Zo slovenskej tlače - Máj (IV.) 2012

Učitelia slovenčiny vo svete sa budú vzdelávať v Žiline - Berényi sa vyslovil za autonómiu, Slota straší odtrhnutím časti územia - Maďarsko útočí na Brusel - Orbán brojí, vedie už iba o chlp - Maďarov s Rumunmi rozhneval zmarený pohreb - Orbán poradil Ficovi novú daň na banky - Prezident J. Áder vrátil novelu mediálneho zákona

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Učitelia slovenčiny vo svete sa budú vzdelávať v Žiline

30. mája 2012 - (aktuality.sk)

Hoci sa už o pár týždňov začínajú školákom prázdniny, ich učitelia nelenia ani v tomto čase a koniec školského roka využívajú na vzdelávanie a získavanie nových informácií. Príležitosť načerpať nové poznatky im ponúka i odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja, ktorý organizuje trojdňový vzdelávací seminár pre zahraničných učiteľov slovenského jazyka, literatúry, občianskej náuky a dejepisu. Pre približne 30 pedagógov z Poľska, Srbska a Chorvátska, ktorí vo svojich krajinách podporujú vzdelávanie slovenského jazyka medzi zahraničnými Slovákmi, je pripravený bohatý a zaujímavý program. Vo štvrtok 31. mája 2012 sa zúčastnia školenia venovaného literatúre, eurofondom a úspešne zrealizovaným projektom z dielne ŽSK v oblasti školstva a kultúry. Aktívne získavanie teoretických vedomostí vystrieda poobedňajšia prehliadka Žiliny a Považskej galérie. Piatkový program začnú zahraniční učitelia prehliadkou Oravského hradu, najnavštevovanejšieho hradu na Slovensku a deň zakončia odborným seminárom zo slovenského jazyka, literatúry a dejepisu v Dolnom Kubíne. V záverečný deň (sobota 2. 6.) je pre účastníkov konferencie pripravená návšteva Oravskej lesnej železnice v Oravskej Lesnej a prehliadka Slovenského orloja v Starej Bystrici. Cieľom konferencie je nadviazať medzinárodnú spoluprácu, poskytnúť účastníkom priestor, v ktorom môžu diskutovať, vymieňať si informácie či skúsenosti a vypočuť si myšlienky odborníkov z oblasti školstva. „Výmena skúseností a ukážka príkladov dobrej praxe sú veľmi dôležité k motivácii učiteľov a verím, že prispejú k zvyšovaniu kvality výučby slovenského jazyka na školách aj za našimi hranicami. Som veľmi rád, že Žilinský samosprávny kraj aj takýmto spôsobom podporuje vzdelávanie zahraničných Slovákov,” uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár.

Berényi sa vyslovil za autonómiu, Slota straší odtrhnutím časti územia

30. mája 2012 - (sita)

Udomácnenie niektorého z modelov autonómie Maďarov na Slovensku považuje predseda SMK József Berényi za kľúčovú otázku v snahe zachovať na Slovensku silnú maďarskú menšinu. „Kde funguje autonómia, tam menšina naďalej existuje, neubúda ich počet,“ odkázal dnes na tlačovej besede na úspešné európske modely autonómie. Pri presadzovaní autonómie je SMK pripravená rokovať s Mostom-Híd. Autonómia pre menšinovú časť občanov podľa predsedu SMK Józsefa Berényiho neohrozí integritu Slovenska a prispieva skôr k integrácii menšiny ako k jej dezintegrácii. Podčiarkol, že reprezentanti autonómnych oblastí nikde v Európe nepresadzujú odtrhnutie od materskej krajiny. „Kde autonómiu majú, nerobia sabotáž, naopak, prostredníctvom autonómnych modelov integrujú menšinu,“ povedal. Berényi poznamenal, že Európa pozná množstvo formátov autonómií - školských, kultúrnych alebo územných. Uviedol príklad Švédov vo Fínsku alebo nemecky hovoriacej menšiny v Taliansku alebo Belgicku. Poukázal na úbytok 120-tisíc Maďarov na Slovensku za posledných 20 rokov, ktorý vykázalo sčítanie ľudu. „Ak trend bude podobný, možno tu nebude nijaká maďarská menšina. Trend je pre nás nevyhovujúci,“ zdôraznil.

Slota ocenil Berényiho úprimnosť

Predseda SNS Ján Slota v reakcii na Berényiho vyjadrenia ocenil, že šéf SMK „neobaľoval svoje vyjadrenia pokrytecky do hadej kože” a otvorene sa prihlásil k cieľu vyhlásiť na juhu Slovenska istú formu autonómie. S lídrom menšinovej strany sa však nezhodol na tom, čo by takáto politika znamenala. „Každému priemerne uvažujúcemu človeku je jasné, že akákoľvek forma autonómie by znamenala postupné odtrhnutie časti územia nášho štátu,” napísal Slota vo vyhlásení pre médiá. Berényi deklarovaním ambície pomôcť pri rozvoji južného Slovenska navyše podľa Slotu potvrdil regionálny charakter SMK.

Na prezidenta nestačí byť občiansky kandidát, myslí si B. Bugár

1. júna 2012 - (tasr)

Kandidát na prezidenta SR musí byť bezúhonný, dosť známy a musí mať šancu získať väčšinovú podporu. Nestačí len to, aby bol občiansky kandidát. Pre TASR to povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár v reakcii na slová lídra OĽaNO Igora Matoviča, ktorý by na čele štátu rád videl konečne prezidenta nepolitika. Bugár pripomenul, že Matovič presadzoval človeka z občianskej spoločnosti aj za šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. Ten neobstál. „Dvaja kolegovia zo SaS našli na Googli okamžite také informácie na toho konkrétneho kandidáta, že sme spovedali, že v žiadnom prípade,” povedal Bugár, ktorý by preferoval spoločného prezidentského kandidáta opozície. „To by bolo najlepšie, aby sme sa nevystrieľali navzájom,” vysvetlil. O menách nehovorí. „Najskôr musíme zistiť, či je šanca mať spoločného kandidáta,” doplnil. Mená nespomína ani SaS. „V tejto chvíli je ešte skoro hovoriť o konkrétnych menách. Ak by sa však opozícia dokázala dohodnúť na jednom kandidátovi, bolo by to ideálne,” uviedol pre TASR predseda SaS Richard Sulík. Líder KDH Ján Figeľ sa nazdáva, že „nielen KDH, ale aj ostatné zodpovedné opozičné strany si uvedomujú, že by mali ponúknuť spoločného kandidáta, ktorý by mohol byť vážnym konkurentom budúceho kandidáta Smeru, ktokoľvek ním bude”. Za spoločného kandidáta je podľa hovorcu Michala Lukáča aj SDKÚ-DS. „Mal by to byť múdry, charakterný človek požívajúci úctu občanov,” doplnil. Matovič by chcel za prezidenta nepolitika. „Bolo by načase, aby malo Slovensko nepolitika prezidenta. Ja by som bol najradšej, keby to bola rešpektovaná osobnosť, ktorá nemala s politikou nikdy nič spoločné a dokáže spájať a byť nad vecou,” povedal pre TASR Matovič. Kandidátov, ktorí spĺňajú tieto podmienky, je podľa neho viac. Mená prezradiť nechce. V súvislosti s prezidentskými voľbami, ktoré sa na Slovensku uskutočnia v roku 2014, sa spomína Ján Čarnogurský, ale objavilo sa už aj meno Pavla Hrušovského (KDH). Ak by KDH prišlo s vlastným kandidátom, uchádzalo by sa o podporu kolegov z opozície.

SMK a Mostu sa nepáči asimilácia Maďarov, Berényi hovorí o autonómii

30. mája 2012 - (sita)

Udomácnenie niektorého z modelov autonómie Maďarov na Slovensku považuje predseda SMK József Berényi za kľúčovú otázku v snahe zachovať na Slovensku silnú maďarskú menšinu. „Kde funguje autonómia, tam menšina naďalej existuje, neubúda ich počet,” odkázal dnes na tlačovej besede na úspešné európske modely autonómie. Pri presadzovaní autonómie je SMK pripravená rokovať s Mostom-Híd. Autonómia pre menšinovú časť občanov podľa predsedu SMK Józsefa Berényiho neohrozí integritu Slovenska a prispieva skôr k integrácii menšiny ako k jej dezintegrácii. Podčiarkol, že reprezentanti autonómnych oblastí nikde v Európe nepresadzujú odtrhnutie od materskej krajiny. „Kde autonómiu majú, nerobia sabotáž, naopak, prostredníctvom autonómnych modelov integrujú menšinu,” povedal. Berényi poznamenal, že Európa pozná množstvo formátov autonómií - školských, kultúrnych alebo územných. Uviedol príklad Švédov vo Fínsku, alebo nemecky hovoriacej menšiny v Taliansku alebo Belgicku. Poukázal na úbytok 120-tisíc Maďarov na Slovensku za ostatných 20 rokov, ktorý vykázalo sčítanie ľudu. „Ak trend bude podobný, možno tu nebude nijaká maďarská menšina. Trend je pre nás nevyhovujúci,” zdôraznil.

Bugár odmieta, že by sa Most-Híd zlučoval s SMK

Strany Most-Híd a SMK nerokujú o zlúčení strán, alebo zjednocovaní programov. Ako povedal na tlačovej besede po stretnutí s predstaviteľmi SMK predseda Mostu-Híd Béla Bugár, nie je účelné hovoriť o spájaní, lebo jeho strana má iné predstavy ako SMK. „Za tri roky boli ľudia, ktorí sa snažili vniesť do možného vzťahu medzi Mostom-Híd a SMK nevraživosť. Toto cítiť,” zdôraznil. Od vzniku strany sa Most-Híd podľa Bugára snažil o spoluprácu s SMK. „Sme presvedčení, že niektoré naše ciele môžu byť spoločné. Voliči oboch strán mali a majú požiadavku na spoluprácu. Preto sme viackrát iniciovali stretnutie. Po troch rokoch to dnes bolo prvé stretnutie, preto sme ho chceli absolvovať na najvyššej úrovni a nehľadeli sme na podmienky SMK,” povedal Bugár, ktorý zároveň odmietol kritiku predsedu SMK Józsefa Berényiho, že Most-Híd nedodržal predbežnú dohodu, keď na rokovanie prišiel aj predseda strany. „To je ich rozhodnutie, kto príde z ich strany, kto príde z našej strany, je naša vec. Je to jeho problém, ak to vníma ako negatívum,” povedal Bugár. V stredu rokovali o spolupráci na úrovni vyšších územných celkov. Berényi podľa Bugára vyhlásil, že SMK nebude klásť prekážky na spoluprácu. „My budeme podporovať štruktúry, aby sa dohodli na spolupráci a na kandidátke,” uviedol. Zhovárali sa aj o postojoch k vládnym návrhom, pričom obe strany majú rozdielne názory vo forme rokovaní. „SMK navrhuje, aby sa na rokovaní zúčastnil okrem politických strán aj tretí sektor. My sme proti tomu, lebo sme proti spolitizovaniu tretieho sektora. Sme za to, aby rokovali dve politické strany. Sú témy, ktoré vyvolávajú emócie a nebolo by dobré zneužívať tretí sektor,” dodal Bugár.

„Treba rozprávať o autonómii“

Predstavitelia strán Most-Híd a SMK rokovali aj o vízii maďarskej menšiny na Slovensku, pretože problémom je otázka zrýchlenej asimilácie Maďarov na Slovensku, čo je odborná otázka. „Dohodli sme sa, že začneme odborné rokovania. Možno na všetko nenájdeme spoločnú reč. Chceme rokovať o menšinovom školstve a kultúre. Rokovania nie sú cieľom, ale prostriedkom na dosiahnutie pokroku v niektorých oblastiach,” konštatoval predseda Mostu-Híd. Jeho strana predstaviteľov SMK pozve aj na ďalšie rokovanie a nebude klásť žiadne podmienky. Predsedu SMK Józsefa Berényiho prekvapilo, že na rokovanie prišiel aj Béla Bugár. „Prekvapilo ma to, lebo na základe listov, malo byť rokovanie na úrovni podpredsedov. Tým, že prišiel Bugár, som cítil potrebu zúčastniť sa na stretnutí. Už je to prvé nedodržiavanie predbežných dohôd,” povedal Berényi, ktorý prišiel na rokovanie straníckych delegácií
neskôr. SMK nechce byť podľa Berényiho vtiahnutá do rokovaní Mostu-Híd s vládou. „Ako keby žiadali od nás predbežné konzultácie pred rokovaním s vládou. To odmietame. Treba byť principiálne opozičnou stranou,” vyhlásil Berényi. Podľa neho ak chce Most-Híd získať široký mandát na rokovanie, treba prizvať aj mimovládne organizácie. Napríklad v prípade školských otázok Zväz maďarských pedagógov, alebo rodičov. SMK je otvorené na dialóg o budúcnosti postavenia maďarskej menšiny. „Treba rozprávať o autonómii, či nájdeme spoločnú reč a aj čo sa týka maďarsko-maďarských vzťahov vôbec, ale aj hospodárskych záležitostí južného Slovenska,” povedal Berényi. Podľa Bugára Most-Híd bude rokovať o témach, ktoré sa týkajú života menšín a sociálnych otázkach. Podľa neho najdôležitejšou témou pre všetkých ľudí je nezamestnanosť a sociálne otázky. O spolupráci pred regionálnymi voľbami nebude rozhodovať predsedníctvo SMK. „Máme na základe stanov určené, že o regionálnych voľbách sa rozhodne na úrovni krajov a nie ústredného predsedníctva. Kraje majú voľnú ruku. Všetky regionálne štruktúry sa rozhodnú, ako budú postupovať pri spolupráci,” dodal Berényi.

J. Slota skonštatoval: Berényi priznal, že mu ide o autonómiu

30. mája 2012 - (tasr)

Úvahy predsedu SMK Józsefa Berényiho o menšinovej autonómii na južnom Slovensku považuje predseda SNS Ján Slota za snahu dosiahnuť postupné odtrhnutie niektorých častí slovenského územia. „Rád by som sa pozrel, že kto by už len nechal maďarského štátneho občana Berényiho riešiť najúrodnejšiu oblasť štátu s cieľom len tak darovať kus nádhernej zeme Budapešti?” vyhlásil dnes Slota v narážke na Berényiho staršie vyhlásenie, že požiada o maďarské občianstvo. Odpovedi na otázku, či maďarské občianstvo reálne získal, sa Berényi dodnes vyhýba. Ak ho totiž získal, na základe slovenského zákona o štátnom občianstve už nie je občanom Slovenskej republiky. „Obsah stanoviska Berényiho a jeho nedôstojné vnucovanie sa pri riešení južného Slovenska svedčí o jasných záujmoch maďarských iredentistov na Slovensku,” vyhlásil predseda SNS. „Hoci Berényi tvrdí opak, každému priemerne uvažujúcemu človeku je jasné, že akákoľvek forma autonómie by znamenala postupné odtrhnutie časti územia nášho štátu,” dodal. Mimoparlamentná Strana maďarskej koalície (SMK) by s opozičnou stranou Most-Híd, okrem iného, rada hovorila o forme autonómie na Slovensku. Po stretnutí lídrov týchto strán to dnes na tlačovej konferencii vyhlásil predseda SMK József Berényi. „Radi by sme hovorili aj o fungujúcich európskych modeloch menšinových autonómií,” avizoval. Berényi vysvetlil, že v európskych krajinách existujú modely školskej, kultúrnej či územnej autonómie. „Podstatné je, že ktorá forma by mohla byť najakceptovateľnejšia na Slovensku, aby to nevyvolalo negatívne reakcie. Nejde o odtrhnutie daného územia, je to skôr stereotyp. Za 20 rokov zmizlo 120.000 Maďarov na Slovensku a ak to pôjde takto ďalej, nebude tu žiaden. Súčasný trend je pre nás nevyhovujúci,” vyhlásil.

SMK vytiahla autonómiu

31. mája 2012 - (Pravda)

Strana maďarskej koalície opäť prišla s témou autonómie maďarskej menšiny. O konkrétnej podobe chce hovoriť s Mostom-Híd. Po rokovaní vedenia obidvoch strán to povedal šéf SMK József Berényi. „Podstatné je, ktorá forma by mohla byť najakceptovateľnejšia na Slovensku, aby to nevyvolalo negatívne reakcie. Nejde o odtrhnutie daného územia,” tvrdí Berényi s tým, že za posledných dvadsať rokov ubudlo na Slovensku 120-tisíc Maďarov. „Kde autonómiu majú, nerobia sabotáž, naopak, prostredníctvom autonómnych modelov integrujú menšinu,” vysvetľoval. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár sa pojmu autonómia vyhýba. Povedal, že jednou z tém bola vízia maďarskej menšiny na Slovensku, pretože práve táto oblasť môže dať odpoveď na to, prečo sa urýchľuje asimilácia Maďarov. Podľa Bugára sa začnú odborné rokovania a „možno medzi témami budú aj také, kde nenájdeme spoločnú reč”. Na priamu otázku o autonómii odpovedal, že podľa prieskumov ťažia občanov maďarskej národnosti každodenné problémy ako nezamestnanosť, sociálne témy a, „samozrejme, chcú tu naďalej žiť ako občania SR maďarskej národnosti so všetkými možnosťami, a to sú školské a kultúrne, jazykové práva”. Politológ Tomáš Koziak hovorí, že berényiovské a predtým durayovské krídlo SMK bolo vždy radikálnejšie a otvorenejšie hovorilo o autonómii, kým bugárovské krídlo bolo zmierlivejšie a občianskejšie. „SMK sa chce radikálnejšie vymedzovať voči vládnemu Smeru a chce tak získavať ľudí nespokojných so súčasnou vládou. Teraz je však situácia iná, pretože Ján Slota a SNS nie sú vo vláde, čo v minulosti živilo maďarský nacionalizmus,” zhodnotil Koziak. Most má záujem o spoluprácu s SMK pred župnými voľbami. SMK však tvrdí, že ide o vec regionálnych štruktúr strany, ktoré majú pri uzatváraní koalícií voľnú ruku. „Zdá sa, že sme v regiónoch silnejší ako oni, keď potrebujú takúto spoluprácu,” podotkol Berényi. Odlišné postoje majú aj v postoji k vládnym návrhom. SMK podľa Bugára navrhuje, aby sa občianske iniciatívy zúčastnili na takýchto rokovaniach, Most by to vnímal ako spolitizovanie civilnej sféry. Berényi presadzuje rozhovory len za prítomnosti mimovládnych organizácií a na adresu Mostu povedal, že pri menšinových otázkach chce byť niekde medzi koalíciou a opozíciou. Medzi obidvomi stranami vládne dlhodobé napätie. Včerajšie stretnutie bolo prvé po troch rokoch a ani ono sa nezaobišlo bez napätia, pretože podľa Berényiho Most nedodržal dohodu, keď na rokovanie prišiel aj Bugár. Podľa Berényiho totiž rokovanie nemalo byť na najvyššej straníckej úrovni, ale na úrovni podpredsedov strán. Preto delegáciu SMK viedol László Szigeti, napokon však s oneskorením prišiel aj Berényi. Politológ Koziak považuje za predčasné predpovedať, ako sa vyvinie vzťah medzi SMK a Mostom. Dôležité bude, ako sa obrúsia programové hrany strán, a pripomína aj konflikty, ktoré sa odohrali medzi politikmi obidvoch táborov. „Pokiaľ by sa začali zhoršovať slovensko-maďarské vzťahy na vládnej úrovni, je možné, že ich to možno prinúti za štyri roky pred voľbami pragmaticky spolupracovať a vytvoriť účelové spojenectvo,” dodal politológ.

Studená vojna medzi SMK a Mostom-Híd by sa mala skončiť, tvrdí Horský

30. mája 2012 - (tasr)

Myslí si to politológ Michal Horský, podľa ktorého v súčasnosti prichádza doba, keď „studená vojna a mrazivé vzťahy” medzi týmito subjektmi by sa mali skončiť. Bratislava 30. mája (TASR) - Skutočnosť, že sú dnes obe strany zastupujúce menšiny na Slovensku, teda Most-Híd aj SMK, v opozícii, ich „odsudzuje” na to, aby začali užšie spolupracovať. Myslí si to politológ Michal Horský, podľa ktorého v súčasnosti prichádza doba, keď „studená vojna a mrazivé vzťahy” medzi týmito subjektmi by sa mali skončiť. „Signifikantným príznakom toho, že prichádza doba pre pozitívnu spoluprácu, je aj okolnosť, že Viktor Orbán (maďarský premiér) a Fidesz na rozdiel od predchádzajúcich rokov už tak neútočia na maďarské menšiny v Karpatskej kotline, nevedú agresívnu politiku voči SR a aj slovenská vláda a premiér Robert Fico (Smer-SD) má zmiernenejšiu tvár,” konštatoval dnes Horský. Spolupráca by obom stranám podľa neho prospela aj pre oblasť ich politickej činnosti. Zatiaľ čo subjekt Bélu Bugára (Most-Híd) má podľa Horského dosah skôr na centralizovanú moc, SMK má pevnejšie postavenie v niektorých lokálnych agendách. „Preto v istých vymedzených témach by obe strany naozaj mohli začať spolupracovať. To však neznamená, že by išlo o nejaké zlúčenie,” poznamenal. Opačný názor však má politológ Rastislav Tóth, ktorý si len ťažko vie predstaviť spoluprácu týchto subjektov. „Sú to konkurenti, bojujú o toho istého voliča a v takej chvíli je tá spolupráca veľmi iluzórna. Ak by nejaká bola, tak jedine s cieľom oblafnúť toho druhého,” komentoval.

Kto koho potrebuje

31. mája 2012 - (Peter Javůrek - Pravda)

Po troch rokoch nevraživosti naše dve „maďarské” strany hľadajú k sebe cestu. Váhavo, ale neprehliadnuteľne. Mimoparlamentnému Józsefovi Berényimu a jeho SMK sa niet čo čudovať. Opatrný by mal byť Béla Bugár. Krátka história jeho Mostu-Híd je históriou šance na konsenzuálnu slovenskú a maďarskú politiku. To je hodnotné nielen pre Bugára, ale aj pre štát. SMK, ktorá po odchode bugárovcov celkom skĺzla do durayovských koľají, zatiaľ prepadla. Nepomohli všemožné injekcie ani ostentatívne uprednostňovanie SMK zo strany oficiálnej Budapešti Viktora Orbána. Kým v maďarských komunitách v niektorých krajinách susediacich s Maďarskom mala (aj) takáto politika za následok umenšovanie kompromisnej menšinovej politiky a nárast extrémizmu, u nás vidíme opak. Strana kompromisu je v parlamente, kým strana nacionalistického pátosu sa na Národnú radu pozerá zvonka. Už druhé volebné obdobie. Nikto asi nezmeria presne na koľko, no tento fakt sa nepochybne do istej miery spolupodpísal i pod potešujúcu skutočnosť, že spolu s maďarskými nacionalistami sa po marcových predčasných voľbách na bránu parlamentu zvonka pozerajú i nacionalisti slovenskí. Bugár sa chce stretávať s SMK bez toho, aby si kládol podmienky. Hneď prvé stretnutie však ukázalo, že nejaké podmienky by si klásť mal. Určite viac on ako Berényi. Nejde o to, že by nemali spoločné témy. Majú ich práve toľko, koľko majú spoločných voličov. Lenže mať spoločné témy je jedna vec a mať o nich aj spoločné zmýšľanie je vec druhá. V politickom záujme bugárovcov je mať o niektorých kľúčových témach zmýšľanie pokiaľ možno veľmi rozdielne od SMK. O tom sa však po ich prvom „oťukávacom” stretnutí hovorilo iba v náznakoch. O rozdielnom zmýšľaní by sa určite malo hovoriť viac - minimálne po Berényiho výlevoch o autonómii. Čo viac si mohol šéf mimoparlamentnej strany priať, než využiť svojho populárneho a politicky relevantnejšieho rivala na pichnutie do osieho hniezda rečami o autonómii? V čom záujme je, aby sa teraz z kómy preberali slotovci a aby zovrela „národná krv” niektorých známych firiem v Smere? V Bugárovom sotva. Isto nielen témy, ale aj niektoré ciele, ako hovorí Bugár, môžu mať spoločné. Pravda tiež môže byť, že voliči oboch strán požadujú ich spoluprácu. Na Bugárovi však je, aby tých voličov naďalej presviedčal, že cesta kompromisu je nielen lepšia, ale koniec koncov aj úspešnejšia ako cesta konfrontácie. Na celoštátnej i lokálnej úrovni. SMK sa môže pridať, nie však diktovať. Je predsa úplne jasné, kto koho potrebuje viac. Berényi potrebuje Bugára, ešte kým sa za ním po dvoch obdobiach mimo parlamentu nezavrie voda. Slovenská politická scéna tiež potrebuje politiku konsenzu určite viac ako konfrontácie, akých sme si užili dosť a dosť.

