Zo slovenskej tlače - September (III.) 2011

Orbánova popularita klesla - Riešenie etnických konfliktov - Most-Híd a LMP v Štúrove - Pas bez pobytu - Lipšic píše Maďarsku - Mosty cez Ipeľ do príchodu zimy - Nový veľvyslanec: od prezidenta do centrály SMK - Maďarsko pobúrilo zákonom banky - Slota: Chátrajúce Maďarsko zbrojí - Gyurcsány bojuje na dvoch frontoch

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Orbánova popularita klesla na historické minimum

23. septembra 2011 - (čtk)

Popularita maďarského premiéra Viktora Orbána sa prepadla na najnižšiu úroveň. Podľa septembrového prieskumu inštitútu Medián by ho podporilo 38 percent ľudí. Doteraz najnižšiu podporu mal ako premiér v roku 1999 - vtedy to bolo 41 percent. Orbán však aj napriek tomu zostáva najpopulárnejším maďarským politikom. Spolu s klesajúcimi preferenciami Orbána sa tiež voliči odvracajú od jeho vládneho Fideszu. Spokojných s činnosťou vlády je menej než tretina našich južných susedov. Sedem z desiatich Maďarov je presvedčených, že veci sa uberajú zlým smerom. Voliť by išli iba dve pätiny opýtaných, čo je najnižšia hodnota od roku 1991. Hlas by Fideszu odovzdalo 31 percent voličov, oproti augustovým prieskumom to je pokles o štyri percentá. Pri parlamentných voľbách vlani v apríli dalo Orbánovi hlas 53 percent voličov. Od jesene však strana bojuje s odlivom priaznivcov.

Fiľakovo:Novohradskí stredoškoláci budú

trénovať riešenie etnických konfliktov

23. septembra 2011 - (tasr)

Hradné múzeum vo Fiľakove a Knižnica TEMI Könyvtár v Salgótarjáne organizujú cez víkend (24.-25. septembra) slovensko-maďarský psychologický tréning riešenia etnických konfliktov pod názvom „V porozumení”. Ako TASR informoval riaditeľ hradného múzea vo Fiľakove Attila Agócs, tréning je určený pre novohradských stredoškolákov a konať sa bude v obci Szanda v Maďarsku. Zo Slovenska sa do programu zapojili fiľakovské dvojjazyčné gymnázium, miestna stredná odborná škola a lučenecké súkromné gymnázium. Z Maďarska sa tréningu zúčastnia študenti štyroch gymnázií zo Salgótarjánu, Balašských Ďarmôt a zo Sečian. Pre Novohrad ako región je stáročia charakteristická slovensko-maďarská etnická mozaika na oboch stranách hraníc. Napriek tomu, že spolunažívanie dvoch národov je v skutočnosti takmer bezproblémové, vo verejnej mienke a v náznakoch sú stále citeľné predsudky. „Prístup jednotlivcov k predstaviteľom druhého národa totiž ovplyvňuje stereotyp rozširovaný médiami a politickými silami. Organizátori chcú upriamiť pozornosť mladej generácie na význam tolerancie a medzikultúrneho porozumenia,” dodal Agócs. Tréning budú viesť dvaja psychológovia. Péter Hunčík zo šamorínskeho Fórum inštitútu pre výskum menšín a Petra Szeghy z bratislavskej organizácie Partners for Democratic Change Slovakia. Hovoriť sa bude oboma jazykmi, teda slovensky aj maďarsky. Prednášky spestria súťažami, kde sa ukáže šikovnosť i vedomosti študentov. Žiaci si vypočujú aj koncert slovensko-maďarskej ľudovej hudby. „Podujatie sa realizuje s pomocou finančnej podpory spoločného grantového programu Nadácie otvorenej spoločnosti v Bratislave a nadácie Nyílt Társadalom Alapítvány v Budapešti, ktorý funguje pod názvom Podajme si ruky - slovensko-maďarský interkultúrny dialóg,” dodal riaditeľ hradného múzea vo Fiľakove.

Tokaj v Maďarsku prežíva aj vďaka slovenskej eurohotovosti

23. septembra 2011 - (TV Markíza)

Tokaj v Maďarsku prežíva aj vďaka Slovákom. Od našich južných susedov totiž dovážame kamióny hrozna, za ktoré platíme nemalé peniaze. Miestny farmári sa tešia, že úrodu dokážu Slovákom predať aj za dvojnásobok ceny. Slováci platia v hotovosti a tisíce metrákov úrody vyvážajú z krajiny. Z maďarského tokajského hrozna potom produkujú na Slovensku tokajské víno, kvôli ktorému medzi štátmi už roky pretrváva medzinárodný spor. Aj takto o situácii informuje denník Magyar Nemzet. To, že Slováci platia dobre, potvrdili aj samotní miestni vinohradníci. Časť úrody z maďarskej Tokajskej vinohradníckej oblasti sa dostane na Slovensko, no tamojší pestovatelia sú spokojní - lepšia cena za hrozno a vyššie zisky im zabezpečia budúcnosť vinohradníctva v oblasti Tokaj. Únia rozhodla, že Slovensko má rovnaké právo predávať vína pod značkou Tokaj ako Maďarsko. Kým naša vinohranícka oblasť sa však rozkladá na 900 hektároch, územie Tokaja je v Maďarsku niekoľkonásobne väčšie - zaberá približne 6-tisíc hektárov. Isté je, že zo značky Tokaj dokáže Maďarská strana vyťažiť podstatne viac. Napríklad údaje o turistickom ruchu sú neporovnateľné. Kým slovenskú oblasť ročne navštívi asi 12 až 13 tisíc turistov, do maďarskej časti smerujú približne štyri milióny.

V Maďarsku od októbra sa výrazne zmenia ceny liekov

23. septembra 2011 - (tasr)

Od 1. októbra začnú v Maďarsku platiť nové pravidlá tvorby cien liekov. Zmeny sa dotknú 2220 druhov farmaceutických výrobkov. Štátna zdravotná poisťovňa (OEP) tvrdí, že žiadnemu pacientovi nestúpnu náklady, ak bude ochotný používať lacnejšie lieky. Podľa dnešného vydania maďarského denníka Magyar Nemzet poisťovňa OEP pripomenula, že ak niekto bude trvať na doterajšom lieku, môže sa stať, že bude musieť zaplatiť podstatne viac než doposiaľ. Niektorým výrobkom totiž radikálne stúpnu ceny. V novom systéme, ktorý bol aplikovaný po prvý raz, poisťovňa rôznymi podpornými technikami stimulovala farmaceutické spoločnosti, aby sami navrhli zníženie cien prípravkov spôsobom, pri ktorom nebude možné spoznať ponuky iných výrobcov. Po tomto kroku sa očakáva výrazná reorganizácia cien generík. Podľa údajov OET farmaceutické spoločnosti predložili návrhy na zníženie cien v prípade 905 liekov. Úspory pocítia pacienti, ale aj zdravotná poisťovňa, ktorá bude vyšším doplatkom stimulovať používanie lacnejších liekov. Odhady hovoria o znížení výdavkov na lieky za rok v Maďarsku rádovo v desiatkach miliárd forintov. Lekárne už prispôsobili skladové zásoby tak, aby zmeny cien liekov nespôsobili ich nedostatok.

Béla Tarr -Bolesť spôsobuje hlavne to, čo nevidno

26. septembra 2011 - (Jana Močková - Sme)

Projekt 100 uvádza výnimočný film Turínsky kôň, ktorý získal Cenu poroty na festivale Berlinale Maďarský filmár Béla Tarr sa rozhodol rozprávať o osude bičovaného koňa, pre ktorého sa Friedrich Nietzsche pomiatol. Béla Tarr nemá rád tradičné filmové prostriedky. Stačí vidieť niektorý z jeho posledných filmov a je zrejmé, že ich nemá rád natoľko, že sa im radšej vyhýba obrovským oblúkom. „Filmári sa držia ustáleného scenára - akcia, strih, akcia, strih. Sledujú iba pohyb dejovej línie. Ale príbeh netvoria iba ľudské činnosti,” hovoril Tarr vo februári počas festivalu v Berlíne, „všetko môže byť príbehom. Muž čakajúci na rohu môže byť príbehom. Ale filmári to považujú za nudné. Ja nie.” Turínsky kôň sa nesie v duchu týchto slov. Akcie v pravom zmysle slova sa nedočkáte, Tarrov zmysel pre „neakciu” je úplný a priam dokonalý azda v každej scéne viac ako dvojhodinovej snímky. László Krasznahorkai spolupracuje s Tarrom už niekoľko rokov. Na základe jeho poviedky natočil Tarr aj jeden z najdlhších filmov v našich končinách - Satanské tango trvajúce presne 450 minút. Krasznahorkai je aj autorom príbehu o udalosti, ktorá vraj stála na počiatku šialenosti filozofa Friedricha Nietzscheho po tom, čo sa stal svedkom ohavného bičovania koňa. V jej závere, ktorý je úvodom filmu, sa Krasznahorkai pýta, čo sa stalo s koňom potom. Fiktívna filmová odpoveď Tarra na túto otázku už viac meno Nietzscheho nespomína. Aj osud koňa je vlastne zobrazený akoby na pozadí. Nedočkáte sa vysvetľujúcich dialógov, vlastne, takmer žiadnych dialógov a ani ničoho iného, čo by utvrdilo v konkrétnom dešifrovaní nejakého finálneho posolstva. Kamera je v blízkosti dvoch ľudí žijúcich na akejsi pustatine - vonku je víchrica, v stodole je kôň, každé ráno treba ísť do studne po vodu, obliecť sa, zjesť varený zemiak, vytiahnuť a zapriahnuť koňa. Dni sa začínajú a končia v postupnom tušení ťaživého konca, opakujúc sa znova a znova. Tarr nehrá nijakú hru. Práve naopak - akoby sa vracal kamsi na začiatok. Rozpráva film tak, ako je pred kamerou, využíva „iba” to, čo má. Nepotrebuje doň vkladať zbytočné symboly, znaky či slová, aby dával zmysel. Kladie dôraz na atmosféru a ľudí, hovorí, že ich nepozoruje, lebo sám je jedným z nich, a to celkom rovnakým. Vietor za oknami preniká pod kožu rovnako ako hudba. Kamera je brilantná. V ovzduší niečo je. To niečo však nedefinuje ani Tarr, ktorý stále hovorí o filme ako o príbehu koňa. Bolo by neúplné označiť čosi konkrétne ako napríklad zánik sveta za finálny odkaz Tarrovej snímky. Lebo aj po odchode z kina, prudko zasiahnutí ťaživou tmou, zostane najmä pocit toho, čo zániku vzťahov, života, nádeje či lásky predchádza. A to má rôzne formy. Takmer vždy však paralyzuje človeka podobným spôsobom - nielen psychicky, ale aj fyzicky.

Ákos Kertész -Napísal, že Maďari sú

geneticky poddaní. Berú mu štátne vyznamenanie

21. septembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Dokonca kvôli nemu vznikne nový zákon o spätnom odoberaní radov nehodným laureátom. Už dva týždne sa totiž z Kertésza snažia obe spomenuté strany urobiť po expremiérovi Gyurcsányovi verejného nepriateľa číslo dva. Maďarský spisovateľ Ákos Kertész už nie je čestným občanom Budapešti, rozhodli včera mestskí poslanci z vládneho Fideszu a extrémistického Jobbiku. Nie je to ten Kertész, čo dostal Nobelovu cenu (krstné meno Imre), ale Ákos je doma známy možno ešte viac. Okrem občianstva však čoskoro môže prísť aj o jedno z najvyšších maďarských vyznamenaní, hrozia Orbánova vláda aj jej prezident. Dokonca kvôli nemu vznikne nový zákon o spätnom odoberaní radov nehodným laureátom. Už dva týždne sa totiž z Kertésza snažia obe spomenuté strany urobiť po expremiérovi Gyurcsányovi verejného nepriateľa číslo dva. Dôvodom je Kertészov článok, z ktorého znie veľmi tvrdá kritika domácich pomerov i krajanov. Píše napríklad, že sú „Maďari geneticky poddaní“, vinu za svoje previnenia vždy zvaľujú na iných, šťastne sa váľajú v bahne diktatúry a nechcú vedieť o tom, že ich idú zapichnúť. Politikov takéto osočovanie národa veľmi pobúrilo, Jobbik podal aj trestné oznámenie. Vláda od Kertésza žiada ospravedlnenie národu a hrozí minimálne odňatím radu. Vládni politici tiež okamžite obvinili intelektuálov, že proti Kertészovi neprotestujú tak, ako v roku 1992 protestovali proti nacionalistickým, antisemitským tézam spisovateľa Istvána Csurku. Zabudli dodať, že v tom čase Csurka nebol len spisovateľ, ale aj podpredseda hlavnej vládnej strany. A to je aj hlavný problém reakcie na Kertésza. Jeho slová sú hlúpe, neospravedlniteľne generalizujúce a zaslúžia si kritiku aj v prípade umelca. Keď však kritiku spolu s hrozbami povýšia na oficiálnu vládnu politiku, ide z toho naozaj strach. 

V Maďarsku musia nezamestnaní pracovať

21. septembra 2011 - (euractiv.sk)

Európska komisia nemá informácie, že by mala samospráva v Maďarsku nútiť Rómov do účasti na pracovných programoch, ktoré sa podľa opozície podobajú núteným prácam za minulých režimov. Maďarský parlament schválil v júli plán, podľa ktorého má každý, kto dostáva sociálne dávky, vykonávať verejno-prospešné práce. Nemá sa to týkať sa starších a chorých ľudí a ani rodičov, ktorí sú na deti sami. Vo verejnoprospešných službách tak má podľa očakávaní pracovať okolo 300 tisíc ľudí. Oficiálne sa plán zameriava na nezamestnaných, ale podľa kritikov je etnicky motivovaný a namierený proti rómskej populácii. Ľuďom, ktorí v týchto programoch pracujú sa má vyplácať ekvivalent 200 euro mesačne, čo je viac ako základná sociálna dávka, no menej ako zákonom stanovená minimálna mzda. Vo vysielaní belgickej stanice RTBF z 19. septembra sa objavila reportáž, v ktorej vystupovalo niekoľko Rómov z obce Gyöngyöspata, ktorí čistili lesy od napadnutého dreva. Približne 30 ľudí niekoľko dní pracovalo na tom, čo by traktor zvládal za pár hodín. Agentúra Bloomberg citovala 38-ročného otca troch detí Károly Lakatosa, ktorý tento rok stratil prácu v automobilke a ktorý označil pracovné podmienky za „ponižujúce“. Obec Gyöngyöspata vedie krajne pravicová strana Jobbik. Pred pár mesiacmi pochodovali jej ulicami uniformovaní extrémisti z Maďarskej gardy. Cieľom vraj malo byť zastrašenie rómskej populácie. Podľa jedného citovaného predstaviteľa mesta zo strany Jobbik nerómska populácia opatrenie podporuje, pretože sa znížil počet krádeží. Maďarsko už nebude „vyplácať dávky ľuďom schopným pracovať, ak je tu toľko práce, čo treba urobiť“, povedal maďarský v júni premiér Viktor Orbán. Opozičná socialistická strana tvrdí, že program je „založený na strachu a sile podobne ako v minulých dobách teroru“, čo je podľa Bloombergu narážka na nacistické a sovietske pracovné tábory. Podľa maďarského diplomata zo stáleho zastúpenia pri EÚ sa pilotné projekty programu realizujú prácou v lesoch pri obci Gyöngyöspata (čistenie oblasti, sadenie nových stromov), čistením brehov riek v tej istej obci, podobnými lesnými prácami pri obci Gyöngyösoroszi, stavaním cyklotrás pri rieke Tisa a pomocnými prácami pri údržbe ciest (čistenie priekop, zber odpadu, oprava autobusových zastávok atď.) vo viacerých okresoch. Najmä práce na údržbe ciest sú vykonávané vo vidieckych oblastiach, kde sú pracovné príležitosti minimálne. Spolu zatiaľ projekty prác za sociálne dávky zamestnávajú asi 1000 ľudí na 8 hodín denne, za dávku, ktorá podľa maďarského diplomata nie je ako minimálna mzda. „Projekty sú príliš nové, aby sme už mohli mať solídny dôkaz, ale skúsenosti sú zatiaľ pozitívne“, tvrdí. Podľa výsledkov pilotného projektu bude program rozšírený aby zahŕňal „veľký počet ľudí, ktorých v súčasnosti pracovný trh vylúčil“.

Súd zrušil policajný zákaz série demonštrácií odborárov

21. septembra 2011 - (tasr)

Súd hlavného mesta Budapešti zrušil dnes dve policajné rozhodnutia, ktorými šéf polície zakázal demonštrácie na Kossuthovom námestí a Hradnom vrchu, plánované odborármi na sobotu a nedeľu. TASR o tom informovala občianska organizácia na ochranu práv Spoločnosť za práva slobody (TASZ), ktorá podanie na súd iniciovala. Demonštrácie sa budú môcť konať: súd totiž potvrdil postoj TASZ-u, podľa ktorého zdôvodnenie polície, že tieto demonštrácie by v „neopodstatnenej miere” obmedzovali dopravu, neobstoja, a na zákaz preto nie je dôvod, uviedla TASZ. Demonštrácie pod názvom D-Day pripravujú viaceré maďarské odborárske konfederácie. Chcú protestovať proti plánovaným zmenám v zákonníku práce a v systéme výsluhových dôchodkov. Rozhodnutie, zakazujúce demonštrácie, prijala polícia podľa ich vyjadrenia pod politickým tlakom. Podľa vyhlásenia konfederácie odborárskych zväzov Liga už rezort vnútra pred časom prijímal opatrenia, ktoré sprostredkovane bránili demonštrácii zamestnancov poriadkových síl. „Slobodu zhromažďovania nemožno obmedzovať s odôvodnením, že by demonštrácia narúšala pokoj občanov - práve ten je jedným z cieľov pokojného protestu. Vláda na základe tejto rétoriky už v právnej rovine znemožnila štrajky a teraz sa snaží obmedziť aj slobodu zhromažďovania,” uviedla vo vyhlásení Liga.

