ned11242024

Posledná aktualizácianed, 24 nov 2024 10am

Najzáhadnejšia postava uhorského maliarstva

mednyl01Maliar Ladislav Medňanský (Mednyánszky) sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove. Krajinár európskeho významu, ktorý mal ateliér aj na parížskom Montmartri a neskôr vo Viedni. Jeho krajinárske maľby sa vyznačujú melanchóliou či nostalgiou a majstrovským zachytením svetla. Zomrel 17. apríla 1919.

Galéria mesta Bratislavy prezentovala v prvej polovici r. 2012 v Mirbachovom paláci ojedinelú výstavu Nebo nad hlavou - umelci Barbizonu, ktorú pripravila v spolupráci s Oblastnou galériou v Liberci. Tá zapožičala GMB viac ako 50 diel najvýznamnejších umelcov, ktorí tvorili vo francúzskom Barbizone a zohrali významnú úlohu vo vývine európskeho maliarstva 19. a 20. storočia. Klasickí majstri Barbizonskej školy ovplyvnili aj Strednú Európu. Je symbolické, že zajedno sa tu môže návštevník kochať aj výstavným projektom Mednyánszky, Barbizon a viedenský „Stimmungsimpressionismus“, ktorý predstavuje maľby súvisiace s barbizonsky chápanou a interpretovanou maľbou. A tak výstava ponúka možnosť zoznámiť sa s Ladislavom Medňanským (Mednyánszkym), najznámejším predstaviteľom Barbizonskej školy na Slovensku. Pozvánka na takto koncipovanú výstavu bola lákavejšia o to viac, že v roku, keď sme si pripomenuli 160. mednyl02výročie narodenia beckovského rodáka, naskytla sa jedinečná možnosť vidieť 26 diel najviac ceneného slovenského maliara, slobodomyseľného a charizmatického svetobežníka s mimoriadne príťažlivým umeleckým príbehom a dramatickým až dojímavým životným osudom.

Barbizon: Z ateliérov do voľnej prírody

Aby sme viac pochopili dosah a význam Medňanského diela, jeho vklad do umenia celoeurópskeho významu, pripomeňme útržkovite slovami šéfkurátorky výstavy Zsófie Kiss-Szemán základné atribúty umelcov (Théodore Rousseau, Diaz de la Peńa, Charles Daubigny a ďalší), ktorí v 40. rokoch 19. storočia založili maliarsku kolóniu v Barbizone, asi 56 km juhovýchodne od Paríža: „Z maliarskych ateliérov vyšli do prírody, začali maľovať vo voľnej prírode, objavili nekonečné množstvo odtieňov, svetelných efektov. Išlo o návrat do prírody, panteistické myslenie. Krajinky, ktoré zobrazovali, neboli napĺňané vymyslenými postavami. Umelci sa držali toho, čo videli, chceli zaznamenať všetky prírodné efekty pod šírym nebom, priamo v plenéri, s nebom nad hlavou. Vo vývine maliarstva to viedlo k impresionistickému hnutiu.“ A priamy súvis Ladislava Medňanského k Barbizonskej škole? „Do Barbizonu sa Mednyánszky vybral prvý raz v roku 1875, aby sa tam pravidelne vracal, zdržiaval a inšpiroval sa duchom „Barbizoncov“ aj v celej svojej tvorbe.“

mednyl03L. Medňanský: Z Beckova do veľkej Európy

Život a dielo Ladislava Medňanského sú neustálym zdrojom kunsthistorických štúdií, umeleckých inšpirácií, ale nepochybne aj zdrojom pochopenia času, v ktorom žil a tvoril - a to všetko v symbióze s meditačnými, hlboko ľudskými poryvmi. Napokon, o samotnom Medňanskom sa znalci jeho diela vyjadrujú ako o človeku s neskonalým citom pre dobro, humanizmus a v kontexte doby, v ktorej žil, aj k výsostne demokratickým hodnotám.

Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove v rodine baróna Eduarda Mednyánszkeho a Márie Anny Szirmayovej. Prvých desať rokov prežil na beckovskom panstve, po smrti starého otca Baltazára Szirmayho zdedili kaštieľ v Strážkach na Spiši, kam sa neskôr rodina presťahovala. Od detstva rád kreslil, údajne vedel kresliť skôr ako rozprávať. Vzdelával sa u súkromných učiteľov z Kežmarku, avšak do Strážok zavítal aj známy viedenský maliar Thomas Ender, ktorý sa stal Ladislavovým súkromným učiteľom. Neskôr posielal talentovanému Ladislavovi aj sadrové modely a iné pomôcky.

Keď v roku 1871 Medňansky zmaturoval v Miškovci, všetko nasvedčovala tomu, že ho čaká budúcnosť technického inžiniera. Aj preto rodina odišla do Zürichu, kde bola Polytechnická škola. mednyl04Neprijali ho, a tak sa vzdelával súkromne. Lenže keď 1871 dostal Ladislav reumatickú horúčku, muselo ísť bokom aj vzdelávanie. Dobre situovaná rodina sa presťahovala do Badenu, kde boli najlepšie predpoklady na úspešnú liečbu. Na jeseň predsa len nastúpil do prípravného ročníka na polytechniku, avšak v roku 1872, keď sa rodina rozhodla na čas odcestovať do Chorvátska, vtedy 20-ročného Ladislava naplno pochytila vášeň štetca a akvarelov. Rodičia až tu definitívne pochopili, že jeho smerovanie k výtvarnému umeniu je nezvratné, a tak mu dovolili študovať v mníchovskej akadémii.

Keď sú Strážky milšie ako Montmartre

Na AVU v Mníchove študoval najskôr od novembra 1872 v ateliéri Alexandra Strähubera, o rok pokračoval v štúdiu u Otta Seitza. Naučil sa akademickému štýlu maľby, ktorá ho istý čas spútavala. Veľký vplyv zanechala na mladého umelca cesta do Talianska v lete 1873, kam odcestoval aj s rodičmi. Podnietila ho k zmene študijného miesta, a tak v rokoch 1874-1875 už študoval na École des Beaux Artes v Paríži v ateliéri Isidora Pilsa. Po profesorovej smrti však zo školy odišiel - aj svedomím, že z neho vyprcháva záujem o akékoľvek ďalšie štúdiá na akadémiách.

Nový rozmer v Medňanského umeleckom smerovaní znamenal jeho prvý pobyt v Barbizone. Maliarska krajinárska komunita ho očarila. V tom čase tu pracovala druhá a tretia generácia maliarov. Rozumel si predovšetkým s László Páalom, ale aj Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V rokoch 1875-1876 Medňanský žil s väčšími či menšími prestávkami v Paríži a v Barbizone, pričom svoje obrazy vystavil aj na Salóne. Mimochodom, tým, že sa pohyboval medzi Barbizonom a Parížom, na Montmartri si kvôli vnútornému pohodliu prenajal aj ateliér. mednyl05V roku 1876 mal naňho najväčší vplyv Francois Millet, avšak znovu a znovu hľadal témy a životné cesty, ktoré by viac naplnili jeho miesto v umení i živote. A tak sa rozhodol vrátiť do Strážok.

Ladislav cítil, že krajina jeho domova mu bola predsa len najbližšia. Ako sa prejavovala v tomto období umelcova pocitovosť? Slovami Zsófie Kiss-Szemán, „v deväťdesiatych rokoch sa Medňanského tvorba uvoľňovala, a s poznatkami impresionistickej maľby sa jeho paleta ešte viac vyjasnila. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu a iné vedy, takisto o budhizmus a o teozofiu, ktoré mal zámer istým spôsobom zapracovať do svojich diel. Časom pribudli aj expresívne ťahy štetca a energický spôsob maľby, a v prvej dekáde 20. storočia aj expresívne poňaté maľby.“

