-dalsich-narusitelov/159126-clanok.html

Fidesz žiada vládu o postup voči záväzným kvótam

http://www.sme.sk/c/8026535/madarska-strana-fidesz-ziada-vladu-o-postup-voci-zavaznym-kvotam.html?utm_source=link&;utm_medium=rss&utm_campaign=rss

Fico v Štrasburgu: Z tohto ma obviňujete? To by ma maďarská menšina zožrala

http://hn.hnonline.sk/svet-120/fico-v-strasburgu-z-tohto-ma-obvinujete-to-by-ma-madarska-mensina-zozrala-930699

Správy Slovenského inštitútu v Budapešti

mzv.sk/sibudapest

Program Slovenského inštitútu v Budapešti

http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.rtf

Sídlo inštitútu: 1088 Budapešť, Rákóczi út 15. - Otváracia doba: pond.-štvrtok 10-16, piatok: 10-14 - Telefón: (+36 1) 327 4000 - www.mzv.sk/sibudapest - Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/149-aktuality1-aktuality1/484-spravy-slovenskeho-intitutu-v-budapeti

Program Slovenského inštitútu v Budapešti (október 2015)

http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.rtf

Slovenskí a maďarskí historici o regionálnej identite a budovaní národa v 19. storočí

Dvojdňová vedecká konferencia Slovensko-maďarskej komisie historikov sa konala 13. a 14. októbra 2015 v sídle Historického ústavu Maďarskej akadémie vied na Budínskom hrade. Akademici odboru histórie sa venovali obdobiu dualizmu, otázkam dejín spoločnosti, mentality a každodennosti. Ústrednou témou boli regionálne rozmery identity a snahy o budovanie národov v Uhorsku 19. storočia. Úvodné prednášky akademika Gábor Gyániho a profesora Lászla Szarku rozoberali koncepty nacionalizmu 19. storočia. Slovenskí účastníci konferencie sa venovali téme viacjazyčnosti v hornouhorských spolkoch (Elena Mannová) a analýze národnostnej otázky v slovenských dolnozemských enklávach v druhej polovici 19. storočia (Miroslav Kmeť). Druhý deň konferencie otvorila prednáška o oslavách v hornouhorských mestách na konci 19. a začiatku 20. storočia, ako nástrojoch manifestácie uhorskej, maďarskej a slovenskej identity vo verejnom priestore (Alica Kurhajcová). Lucia Segľová si zvolila tému Martinskej deklarácie. Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku mal dvojnásobné zastúpenie, Anna Kováčová vystúpila s témou mladej slovenskej inteligencie v Pešti a József Demmel sa prezentoval s prednáškou o územno-právnom členení a národnostnej otázke v župách Zvolen, Liptov a Turiec. Záujem odbornej verejnosti bol po oba dni vedeckých rozpráv výnimočný. Slovenský inštitút bol partnerom konferencie.

Putovná výstava Míľniky života Ľudovíta Štúra v Slovenskej škole v Budapešti

Žiaci Slovenskej školy v Budapešti pripravili pod vedením svojich pedagógov kultúrny program k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra. Podujatie, ktoré sa konalo 22. októbra 2015, pripomenulo život a dielo tejto významnej osobnosti slovenských dejín. Pri rovnakej príležitosti bola otvorená aj putovná výstava Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Míľniky života Ľudovíta Štúra 1815 - 1856. Na vernisáži výstavy privítali Júlia Marloková, riaditeľka školy a Gabriel Hushegyi, riaditeľ Slovenského inštitútu aj potomka z rodu Štúrovcov, pani Kárpátiné Stúr Judit. Výstava v priestoroch školy bude pre žiakov a ich rodičov prístupná do 8. novembra 2015.

Slovensko prvýkrát na Medzinárodnom veľtrhu svetovej hudby WOMEX

Najvýznamnejší veľtrh svetovej hudby WOMEX sa konal prvýkrát v krajine strednej Európy, v Budapešti od 21. do 25. októbra 2015. Budapešť a jej hudobná dominanta Palác umení (MuPa), ako aj nový kultúrny priestor Bálna sa stali na päť dní domovom hudobných odborníkov, tvorcov a interpretov z celého sveta. Prvú historickú účasť Slovenska na WOMEX-e organizovalo Hudobné centrum prostredníctvom platformy Central Europe Music Square, v rámci ktorej tu boli prítomné aj vydavateľstvá a inštitúcie z Českej republiky a Poľska. Práve táto spoločná účasť nášho regiónu priniesla svoj synergický efekt. Historicky prvýkrát 23. októbra 2015 vystúpila na WOMEX-e v rámci hlavného večerného programu na pódiu Club Duna - Festivalového divadla MuPa aj slovenská formácia. Slovenská kapela PaCoRa Trio hrala pred vypredaným hľadiskom. A hoci koncert prebiehal pod prísnym drobnohľadom odbornej verejnosti, počas aj na konci koncertu zožali slovenskí hudobníci nadšené uznanie svojich kolegov z celého sveta. Stánok krajín V4 bol permanentne v centre záujmu návštevníkov. Krajiny V4 zorganizovali 23. októbra pre účastníkov veľtrhu WOMEX spoločnú recepciu.