V Maďarsku úžerníkov „prevetrajú“ špeciálni vyšetrovatelia

20. septembra 2011 - (tasr)

Z iniciatívy šéfa maďarského Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) vznikla v pondelok (19.9.) v Budapešti špeciálna skupina vyšetrovateľov, ktorej výhradnou úlohou bude vyšetrovanie úžerníckych trestných činov. Informoval dnes (20.9.) o tom denník Magyar Nemzet. Hovorca ORFK László Garamvölgyi denníku uviedol, že v súčasnosti rieši polícia 220 prípadov trestného činu úžerníctva; z nich 134 už ukončili. Pondelok minulý týždeň premiér Viktor Orbán pri zverejnení Programu ochrany krajiny v parlamente zdôraznil nutnosť boja proti úžerníctvu. Rezort spravodlivosti už predložil návrh na sprísnenie trestov za úžerníctvo. Poslanci o ňom budú môcť rokovať už na budúci týždeň.

Maďarsko vymiera, krajina sa vzďaľuje od 10-miliónovej hranice

20. septembra 2011 - (čtk)

Počet obyvateľov Maďarska neustále klesá pod magickú hranicu desiatich miliónov. Na konci júla tento stredoeurópsky stať obývalo 9 967 000 ľudí. Krajina od januára prišla o 26 000 obyvateľov, uviedla s odkazom na údaje štatistického úradu agentúra MTI. Úbytok obyvateľov má na svedomí kombinácia klesajúcej pôrodnosti a stúpajúcej úmrtnosť. V prvých siedmich mesiacoch tohto roka sa v krajine narodilo 49 685 ľudí, čo je o 6,2 percenta menej ako za rovnaké minuloročné obdobie, a zomrelo 76 047 obyvateľov. Mimo Maďarska žije v zahraničí odhadom asi päť miliónov Maďarov. Najviac ich obýva západ a centrálnu časť Rumunska, srbskú Vojvodinu a juh Slovenska. Aj na Slovensku sa budú musieť Maďari zrejme vyrovnať s úbytkom obyvateľov. Podľa posledného sčítania z roku 2001 sa ich prihlásilo k maďarskej národnosti viac ako 520 000. Teraz sa ale ozývajú hlasy, že po vyhodnotení májového sčítania by mohol počet slovenských Maďarov klesnúť dokonca pod pol milióna.

Mlynky -Slovenská klasika v maďarskej realite

20. septembra 2011 - (Arpád Soltész - Hospodárske noviny)

Dráma Slovenského domu v Mlynkoch sa začínala ako tragédia - necitlivá maďarská majorita vyhadzovala bezbrannú slovenskú menšinu z jej kultúrneho stánku. V druhom dejstve sa zmenila na rozprávku o láske a porozumení - Slovákom postavia nový a lepší kultúrny dom, zhruba za milión eur, pričom si slovenská a maďarská vláda podelia náklady na polovicu. Dom stojí, verejnú súťaž na stavbu vyhral miestny podnikateľ a práce zatiaľ zhltli 600-tisíc eur. V treťom dejstve sa hra mení na slovenskú klasiku. V Slovenskom dome stále chýba zariadenie, na ktoré treba ďalších 300-tisíc. Maďari však ďalšie peniaze nedajú. Premiér Viktor Orbán tie peniaze pôvodne sľúbil. No ak sa mu podarí rozdúchať vyhasínajúcu pahrebu slovensko-maďarského konfliktu, prinesie mu to viac politických bodov, ako keby zostávajúcich 150-tisíc eur rovno rozdal hladnému maďarskému ľudu. Bol by blázon, keby šancu nevyužil. Zdalo by sa teda, že sa dívame na klasický motív maďarského útlaku. V ochotníckom divadle by to bol silný a uveriteľný príbeh. V realite maďarského realitného trhu nie je. Za milión eur sa dá v Maďarsku postaviť skromná osada alebo luxusný palác. Za 110 miliónov forintov už kúpite novopostavený luxusný dom s osemnásťárovým pozemkom a 340 štvorcovými metrami obytnej plochy. Na Balatone. V najvyššom štandarde. Plne automatizovaný a s kamerovým systémom. V Slovenskom dome v Mlynkoch zatiaľ preinvestovali 160 miliónov forintov, a nestačilo to. Možno sa za tie peniaze nedá ani v Maďarsku postaviť celá slovenská dedina, ale stojí za úvahu, koľko slovenských domov v dedine by sa dalo za tie peniaze krásne zrekonštruovať. A to by už bola skutočná slovenská klasika.

Dom v Mlynkoch - Nočná mora z Maďarska sa vracia

20. septembra 2011 - (Pavel Novotný - Hospodárske noviny)

Vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi sa opäť vyostrili. Môže za to spor o Slovenský dom v maďarskej obci Mlynky, kvôli ktorému sa oba štáty dostali do ostrého konfliktu už pred tromi rokmi. Slovenskú samosprávu v Mlynkoch vyhnala v roku 2008 z ich sídla maďarská väčšina a naši krajania odvtedy s podporou z Bratislavy bojujú o svoj nový dom. Hoci ten je už postavený, tak skoro sa doň zrejme nenasťahujú. Na jeho dokončenie chýbajú peniaze. Maďarom do plánov zasiahli tvrdé úsporné škrty aj prudký prepad forintu. „Zo Slovenska sme minulý týždeň dostali 330-tisíc eur, od Maďarov asi 300-tisíc. Na dokončenie nám tak chýba ešte zhruba 340-tisíc eur,” povedal pre HN šéf Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik. Ak príspevok znížia Maďari, o toľko menej dostanú Mlynky aj zo Slovenska. Obe strany sa dohodli na rovnakom financovaní. Slovensko sa zatiaľ dokončenie domu v prípade stopnutia dotácií z Budapešti platiť nechystá. „Touto problematikou sme sa doteraz zaoberali len v oblasti hľadania zdrojov,” potvrdil pre HN slovenský rezort financií. Boj o Slovenský dom sa ťahá od jari 2008. Obecná samospráva v Mlynkoch vtedy rozhodla, že všetky spolky našich krajanov sa z domu musia vysťahovať. Základný kameň nového domu položili až v septembri minulého roka. „Stavba je dokončená už od augusta, dom je odovzdaný a teraz sa vybavuje kolaudácia. V súčasnosti však ešte čakáme na dodatočné peniaze. Musíme zaplatiť zariadenie domu a zostávajúce výdavky, ktoré zo svojho rozpočtu prefinancovala celoštátna samospráva,” hovorí Fuzik. Celkovo by od Maďarska mali dostať ešte 46 miliónov forintov, teda asi 170-tisíc eur. Rovnakú sumu čakajú aj od Slovákov. V súčasnosti sa však z Budapešti ozývajú hlasy, že kvôli poklesu kurzu maďarskej meny pôjde na účet slovenskej samosprávy len 40 miliónov forintov. Ani tie pritom ešte nie sú isté, keďže premiér Viktor Orbán naordinoval krajine tvrdé škrty. „Samozrejme, dúfame, že dostaneme všetky sľúbené peniaze,” pripomína Fuzik. Na zvýšení sumy sa pritom ešte v decembri minulého roka dohodli premiéri oboch krajín - Iveta Radičová a Viktor Orbán. Ak by sa Slováci nedočkali týchto peňazí, majú pripravený plán B. „K dispozícii máme ešte 66 miliónov forintov, z toho 46 by sme mohli dať na Mlynky. Venovali sme tomu tri roky práce, museli sme meniť pozemky a prerábať zmluvy. Náš prínos do tohto projektu bol obrovský, tak ho chceme dotiahnuť do konca,” dodal Fuzik. Dôležité však podľa neho bude aj to, aby svoju časť sľubu splnilo i Slovensko. V skoré vyriešenie problému veria aj samotní Slováci v Mlynkoch. „Dom je už technicky odovzdaný a je pekný. Teraz už len čakáme peniaze na zariadenie, aby všetko mohlo byť dokončené,” uviedla pre HN šéfka slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. Podľa nej boli s domom problémy hneď od začiatku, keď maďarská samospráva Slovákov z ich pôvodného sídla vypovedala. Naši krajania nakoniec súhlasili, že sa presťahujú do nového domu, úrady im však začali stavať ďalšie prekážky do cesty. Stavebný úrad nechcel vydať povolenie na výstavbu domu. Odborný posudok architektky z Mlynkov totiž tvrdil, že na pozemku nesmie stáť regionálne, ale len miestne stredisko. Do potýčky sa zapojili aj lídri Slovenska a Maďarska. O probléme sa dokonca hovorilo i na pôde Európskeho parlamentu. Niekoľkí naši europoslanci vystúpili s touto témou pred plénom. Mlynky osobne navštívil prezident Ivan Gašparovič, ktorý dal miestnym Slovákom ako dar fujaru. Do obce zavítal i vtedajší maďarský prezident László Sólyom. Na stranu Slovákov sa postavil i maďarský ombudsman pre menšiny Ernő Kállai. Ten v apríli 2008 rozhodol, že uznesenie o vysťahovaní slovenskej samosprávy je protizákonné. Napriek tomu obecné zastupiteľstvo odmietlo zmeniť svoje rozhodnutie.

Ako sa vyvíjala kauza Mlynky

- 1997 až 2000 obecná samospráva v Mlynkoch priznala výlučné právo na využívanie Slovenského domu slovenskej samospráve a združeniu pilíšskych Slovákov

- 25. marca 2008 starosta Mlynkov József Lendvai predložil kontroverzný návrh, podľa ktorého by sa mali všetky slovenské spolky a organizácie z budovy vysťahovať. Poslanci mlynskej obecnej samosprávy väčšinou hlasov návrh schválili

- 31. marca 2008 maďarský ombudsman pre menšiny Ernő Kállai vyhlásil rozhodnutie o vysťahovaní Slovákov zo Slovenského domu za protiprávne. Zastupiteľstvo dostalo mesiac na to, aby rozhodnutie zrušilo.

- 29. apríla 2008 samospráva v Mlynkoch definitívne rozhodla, že slovenské spolky sa musia vysťahovať jún 2008

- Slovensko a Maďarsko sa dohodli, že na nový dom prispejú rovnakým dielom september 2010 v Mlynkoch položili základný kameň Slovenského domu august 2011 stavba domu je po prieťahoch dokončená

Imrich Fuhl: Pilíšania, Slováci, toto ste chceli?

O starom a novom Slovenskom dome v Mlynkoch

http://www.cez-okno.net/clanok/slovensko/o-starom

-a-novom-slovenskom-dome-v-mlynkoch

Na okraj aféry Mlynky - Nemyslel som...

http://www.luno.hu/index.php?option=content&task=view&id=6701&Itemid

Protislovenský útok -Vyháňajú Slovákov zo Slovenského domu

http://www.luno.hu/index.php?option=content&task=view&id=6675&Itemid

Povedali o Mlynkoch

Robert Fico:

V Mlynkoch sa rozhoduje o osude, respektíve o úrovni ochrany práv príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku.

Dušan Čaplovič:

Ak by sa to dialo na Slovensku, už by o tom vedeli v Európskej únii. Budeme rázne žiadať, aby sa tieto veci riešili.

László Sólyom:

Ak sa na to pozeráme z právneho hľadiska, všetko je v poriadku. Existujú však aj pocity, a v prípade menšín máme byť v oblasti citov veľmi pozorní.

Pál Csáky:

Slovákov v Mlynkoch vysťahovali Slováci, lebo je to obec, kde je oficiálne 54 percent obyvateľov slovenskej národnosti a ďalších 15 percent sa hlási k slovenským koreňom. Súčasný starosta vyhral voľby dvojtretinovou väčšinou.

Kinga Gönczová:

Slovenská vláda tým, že zasiahla do kauzy Mlynky, uznala, že záležitosť menšín žijúcich mimo materskej krajiny nie je iba vnútornou záležitosťou danej krajiny. Slovensko týmto krokom tiež uznalo kolektívne práva menšín.

Marek Maďarič:

Mlynky sú najslovenskejšia obec v Maďarsku. Rozhodnutiu o presťahovaní zo Slovenského domu predchádzali iné kroky. Je to diskriminujúci, zlomyseľný krok. Ide tu o šovinistickú líniu. Bol to bezprecedentný krok a chcelo to rázny krok z našej strany.

Pavol Hrušovský:

Sú tu viaceré znaky radikalizovania niektorých skupín v Maďarsku. Slovensko nemôže trpieť a súhlasiť s takouto politikou. Slováci sú výnimočne tolerantný a veľkorysí voči menšinám.

Vladimír Mečiar:

Maďarsko chce vyučovať, ale nemá dostatočný rámec. V Maďarsku nastupujú polovojenské rasistické gardy. Pozeráme sa na politiku, ktorá je v kríze. Vďaka nej vystupujú tu radikálne elementy. Reakcia zo strany Slovenska a EÚ je v kauze Mlynky nedostatočná.

Ján Fuzik:

CSS dúfa, že obecná samospráva v Mlynkoch, ktorá v prospech zabezpečenia vhodných priestorov pre menšinové samosprávy a organizácie vyvinula už nemalú prácu a odhlasovala značné finančné prostriedky, bude obozretne rozhodovať...

Ruženka Egyedová Baráneková:

Zväz Slovákov v Maďarsku vyjadruje kategorický a zásadný nesúhlas so zámermi Obecnej samosprávy v Mlynkoch ohľadne Slovenského domu.

Maďarsko neplní sľuby. Neplatí na slovenský dom

http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1242453

Ján Slota reaguje na opakovanú snahu Maďarska

zrušiť Slovenský dom v Mlynkoch

18. septembra 2011 - (Ján Slota - sns.sk)

SNS je znepokojená informáciami, že maďarská strana nedodržiava niektoré zo svojich sľubov ohľadom Slovenského domu v maďarskej obci Mlynky, keď sa vo finálnej fáze jeho dokončenia nevie, či vôbec dokončený bude, keďže Maďarsko sa vyhýba dodržaniu finančných záväzkov. Ešte v roku 2008, keď maďarská politická scéna po prvý raz tlačila na zrušenie Slovenského domu v Mlynkoch, usporiadala SNS verejnú zbierku na pomoc tejto obci a zachovaniu slovenského domu. Čistý výnos zo zbierky 747 439 korún vtedy SNS poukázala prostredníctvom Nadácie Matice slovenskej samospráve v obci Mlynky. Financie do obce Mlynky následne poslala aj slovenská vláda, len tá maďarská sa chce vyvliecť z toho, k čomu sa zaviazala, a usiluje sa o zrušenie Slovenského domu v Mlynkoch po druhý raz. Som rád, že slovenská menšina v Mlynkoch nemlčí a zasadzuje sa o svoje práva. Podľa tejto udalosti je zrejmé, že Maďarsko pokračuje v likvidácii menšín žijúcich na jeho území tak, ako na to intenzívne upozorňujeme niekoľko rokov nielen my, ale aj samotní maďarskí ombudsmani, ktorí sú garantmi dodržiavania ľudských práv v krajine. Vyjadrujem však hlboké rozhorčenie nad tým, že volanie o pomoc z úst Slovákov žijúcich v tejto obci necháva súčasnú slovenskú vládu chladnou, čím nehanebne potvrdzuje plnú podporu Budapešti v jej snahách potláčať práva ktorejkoľvek z národnostných menšín žijúcich v Maďarsku, vrátane tej slovenskej. Označiť takéto konanie našej vlády za vlastizradu je slabé slovo.

Nový veľvyslanec Csaba Balogh:

Financovanie Slovenského domu v Mlynkoch nie je problém

20. septembra 2011 - (sita)

Nový maďarský veľvyslanec na Slovensku Csaba Balogh by problém financovania Slovenského domu v obci Mlynky v Maďarsku nenazýval problém. „Ide o technické spory, ktoré však nedosahujú politické problémy. Politická vôľa je jasná na oboch stranách. Projekt chceme uskutočniť a financovať spoločne, a to sa určite aj uskutoční,” povedal Balogh novinárom. Podľa medializovaných informácií Maďarsko nedodržiava sľub, že na výstavbu Slovenského domu v Mlynkoch, ktorá už finišuje, prispeje rovnakou čiastkou ako slovenská vláda. Pre klesajúci kurz maďarskej meny vznikol schodok niekoľko desiatok tisíc eur. Na Slovenský dom pôvodne Maďarsko vyčlenilo 80 miliónov forintov, Slovensko takmer 340 000 eur. Okrem peňazí je stále otvorená aj otázka záložného práva v prospech Slovenskej republiky. Pôvodne bola dohoda, že na budovu aj pozemok bude mať SR záložné právo. Kataster nehnuteľnosti však takýto zápis odmietol zapísať.