S maliarskou paletou do svetovej vojny

Na jar 1877 navštívil Medňansky prvý raz Szolnok, kde sa stretol s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval aj viaceré študijné cesty do Talianska (1877-1878), aby ho v roku 1880 očarila maďarská nížina v oblasti Szolnoku. V tamojších močiaroch ale dostal maláriu, z ktorej sa vyliečil až v Trenčianskych Tepliciach a úplne zotavil v Strážkach. Maliar sa vrátil do Strážok aj v roku 1883, keď zomrela jeho matka, o dva roky po nej odišiel do večnosti aj jeho otec. mednyl06Tragické udalosti umelec vyjadril v kresbách a maľbách. Vlastne, Strážky boli odjakživa, hlavne počas leta, celé roky Ladislavovým obľúbeným miestom na prechádzky a maľovanie. Aj v týchto rokoch bol ale neustále na cestách. Koľkože krát v rôznom poradí sa premiestňoval z Paríža do Viedne, odtiaľ zasa do Budapešti či Beckova... Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti a vo Viedni a počas svojich pobytov naďalej aj v Paríži. Bol ustavične na cestách po celom Uhorsku, Rakúsku a Taliansku. Kým nevypukla prvá svetová vojna.

Práve tu sa prejavil Medňanského silný duch humanity. Dobrovoľne nastúpil ako vojnový korešpondent pre noviny Budapesti Hírlap a v septembri 1914 odišiel na front do Haliča. V januári sa zdržiaval v Žiline, kde bolo sídlo Vojenského tlačového strediska a jeden z prvých ruských zajateckých táborov. Neustále kreslil, vlastne, aj to bolo v jeho náplni práce. Portréty dôstojníkov, výjavy z boja, z táborov, nemocníc... Medňanského figurálna tvorba vrcholí práve v období vojny, kedy sa rad vydedencov a tulákov premieňa na širokú masu bezbranných a zúfalých ľudí.

Koncom januára 1916 nevyspytateľné vojenské cesty zaviedli Ladislava s armádou až na ruský front. Z Gorodišťa sa vrátil do Viedne, kde sa venoval príprave diel na výstavu. Často zasadal aj v porote, ktorá vyberala práce vojnových maliarov do Ústrednej zberne obrazov pre výstavy. Kým ešte Veľkú noc 1916 prežil v Budapešti, od júna už zase naplno fungoval v službách armády vo Villachu na východnom úseku talianskeho bojiska, kde bol aj ľahšie zranený. mednyl07Veliteľ vojenského tlačového strediska Maximilian Ritter von Hoen ho navrhol na vyznamenanie dôstojníckym krížom Rádu Františka Jozefa, ktorý Medňanský aj 15. mája 1917 dostal za mimoriadnu pracovitosť a diela výnimočnej kvality, ktoré vznikli v prvej frontovej línii.

Maľoval do posledného dychu

Umelec neustále tvoril, cestoval. Nemohlo sa to, prirodzene, prejaviť na jeho i tak krehkom zdravotnom stave. Pracovné vypätie striedali liečby. Nepochybne mu pomohol pracovný pobyt vojnového maliara v lete 1917 na talianskom fronte. Vo Villachu prvýkrát pracoval aj vo vojenskej nemocnici. Ešte viac však pookrial, keď 18. augusta 1917 odcestoval na dva týždne do Beckova. Čas trávil čítaním a prechádzkami po krajine, meditáciami. Po návrate do Viedne opäť odišiel na taliansky front, ale jeho zdravotný stav sa znovu zhoršil až natoľko, že od októbra 1917 si musel liečiť choré obličky. Koncom roka Medňanského liečili už vo vojenskej nemocnici vo Viedni. Po prepustení odišiel do svojho ateliéru, kde ale neboli vhodné podmienky na bývanie, a preto sa vo februári 1918 nasťahoval k svojmu priateľovi - maliarovi Gyulovi Kláberovi. Tešil sa, že môže pracovať v útulnom a najmä vykúrenom ateliéri.