Komunálne voľby sa blížia, SMK a Most-Híd sa znovu pokúsia o dialóg

29. mája 2012 - (tasr)

Predstavitelia strán Most-Híd a SMK ešte donedávna spolu nekomunikovali, teraz sa plánujú pozhovárať o prípadnej spolupráci v budúcoročných regionálnych voľbách. SMK má vraj v pláne otvoriť viacero tém, vrátane otázky vzťahu s maďarskou vládou. Stretnutie by sa malo uskutočniť v stredu. Potvrdil šéf poslaneckého klubu Mosta-Híd László Solymos. O spolupráci strany uvažovali aj pri tohtoročných parlamentných voľbách. Napokon k nej nedošlo. Most-Híd ponúkal členom SMK miesta na svojej kandidačnej listine, tí to však odmietli so slovami, že im nejde o „fleky na kandidátke”. SMK mala záujem o koalíciu, Most-Híd ju odmietol. Podľa predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára nielen pre percentá. „Ale aj preto, že od vzniku našej strany nás neustále označujú za zradcov. Pozrite si naše dočmárané bilboardy. Nevedia sa zriecť útokov,” poznamenal Bugár. Most-Híd v marcových voľbách uspel, v Národnej rade SR má 13 poslancov. SMK zostala už druhé volebné obdobie pred bránami parlamentu.

Schüssel: Je dobré, že Fidesz využíva svoju dvojtretinovú väčšinu

31. mája 2012 - (tasr)

Vláda Viktora Orbána robí správne, že využíva dvojtretinovú väčšinu, ktorú Maďarský občiansky zväz-Fidesz získal v parlamente, keďže voliči hlasovali zvolením tejto vlády za reformy. Vyhlásil to vo štvrtok v Budapešti v úvode medzinárodne konferencie o prvých dvoch rokoch účinkovania Orbánovej vlády bývalý rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI rakúsky politik povedal, že dôveruje maďarskému parlamentu a vládnemu Fideszu, pretože moc, ktorú v rukách majú, využívajú na to, aby krajinu nasmerovali správnym smerom. Dodal, že nie sú pravdivé niektoré kritické hlasy, že Fidesz ohrozuje demokraciu. V európskych krajinách je potrebný „nový, moderný a triezvy patriotizmus”. Je potrebné vytvoriť novú perspektívu, ktorá je založená na slobode, nezávislosti a ktorá súčasne zdôrazňuje väzbu k vlasti. Na konferencii pod názvom Zaostrené na národné záujmy, ktorú organizuje Nadácia Kálmána Szélla a vydavateľstvo ekonomického týždenníka Heti Válasz, vystúpi s prejavom okrem iných aj maďarský premiér Viktor Orbán.

ECB má stále obavy o nezávislosť centrálnej banky v Maďarsku

31. mája 2012 - (sita)

Zmeny v spornom maďarskom zákone o centrálnej banke neriešia všetky obavy Európskej centrálnej banky (ECB), pokiaľ ide o riziko ohrozenia nezávislosti tejto maďarskej inštitúcie. ECB to uviedla vo štvrtok, hoci privítala skutočnosť, že maďarská vláda vzala do úvahy niektoré jej pripomienky k zákonu. „Pozmenený návrh zákona však stále nerieši viacero znepokojení týkajúcich sa nezávislosti maďarskej centrálnej banky,” uviedla ECB vo svojej najnovšej expertíze. „Preto ECB naďalej zastáva názor, že ustanovenia terajšieho zákona o maďarskej centrálnej banke nie sú dostatočné na to, aby obnovili jej nezávislosť.” Spor Budapešti o tento zákon s Bruselom a Frankfurtom zatiaľ bráni začatiu rokovaní o úvere zo strany EÚ a Medzinárodného menového fondu, o ktorý Maďarsko prvýkrát požiadalo v novembri 2011.

Maďarsko útočí na Brusel, minister mu vyčíta neschopnosť

31. mája 2012 - (sita)

Maďarský minister národného hospodárstva György Matolcsy vo štvrtok podrobil Európsku komisiu (EK) ostrej kritike pre údajnú neschopnosť zakročiť proti kríze v eurozóne a pokusy premeniť Európsku úniu na novú „ríšu”. Ako uviedol vo svojom článku pre týždenník Heti Válasz, úsilie Bruselu „centralizovať EÚ” trvá už od roku 2008, namiesto úspechu však prinieslo „chybné politické a finančné rozhodnutia”. Podľa Matolcsyho EK nezvláda boj proti kríze v eurozóne a takisto nie je schopná „zastaviť rýchly úpadok ekonomického vplyvu Európy vo svete”. Ako dodáva, ďalšie posilňovanie právomocí Bruselu je „v rozpore so záujmami Maďarov, pretože oslabuje nezávislosť maďarského štátu potrebnú pre ekonomický rozvoj krajiny”. Minister taktiež vyjadril názor, že Maďarsko by nemalo v blízkej budúcnosti vstupovať do eurozóny, keďže chce „zostať mimo globálnej menovej vojny proti euru”. Matolcsyho kritika nasledovala iba deň po tom, ako EK navrhla uvoľnenie 495 miliónov eur z kohézneho fondu EÚ, ktoré Maďarsku v marci zmrazila pre obchádzanie celoeurópskych rozpočtových pravidiel tamojšou vládou. Ide pritom o prvý prípad uvalenia finančných sankcií zo strany Bruselu od minuloročného prijatia nových opatrení na sprísnenie rozpočtovej disciplíny jednotlivých členských krajín EÚ.

Dôvera v našu ekonomiku bola obnovená, tvrdí maďarský premiér V. Orbán

31. mája 2012 - (tasr)

Dôvera v maďarskú ekonomiku bola obnovená, reagoval maďarský premiér Viktor Orbán na stredajšie bruselské vyhlásenie, že Európska komisia (EK) odporučí ministrom financií, aby zrušili rozhodnutie zablokovať Maďarsku vyplácanie príspevkov zo štrukturálnych fondov. Predseda maďarskej vlády vo večernej relácii maďarskej verejnoprávnej televízie rozhodnutie EK označil za obrovský úspech a dodal, že podľa jeho názoru bola reakcia komisie predtým neprimeraná, keď avizovala potrestanie Maďarska. „Trvali sme na svojej pravde a držali sme sa vlastnej hospodárskej politiky. Dokázali sme, že naše kroky boli v súlade s európskymi záujmami, a preto avizované postihy zrušili,” povedal Orbán. V súvislosti s oficiálnymi rokovaniami s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou (EÚ) o pohotovostnom úverovom rámci premiér povedal, že Maďarsko je pripravené trebárs už aj zajtra začať sériu korektných rokovaní, zatiaľ však nie sú ešte vytvorené podmienky. „Možno to bude začiatkom júna, keď parlament upraví zákon o centrálnej banke,” dodal. Podľa jeho slov Maďarsko je schopné riešiť svoje financovanie aj bez dohody s MMF a EÚ, ale to by bolo drahšie, preto je záujmom Maďarska čo najskôr uzavrieť úverovú dohodu. EK v stredu uviedla, že návrh zrušiť rozhodnutie o zablokovaní vyplácania príspevkov zo štrukturálnych fondov Maďarsku je odmenou za opatrenia, ktoré vláda v Budapešti prijala, aby znížila rozpočtový schodok. Ministri financií Európskej únie na marcovom summite zmrazili Maďarsku od budúceho roka príspevky z Kohézneho fondu vo výške 495 miliárd eur, pretože sa krajine nedarilo dostať schodok v rozpočte pod kontrolu.

Brusel odporúča uvoľniť Maďarsku zmrazené príspevky z Kohéznych fondov

30. mája 2012 - (tasr)

Európska komisia (EK) odporučí ministrom financií, aby zrušili rozhodnutie zablokovať Maďarsku vyplácanie príspevkov zo štrukturálnych fondov. Je to odmena za opatrenia, ktoré vláda v Budapešti prijala, aby znížila rozpočtový schodok. Komisia ale zároveň dodala, že bude pozorne sledovať vývoj v Maďarsku, pretože krajina má často problémy s dodržiavaním rozpočtovej disciplíny. Ministri financií Európskej únie na marcovom summite zmrazili Maďarsku od budúceho roka príspevky z Kohéznych fondov vo výške 495 miliárd eur, pretože sa mu nedarilo dostať schodok v rozpočte pod kontrolu. Budapešť musela urýchlene prijať všetky potrebné opatrenia, vďaka čomu by mala v tomto roku znížiť schodok v rozpočte na 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) a aj na budúci rok ho udržať pod povolenou hranicou 3 % HDP. Návrh na zrušenie marcového rozhodnutia o zmrazení príspevkov pre Maďarsko musia teraz schváliť ministri financií a lídri členských štátov na júnovom summite EÚ.

Orbán: Chcem pripraviť Maďarsko na obdobie, ktoré príde po kríze

30. mája 2012 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán chce pripraviť Maďarsko na obdobie, ktoré sa začne po kríze. Predseda vlády o tom hovoril v rozhovore pre dnešné vydanie maďarského regionálneho denníka Délmagyarország. Európa a západný svet už nikdy nebude taký, aký bol pred krízou. Preto chcem nielen riešiť krízu, ale aj pripraviť svoju vlasť na svet po kríze. Bol by som rád, keby sme v zmenenom svete štartovali z výhodnej pozície, konštatoval Orbán. Dnes v Maďarsku podľa jeho slov pracuje a platí dane 3,75 milióna ľudí, pri prevzatí moci platilo dane iba 2,6 milióna ľudí. Proces ide dobrým smerom, dodal premiér s tým, že je potrebné vytvoriť ďalšie pracovné miesta, ktoré by tvorili hodnoty. Smer nezmeníme a nezmeníme ani snahy z pohľadu rozdelenia zaťaženia. Do účasti na verejnom zaťažení naďalej budeme zapájať banky a veľké medzinárodné spoločnosti, povedal Orbán, podľa ktorého významná časť ziskov bánk fungujúcich v Maďarsku putuje už teraz do štátneho rozpočtu. Podľa predsedu maďarskej vlády veľká časť reorganizácie zdravotníctva, školstva, justície a polície je už vykonaná. V nadchádzajúcich dvoch rokoch bude potrebné tieto systémy zabehať, dodal Orbán.

Maďarský prezident vymenoval nových členov Orbánovej vlády

29. mája 2012 - (tasr)

Maďarský prezident János Áder dnes v Budapešti vymenoval Mihálya Vargu za nového ministra bez kresla, ktorý bude zodpovedný za rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Súčasne hlava štátu vymenovala aj troch nových štátnych tajomníkov. Podľa nového ministra bude potrebné čo najskôr dosiahnuť dohodu s MMF. Tá by významnou mierou pomohla fungovaniu ekonomiky a zabezpečila by stabilné financovanie, povedal Varga, ktorý bol ministrom financií prvej vlády Viktora Orbána. Varga v terajšej vláde doposiaľ viedol vo funkcii štátneho tajomníka úrad vlády. Vedenie úradu od 1. júna prevezme doterajší predseda parlamentnej frakcie Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz János Lázár. Frakcia dnes za nového predsedu zvolila starostu 5. budapeštianskeho obvodu Antala Rogána. Ďalšími novými štátnymi tajomníkmi sú Péter Szijjártó, ktorý bude zodpovedný za medzinárodné vzťahy, a Tibor Győri bude mať na starosti právne záležitosti úradu vlády.

Orbán brojí, vedie už iba o chlp

1. júna 2012 - (Ivan Drábek - Pravda)

Dvojtretinová väčšina, ktorou sa maďarský premiér rád oháňa, po dvoch rokoch spľasla. Za stranou Viktora Orbána dnes už stojí iba 16 percent Maďarov. Jej tradiční súperi - socialisti, ktorých Fidesz vo voľbách na jar 2010 zdrvujúco porazil, keď získal o 33 percent hlasov viac ako oni, mu zrazu dýchajú na chrbát. Ak by sa volilo teraz, orbánovci by dostali iba o jediné percento hlasov viac ako najväčšia opozičná strana. Hoci Fidesz už druhý rok plynulo stráca stúpencov, výsledky najnovšieho prieskumu agentúry Tárki, podľa ktorých sa jeho náskok scvrkol na hodnotu nepresahujúcu štatistickú chybu, Orbána musel zaskočiť. Demokratická opozícia by totiž dohromady mala viac mandátov ako terajšia vládna strana, ktorá by sa mohla udržať pri moci len za cenu uzavretia koalície s krajne pravicovým Jobbikom. „Keby sa voľby konali túto nedeľu, Fidesz by pre socialistov a LMP (zelených) už nebol nevyhnutne nezdolateľným súperom. Pravda, len ak by spojili svoje sily,” povedala pre denník Népszabadság analytička Kornélia Magyarová. Kým Fidesz si z úbytku svojich sympatizantov dlho nerobil ťažkú hlavu, lebo jeho sklamaní stúpenci neprechádzali na stranu opozície, ale posilňovali tábor nerozhodnutých, najnovšie začínajú politickí protivníci Fideszu silnieť. „Od marca badať istý nárast svalov na strane opozície,” pripomína Magyarová. „Socialisti si polepšili o desať percentuálnych bodov, LMP,pribrala’ na desaťpercentnú stranu, kým Fidesz stratil dvanásť percentuálnych bodov a klesol na úroveň socialistov,” dodáva. Aj podľa šéfa politologického ústavu Republikon Csabu Tótha rovnováha síl medzi voličskými tábormi dvoch najväčších strán, ktorá sa obnovila prvý raz od roku 2006, vytvára novú situáciu. „Ak v nastúpenom trende nenastane zlom, tak v roku 2014 opozícia vystrieda súčasnú vládu,” povedal pre denník Népszava. „Hoci Fidesz je schopný spraviť mnohé preto, aby sa udržal pri moci, trikmi sa tomu nedá zabrániť. Volebný zákon si prepísal tak, aby slúžil jeho záujmom a nevedno ešte ani to, aké budú vykonávacie predpisy... Napriek tomu, kým budú voľby slobodné a ľudia si to budú želať, môžu Fidesz zosadiť,” dodal Tóth. Nerozhodnutí sú stále „najväčšou stranou” Maďarska. Prieskum Tárki ukázal, že až 49 percent oprávnených voličov si dnes nevie alebo nechce vyberať, komu má dať hlas. Práve o znovuzískanie ich priazne sa chce novou masívnou propagandistickou kampaňou uchádzať Orbánova vláda. Od stredy Maďari nachádzajú v schránke obálku, ktorú keď rozbalia, tak uvidia ten najúprimnejší pohľad, akého je ich predseda vlády schopný. „Vážený maďarský občan,” oslovuje každého z 8,2 milióna adresátov Orbán v liste ozdobenom jeho domlada vyretušovaným portrétom. „Pred dvoma rokmi sme sa rozhodli, že každú dôležitú otázku budeme vzájomne konzultovať pred prijatím rozhodnutia,” píše a pripája dotazník „celonárodnej konzultácie” so šestnástimi otázkami. Občanov sa Orbán pýta, či majú banky platiť viac daní, aj keby to malo byť proti vôli EÚ, či treba zlomiť moc monopolov, zoštátniť komunálne služby, či by bolo dobré zvýšiť minimálnu mzdu i daň na luxusné tovary. „Nájde sa normálny človek, ktorý by povedal nie?” glosuje manipulatívne formulované otázky ľavicový denník Népszabadság. „Táto konzultácia je dobrá len na to, aby sa stalo to, o čom už vláda rozhodla... Celé to môže mať jediný zmysel: keď únia bude chcieť posadiť Maďarsko na lavicu hanby za jeho neortodoxnú hospodársku politiku, premiér Orbán bude môcť v Bruseli roztiahnuť ruky so slovami, že nemôže ísť proti vôli svojho ľudu,” píše Népszabadság.

Maďarskí socialisti už takmer dobehli Fidesz-KDNP

30. mája 2012 - (tasr)

Pokles podpory bloku vládnucich strán Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) pokračoval aj v uplynulom mesiaci, pričom tábor priaznivcov Maďarskej socialistickej strany (MSZP) sa mierne rozrástol a v súčasnosti je takmer rovnako veľký ako má Fidesz-KDNP. Vyplýva to z dnes zverejneného májového prieskumu inštitútu Tárki. Fidesz-KDNP by v máji volilo 16 percent respondentov, v apríli ich bolo 21 percent. Socialisti zaznamenali nárast z aprílových 13 percent na 15 percent. Pomer nerozhodných voličov stúpol za uplynulý mesiac zo 45 na 49 percent. Podpora Fideszu-KDNP výrazne klesla od prevzatia moci pred dvoma rokmi. V uvedenom období stúpol počet nerozhodných voličov a voličov, ktorí nechcú voliť. Ide najmä o voličov sklamaných z činnosti vládnucich strán. Veľkosť tábora voličov MSZP v predchádzajúcich dvoch rokoch priebežne kolísala a v uplynulom polroku mierne stúpala. Ultrapravicové opozičné Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik po počiatočnom raste v podstate stagnuje a Politika môže byť iná (LMP) sa stále pohybuje v blízkosti päťpercentného prahu vstupu do parlamentu. V máji by Jobbik volilo 11 percent voličov, v apríli to bolo deväť percent. LMP si zachovalo päťpercentnú podporu spred mesiaca.

Orbán stratil podporu voličov

29. mája 2012 - (tasr)

Blok vládnych strán Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana KDNP v uplynulých dvoch rokoch od nástupu k moci stratil polovicu svojich voličov, napriek tomu by ešte stále vyhral voľby. Premiér a predseda Fideszu Viktor Orbán v apríli dosiahol doteraz svoju najnižšiu popularitu, konštatoval dnes maďarský server Origo.hu. V parlamentných voľbách v roku 2010 získal blok Fideszu a KDNP 2.706.292 voličských hlasov, čo znamenalo 52,73-percentnú podporu. V máji 2010, kedy Fidesz a KDNP zostavovali vládu, zaznamenal inštitút Tárki 45-percentnú podporu vládnych strán, v apríli tohto roka klesol tento pomer na 21 percent. Odvtedy sa k vládnym stranám ani len nepriblížil žiadny opozičný subjekt. Podpora Maďarskej socialistickej strany (MSZP), Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik a strany Politika môže byť iná síce počas dvoch rokov kolísala, ale významne sa nemenila. MSZP v apríli dosiahla 13-percentnú podporu, Jobbik deväťpercentnú a LMP je stále okolo prahu vstupu do parlamentu. Ultrapravicový Jobbik vlani v novembri prekonal MSZP a v januári dosiahol rovnaký výsledok so socialistami. Premiér Orbán po prevzatí moci v roku 2010 bol najpopulárnejším politikom so ziskom 53 percentuálnych bodov, v apríli 2012 dosiahol už iba 26 bodov. Orbán bol najpopulárnejším v čase nástupu do prvej vlády v júli 1998, vtedy podľa inštitútu Ipsos dosiahla jeho popularita hodnotu 72 bodov a v polovici vládneho cyklu v máji 2000 klesla na 47 bodov. Od vlaňajšieho apríla premiér nedokázal prekročiť 40 bodov a v januári 2012, ako aj v prieskume v máji 2012, dosiahol menej ako 30 bodov, pričom v apríli ho s 33 percentuálnymi bodmi predbehol predseda MSZP Attila Mesterházy.

Fidesz zvolil Antala Rogána za nového predsedu parlamentnej frakcie

29. mája 2012 - (tasr)

Parlamentná frakcia Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz dnes na návrh premiéra Viktora Orbána zvolila za svojho nového predsedu Antala Rogána. Doterajší šéf poslaneckého klubu János Lázár sa ujme vedenia úradu vlády, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Rogán, ktorý je starostom 5. budapeštianskeho obvodu, bol jediným kandidátom. Ako povedal, frakcia Fideszu sa v uplynulých dvoch rokoch sústredila na problémy krajiny, v nadchádzajúcich dvoch rokoch sa zas bude musieť zaoberať problémami obyčajných ľudí. Nový predseda frakcie prijal túto funkciu na dva roky a oznámil, že sa vzdáva postu poslanca samosprávy hlavného mesta, pričom funkciu starostu si ponecháva.

Prvý terminál budapeštianskeho letiska v utorok zatvoria

29. mája 2012 - (tasr)

Spoločnosť Budapest Airport (BA), ktorá prevádzkuje Letisko Ferenca Liszta, dnes zatvorí terminál 1. Od 30. mája budú všetky letecké spoločnosti využívať iba služby terminálu 2, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Terminál 1, ktorý vznikol rekonštrukciou starého budapeštianskeho letiska Ferihegy a je bližšie k mestu, bol určený pre nízkorozpočtové letecké spoločnosti. Terminál 2A a 2B otvorili v roku 1985. Podľa BA ide o dočasné zatvorenie predbežne na päť rokov. Ako uviedol hovorca BA Mihály Hardy, pamiatkovú budovu terminálu 1 uzatvoria pre verejnosť, zostanú tu fungovať iba kancelárie leteckých spoločností. Hovorca dodal, že po krachu maďarskej národnej leteckej spoločnosti Malév sa zmenil pomer leteckých spoločností, nízkonákladové letecké spoločnosti tvoria polovicu terajších spojov. Vlani sa počet cestujúcich na budapeštianskom letisku priblížil k 9 miliónom. Kvôli uzatvoreniu terminálu budú večer demonštrovať zamestnanci letiska. Ich cieľom je poukázať na skutočnosť, že zhoršená situácia leteckej dopravy v Maďarsku škodí cestujúcim a spôsobuje obrovské straty ekonomike. Spoločnosť Malév, ktorá sa na počte cestujúcich letiska podieľala 40 %, zanikla 3. februára. Napriek tomu, že záujem nízkorozpočtových aerolínií o Budapešť stúpol, BA v tomto roku očakáva pokles počtu cestujúcich o 1,5 milióna. Výpadok bude najmä v kategórii cestujúcich, ktorí doposiaľ v maďarskej metropole prestupovali na linky na Balkán a do východoeurópskych miest. BA avizovala prepustenie zhruba štvrtiny svojich zamestnancov.