Lži maďarskej vlády o dome v obci Mlynky

20. septembra 2011 - (hzds.sk)

Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) je nepríjemne zaskočená z krokov oficiálnej maďarskej vlády, ktorá nedodržala svoje sľuby o spolufinancovaní Slovenského domu v obci Mlynky, kde žije početná enkláva zahraničných Slovákov. O tomto probléme dnes informoval predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák. ĽS-HZDS pripomína Budapešti, že sa zaviazala prispieť na výstavbu nového objektu rovnakou sumou ako slovenská vláda. Výhovorka maďarských úradov, že „finančná sekera” vznikla z dôvodu nepriaznivého kurzu maďarského forintu k euru, je smiešna a nadmieru trápna. Slovenská republika vyčlenila na výstavbu budovy už viac ako 340 tisíc eur, zatiaľ čo maďarská strana deklarovala sumu okolo 300 tisíc eur. Kvôli dodatočným doplatkom to tak vyzerá, že slovenský príspevok je vyšší už o viac ako 60 tisíc eur. To už je priveľká suma aj na slovenské pomery! Ľudová strana - HZDS sa pýta, kde zmizli slová o rovnomernom podiele Slovenska a Maďarska v pomere 50:50. Maďarská vláda sa opäť vyfarbila, ako pramálo jej záleží na zlepšovaní vzájomných susedských vzťahov a na rozvoji práv a kultúry svojich národnostných menšín. A kabinet Ivety Radičovej, v ktorom má zastúpenie aj etnická strana slovenských Maďarov, dostal ďalšiu facku od svojho povýšeneckého priateľa Viktora Orbána, ktorý ju po celý čas vodí za nos a postupne nielenže realizuje svoj sen o „Veľkom Maďarsku”, ale aj o postupnej asimilácií nemaďarských menšín u nášho južného suseda.

Ján Slota:Vyzývam všetky slovenské politické strany,

aby prerušili kontakty s maďarskými stranami

21. septembra 2011 - (sns.sk)

Predseda SMK József Berényi by si mohol už konečne uvedomiť, v akom štáte žije. Svojimi postojmi - či už v pracovnej skupine pre menšiny v Európskom parlamente, kde sa minulý týždeň klamlivo vyjadroval o vzťahu slovenskej vlády k menšinám, ale aj na stretnutí s novým veľvyslancom Maďarska na Slovensku Cs. Baloghom, ale aj na tlačovej konferencii pred médiami - sa prejavil ako nehanebný donášač a jasný predstaviteľ piatej kolóny maďarskej politiky na Slovensku, čo napokon potvrdil aj samotný veľvyslanec! Pochválil SMK, konkrétne aj pána Berényiho, za spoluprácu a zdôraznil, že Maďarsko víta všetky informácie, ktoré im o vnútornej politike Slovenska poskytne SMK. Je to obrovská hanba, keď predseda politickej strany na Slovensku takto vynáša vnútroštátne záležitosti, a tu ide navyše o bývalého poslanca Národnej rady SR! Berényiho konanie len potvrdzuje, že predstavitelia SMK aj Hídu sú piatou kolónou maďarskej vlády a parlamentu na Slovensku. Všetky slovenské politické subjekty by sa k tejto tvrdej iredente a vyznávačom veľkého Maďarska mali podľa toho aj správať. Vyzývam preto všetky slovenské politické strany, aby prerušili akékoľvek dohody, dialógy a kontakty s nebezpečnými maďarskými stranami na Slovensku, ktoré sú rozvracačmi našej štátnosti! Dôrazne žiadam najmä stranu Smer - SD, ktorá sa v ostatnom čase rada prezentuje ako nositeľka všetkého národného a vlasteneckého, aby prestala kolaborovať s predstaviteľmi maďarských politických subjektov na Slovensku. Dôkaz ich kolaborácie a nadštandardnej spolupráce je napríklad na východnom Slovensku, kde pracujú v otvorenej koalícii.

Durayov spor s SNS trvá:Odvolal sa proti exekúcii

24. septembra 2011 - (tasr)

Nekonečný príbeh sporu medzi Slovenskou národnou stranou (SNS) a bývalým strategickým predsedom Strany maďarskej koalície (SMK) Miklósom Durayom ohľadom ospravedlnenia za jeho výrok z roku 2006 aktuálne pokračuje na bratislavskom Krajskom súde. „Teraz som nežiadal o odklad, ale som sa odvolal proti exekúcii,” vysvetlil pre TASR Duray. „Na krajskom súde mám odvolanie proti exekúcii. Využívam tie možnosti, ktoré mi dáva právo,” dodal. Duray sa za výrok, ktorým v roku 2006 dehonestoval SNS, mal na základe právoplatného rozhodnutia súdu ospravedlniť. Súdom predpísaný text však preložil do maďarského jazyka a tak ho zaslal SNS. Z tohto dôvodu sa SNS už druhý rok márne snaží dosiahnuť ospravedlnenie v slovenčine exekúciou. „V zákone je diera. Exekútor by ho (Duraya, pozn. TASR) mohol pokutovať, ak by išlo konanie tak, ako má, až do výšky niekoľko desiatok tisíc eur. Ale Duray opakovane podáva žiadosť o odklad exekúcie,” reagoval pre TASR právny zástupca SNS v tejto kauze Karol Gordík. „Je to špecifická situácia, vždy uvedie nejaký dôvod. Aj hlúposť, keď si vymyslí, ale vždy iný. Takže sa tým musí exekútor zaoberať,” dodal. Duray však tentoraz nepodal žiadosť o odklad, ale odvolanie voči exekúcii. Raz mu ho už okresný súd zamietol. „Na prvostupňovom súde, teraz je to na druhostupňovom súde,” vysvetlil Duray, ktorý trvá na tom, že mu ústava umožňuje používať materinský jazyk aj v takomto prípade. „Oni v podstate vyhrali súd, lebo odvolací súd mi prisúdil, že sa musím ospravedlniť. To vyhrali, ja som sa ospravedlnil. Ten text, ktorý mi predpísal súd, som preložil do maďarčiny a poslal som im ho spolu s kópiou rozhodnutia súdu,” pokračoval Duray. „Dostali môj dopis, prevzali ho a nesúhlasili s tým, že som sa ospravedlnil v maďarčine. Ale ja som splnil, čo mi prikázal súd,” trvá na tom, že výrok súdu naplnil. Súd podľa neho už dávno nerieši pôvodnú kauzu, ale otázky okolo exekúcie. „Je to všetko právoplatné, nemajetková ujma nebola priznaná, má sa však ospravedlniť. On sa síce ospravedlnil, ale v maďarčine. My sme s tým nesúhlasili, preto sme to dali exekútorovi. Čakáme, čo ešte exekútor spraví, čo vymyslí,” dodáva Gordík. Predseda SNS Ján Slota je vývojom situácie pobúrený. „Je poburujúce, aby sa takto donekonečna odďaľoval výkon rozhodnutia súdov, je poburujúce aj to, ako dlho súdy v takejto jasnej záležitosti rozhodujú,” uviedol. „SNS sa však boja nevzdá, budeme sa usilovať o to, aby niekto, ako pán Duray, ktorý si dovolí štátotvornú stranu, ktorá už 140 rokov jednoznačnou líniou obhajuje ako jediná na Slovensku národnoštátne záujmy, označiť za fašistickú, za to niesol aj tie najvyššie dôsledky. Jeho správanie je nehorázne, musí zaň niesť zodpovednosť,” zdôraznil Slota. Bývalý poslanec Národnej rady SR za SMK Duray v júli 2006, necelý mesiac po parlamentných voľbách, po ktorých sa SNS dostala do vlády, označil stranu národniarov za fašistickú. „Slovenská vláda pozostáva mocensky z jednej tretiny zo Slotovej strany, ktorá je fašistickou stranou,” povedal pre maďarské InfoRádió. Následne výroky prevzalo viacero celoslovenských printových a elektronických médií.

SMK odmieta osočovanie ministra J. Nagya

týkajúce sa starostov SMK

23. septembra 2011 - (tasr)

Republikové predsedníctvo SMK dôrazne odmieta nepravdivé obvinenia a osočovania zo strany ministra životného prostredia Józsefa Nagya (Most-Híd) týkajúce sa starostov SMK. Zároveň ho vyzýva, aby tieto bezdôvodné obvinenia vzal späť. Ak tak neurobí, bude strana túto vec podľa hovorkyne Heleny Fialovej riešiť právnou cestou. Nagy reagoval na vyhlásenie vedenia SMK, ktoré upozornilo na to, že v prípade pridelenia dotácií z Environmentálneho fondu boli obce vedené ich starostami diskriminované. Minister rozdeľovanie financií na základe straníckeho kľúča označil za ohováranie a naháňanie voličskej základne tejto mimoparlamentnej strany. „Už na jeseň 2010 sa ku mne dostali informácie, podľa ktorých starostovia SMK dostali odporúčanie podávať žiadosti o dotácie za každú cenu, aj keby tam nemali nič napísané. Len tak, do počtu, aby sa mohli sťažovať, že im nič neprechádza. Prísna stranícka disciplína v SMK je všeobecne známa, a po terajších vyhláseniach som naklonený vlaňajším informáciám uveriť,” konštatoval Nagy. Minister vo svojom stanovisku uviedol, že pozná starostov aj primátorov, ktorí dlhodobo konali a konajú v neprospech svojich vlastných občanov len pre udržanie politickej pozície. „Nevychádzajú v ústrety investorom z obavy, že nové lukratívne pracovné príležitosti prilákajú pracovnú silu a tým aj nových obyvateľov aj z iných miest Slovenska, a tým sa ich voličská základňa zriedi a zmení v neprospech SMK. Tento prístup sa v mnohých prípadoch hrubo podpísal pod veľkú mieru nezamestnanosti na juhu Slovenska,” upozornil šéf envirorezortu.

Stretnutie Mostu-Híd a LMP v Štúrove

23. septembra 2011 - (most-hid.sk)

Poslanci maďarskej politickej strany LMP (skratka názvu „Politika môže byť iná“) a Mostu-Híd diskutovali na piatkovom stretnutí o aktuálnych vnútropolitických otázkach oboch krajín. „Informovali nás o súčasnom stave volebného zákona, a dozvedeli sme sa aj to, že LMP tento zákon na novembrovom hlasovaní maďarského parlamentu nepodporí“, povedal po stretnutí poslanec NR SR, Péter Vörös. Poslanci strany Most-Híd informovali svojich maďarských kolegov o vnútropolitickej situácii, ktorú spôsobila diskusia o prijatí eurovalu, a vyjadrili sa aj k otázkam týkajúcich sa novely zákona o štátnom občianstve. „Kolegov z Maďarska sme informovali, že naša strana nikdy nepodporí zákon, ktorý umožňuje stratu slovenského občianstva po prijatí občianstva druhej krajiny, a že súčasný zákon považujeme za protiústavný a preto sme sa obrátili na Ústavný súd” - dodal Vörös. Na rokovaní sa zúčastnil aj predseda strany Most-Híd Béla Bugár, poslankyňa Edita Pfundtner a Zoltán Bara, poradca pre zahraničnú politiku, zo strany LMP poslanec Dávid Dorosz a expert pre zahraničnú politiku Márton Berze.

Aj naši krajania mali pas bez pobytu

19. septembra 2011 - (Sme)

Zahraniční Slováci roky dostávali slovenské občianstvo aj bez toho, aby žili na Slovensku. - Slovensko dnes vyčíta vláde Viktora Orbána udeľovanie štátneho občianstva Maďarom v zahraničí bez trvalého pobytu v Maďarsku a žiadateľom berie slovenské občianstvo. Podobne ústretové pritom boli aj naše vlády k zahraničným Slovákom. „Medzi rokmi 1997 až 2005 Slovensko udeľovalo občianstvo osobám, ktoré na Slovensku nemali trvalý pobyt. Po roku 2005 sa však zákon sprísnil a odvtedy to už nebolo možné,” potvrdil hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel pre maďarskú Duna TV v júni tohto roka. Ministerstvo presne nevie, koľko zahraničných Slovákov dostalo občianstvo. Slovenský zákon sprísnili až v čase, keď občianstvo bez pobytu pre krajanov začala vážne zvažovať aj Budapešť. Dnes sa zahraničný Slovák môže stať občanom Slovenska iba v prípade, ak má na našom území nepretržitý pobyt posledné tri roky. Iný cudzinec u nás musí mať pobyt posledných osem rokov.

Prepracovaný Lipšic

23. septembra 2011 - (Arpád Soltész - Hospodárske noviny)

Novela zákona o štátnom občianstve z dielne ministerstva vnútra jednoducho nedáva zmysel. Ani len politický. Zmyslom novely Ficovho truczákona malo byť otvorenie možnosti nadobudnúť cudzie občianstvo a zachovať si slovenské pre všetkých, ktorí sú na druhú krajinu naviazaní legitímnym spôsobom. Pokojne aj na Maďarsko, ak tam majú dlhodobý trvalý pobyt alebo tam uzavreli manželstvo. Pokiaľ by niekto prijal maďarské občianstvo na základe Orbánovho pochybného zákona, o slovenské by naďalej prišiel. Férové a čisté riešenie. Lipšic však nezmenil nič, okrem výnimky pre Českú republiku. S odvolaním sa na historické, kultúrne a rodinné väzby. Vtipná argumentácia, pretože s Maďarmi sme žili v spoločnom štáte bezmála tisíc rokov, a keď odrátame jazykovú bariéru, sú nám v mnohých ohľadoch kultúrne bližší ako Česi. Deravá je aj argumentácia číslami. Zo 126 ľudí, ktorí nadobudli občianstvo najrôznejších krajín a prišli o slovenské, sa stalo českými občanmi 55. Ani polovica. A viac odpadlíkov od hejslováckej viery dezertovalo do Rakúska alebo do Nemecka ako do Maďarska. Aj keby všetci 15 „noví Maďari” prijali občianstvo na základe Orbánovho zákona, stále nám ostáva 111 nezmyselne a zbytočne ukrivdených „bývalých Slovákov”. Lipšicova materská strana zároveň rozoslala koaličným partnerom návrh novely, v súlade s pôvodným zámerom. O novele svojho ministra a podpredsedu v KDH ani netušili. Keby to bolo naopak, dala by sa rozvíjať konšpiračná teória, že krídlo hnutia, ktoré koketuje so Smerom, sa chcelo zalíškať Ficovi, a Lipšic sa svojou novelou len zúfalo pokúša zotrvať na koaličnej pozícii. Takto napadá súdnemu človeku jediné: minister vnútra súrne potrebuje oddych.

Lipšic píše Maďarsku

23. septembra 2011 - (Lukáš Fila - Sme)

Daniela Lipšica asi nemožno podozrievať z toho, že je nasadeným maďarským agentom, ale aspoň ďakovnú pohľadnicu by mu teraz z Budapešti poslať mohli. Jeho novela zákona o občianstve totiž dáva južným susedom dva silné argumenty, prečo je tamojší zákon o dvojakom občianstve vlastne v poriadku. Po prvé, aj on chce udeľovať občianstvo ľuďom bez trvalého pobytu. Asi najzásadnejšou výhradou Slovenska proti maďarskému zákonu bolo, že občianstvo majú získať aj tí, čo nemajú ku krajine žiadnu faktickú väzbu, čiže tam nežijú, neštudujú, nepracujú. A teraz máme aj my dávať pas krajanom, ktorých čo i len jeden rodič mal československé občianstvo a žil na našom území. Skúsme si teda porovnať, kto má väčšiu faktickú väzbu na druhú krajinu - slovenský Maďar žijúci pár kilometrov od hraníc, ktoré možno prekračuje aj niekoľkokrát týždenne, alebo potomok emigranta, ktorý možno nebol v Európe od šesťdesiateho ôsmeho? Odpoveď je jasná. A je v neprospech Slovenska. Pred pár rokmi štát zrušil možnosť udeľovať občianstvo bez pobytu, lebo hrozilo, že niečo podobné spravia aj v Maďarsku. Teraz im to posvätí? Druhý bod, ktorým Lipšic Budapešti nahráva, je osobitný prístup k tým našim občanom, čo získajú občianstvo české. Tí majú mať v zákone výnimku a o našu občianku neprídu. Doposiaľ mohol štát tvrdiť, že regulácia štátnej príslušnosti má v únii stáť na vecných kritériách a rovnosti, nie pokrvnosti. Teraz v dôvodovej správe píše, že nejaká skupina ľudí má mať osobitný režim „vzhľadom na dlhoročné historické, kultúrne a hlavne rodinné väzby medzi príslušníkmi oboch štátov”. Krajšie by to o svojom zákone určite nenapísali ani Maďari.