Festival Budapest Transfer o gastronómii a literatúre

Kontexty súčasnej literatúry boli už po ôsmy raz témou tradičného jesenného festivalu Budapest Transfer v réžii Petőfiho literárneho múzea 15.-18. októbra 2015 v Budapešti. Vzťah literatúry a gastronómie sa stali témou pre zahraničných a domácich literárnych vedcov, spisovateľov a básnikov. Samotná téma a kulinárske atrakcie hlavného mesta Maďarska poskytli výborný rámec pre mnohé externé podujatia aj mimo krásneho sídla múzea, paláca Mihálya Károlyiho. V porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi sa tento raz viac uplatnili podujatia iných umeleckých druhov, prioritou sa stala filmová sekcia, o.i. aj s dokumentárnym dielom Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny. Ponuku festivalu popri vedeckých prednáškach, okrúhlych stoloch a čítačkách doplnili aj gastronomické prechádzky Budapešťou, aukcia receptov s rukopisom slávnych spisovateľov, atď. Slovensko reprezentovali v rámci sekcie krajín V4 (s podporou Medzinárodného Vyšehradského fondu) spisovateľ Silvester Lavrík, z mladej generácie slovenských literárnych tvorcov, básnik a prozaik Erik Šimšík a tiež prekladateľ a spisovateľ Norbert György. Súčasťou večerného programu 16. októbra 2015 bolo pohostenie tradičnými gastronomickým lahôdkami z krajín Vyšehradskej skupiny. Podujatie sa realizovalo s podporou Slovenského inštitútu.

M. Lajčák na výročnej porade riaditeľov Slovenských inštitútov

5. októbra 2015 - (tasr)

Slovenské inštitúty predstavujú kľúčovú súčasť kultúrnej diplomacie a prezentácie Slovenska v zahraničí - na výročnom zasadnutí riaditeľov všetkých slovenských inštitútov v partnerských krajinách to 5. októbra 2015 v Bratislave konštatoval podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Zároveň vyzdvihol výsledky a prácu inštitútov, ktoré pôsobia v neľahkých podmienkach rozpočtových úspor. „Oceňujem to, že slovenské inštitúty sú tvorivé a v limitovaných rozpočtových podmienkach dokázali zorganizovať viaceré úspešné podujatia na prezentovanie slovenskej kultúry a našej krajiny v zahraničí,” zdôraznil minister M. Lajčák. Za najväčšiu úlohu pre slovenské inštitúty v najbližšom období označil nastávajúce predsedníctvo SR v Rade Európskej únie, keďže jeho súčasťou bude aj kultúrna prezentácia Slovenska. „Toto bude jedinečná príležitosť predstaviť Slovensko a musíme ju využiť naplno,” uviedol Miroslav Lajčák. Vyzdvihol tiež dôležitosť spolupráce slovenských inštitútov s ďalšími domácimi rezortmi - najmä Ministerstvom kultúry SR či Ministerstvom hospodárstva SR, keďže kultúrna diplomacia sa nedá oddeliť od ekonomickej a prezentačnej diplomacie a organicky dopĺňa diplomaciu zahranično-politickú. Slovensko má v súčasnosti osem slovenských inštitútov: v Prahe, Budapešti, Varšave, Viedni, Berlíne, Paríži, Ríme a v Moskve.

Filmový klub v Slovenskom inštitúte pokračuje

Filmový klub v Slovenskom Inštitúte oslavuje už rok od svojho vzniku a počas tohto obdobia sa v rámci neho premietali v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom novšie i klasické filmy slovenskej kinematografie. Diváci si už zvykli, že každú prvú stredu v mesiaci nájdu v Slovenskom inštitúte zaujímavý pohľad na obrazovú interpretáciu našej súčasnosti, alebo nedávnej minulosti. 7. októbra 2015 to bol celkom čerstvý film Kandidát (2013) od režiséra Jonáša Karáska a scenáristov Maroša Hečka, Petra Balka a Michala Havrana. Film sa nepremietal v Budapešti po prvýkrát. Už vo februári bol na programe Česko-slovenského filmového karnevalu, kde zožal veľký divácky úspech. Paródiu na manipulačné praktiky sveta mediálnych magnátov spracovanej s nadhľadom a sviežim humorom mohli pozrieť i tí, ktorí to vo februári nestihli. Film Kandidát naplnil sálu inštitútu množstvom mladých divákov.