Chorvátsko obvinilo MOL, že utlmuje výrobu v INA

30. mája 2012 - (tasr / reuters)

Napätie medzi Chorvátskom a maďarským ropným a plynárenským koncernom MOL, ktorý je najväčším vlastníkom chorvátskej rafinérie INA, opäť stúpa. Vláda v Záhrebe obvinila MOL, že namiesto rozvoja, utlmuje výrobu v Chorvátsku, aby mohol zvýšiť dovoz ropných derivátov do krajiny. Podľa chorvátskeho ministra financií Slavka Linića chorvátska spoločnosť nevyužíva celú výrobnú kapacitu. Jej prevádzky pracujú v utlmenom režime, a tak sa musia ropné deriváty do krajiny dovážať zo zahraničia. To vedie k zatváraniu týchto prevádzok, čo vláda považuje za neprípustné. „To nie je politika našej vlády a nemala by to byť ani politika vlastníkov INA,” vyhlásil minister pri prezentácii nového programu lacnejších úverov pre malé podniky, ktoré bude poskytovať štátna rozvojová banka HBOR aj komerčné banky. MOL sa k obvineniam chorvátskej vlády odmietol vyjadriť. Linić a minister hospodárstva Radimir Čačić dúfajú, že sa stanú členmi dozornej rady INA, ktorú tvoria zástupcovia Chorvátska a maďarského koncernu. MOL je najväčším, ale nie väčšinovým vlastníkom akcií podniku INA, v ktorom má 47,46-% podiel a opciu na ďalších 1,6 % akcií. Chorvátsky štát má v INA 44,84-% podiel. Vzťahy medzi oboma najväčšími vlastníkmi sú napäté. Zostávajúcich zhruba 8 % akcií vlastnia totiž malí akcionári a maďarská spoločnosť sa ich pokúšala odkúpiť, aby zvýšila svoj podiel v INA na približne 55-% podiel, a získala tak kontrolu nad strategickou chorvátskou firmou. Maďarskému koncernu jeho pokus nevyšiel, ale stačil nahnevať Záhreb.

Péter Balázs: Maďarsko nemá vážnejšie konflikty iba vďaka trpezlivosti susedov

28. mája 2012 - (tasr)

Najcitlivejšou časťou maďarskej zahraničnej politiky vlády Viktora Orbána, ktorá vstúpila do druhej polovice svojho cyklu, je susedská politika. Vyhlásil to dnes exminister zahraničných vecí a pedagóg budapeštianskej Stredoeurópskej univerzity Péter Balázs, podľa ktorého za to, že Maďarsko nemá vážnejšie konflikty, možno ďakovať iba trpezlivosti susedov. V uplynulých dvoch rokoch v zahraničnej politike Maďarska nevznikli ozaj vážne konflikty, čo možno pripísať trpezlivosti a rozvážnosti susedných krajín, povedal Balázs pre maďarskú tlačovú agentúru MTI. Exminister sa domnieva, že Orbánova vláda má v súvislosti s Karpatskou kotlinou hegemónne snahy. „Úspechy - medzi nimi v otázke zlepšenia postavenia maďarskej menšiny - možno dosiahnuť iba v spolupráci so susednými krajinami, cestou rokovaní,“ zdôraznil Balázs. Na základe atmosféry prvej schôdzky Roberta Fica s Viktorom Orbánom vyjadril názor, že nová slovenská vláda nevyhľadáva konflikty. Podľa jeho slov ak existuje vôľa na riešenie existujúcich problémov vo vzájomnom vzťahu Maďarska so Slovenskom, potom sa nájde aj spôsob na ich riešenie. V otázke poskytovania maďarského občianstva by sa podľa Balázsa malo Maďarsko usilovať o spôsob, ktorý je prijateľný pre obe strany tak, aby sa zahraniční Maďari nedostali do konfliktu a aby neprišli o občianstvo, ktoré ich viaže k rodnej zemi. V súvislosti s Rumunskom Balázs poukázal na skutočnosť, že sa tam vyostruje vnútropolitická situácia, čo môže byť predzvesťou budúcich konfliktov. Balázs ocenil niektoré úspechy maďarskej diplomacie počas maďarského predsedníctva v Európskej únii v prvom polroku 2011 - najmä v otázke uzatvorenia prístupových rokovaní Chorvátska s Európskou úniou, či ukončenia Dunajskej stratégie a prijatia rámcovej rómskej stratégie. Ako však poznamenal, maďarské predsedníctvo v únii a nasledujúce obdobie bolo poznamenané medzinárodnou kritikou Maďarska. Vyvolalo ju prijímanie množstva zákonov, ktoré bolo poznačené „samoúčelnou a mocenskou logikou“, pričom chýbala medzinárodná konzultácia. Síce v Európe už nerezonujú najviac maďarské problémy, neznamená to, že sú vyriešené, zdôraznil Balázs. Pripomenul, že na žiadosť Európskeho parlamentu vyšetruje Európska komisia viaceré záležitosti a niektoré z nich už pokročili do súdnej etapy. Bývalý minister o nemecko-maďarských vzťahoch, ktoré spolu so vzťahmi Maďarska s USA označil za najdôležitejšie spojenecké vzťahy, povedal, že sú chladné, za čo môže Maďarsko. „Je to zvláštne, pretože vládne nemecké kresťanské strany patria do rovnakej straníckej rodiny ako Maďarský občiansky zväz-Fidesz, z čoho by mohol vyplývať nielen spojenecký, ale aj dôverný vzťah,“ podotkol Balázs, podľa ktorého je dobré, že Orbánova vláda venuje pozornosť otváraniu sa vzdialenejším reláciám, z ktorých vyzdvihol Rusko, Turecko, Čínu, Indiu a Brazíliu.

Sprisahanie zlého vkusu

28. mája 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarský spisovateľ Nyírő, ktorého práve pochovávajú v Rumunsku ani Drahoslav Machala si nezaslúžia pozornosť pre kvalitu svojho diela. Význam obom dodáva len politika. Je pokrytecké, keď proti pohrebu maďarského spisovateľa Józsefa Nyírőa v jeho rodnom Sedmohradsku protestujú Rumuni obdivujúci (vojnového diktátora) maršala Iona Antonesca, pripomína v denníku Romania libera historik Ovidiu Pecican. Pokrytecké je však aj to, keď predseda maďarského parlamentu László Kövér žiada oddeliť od seba Nyírőovu spisovateľskú a politickú činnosť, a to, aby sa pohreb nestal súčasťou politickej kampane. Podobne pokrytecké, ako keď funkcionárka Matice slovenskej bráni organizovanie školských besied s Drahoslavom Machalom s tým, že o napadnutí spisovateľa Tomáša Janovica na besedách nepadlo ani slovo. Nejde len o to, že Nyírőove vojnové texty vyjadrujúce obdiv k fašizmu a nemeckému nacizmu sú neoddeliteľnou súčasťou jeho literárnej činnosti a spolu s aktívnou podporou fašistického režimu šípových krížov na konci vojny sú síce nie nutným, ale predsa len pomerne logickým pokračovaním toho, čo charakterizuje aj jeho predchádzajúce „vrcholné“ diela: čiernobiele videnie, schematické postavy i afektovaná nacionálna a rasová mystika. Rovnako ako je fyzický útok na oponenta síce nie nutným, ale predsa len pomerne logickým pokračovaním Machalovho šírenia nacionalizmu a nenávisti k „iným“. Tomu sa napokon venuje tak dlho, že by mali pre nekompetentnosť prísť o miesto pedagógovia, ktorí vraj pred besedou nevedeli, že ide o „toho Machalu“. Samotný pohreb Nyírőa (spoluorganizovaný maďarským parlamentom) je od začiatku politická akcia. Je to súčasť rovnakej politickej a ideologickej kampane, ako je zaradenie Nyírőa (s ďalšími podobnými) do nového učebného plánu nanúteného maďarským školám Orbánovou vládou napriek protestom odborných pedagogických zväzov. Alebo stále častejšie odhaľovanie pamätníkov autoritárskeho vodcu Miklósa Horthyho politikmi vládnej strany, a busty komunistického diktátora Jánosa Kádára maďarskou ľavicou. Iný dôvod, než politika, boj o moc a súznenie s ich myslením pre oslavovanie Nyíröa a posielanie Machalu do škôl jednoducho neexistuje. Rovnako ako Horthy a Kádár neboli nielen demokrati, ale ani významní štátnici obetujúci sa za národ, nie sú ani Nyírő a Machala umelci a myslitelia, ktorých dielo stojí za prečítanie. Obaja síce vždy budú mať svojich obdivovateľov, priaznivcov povrchného braku s nacionálnym náterom, odvolávať sa na ich umelecké kvality je však podobné, ako označiť za veľkú spisovateľku Rosamunde Pilcherovú. Ak Kövér maďarským rodičom radí dávať svojim deťom do rúk Nyírőove knižky a Matica ich slovenským rovesníkom posiela Machalu, nepáchajú zločin len tým, že im zo sebeckých politických dôvodov podsúvajú morálne veľmi pochybné príklady. Azda ešte horšie je, že tým deťom ničia vkus. Napokon rovnako ako organizátori a účastníci Eurovízie, slúžiacej na oslavu azerbajdžanského diktátora a jeho klanu.

Maďarov s Rumunmi rozhneval zmarený pohreb

29. mája 2012 - (ik - Pravda)

Keby nešlo o smrteľne vážnu vec a v hre neboli tradične krehké vzťahy dvoch susedných štátov, tak turičný pokus Maďarov pochovať v Rumunsku dávno mŕtveho spisovateľa, ktorého Bukurešť označuje za fašistu, by vyznieval ako groteska. Po tragikomickej hre na skrývačku, keď rumunská polícia horúčkovito pátrala po urne, aby zabránila jej prepašovaniu z Maďarska, si nechcený nebožtík na spočinutie v rodnej hrude ešte bude musieť počkať. Na najväčšej národnej púti maďarských katolíkov sa na Turíce v rumunskom Sumuleu zišli státisíce veriacich. Pozostatky krajne pravicového spisovateľa Józsefa Nyirőa však rumunské úrady nedovolili priviezť v osobitnom vlaku s pútnikmi. József Nyírő (1889-1953), spisovateľ, krajne pravicový publicista a horthyovský poslanec, ktorý sa na rozdiel od dvoch tretín útlocitnejších kolegov ani po fašistickom prevrate v roku 1944 nevzdal parlamentného mandátu a s ostatnými pohlavármi režimu Šípových krížov ušiel pred Červenou armádou na Západ, bol bezmála šesť desaťročí pochovaný neďaleko Madridu, kde po vojne našiel útočisko pod ochrannými krídlami španielskeho fašistického diktátora Francisca Franca. Iba nedávno sa maďarským úradom podarilo získať súhlas Španielska na jeho exhumáciu a prevoz do Budapešti. Jeho slávnostné opätovné pochovanie si vzal pod patronát maďarský parlament a osobne jeho predseda László Kövér. Ten ceremoniál v Nyírőovom rodnom Sikulsku načasoval na turičnú nedeľu, keď sa za účasti státisícov veriacich koná v Sedmohradsku najväčšia národná púť maďarských veriacich. Navyše pohreb sa mal uskutočniť len dva týždne pred rumunskými komunálnymi voľbami, v ktorých vládny Fidesz podporuje radikálnych krajanov z Maďarskej občianskej strany na úkor umierneného Demokratického zväzu rumunských Maďarov. Hoci Bukurešť od začiatku dávala najavo, že sa jej predstava pompézneho pohrebu so sporným politickým nábojom nepáči, Budapešť si išla tvrdohlavo za svojím. Keď rumunské železnice na pokyn bukureštskej vlády minulý týždeň zrušili predbežnú dohodu, že rakvu do Sedmohradska dopraví osobitný vlak s pútnikmi, maďarské úrady neváhali dať pozostatky Nyírőa narýchlo spopolniť. Prevoz urny totiž podľa nich nepodlieha prísnym konzulárnym predpisom a je ťažšie mu administratívne zabrániť. Rumunská polícia bola napriek tomu cez víkend v pohotovosti. Jej príslušníci prehľadávali autá prichádzajúce z Maďarska. Na istý čas zadržali aj splnomocnenca maďarského parlamentu pre Nyírőov pohreb, ktorému v batožinovom priestore našli urnu. On tvrdil, že vnútri sa nachádzajú ľudské pozostatky a z pietnych dôvodov ju odmietal otvoriť. Keď policajti s odôvodnením, že pátrajú po drogách, urnu otvorili, zistili, že je prázdna a maďarský splnomocnenec chcel zrejme len odpútať ich pozornosť. Z pohrebu napokon nič nebolo, lebo pôvodné povolenie, ktoré vystavila radnica v Odorheiu Secuiescu, napadla pre formálne nedostatky župná prefektúra na súde. Ten má o veci rozhodnúť až v druhej polovici júna, viac ako týždeň po komunálnych voľbách. Hoci Nyírőa v nedeľu nepochovali, aj náhradná spomienková slávnosť vyznela ako vyvrcholenie volebnej kampane krajanských favoritov Fideszu. Tí zo zmarenia podujatia obvinili starostu mesta Odorheiu Secuiescu, ktorý kandiduje za konkurenčný Demokratický zväz. Predseda maďarského parlamentu obvinil rumunskú vládu z „nepriateľského, necivilizovaného a barbarského správania” a Demokratický zväz rumunských Maďarov zo zbabelosti. „Ľud, ktorý má takého syna, že aj jeho prach vzbudzuje strach, je predurčený na víťazstvá,” vyhlásil Kövér podľa denníka Népszabadság na spomienkovom podujatí. Rumunský premiér Victor Ponta Kövéra za jeho rolu v celom incidente i následné vyhlásenia tvrdo odsúdil. „Nie je možné, aby si na území Rumunska každý robil, čo sa mu zachce a vzdával poctu takým osobám, ktoré sú aj oficiálne protirumunské, antisemitské a známe pre svoje profašistické činy,” citoval ho portál kronika.ro. „Zabránili sme - a dobre sme spravili - podujatiu, ktoré si privlastnili extrémistické politické sily... Je absolútne neprijateľné, aby sa vysokí štátni predstavitelia Maďarska zúčastňovali na takomto provokatívnom podujatí čisto predvolebného charakteru,” dodal Ponta, ktorý chce prípad prediskutovať s premiérom Viktorom Orbánom počas jeho návštevy Bukurešti, plánovanej na koniec týždňa.

Rumuni protestujú proti pochovávaniu maďarského spisovateľa

Na spolupracovníka fašistickej strany Šípové kríže Józsefa Nyirőa spomínal aj predseda maďarského parlamentu.

28. mája 2012 - (tasr)

Rumunský premiér Victor Ponta odsúdil víkendový pokus o znovupochovanie maďarského spisovateľa Józsefa Nyirőa, ktorý spolupracoval s fašistickou stranou Šípové kríže Ferenca Szálasiho. Nyirőa podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI plánovali pochovať v nedeľu v rumunskom Odorheiu Secuiesc, napokon z aktu po zásahu rumunských úradov bolo iba spomienkové zhromaždenie, na ktorom bol prítomný aj predseda maďarského parlamentu László Kövér. „Víťazstvo je určené ľudu, ktorý má syna, ktorého ešte aj popol vzbudzuje strach“, vyhlásil pred zhruba 2000 účastníkmi zhromaždenia Kövér. Podľa neho rumunská vláda vytiahla maďarskú kartu, aby odviedla pozornosť od vážnych problémov krajiny. Ponta odsúdil pokus znovupochovať spisovateľa, ktorého považuje jeho vláda za nepriateľa Rumunska, antisemitu a sympatizanta fašizmu. Premiér Rumunska vyjadril znepokojenie aj v súvislosti s incidentmi, ktoré sa okolo tohto pokusu udiali. Urnu s popolom spisovateľa mal do Sedmohradska priniesť špeciálny vlak s maďarskými pútnikmi, čo však rumunské úrady zakázali a viaceré vozne vlaku kontrolovali. Rumunská vláda naďalej odmieta pochovanie Nyirőa na rumunskom území a podporuje rozhodnutie prefekta župy Harghita, ktorý v súvislosti s povolením pohrebu inicioval správne konanie, píše sa vo vyhlásení zverejnenom rumunskou tlačovou agentúrou Agerpress. Nedeľňajšie znovupochovanie spisovateľa, ktorý zomrel v španielskej emigrácii, sa nekonalo po tom, čo prefekt župy vyhlásil, že pôvodné povolenie na pohreb, ktoré malo formálne nedostatky, je neplatné až do ukončenia správneho konania. Organizátori pohrebu Úrad maďarského parlamentu a Nadácia za Székelyudvarhely (maďarský názov mesta Odorheiu Secuiesc) oznámili, že chcú vyhovieť platným rumunským právnym normám, preto pohreb odložia a namiesto neho uskutočnia iba spomienkové zhromaždenie. Podľa organizátorov za chybné povolenie nesie zodpovednosť primátor mesta Levente Bunta, ktorý kandidoval za Demokratické združenie rumunských Maďarov (RMDSZ). Rumunský kabinet vo svojom vyhlásení ocenil umiernený postoj RMDSZ v tom, že sa nepripojilo ku kampaňovej akcii extrémistov. Rumunská vláda považuje za nutné, aby reagovala vyvážene a v európskom duchu na zrejmú provokáciu, ktorú spáchali extrémistické politické sily v kampani regionálnych volieb, píše sa v dokumente. Rumunské vedenie tiež vyjadrilo poľutovanie, že predseda maďarského parlamentu László Kövér a predseda ultrapravicového opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona sa aj osobne podieľajú na tejto akcii a na podujatiach extrémistických politických síl. Nyirő sa stal poslancom budapeštianskeho parlamentu po druhej Viedenskej arbitráži a podporoval až do konca Szálasiho, s ktorým spolu ušiel cez Rakúsko do Nemecka. Neskôr ho prijalo Francovo Španielsko, kde aj zomrel. Vydávanie jeho kníh zakázal maďarský aj rumunský komunistický režim. Podľa maďarského ľavicového denníka Néspzava slávnostné znovupochovanie Nyirőa, ktoré organizuje maďarský parlament a zrejme sa podieľa aj na jeho financovaní, je z uvedených dôvodov škandálom. Navyše sa týmto krokom vážne zasahuje do komunálnych volieb v Rumunsku, napísal denník Népszava.

Kauza emisie - Lipšic sa odpovede od Maďarov nedočkal

1. júna 2012 - (hnonline.sk)

Nevýhodný predaj emisií garážovej firme pod cenu mala slovenskej polícii potvrdiť aj maďarská strana. O právnu pomoc požiadal ešte bývalý minister vnútra Daniel Lipšic (KDH), odpovede sa do svojho odchodu nedočkal. Emisné kvóty predalo ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Chrbeta (SNS) garážovej firme Interblue Group. Slovensko pritom malo prísť zhruba o 75 miliónov eur. Prípad vyšetruje polícia. „Mali sme verbálne prisľúbené podklady z Maďarska, urgoval som to osobne, do výmeny vlády sme však odpoveď nedostali,“ povedal pre HN Lipšic. Od Budapešti podľa Lipšica žiadali, aby potvrdila obsah stretnutia, na ktorom sa predstavitelia slovenského rezortu životného prostredia informovali o cene maďarských emisií. Hoci Maďarsko predávalo v tom čase tonu asi za 13 eur, firma Interblue Group od Slovenska odkúpila emisie po 5,05 eura za tonu. Celkovo išlo o 15 miliónov ton. Lipšic hovorí, že informácie maďarskej strany by vyšetrovateľom pomohli preukázať úmysel. Teda, že Chrbetovi ľudia vedeli o vyššej cene emisných kvót na trhu. Polícia včera nepovedala, či už má z Maďarska správy. „Vyšetrovanie v danej veci doteraz nebolo ukončené, keďže sa vykonávajú ďalšie procesné úkony, o ktorých nie je možné verejnosť informovať, ako ani o ich výsledkoch. Informácie však poskytneme hneď, ako to procesná situácia dovolí,“ uviedol policajný hovorca Michal Slivka. Chrbet včera nedvíhal mobil. Pre emisnú kauzu musel pred tromi rokmi odísť z Ficovej vlády. Spoločnosť Interblue Group mala nejasné pozadie, založila ju dánska občianka Jana Lu:tken, sídlo mala v garáži v USA. S emisnými kvótami AAU začali krajiny Európskej únie obchodovať na komoditných burzách od roku 2006. Ide o povolenky, ktoré majú krajiny pridelené na vypúšťanie CO2 do vzduchu.

D. Lipšic a J. Žitňanská opúšťajú KDH

27. mája 2012 - (tasr)

Daniel Lipšic a Jana Žitňanská vystupujú z KDH. Oznámili to dnes na tlačovej konferencii. Pravici na Slovensku podľa Lipšica chýba vízia a chýbajú jej témy. „Zajtrajším dňom sa vzdám funkcie podpredsedu KDH a odchádzam z KDH aj ako člen,” povedal Lipšic. Prekážajú mu aj kauzy pravice, ktorá podľa neho pripomína potápajúcu sa loď. Lipšic ani Žitňanská však neoznámili odchod z politiky. „Budeme sa snažiť získavať v najbližších týždňoch a mesiacoch podporu. Budeme chodiť medzi ľudí z rôznych strán aj mimo strán a pokiaľ bude mať naša vízia krajiny, kde štát a politici chránia slušných ľudí a nie oligarchov, úspech, tak sa budeme snažiť o podporu,” povedal Lipšic. „Chceme urobiť všetko preto, aby sa pravica zmenila, aby nebola len svetom širokých lakťov a hroších koží,” povedala Žitňanská.

„Odchod Daniela Lipšica z KDH sa dal očakávať“

27. mája 2012 - (tasr)

Po tom, ako sa Daniel Lipšic správal na politickej scéne v posledných mesiacoch a v posledných týždňoch pred voľbami vo funkcii ministra vnútra a podpredsedu strany, nemohol urobiť nič iné, ako vystúpiť z KDH. Myslí si to politológ Michal Horský. Odchod z KDH dnes oznámila aj ďalšia poslankyňa Národnej rady SR Jana Žitňanská. Lipšicov krok sa dal očakávať aj podľa politológa Jána Baránka. Po tom, ako expremiérka Iveta Radičová „vyzradila”, že podpredseda KDH plánuje založiť novú politickú stranu, sa už podľa Baránka nemohol uchádzať nielen o post predsedu KDH, ale ani o podpredsednícku stoličku. „Keby sme tento jeho krok mali považovať za premyslený postup založenia očakávanej novej stredopravej politickej strany, tak môžeme povedať, že to bol krok viac ako amatérsky, ktorý politik, ktorý bol niekoľko rokov v špičkovej politike, ani nemá právo uskutočniť,” povedal pre TASR Horský. Baránka vyrušilo, že Lipšic prišiel s víziou, ale neponúkol platformu. „To je chyba, lebo tí voliči, ktorí na takého niečo čakali, potrebovali mať niečo hmatateľné, čomu dajú hlas a to je v našom politickom systéme politická strana,” vysvetlil Baránek. „Je to, ako keby sa stále bál skočiť do rozbúrenej rieky a dokázal, že vie plávať,” odpovedal politológ na otázku, prečo je Lipšic opatrný hovoriť na tému novej politickej strany. Po volebnej porážke pravice v posledných voľbách očakávala verejnosť podľa Horského tri možné scenáre ďalších krokov. Prvým bol pokus zrekonštruovať vlastnú politiku a predovšetkým KDH a SDKÚ-DS mali „urobiť novú programovú a personálnu ponuku”. „Tieto dve strany zatiaľ nič také neurobili, naopak Kongres SDKÚ-DS neponúkol žiadnu novú agendu a povzbudil tých, ktorí očakávajú zrod novej pravicovej strany,” povedal Horský. Druhý scenár, ktorý sa podľa neho očakával, bolo profilovanie strednej generácie politikov, ktorí by na jeseň vystúpili so zrelým programom rekonštrukcie stredopravej politickej scény. „Za nich boli nepochybne považovaní Lipšic aj Radičová. Tí dvaja mali spoločne potenciál niečo také ako obrodu stredopravej politickej sily na Slovensku etablovať,” povedal politológ. Tretiu možnosť Horský považuje za najhoršiu pre strany pravice a pravicového voliča. „V súčasnosti sa začína etablovať 4-6-7-percentné takzvane rekonštruované SDKÚ-DS s novým lídrom a zdá sa, že po odchode Lipšica a Žitňanskej nič nebráni tomu, aby KDH zostalo na osempercentnej podpore voličov,” povedal Horský. Dodal, že najsilnejšou opozičnou silou sa stal líder OĽaNO Igor Matovič a SaS sa etabluje na šiestich percentách. „Skutočne reálny program obrody pravice sa odkladá nie na jeseň tohto roku, ale o dva-tri roky neskôr,” vyhlásil Horský.