Lipšic už mení občianstvo, zaskočil Maďarov aj svojich

23. septembra 2011 - (Petra Maťašovská - Hospodárske noviny)

Minister Lipšic (KDH) predbehol koalíciu - prišiel s vlastnou novelou citlivého zákona o štátnom občianstve. Návrhom zvýhodniť iba Slovákov žiadajúcich o české občianstvo pobúril Most-Híd a poriadne prekvapil najmä vlastné KDH. Dve odlišné novely zákona o občianstve v jeden deň od tej istej strany. To sa včera podarilo KDH. Kým minister vnútra Daniel Lipšic predložil do pripomienkového konania výnimku pre Česko, jeho stranícky kolega a šéf poslaneckého klubu Pavol Hrušovský rozposlal partnerom v parlamente návrh, na ktorom sa dohodli v koalícii. Prekvapení neostali iba koaliční partneri KDH, ale aj samotní kresťanskí demokrati. Minister navrhuje, aby Slováci, ktorí požiadajú o občianstvo v Česku, neprišli o naše. Gábor Gál z Mosta-Híd má s tým vážny problém. „Vyhovuje iba úzkej skupine ľudí, čo ostatní?” pýta sa. Nápad sa nepozdáva ani opozícii. Je to povýšenie jednej krajiny EÚ nad ostatné,” tvrdí podpredseda Smeru-SD Dušan Čaplovič. Do dnešného dňa sa muselo so slovenským občianstvom rozlúčiť 126 ľudí, pretože sa dobrovoľne rozhodli získať pas inej krajiny. Najviac Slovákov sa stalo práve Čechmi, až 55. Nekompromisný zákon pritom prijala vláda Roberta Fica pred pol druha rokom v reakcii na maďarskú krajanskú politiku. Oficiálne sa však maďarskými občanmi odvtedy stalo iba 15 Slovákov. Reálne čísla pritom môžu byť vyššie, lebo získanie cudzieho občianstva viacerí nenahlasujú z obavy zo straty slovenského pasu. Nezaberá ani hrozba pokuty prevyšujúca tritisíc eur. „Nechápem, prečo ministerstvo prišlo s týmto návrhom, či je mimo vlády,” reagoval Gábor Gál (Most-Híd). Prekvapení neostali iba koaliční partneri KDH, ale aj samotná strana, ktorej je Lipšic podpredsedom. Podľa zistení HN o jeho návrhu vôbec netušili. „Čo sa týka iniciatívy ministerstva vnútra, obráťte sa na tlačové oddelenie rezortu,” reagoval hovorca KDH Matej Kováč. Rezort vnútra sa bráni, že ide iba o technickú novelu, ktorá vychádza z naplánovaných legislatívnych krokov. „Nejde o žiadny neočakávaný krok, samozrejme naďalej platí dohoda koalície, ktorá rieši úplne iné otázky,” tvrdil včera hovorca ministerstva Gábor Grendel. Koalícia chystá vlastnú novelu, ktorú včera kolegom z iných poslaneckých klubov doručil Pavol Hrušovský. Slovenské doklady by si podľa nej mohli nechať tí, ktorí požiadajú o občianstvo v krajine, kde študujú, pracujú a bývajú. Reálne väzby na krajinu chcel na jar do zákona pretlačiť Smer s koaličnými poslancami Radoslavom Procházkom (KDH) a Igorom Matovičom, ktorého za to vylúčili z klubu SaS. Súčasný zákon o štátnom občianstve poburuje viacerých občanov, najmä maďarskej národnosti. Pred tromi týždňami proti nemu protestovali stovky ľudí v Komárne a nedávno sa na jeho účinky v Bruseli sťažoval šéf SMK József Berényi. Včera začal právnu stránku normy posudzovať na podnet časti koaličných poslancov Ústavný súd. Maďarský Fidesz pritom prednedávnom predsadil volebné právo pre zahraničných Maďarov.

Mečiarovské občianstvo

20. septembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Slovenskí politici sú pokrytci, keď kritizujú princíp, podľa ktorého Maďarsko rozdáva občianstvo krajanom. To však neznamená, že samotný princíp je v poriadku. Medzi rokmi 1997 až 2005 udeľovalo aj Slovensko príslušníkom slovenských menšín vo svete slovenské občianstvo bez podmienky predchádzajúceho trvalého pobytu na území krajiny. Čiže podobne, ako to dnes robí Maďarsko. V tomto bode je kritika slovenských politikov na adresu Budapešti veľmi pokrytecká. Je jasné, že samotný princíp občianstva bez pobytu im zásadne neprekáža, veď ho dlho sami uplatňovali (po väčšinu zmieneného obdobia tu vládli z veľkej časti tí istí politici ako dnes). Je zjavné, že príčinou sprísnenia slovenského zákona v roku 2005 nebolo, že by si naši politici konečne uvedomili, že udeľovanie občianstva bez pobytu zo zásady nie je v poriadku. Uvedomili si len to, že o podobnom kroku uvažuje aj Budapešť a oni ju za to nebudú môcť kritizovať, ak pritom robia to isté. Občianstvo bez pobytu teda zrušili čisto účelovo. Napriek tomu nie je pravda, ak napríklad politici SMK tvrdia, že Maďarsko dnes robí len to isté, čo ešte pred časom robila aj Bratislava. Nielen preto, lebo maďarské dvojaké občianstvo sa týka rádovo väčšieho množstva ľudí. Maďari naozaj nemôžu za to, že tvoria najpočetnejšie menšiny v Európe. Aj keď pre konečné dôsledky Orbánovho zákona je aj toto dôležité. Významným rozdielom je, že Bratislava pred rokmi robila len to, čo dnes Budapešť o sebe iba tvrdí, že robí. Aj keď sa Maďarsko bráni, presnejšie jeho súčasná vláda a jej služobníci vrátane úradujúceho prezidenta, že len umožňujú znovu získať občianstvo tým, čo ho v minulosti nespravodlivo stratili, robia niečo úplne iné: vo veľkom verbujú nových maďarských občanov najmä zo susedných krajín. Nie je pravda, že im len pasívne dali nejakú možnosť. Naopak, aktívne ich pomocou masívnej kampane, na Slovensku so zapojením SMK, urputne presviedčajú, aby sa maďarskými občanmi stali. A občianstvo nerozdávajú preto, aby krajanom reálne uľahčili život alebo ako symbolickú nápravu minulých krívd, ako tvrdia, ale preto, aby ich na pomoc vládnej strany zapojili do vnútromaďarského boja o moc. Najpodstatnejšie však je, že aj keď bolo občianstvo bez pobytu nejaký čas udeľované aj na Slovensku, vôbec to neznamená, že je takéto udeľovanie občianstva správne. Na Slovensku ho umožnila Mečiarova vláda a dve ďalšie Dzurindove to po väčšinu svojho mandátu nechali fungovať. Jediné, čo to dokazuje je, že slovenskí politici od Mečiara po Dzurindu sú orbánovcom podobnejší, než si priznávajú: majú v základoch rovnaký nacionálny pohľad na svet, v ktorom sú zväzky založené na etnickom pôvode nadradené zväzkom založeným na modernom občianstve, a štát na národnom princípe je im stále bližší, než štát občiansky. Niežeby to bolo také prekvapenie.

Maďarské občianstvo prijal ďalší slovenský Maďar,

občianstva SR sa nechce vzdať

21. septembra 2011 - (tasr)

K maďarským občanom pribudol ďalší slovenský Maďar. Slávnostnú prísahu dnes v Komárome zložil člen petičného výboru za zrušenie novely zákona o štátnom občianstve Olivér Boldoghy. O prijatí maďarského štátneho občianstva už informoval Ministerstvo vnútra SR. Slovenského občianstva sa odmieta vzdať a prostredníctvom otvoreného listu žiada premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS), aby jej kabinet zrušil právnu normu z dielne bývalej vlády Roberta Fica (Smer-SD). Na základe tohto zákona prichádza o slovenské štátne občianstvo každý, kto požiada o občianstvo iného štátu. „Ja sa slovenského občianstva nemienim vzdať za žiadnych okolností. Splnil som si svoju povinnosť, oznámil som ministerstvu prijatie maďarského občianstva, ale nebudem vypĺňať žiadne hárky ani odovzdávať svoje doklady ani žiadne dokumenty, aby mi mohli slovenské občianstvo vziať,” vyhlásil pre TASR Boldoghy. V liste premiérke pripomína sľub, že „počas úradovania tejto vlády nikto nepríde o občianstvo proti jeho vlastnej vôli”. Skutočnosť je však podľa neho iná. „MV do dnešného dňa aplikuje sankčnú novelu zákona o občianstve, a protiústavným spôsobom priebežne odoberá občianstvo ľudom, ktorí o neho prísť nechcú ani potom, čo sa zo subjektívnych dôvodov rozhodli stať občanmi aj iného štátu,” upozornil Boldoghy. Zároveň požiadal šéfku kabinetu, aby pomohla „zrušiť škodlivú novelu zákona o štátnom občianstve”. „Umožnite nám všetkým, Slovákom, Maďarom, Čechom, Rusíncom, Poliakom, Rómom, jednoducho všetkým občanom tohto štátu, bez rozdielu na ich národnosť, znovu prijať inštitút dvoj- alebo viacnásobného občianstva,” píše Boldoghy premiérke. V liste jej vysvetľuje aj dôvody prijatia maďarského občianstva. „Všetci moji predkovia sa narodili v Komárome ako maďarskí občania, a väčšina z nich tak žila až do konca svojho života. Preto som nesmierne rád, že už aj ja môžem nadviazať na túto rodinnú tradíciu a prijať príslušnosť štátu, z ktorého kultúrne pochádzam. Tento slávnostný akt je pre mňa citovo nesmierne dôležitý, vyjadrujem ním úctu k mojim koreňom a mojej národnosti,” zdôvodnil svoj krok Boldoghy. Zdôraznil, že prijatie maďarského občianstva neznamená, že sa chce odcudziť svojej krajine, ktorou je Slovensko, a v ktorej chce zostať žiť aj naďalej. „Prosím Vás, neodoberajte mi moje slovenské občianstvo len preto, že som sa z citových a kultúrnych dôvodov rozhodol prijať štatút aj inej krajiny,” obracia sa na šéfku slovenského kabinetu. Tvrdí zároveň, že pre Maďarov na Slovensku prijatie druhého občianstva nie je predmetom získania akýchsi výhod, a tiež uvádza, že slovenskí Maďari nemienia „obrátiť sa chrtom” Slovensku. Boldoghy považuje stav vzniknutý prijatím Ficovho zákona za neprípustný a nenávistný. „Tento zákon jednoznačne škodí záujmom SR. Je teda potrebné ho čo najskôr zrušiť a navrátiť sa k pôvodnému európskemu štandardu,” píše ďalej v liste. Za zrušenie právnej normy sa zasadzujú aj signatári petície. Boldoghy pre TASR uviedol, že ich je zatiaľ približne 7000. S Ficovým zákonom nie je spokojná ani strana Most-Híd. Právnu normu minulej vlády považuje za protiústavnú a nevykonateľnú. Jej ústavnosť má preskúmať Ústavný súd SR. Podanie, ktoré dali súdu dnes, podpísali okrem bugárovcov 12 poslanci SDKÚ-DS, nezávislý Andrej Ďurkovský a takmer všetci poslanci SaS. „Obsahom podania je hlavne to, že tento zákon je v rozpore s ústavou a dokonca aj s medzinárodnými dohovormi. Je nevykonateľný a navyše je aj diskriminačný, lebo vytvára dve skupiny obyvateľov. Tých, ktorí mohli nadobudnúť druhé štátne občianstvo bez ujmy pred Ficovou novelou a teda teraz ho majú, a tých, ktorí toto spraviť nemôžu,” priblížil poslanec Gábor Gál. Dodal, že stav, ktorý spôsobilo prijatie Ficovho zákona, nikomu neprospieva. „Lebo zbavuje našich občanov štátneho občianstva bez toho, aby takýto prejav vôle oni mali,” vysvetlil.

Chcem byť naďalej aj slovenským občanom

23. septembra 2011 - (Sme)

Herec a člen petičného výboru za zrušenie novely zákona o štátnom občianstve Olivér Boldoghy v stredu prijal maďarské občianstvo.

- Prečo ste sa rozhodli prijať maďarské občianstvo?

- Všetci moji predkovia sa narodili v Komárome ako maďarskí občania a väčšina z nich tak žila až do konca svojho života. Vyjadril som tak úctu k mojim koreňom.

- Čo pre vás znamená slovenské občianstvo?

- Väzbu na krajinu, kde som sa narodil, kde žijem, pracujem a vychovávam deti. Nechystám sa preč, chcem byť slovenským občanom.

- Ak je pre vás dôležité aj slovenské občianstvo, prečo ste nahlásili prijatie maďarského?

- Splnil som si zákonnú povinnosť. Nechcem sa skrývať a taktizovať. Chcem poukázať na absurdnosť novely a snažím sa aj s ostatnými členmi petičného výboru, aby ju vláda zrušila.

- Novela ministerstva vnútra nerieši stratu slovenského občianstva v prípadoch, ako je váš.

- Je to sklamanie. Bolo by dobré, keby to zmenili tak, aby hocikto mohol mať slovenské občianstvo. Aby sa nevytvárali skupiny tých, čo môžu mať dvojaké občianstvo, a tých, čo nie. To nie je fér.

- Viete o tom, že by maďarské občianstvo prijímali viacerí občania, ktorí to oficiálne neohlasujú?

- Áno. Na prísahe, kde som bol, bolo množstvo ľudí. Nie každý z nich sa chce prieť so štátom.

- Ste herec a hosťujete aj v SND. Rozprávate sa s kolegami o dvojakom občianstve?

- Áno, táto téma rezonuje. Najmä medzi maďarskými kolegami, ale nie je na dennom poriadku.

- Aké sú reakcie slovenských hercov?

- Normálne. Pre každého občana by bolo pohodlnejšie, keby si mohol zobrať z akýchkoľvek dôvodov občianstvo iného štátu bez toho, aby sa musel vzdávať slovenského. Nie je to len o Maďaroch žijúcich na Slovensku. Hoci tento zákon vznikol ako reakcia na Orbánov.

- Fidesz naznačuje, že sa budete môcť zúčastňovať aj na voľbách v Maďarsku. Máte o to záujem?

- Preto som neprijímal maďarské občianstvo. Zaujíma ma kultúrna a citová väzba na Maďarsko. Nepoznám natoľko maďarskú politiku, takže asi nie.

Politik SMK stratil občianstvo, pas stále používa

23. septembra 2011 - (Jozef Kortis - hnonline.sk)

Slovenské občianstvo stratil, ale pas vrátiť nemieni. László Gubík, ktorý pred dvoma mesiacmi v Maďarsku zložil slávnostnú prísahu a získal tak maďarské občianstvo, používa stále slovenské doklady a nevidí v tom problém. Napriek tomu, že podľa našej legislatívy má neplatný pas, a tak ho musí vrátiť. „Ak držiteľ stratil štátne občianstvo, cestovný pas sa stáva neplatným a je jeho povinnosťou odovzdať ho. Podobne je to aj v prípade občianskeho preukazu, nakoľko aj ním sa preukazuje štátne občianstvo,” povedala policajná hovorkyňa Denisa Baloghová. Zákon, ktorý prijala Ficova vláda ako reakciu na Orbánove zmeny v dvojakom občianstve, vníma ako protiústavný. „Prečo by v tom mal byť problém,” reagoval na otázku, či môže používať slovenské doklady. Odkedy získal maďarské občianstvo, ešte nezažil situáciu, pri ktorej by musel ukazovať občiansky preukaz alebo pas. Slovenského občianstva sa Gubík vzdať nemieni, odvoláva sa na ústavu, podľa ktorej občianstvo nemožno nikomu odobrať proti jeho vôli. Maďarský pas nemá, občiansky preukaz údajne ani mať nemôže, keďže trvalý pobyt má na Slovensku. Oliver Boldoghy zložil slávnostnú prísahu v Komárome iba v stredu. Aj on tak získal maďarské občianstvo. Aby nemusel platiť pokutu, oznámil to úradom, ale doklady sa vrátiť nechystá. „Držím sa ústavy, podľa ktorej mi nemožno občianstvo odobrať,” povedal v reakcii na Ficov zákon. Verí, že sa s jeho názorom stotožní aj Ústavný súd. „Som o tom presvedčený.” Boldoghy býva v Komárne, pracuje v Bratislavy - hosťuje v Slovenskom národnom divadle. „Prísaha je pre mňa symbolický akt, citová záležitosť,” povedal s vysvetlením, že zo Slovenska, kde sa narodil, odísť ani neplánuje. Slovenskí Maďari sa podľa neho nemienia obrátiť chrtom Slovensku. „Zákon zbavuje našich občanov štátneho občianstva bez toho, aby to chceli,” konštatuje Boldoghy. Chce, aby poslanci z novely zákona vypustili sankcie za prijatie maďarského občianstva. Každý sa podľa neho má sám rozhodovať, či chce, alebo nechce slovenské občianstvo. Poukázal pritom na to, že veľa Slovákov žije v zahraničí a malo by im zostať slovenské občianstvo. „Veď napríklad Československo bolo dlhé roky spoločný štát,” dodal. Viac ako na novelu zákona sa však spolieha na ústavu. Jozef Kotris.

Zákon o štátnom občianstve na Ústavnom súde SR

19. septembra 2011 - (most-hid.sk)

Poslanec NR SR za Most-Híd Gábor Gál dnes podal návrh na posúdenie ústavnosti Zákona o štátnom občianstve na Ústavný súd SR. „Vychádzali sme z toho, že Ficov zákon o občianstve je v rozpore s ústavou Slovenskej republiky ale aj s medzinárodnými zmluvami. Túto myšlienku podporilo svojimi podpismi štyridsaťštyri poslancov NR SR z klubov Most-Híd, SaS a SDKÚ-DS”, povedal právnik Gál, ktorý bude zastupovať skupinu poslancov v konaní pred Ústavným súdom SR.