Historický kalendár

5. októbra 1855

Zomrel v Budapešti prírodovedec, ornitológ a ichtyológ Ján Šalamún Petian (Petényi). Narodil sa 30. 7. 1799 v Ábelovej.

https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_%C5%A0alam%C3%BAn_Petian

Konferencia o Jánovi Šalamúnovi Petianovi

http://www.enviromagazin.sk/enviro2011/enviro2/13_konferencia.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/833154510116860/?type=3

5. októbra 1864

Zomrel v Dolnej Strehovej maďarský básnik a dramatik Imre Madách, autor svetoznámeho poeticko-dramatického diela Tragédia človeka. Narodil sa 21. 1. 1823.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/610-z-rodiska-spisovatea-imricha-madaa

https://www.facebook.com/oslovma/posts/833159130116398

5. októbra 1897

Narodila sa v Báčskom Petrovci (Srbsko) maliarka Zuzana Medveďová. Zomrela 11. 2. 1985.

http://www.vojvodinaslovakart.com/zuzka-medvedova-1897-1985.html

https://www.facebook.com/oslovma/posts/833152490117062

7. októbra 1869

Narodil sa v Kulpíne (Srbsko) architekt a staviteľ Milan Michal Harminc. Navrhol a naprojektoval také stavby ako napríklad stará a aj nová budova Slovenského národného múzea (SNM) v Martine, evanjelické kostoly v Uhrovci a v Žiline, sanatóriá v Novom Smokovci či palác Tatra banky na námestí SNP v Bratislave (dnes Ministerstvo kultúry SR). Zomrel 5. 7. 1964.

http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&;ID=58943

https://www.facebook.com/Slovacivzahranici/posts/565839526797389

11. októbra 2001

Zrekonštruovaný most Márie Valérie cez Dunaj spájajúci Ostrihom so Štúrovom slávnostne odovzdali opäť do užívania za účasti premiérov oboch krajín, Mikuláša Dzurindu (SR) a Viktora Orbána (MR), ako aj komisára Európskej únie pre rozšírenie Güntera Verheugena.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/657817087650604/?type=1

15. októbra 1925

sa narodil osvetár, folklorista, národopisec a spisovateľ Štefan Lami (1925-2010) - Snáď najvýznamnejšia bola jeho osvetová činnosť. Zapojil sa do nej už v útlom veku. Bol významnou osobnosťou maďarského ľudového tanečného hnutia, tancoval vo viacerých profesionálnych tanečných súboroch. Aktívne sa zapájal aj do zberateľskej práce a vedeckého spracovania údajov o kultúre Slovákov v Maďarsku.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/126

Roky obetované kultúre

http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/a_magyarorszagi_szlovakok_neprajza_1990/SLO/pages/008_roky.htm

Štefan Lami: Dedinské príbehy (1995)

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_dedinske_pribehy.doc

Štefan Lami: Ľudové rozprávky Slovákov v Maďarsku (1983)

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_ludove_rozpravky.doc

Štefan Lami: Rozprávky spod Pilíša (1982)

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_rozpravky.doc

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/659590024139977/?type=3

16. októbra 1710

Narodil sa v oblasti dnešného Žitného ostrova vojvodca, poľný maršal a hlavný veliteľ cisárskych vojsk bojujúcich proti Turkom Andrej Hadík, potomok slovenského zemianskeho rodu. Zomrel 12. 3. 1790.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hadik

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/837814126317565/?type=3

16. októbra 1994

Zomrel v americkom Clevelande básnik a prekladateľ Karol Strmeň (vl. menom Karol Bekéni), predstaviteľ katolíckej moderny. (Ako deň úmrtia sa uvádza aj 15. alebo 21. október.) - Narodil sa 9. apríla 1921 v Slovenskom Mederi (dnes Palárikovo). - http://sk.wikipedia.org/wiki/Karol_Strme%C5%88