V piatok sa začne trojdňový festival pre Krásnu Hôrku

31. mája 2012 - (sita)

Od piatku do nedele sa pod areálom hradu uskutoční Hudobný festival pre Krásnu Hôrku. Ako informuje internetová stránka obce Krásnohorské Podhradie, festival sa začne v piatok popoludní o štvrtej, na kedy je naplánované okrem iných aj vystúpenie Petra Cmoríka, Gizky Oňovej či viacerých skupín z Maďarska. V sobotu sa začína festival o jednej popoludní predstavením rozprávky Ovčiar Bebek. Ťahákom večerného vystúpenia bude Marián Greksa s rockovou verziou pesničky Krásna Hôrka. Vystúpia aj ďalšie slovenské a maďarské kapely. V nedeľu na festivale vystúpia okrem slovenských a maďarských skupín aj Frank Winter z Veľkej Británie a skupina I.M.T. Smile. Počas trojdňového festivalu bude zriadený aj filmový stan, v ktorom budú premietať krátke filmy. Vstupenka v predpredaji na jeden deň stojí osem eur a na tri dni dvanásť eur.

Lajčák sa chystá na návštevu Maďarska

31. mája 2012 - (sita)

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v piatok navštívi Maďarsko. „Hlavným cieľom návštevy je potvrdiť záujem novej slovenskej vlády na dobrosusedských a konštruktívnych vzťahoch s Maďarskom s dôrazom na ďalší posun v širokej pozitívnej agende, ktorá medzi oboma krajinami existuje,” informoval agentúru SITA tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí. Lajčák spolu so svojím maďarským kolegom Jánosom Martonyim prerokujú otázky týkajúce sa bilaterálnych vzťahov. Na programe je i výmena názorov na súčasný finančný a ekonomický vývoj v Európe a na rad tém z európskej, medzinárodnej a bezpečnostnej agendy, v ktorej Slovensko a Maďarsko zastávajú zhodné respektíve blízke stanoviská. Počas návštevy ministri zahraničných vecí už štvrtýkrát odovzdajú spoločnú cenu Dobré susedstvo a porozumenie, ktorú každoročne udeľujú osobnostiam alebo inštitúciám, ktoré významným spôsobom prispievajú k vzájomnému slovensko-maďarskému poznávaniu a porozumeniu. Súčasťou programu návštevy je i stretnutie s predstaviteľmi slovenskej menšiny v Maďarsku.

Lajčák bude v Budapešti hovoriť aj o volebnom práve zahraničných Maďarov

24. mája 2012 - (tasr)

Na svojej budúcotýždňovej návšteve v Budapešti sa minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák nevyhne ani sporným otázkam. So svojím rezortným partnerom Jánosom Martonyim majú dohodu, že preberú všetky záležitosti vzájomných vzťahov. „Aj preto sme si dali viac času, aby som mohol prísť so substantívnejšou informáciou o tom, aký je prístup a pozícia vlády SR,” poznamenal pre TASR. Do Maďarska pocestuje v piatok 1. júna. Ako poznamenal, netreba hovoriť iba o problematike, na ktorú krajiny nemajú rovnaký názor, na druhej strane vyhýbať sa takejto diskusii je nemysliteľné. „Budeme, pochopiteľne, hovoriť o všetkom, ale v rámci diplomatických rokovaní. Ešte žiadna sporná otázka sa nevyriešila prekrikovaním cez médiá,” podčiarkol Lajčák. Podstatné pre neho je nájsť pochopenie tam, kde sa Slovensko a Maďarsko nedopracujú k rovnakému názoru. S Martonyim chce okrem témy dvojakého občianstva prediskutovať aj avizovaný zákon, ktorý umožní, aby Maďari žijúci v zahraničí, majúci dvojaké občianstvo, mohli prostredníctvom listu odovzdať svoj hlas v maďarských parlamentných voľbách. O ňom hovoril počas nedávno skončeného summitu NATO v Chicagu maďarský premiér Viktor Orbán. Zároveň vyzval zahraničných Maďarov, aby čo najskôr požiadali o maďarské občianstvo. Podčiarkol, že jeho držitelia sa stanú aj občanmi Európskej únie a budú sa môcť zúčastniť najzávažnejších rozhodnutí maďarského národa vrátane volieb do parlamentu. Lajčák si nemyslí, že v danej fáze je vhodné komentovať avizovanú legislatívu. „Vynášať nejaké súdy na základe toho, že niečo bolo povedané, to by bolo neprofesionálne,” konštatoval s tým, že každý dokument treba posudzovať podľa toho, čo je v ňom napísané a do akej miery zodpovedá európskym štandardom. Slovenský šéf diplomacie ho zatiaľ nevidel. „Som si istý, že vo chvíli, ako bude mať tento zákon svoju pracovnú podobu, tak sa k nemu vyjadrí Rada Európy, prípadne ďalšie relevantné európske inštitúcie a podľa toho zaujmeme aj my stanovisko,” deklaroval.

Predá dnes Lajčák našu suverenitu?

1. júna 2012 - (Ján Slota - janslota.blog.sme.sk)

Dnes je na veľkej ceste do Budapešti minister zahraničných vecí SR M. Lajčák, ktorý sa chystá nielen stretnúť so svojím ministerským kolegom, ale aj so slovenskou menšinou v Maďarsku, a podľa bohviečích pokynov deklarovať záujem slovenskej vlády o vraj dobré vzťahy s Maďarskom. Jeden cieľ návštevy je vtipnejší než druhý. Náš minister ide deklarovať záujem o dobré vzťahy do krajiny, ktorá sa nám cez ústa J. Berényiho už otvorene chystá ukradnúť naše južné územie výzvami k autonómii. SNS bude zvedavá aj na to, s kým zo slovenskej menšiny sa minister Lajčák vlastne stretne, keďže slovenská menšina žijúca v Maďarsku už takmer vymrela, a to aj zásluhou pätolízačskej politiky bývalých slovenských vlád i tej súčasnej voči Budapešti. Bude to zrejme divadlo ústretovosti a horúcich objatí pre televízne kamery, pretože vzťahy s krajinou, ktorú reprezentujú ultraveľkomaďarskí šovinisti, treba udržiavať striktne v medziach medzinárodných právnych predpisov a neustále upozorňovať, aby ich Maďarsko dodržiavalo. M. Lajčák by mal v prvom rade žiadať rovnaké práva a podmienky pre slovenskú menšinu v Maďarsku ako má maďarská menšina žijúca na Slovensku a pre skutočné zlepšenie vzájomných vzťahov navrhnúť zrušenie Základnej zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi SR a Maďarskom, alebo iniciovať jej otvorenie, pretože Maďarsko z nej nič neplní. M. Lajčák by mal v Budapešti deklarovať aj tvrdý postoj Slovenska k dlhodobému zasahovaniu Maďarska do našich výsostne vnútroštátnych záležitostí, keď schválili novú maďarskú ústavu s exteritoriálnymi účinkami a najnovšie je to zákon o možnosti voliť zástupcov maďarského parlamentu zahraničným Maďarom. Tieto agresívne akty by mal Lajčák v mene Slovenska jednoznačne odmietnuť a upozorniť Maďarsko, v akom geopolitickom priestore a storočí sa momentálne nachádzame. Minister Lajčák rád prezentuje nadšenie z faktu, že Slovenská národná strana už nie je vo vláde, a teda nemôžeme bližšie dohliadať na jeho neschopnosť a podliezanie Bruselu aj USA, ktorých v skutočnosti tento štátny úradník reprezentuje, hoci ho platia slovenskí občania zo svojich daní. Budeme preto dvojnásobne zvedaví, ako si poradí a či Slovensku dnes v Maďarsku neurobí opäť kolosálnu hanbu, zvládne obhájiť suverenitu Slovenskej republiky a nepredá ju za hladkanie po hlave od svojich zahraničných dobrodincov, ktorí mu diktujú línie smerovania vzťahov Slovenska s Budapešťou.

Stretnutie ministra M. Lajčáka s krajanmi v Srbsku

24. mája 2012 - (tasr)

Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák navštívil 24. mája 2012 Srbskú republiku, a to ako prvý zahraničný politik po tamojších prezidentských a parlamentných voľbách. V Belehrade postupne rokoval s poprednými predstaviteľmi hlavných srbských politických strán. Na záver svojho pobytu sa M. Lajčák stretol s predstaviteľmi slovenskej komunity v Srbsku a zdôraznil, že Bratislava má záujem na jej ďalšom rozvoji. V tomto kontexte informoval o pripravovaných zmenách, pokiaľ ide o krajanskú agendu a postavenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v záujme lepšej a konštruktívnejšej vzájomnej spolupráce. Krajania informovali ministra M. Lajčáka o celom spektre otázok, ktorými aktuálne žije slovenská komunita v Srbsku.

ČR - Slovenka dosiahla, že zahraniční študenti majú nárok na zľavu v doprave

27. mája 2012 - (tasr)

Slovenke Monike Marekovej (24) z Brestovian pri Trnave, ktorá v Brne končí štúdium práva, sa podaril husarský kúsok - dokázala zmeniť české právne predpisy. Tisícky cudzincov práve vďaka jej vytrvalosti cestujú do škôl lacnejšie. Informáciu priniesol internetový server idnes.cz. Slovenka, ktorá v roku 2006 začala štúdium práva na Masarykovej univerzite v Brne, tam ešte na začiatku štúdia chcela získať zľavu na dopravu. Keď však predložila občiansky preukaz SR na železničnej stanici, dozvedela sa, že nemá nárok na zľavu. K tejto otázke sa opäť vrátila v 3. ročníku, keď bola na študijnom pobyte vo Švajčiarsku. Pri prerokúvaní rôznych prípadov uplatňovania európskeho práva v praxi si vtedy spomenula na zážitok zo železničnej stanice v Brne. Po oboznámení sa so zákonmi a judikatúrou dospela k záveru, že neposkytnutie zľavy slovenským študentom je v zmysle európskeho práva diskrimináciou zo strany českého štátu. Na list, ktorý napísala Českým železniciam (ČD) reagovali úradníci odkazom na cenový výmer, ktorý je v kompetencii rezortu financií. A tak začal kolotoč odmietavých postojov rôznych inštitúcií. Z procesných dôvodov sa podnetom slovenskej študentky nezaoberal ani český Najvyšší správny súd, nepochodila ani so sťažnosťou na Ústavný súd ČR. Napokon sa obrátila na ombudsmana Pavla Varvařovského, ktorý s jej argumentmi, podobne ako predtým pedagóg vo Švajčiarsku, súhlasil a osobne sa obrátil na Ministerstvo financií ČR. To jeho výzve vyhovelo. Výsledkom je, že od 1. januára 2012 si môžu kartičku na zľavu pre dopravu od štátnych hraníc do školy vybaviť v Česku aj všetci študenti zo zahraničia, vrátane značného počtu Monikiných krajanov.

Maďarsko má piatu najbohatšiu zásobáreň termálnej vody na svete

25. mája 2012 - (tasr)

Maďarsko disponuje piatou najbohatšou zásobárňou termálnej vody na svete. V súčasnosti funguje v Maďarsku 147 liečivých prameňov, 39 liečebných kúpeľov, 13 liečebných miest, 47 liečebných hotelov, 40 wellness hotelov a päť liečebných jaskýň. Výhodou Karpatskej kotliny je, že zemská kôra je oproti svetovému priemeru užšia takmer o desať kilometrov, preto horúca magma je bližšie k povrchu a preto je možné termálne pramene dosiahnuť v menšej hĺbke ako inde na kontinente. Ďalšou výhodou je, že pod Maďarskom sú bohaté zásobárne vody. V súčasnosti sa na povrch dostane denne v Maďarsku vyše 300 miliónov litrov termálnej vody. Termálne pramene sa nachádzajú takmer vo všetkých regiónoch krajiny. História kúpeľníctva siaha až do doby Rímskej ríše. Rimania obsadili Panóniu v dobe cisára Augusta začiatkom nášho letopočtu. Hlavným mestom provincie bolo Aquincum, ktoré leží na mieste terajšieho Starého Budína (Óbuda). Na území Budapešti objavili archeológovia doposiaľ pozostatky 21 vojenských a civilných verejných a súkromných starovekých kúpeľov. Podobné pozostatky našli napríklad aj na Zadunajsku - v Balfe, či v Tate. Po ukončení obdobia sťahovania národov sa staromaďarské kmene usadzovali v blízkosti termálnych prameňov. Napriek tomu, že ich kultúra bola charakterizovaná východnými črtami, neboli priaznivcami kúpania sa. Poznali síce priaznivé účinky niektorých prameňov, využívali ich ale iba na ošetrovanie koní. Výrazný vplyv na maďarské kúpeľníctvo zanechali Turci, ktorí obsadili toto územie v 16. storočí a pobudli na ňom 150 rokov. Viaceré turecké kúpele zostali zachované a dodnes fungujú dve v Budapešti a jedny v Jágri. Budapešť je jediným hlavným mestom na svete, ktoré má liečebné kúpele. Má vyše stovku činných termálnych prameňov, z ktorých denne vyviera 70 miliónov litrov vody. Ich teplota sa pohybuje od 21 do 78 stupňov Celzia. Széchényiho kúpele, ktoré boli prvými peštianskymi kúpeľmi, postavili začiatkom 20. storočia a sú najväčším kúpeľným komplexom v Európe. Na západe krajiny v Hévízi sa nachádza druhé najväčšie jazero na svete s termálnou vodou vhodnou na kúpanie. V juhomaďarskej Gyule sú Hradné kúpele v parku v susedstve jediného starovekého tehlového hradu na území Maďarska. Unikátne jaskynné kúpele sú na severovýchode Maďarska v Miškovci Tapolce.

Maďarov ubúda, Orbán chce financovať babyboom

27. mája 2012 - (Adriana Zsigová - Sme)

Vláda maďarského premiéra Viktora Orbána sa pod heslom „každé narodené dieťa znamená ďalšieho budúceho daňovníka“ rozhodla riešiť nízku pôrodnosť. Kým v roku 1980 malo Maďarsko 10,7 milióna obyvateľov, vlani už len necelých desať miliónov. Každý piaty pár sužuje neplodnosť. V dokumente Nový baby boom, zverejnenom v máji, pracovná skupina ministerstva hospodárstva ponúka nápady, ako primať ľudí mať deti. Veľký ohlas verejnosti a médií vzbudil hlavne návrh zmeniť dôchodkový systém. Po novom by výšku dôchodku ovplyvňoval aj počet detí - čím viac detí, tým vyšší dôchodok. Podľa denníka Blikk by zmeny boli priepastné. Bezdetný človek by dostal asi 70-tisíc forintov, rodič so štyrmi deťmi dvojnásobok. Systém ráta s tým, že rodičia budú mať deti aj preto, aby mali za seba nástupcu v platení dôchodkov, na základe princípu solidarity. Dokument obsahuje aj ďalšie nápady: prispievať mladým rodinám na bývanie a auto či zaviesť poukážky zbavené daní, ktoré by zamestnávatelia poskytovali zamestnancom na pokrytie nákladov za opatrovateľky. Rodinám s nadpriemernými príjmami má byť zabezpečené, aby mohli svoje prídavky ponúknuť chudobnejším. Návrhy vychádzajú z myšlienky, že je väčšia pravdepodobnosť narodenia ďalšieho dieťaťa, ak sa matka nevráti hneď do zamestnania. Mamičky chcú motivovať napríklad peňažnými výhodami. Rodiny by chceli stmeliť možnosťou flexibilného pracovného času, prácou z domu alebo možnosťou pracovať na čiastočný úväzok za plnú mzdu. Zmeny by sa dotkli aj vysokoškolákov. Ministerstvo navrhuje internáty pre mladé páry s deťmi za symbolický prenájom či škôlky pri internátoch. Pri narodení prvého dieťaťa by sa mal zaviesť príspevok vo výške 150-tisíc forintov. Rodiny by mali mať aj rôzne daňové úľavy. Opozícia návrhy kritizuje. Podľa socialistov (MSZP) len prehĺbia chudobu, no neriešia čím. Krajne pravicový Jobbik označil kampaň za falošnú a gýčovú, na druhej strane kritizoval aj to, prečo sa vláda politike rodičovstva nezačala venovať skôr.

Judit Bárdos: „Rada by som spolupracovala s Enikő Eszenyi“

Opäť sa nám rozrástol zoznam slovenských Maďarov, na ktorých môžeme byť právom pyšní. Úspechy mladej herečky Judity Bárdosovej sa neustále len hromadia, a diváci sa s jej menom budú stretávať čoraz častejšie. Len nedávno získala cenu Slovenskej filmovej a televíznej akadémie za najlepšiu ženskú hlavnú rolu. Pri tejto príležitosti sme sa s ňou rozprávali o jej úspechoch, cenách a o natáčaní filmu Dom.

- Rada by som spolupracovala s režisérkou Enikő Eszenyi. Nemám však veľké vzory, pretože sa ťažko posudzuje, kto je dobrým režisérom. Najradšej mám tých, ktorí majú k hercom priateľský prístup. Ale cieľom herca je hrať v dobrom predstavení, ktoré bude úspešné. A preto aj keď spolupráca s režisérom nebola príjemná, ale predstavenie bolo úspešné, na režiséra sa sťažovať nebudú. Spomedzi hercov uznávam mnohých: herečku Janu Oľhovú a skoro každého z Astorky. Máme veľmi veľa dobrých hercov v Komárne, Nitre aj Budapešti, hoci je ich tak veľa, že väčšinu mladších hercov už ani nepoznám.

Jazykový zákon doviedol ukrajinských poslancov k bitke v parlamente

25. mája 2012 - (tasr)

Návrh sporného jazykového zákona vyvolal bitku v ukrajinskom parlamente. Opoziční a vládni poslanci si tak vo štvrtok vyjasňovali rozdielne názory na to, či sa má stať ruština v niektorých častiach Ukrajiny oficiálnym jazykom, informovala dnes ruská televízna stanica RT. Bitka vypukla, keď poslanci opozície s pravoslávnymi ikonami a s transparentmi vystúpili proti návrhu legislatívy, ktorá podľa nich rozbíja ukrajinskú národnú jednotu. Búrlivá rozprava čoskoro prerástla do ostrých fyzických potýčok. Jedného poslanca z bloku expremiérky Julie Tymošenkovej museli hospitalizovať so zranením hlavy. Predseda parlamentu Volodymir Litvin bol nútený ukončiť schôdzu skôr, než sa mohlo pristúpiť k hlasovaniu. Malé množstvo odporcov zákona sa zišlo s bubnami a klaksónmi na demonštrácii pred budovou Verchovnej rady. Legislatíva predložená vládnou Stranou regiónov prezidenta Viktora Janukovyča má zaviesť používanie ruštiny v štátnych inštitúciách v oblastiach s veľkým počtom rusky hovoriaceho obyvateľstva na východe a juhu Ukrajiny. Zo zákona by profitovali aj ďalšie národnostné menšiny, ako sú Rumuni či krymskí Tatári. Podľa agentúry RIA Novosti používa ruštinu ako materinský jazyk 30-50 percent Ukrajincov. Zavedenie ruštiny ako druhého oficiálneho jazyka prisľúbil prezident Janukovyč v predvolebnej kampani v roku 2010.

Aktivista Bósza pochoduje do Bratislavy. Za slovensko-maďarské zblíženie

25. mája 2012 - (tasr)

Komárňanský podnikateľ a aktivista János Bósza známy svojimi iniciatívami smerujúcimi k dosiahnutiu autonómie južného Slovenska sa dnes ráno vydal z Komárna do Bratislavy na „Prvý pochod mieru za slovensko-maďarské zblíženie”. K Bószovmu pochodu sa v Komárne pridal jediný človek - maďarský občan. Pochod cez Veľký Meder, Dunajskú Stredu a Šamorín potrvá do pondelka, kedy chce v popoludňajších hodinách pred Grasalkovičovým palácom v Bratislave spolu s prípadnými ďalšími účastníkmi zapáliť sviečky pri Fontáne mieru. Bósza chce podujatím pripomenúť spoluobčanom a slovenským ústavným činiteľom, že „je tu čas na slovensko-maďarské zmierenie, na zabezpečenie rovnoprávnosti a práva na sebaurčenie”. V mestách, cez ktoré pôjde pochod, sa uskutočnia „priateľské rozhovory s občanmi o právach”. K pochodu sa podľa Bószu môže ktokoľvek pridať. „Od začiatku som s tým nepočítal, že prídu stovky ľudí a ani nie to je cieľom. Cieľom je dať najavo občanom aj našim politikom, že musíme prestať s tou nezmyselnou politickou neznášanlivosťou, lebo na to najviac doplatia občania,” povedal pre TASR Bósza, podľa ktorého politici na slovenskej ani maďarskej strane nič v tejto otázke nerobia, preto musia začať konať občania. V súvislosti s otázkou sebaurčenia povedal, že ak sa takéto otázky na stretnutiach s občanmi vynoria, rád vysvetlí, že autonómia neznamená rozvracanie republiky, ale presne naopak, tam, kde vytvoria autonómiu, nikde nedošlo k rozvracaniu republiky. Bószovo meno sa spája s občianskym združením Nomos regionalizmus, ktoré Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo 21. decembra 2007 a o necelé dva mesiace neskôr vydalo rozhodnutie o zrušení tejto registrácie pre porušenie zákona.