Veľvyslanec Csaba Balogh:Maďarská komunita

na Slovensku nežiada prehnané veci

19. septembra 2011 - (sita)

Na Slovensku je nový maďarský veľvyslanec, Csaba Balogh. Hneď od prezidenta išiel do centrály SMK. Po tom sa stretol s novinármi.

- Prečo ste rovno od prezidenta SR išli do centrály Strany maďarskej koalície?

- Považoval som za úplne samozrejmé, keď som odovzdal svoj menovací dekrét prezidentovi SR, že moja prvá oficiálna cesta vedie do centrály SMK. SMK je dlhé roky dobrým partnerom pre maďarské vlády. Rokovania s SMK sú pre nás tradíciou. Kľúčovou otázkou je rokovať o otázkach maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Je cieľom maďarskej vlády, aby sa vytvorili vhodné normy aj pre slovenskú spoločnosť a tu žijúce národnosti. Rokovaniami so slovenskými partnermi sme mnohokrát dosiahli dobré výsledky, ale ešte máme čo robiť. Vítame všetky informácie, ktoré nám o vnútornej politike na Slovensku poskytne SMK. Tieto informácie sú pre maďarské veľvyslanectvo na Slovensku mimoriadne užitočné.

- Stretnete sa aj so stranou Most-Híd?

- Samozrejme. Vyhľadám predstaviteľov všetkých parlamentných strán. Myslím, že je prvoradou úlohou veľvyslanca, aby rokoval so všetkými činiteľmi na politickej scéne. SMK je pre maďarskú vládu výnimočná, pretože sa jednoznačne zasadzuje za práva maďarskej menšiny na Slovensku. S ostatnými politikmi naše názory nie sú vždy rovnaké. Takáto situácia je aj so stranou Most-Híd. Ale to, že sa vo všetkom nezhodujeme neznamená, že nebudeme rokovať.

- Ako vnímate súčasný stav maďarskej menšiny na Slovensku?

- Za usporiadanú môžeme považovať situáciu maďarskej komunity na Slovensku vtedy, keď slovenský parlament nebude cítiť potrebu, aby sa na takmer každom zasadnutí zaoberal týmito otázkami. Maďarská komunita na Slovensku nežiada prehnané veci. Chcel by som, aby si na Slovensku uvedomili, že sú to občania SR, ale Maďari. Chcel by som, aby mohli svoju materinskú reč používať bez rôznych ohraničení a bez vyhrážaní sa sankciami. Aby mohli slobodne rozvíjať svoje školstvo a vzdelávanie vo svojom jazyku bez ohľadu na aktuálnu vládu. Chcel by som, aby si slovenská vláda uvedomila, že títo občania sú lojálnymi občanmi tejto krajiny aj s tým, že udržiavajú kontakty s Maďarskom. Nechcú nič iné, len to čo ostatní ľudia, aby mohli slobodne žiť a aby im politika dala pokoj.

- Maďarské vládne strany sa dohodli na uzákonení práva voliť pre zahraničných Maďarov. Bude sa návrh týkať len práva voliť, alebo aj práva byť volený?

- K novele volebného zákona dochádza z dvoch dôvodov. Na jednej strane bol novelizovaný zákon o občianstve. Dôsledkom toho narástol počet občanov MR, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku. Preto treba túto otázku prehodnotiť. Na druhej strane má maďarský parlament nedostatok v ústavnom systéme. V niektorých obvodoch nie je toľko voličov ako v iných. Preto treba volebný zákon prehodnotiť. K tomu treba dodať aj politický dôvod. Koalícia FIDESZ a kresťanských demokratov sľúbila, že počet poslancov v parlamente znížia pod 200. Z týchto dôvodov bude na jeseň v Maďarsku nový volebný zákon. Presne ešte nevieme, čo bude jeho obsahom. Malo by tam byť, že aj občania MR, ktorí v Maďarsku nemajú trvalý pobyt, by mali mať volebné právo, ako je to aj v slovenskom, rumunskom, srbskom či chorvátskom volebnom zákone. Či sa volebné právo rozšíri na pasívne i aktívne, ešte neviem povedať. Podľa ústavného práva by bolo ideálne, aby volebné právo nediskriminovalo občanov žijúcich v Maďarsku i mimo Maďarska. Či sa to dá technicky vyriešiť, neviem zatiaľ povedať. Teda občania MR, ktorí tu nemajú trvalé bydlisko, budú mať volebné právo, ako aj na Slovensku môžu voliť občania, ktorí tu tiež nemajú trvalý pobyt.

- Vidíte priestor na diskusiu o volebnom práve so Slovenskom a ostatnými krajinami, ktorých sa to dotýka?

- Budeme naďalej pokračovať v dialógu so slovenskými partnermi. Aj teraz je v príprave stretnutie ministrov zahraničných vecí. Ďalšou príležitosťou bude odovzdanie Slovenského domu v Mlynkoch. Nehneváme sa na kritiku a pripomienky, ale konštatujem, že nepamätám sa, žeby sa niekto z Francúzska, Slovenska, Ukrajiny pýtal na názor Maďarska o svojom volebnom zákone v týchto štátoch, alebo tiež pri zákone o občianstve. Sme ochotní rokovať so slovenskou stranou na riešení praktických otázok. Slovensko a susedné štáty nás zvyknú upozorňovať, aby sme brali ohľad na ich suverenitu. Aj v prípade Maďarska to tak je. Otázky zákona o občianstve a o volebnom práve sú otázky, ktoré sa týkajú suverenity štátu. Pri príprave týchto zákonov bude brať Maďarsko do úvahy medzinárodnoprávne normy a zákony prijme na základe suverenity.

- Najnovšie vznikol problém s financovaním Slovenského domu v Mlynkoch, na ktorý sa rovnakou sumou zaviazali prispieť slovenská i maďarská vláda. Maďarská má s tým teraz problém.

- Nenazýval by som to problém. Ide o technické spory, ktoré však nedosahujú politické problémy. Politická vôľa je jasná na oboch stranách. Projekt chceme uskutočniť a financovať spoločne a to sa určite aj uskutoční.

Mosty cez Ipeľ dokončia do príchodu zimy

20. septembra 2011 - (tasr)

Výstavba mostov sa realizuje na základe Dohôd medzi vládou SR a MR o výstavbe cestného mostu. Už pred tohtoročnou zimou by sa mali prejsť obyvatelia južnej časti Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) po dvoch nových mostoch ponad rieku Ipeľ. Výstavba mostu a nadväzujúcich ciest medzi obcami Peťov a Pösténypustza by mala byť ukončená začiatkom októbra, most a cestné napojenia medzi obcami Rároš a Rárospuszta by mali byť hotové do 15. novembra. Ako vyplýva z informácii z Odboru hospodárskej stratégie a riadenia majetku BBSK, rekonštrukcia cestného spojenia na úseku označenom hraničnými znakmi V.23 a V.24 medzi obcami Peťov a Pösténypuszta realizuje BBSK a výstavbu štvorpoľového mostného objektu s dĺžkou 75,10 m ponad rieku Ipeľ a prípojných komunikácií maďarský partner Nemzeti Infrastruktúra Fejleztó, Budapešť, Maďarsko (NIF Zrt.) Zhotoviteľom stavby je spoločnosť PM konzorcium Budapešť, ktoré prevzalo stavenisko v auguste 2010. Celkové náklady na stavbu v Peťove predstavujú sumu takmer 3,69 milióna eur. Z toho na BBSK pripadá takmer 2,42 milióna eur. Vlastné zdroje pritom tvoria 5 %, zdroje z Európskeho fondu regionálneho rozvoja 85 % a zdroje zo štátneho rozpočtu 10 %. Navyše boli vyčlenené aj zdroje z rezervy vlády SR vo výške 240 000 eur. Rekonštrukcia cestného spojenia na úseku označenom hraničnými znakmi V.35 a V.36 medzi obcami Rároš a Rárospuszta realizuje BBSK a NIF Zrt. výstavbu mostného objektu nad riekou Ipeľ a prípojných komunikácií. Zhotoviteľom stavby je spoločnosť AH Ipoly Konzorcium Budapešť, ktoré prevzalo stavenisko v marci 2010. Celkové náklady na stavbu v Rároši prestavujú sumu takmer 3,69 milióna eur. Z toho na BBSK pripadá suma vo výške takmer 1,40 milióna eur. Financovanie je percentuálne rozložené rovnako, ako pri stavbe v Peťove. Výstavba mostov sa realizuje na základe Dohôd medzi vládou SR a MR o výstavbe cestného mostu nad riekou Ipeľ na spoločnej štátnej hranici. Most v Peťove stál na kedysi značne využívanej ceste na trase Budapešť - Košice. V roku 1844 bol pôvodný drevený most nahradený oceľovým. V roku 1944 nemecké vojská pravobrežnú časť mosta vyhodili do vzduchu a most odvtedy neplní svoju funkciu.

Nový veľvyslanec Maďarska Csaba Balogh:SMK je výnimočná

20. septembra 2011 - (tasr)

SMK je pre maďarskú vládu výnimočná, pretože sa jednoznačne zasadzuje za práva maďarskej menšiny. S Mostom-Híd si Budapešť tak dobre nerozumie. „Nie vždy sa vo všetkom zhodujeme. Ale to neznamená, že nebudeme rokovať,” povedal po stretnutí s predstaviteľmi SMK v Bratislave veľvyslanec Maďarskej republiky Csaba Balogh. Dodal, že SMK je pre maďarské vlády dobrým partnerom už dlhé roky a rokovania s touto stranou sú už tradíciou. Aj preto bola mimoparlamentná strana prvou, ktorú Balogh navštívil po tom, ako odovzdal prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi poverovacie listiny. „Je to už tradícia,” zhodli sa s predsedom SMK Józsefom Berényim.

Veľvyslanec išiel od prezidenta do centrály SMK

19. septembra 2011 - (sita)

Novovymenovaný veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Csaba Balogh hneď po odovzdaní menovacieho dekrétu Ivanovi Gašparovičovi zavítal na návštevu do centrály neparlamentnej Strany maďarskej koalície (SMK). „SMK je prvou stranou, ktorú navštívil maďarský veľvyslanec hneď po odovzdaní dekrétu u prezidenta. Je to tradícia, že veľvyslanci Maďarska začínajú v SMK. Takto to bolo aj pred štyrmi rokmi. Je to pre nás veľká radosť, aj keď sme mimoparlamentná strana, máme silné európske a regionálne zastúpenie. Je to pre nás významná podpora a povzbudenie,” povedal po stretnutí na tlačovej besede predseda SMK József Berényi. Veľvyslanec povedal, že považoval za úplne samozrejmé, že jeho prvá oficiálna cesta viedla do centrály SMK. „SMK je dobrým partnerom dlhé roky pre maďarské vlády. Rokovania s SMK sú pre nás tradíciou. Kľúčovou otázkou je rokovať o otázkach maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Je cieľom maďarskej vlády, aby sa vytvorili vhodné normy aj pre slovenskú spoločnosť a tu žijúce národnosti,” vyhlásil Balogh pred novinármi. Upozornil, že pri rokovaniach so slovenskými partnermi Maďarsko mnohokrát dosiahlo dobré výsledky, ale ešte je čo robiť. „Vítame všetky informácie, ktoré nám o vnútornej politike na Slovensku poskytne SMK. Tieto informácie sú mimoriadne užitočné pre maďarské veľvyslanectvo na Slovensku,” povedal veľvyslanec. Balogh sa chce stretnúť aj s ostatnými predstaviteľmi slovenských politických strán. „Vyhľadám predstaviteľov všetkých parlamentných strán. Myslím, že je prvoradou úlohou veľvyslanca, aby rokoval so všetkými činiteľmi na politickej scéne. SMK je pre maďarskú vládu výnimočná, pretože sa jednoznačne zasadzuje za práva maďarskej menšiny na Slovensku. S ostatnými politikmi naše názory nie sú vždy rovnaké. Takáto situácia je aj so stranou Most-Híd. Ale to, že sa vo všetkom nezhodujeme, neznamená, že nebudeme rokovať,” dodal. SMK sa s veľvyslancom dohodla na koordinovaní osláv maďarských národných podujatí na južnom Slovensku, ako je napríklad 15. marec a 20. august. Berényi zdôraznil, že práva maďarskej menšiny na Slovensku nie sú nadštandardné. Sú pod úrovňou práv menšín na severe Európy. Balogh by za usporiadanú situáciu maďarskej komunity na Slovensku považoval vtedy, ak by slovenský parlament necítil potrebu, aby sa na takmer každom zasadnutí zaoberal otázkami Maďarska a maďarskej menšiny. „Maďarská komunita na Slovensku nežiada prehnané veci. Chcel by som, aby si na Slovensku uvedomili, že sú to občania SR, ale Maďari. Aby mohli svoju materinskú reč používať bez rôznych ohraničení a bez vyhrážaní sa sankciami. Aby mohli slobodne rozvíjať svoje školstvo a vzdelávanie vo svojom jazyku bez ohľadu na aktuálnu vládu. Chcel by som, aby si slovenská vláda uvedomila, že títo občania sú lojálnymi občanmi tejto krajiny aj s tým, že udržiavajú kontakty s Maďarskom. Nechcú nič iné, len to, čo ostatní ľudia, aby mohli slobodne žiť a aby im politika dala pokoj,” vyhlásil veľvyslanec. Balogh ešte nevedel povedať, či sa pasívne a aktívne volebné právo rozšíri aj na Maďarov, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku. „Podľa ústavného práva by bolo ideálne, aby volebné právo nediskriminovalo občanov žijúcich v Maďarsku i mimo Maďarska. Či sa to dá technicky vyriešiť, neviem zatiaľ povedať. Teda občania MR, ktorí tu nemajú trvalé bydlisko, budú mať volebné právo, ako aj na Slovensku môžu voliť občania, ktorí tu tiež nemajú trvalý pobyt,” dodal.

Berényi tají, či má maďarské občianstvo,

bojí sa o miesto predsedu SMK?

19. septembra 2011 - (sita)

Ak by priznal, že získal maďarské občianstvo, automaticky by prišiel o slovenské. Predseda neparlamentnej Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi naďalej odmieta informovať, či získal maďarské občianstvo, o ktoré požiadal v januári. „Neinformujem o tom, v akom stave je moja žiadosť, ktorú som odovzdal v januári. To platí naďalej,” povedal Berényi. Maďarsko udeľuje od 1. januára občianstvo aj Maďarom, ktorí v Maďarskej republike nemajú trvalý pobyt. Ak by Berényi priznal, že získal maďarské občianstvo, podľa slovenskej legislatívy by automaticky prišiel o slovenské. V takom prípade by nemohol byť predsedom slovenskej politickej strany. Berényi zároveň informoval, že štyria občania oznámili, že majú maďarské občianstvo, čím je reálna hrozba, že stratia slovenské občianstvo, čo nemôže byť cieľom SMK, ale ani slovenskej a maďarskej vlády. SNS pred časom adresovala rezortu vnútra upozornenie, že je u predsedu SMK Józsefa Berényiho dôvodné podozrenie, že prijal maďarské občianstvo, čím stráca podľa zákona slovenské. Ministerstvo vnútra sa dvakrát pýtalo poštou Berényiho na občianstvo, ale ten neodpovedal. Predseda SMK kritizoval koalíciu, že presunula zodpovednosť z koalície na Ústavný súd SR, pretože nedokáže riešiť situáciu s dvojakým občianstvom, ako to sľúbila vo vládnom programe.

Berényi sa v Bruseli sťažoval na slovenskú vládnu koalíciu

20. septembra 2011 - (sita)

Predseda neparlamentnej Strany maďarskej koalície József Berényi sa dnes v Bruseli sťažoval predsedovi parlamentnej skupiny Európskej ľudovej strany Josephovi Daulovi na slovenskú vládnu koalíciu, že neplní prevažnú väčšinu odporúčaní európskych inštitúcií ako sú Benátska komisia, Rada Európy a hlavný komisár OBSE pre menšiny. Za poľutovaniahodný označil fakt, že slovenská vládna koalícia sa nezaviazala k vytvoreniu komplexného zákona o ochrane menšín, pričom vo vláde sú aj ľudové strany. Vládna koalícia sa podľa neho síce zaviazala k zrušeniu negatívnych ustanovení v súčasnosti platného Ficovho zákona o štátnom občianstve, do dnešného dňa sa tak však nestalo, a preto viac osôb stratilo slovenské štátne občianstvo. Dôsledkom tohto zákona môže byť aj to, že v Európe bude rásť nedôvera medzi dvoma členskými krajinami EÚ, pričom toto je podľa predsedu SMK v súčasnej Európe neprijateľné a podkopáva to možnosti európskej spolupráce. Agentúru SITA informovala tlačová tajomníčka SMK Helena Fialová.