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/837814876317490/?type=3

18. októbra 1984

V Nových Zámkoch zomrel rodák z Békešskej Čaby, ľudový básnik a prozaik, autor divadelných hier Ján Gerči (nar.: 17. 02. 1909). - Po skončení základnej školy pracoval ako robotník. Patril k najplodnejším ľudovým autorom. - Písať začal v roku 1931, najskôr po maďarsky. Niet oblasti kultúrneho a osvetového života v B. Čabe, do ktorej by v 30. a 40. rokoch 20. storočia nezasiahol svojimi nápadmi a tvorivou prácou. S jeho menom sa stretávame vo všetkých časopisoch, ktoré v oblasti B. Čaby vychádzali. - V roku 1947 sa presťahoval na Slovensko. Aj tu pokračoval v osvetovej činnosti. Vydal divadelnú hru v čabianskom nárečí Vyslúžená žena (1935), ktorú bratislavskí herci uviedli v rozhlase (1938); samostatnú zbierku básní vlastným nákladom pod názvom Zornička (1939). V rukopise zostali jeho ďalšie divadelné hry, filmová poviedka a román.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/838562026242775/?type=3

19. októbra 1918

Ferdinand Juriga ako jediný slovenský poslanec v uhorskom sneme predniesol prejav, v ktorom deklaroval právo Slovákov na sebaurčenie ako slobodného a rovnoprávneho národa.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/164-historia1-historia1/1011-sebaurovacie-pravo-pre-slovensk-narod

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/838946016204376/?type=3

22. októbra 1915

100. výročie podpísania Clevelandskej dohody

Žiadali samostatnosť Čiech a Slovenska

https://sk.wikipedia.org/wiki/Clevelandsk%C3%A1_dohoda

Dohodli sa na podpore úsilia o oslobodenie Čechov a Slovákov spod cudzej nadvlády

http://www.konzervativnyvyber.sk/pred-100-rokmi-bola-podpisana-clevelandska-dohoda/21340/

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/840291582736486/?type=3

23. októbra 1956

Maďarsko si v týchto dňoch pripomína 59. výročie povstania z roku 1956, ktoré bolo rozdrvené sovietskymi tankami a prišli v ňom o život tisíce ľudí. Protikomunistické povstanie sa začalo 23. októbra 1956 demonštráciou na podporu protestov v Poľsku. - Proti tyranii, chudobe, cudzej okupácii a poručníctvu...

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/166-historia3-historia3/525-vroie-maarskeho-povstania-z-roku-1956

Michal Hrivnák: Corpus delicti

(Z rozpomienok na októbrové udalosti roku 1956)

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/163-literatura3-literatura3/578-michal-hrivnak-corpus-delicti-oktober-1956

O legende kestúckej republiky v roku 1956

„Á, vy ste z tej dediny, kde v r. 1956 vyhlásili kestúcku republiku? Je to pravda?” / „Nie, to nie je pravda, v Kestúci nikdy nezaložili republiku.”

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/158-nazory1-nazory1/1238-o-legende-kestuckej-republiky-v-roku-1956

A kesztölci köztársaság legendája

http://index.hu/kultur/klassz/1023.1022/

26. októbra 1958

Zomrel v Berkeley (USA) popredný slovenský architekt svetového formátu Ladislav /Ladislaus Edward/ Hudec. Svoje najvýznamnejšie, architektonicky pôsobivé funkcionalistické diela vytvoril v Šanghaji, kde prežil, staval a tvoril takmer 30 rokov. - Narodil sa 8. 1. 1883 v Banskej Bystrici.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/1/ladislaus-edward-hudec

L. Hudec má prvú monografiu v rodnom jazyku

http://www.hlavnespravy.sk/svetoznamy-slovensky-architekt-l-hudec-ma-prvu-monografiu-v-rodnom-jazyku/156940

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/841654952600149/?type=3

27. októbra 1907

- v Černovej pri Ružomberku došlo k ozbrojenému stretu. Slovenskí obyvatelia obce chceli zabrániť vysväteniu nového kostola maďarským kňazom. / Roman Holec: Ospravedlnenie za tragédiu, ktorá si vyžiadala 15 mŕtvych a desiatky zranených, by nebolo produktívne.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/166-historia3-historia3/533-bolo-by-ospravedlnenie-za-ernovu-produktivne

https://www.facebook.com/oslovma/posts/842218242543820

28. októbra 1815

- v Uhrovci sa narodil národný buditeľ Ľudovít Štúr, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia.

https://www.facebook.com/oslovma/posts/842637222501922

Rok Ľudovíta Štúra

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/110/rok-ludovita-stura--1815---2015

Slovenská národná knižnica má originálne prvé vydania diel Štúra

http://www.teraz.sk/kultura/slovenska-narodna-kniznica-vydania-stur/160218-clanok.html

Politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg. Ľudovít Štúr sa narodil presne pred 200 rokmi.