Maďarská centrálna banka nezmenila úroky

29. mája 2012 - (tasr / reuters)

Maďarská centrálna banka ani dnes nezmenila kľúčovú úrokovú sadzbu a ponechala ju na úrovni 7 %, už piaty mesiac v rade, napriek tomu, že ekonomika krajiny sa už prepadla do recesie. Analytici ale takéto rozhodnutie Menového výboru očakávali. Situácia v svetovej aj domácej ekonomike je napätá a banka sa tak snaží ochrániť domácu menu forint. Maďarsko je veľmi zraniteľné voči otrasom na trhoch, ktoré môže vyvolať dlhová kríza eurozóny aj preto, lebo jeho vzťahy s medzinárodným veriteľmi sú stále napäté. Kabinet v Budapešti dúfa, že sa mu na jeseň podarí uzavrieť dohodu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou (EÚ) o pohotovostnej úverovej linke. Centrálna banka by podľa analytikov mohla potom znížiť úrokovú sadzbu na 6,5 %. Maďarsko potrebuje zastaviť rast výnosov zo svojich dlhopisov. Schválenie úveru by bolo pozitívnym signálom smerom k investorom po dvoch rokoch neštandardných opatrní a mimoriadnych krízových daní, ktorými sa vláda snaží získať peniaze na zaplátanie dier v rozpočte. MMF je podľa vlastných slov pripravený schváliť úver Maďarsku ihneď po tom, ako zmení sporný zákon, ktorý obmedzuje nezávislosť centrálnej banky. Parlament by mal o novelizácii tohto zákona hlasovať na budúci týždeň, ale zatiaľ nie je isté, či v plnej miere vyhovie požiadavkám MMF a EÚ a odstráni všetky sporné body.

Orbán poradil Ficovi novú daň na banky

25. mája 2012 - (Branislav Toma - Pravda)

Bankovou daňou a mimoriadnym odvodom pre banky premiér Robert Fico s hľadaním peňazí v bankách nekončí. Fico po stredajšom neformálnom stretnutí lídrov EÚ v Bruseli vážne uvažuje aj nad daňou s finančných transakcií, ktorú by opäť platili banky. Ako spomínanú daň zaviesť napriek tomu, že v celej únii nebude, Ficovi na rokovaní poradil maďarský premiér Viktor Orbán. „Ak vymysleli spôsob, akým sa túto daň oplatí zaviesť aj na národnej úrovni, tak by sme ju prijali aj my, pretože banky si zaslúžia byť viac zdanené. V časoch, keď sa na krízu skladajú bežní ľudia, tak aj finančné domy dosahujúce rekordné zisky musia zaplatiť viac,” povedal Fico pri návrate z Bruselu. Doteraz Fico tvrdil, že Slovensko daň z finančných transakcií zavedie v závislosti od toho, či s ňou budú súhlasiť aj iné štáty. Európsky parlament síce práve v stredu zavedenie dane schválil od roku 2015. Verdikt má však len odporúčací charakter. Cez Radu EÚ dané opatrenie zrejme neprejde. Daň z finančných transakcií odmieta predovšetkým Veľká Británia, ktorej premiér Dávid Cameron ju označil za hrozbu pre postavenie Londýna ako globálneho finančného centra. „Pri témach európskych dlhopisov a dani z finančných transakcií boli naozaj veľmi rozdielne názory a obávam sa, že pravdepodobne ťažko na európskej úrovni dosiahneme dohodu,” povedal Fico. Maďarsko však už v týchto dňoch daň z finančných transakcií platnú od budúceho roku schválilo. Predstavovať má 0,1 percenta zo všetkých transakcií. Štátna kasa sa má vďaka dani naplniť v prepočte asi o 430 miliónov eur ročne. Maďarsko má aj bankovú daň a mimoriadne ide zdaniť aj podniky z odvetví energetiky, telekomunikácií či verejnoprospešných služieb. Krajina za časť z týchto opatrení čelí kritike Bruselu a tiež hrozbe arbitráží za narušenie hospodárskej súťaže. Banky v krajine krátia investície, obmedzujú napríklad počet svojich pobočiek. Na Slovensku bankový sektor vlani v čistom zarobil vyše 670 miliónov eur. Fico už oznámil, že chce cez vyššiu bankovú daň a mimoriadny odvod zo zisku dostať od bánk za dva roky dodatočných 175 miliónov eur. Už po tom, čo od bánk minulá vláda začala cez bankovú daň vyberať 80 miliónov eur, banky zdraželi úvery. Fico tvrdí, že prehlbovať sa to nebude. „Finančné domy zo ziskov sanujú svoje zahraničné matky. Tie majú nedostatok kapitálu, a tak sa ho snažia rôznymi spôsobmi dostať z našich bánk. Vyššie dane preto nebudú znamenať nedostatok úverov, keďže tieto peniaze by tak či tak odišli zo Slovenska,” hovorí slovenský premiér. Fico v Bruseli zopakoval, že vláda chce znížiť deficit verejných financií a zároveň hľadať peniaze na hospodársky rast. Po bruselskom rokovaní sa počíta s tým, že sa posilní základné imanie Európskej investičnej banky a Brusel povolí presun dosiaľ nevyčerpaných 82 miliárd z eurofondov. Slovensko chce časť peňazí presunúť na riešenia nezamestnanosti mladých a podporu investičných projektov vo fabrikách. Tretím spôsobom, ako podporiť rast, by mali byť projektové dlhopisy. „Pri problematike projektových dlhopisov bola zväčša zhoda,” dodal Fico. Únia by sa cez ne zaručila za pôžičky na financovanie cezhraničných dopravných, energetických a komunikačných projektov. Už tento a budúci rok by EÚ použila 230 miliónov zo svojho rozpočtu ako záruku v kombináciami s garanciami od EIB. Napriek tomu, že sa experti štátov eurozóny v stredu dohodli, že každý štát by si mal pripraviť vlastný plán pre prípad, že Grécko sa rozhodne odísť, lídri EÚ sa zatiaľ zhodujú v tom, že budú podporovať, aby krajina pri eure zostala. Plán, čo po opustení Grécka, si už oficiálne robí napríklad Taliansko. Potrebný hospodársky rast po rokoch recesie, ktorí by Grékov mohol presvedčiť, chce únia zabezpečiť cez štrukturálne fondy. Únia však trvá na tom, aby Gréci splácali poskytnutú finančnú pomoc. Gréci, však ešte viac šetriť odmietajú, a tak je obava, že v júnových voľbách zvíťazia euroskeptici. Eurozóna už Grékom od roku 2010 poskytla spolu s Medzinárodným menovým fondom 150 miliárd eur. Odchod Grécka z eurozóny by podľa rôznych analýz mohol každého Slováka nepriamo stáť stovky eur. Väčšie dosahy cez šírenie krízy na Španielsko a Taliansko a následný rozpad eurozóny už analytici na rozdiel od vlaňajška po posilnení bánk a eurovalov spomínajú menej.

Orbán verí, že únia Maďarsku obnoví prístup k fondom

25. mája 2012 - (sita)

Maďarsko podniklo kroky na zníženie rozpočtového deficitu a očakáva, že EÚ prehodnotí svoje rozhodnutie, ktorým krajine zmrazila čerpanie takmer 500 mil. eur z prostriedkov Kohézneho fondu. Vyhlásil to v piatok maďarský premiér Viktor Orbán. Ministri financií členských štátov EÚ v marci pre opakované porušovanie pravidiel Maďarsku pozastavili prístup k prostriedkom z Kohézneho fondu. Budapešti má nedostatky odstrániť do júna tohto roku. V opačnom prípade krajine hrozí trvalé zmrazenie dotácií, čo by malo negatívne odpady na oslabenú ekonomiku. „To minimum, čo si zaslúžime, je rovnocenné zaobchádzanie a to, aby sa skoršie nespravodlivé rozhodnutie o zmrazení prostriedkov vyčlenených pre Maďarsko zrušilo, aby sa anulovalo,” povedal Orbán pre maďarskú verejnoprávnu stanicu MR1-Kossuth. Hrubý domáci produkt Maďarska v prvom kvartáli klesol o 0,7 % a v medziročnom porovnaní tak vykázal prepad po prvýkrát od roku 2009. Budapešt sa usiluje aj o získanie preventívnej úverovej linky od Medzinárodného menového fondu (MMF) s cieľom stabilizovať ekonomiku a znížiť náklady na pôžičky. Maďarská vláda tvrdí, že vďaka najnovším opatreniam, akými sú daň z finančných transakcií alebo nová daň z telefonických hovorov, v tomto a budúcom roku pohodlne splní limity EÚ pre výšku rozpočtových schodkov. Ministri financií členských štátov EÚ rozhodnutie o zmrazení prostriedkov Maďarsku opäť posúdia 22. júna.

Orbán odmietol správu USA o stave ľudských práv v Maďarsku

25. mája 2012 - (tasr)

Maďarská vláda nesúhlasí so správou Ministerstva zahraničných vecí USA, zverejnenej vo štvrtok, ktorá konštatovala, že v Maďarsku dochádza k diskriminácii Rómov. Tlačovej agentúre MTI to povedal štátny tajomník maďarskej vlády pre komunikáciu Zoltán Kovács. Medzi najvážnejšie problémy vlaňajšieho roka v Maďarsku označila správa spoločenskú segregáciu a diskrimináciu Rómov i násilnú extrémnu pravicu. Diskriminácia Rómov podľa rezortu diplomacie USA ďalej zhoršila ich prístup k vzdelávaniu, zamestnávaniu a zdravotníckej starostlivosti. „Podľa nášho vnímania v Maďarsku neexistuje diskriminácia Rómov,” zdôraznil Kovács a dodal, že správa spomína separátne negatívne prípady, pričom maďarská vláda systematickými a ucelenými programami podporuje integráciu Rómov a ich zamestnávanie. Maďarský štátny tajomník konštatoval, že Budapešť čo najrozhodnejšie vystupuje proti extrémistom a ochraňuje práva menšín. Pripomenul, že Maďarsko upravilo právne normy týkajúce sa šírenia nenávisti a pochodov polovojenských organizácií. Kovács vyjadril nádej, že prax aplikovania ustanovení novej maďarskej ústavy čoskoro vyvráti kritiku, že v Maďarsku nefunguje systém bŕzd a protiváh. Podľa správy amerického Štátneho departmentu, ktorá hodnotí stav ľudských práv v roku 2011 v 200 krajinách sveta, sa extrémna pravica v Maďarsku posilnila - polovojenské organizácie robia verejné kampane, ktorých cieľom je zastrašovanie, šírenie nenávisti voči Rómom a iným menšinám. Maďarská vláda začala aplikovať zákon, ktorý obmedzuje slobodu tlače, čo vo všeobecnosti posilňuje vplyv vlády na médiá. Popritom parlament prijal novú ústavu a vyše 20 ústavných zákonov. Zákony týkajúce sa justičného systému, cirkví a slobody tlače vzbudzujú obavy, pretože môžu podkopať demokratické inštitúty krajiny tým, že zrušili systém protiváh a bŕzd, píše sa v správe. Maďarská polícia používa prehnane veľkú silu voči podozrivým, najmä voči Rómom. Ďalším problémom v oblasti ľudských práv je príliš rozsiahla právomoc, ktorá môže viesť k samocenzúre. Podľa správy negatívom v Maďarsku je prepúšťanie zamestnancov verejnoprávnych médií, čoraz zaujatejšie spravodajstvo v týchto médiách či vymenovanie blízkej známej premiéra Viktora Orbána Tünde Handóovej za šéfku Celoštátneho súdneho úradu.

Extrémisti v Maďarsku posilňujú, tvrdia Spojené štáty

Extrémna pravica v Maďarsku sa v roku 2011 posilnila. Polovojenské organizácie robia verejné kampane, ktorých cieľom je zastrašovanie a šírenie nenávisti voči Rómom a iným menšinám cituje internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság zo správy americkej diplomacie o stave ľudských práv. Medzi najvážnejšie problémy vlaňajšieho roka v Maďarsku zaradila správa spoločenskú segregáciu, diskrimináciu Rómov a násilnú extrémnu pravicu. Diskriminácia Rómov podľa rezortu diplomacie USA ďalej zhoršila ich prístup ku vzdelávaniu, zamestnávaniu a k zdravotníckej starostlivosti. Maďarská vláda začala aplikovať zákon, ktorý obmedzuje slobodu tlače, čo vo všeobecnosti posilňuje vplyv vlády na médiá. Popritom parlament prijal novú ústavu a vyše 20 ústavných zákonov.

Slováci patria v rámci OECD medzi najmenej šťastných

28. mája 2012 - (sita)

Dánsko je najšťastnejšou krajinou v rámci členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vyplýva to z rebríčka ktorý organizácia zverejnila na svojej internetovej stránke. Dánsko tak obhájilo svoje prvenstvo z predchádzajúcich rokov. Na druhej priečke sa umiestnilo Nórsko, tretie bolo Holandsko. Slovensko sa umiestnilo na 29. mieste, Česko je na 24. priečke a Maďarsko skončilo na 34. mieste a uzatvorilo tak poradie všetkých členov OECD. Rebríček okrem krajín OECD zahŕňa aj Rusko a Brazíliu, hodnotí sa tak 36 krajín. OECD vydáva rebríček každý rok. Posudzuje v ňom ekonomický rozvoj, školstvo, zdravie, ako aj zamestnanosť, sociálny systém a všeobecnú spokojnosť ľudí so svojím životom.

Chceme ostať mimo eurozóny, tvrdí maďarský minister

31. mája 2012 - (tasr)

Voči eurozóne prebieha valutová vojna. Maďarsko musí zostať za každú cenu mimo eurozóny, vyhlásil v rozhovore pre dnešné vydanie maďarského ekonomického týždenníka Heti Válasz maďarský minister hospodárstva György Matolcsy. Treba urobiť všetko proti tomu, aby sa Európska únia stala centralizovanou ríšou a aby nanútila Maďarsku vstup do eurozóny. Ďalšie posilnenie bruselskej moci by znamenalo odobratie sebaurčenia maďarského štátu, ktoré by bolo potrebné k hospodárskemu rozmachu Maďarska, povedal Matolcsy. Podľa neho ani centralizovanie moci únie po roku 2008 nebolo úspešné, ba naopak, Európska komisia (EK) prijímala sériu chybných politických a finančných rozhodnutí. Komisia zle rieši krízu eurozóny, nie je schopná zastaviť rýchly prepad globálneho a ekonomického významu Európy, dodal minister.

Maďarská vláda pripravuje rozšírenie elektrárne v Paksi

30. mája 2012 - (tasr)

Pod vedením maďarského premiéra Viktora Orbána vznikne trojčlenná komisia, ktorá pripraví rozhodnutia v súvislosti s rozšírením atómovej elektrárne v Paksi. Informovalo o tom dnes internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság, ktoré sa odvoláva na vládne vyhlásenie. Ďalšími členmi komisie bude ministerka národného rozvoja Zsuzsa Némethová a minister národného hospodárstva György Matolcsy. Orbánova vláda považuje rozširovanie elektrárne Paksi z hľadiska národného hospodárstva za „mimoriadne dôležité” a z hľadiska energetickej bezpečnosti za „zásadné”. Dva nové bloky elektrárne by bolo potrebné dať do prevádzky v období rokov 2020 až 2030, aby mohli účinne prispieť k udržateľnému rozvoju ekonomiky, cituje denník z vyhlásenia vlády. Koncom minulého roka premiér Orbán uviedol, že cieľom vlády je, aby jadrová energia pokrývala až 60 % celkových energetických potrieb krajiny. V súčasnosti je to 40 %, ktoré zabezpečuje maďarská jadrová elektráreň v Paksi so štyrmi reaktormi. Jadrová elektráreň v Paksi funguje od roku 1976. Pôvodne plánovaná životnosť blokov sa skončí v období medzi rokmi 2012-2017. V roku 2001 začali realizovať program predĺženia životnosti o 20 rokov. V súčasnosti využíva štyri reaktory typu VVER, čo je ľahkovodný typ reaktora sovietskeho dizajnu. Spoločne majú reaktory inštalovaný výkon okolo 2000 MW.

Ročne zomrie v Maďarsku zhruba 30 týraných detí

24. mája 2012 - (tasr)

Ročne zomrie v Maďarsku zhruba 30 týraných a zanedbaných detí. Medzi členskými krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je Maďarsko z tohto pohľadu štvrtou najhoršou krajinou, píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Podľa Zsuzsanny Kovácsovej z Celoštátneho ústavu zdravia detí je ohrozených desať percent maďarských detí dovedna vyše 200-tisíc. Násiliu sú vystavené tisíce detí a niekoľko desiatok tisíc detí je zanedbaných; z nich ročne zomrie okolo 30. Najhoršia situácia je podľa jej vyjadrenia na východe a na severe krajiny. V roku 2009 vykonal maďarský ochranca ľudských práv - ombudsman - prieskum, z ktorého vyplynulo, že povinnosť hlásenia prípadov zlého zaobchádzania s deťmi splnili škôlky a sociálni kurátori na 50 percent, policajti na 13 percent a lekári iba na 0,2 percenta. Úrad ombudsmana na základe prieskumu vypracoval metodológiu postupu pre prípad, keď sa vyskytne týranie či zanedbávanie dieťaťa.

Maloobchodný predaj v Maďarsku prekvapujúco ožil

24. mája 2012 - (tasr / rttnews)

Maloobchodný predaj v Maďarsku v marci prekvapujúco ožil a prvýkrát po troch mesiacoch vykázal rast. Informoval o tom dnes štatistický úrad v Budapešti. Podľa jeho údajov sa tržby maďarských maloobchodníkov po očistení od kalendárnych vplyvov v marci zvýšili medziročne o 0,9 %. Na porovnanie, vo februári klesol maloobchodný predaj v susednej krajine o 1,3 %. Analytici preto očakávali, že aj v marci sa zníži, a to v priemere o 0,8 %. V medzimesačnom porovnaní sa obrat maďarských maloobchodníkov očistený od sezónnych vplyvov v marci prvýkrát po troch mesiacoch zvýšil, a to o 0,5 %. Za celý 1. kvartál 2011 však zostali maloobchodné tržby v Maďarsku na rovnakej úrovni ako v prvých troch mesiacoch minulého roka.

Blíži sa aukcia diel Ladislava Mednyánszkeho

24. mája 2012 - (soga/wbn/pr)

Takmer 2000 návštevníkov mohlo obdivovať desaťročia stratenú a znovu nájdenú zbierku diel najdrahšie predávaného slovenského autora Ladislava Mednyánszkeho. Vyvrcholením mesiac trvajúcej výstavy, sprevádzanej vedeckým katalógom, na ktorom sa okrem pracovníkov SOGY podieľali odborníci zo Slovenskej a Maďarskej národnej galérie a Maďarskej akadémie vied bude exkluzívna večerná aukcia 29. mája 2012. Ponúknutých bude 127 diel tohto významného umelca, ktoré podľa slov kurátora výstavy a autora projektu Júliusa Barcziho „určite naplnia zberateľské očakávania aj tých najnáročnejších zberateľov, no na druhej strane si na svoje prídu aj drobní a strední zberatelia. Na aukcii očakávame účasť aj štátnych zbierkotvorných inštitúcií.“ Diela v hodnote niekoľko sto až niekoľko desiatok tisíc eur patria k tomu najlepšiemu z Mednyánszkeho tvorby, ktorý priamo nadviazal na rakúske a francúzske umelecké trendy konca 19. storočia. Celková hodnota zbierky sa odhaduje na viac ako 1 000 000 EUR. Aukcia však nie je jedinou rozlúčkou s výstavou, ktorá je právom považovaná za kultúrnu udalosť roka. V nedeľu 27. mája o 16:00 hod. bude kurátor výstavy komentovať diela a záujemcom ozrejmí aj zákulisie príprav tohto projektu.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/151-aktuality3-aktuality3/755-160-vroie-narodenia-l-mednyanszkeho

Slovenské prebudenie v Maďarsku očami Mateja Šipického

24. mája 2012 - (slovenskezahranicie.sk)

Do pozornosti návštevníkov nášho portálu dávame najnovšie číslo LITERÁRNEHO (dvoj) TÝŽDENNÍKA. Z pestrého a tematicky i žánrovo príťažlivého obsahu 16-stranového časopisu, ktorý vydáva Spolok slovenských spisovateľov, v kontexte života krajanských komunít v zahraničí nepochybne zaujme rozsiahle interview Etely Farkašovej s Prof. Matejom Šipickým, DrSc., slovenským rodákom z Békešskej Čaby, významným vedcom - genetikom, čestným členom Učenej spoločnosti Slovenskej akadémie vied, významným krajanským aktivistom z prostredia Slovákov žijúcich v Maďarsku. Autorka interview, významná slovenská publicistka a spisovateľka Etela Farkašová, dôverne poznajúc - ako sa v úvode samotného rozhovoru čitateľovi priznáva, profesora M. Šipického desaťročia, prechádza skrze aktivity a historické vedomie jedného z najuznávanejších a odborne i ľudsky akceptovaných Slovákov v Maďarsku, od koreňov a utvárania slovenskej identity svojho hosťa až po jeho názory o nie práve vľúdnej skice „predobrazu“ najbližšej budúcnosti Slovákov v Maďarsku. A to všetko cez prizmu jeho profesijného napredovania, aktivít pri zrode Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, až po nie najpriaznivejšie podmienky udržania či rozvíjania národnej identity Slovákov v Maďarsku v súčasnosti, o perspektívach a víziách životaschopnosti slovenskej národnostnej menšiny, desaťročia podrobovanej v krajine nášho suseda asimilácii, nevraviac. Z rozsiahleho inšpiratívneho interview aj v súvislosti s vyššie uvedeným, si dovolím odcitovať záver.

M. ŠIPICKÝ: - Slovenské krajanské spoločenstvo v Maďarsku sa dostalo do veľmi kritickej situácie, ale nie sú lepšie na tom ani ostatné menšiny. Pravdepodobne nepreháňal prvý menšinový ombudsman, keď sa pri odstúpení z funkcie vyjadril, že asimilácia menšín v Maďarsku je dovŕšená. So štipkou optimizmu však môžeme povedať, že je ešte pár tisíc občanov, ktorí sa držia slovenských koreňov, a tí by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Ale čiu pozornosť? Maďarskej alebo slovenskej vlády? V Európskej únii zatiaľ prevláda názor, že každý štát samá starať o vlastné vnútorné menšiny. Takže o nás sa má starať maďarská vláda. Okrem toho, v týchto časoch národného obrodenia v Maďarsku, zbližovanie sa slovenskej menšiny s materskou krajinou môže vyvolať v niektorých politických kruhoch všelijaké, pravdepodobne nielen priaznivé reakcie. Takže istá opatrnosť určite nezaškodí. Napriek tomu si myslím, že SR by nám mohla ešte veľa pomôcť najmä v školstve, pri vydávaní publikácií, podporou výskumu, prostredníctvom informovania domácej verejnosti o krajanských aktivitách a podobne.