Berényi:Koalícia napadnutím zákona o občianstve

len presunula zodpovednosť na ÚS

19. septembra 2011 - (tasr)

Koalícia napadnutím zákona o štátnom občianstve na Ústavnom súde SR situáciu s odoberaním slovenského občianstva ľuďom, ktorí požiadajú o občianstvo iného štátu, nevyriešila. „Iba presunula zodpovednosť na Ústavný súd, lebo nie sú schopní riešiť problém tak, ako to sľúbili vo vládnom programe,” vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii SMK predseda strany József Berényi. O probléme dvojakého štátneho občianstva dnes hovoril aj s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Maďarskej republiky v SR so sídlom v Bratislave Csabom Baloghom. Ten dnes odovzdal poverovacie listiny prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi a následne sa stretol s predstaviteľmi mimoparlamentnej SMK. Berényi ho okrem iného informoval o tom, že štyrom občanom SR, ktorí oznámili nadobudnutie maďarského občianstva, hrozí odobratie slovenského, čo nie je dobré ani pre SR, ani pre Maďarsko. Berényi dodal, že vie aj o ďalšom človeku, ktorý cudzie štátne občianstvo prizná a ohrozí tak svoje slovenské. Podľa predsedu SMK treba problém s odoberaním slovenského občianstva čo najskôr vyriešiť. Je presvedčený, že by tak mala urobiť predovšetkým slovenská strana. „Je to v prvom rade slovenský problém,” zdôraznil. Tvrdí, že problémy by vyriešilo zrušenie zákona o štátnom občianstve z dielne minulej vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktorá ním reagovala na maďarský zákon o dvojakom občianstve. Na základe maďarskej právnej normy požiadal o maďarské občianstvo aj Berényi. V akom štádiu je jeho žiadosť, ktorú podal ešte v januári tohto roka, nekomentoval. S napadnutím zákona o štátnom občianstve na ÚS SR prišiel koaličný Most-Híd. Pod podanie sa podpísali 12 poslanci SDKÚ-DS, nezávislý Andrej Ďurkovský a takmer všetci poslanci SaS. Bugárovci považujú Ficovu právnu normu za protiústavnú a nevykonateľnú, čo píšu aj v podaní. „Obsahom podania je hlavne to, že tento zákon je v rozpore s ústavou a dokonca aj s medzinárodnými dohovormi. Je nevykonateľný a navyše je aj diskriminačný, lebo vytvára dve skupiny obyvateľov. Tých, ktorí mohli nadobudnúť druhé štátne občianstvo bez ujmy pred Ficovou novelou a teda teraz ho majú, a tých, ktorí toto spraviť nemôžu,” priblížil poslanec Gábor Gál. Dodal, že stav, ktorý spôsobilo prijatie Ficovho zákona, nikomu neprospieva. „Lebo zbavuje našich občanov štátneho občianstva bez toho, aby takýto prejav vôle oni mali,” vysvetlil.

Slovenská vláda schválila zavedenie bankovej dane

21. septembra 2011 - (sita)

Rezort financií odhaduje čistý ročný výnos z odvodov bánk viac ako 41 mil. eur. Cieľom tejto dane je podľa rezortu financií zaviesť mechanizmus podieľania sa finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore:

http://www.webnoviny.sk/ekonomika/vlada-schvalila

-zavedenie-bankovej-dan/405776-clanok.html

Nákupy za hranicami výrazne zlacneli

23. septembra 2011 - (M. Holeš - M. Vajs / Pravda)

Ľudia opäť vo veľkom navštevujú obchody za slovenskými hranicami. Hodnota okolitých mien totiž klesá, vďaka čomu sa rodinám čoraz viac opláca vycestovať na nákup do Maďarska, Poľska i Česka. Na nákupoch či pri tankovaní totiž môžu ušetriť desiatky eur. Napríklad maďarský forint či poľský zlotý za posledný mesiac voči euru zlacneli o viac ako sedem percent. Česká koruna stratila necelého 1,6 percenta. Pri bežnom nákupe v Maďarsku tak ľudia môžu podľa zistení denníka Pravda ušetriť viac ako dve eurá. Ide o nákup litra polotučného mlieka, kilogramu svetlého chleba, desiatich vajec, kila cukru a 250 gramov mletej kávy so 100 percentným podielom odrody Arabica. Všetky porovnávané tovary boli v akčných ponukách a mali rovnaké značky či zloženie. Lacnejúci forint opäť oživil chuť Slovákov aj po nákupe maďarských nehnuteľností. „Napríklad byt s rozlohou 55 štvorcových metrov v novostavbe pár stoviek metrov od hraníc môžu ľudia kúpiť za 55-tisíc eur,” hovorí realitný maklér spoločnosti ReMax Mikuláš Rusó. Ak by sa forint oslaboval ešte viac, cena už neklesne. „Je totiž pevne stanovená v eurách,” dodáva Rusó. Plné Slovákov sú však aj čerpacie stanice v pohraničí. V poľskom meste Bielsko-Biala sú pri nákupných centrách kolóny áut so slovenskými aj českými značkami. „Nakúpia, vyčkajú si v aute rad na pumpe pri hraniciach, natankujú a idú domov,” hovorí Zuzanna Pankowicz, ktorá býva v Poľsku neďaleko mesta Bielsko-Biala. Lacnejší benzín ako na Slovensku totiž podľa štatistík Európskej komisie môžu motoristi natankovať v Poľsku, Maďarsku i Česku. Pri nafte je drahšie iba Česko. Severní i južní susedia majú ceny nižšie. „Na Slovensku sa nikdy neoplatilo tankovať,” tvrdí poľský' zámočník Adrián Mojzyszek, ktorý denne cestuje autom za svojimi zákazníkmi a býva neďaleko slovensko-poľských hraníc. „Teraz je však rozdiel v cenách zrejme ešte viditeľnejší,” dodáva Mojzyszek. Tovar v Poľsku je dlhodobo spravidla lacnejší ako na Slovensku. Na druhej strane sa často diskutuje o jeho kvalite. Kým od druhého polroka 2009 sa okolité meny voči euru prakticky stále posilňovali, teraz je situácia opačná. Obchodníci na medzinárodných trhoch sa totiž obávajú novej vlny finančnej krízy, a tak poľské zloté, české koruny či maďarské forinty predávajú, čím znižujú ich hodnotu. U západných susedov situácia zatiaľ nie je až taká vážna ako na juh či sever od Slovenska. Podľa analytika totiž Česko ťaží z toho, že má vyšší rating ako Maďarsko či Poľsko. Je však len otázkou času, kedy sa to zmení. Česko i Maďarsko totiž majú pomerne malú domácu spotrebu, takže sú do veľkej miery závislé na exporte. A keď export klesá, má to na hospodárenie krajiny nepriaznivý dopad,” podotýka Peter Reguš z Trim Broker. Poľsko má domácu spotrebu tovarov vysokú, takže kurz poľského zlotého by klesať nemal. Opak je však pravda. Kým na začiatku leta človek v zmenárni za jedno euro dostal kúpiť štyri zloté, dnes by za tú istú mincu dostal 4,37 zlotého. Peter Reguš to vysvetľuje veľmi úzkym nadviazaním poľskej meny na eurozónu. „Guvernér poľskej centrálnej banky Marek Belka nedávno uviedol, že na zlotý zaútočili zahraničné banky, čím znížili jeho hodnotu,” vraví analytik.

Tržby maďarských obchodníkov v júli klesli o 1,3 %

21. septembra 2011 - (tasr / bloomberg)

Maloobchodné tržby v Maďarsku po očistení od sezónnych vplyvov v júli klesli medziročne o 1,3 %. To je viac ako v júni, kedy sa znížili o 0,5 % a o niečo viac ako očakávali analytici, ktorí predpovedali, že klesnú o 1,2 %. Oznámil to dnes štatistický úrad v Budapešti. V medzimesačnom porovnaní sa obrat maďarských obchodníkov znížil v júli o 0,3 %. Júlové tržby, vrátane príjmov z internetového predaja, dosiahli 699,5 miliardy HUF (2,41 miliardy eur). Na porovnanie, v júni to bolo 657,8 miliardy HUF. Za sedem mesiacov do konca júla 2011 dosiahli maloobchodníci v Maďarsku obrat 4,28 bilióna HIF, čo je o 0,3 % menej ako v rovnakom období 2010. Odbyt potravín, nápojov a tabakových výrobkov v júli klesol medziročne aj medzimesačne o 0,3 % a za sedem mesiacov zostal na rovnakej úrovni ako v období január-júl 2010. Júlový predaj na čerpacích staniciach sa znížil medziročne o 2 %, ale medzimesačne vzrástol o 1,6 %. A ich tržby za sedem mesiacov klesli oproti vlaňajšku o 0,7 %.

Erste Group proti zdaneniu

23. septembra 2011 - (ta3)

Zavedenie bankovej dane v Maďarsku sa obracia proti samotnej krajine. Rakúska finančná skupina Erste Group oznámila, že sa z maďarského trhu nechce stiahnuť, ale zastaví tam ďalšie investície. Dôvodom je opatrenie maďarskej vlády, pre ktoré utrpia zisky bánk. Banková daň, ktorú pripravuje maďarská vláda, je najagresívnejšia zo všetkých, ktoré pripravujú európske štáty. Maďarsko chce takto vyzbierať miliardu dolárov, čo je 0,7 percenta HDP, v pomere k veľkosti ekonomiky by bola táto daň 4-krát väčšia, ako kdekoľvek inde, kde ju zaviedli. Banková skupina Erste Group považuje takúto politiku za nepriateľskú. Podľa odhadov analytikov by nová banková daň stála Erste 44 miliónov eur, čo sú zhruba tri štvrtiny zisku, ktorý vlani v Maďarsku dosiahla. Napriek tomu sa Erste nechce stiahnuť z tamojšieho trhu, ďalšie investície však bude smerovať do iných krajín. Z toho by mohli ťažiť napríklad Česká republika alebo Slovensko, u nás pôsobí Erste Group cez Slovenskú sporiteľňu, ktorú vlastní.

Maďarom hrozí žaloba za to, že ochránili vlastných ľudí

21. septembra 2011 - (tasr)

Stanovenie nižšieho pevného kurzu forintu (HUF) voči euru než je trhový, spôsobí rakúskym bankám straty asi 150 miliónov eur. Uviedol to rakúsky denník Die Presse. Maďarský parlament v pondelok (19. 9.) schválil zákon, ktorý má umožniť obyvateľom krajiny ľahšie splatiť zahraničné úvery. Pred rokmi si ich zobrali za oveľa priaznivejšieho kurzu forintu voči švajčiarskemu franku (CHF) i euru. Sporný zákon vyvolal medzinárodný rozruch nielen vo Švajčiarsku, ale aj v Rakúsku. V utorok na rozhodnutie Budapešti zareagovala aj Európska komisia (EK). Hovorca hospodárskeho a menového komisára Olliho Rehna rakúskemu denníku povedal, že právna služba EK zákon dôkladne preštuduje. To, či EK zažaluje Maďarsko za porušenie Zmluvy o EÚ, sa teraz nedá povedať. Hovorca však túto možnosť ani kategoricky nepoprel. Zákon má podľa predstavy budapeštianskej vlády zmierniť vysokú zadlženosť státisícov maďarských domácností. Dáva dlžníkom možnosť, aby za mimoriadne priaznivých podmienok predčasne splatili dlhy v zahraničných menách. Zákonom sa stanovil kurz 180 HUF/CHF a 250 HUF/EUR. Na porovnanie: v utorok napoludnie stál frank 241 HUF a euro 291 HUF. Do 30. decembra tohto roku majú dlžníci oznámiť bankám, že chcú dlh splatiť naraz. Peniaze potom musia poukázať ústavom do 60 dní. Zákon vyvolal medzi Rakúskom a Maďarskom spor. Rakúske banky Erste a Raiffeisen poskytli Maďarom vysoké úvery. Ich vedenia predpokladajú, že Európsky súdny dvor v Luxemburgu zruší právoplatnosť jednostranného maďarského rozhodnutia a to ešte skôr, ako Európska komisia začne proti Budapešti konanie za porušenie Zmluvy o EÚ.

Maďarsko pobúrilo zákonom banky

21. septembra 2011 - (Marianna Onuferová - sme)

Sporný zákon, ktorý dáva maďarským dlžníkom možnosť splatiť úver v eurách či vo frankoch za lepší ako trhový kurz, neprijali s nadšením najmä v Rakúsku. Tamojší denník Die Presse zverejnil informáciu, že rakúske banky prerobia pre toto opatrenie asi 150 miliónov eur. Zaoberať sa tým má podľa denníka aj Európska komisia. Maďarský parlament schválil v pondelok zákon, ktorý má pomôcť dlžníkom vyhnúť sa rastúcim nákladom na splátky úveru v zahraničnej mene. Forint sa totiž prudko oslabil, a tak zákon stanovil kurzy, za ktoré sa môžu úvery jednorazovo splatiť. Dlžníci, ktorí majú úver vo švajčiarskych frankoch, ho majú splatiť pri kurze 180 forintov za frank, aj keď frank sa včera obchodoval za 237 forintov. Pri eure je určený kurz 250 forintov za euro, v stredu však európska mena stála na trhu 290 forintov. Záujemcovia sa majú prihlásiť do 30. decembra, celú hypotéku musia následne splatiť do 60 dní. Podmienkou je, že si požičali od banky peniaze pri silnejšom kurze forintu, než je úradne stanovený v zákone. Predkladateľ zákona Antal Rogán z Fideszu odhaduje, že takúto možnosť dostane 150-tisíc klientov, podľa premiéra Viktora Orbána možno až 300-tisíc. Najväčší maďarský denník Népszabadság informoval, že len samotní poslanci Fideszu majú vo frankoch úvery na bývanie za 1,5 miliardy forintov. Keď maďarská vláda zaviedla v roku 2010 bankovú daň, v dôsledku toho sa zisk tamojšieho bankového sektora prepadol vlani o 80 percent. Rakúska Erste v reakcii na to zrušila v Maďarsku niekoľko pobočiek. Nesúhlasí ani s najnovším zákonom. „Schválený zákon vážne ochromí prílev zahraničných investícií do Maďarska, pretože nie je zaručený pre investora najpodstatnejší faktor, teda právna bezpečnosť jeho investície,“ povedala hovorkyňa skupiny Erste Group Hana Cygonková. Maďarská banková asociácia uviedla, že bude oveľa viac tých, ktorých takéto opatrenie postihne negatívne, než naopak. Napríklad preto, že porastú úroky na úvery. Maďarská vláda čelí čoraz väčšej kritike, že bez diskusie si presadí to, čo si práve zmyslí. V utorok rozhodla, že zavedie extra daň z príjmov pre občanov s príjmom nad 202-­tisíc forintov. Nedávno pritom zaviedla 16­percentnú daň z príjmov pre všetkých.

Orbán pustí bankám žilou

21. septembra 2011 - (pravda.sk / reuters)

Desaťtisícom Maďarov zrejme zachránil strechu nad hlavou, ďalším desaťtisícom však možno dlhovú slučku ešte viac utiahol. Premiér Viktor Orbán presadil najriskantnejší zákon svojho poldruharočného vládnutia. Parlament na jeho pokyn umožnil maďarským domácnostiam jednorazovo splatiť devízové úvery v domácej mene v kurze približne o pätinu nižšom, než je trhový. „Rozdiel medzi stanoveným a reálnym kurzom musia znášať banky,” vyhlásil Orbán. Zákon, ktorý určil, že splatiť hypotéku možno v kurze 180 forintov za švajčiarsky frank a 250 za euro, a nie za dnes platných 240, resp. 290, spolu s vládnymi poslancami odhlasoval aj extrémistický Jobbik. Zvyšok opozície bol proti alebo sa zdržal hlasovania. Niežeby oponenti Orbána nedopriali dlžníkom, aby sa vymanili zo špirály, ktorá ich pre klesajúci kurz forintu ťahá ku dnu a hrozí im, že prídu o založené byty. Schválené riešenie však považujú za nespravodlivé a príliš riskantné. Socialisti vyčítajú vláde, že sa chystá pomôcť iba stotisíc majetnejším dlžníkom, kým deväťstotisíc chudobnejších, ktorí do februára budúceho roka nezoženú potrebnú sumu, aby sa vyplatili, jednoducho hodí cez palubu. Navyše splácanie devízového úveru im skomplikuje vývoj kurzu forintu, ktorý bude podľa predpovedí pod vplyvom nového zákona ešte prudšie klesať. Opozícia varuje aj pred tým, že v právnom štáte neprijateľné rušenie zmlúv medzi dlžníkmi a bankami zo strany vlády, ak by aj hneď prešlo cez maďarský ústavný súd, tak narazí v Bruseli, lebo taký zákon je nezlučiteľný s európskymi normami. Orbán si toto riziko uvedomuje. „V zahraničí na nás zaútočia, my však adekvátne odpovieme,” povedal pre denník Blikk. Prvú ostrú kritiku si už vyslúžil z Viedne, ktorá vyzvala Európsku komisiu, aby proti Budapešti podnikla kroky. Dcérske banky rakúskych finančných inštitúcií totiž poskytli v Maďarsku až dve tretiny všetkých hypotekárnych úverov vo švajčiarskych frankoch, a teraz im hrozí, že prídu prinajmenšom o pol miliardy eur. Podľa Orbána si banky tento trest zaslúžia. „Zruinovali Európu vrátane Maďarska,” vyhlásil pre denník Metropol. „Posledných 15 až 20 rokov nás presviedčali, že môžeme hromadiť dlhy bez následkov a získať úver tak lacno, ako len chceme,” dodal s tým, že je pripravený ochrániť podvedených ľudí a ukončiť éru bankárov. Pre prípad, že by európsky súd o niekoľko rokov nariadil Budapešti uhradiť bankám ich straty, vraj maďarský premiér má pripravenú „druhú i tretiu líniu obrany”. Akú, to neprezradil. A opozícia už teraz upozorňuje daňových poplatníkov, že Orbánove experimenty napokon zaplatia oni.