Prvý Slovák, čo nemlčal. Vďaka tomu „ním“ píšeme dodnes

http://style.hnonline.sk/kultura-135/prvy-slovak-co-nemlcal-vdaka-tomu-nim-piseme-dodnes-952018

Titulka tlačeného SME v štúrovčine

http://komentare.sme.sk/c/8051884/co-nas-naucil-ludevit-preco-je-titulka-tlaceneho-sme-v-sturovcine.html

Jozef Miloslav Hurban: Ľudovít Štúr

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1

Maďarský historik József Demmel: Vzťah Štúra a Ostrolúckej je vymyslený

http://plus.sme.sk/c/20062536/madarsky-historik-vztah-stura-a-ostroluckej-je-vymysleny.html

Ludevít Štúr: Moji krajaňja Slovenskí, ňeopúšťajme sa

Ňjeto večšej a sveťejšej pravdi pre život jednotlivich luďí i národou celích nad tú: Kdo sa sám ňeopúšťa, ňebíva opusťení. Kdože sa opúšťa a kdo sa ňeopúšťa? Opúšťa sa, kdo o seba ňedbá, kdo na seba ňepracuje, kdo sa slepjemu osudu zverí, kdo pri každej ňešťasnej príhoďe hňeď ruki zalamuje a raďiť si ňevje, kdo sa na iních spoljeha. Ňeopúšťa sa, kdo sa o seba stará, o svoje šťasťje sa domáha, pri ňemilích príhodách, v ňešťasťí, ňebezpečenstve hlavu ňeovesuje, ale všetku silu, abi to zlje, čo sa naňho valí, odstráňiu, kdo sám na sebe stavja, na druhích sa mnoho ňespoljeha, ale sám vždi koná a pracuje. Tento sa ňeopúšťa a veru aňi ňebíva opusťení. Ňeopúšťajme sa, krajaňja Slovenskí! Toto musí biť teraz heslo svetje nášho života. Abi sme sa ale ňeopúšťali, musíme mať ňezlomnú duoveru k samím sebe, k nášmu životu. Vtlačme si to jeden každí najhlbšje do srdca, vtlačme si jeden každí do duše tú pravdu svetú, že ňikdo nám k šlachetňejšjemu životu ňedopomuože, jestli si ňedopomuožeme mi sami.

31. októbra 1948

- v Békešskej Čabe sa narodil genetik a krajanský aktivista, vedúci Katedry genetiky a aplikovanej mikrobiológie na Debrecínskej univerzite a bývalý predseda Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Matej Šipický.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/189/matej

Je členom viacerých domácich a medzinárodných odborných organizácií a mimoriadnym expertom FAO pre geneticky manipulované organizmy. - Od roku 2001 je predsedom Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku.

Rozhovor s genetikom Matejom Šipickým:

http://www.luno.hu/index.php/archiv-luno-portal/archiv-publicistika/6669-rozhovor-s-genetikom-matejom-sipickym

M. Šipický Národnosti v štáte Maďarov - Kde je naše miesto?

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/604-narodnosti-v-tate-maarov-kde-je-nae-miesto

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/843896819042629/?type=3

1. novembra

Sviatok všetkých svätých

http://www.magnificat.sk/sviatok-vsetkych-svatych-a-pamiatka-zosnulych/

Ako sviatok vznikol?

http://zaujimavosti.net/blog/archiv/historicke/sviatok-vsetkych-svatych-tiez-dusicky-ako-sviatok-vznikol/

Halloween či Dušičky?

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/aktuality/151-aktuality3-aktuality3/539-sviatok-vetkch-svatch-halloween-i-duiky

https://www.facebook.com/oslovma/posts/843903435708634

2. novembra

Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky)

Halloween či Dušičky?

Vplyv amerikanizácie

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/151-aktuality3-aktuality3/539-sviatok-vetkch-svatch-halloween-i-duiky

https://www.facebook.com/oslovma/posts/841502439282067

Lyrická prechádzka pilíšskym cintorínom

Pochovávať - sadiť! / Pokračovať, kde iní skončili / Spoločný jazyk / Naši starí - / Dvakrát umierajú... - Úryvky z básní slovenských autorov v Maďarsku - Alexandra Kormoša, Gregora Papučka, Imricha Fuhla a Gabriela Hattingera

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/161-literatura1-literatura1/1242-lyricka-prechadzka-piliskym-cintorinom

https://www.facebook.com/oslovma/posts/841505992615045

Naučte sa po slovensky online a zadarmo: www.slovake.eu/hu

Páči sa mi to - oslovma.hu - facebook.com/oslovma