V najnovšom dvojčísle Literárneho týždenníka (19-20, 2012), ktoré vyšlo 23. mája, sa v interview s Prof. Matejom Šipickým dočítate, prirodzene, oveľa viac:

http://www.matica.sk/download_file_f.php?id=277589

Maďarský prezident vrátil novelu mediálneho zákona

31. mája 2012 - (tasr)

Maďarský prezident János Áder dnes oznámil, že novelu mediálneho zákona, prijatú 24. mája, nepodpíše a vráti ju parlamentu. Hlava štátu podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zdôraznila, že právna norma je v súlade s ústavou, má však procesnú chybu, ktorú je potrebné odstrániť. Podľa Ádera parlament v procese prijímania tohto zákona urobil bližšie nešpecifikovanú chybu, preto ju vracia späť, aby tým umožnil zákonodarnému zboru odstrániť nedostatok. „Vyžaduje si to princíp právnej istoty a ústavnosti. Úprimne verím, že zásadným záujmom Maďarska je, aby teraz a ani v budúcnosti nikto nemohol z formálnych, či procesných dôvodov, alebo pohnútok spochybniť platnosť tohto ústavného zákona,” cituje MTI z Áderovho vyhlásenia. Poslanci v súlade s decembrovým verdiktom ústavného súdu schválili 24. mája zmeny mediálneho zákona. Za novely hlasovali poslanci vládnych strán, pozmeňujúce návrhy opozície neboli schválené. Úprava sa dotkla ustanovení o ochrane zdroja informácií. Do právnej normy zasadili niekoľko prvkov záruky, v zmysle ktorých nie je možné požadovať od redakcie či novinára, aby zverejnili svoj zdroj informácií. Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) po prijatí zákona vyhlásila, že očakáva od prezidenta republiky Jánosa Ádera, že novely mediálneho zákona nepodpíše a obráti sa s ňou na ústavný súd. Socialista László Mandúr povedal, že cieľ i obsah prijatej právnej normy, ako aj samotný proces prijatia novely, sú poburujúce. Zdôraznil, že v novelizovanom zákone sú prijaté všeobecné normy, ktorých cieľom ale je znemožnenie opozičnej rozhlasovej stanice Klubrádió. Obavy v súvislosti s maďarským mediálnym zákonom opätovne vyjadrila 16. mája európska komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová. Rada Európy (RE) so sídlom v Štrasburgu vydala expertnú správu, v ktorej okrem iného žiadala posilnenie pravidiel ochrany informačných zdrojov novinárov, vytvorenie možnosti právneho odvolania sa voči rozhodnutiam komisára pre médiá a odpolitizovanie procesu vymenúvania mediálnych orgánov. Maďarský ústavný súd v rozhodnutí vydanom vlani 19. decembra kritizoval okrem iného rozsah právomocí mediálneho orgánu a mediálneho komisára. Tieto právomoci podľa súdu protiústavne obmedzujú slobodu tlačených médií. Súd zrušil príslušné ustanovenia k 31. máju.

Maďari ustúpili Európe, zmiernili cenzúru novín

25. mája 2012 - (čtk)

Maďarský parlament včera zmiernil znenie mediálneho zákona, ktoré vyvolalo po minuloročnom zavedení ostrú kritiku. Úprava je reakciou na rozhodnutie maďarského Ústavného súdu, ktorý označil časti zákona z dielne vlády Viktora Orbána za nelegálne. Nové pravidlá by mali predovšetkým zlepšiť ochranu zdrojov novinárov. Po úprave mediálneho zákona už Národný mediálny a komunikačný úrad, ktorý vznikol vlani v januári, nebude môcť nútiť novinárov, aby prezradili svoje zdroje. Túto právomoc bude mať len súd, a to iba v prípade, že pôjde o závažné porušenie zákona a justícia nebude mať možnosť získať potrebné informácie bez spolupráce s novinármi. Schválená úprava tiež obmedzuje možnosť cenzúry v maďarských tlačených médiách, ktorá sa stretla s veľkým nesúhlasom Európskej komisie. Jej obsah už nebude podliehať kontrole Národného mediálneho a komunikačného úradu. Obsah audiovizuálnych médií však úrad bude môcť kontrolovať naďalej. Úrad takisto príde o právomoc rozhodovať spory o porušení súkromia v novinách. Riešiť ich bude výhradne súd. Úrad bude iba dozerať na to, či médiá nepropagujú etnickú a náboženskú nenávisť alebo neporušujú ústavný poriadok.

Maďarskí novinári už nebudú musieť vyzrádzať svoje zdroje

24. mája 2012 - (sita)

Maďarský parlament vo štvrtok schválil novelu mediálneho zákona z dielne premiéra Viktora Orbána, ktorý je už dávnejšie terčom ostrej kritiky zo strany európskych inštitúcií. Za zmeny v spornej legislatíve hlasovalo 257 poslancov, 51 ďalších bolo proti. Medzi hlavné novinky patrí uzákonenie garancie ochrany novinárskych zdrojov. Žurnalistov odteraz - až na niektoré výnimky - úrady v Maďarsku nebudú môcť nútiť, aby pod hrozbou trestného stíhania vyzrádzali svojich informátorov. Novelizáciu už stihla privítať aj Rada Európy. Mediálny zákon z dielne Orbánovej vládnej koalície začal platiť 1. januára 2011. Maďari ho už pod tlakom EÚ a Rady Európy čiastočne upravili, podľa kritikov však nie dostatočne, keďže zmeny sa netýkali najproblematickejších častí zákona, ktoré sa snažia o reguláciu obsahu médií. Okrem spomínanej povinnosti novinára prezradiť svoj zdroj a prílišných právomocí Národného úradu pre médiá a telekomunikácie išlo aj o astronomické pokuty, ktoré môžu médiá dostať. Ďalším problémom bola príliš úzka prepojenosť regulačných úradov s vládou.

Maďarský parlament schválil zmeny kritizovaného mediálneho zákona

24. mája 2012 - (tasr)

Poslanci maďarského parlamentu schválili dnes zmeny mediálneho zákona v súlade s decembrovým verdiktom ústavného súdu. Ako uviedla agentúra MTI, za novely hlasovalo 257 poslancov vládnych strán. V prípade ustanovení, ktorých zmena si vyžiadala dvojtretinovú väčšinu poslancov, hlasovalo proti návrhu 51 poslancov, a v prípade ustanovení, pre zmenu ktorých stačila väčšina poslancov, bolo proti 52 poslancov. Počet poslancov, ktorí súhlasili s návrhom, sa nemenil. Úprava sa dotkla ustanovení o ochrane zdroja informácií. Do právnej normy zasadili niekoľko prvkov záruky, v zmysle ktorých nie je možné požadovať redakciu, alebo novinára, aby zverejnil svoj zdroj informácií. Procesné normy, týkajúce sa informátorov, obsahuje občiansky a aj trestný zákonník a v budúcnosti ochrana zdrojov informácií bude zaradená i do zákona o priestupkoch. Poslanci odmietli pozmeňujúce návrhy opozície. Poslanec opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Mandúr prijatej novele vytkol, že umožňuje nejednoznačný výklad. Obavy v súvislosti s maďarským mediálnym zákonom opätovne vyjadrila 16. mája európska komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová. Uviedla, že Rada Európy (RE) so sídlom v Štrasburgu vydala expertnú správu o maďarskom mediálnom zákone, a konštatovala, že správa je potvrdením nezávislej strany, že Európska komisia (EK) mala oprávnené obavy. Správa RE požadovala okrem iného posilnenie pravidiel ochrany informačných zdrojov novinárov, vytvorenie možnosti právneho odvolania sa voči rozhodnutiam komisára pre médiá a odpolitizovanie procesu vymenúvania mediálnych orgánov. EK už predtým považovala za problematickú ochranu zdrojov novinárov, ako aj viazanie možnosti použiť citáty na povolenie. Maďarský ústavný súd v rozhodnutí vydanom vlani 19. decembra kritizoval okrem iného rozsah právomocí mediálneho orgánu a mediálneho komisára. Tieto právomoci podľa súdu protiústavne obmedzujú slobodu tlačených médií. Súd zrušil príslušné ustanovenia k 31. máju. Keďže ide o ústavné zákony, k ich úprave je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov poslancov.

Malinovú si pozvali psychiatri

Na podnet prokuratúry idú znalci skúmať psychický stav Hedvigy Malinovej z leta 2006.

25. mája 2012 - (Matúš Burčík - Sme)

Duševný stav Hedvigy Malinovej spred takmer šiestich rokov majú preskúmať znalci zo psychiatrie, ktorých do kauzy najnovšie prizvala Generálna prokuratúra. Informoval o tom denník Új Szó. Malinová­-Žáková stále čelí obvineniu z krivej výpovede o útoku dvoch holohlavých mladíkov v auguste 2006 za to, že hovorila po maďarsky. Teraz dostala výzvu, aby 5. júna prišla na znalecké vyšetrenie do Bratislavy. Príkaz na vyšetrenie duševného stavu vydal na základe podnetu prokuratúry Okresný súd v Nitre. Lehotu na vypracovanie posudku určil prokurátor Jaroslav Kozolka v uznesení z 30. apríla do dvoch mesiacov. Advokát Roman Kvasnica namieta, že prokuratúra chce vyšetrovať stav Malinovej v roku 2006, hoci súdny príkaz sa vzťahuje len na súčasný stav jeho klientky. „Z príkazu sudcu vyplýva, že má pochybnosť iba o tom, či obvinená netrpí duševnou poruchou, ktorá znižuje jej rozpoznávacie, prípadne ovládacie schopnosti.“ Prokurátor sformuloval pätnásť otázok, na ktoré majú dať znalci odpoveď. Napríklad, či obvinená netrpela v auguste 2006 duševnou poruchou a či bola schopná chápať zmysel trestného konania. Alebo či má motiváciu na skresľovanie skutočnosti. Cieľom je podľa uznesenia overiť postup ošetrujúcich lekárov Lászlóa Sárközyho a Jozefa Hašta. Kvasnica tvrdí, že účelom je ich spochybnenie. Aké budú jeho ďalšie kroky, nechcel konkretizovať. Podkladom na skúmanie majú byť aj nahrávky z výsluchu Malinovej na policajnej stanici 9. septembra 2006 a z tlačovej besedy, ktorú mala štyri dni po tom. Prípad Malinová, ktorý po nástupe vlády Smeru, SNS a HZDS, vyostril slovensko-maďarské vzťahy, prokuratúra rieši od septembra 2007. Predchádzajúce policajné vyšetrovanie sa skončilo tým, že napadnutie, tak ako ho Malinová opísala, sa nestalo. Premiér Robert Fico s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom (obaja Smer) ju vtedy označili za klamárku. Na tlačovej besede ukazovali jej blúzku ako dôkaz. Kabinet Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ) začiatkom roka vyjadril Malinovej poľutovanie a pripustil pochybnosti o rešpektovaní jej práv. Bývalý šéf prokuratúry Dobroslav Trnka už niekoľkokrát avizoval ukončenie vyšetrovania. Naposledy vlani v októbri.

Menšinová kultúra prejde k Maďaričovi

31. mája 2012 - (sita)

Kompetencie úradu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý sa Ficova vláda rozhodla neobsadiť, by mali sčasti prejsť pod ministra kultúry. Rezort diplomacie by zas mal zastrešiť starostlivosť o komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Vyplýva to z návrhu novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (kompetenčný zákon), ktorý dnes schválila vláda. Navrhovaná účinnosť je v prípade schválenia novely parlamentom od 1. septembra tohto roka, časti ustanovení od 1. januára 2013. Zo zákona plánujú vypustiť ustanovenia o tom, že podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, má na starosti oblasť ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti. Vicepremiér sa podľa tejto časti zákona spolupodieľal aj na výchove a vzdelávaní - vrátane výchovy a vzdelávania národnostných menšín, podpore kultúry národnostných menšín a rozdeľovaní peňazí určených na presadzovanie a dodržiavanie ľudských práv, na kultúru národnostných menšín a rodovú rovnosť. V jeho kompetencii boli aj úlohy, ktoré sa týkajú televízneho a rozhlasového vysielania v jazykoch národnostných menšín. Ministerstvo kultúry podľa navrhovaného materiálu prevezme kultúru národnostných menšín. V minulosti práve táto oblasť zaznamenala opačný presun - kultúra národnostných menšín sa vtedy „sťahovala” z rezortu kultúry na úrad vlády k vicepremiérovi bez ministerstva. Teraz sa aj majetok štátu, ktorý prešiel do správy úradu vlády, vráti do správy ministerstva. Minister kultúry by mal mať aj doterajšiu povinnosť vicepremiéra predkladať vláde raz za dva roky správu o stave používania jazykov menšín na území SR, ktorá vyplýva zo zákona o používaní jazyka národnostných menšín a jeho noviel. Ministerstvo kultúry bude riešiť aj správne delikty, ak nedôjde k uplatneniu práv používateľov jazykov menšín, ktoré im zákon dáva. Rezort má rozhodovať aj o udeľovaní pokút za takéto delikty. Ministerstvu zahraničných vecí má pribudnúť nová oblasť pôsobnosti - výkon štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Ministerstvo má po novom rozhodovať o vydaní osvedčenia, že daný človek má postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a povedie evidenciu týchto osvedčení. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa má podľa predloženej novely kompetenčného zákona zrušiť k 1. septembru, funkcie predsedu a podpredsedu by mali zaniknúť. Šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák však pri uvádzaní nového predsedu úradu Igora Furdíka ubezpečil, že to nebude znamenať jeho úplný koniec. „Úrad ako taký sa nezruší, zmení sa právny status Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí,” povedal Lajčák 11. mája. V navrhovanom texte novely sa spomína, že MZV môže zriadiť na plnenie svojich nových úloh rozpočtovú organizáciu. Rezort diplomacie by mal rozhodovať aj o prideľovaní dotácií, ktorými sa financujú aktivity na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. V návrhu sa uvádzajú aj presné pravidlá pre poskytnutie dotácie na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a dotácie na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatných prejavov intolerancie zo strany MZV, ktoré jej po novom majú patriť do kompetencie namiesto úradu vlády. Ministerstvo vnútra má prevziať prideľovanie dotácií na riešenie mimoriadne nepriaznivej situácie rómskej komunity. Stálym poradným orgánom vlády sa má stať okrem Legislatívnej rady vlády, Hospodárskej rady vlády a Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť aj Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie.

Ficova vláda chystá viaceré presuny

24. mája 2012 - (Miroslav Kern - Sme)

Presun agendy cestovného ruchu z dopravy na hospodárstvo, stavebného dohľadu z dopravy pod ministerstvo vnútra či obchodnej diplomacie zo zahraničia opäť na hospodárstvo. Takéto zmeny kompetenčného zákona sú zatiaľ stále len v hlavách ministrov a Smer ich ešte nedoriešil. Z novely kompetenčného zákona, ktorému sa práve skončilo medzirezortné pripomienkovanie, totiž vyplýva, že kabinet Roberta Fica ide zatiaľ meniť len právomoci vicepremiéra. Od podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny sa presunú pod ministerstvo kultúry, zahraničia či pod Úrad vlády. „Ďalšie zmeny kompetenčného zákona sme pripravení urobiť v nadväznosti na požiadavky jednotlivých rezortov,“ hovorí šéf tlačového odboru Úradu vlády Erik Tomáš. Zrušenie úradu vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny pobúrilo mimovládne organizácie. „Presadzovanie ľudských práv a rodovej rovnosti by tak stratilo inštitucionálnezabezpečenie. Vyzývame vládu, aby stiahla novelu z legislatívneho procesu, vymenovala podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a iniciovala širokú verejnú diskusiu,“ píšu mimovládky. Odpoveď Úradu vlády o novele kompetenčného zákona zatiaľ necháva otvorené všetky možnosti - píše sa v nej o „analýze jednotlivých aspektov novely“, „diskusii o tomto materiáli“ či o tom, že „výsledná podoba bude predmetom dohody všetkých rezortov“.

Fico podporí eurobondy a daň z finančných transakcií

23. mája 2012 - (sita)

Obsahom rokovaní má byť predovšetkým téma zavedenia eurobondov, ako aj podpora hospodárskeho rastu. Eurobondy, teda spoločné dlhopisy eurozóny, sú spôsobom vzájomného zdieľania dlhu. Väčšina krajín EU by si tak mohla peniaze požičiavať za výrazne nižší úrok, na čo by doplatili predovšetkým Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Francúzsko. Na stôl ich priniesol novozvolený francúzsky premiér Hollande. „Tu máme predstavu, že eurobondy prinášajú viac výhod ako nevýhod,” skonštatoval Fico, ktorý ich vníma ako nový pohľad na útok proti európskemu dlhu a zadlženosti. Slovenský premiér sa na neformálnej večeri chystá podporiť aj zavedenie tzv. projektových dlhopisov. „Je to skôr technika, ktorá sa využíva v angloamerickom finančnom systéme ako v Európe, ale takéto niečo by nám určite pomohlo,” povedal. Fico podporí aj zavedenie dane z finančných transakcií na európskej úrovni. „Stále sledujeme to, čo urobilo Maďarsko, čo chystajú Rakúšania, ale na európskej úrovni by to bolo podstatne zaujímavejšie,” povedal novinárom ešte počas letu do Bruselu. Lídri európskych krajín budú na stredajšom stretnutí rokovať aj o navýšení kapitálu Európskej investičnej banky (EIB). Na stôl sa určite dostane aj téma Grécka, hoci nefiguruje ako formálny bod programu. Podľa výsledkov stretnutia pripraví odborný aparát európskej rady podklady na summit EÚ, ktorý sa uskutoční 28. až 29. júna v Bruseli a na ktorom sa prijmú formálne rozhodnutia. „Je to veľmi dôležité, čo sa na tej večeri dnes povie a aká tam bude atmosféra,” uzavrel Fico.

Voľby 2012: Klesá či stúpa radikálny nacionalizmus a extrémizmus?

V doteraz publikovaných analýzach a komentároch, venovaných slovenským parlamentným voľbám 2012, prvoplánovo zaznievalo najmä vyhodnotenie ich najvýznamnejších výsledkov - nadpriemerne vysoký zisk Smeru-SD, ktorý umožnil tejto strane vytvoriť jednofarebnú vládu, slabší výsledok etablovaných stredo-pravých strán, úspech nového zoskupenia Obyčajní ľudia, opakovaný neúspech SMK a definitívny zánik ĽS-HZDS. Jednou z najčastejšie prezentovaných tém bolo aj fiasko SNS, ktorá sa nedostala do parlamentu. - Slabší volebný výsledok SNS (4.55% hlasov zúčastnených voličov) nepochybne zohral svoju úlohu pri formovaní definitívnej podoby pomeru síl na slovenskej politickej scéne. V uverejňovaných komentároch sa dosť často objavoval názor, že absencia SNS ako parlamentnej resp. vládnej strany by mala viesť k zníženiu miery radikálneho nacionalizmu a xenofóbie v slovenskej politike. Takéto očakávanie má nepochybne racionálny základ a hoci SNS nebola (a ani nie je) jedinou slovenskou stranou, ktorá hrala resp. hrá etnickou a rasovou kartou, zmiznutie jej radikálnej protimaďarskej a protirómskej rétoriky z novinových strán, televíznych obrazoviek a rozhlasového vysielania bude mať určite pozitívny vplyv na celkovú atmosféru v spoločnosti.

Kádár dostane mobilnú sochu

24. mája 2012 - (Ivan Drábek - Pravda)

Už za jeho života po ňom pomenovali éru. Maďarsku vládol celých 32 rokov. Sté výročie narodenia Jánosa Kádára, komunistického vodcu z rokov 1956 až 1988, si Maďari v sobotu pripomenú iba skromne. Hŕstka jeho stúpencov mu neďaleko budapeštianskej stanice Keleti odhalí bustu, ktorú po spomienkovom obrade pri hrobe odvezie so sebou. To, že vedenie cintorína nepovolilo nastálo umiestniť do kameňa vytesanú Kádárovu podobizeň pri jeho náhrobku, ukazuje, ako je postoj spoločnosti k otcovi „gulášového komunizmu” rozdelený. „Aj keby nám dali povolenie, mnohí ma upozornili, že v terajšej politickej atmosfére nemá zmysel natrvalo nechať sochu vonku,” rezignovane konštatoval pre portál Index Attila Moravcsik, predseda Spolku priateľov Jánosa Kádára. Znesväcovanie pamätníkov je dnes v Maďarsku v móde. Len v noci na stredu niekto v Budapešti obvešal prasacími paprčami sochu švédskeho diplomata Raoula Wallenberga, ktorý za vojny zachránil tisíce maďarských Židov. Krátko predtým jeden antifašista oblial červenou farbou novoodhalenú sochu regenta Mikósa Horthyho, Hitlerovho vojnového spojenca. „Je to prejav netrpezlivosti, ktorá vzrastá v maďarskej spoločnosti,” myslí si analytik Zoltán Kiszelly. „Ľudia hľadajú nepriateľov na poli politických symbolov. Nejde len o to, že niekto neznáša Kádára a iný Horthyho. Prebudená nenávisť potrebuje svoje objekty, na ktorých sa môže vybiť,” hovorí pre Pravdu. Kádár, ktorý sa narodil ako János Csermanek, nemanželské dieťa pôvodom Slovenky z Hurbanova, ani 23 rokov po smrti neodpočíva v pokoji. Pred piatimi rokmi mu dodnes neodhalení páchatelia rozkopali hrob a odvliekli so sebou lebku a väčšinu kostí, ako aj urnu s popolom jeho manželky, tiež pôvodom Slovenky, ktorá zomrela tri roky po mužovi. Predpokladaní ultrapravicoví extrémisti po sebe zanechali sprejový nápis: „Vrah a zradca nesmie spočívať vo svätej zemi.” Nie sú to však len krajní pravičiari, ktorí Kádárovi nevedia zabudnúť, že k moci prišiel na sovietskych tankoch a po krvavom potlačení protikomunistického povstania dal popraviť zosadeného premiéra Imre Nagya. Ani Charles Gati, renomovaný americký historik maďarského pôvodu, ktorý po roku 1956 ušiel na západ, nedokáže Kádára vnímať len ako dobráckeho otca tzv. gulášového komunizmu, najumiernenejšieho režimu zo všetkých sovietskych satelitov. „Ak by sme ho hodnotili podľa jeho najlepšieho obdobia od roku 1962 do 1985, potom Kádár bol veľmi talentovaný a šikovný politik. Keby som tam žil a mal z toho úžitok, keď Maďarsko bolo akýmsi vlažným odvarom oproti Československu, Rumunsku, Bulharsku či východnému Nemecku, potom by som možno zmýšľal inak a vedel mu odpustiť, čo spravil po roku 1956. Takto to však nedokážem,” povedal Gati pre Pravdu. Po troch rokoch krutého zúčtovania s revolucionármi Kádár uvoľnil režim a stalinistické heslo „Kto nie je s nami, je proti nám” obrátil naruby na „Kto nie je proti nám, je s nami”. Maďarsko premenil na najveselší barak východného bloku, ako ho vtedy so závisťou nazývali Česi, Slováci či východní Nemci. Podľa publicistu Paula Lendvaia Kádár uzavrel s ľudom akúsi tichú dohodu. „V čase rozkvetu zrelého kádárizmu sa verejný a súkromný život riadil podľa hesla: „My hore politizujeme - vy dolu žijete”, píše Lendvai v novej knihe Premrhaná krajina. Prieskumy verejnej mienky v Maďarsku ukazujú, že Kádár má medzi Maďarmi stále viac stúpencov ako odporcov. Niekdajšia nostalgia po kádárovskej ére však postupne slabne. „Ľudia mali radi vypočítateľnosť tých čias,” hovorí analytik Kiszelly. „Bolo to posledné obdobie všeobecného blahobytu, keď sa im dobre žilo. Dnes sa na to však už začínajú pozerať inak. Kým vtedy stačil trabant, wartburg či škodovka, teraz už treba mať opel a volkswagen. Niekdajšia životná úroveň s rovnostárskym relatívnym dostatkom by sa už mladším generáciám málila,” dodáva. A prečo je okolo hodnotenia Kádárovej historickej úlohy stále toľko vášní? „Je to vec uhla pohľadu,” tvrdí Kiszelly. „Kým pravičiari vidia iba jeho krvavý príchod k moci a prisluhovanie Moskve, ľavica je zahľadená do neskoršieho obdobia, ktorým Kádár podľa nej vytvoril predpoklady na pokojnú zmenu režimu,” dodáva.