Erste neodíde z Maďarska, investovať ale bude v susedných štátoch

23. septembra 2011 - (tasr / reuters)

Rakúska banková skupina Erste Group Bank neplánuje odísť z maďarského trhu, aj keď ekonomickú politiku vlády považuje za „nepriateľskú”. Kapitál určený na rozvoj podnikania však bude investovať inde. Povedal to dnes výkonný riaditeľ banky Andreas Treichl, ktorého citoval server napi.hu. „Nedovolíme, aby nepriateľská ekonomická politika, ktorá Maďarsko vážne poškodzuje, nás odtiaľto vyhnala,” povedal Treichl. Zároveň dodal, že investori sa Maďarsku obrátia chrbtom a začnú investovať namiesto toho v Českej republike, Rumunsku a na Slovensku. Aj Erste plánuje investovať kapitál určený na rozvoj podnikania mimo Maďarska.

UniCredit Bank Austria šokoval nový maďarský zákon

21. septembra 2011 - (tasr / reuters)

Rakúsku UniCredit Bank Austria šokoval plán maďarskej vlády, ktorá chce preniesť straty z klientskych úverov v zahraničných menách na banky. Šéf východoeurópskej divízie banky Gianni Papa upozornil, že to môže mať negatívny vplyv na poskytovanie úverov firmám v krajine. „Tento nový zákon rozpúta vlnu otrasov. Nechceme sa stiahnuť z maďarského trhu, ale zvažujeme, že zmrazíme našu ďalšiu expanziu v krajine,” povedal Papa v rozhovore pre noviny Wirtschaftsblatt. Nový maďarský zákon, ktorý už schválil parlament, totiž umožňuje dlžníkom, aby splatili úvery v zahraničných menách pri fixnom, pre banky nevýhodnom kurze. Úverovým ústavom tak hrozia veľké straty. Maďarské domácnosti majú zhruba dve tretiny úverov v cudzích menách, najmä vo švajčiarskych frankoch a v eurách. Po páde ekonomiky a následnom oslabení forintu ale ich splátky z pôžičiek vzrástli. Mnohí z dlžníkov majú teraz problémy s uhrádzaním záväzkov. Podľa novej legislatívy musia banky v Maďarsku umožniť klientom, ktorí by chceli hypotekárny alebo iný úver ihneď splatiť, aby mohli vyrovnať svoje dlhy vo frankoch pri kurze 180 HUF/CHF a úvery v eurách pri kurze 250 HUF/EUR, čo je v oboch prípadoch hlboko pod skutočným trhovým kurzom.

Rakúsko je pobúrené Orbánovým zákonom

20. septembra 2011 - (tasr / dpa)

Nový maďarský zákon, ktorý umožňuje dlžníkom, aby splatili úvery v zahraničným menách pri fixnom, pre banky nevýhodnom kurze, nahneval Rakúsko. Vláda vo Viedni potvrdila, že zvažuje právne akcie na ochranu záujmov rakúskych bánk, ktoré pôsobia v Maďarsku. Rakúske ministerstvo financií preveruje, či Maďarsko neporušuje pravidlá Európskej únie o voľnom pohybe kapitálu, a či má do kauzy zapojiť Európsky súd, Európsku komisiu a európsky úrad pre dohľad nad finančnými trhmi. Bankám, ktoré pôsobia v Maďarsku, totiž hrozia veľké straty. Maďarský parlament v pondelok (19.9.) schválil zákon, ktorý umožní dlžníkom splatiť úvery v zahraničných menách pri nižšom ako trhovom kurze. Maďarské domácnosti majú zhruba dve tretiny úverov v cudzích menách, najmä vo švajčiarskych frankoch a v eurách. Po páde ekonomiky a následnom oslabení forintu ale ich splátky z pôžičiek vzrástli. Mnohí z dlžníkov majú teraz problémy s uhrádzaním záväzkov a hrozí im, že prídu o svoje domovy. Podľa novej legislatívy banky v Maďarsku budú povinné umožniť klientom, ktorí by chceli hypotekárny alebo iný úver ihneď splatiť, aby mohli vyrovnať svoje dlhy vo frankoch pri kurze 180 HUF/CHF. Ten je hlboko pod súčasným trhovým kurzom 2540 HUF/CHF. Rozdiel medzi fixným a skutočným kurzom by museli znášať banky. Úvery v eurách budú môcť dlžníci vyrovnať pri kurze 250 HUF/EUR, čo je tiež hlboko pod skutočným trhovým kurzom. Tento plán tvrdo zasiahne rakúske banky, ktoré sa výrazne angažujú v strednej a východnej Európe. Odhaduje sa, že banky UniCredit Bank Austria, Erste Group Bank a Raiffeisen Bank International poskytli maďarským domácnostiam úvery v cudzích menách vo výške zhruba 6 miliárd eur. Premiér Viktor Orbán očakáva, že možnosť splatiť predčasne pôžičky pri výhodnom kurze využije 150.000 až 300.000 ľudí.

Maďari môžu splatiť úvery v cudzej mene v nižšom kurze

20. septembra 2011 - (tasr)

Bankám v Maďarsku hrozia veľké straty. Parlament totiž v pondelok večer schválil kontroverznú legislatívu, ktorá umožní dlžníkom splatiť úvery v zahraničných menách pri nižšom ako trhovom kurze. Maďarské domácnosti majú zhruba dve tretiny úverov v cudzích menách, najmä vo švajčiarskych frankoch a v eurách. Po páde ekonomiky a následnom oslabení forintu ale ich splátky z pôžičiek vzrástli. Mnohí z dlžníkov majú teraz problémy s uhrádzaním záväzkov a hrozí im, že prídu o svoje domovy. Podľa novej legislatívy banky v Maďarsku budú povinné umožniť klientom, ktorí by chceli hypotekárny alebo iný úver ihneď splatiť, aby mohli vyrovnať svoje dlhy vo frankoch pri kurze 180 HUF/CHF. Ten je hlboko pod súčasným trhovým kurzom 2540 HUF/CHF. Rozdiel medzi fixným a skutočným kurzom by museli znášať banky. Úvery v eurách budú môcť dlžníci vyrovnať pri kurze 250 HUF/EUR, čo je tiež hlboko pod skutočným, trhovým kurzom. Tento plán tvrdo zasiahne rakúske banky, ktoré sa výrazne angažujú v strednej a východnej Európe. Odhaduje sa, že banky UniCredit Bank Austria, Erste Group Bank a Raiffeisen Bank International poskytli maďarským domácnostiam úvery v cudzích menách v hodnote zhruba 6 miliárd eur. Premiér Viktor Orbán očakáva, že možnosť splatiť predčasne pôžičky pri výhodnom kurze využije až 300 tisíc ľudí.

Maďarsko schválilo zmenu splatnosti úverov

20. septembra 2011 - (sita)

Maďarský parlament v pondelok schválil kontroverzný vládny plán, ktorý umožní domácnostiam jednorazovo splatiť hypotekárne úvery v zahraničných menách pri výhodnejších ako súčasných trhových kurzoch. Návrh z dielne vládnej strany Fidesz schválila presvedčivá väčšina 277 poslancov. Proti zákonu sa vyslovilo deväť zákonodarcov a 30 poslancov sa zdržalo hlasovania. Zákon umožní maďarským domácnostiam splatiť hypotekárne úvery v zahraničných menách pri kurze 180 forintov za švajčiarsky frank a 250 forintov za euro. Pri takto stanovených kurzoch je hodnota franku a eura podstatne nižšia v porovnaní s aktuálnym stavom na devízových trhoch. Európska komisia (EK) minulý týždeň potvrdila, že zámery maďarskej vlády skúma pre prípadný nesúlad s legislatívou EÚ v oblastiach voľného pohybu kapitálu a štátnej pomoci. Plány Budapešti sa už stretli s ostrou negatívnou reakciou Rakúska, odkiaľ pochádzajú viacerí poprední poskytovatelia úverov v nových európskych trhových ekonomikách. Vláda vo Viedni oznámila, že proti zámerom kabinetu premiéra Viktora Orbána podnikne na úrovni EÚ všetky dostupné kroky. Hodnota úverov, ktoré maďarské domácnosti doteraz nesplatili rakúskym bankám, podľa rakúskych médií predstavuje zhruba 5 miliárd eur.

Orbán chce ukončiť éru nenásytných bankárov

19. septembra 2011 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán chce ukončiť „éru bankárov”, ktorá „zruinovala Európu vrátane Maďarska”. Vyjadril sa tak v rozhovore pre pondelňajšie vydanie denníka Metropol, ktorý je distribuovaný zdarma. Ako tvrdí, bankári „ľudí posledných 15-20 rokov presviedčali, že môžeme hromadiť dlhy bez následkov a získať úver tak lacno, ako chceme”. Víťazstvo svojej strany Fidesz v minuloročných voľbách chápe Orbán za „príležitosť ukončiť éru bankárov, ochrániť ľudí uvedených do omylu a ukončiť prax hádzania všetkých strát a rizík na ľudí”. Orbánova vláda začiatkom septembra predstavila kontroverzný plán, ktorý má domácnostiam umožniť splatenie úverov v cudzích menách pri fixnom výmennom kurze hlboko pod súčasnými trhovými hodnotami. Vyvolal tak ostrú kritiku zo strany Rakúska, keďže takýto postup by mohol rakúskym bankám spôsobiť straty vo výške niekoľkých miliárd eur. Rakúsky vicekancelár a minister zahraničných vecí Michael Spindelegger pritom vyzval Európsku komisiu, aby do riešenia problému zapojila Európsky súdny dvor. Vyše milióna Maďarov si v minulosti vzalo úvery v cudzej mene, a to najmä vo švajčiarskych frankoch. V dôsledku zhodnocovania švajčiarskej meny voči maďarskému forintu splátky úverov výrazne vzrástli a prudko sa zvýšil aj počet dlžníkov, ktorí nedokážu splácať záväzky.

S&P skúma plán Maďarska na zmenu splatnosti úverov

19. septembra 2011 - (sita)

Ratingová agentúra Standard & Poor's (S&P) pozorne monitoruje plány maďarskej vlády, ktorá chce umožniť domácnostiam splatenie pôžičiek v cudzej mene pri fixnom výmennom kurze hlboko pod súčasnými trhovými hodnotami. Uviedol to v pondelok analytik agentúry pre banky Markus Schmaus, ktorý tým potvrdil správu rakúskeho denníka Wirtschaftsblatt. Plán, ktorý prenáša straty z problémových úverov na banky, S&P „intenzívne monitoruje”, citoval denník analytika v pondelňajšom vydaní. „Angažovanosť rakúskych inštitútov (v Maďarsku) dosahuje významné sumy,” poznamenal analytik. Aktivity rakúskych bánk v štátoch eurozóny, ktoré bojujú s následkami dlhovej krízy, sú naopak limitované a nepredstavuje problém, dodal Schmaus. Maďarské domácnosti si v minulosti nabrali úvery v zahraničnej mene, najmä vo švajčiarskych frankoch. Hodnota týchto úverov sa pohybuje v biliónoch maďarských forintov (HUF). V dôsledku zhodnocovania švajčiarskej meny voči forintu splátky úverov výrazne vzrástli a prudko sa zvýšil aj počet dlžníkov, ktorí nedokážu splácať záväzky. Plán z dielne vládnej strany Fidesz má umožniť dlžníkom, aby svoje pôžičky splatili jednorazovo a v plnej sume pri fixných výmenných kurzoch 180 HUF/CHF a 250 HUF/EUR. Súčasné trhové kurzy sa pritom pohybujú okolo hodnôt 234 HUF/CHF a 282 HUF/EUR.

Plány Budapešti sa už stretli s ostrou negatívnou reakciou Rakúska

Práve z tejto krajiny pochádzajú viacerí poprední poskytovatelia úverov v nových európskych trhových ekonomikách. Vláda vo Viedni oznámila, že proti zámerom kabinetu premiéra Viktora Orbána podnikne na úrovni EÚ všetky dostupné kroky. Hodnota úverov, ktoré maďarské domácnosti doteraz nesplatili rakúskym bankám, podľa rakúskych médií predstavuje zhruba 5 mld. eur. Európska komisia (EK) minulý týždeň potvrdila, že zámery maďarskej vlády skúma pre prípadný nesúlad s legislatívou EÚ v oblastiach voľného pohybu kapitálu a štátnej pomoci. Maďarský premiér Viktor Orbán počas víkendu vyhlásil, že pokiaľ plánované zmeny podmienok splatnosti zahraničných pôžičiek narazia na medzinárodné právne prekážky, má jeho vláda k dispozícii záložné riešenie. Orbán zároveň vyjadril odhodlanie bojovať s bankami dovtedy, kým to bude potrebné.

Vysoká DPH vyženie Maďarov k nám

19. septembra 2011 - (Pavel Novotný - Hospodárske noviny)

Rekordne vysoká DPH, ktorou maďarská vláda zaútočí na peňaženky ľudí, bude mať zrejme dosah aj na cezhraničný biznis. Časť Slovákov z pohraničných oblastí, ktorí v súčasnosti chodia za lacnejším tovarom do Maďarska, od budúceho roka zostane nakupovať doma. Chystané zvýšenie DPH z aktuálnych 25 na 27 percent totiž zdraží takmer všetok tovar u susedov. „V Maďarsku nakupujeme napríklad mäso či bujóny do polievky, ktoré sú tam lacnejšie. Ak by to tam však výrazne zdraželo, uprednostnili by sme obchody na Slovensku,” povedala pre HN Ema Kovácsová z Komárna. Nedotknuté zrejme v Maďarsku zostanú len mliečne a pekárenské výrobky, na ktoré sa dnes vzťahuje nižšia, 18-percentná sadzba dane. Pri kúpe ostatných potravín a tovaru budú musieť ľudia siahnuť hlbšie do vrecka. Vláda totiž Maďarom naordinovala najvyššiu DPH spomedzi krajín Európskej únie. Plošné zvýšenie cien nenecháva chladnými ani ľudí na maďarskej strane hranice. „Na Slovensko chodím nakupovať iba občas, lebo u nás je teraz väčšina vecí lacnejšia. Keby sa to však kvôli vyššej DPH v Maďarsku otočilo, asi by som k vám chodila častejšie,” dodala Eva z Komáromu. Maďarský minister národného hospodárstva György Matolcsy tvrdí, že z príjmov z rozdielu v DPH budú financovať založenie Fondu ochrany krajiny. O návrhu by mal koncom septembra hlasovať parlament. Vyššia daň z pridanej hodnoty však nie je jediná, ktorou chce vláda premiéra Viktora Orbána naplniť štátnu pokladnicu. Len tento mesiac začala v Maďarsku platiť tzv. hranolčeková daň za všetky nezdravé potraviny. V hre je aj daň z luxusu. Orbánov kabinet si od všetkých týchto opatrení sľubuje lepšie hospodárske čísla. Majú prispieť k tomu, že budúcoročný deficit klesne na 2,5 percenta hrubého domáceho produktu. Štátny dlh podľa vládneho návrhu spadne na 72 percent HDP a hospodárstvo by malo v roku 2012 narásť o 1,5 percenta. Experti sú však skeptickí voči tomu, či takéto uťahovanie opaskov je skutočne účinným liekom na maďarské problémy. „Existuje riziko, že zvýšenie daní zadusí rast,” uviedol pre agentúru Bloomberg analytik banky RBC Nigel Rendell. Maďarsko však podľa neho potrebuje znížiť rozpočtový deficit, aby si zachovalo dôveryhodnosť. „Nemyslím si, že Orbán má v tomto smere veľa možností.” Podľa ekonóma Morgan Stanley Pasquala Dianu je cieľom nových opatrení iba nejako zaplátať dieru v rozpočte vo výške 1,2 miliardy eur. V skutočnosti však budú mať iba dočasný efekt a môžu pribrzdiť hospodársky rast. Od 8. septembra, keď vláda prisľúbila, že na budúci rok dodrží trojpercentný deficit, sa forint posilnil najviac spomedzi 170 mien sledovaných agentúrou Bloomberg. Zároveň klesol výnos vládnych dlhopisov.