V lete 1918 Medňanský odišiel na svoju poslednú dovolenku do Strážok. Stále veľmi usilovne pracoval na dokončovaní svojich diel, stále viac bol ale uľútostený skutočnosťou, že mnohé z nich už pravdepodobne nedomaľuje, hoci techniku už majstrovsky ovládal. V októbri 1918 po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie sa vrátil do Viedne. mednyl08Býval u priateľa Gyulu Klábera, dokonca sa pokúsil maľovať, ale jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval. Postihlo ho krvácanie do mozgu, trpel bolesťami. V nich aj skonal v opatere Kláberovej manželky Miry 17. apríla 1919. Medňanského pochovali o dva dni v nedeľu na viedenskom cintoríne Zentralfriedhof. Jeho telesné pozostatky boli v roku 1966 prenesené do Budapešti, na cintorín na Ceste Fiumei.

Medňanského Večerná nálada za 250 000 eur

Ladislav Medňanský bol vo svojej dobe uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval prežitie zážitku umelca, jeho individuálne pocity a nálady, maliar čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň. Neskôr pridal aj niektoré skúsenosti impresionistickej maľby, ale často sa vracal k obrazom hmlistých nálad v tmavých tónoch, k interiérom lesov a rozľahlých bažinatých nížin s vodnými hladinami ako v Babrizone. Medňanský vytváral svoje krajinomaľby na majstrovskej úrovni s nádychom živej krajiny.

Časť pozostalosti, ktorá sa nachádzala v ateliéroch vo Viedni a v Budapešti, úradne zhabali (deponovali v Szépművészeti Múzeu) a časť sa dostala do majetku vydavateľstva Singer a Wolfner. Podstatná časť dnešnej zbierky diel Medňanského sa nachádza v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. Rozsiahlejšia zbierka je aj vo fondoch Slovenskej národnej galérie. Jej súčasťou sú diela tzv. „strážskej” kolekcie, rodinnej zbierky, ktorá obsahovala prevažne práce uchovávané autorom v domácom prostredí v Beckove a v Strážkach, ktoré daroval členom rodiny, alebo ich vytvoril v spomenutých obciach.

mednyl09mednyl10mednyl11mednyl12

Je prirodzené, že dielo Ladislava Medňanského je vďačným objektom aukcií, ale aj falzifikátorov. Už počas jeho života ho napodobňovali. Podľa odborníkov na falzifikáty je známa pomerne veľká zbierka dobových falzifikátov, ktoré sťažujú aj v súčasnosti určenie ich presného autorstva. Ďalším dôležitým faktorom je signatúra, ktorá u viacerých autorov je znakom na určenie pravosti. V prípade Medňanského je to zložitejšie o to viac, že sám maliar nechával diela často neznačené. A tak viacero iných osôb - členovia rodiny alebo jeho tajomník József Pálmai - najmä na sklonku života a krátko po jeho smrti, dodatočne signovali jeho diela. Nespochybniteľné je však jedno: tak na slovenskom a najmä maďarskom umeleckom trhu má Medňanský veľmi dobré renomé. Jeho obrazy sa predávajú veľmi často a v prípade kvalitných diel ide cena už do státisícov eur.

V júni 2010 na dražbe východoslovenskej aukčnej spoločnosti Darte v Košiciach sa Večerná nálada (1911) Ladislava Medňanského stala najvyššie vydraženým dielom slovenského umelca. Tmavé stromy v lese a za nimi obloha so zapadajúcim slnkom vyšli nového majiteľa obrazu na rovných 250 000 eur. Získal ho slovenský kupec. Akiste stojí za povšimnutie, že práve toto dielo je súčasne najdrahším Medňanského dielom, aké kedy bolo ponúkané vo svete. A aby sme zdupľovali aj aukčnú veľkoleposť Ladislava Medňanského, dodajme, že v rebríčku najdrahšie vydražených slovenských diel mu patrí aj druhé priečka: Vnútro lesa s potokom vydražili za 230 000 eur.

Ľudo Pomichal
Foto: autor, GMB, reprofoto

Zdroje:
Galéria mesta Bratislavy
Kol. autorov: Mednyánszky. SNG & Slovart, Bratislava 2004
Ladislav Mednyánszky, Denníky 1877-1918. SNG - Kaligram, Bratislava 2007

Odkazy:
Trpel i miloval
Svetlo vnímané ako osvietenie
Padol aukčný rekord