Odhalili bustu Jánosa Kádára, mal by sto rokov

26. mája 2012 - (tasr)

Bustu niekdajšieho dlhoročného prvého muža maďarskej štátostrany MSZP Jánosa Kádára odhalili dnes pri mieste jeho posledného odpočinku v Budapešti za účasti asi troch stovák ľudí. Stalo sa tak presne v deň nedožitých 100. narodenín kontroverzne vnímanej postavy novodobých maďarských dejín. Bustu, ktorú umiestnia zrejme v jednej z kancelárií nástupníckej Robotníckej strany, odhalil renomovaný maďarský spisovateľ György Moldova. Medzi hosťami boli aj prominentní predstavitelia niekdajšieho režimu Béla Biszku, exminister vnútra zodpovedný za porevolučné represálie po roku 1956, či dlhoročný tajomník ÚV MSZP pre ideológiu a propagandu János Berecz. Priezvisko si postupne zmenil na Csermanek a v roku 1944 v záujme uľahčenia politickej kariéry na typicky maďarské priezvisko Kádár. Svoje stranícke pôsobenia začal v roku 1930 v ilegálnom Maďarskom združení mladých komunistických robotníkov a v Maďarskej strane komunistov. Kádár sa podieľal na nástupe stalinistického režimu komunistu Mátyása Rákosiho, na príprave vykonštruovaných procesov i na potlačení maďarskej revolúcie z roku 1956. Na druhej strane bol sám v rokoch 1951-1954 politickým väzňom Rákosiho režimu a po prevzatí moci v roku 1956 sa snažil dištancovať od stalinizmu. Od novembra 1956 až do smrti bol János Kádár považovaný za prvého muža Maďarska. Jeho vládnutie prinieslo v 60. rokoch 20. storočia isté uvoľnenie spoločenskej situácie. V rámci krajín sovietskeho bloku bolo Maďarsko považované za jeden z najliberálnejších režimov. Kádár sa snažil získať legitimitu k svojmu vládnutiu postupným zlepšovaním životných podmienok obyvateľstva, ktoré však bolo dosiahnuté za cenu veľkého zahraničného zadlženia, ktoré v 80. rokoch priviedlo Maďarsko k ťažkej ekonomickej kríze. Tzv. „gulášový socializmus” umožnil v krajine relatívne hladký prechod k demokracii v rokoch 1988-1990. János Kádár zomrel 6. júla 1989 v deň, v ktorý maďarský najvyšší súd vyniesol oslobodzujúci verdikt v obnovenom procese okolo prípadu po potlačení revolúcie popraveného premiéra Imre Nagya. V celonárodnej ankete v roku 1999 Kádára zvolili za tretiu najvýznamnejšiu osobnosť Maďarov všetkých čias a vôbec najvýznamnejšieho Maďara 20. storočia.

Atentát

25. mája 2012 - (Lukáš Krivošík - aktuality.sk)

V nedeľu uplynie 70 rokov od atentátu na Reinharda Heydricha - jedného z najvyšších predstaviteľov Tretej ríše, architekta holokaustu a kata českého národa. Uskutočnili ho Čech Jan Kubiš a Slovák Jozef Gabčík.

Čas na pripomenutie hrdinov

Na odvážny čin československých parašutistov, ktorých do Prahy vyslala exilová vláda v Londýne, svet nikdy nezabudol. No najmä my Slováci by sme účasť svojho krajana na atentáte mohli propagovať lepšie. Nikto iný to za nás neurobí. Gabčíkovi síce zlyhal v rozhodujúcej chvíli samopal, no vďaka tomu, že vbehol Heydrichovmu autu do cesty, jeho šofér dostal pokyn zastaviť. Ako sa ukázalo, išlo o osudovú chybu nacistického pohlavára. Dalo to totiž Kubišovi šancu hodiť po nacistovi bombu. Heydrich pri útoku utrpel rozsiahle vnútorné zranenia a 4. júna 1942 zomrel v nemocnici na otravu krvi. Ako reakciu na atentát rozpútali Nemci v Protektoráte Čechy a Morava bezpríkladný teror. Povraždili tisíce ľudí a vypálili obce Lidice a Ležáky. Samotní parašutisti zahynuli 18. júna 1942 v boji, v pražskom kostole Cyrila a Metoda. No atentát na vysokopostaveného nacistu, ktorého Hitler označoval za nenahraditeľného, dodal československému odboju i exilovej vláde v Londýne veľké meno vo svete. Briti reagovali stiahnutím svojho podpisu spod Mníchovskej dohody, vďaka čomu mohlo byť po vojne Československo obnovené aj s jeho stratenými pohraničnými oblasťami (s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorú si pripojil Sovietsky zväz). Heydrichovo krvavé vyčíňanie v Čechách a na Morave malo dopad aj na povojnový politický vývoj v našej krajine. Stratégiou nacistov bolo na jednej strane zdecimovať české elity, a na druhej strane, skorumpovať českú robotnícku vrstvu sociálnymi výhodami a prísľubom istej práce v prospech vojnového úsilia Ríše. Vysokoškolskí profesori i študenti, umelci, armádni generáli, či príslušníci strednej vrstvy - v nich všetkých prežívali demokratické ideály Masarykovej prvej republiky. Nacisti to vedeli a túto vrstvu Čechov chceli zlomiť nemilosrdnými represáliami. Je možné, že volebný úspech komunistov na západ od rieky Moravy v roku 1946 bol spôsobený aj touto dvojitou politikou nacistov počas vojny. Jednoducho, práve tie vrstvy obyvateľstva, ktoré by za normálnych okolností boli oporou demokracie a komunistom by kládli odpor, Nemci zdecimovali už počas vojny.

Reklama atentátom

Samozrejme, o zabití Heydricha bolo napísaných veľa kníh a natočených niekoľko filmov. V roku 1964 nakrútil český režisér Jiří Sequens čiernobiely film Atentát. V roku 1975 prišiel dokonca americký film Operation Daybreak. Samozrejme, obom sa dá vyčítať množstvo nepresností v detailoch. K tomu treba prirátať niekoľko dokumentárnych snímok a filmy, odohrávajúce sa počas heydrichiády ako Lidice z roku 2011, či Vyšší princip z roku 1960. Za zmienku určite stojí aj román HHhH francúzskeho autora Laurenta Bineta, ktorý v roku 2010 dostal prestížnu Goncourtovu cenu za románovú prvotinu a popri krajine galského kohúta vyšiel i vo Veľkej Británii, či Spojených štátoch. A prirodzene, možno si ho kúpiť i v našich kníhkupectvách. Atentát na Heydricha je udalosťou, ktorá presahuje kontext Slovenska a Česka. Preto by s osobnosťou Gabčíka mohli viac pracovať aj tí, čo majú na starosti marketing a povesť našej krajiny v zahraničí, nehovoriac o politikoch. Len si predstavme, čo by z atentátu na Heydricha urobili Američania, keby ho zabili oni! Máme tu jeden skvelý príbeh z nedávnej minulosti, s dramatickou zápletkou a potenciálom zaujať aj časť ľudí mimo Slovenska. Nenechajme spomienku na Jozefa Gabčíka umrieť.

Heydricha mohli aj otráviť alebo zabiť vo vlaku

Zastupujúci ríšsky protektor Reinhard Heydrich mohol zomrieť pri výbuchu vlaku, byť otrávený prudkým jedom alebo zastrelený priamo na Pražskom hrade. S týmito možnosťami totiž počítal pôvodný plán na atentát. Variant útoku na idúce auto bol ale od začiatku odporúčaný odborníkmi a stal sa pred 70 rokmi Heydrichovi osudným.

Menšinové európske denníky si vymieňajú skúsenosti o svojom financovaní

25. mája 2012 - (tasr)

Vyše 70 zástupcov 30 redakcií z 12 európskych krajín združených v organizácii MIDAS, sa dnes stretlo na svojom výročnom valnom zhromaždení v Bratislave. „Do programu sme zaradili tematiku financovania menšinových denníkov v Európe a postavenie maďarskej menšiny na Slovensku,” pre TASR povedal Norbert Molnár, šéfredaktor maďarského denníka Új Szó, ktorý je spoluorganizátorom podujatia a jediný slovenský zástupca v MIDAS. Podľa neho chceli spoznať spôsoby financovania menšinových novín v rôznych krajinách. Napríklad slovinský denník v Taliansku je podporovaný v plnom rozsahu vládou, ale nemecký denník v Taliansku nedostáva od štátu žiadne peniaze. Delegáti sa dozvedajú ako je to vo Fínsku, Rumunsku, Česku, Turecku, Španielsku a iných krajinách. „My dostávame od vlády granty na kulturálno-intelektuálne alebo regionálno-kulturálne projekty, čo predstavuje asi dve percenta bagetu. Žijeme z predaja a inzercie, ako ostatné denníky na Slovensku,” dodal Molnár. Po celodennom rokovaní a diskusii o rôznych modeloch financovania, ich výhodách, nevýhodách a vplyvoch na nezávislosť médií zakončia valné zhromaždenie slávnostným večerným odovzdávaním cien MIDAS a Otta von Habsburga. Tie sa každoročne udeľujú novinárom za zásluhy v oblasti ochrany a propagácie práv menšín. Laureátkou ceny MIDAS sa tento rok stane Mária Vrabecová za sériu článkov o prípade Hedvigy Malinovej publikovaných v denníku Új Szó. Cenu Otta von Habsburga odovzdá jeho syn Karl von Habsburg istanbulskej novinárke Constanse Letsch, ktorá prispieva do britského denníka The Guardian. Je to druhý prípad ocenenia slovenského novinára, keď v roku 2010 cenu Otta von Habsburga získal šéfredaktor slovenského časopisu Týždeň Štefan Hríb.

Bratislava bude v piatok hostiť združenie menšinových denníkov

23. mája 2012 - (tasr)

Valné zhromaždenie združenia európskych menšinových denníkov (MIDAS) bude tento piatok (25. mája) hostiť Bratislava. Slovensko v združení, ktoré spája 30 denníkov z 12 európskych krajín zastupuje maďarský denník Új Szó, ktorý je aj spoluorganizátorom akcie. „Súčasťou podujatia bude aj okrúhly stôl na tému financovania menšinových médií v Európe, v rámci ktorého budú zúčastnení diskutovať o rôznych modeloch financovania, ich výhodách, nevýhodách a vplyvoch na nezávislosť médií. Vo večerných hodinách sa uskutoční odovzdávanie cien MIDAS a Otta von Habsburga, ktoré sa každoročne udeľujú novinárom za zásluhy v oblasti ochrany a propagácie práv menšín,” priblížila Helga Thurová z redakcie denníka Új Szó. Slávnostného odovzdávania cien sa zúčastní aj syn Otta von Habsburga, Karl. Cenu MIDAS by si v tomto roku mala odniesť novinárka Mária Vrabec (Új Szó) za sériu článkov o prípade Hedvigy Malinovej. Ocenenie Otta von Habsburga bude udelené novinárke Constanse Letsch z britského denníka The Guardian. Nositeľom tejto ceny bol v roku 2010 aj šéfredaktor časopisu.týždeň Štefan Hríb.

Lučenec - Na výstave Remeslá Novohradu je aj zárubňa z už nejestvujúceho mlyna

24. mája 2012 - (tasr)

Cechové truhlice sa stali najobdivovanejšou atrakciou výstavy Remeslá v Novohrade včera a dnes, ktorú návštevníkom aktuálne ponúka Novohradské múzeum a galéria v Lučenci. Ako pre TASR povedala kurátorka výstavy Michaela Škodová, najmä najmladším návštevníkom sa páči bohatá výzdoba, podľa ktorej hádajú, akí remeselníci truhlicu vlastnili. Fascinujúce na starých truhliciach sú aj tajné zásuvky, ktoré sa otvárajú iba vďaka rôznym mechanizmom. Novohradské múzeum a galéria v Lučenci vystavuje zbierkové predmety o remeslách ešte do 30. júna. Na jednom mieste sústredili predmety z vlastných zbierok, ale pomohli im aj kolegovia z Hradného múzea vo Fiľakove. „Napriek tomu, že obyvateľmi Novohradu boli v minulosti najmä roľníci a pastieri, okrem poľnohospodárstva a domáckej výroby sa venovali aj remeselnej činnosti. Remeselníci v mestách Lučenec a Fiľakovo a na hradných panstvách v Haliči a Divíne sa združovali do cechov, či už samostatných alebo spoločných. V zbierkach Novohradského múzea a galérie sa, žiaľ, nachádza len niekoľko hmotných pamiatok bohatej cechovej histórie Novohradu. Konkrétne je to cechová truhlica, cechový krčah a zápisnica hrnčiarskeho cechu z Haliče, zvolávacia tabuľka cechu halenárov z Lučenca, pečatidlá cechu obuvníkov z Divína, hrebenárov a združeného cechu. V našich depozitároch sa však nachádza množstvo rôzneho náradia a nástrojov, čo nás priviedlo k myšlienke pripraviť túto výstavu a pootvoriť tak dvere, za ktorými sa rodili nádherné a puntičkársky spracované výrobky,” povedala Škodová. Na výstave v Lučenci možno po prvý raz vidieť aj autentickú kováčsku dielňu či pozostalosť majstra remenára z Lučenca. Množstvo predmetov vystavujú vôbec prvýkrát. „K najzaujímavejším exponátom výstavy Remeslá Novohradu včera a dnes určite patrí drevená zárubňa, ktorá dokumentuje existenciu mlynov na území Novohradu. Pochádza z mlyna v Boľkovciach. Bola osadená v roku 1826. Ako zbierkový predmet sa do múzea dostala po zbúraní mlyna. Na prvý pohľad sa od ostatných dobových zárubní nelíši, k mlynárstvu ju priraďuje výzdoba v podobe vyrezávaného erbu,” doplnila etnologička Novohradského múzea a galérie a kurátorka výstavy v Lučenci.

Čo znamená Hungaria a Hungarus

Predkovia Maďarov sa nikdy vo vlastnom jazyku neoznačovali za Uhrov

14. mája 2012 - (SNN)

Slovenská odborná terminológia sa vyvíja a dotvára nielen v nových vedných odboroch, ale aj v jej takpovediac klasických odvetviach, ako je jazykoveda, história, etnografia, politológia, ale aj publicistika. Matica slovenská pripravila 18. apríla 2012 terminologické kolokvium k problému používania vlastných mien Hungaria - Uhorsko - Magyarország - Maďarsko a k etnonymám Hungarus - Uhor - Maďar. Kolokvium otvoril predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, ktorý vyzdvihol potrebu pátrať po pôvode základných termínov k dejinám, lebo iba tak ich možno vnímať syntetickým pohľadom. So vstupnými referátmi vystúpili prof. PhDr. Richard Marsina, doc. PhDr. Miloš Marek Marek, PhD., PhDr. Milan Majtán, DrSc., a Roman Michelko. Richard Marsina dospel k záveru, že v intitulatúrach uhorských panovníkov na najstarších zachovaných listinách sa nevyskytuje termín označujúci krajinu - Hungaria, resp. Ungaria, ale panovník je titulovaný ako „rex Ungrorum“, „krales Hungrias“, „rex Pannoniorum“ (kráľ Uhrov, Panóncov). Milan Majtán zdôraznil, že v slovenčine sa vlastné meno Uher, Uhrin, označujúce človeka maďarskej národnosti, používalo oveľa skôr ako etnonymum Maďar, ktoré máme doložené iba od 18. storočia. Príspevky z kolokvia v skrátenej podobe budeme v najbližších číslach SNN uverejňovať na pokračovanie. Termín Uhor (v cudzích jazykoch Ungarus, Hungarus, Węgier, Unger) nie je iba pomenovaním etnika, ale po celý stredovek najmä menom obyvateľa krajiny, zaberajúcej celú Karpatskú kotlinu. Odkiaľ sa vzal termín Uhor? Nad týmto etnonymom si lámu hlavu historici a jazykovedci už dlhý čas. Treba zdôrazniť, že predkovia Maďarov sa vo vlastnom jazyku tak nikdy neoznačovali. V literatúre sa názov Hungari odvádza od slova „onoguri“, resp. „ugri“ a pod. Je veľmi nepravdepodobné, aby to tak vzniklo, lebo Onoguri boli pre predkov Maďarov cudzím kmeňom. Hoci sa pomenovanie Ugri dáva do súvislosti so starým označením Ugra - Jugra - oblasti na východ od stredného Uralu, obývanej najpríbuznejším etnikom Maďarov označovaných Chanty-Mansi. Ťažko teda nájsť súvislosť medzi pomenovaním Hungari - Hungaria a Ugra a Hungar - Onogur, najmä ju aj seriózne dokázať. V starých kronikách a listinách si európski a arabskí analisti plietli nomádov, ktorí sa na brehoch Dunaja a Tisy zjednotili pod kmeňom Meder, s Turkami, Avarmi aj Hunmi. Anonymova kronika ponúka tiež jedno vysvetlenie. Pokúsme sa z tejto informácie logicky sformulovať racionálnu hypotézu, že prichádzajúce vojensko-nomádske kmene dostali pomenovanie Ungari - Hungari až po prechode karpatských priesmykov a po ich vstupe (údajne pod vodcom kmeňového zväzu Álmoša) do Potisia (v roku 896). Išlo práve o oblasť povodia rieky Uh: „Vtedy Knieža Almoš a jeho pohlavári vošli do hradu Ung, nesmrteľným bohom vykonali veľké obete a slávili veľkú hostinu po štyri dni.... po prísahe všetkých svojich ešte za svojho života ustanovil svojho syna Arpáda za knieža a veliteľa. Tak bol Arpád nazvaný kniežaťom Uhorska (Ungaria) a od Uhu (Ung) boli všetci jeho vojaci nazvaní Uhrami (Ungari) v reči cudzorodých.“ V Potisí na rieke Uh (vtedy ešte s nosovkou a s g - Ung, Ong) ležali centrá potiských Slovenov, predkov dnešných (východných) Slovákov. Jazykovednou metódou sa dá odvodiť aj pravdepodobný názov tejto ich krajiny. Vychádzajúc z názvu rieky Ung - k názvu krajiny Ungava - Ungrava. Hoci Anonymus spája opis vstupu Álmoša do mesta Ung s útekom legendárneho slovenského kniežaťa Laborca, jeho vykreslenie tejto udalosti, kde nespomína nijaké dobýjanie hradiska iba vstup, veľkolepú oslavu a prísahu, svedčí skôr o uzavretí aliancie medzi potiskými Slovenmi a Álmošovou vojenskou družinou. Usadené maďarské vojenské družiny v tomto slovanskom kniežatstve nastolili na určitý čas svoju prvú územnú správu (kniežací hrob v Zemplíne). Tá zrejme prebrala názov a právnu legitimitu slovenskej Ung(r)avy s koreňom slova ako v mene rieky Ung -Uh. Podobné procesy vtedy prebiehali na viacerých miestach Európy. Usadlej roľníckej populácii, akou naši predkovia odnepamäti boli, totiž viac vyhovovala aliancia s vojenskou družinou, ktorá bránila územie nimi obývané, ako keby musela sama sformovať nákladné bojové družiny. Viacerí slovenskí apologéti, počnúc J. B. Maginom, zastávali pohostinskú teóriu pri vzniku uhorského štátu. Je teda možné, že názov Uhorsko (Ungaria - Hungaria) má slovenský pôvod a treba ho hľadať práve na starom slovenskom Potisí.

Listina z Pannonhalmského benediktínskeho kláštora

Vyše tisícročný doklad hovorí, že kráľ Štefan vládol ľudu s pomenovaním Ungri

28. mája 2012 - (SNN)

V predošlých vydaniach Slovenských národných novín sme publikovali tri príspevky vedcov a historikov z kolokvia Matice slovenskej k niektorým špecifických problémom slovenských dejín a k terminologickým nejasnostiam či nepresnostiam, ktoré ich sprevádzajú. Venovali sa najmä pomenovaniu Uhor a Maďar od najstarších zdokumentovaných čias. Príspevkom Richarda Marsinu na spomínanom podujatí túto tému nateraz uzatvárame. - Hodnoverných prameňov, ktoré obsahujú skúmané termíny, je z čias do konca 13. storočia veľké, ba obrovské množstvo. Za najstaršiu zachovanú listinu vydanú uhorským panovníkom - kráľom - sa dnes všeobecne považuje tzv. zakladacia listina Pannonhalmského benediktínskeho opátstva z roku 1001 - 1002. V Pannonhalmskom archíve sa usilovne skúmala od 18. storočia. Boli názory, že je pravá - skutočný originál. V súčasnosti prevažuje, že ide o kópiu napodobňujúcu pôvodný originál do úplných podrobností až tak, že známy európsky diplomat Harry Bresslau v roku 1916 na základe (údajne nie veľmi kvalitnej litografickej kópie) určil, že ide o písmo pisára notára Heriberta C, pôsobiaceho pôvodne v cisárskej kancelárii, z čoho sa následne predpokladalo, že potom prešiel do služieb Štefana I. Keďže pri falšovaní či interpolovaní pôvodného textu išlo o montecassinské výsady, niet dôvodu predpokladať, že sa pri vyhotovovaní tejto napodobňujúcej kópie pozmeňovalo epiteton v intitulácii, ktoré znie STEFANUS... UNGRORUM REX, čo je nepochybne odvodené od ľudí, ktorí sa volali UNGRI, ktorým vládol.

Kráľ Ungrov

Je to všeobecná, zaužívaná prax nielen v našom geografickom priestore, že sa v intituláciách panovníkov v najstarších časoch neuvádza územie, ktorému vládnu, ale ľudia, ktorým vládnu. Vzťahuje sa to aj na kolopisy či kruhopisy pečatí. V mestskej sfére sa toto praktizovalo ešte aj v 13. a začiatkom 14. storočia. Teda Štefan bol vtedy kráľom Ungrov a podľa toho sa krajina, v ktorej vládol, volala asi Ungria. Interpretáciou začiatku slova UNG- by sa mali zaoberať jazykovedci. Jestvuje ešte okolo desať listinných textov údajne od Štefana I., z ktorých sa prirodzene ani jeden nezachoval v origináli a všetky sú pokladané za sfalšované alebo za vymyslené. No viaceré z nich nepochybne čerpali pri svojom vyhotovovaní z intitulácie pannonhalmskej listiny. Vznik ich zachovaných častí možno datovať do 13. - 14. storočia a tak isto ich najstaršie zachovania alebo zmienky sú z týchto čias.

Grécky pergamen

Pred niekoľkými desaťročiami boli pokusy vydávať za najstaršiu listinu Štefana I. nedatovaný, po grécky napísaný list vo vesprímskom údolí; pripúšťalo sa vtedy, že mohla vzniknúť pred rokom 1000. Text tejto listiny je nepochybne z čias Štefana I. Dodnes je zachovaná v odpise z roku 1109 a to tak, že na ten istý kus pergamenu vtedy napísali najprv grécky text a pod ním potom jeho latinský preklad, ktorý bol asi až vtedy vyhotovený. Vynechaný bol v nej úvod prekladanej listiny. Odpis bol overený veľkou koláčovitou pečaťou uhorského kráľa Kolomana, ktorá bola pripevnená cez dva vodorovné rezy urobené v strede pergamenu. Zaujímavé je, že z tejto listiny sa zachovali až dve vyhotovenia a obe sa vydávajú za originál z roku 1109; prirodzene, že len jedno z nich je pravé, to druhé vzniklo v 13. storočí. Novšie bádanie kladie vznik gréckej listiny Štefana I. do roku asi 1018 a jeho intitulácia v nej znie: „Stefanos christianos o kai krales pases Ouggrias“, čo možno preložiť: Štefan, kresťanský kráľ krajiny Hungria. Toto v odpise z roku 1109 nebolo preložené, lebo pôvodná časť Štefanovej gréckej listiny bola nahradená úvodnou časťou o kráľovi Kolomanovi a odôvodnením, prečo bol vyhotovený odpis.Ak vychádzame z pôvodného gréckeho textu, krajina, v ktorej Štefan I. vládol, sa nazývala HUNGRIA. Nemožno však vylúčiť, že toto pomenovanie bolo vytvorené až v súvislosti s prekladom do gréčtiny, lebo ide už o geografický názov.Vo falošnej listine pre Vesprím, hlásiacej sa do roku 1009 - vzniknutej alebo sfalšovanej možno za Bela IV. - je Štefan „Dei gratia Pannoniorum rex“. Podobne sa označuje v zakladacej listine benediktínskeho opátstva v Tiháni Ondrej I. ako „Pannoniorum invictus rex“.Vývoj intitulácií panovníkov sa teda uberal v línii Ungri, Ungria, Hungria, ale už v 11. storočí aj Hungari a Hungaria. Dôležitejšie by bolo preskúmať, kedy a v akej podobe sa tieto termíny začali vyskytovať v západných kronikách.

Závery kolokvia

Terminologické kolokvium, ktoré je pokračovaním série podobných matičných podujatí, dospelo k záveru, že pôvod pomenovania - etnonyma - Hungarus je nejasný. Pod termínom Uhor sa v slovenčine rozumel človek maďarskej národnosti, ale aj obyvateľ multietnickej krajiny, označovanej v prameňoch po latinsky ako Hungaria. Aj pôvod tohto názvu je nejasný a pravdepodobne nesúvisí ani s pôvodnou pravlasťou Maďarov, ani s cudzím kmeňom Onogurov, ale najskôr vznikol až v Karpatskej kotline. Môže mať aj slovenský pôvod. Maďari sa iba vo svojej reči označujú svojím vlastným etnonymom (magyar), ostatné národy, okrem Slovákov a Čechov, ich poznajú pod iným menom odvodeným od názvu Hungaria, resp. od jeho starého slovenského tvaru Ungry, Ugry. Slováci doteraz pod termínom Uhorsko rozumejú svoju starú vlasť, ktorú sa Maďari iba od konca 18. storočia pokúsili maďarizovať. K používaniu pomenovania Uhorska a Maďarska v cudzích jazykoch pripraví Matica slovenská v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR odborné podujatie.

V talianskom meste Ortona otvoria výstavu Slovenský EX LIBRIS

23. mája 2012 - (tasr)

Výstavu pod názvom Slovenský EX LIBRIS, ktorá sa uskutoční 24. mája v Stredomorskom múzeu a galérii Ex librisu v prímorskom meste Ortona pripravil Slovenský inštitút v Ríme. „Výstavu tvorí výber z diel 21 slovenských výtvarných umelcov, ako napríklad Albín Brunovský, Karol Ondreička, Vladimír Gažovič, Robert Jančovič, Karol Felix a ďalší,” uviedol pre TASR riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme Peter Krupár, ktorý spolu s riaditeľom galérie a primátorom mesta Ortona výstavu otvorí. Výstavu, ktorá sa začne o 18.00 h, kurátorsky pripravil Ivan Panenka v spolupráci s talianskym kurátorom a zberateľom Cristianom Beccalettom. V druhej časti večera odznie klavírny koncert z diel J. Brahmsa, F. Chopina a I. Zeljenku, ktorého nedožité 80. narodeniny si pripomenieme v tomto roku, dodal Peter Krupár. Na koncerte sa predstaví mladý talentovaný klavirista slovenského pôvodu žijúci v Taliansku, Francesco Clavorá Braulin, víťaz mnohých zahraničných klavírnych súťaží.

Maďari sa začínajú učiť po slovensky, nemecky hovoriacich turistov im ubúda

26. mája 2012 - (topky.sk)

Turistický ruch v krajine mení požiadavky na znalosť cudzích jazykov. Aktuálne je v kurze slovenčina. Našinci, podobne ako aj ostatní návštevníci krajiny, vyhľadávajú predovšetkým kúpele. Jeden z aktuálnych jazykových kurzov, kde budú učiť slovenčinu je súčasťou projektu zameraného na e-marketing a vzdelávanie. Ide o 80 hodín, počas ktorých si zhruba 20 -30 záujemcov z radov hotelierov, či gastrobiznisu dokáže osvojiť základy nášho jazyka. „Už dlhší čas sledujeme značný pokles nemecky hovoriacich turistov v našom meste,“ povedal Balázs Horváth, šéf kancelárie Turistického informačného strediska v Mosonmagyaróvári pre agentúru MTI. Ako jeden z dôvodov vidí to, že Maďarsko už prestalo byť „krajinou stretnutí“, kde trávili svoje spoločné rodinné dovolenky príbuzní z Východného a Západného Nemecka. Silnejúca spoločná európska mena spôsobila nárast výletníkov zo Slovenska a Českej republiky, ktorí majú záujem predovšetkým o kúpeľnú turistiku. „Jedna tretina záujemcov o informácie v našom stredisku je z Maďarska, druhá je z nemecky hovoriacich krajín a tretia z Čiech a Slovenska,“ uzavrel Horváth..

Majstri sveta halušky navarili a zjedli za 15 minút

26. mája 2012 - (sita)

Svetové slovenské bryndzové halušky prilákali do Terchovej vyše štyritisíc ľudí, čerství majstri sveta ich navarili a zjedli za 14 minút a 56 sekúnd. „Tento rok sa mi zdá, že sa súťažiaci oproti vlaňajšku veľmi poučili, halušky boli dobre navarené. Jedine, čo zase spravili takú menšiu chybu, niektorým družstvám prihoreli škvarky a bohužiaľ stalo sa aj to, že dve družstvá sme museli diskvalifikovať pre poranené prsty. Prvé bolo družstvo Kamzík Bratislava, halušky uvarili za deväť minút a 57 sekúnd, zjedli za dve minúty a 18 sekúnd a trestných bodov mali za 160 sekúnd,“ povedal riaditeľ pretekov Milan Holák. Pravé slovenské bryndzové halušky prišli na 18. svetový šampionát do Jánošíkovho rodiska navariť aj Maďari či Chorváti, povzbudiť ich prišli ľudia zo všetkých kútov Slovenska. Organizátori šampionátu vychytali vlaňajšie chyby a na tisícky divákov sa pripravili. Zlý výhľad a tlačenicu okolo súťažných boxov vyriešili odstránením oplotenia a priamym prenosom celého diania na veľkoplošnú obrazovku. O titul svetových šampiónov sa popasovalo 32 družstiev. Jeden zo štvorčlenného tímu halušky navaril, ostatní udržiavali oheň, poriadok a pripravovali škvarky. Z dvoch kilogramov zemiakov musel kuchár pripraviť 3,5 kila chutných bryndzových halušiek. Rozhodcovskí fajnšmekri okrem rýchlosti prípravy a chute halušiek bodovali aj čistotu pracovného priestoru, prípadné poranenia pri strúhaní zemiakov či dodržanie váhy hotových halušiek. Časový rekord drží ešte od roku 1999 tím Myšiak, ktorý navaril 4,5 kila halušiek za 8 minút a 51 sekúnd. Haluškový šampionát sa postupne vypracoval z dedinskej súťaže založenej miestnym krčmárom v Tureckej až na populárne medzinárodné podujatie. Minulý rok sa Majstrovstvá sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek vynútene presťahovali z Tureckej do Terchovej, pretože starostovi a poslancom stredoslovenskej obce Turecká podľa organizátorov nevyhovoval tradičný termín na prelome mája a júna.

Na maďarských jahodových poliach zbierajú najmä Slováci, je to lacné

26. mája 2012 - (Ivan Janko - pluska.sk)

Sezóna je v plnom prúde. Reč je o krásnych, sladučkých a šťavnatých jahodách. Tie práve teraz dozrievajú a ešte pár týždňov budú. A kto môže, ide si ich radšej sám natrhať. Najmä obyvatelia Bratislavy a okolia majú na dosah hneď niekoľko polí, ktoré sa nachádzajú v Maďarsku hneď za hranicami. V ponuke sú krásne jahody, ktoré si svojpomocne natrháte za skvelé ceny. Z bratislavskej Petržalky je to necelých 15 kilometrov, takže počas jazdy autom do Rajky nespálite mnoho pohonných hmôt aj ak by ste mali menej ekonomického tátoša. Jedinou podmienkou je, aby ste priniesli nádobu, do ktorej si jahôdky nazbierate. „Nech sa páči, sem si to položte,“ zastavila nás v malom stane pri vchode pani, ktorá inkasuje peniaze od zberačov. Na váhe totiž najskôr zistí hmotnosť vašej prepravky, či košíka a dá vám k tomu aj doklad. Ten potom treba ukázať pri platení. „Choďte tam dozadu, tam nie je nikoho a na dvoch metroch sme tam nazbierali tieto dve vedrá. Odtiaľ sa nedá odísť,“ vraveli manželia z Bratislavy. Na jahody do Rajky chodia pravidelne a niekoľko krát za sezónu. Na improvizovanom parkovisku pred vstupom na pole ale ich auto nebolo ani zďaleka jediné s poznávacou značkou zo Slovenska. Len počas našej krátkej návštevy tam parkovalo viac ako 30 automobilov nielen z Bratislavy, ale aj celého širokého okolia. „My sme tu prvý krát, ale páči sa nám to. Za pár minút sme nazbierali asi päť kilogramov,“ povedal mladý párik z Bratislavy. „Platiť sa dá vo forintoch, ale aj v eurách,“ prezradila nám pokladníčka, ktorá za jedno kilo účtovala 430 forintov. Jedna dokonca vedela aj trochu po slovensky, čo komunikáciu výrazne uľahčilo. Za kilogram čerstvých jahôd zaplatíte zhruba 1,4 eura. A to skoro o polovicu menej, ako je najlacnejšia ponuka v hlavnom meste. Zbieranie jahôd v maďarskej Rajke bude trvať ešte asi štyri týždne, preto neváhajte. Jahodová sezóna je tu a treba to využiť. Cestu nájdete zaručene ľahko, po celej Rajke sú totiž rozmiestnené tabule, ktoré vás bezpečne nasmerujú priamo na parkovisko.

Dovolenka v Štúrove? Áno!

Rok čo rok je to dilema. Kam na dovolenku? Slovensko, Chorvátsko, príp. iná krajina? More alebo vnútrozemie? A čo tak dovolenka v Štúrove? Nie je to ďaleko, prijateľné ceny, milí ľudia, teplo, teplá termálna voda, Dunaj, bazilika v blízkom Ostrihome, syrový langoš s kofolou (mňam! - toto nesmiem vynechať rok čo rok, čoby to bolo aj 100x nezdravé :), most Márie Valérie, nočné romantické prechádzky, výlet s loďou Balu,... :-) Noci sú tu veľmi teplé, dni ešte horúcejšie, kde správnu mieru tekutín vhodne dopĺňa šťavnatý melón alebo studená kofola (či skôr vychladené pivko alebo miestne vínko? ;-). Mňam! Najväčšou pýchou Štúrova je určite kúpalisko Vadaš.

V centre Šopronu našli sovietsky granát, museli evakuovať budovy

30. mája 2012 - (tasr)

Desiatky obytných budov museli dnes popoludní evakuovať neďaleko centra západomaďarského mesta Šopron, pretože sa v ich okolí našiel mínometný granát sovietskej výroby, pozostatok bojov druhej svetovej vojny. Informovala o tom tlačová agentúra MTI s tým, že evakuáciu si vynútilo rozhodnutie o zneškodnení výbušniny priamo na mieste nálezu. Pre tento postup sa pyrotechnici maďarských ozbrojených síl rozhodli preto, lebo rozbuška granátu bola silno poškodená, čo by predstavovalo mimoriadne riziko pri jeho transporte. Okolie miesta nálezu hermeticky uzavreli v okruhu 150 metrov.

Poľsko - Jedno auto zabilo troch maďarských motocyklistov

28. mája 2012 - (tasr)

Traja Maďari sa stali obeťou zrážky osobného auta so skupinou desiatich motocyklistov z Maďarska, ktorá sa stala v nedeľu popoludní na juhu Poľska. Pri nehode zomreli dvaja, tretí podľahol zraneniam dnes (28.5.), informovala maďarská tlačová agentúra MTI odvolávajúc sa na poľské policajné zdroje. Motocyklisti smerovali z Krakova na Slovensko, pri obci Lubien sa s nimi čelne zrazilo auto značky Volkswagen Polo s britským evidenčným číslom, ktoré z doposiaľ neznámych dôvodov išlo v protismere. Vodičom bol 58-ročný Poliak s trvalým pobytom vo Veľkej Británii. Motorky išli za sebou. Posádka prvej - manželský pár vo veku 40 a 44 rokov - zrážku neprežila, 58-ročný motocyklista zomrel nadránom v nemocnici. Zranenia utrpeli aj ďalší traja Maďari, dvoch už prepustili z nemocnice v Nowom Targu. V osobnom aute sa zranili dvaja ľudia vo veku nad 80 rokov. Vodiča auta zadržala polícia, ktorá vyšetruje okolnosti nehody.

Maďarsko - Slovákovi, ktorý mal vypité a spôsobil nehodu, zakázali šoférovanie

23. mája 2012 - (tasr)

Dvojročný zákaz šoférovania v Maďarsku a zaplatenie pokuty vo výške 400.000 forintov (1347 eur) nariadil v Miškovci súd občanovi SR, ktorý mal vypité a v nedeľu havaroval na severovýchode Maďarska v obci Bogács. Podľa dnešnej informácie hovorcu polície Bor?odsko-Abovsko-Zemplínskej župy Tamása Dobiho vodič pri nehode utrpel ťažké zranenia, nikto iný zranený nebol. Maďarská tlačová agentúra MTI uviedla, že polícia po nehode zadržala 48-ročného muža. Súd mu v utorok okrem zákazu šoférovania na území Maďarska a pokuty nariadil aj uhradenie nákladov súdneho procesu vo výške 51.000 forintov (172 eur).

Komplica M. Varehu, ktorý sa priznal k megapodvodu, odsúdili

28. mája 2012 - (sita)

V kauze zemplínskeho podnikateľa Mikuláša Varehu, ktorý je obvinený z daňového megapodvodu, je prvý odsúdený, ale len v čiastkovom prípade. Maďarský občan Mihály Molnár sa už v prípravnom konaní priznal k fiktívnym predajom miliónov euroočiek (štepné púčiky jabloní) a s prokurátorom sa dohodol na päťročnom treste. Dohodu v piatok schválil Špecializovaný trestný súd, agentúre SITA to potvrdila jeho hovorkyňa Katarína Kudjáková. „Zároveň ide o veľmi dôležitého svedka, ktorý potvrdil, že žiaden obchod s ovocnými štepmi, tzv. euroočkami sa neuskutočnil,“ uviedol prokurátor Ján Šanta. Molnár avizoval, že požiada ministerstvo spravodlivosti, aby si mohol trest odpykať v Maďarsku. Molnár bol obvinený z pomoci pri krátení dane a poistného, ktorý sa podľa polície stal pri spomínaných deklarovaných obchodoch s 28 miliónmi euroočiek. Tie vo vytvorenom obchodnom reťazci dodával Mikuláš Vareha spoločnostiam, ktorých konateľom bol práve 47-ročný občan Maďarska. Na tieto „obchody“ uzavreli viac ako 20 faktúr, všetko sa to udialo od mája 2009 do januára 2010. Podľa dokumentácie ich dodanie v celkovej hodnote takmer 106 miliónov eur dokonca potvrdil na dodacích listoch a prepravu navyše údajne potvrdzovali aj ďalšie doklady (CMR). Obchody sa podľa zistení vyšetrovateľov robili iba na papieri. Napriek tomu si Mikuláš Vareha v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet DPH. Podľa polície tak v rozpore so zákonom pomocou Molnára skrátil daň, čím Slovenskej republike spôsobili škodu viac ako 19 miliónov eur. Molnár najprv čelil obvineniu u našich južných susedov, pre ktoré bol aj vo väzbe. Z tej ho prepustili, ale na základe slovenského zatykača ho v rovnaký deň zadržali a napokon začiatkom apríla vydali na Slovensko. Tu ho sudca vzal do väzby.

Poľsko v šoku! - Prečo bude hrať Maďar Chopina vo Varšave?

1. júna 2012 - (Nový Čas)

Na slávnostnom otvorení futbalových ME vo Varšave bude hrať Chopinovu etudu maďarský klavirista Adam Győrgy (30). Médiá sa pýtajú, či Poľsko nemá dosť svojich skvelých virtuózov a či si niekto dokáže predstaviť, že by Poliak hral Liszta v Budapešti na Népstadione. Najviac Poliakov hnevá, že Maďarsko na EURO vôbec nebude hrať... Všetci uznávajú, že Adam Győrgy je skvelý klavirista, aj to, že otvárací ceremoniál bude prehliadkou umelcov z viacerých krajín, ale aby nehral vo Varšave Chopina Poliak, to je silná káva. Slávnostné otvorenie sa pripravuje už celé mesiace. Na choreografii pracuje viac ako 800 umelcov-dobrovoľníkov, ktorí pochádzajú zo 63 krajín sveta a vidieť by ho o týždeň v piatok malo vraj viac ako 150 miliónov divákov pri televíznych obrazovkách. Aj preto by podľa väčšiny Poliakov, ako píše fakt. pl., nemal etudu od Chopina ods. op. 25 Nr. 11 hrať maďarský virtuóz. Portál nakoniec pridal aj zoznam tých Poliakov, ktorí by pri výbere na túto čestnú úlohu mali mať prednosť. Tu je ich zoznam: Krystian Zimerman (56) a Rafal Blechacz (27), ktorý získal najvyššie ocenenie na medzinárodnej klavírnej súťaži Frederika Chopina? Nestačí? Potom tu sú Leszek Mozdzer (41), Janusz Olejniczak (60), Marek Tomaszewski (69) - to sú len tí, ktorých pozná naozaj celé Poľsko.

Premiér Orbán odmieta bojkot majstrovstiev Európy

24. mája 2012 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán vyzval západoeurópskych lídrov, aby nebojkotovali futbalové zápasy na Ukrajine počas majstrovstiev Európy 2012, ktoré táto východoeurópska krajina usporiada spolu s Poľskom. Viacerí predstavitelia Európskej únie vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej neplánujú navštíviť Ukrajinu ako protest proti uväzneniu opozičnej političky Julie Tymošenkovej. „Šport a futbal by sa mali usilovať o zjednotenie ľudí, ale bojkot môže rozdeľovať. Nebude to bolieť politických vodcov, ale obyčajných ľudí a fanúšikov,” kriticky poznamenal kontroverzný predseda maďarskej vlády a doplnil: „Spomínam si na bojkoty a anti-bojkoty olympijských hier v roku 1980 a na rany, ktoré sa vytvorili v dušiach športových priaznivcov. To sú rany, ktoré nikdy neboli zahojené.”

Slovenky si poradili s Maďarskom, nepustili ani set

25. mája 2012 - (s-t)

Slovenské volejbalové reprezentantky zvíťazili v piatkovom prípravnom zápase v Miškovci nad domácimi Maďarkami jednoznačne 3:0 (23, 14, 20). „Výsledok hovorí za všetko. Stretnutie malo jednoznačný priebeh, my sme boli lepší vo všetkých činnostiach, najväčší rozdiel však bol na podaní. Veľmi dobre zahrali Hrončeková, Soaresová a Smák. V sobotňajšom zápase dostanú šancu hráčky, ktoré nehrali v piatok,” skomentoval stretnutie s Maďarkami pre agentúru SITA tréner slovenskej ženskej reprezentácie Miroslav Čada. Prípravný zápas: Maďarsko - Slovensko 0:3 (-23, -14, -20) Zostava SR: Smák, Soaresová, Hrončeková, Crkoňová, Noseková, Radosová, libero Nikmonová (Bramborová).

Maďari, hokej a slovenská vlajka

24. mája 2012 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)

Naši južní susedia nie sú hokejový národ, no hokej majú radi čím ďalej tým viac. Ak sa nemýlim, účinkovali už aj v A skupine MS. Nedávno krajina fandila svojim, ktorí bojovali o postup medzi elitu. I stalo sa, že futbalový zápas LM a hokej boli v jednom čase, no „moja” krčma dala jednoznačne prednosť hokejovému zápasu a to už o niečom hovorí. Postúpiť sa im nepodarilo, no mali radosť, že taká malá a nehokejová krajina akou je Maďarsko, dokázala potrápiť oveľa väčšie krajiny a s oveľa bohatšou hokejovou tradíciou. Ja som však už netrpezlivo očakával tie „skutočné” majstrovstvá, ktoré nám priniesli takú obrovskú radosť. Väčšinu zápasov som pozeral pri pivku s maďarskými priateľmi a po prvých prehrách mi bolo skoro do plaču. Stačilo ešte jedno zaváhanie a bolo by po všetkom. Na počudovanie krčma verila našim chlapcom hádam viac ako ja. Aj maďarskí reportéri, ktorí tie zápasy komentovali neskutočne odborne, vtipne a s nadhľadom, naše družstvo po úvodných prehrách neodpisovali. Vlastne mu doslova fandili. Nečudo, veď sú od „fachu” a pamätajú na časy, keď slovenskí tréneri a hráči pozdvihli maďarský hokej na súčasnú medzinárodnú úroveň. To, čo sa potom odohrávalo, bolo ako sen, na konci ktorého boli slová uznania, zdvihnutý palec, či priateľské poklepávanie po pleci a u mňa aj slzy radosti. No viete čo bolo najkrajšie? Najkrajšie bolo to, že tento úspech našej malej krajiny prebudil u niektorých tu žijúcich Slovákov ten dávno zabudnutý pocit hrdosti na svoj pôvod, na svoju materskú krajinu. Aspoň na chvíľku mohli byť hrdí na tých „našich”, „...kerí pobili Ameriku, Kanadu aj Českú a teraz sa hotujú pobiť aj Rusov... Ňi chiba, ňi chiba”, vraveli po zápase, „ale aspon na predku sme ťích Rusov rendešňe namátali!” A ja vravím: Vďaka vám chalani! Pripravili ste nám super zážitok. Nielen pre tých doma na Slovensku, ale hlavne pre nás, čo žijeme a pracujeme za jeho hranicami lebo je to naozaj tak, že v cudzine je človek dvojnásobne hrdý na každý úspech, ktorý Slovensko dosiahne. V Maďarsku je málo miest, kde vlaje slovenská zástava. V Čabe sú hneď dve - konzulát a Slovenská škola. Na chvíľku som sa pod jednu z nich hrdo postavil a takto si vravím: Stojím si tu pod zástavou a je mi dobre. Tak dobre ako už dávno ňi! Bodaj by sme takýchto pekných chvíľ tu v Maďarsku zažili čo najviac!