Aká DPH čaká Maďarov

- základná sadzba sa od budúceho roka zvýši zo súčasných 25 na 27 percent

- DPH za mliečne a pekárenské výrobky zostane na 18 percentách

- Orbán si od vyššej dane sľubuje zrazenie deficitu na 2,5 percenta HDP

Taliansko krachuje:Slováci sa zložia

aj na rozprávkový dôchodok pornohviezdy

19. septembra 2011 - (topky.sk / novinky.cz)

Taliani, ktorí sa topia v dlhoch a môže ich postihnúť osud Grékov a Portugalcov, sú rozhorčení. Maďarská pornohviezda Ilona Stallerová, ktorá sa pod menom Cicciolina preslávila ako jedna z prvých obnažených žien vo filme, pôsobila aj ako zástupkyňa Radikálnej strany v talianskom parlamente, za čo má nárok na ročný dôchodok vo výške 39 000 eur! Možno sa jej však na tento luxus zložíme aj my, keďže peniaze z Eurovalu poputujú aj na Apenínsky poloostrov. Kým po najnovšom znížení ratingu ich ekonomiky sa musia Taliani pripraviť na ďalšie vládne škrty a útok na svoje peňaženky, pornoherečka, speváčka a poslankyňa za radikálov, ktorá kedysi ponúkala styk Usámovi bin Ládinovi výmenou za to, že sa zriekne terorizmu, sa dočká doživotnej renty v rozprávkovej výške, napísal portál novinky.cz. Cicciolina v priebehu rokov natočila takmer štyridsať pornofilmov a vo svojom repertoári má aj pieseň o mužskom pohlavnom úde. Vysokého dôchodku sa ale dočká za pôsobenie v parlamente v rokoch 1987 až 1992. „Politici zbohatli tým, že takmer nič nerobili. Ľudia, ktorí pracujú a často majú čo robiť, aby vyšli s výplatou a zaplatili dane, ich nezaujímajú,” napísal v diskusii pod správou o Ciccioline na webe Corriere della Sera jeden z čitateľov. Cicciolina je však presvedčená, že jej peniaze patria. „Zaslúžila som si to, som na to pyšná,” povedala britskému denníku The Guardian s poukazom na to, že počas pôsobenia v parlamente pomohla k vzniku dvanástich zákonov, vrátane normy o sexuálnej výchove v školách a zákazu vivisekcie. Na dôchodok má nárok od novembra, kedy oslávi 60. narodeniny, uviedli novinky.cz.

USA poskytnú maďarskej armáde

takmer 30 vrtuľníkov Bell UH-1N

19. septembra 2011 - (tasr)

Maďarská armáda čoskoro dostane od Spojených štátov takmer 30 vrtuľníkov typu Bell UH-1N, informovalo v pondelok maďarské ministerstvo obrany tlačovú agentúru MTI. Ozbrojené sily USA vyraďujú 89 vrtuľníkov, ktoré bezplatne alebo veľmi výhodne ponúkli partnerským krajinám. Podľa maďarského rezortu obrany Maďarsko patrí k najspoľahlivejším partnerom Spojených štátov, preto stroje, ktorých hodnota dosahuje päť miliónov dolárov (3,63 milióna eur) za kus, dostane zdarma. Rokovania s USA pokračujú. Je možné, že Maďarsko tieto stredne veľké vrtuľníky určené na prepravu osôb aj nákladu, dostane v roku 2013 nielen bezplatne, ale navyše s plnou výbavou a s náhradnými dielmi. Väčšina súčasných vrtuľníkov sovietskej výroby, ktoré používajú maďarské ozbrojené sily, budú musieť byť zo služby vyradené už o desať rokov. Stav amerických vrtuľníkov je údajne vynikajúci a budú môcť ešte dlho slúžiť, uviedlo maďarské ministerstvo obrany.

Ján Slota:Maďarsko je na úpadku,

ale do armády investuje. Prečo?

21. septembra 2011 - (sns.sk)

Je skutočne zarážajúce, že v kontexte veľkohubých prejavov maďarského premiéra Viktora Orbána o tom, ako Maďarsko rieši hlbokú hospodársku krízu, ale aj v kontexte toho, že je Maďarsko jednou z najzadlženejších krajín Európy, je zarážajúce a scestné, že tento ekonomicky zdevastovaný štátik dostáva ďalšiu injekciu zbraní od USA. Ide o dodávku 30 vrtuľníkov Bell pre maďarskú armádu od USA. Vážne sa pýtam, či má zadlžené Maďarsko na to, aby si vydržiavalo vševojskovú armádu, kde je v plnej miere zastúpené aj moderné stíhacobombardovacie letectvo. Maďarsko chátra po všetkých stránkach, je to krajina na úpadku, ale armádu má vybudovanú najmodernejšie, ako sa dá - zveľaďuje techniku, nakupuje nové zbrane, lietadlá, teraz dostane aj vrtuľníky, výdatne precvičuje násilné prechody Dunaja - len nevieme, či chce násilne prejsť najskôr do Rakúska alebo na Slovensko... Nikoho nezaujíma, prečo vlastne toľko investujú do armády, keď ich krajina ledva prežíva? Preto neustále kritizujem a aj kritizovať budem trestuhodnú neprofesionalitu a prístup slovenského ministra obrany Ľubomíra Galka, ako aj celej vlády SR, pretože podceňujú snahy nášho južného suseda, ktorý sa netají spochybňovaním Trianonskej mierovej zmluvy - čiže územného usporiadania strednej Európy. Napriek tomu, že špičkoví maďarskí politici tieto svoje snahy aj jasne pomenúvajú, Slovensko reaguje nie opatrnosťou, ale úplne naopak: vláda likviduje slovenskú armádu. Ide o vlastizradné konanie a môže sa nám to vypomstiť vo veľmi krátkom čase. Otázkou je, či snahy Budapešti a rozkvet jej armády slovenská vláda ignoruje z hrubej neznalosti, alebo vedome.

Slota: Nikoho nezaujíma, prečo chátrajúce Maďarsko zbrojí

23. septembra 2011 - (tasr)

Maďarsko chátra po všetkých stránkach, je to krajina na úpadku, ale armádu má vybudovanú najmodernejšie, ako sa dá. Slovensko na to nereaguje opatrnosťou, ale naopak, likvidáciou slovenskej armády. Pre TASR to uviedol predseda SNS Ján Slota. „Nikoho nezaujíma, prečo vlastne toľko investujú do armády, keď ich krajina ledva prežíva?” opýtal sa Slota. „Vážne sa pýtam, či má zadlžené Maďarsko na to, aby si vydržiavalo vševojskovú armádu, kde je v plnej miere zastúpené aj moderné stíhacobombardovacie letectvo,” dodal predseda SNS, podľa ktorého Maďarská republika investuje do novej techniky, zbraní a lietadiel. Maďarská armáda podľa neho „výdatne precvičuje násilné prechody Dunaja - len nevieme, či chce násilne prejsť najskôr do Rakúska alebo na Slovensko”. „Je zarážajúce a scestné, že tento ekonomicky zdevastovaný štátik dostáva ďalšiu injekciu zbraní od USA. Ide o dodávku 30 vrtuľníkov Bell pre maďarskú armádu od USA,” dodal Slota. „Preto neustále kritizujem a aj kritizovať budem prístup slovenského ministra obrany Ľubomíra Galka, ako aj celej vlády SR, pretože podceňujú snahy nášho južného suseda, ktorý sa netají spochybňovaním Trianonskej mierovej zmluvy, čiže územného usporiadania strednej Európy,” uzavrel predseda SNS. Maďarské ministerstvo obrany 19. septembra informovalo, že armáda čoskoro dostane od Spojených štátov takmer 30 vrtuľníkov typu Bell UH-1N. Ozbrojené sily USA vyraďujú 89 vrtuľníkov, ktoré bezplatne alebo veľmi výhodne ponúkli partnerským krajinám. Podľa maďarského rezortu obrany Maďarsko patrí k najspoľahlivejším partnerom Spojených štátov, preto stroje, ktorých hodnota dosahuje päť miliónov dolárov (3,63 milióna eur) za kus, dostane zdarma.

Maďarsko zriadilo podvýbor na vyšetrenie

zadlženia štátu v rokoch 2002-2010

19. septembra 2011 - (tasr)

Možnosti vyvodenia právnej zodpovednosti za enormné zadlženie Maďarska v období rokov 2002-10 bude preverovať podvýbor maďarského parlamentu. O zriadení tohto orgánu dnes rozhodol v Budapešti ústavný výbor parlamentu, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Podvýbor bude mať deväť členov. Piati budú z vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz; jedného člena delegujú opozičné strany Maďarská socialistická strana (MSZP), Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik a Politika môže byť iná (LMP); a jeden člen podvýboru bude nezávislý. Predsedom a podpredsedom podvýboru budú delegáti Fideszu a jeden z podpredsedov bude z MSZP. Miera zadlženia Maďarska v roku 2002 dosahovala 53 percent z HDP a do roku 2010 stúpla až na 83 percent.

Gyurcsány bojuje na dvoch frontoch

23. septembra 2011 - (Pravda)

Na zápästiach mu odvčera môžu kedykoľvek cvaknúť putá. Maďarský expremiér Ferenc Gyurcsány, ktorý sám seba označuje za obeť politickej pomsty režimu Viktora Orbána, však rozdáva údery napravo i naľavo. Práve v deň, keď vyšetrovatelia dostali vyrozumenie, že socialistického poslanca zbaveného imunity môžu kedykoľvek predvolať na výsluch či hoci aj zatknúť, vedenie jeho vlastnej strany mu ukázalo na dvere. „Nie je povinné byť členom socialistickej strany pre tých, pre ktorých to znamená sústavné trápenie a neakceptovateľné kompromisy,” odkázal Gyurcsányovi predseda socialistov Attila Mesterházy. Obvinil ho, že sa so svojimi stúpencami chystá vo vhodnom okamihu opustiť stranu, ktorú ako predseda vlády viedol, a zobrať jej čo najviac voličov. „Nech je tak, nech idú, ale potom čo najskôr,” citoval Mesterházyho nol.hu. O tom, čo spraviť s Gyurcsányom, sa včera radil poslanecký klub socialistov. Reagoval tak na radikálnu iniciatívu bývalého predsedu na obrodu strany. Expremiér navrhol, aby všetci socialistickí poslanci, ktorí boli zvolení zo straníckej kandidačnej listiny, dali svoje mandáty k dispozícii členskej základni. Ak ich tá nepotvrdí, mali by prepustiť miesta v parlamente náhradníkom. „S terajšou garnitúrou sa nám veľa vavrínu neurodí,” varoval vo včerajšom vydaní týždenníka 168 óra, kde pripomenul, že hoci za pol druha roka od volieb víťazný Fidesz stratil takmer milión voličov, socialisti stále prešľapujú na mieste a podľa niektorých prieskumov ich už z postu druhej najsilnejšej strany vytláča krajne pravicový Jobbik. Z 58 socialistických poslancov by sa táto skúška ohňom mala týkať až päťdesiatich šiestich. Iba siedmi vrátane Gyurcsánya však vyjadrili pripravenosť sa jej podrobiť. Zvyšok bývalého bosa podozrieva, že svojím provokatívnym návrhom chce iba posilniť svoje krídlo a pripraviť si návrat na čelo strany. Rozkol medzi Gyurcsányom a starou gardou ovládajúcou socialistickú stranu sa začal črtať už na jar tohto roku. Vytrvalá snaha premiéra Orbána dostať expremiéra pred súd roztržku iba oddialila. Minulý týždeň pri hlasovaní parlamentu o zbavení imunity sa socialistickí poslanci jednotne postavili za svojho kolegu. Gyurcsányovi však vďačnosť za podporu nezviazala ruky natoľko, aby sa vzdal súbežného boja na dvoch frontoch. So spolustraníkmi Gyurcsány bojuje o charakter strany. Kým on z nej chce spraviť širokú demokratickú koalíciu odporcov Fideszu, súčasnému vedenie strany ide skôr o jej jasne ľavicové vyhranenie. Vedenia socialistov včera Gyurcsányovi dalo na vedomie, že ak chce inú stranu, musí si ju založiť, lebo tá stará mu už nepatrí.

Jobbik iniciuje vzatie Gyurcsánya do vyšetrovacej väzby

20. septembra 2011 - (tasr)

Opozičné ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik iniciuje vzatie expremiéra Ferenca Gyurcsánya do väzby. Oznámil to dnes v Budapešti na tlačovej konferencii poslanec Jobbiku Lajos Képli. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Képli povedal, že je zarážajúce, že Gyurcsány, ktorého vyšetrujú v prípade zneužitia právomocí pri miliardovej výmene pozemkov, je stále na slobode, hoci bol zbavený poslaneckej imunity. Takto má možnosť likvidovať dôkazy a ovplyvňovať svedkov, dodal Képli. Bývalého ľavicového premiéra ako väčšinového majiteľa spoločnosti Motim Zrt. predvolala na stredajšiu schôdzu parlamentná vyšetrovacia komisia v záležitosti úniku červeného kalu, ktorý spôsobil rozsiahlu ekologickú katastrofu. Gyurcsány predsedovi komisie, ktorým je práve Képli, napísal, že nikdy nebol väčšinovým majiteľom uvedenej spoločnosti. Na sociálnej sieti Facebook expremiér napísal, že „ak si chlapci s ním chcú pohovoriť, nech si na jeho sekretariáte dohodnú termín a potom sa môžu porozprávať pri káve”. Képli dnes tiež vyjadril pobúrenie, že bývalý predseda vlády ignoruje pozvanie vyšetrovacej komisie. Poslanci maďarského parlamentu 12. septembra rozhodli o zbavení expremiéra Gyurcsánya poslaneckej imunity. Podozrenie maďarskej prokuratúry, ktorá o zbavenie imunity požiadala, že v záležitosti výmeny pozemkov pri výstavbe centra s kasínom expremiér zneužil svoje právomoci, je podľa vyjadrenia samotného Gyurcsánya odborne nepodložené a politicky zaujaté.

Gyurcsány neprišiel na zasadanie komisie vyšetrujúcej únik kalu

21. septembra 2011 - (tasr)

Bývalý maďarský ľavicový premiér Ferenc Gyurcsány dnes neprišiel na rokovanie parlamentnej komisie, ktorá vyšetruje ekologickú katastrofu spôsobenú únikom červeného kalu z hlinikárne v Ajke. Informoval o tom spravodajský server index.hu. Komisia expremiéra predvolala, aby sa ho ako väčšinového majiteľa spoločnosti Motim Zrt. spýtala, akú výrobnú stratégiu má podnik a aké opatrenia prijal, aby zabránil podobnej katastrofe. Gyurcsány na sociálnej sieti Facebook v utorok avizoval, že rokovania komisie sa nezúčastní, pretože jeho firma nie je väčšinovým majiteľom Motimu. Komisia v utorok vypočula Lászlóa Fülöpa - generálneho riaditeľa spoločnosti Tatai Környezetvédelmi Zrt., ktorá prevádzkuje odkalisko v Almásfüzitö. Riaditeľ komisii oznámil, že firma používa inú technológiu. Jeho slová o stave odkaliska parlamentná komisia akceptovala. Predstavitelia spoločnosti Rekultív Depónia Kft. prevádzkujúcej skládku červeného kalu v Neszmélyi napriek predvolaniu neprišli na utorňajšie zasadnutie komisie, ktorá konštatovala, že spoločnosť odmieta spolupracovať. Predvolania komisie nie sú záväzné. Opozičné ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik v utorok avizovalo, že iniciuje vzatie expremiéra Gyurcsánya do väzby. Oznámil to poslanec Jobbiku Lajos Képli, ktorý je súčasne predsedom komisie vyšetrujúcej únik červeného kalu. Képli povedal, že je zarážajúce, že Gyurcsány, ktorého vyšetrujú v prípade zneužitia právomocí pri miliardovej výmene pozemkov, je stále na slobode, hoci bol zbavený poslaneckej imunity. Takto má možnosť likvidovať dôkazy a ovplyvňovať svedkov, dodal Képli. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra 2010 pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala desať obetí a vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Približne 400 domov bolo zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser, zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

V súvislosti s únikom kalu vypočuli v Maďarsku ďalších podozrivých

26. septembra 2011 - (tasr)

Maďarský Národný úrad vyšetrovania (NNI) vypočul ďalších štyroch podozrivých v súvislosti s vlaňajšou októbrovou tragickou ekologickou katastrofou, pri ktorej unikol z pretrhnutej hrádze červený kal. Kauza má už osem podozrivých, informovalo maďarskú tlačovú agentúru MTI Celoštátne veliteľstvo polície (ORFK). Všetci podozriví, ktorí sú terajšími alebo bývalými zamestnancami spoločnosti Magyar Alumínium Termelő és Kereskedelmi (Mal) Zrt., sa obhajujú na slobode. Podozrievajú ich okrem iného z trestného činu verejného ohrozenia z nedbanlivosti s následkom úmrtia. Ekologická katastrofa na západe Maďarska vo Veszprémskej župe, pri ktorej sa 4. októbra 2010 pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala desať obetí a vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Približne 400 domov bolo zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser a zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Chorvátskeho expremiéra Sanadera opäť obvinili z korupcie

23. septembra 2011 - (sita)

Chorvátske úrady obvinili v piatok bývalého premiéra Iva Sanadera z prijatia úplatku desať miliónov eur od maďarskej ropnej spoločnosti MOL, ktorá chcela získať kontrolu nad chorvátskou energetickou firmou INA. Chorvátsky protikorupčný úrad USKOK informoval, že Sanader mal ako premiér v roku 2008 za úplatok zabezpečiť „prevažujúci vplyv spoločnosti MOL v skupine INA”. Expremiér mal využiť svoje postavenie, čo viedlo k uzavretiu príslušných dohôd medzi MOL a INA. Spoločnosť MOL vlastní 47,25 percenta akcií skupiny INA, chorvátsky štát má 44,84 percenta. Zvyšujúcich osem percent je v rukách súkromných osôb. Vedenie firmy MOL vyplatenie úplatku popiera. Ide o druhé obvinenie z korupcie, ktoré úrady vzniesli voči Sanaderovi. Je tiež obvinený z prijímania úplatkov v súvislosti s kauzou siahajúcou ešte do 90. rokov, ktorá sa týka rakúskej banky. Bývalý premiér náhle opustil krajinu po tom, ako prokuratúra v jeho prípade požiadala o zbavenie imunity, a ušiel do Rakúska. Tam ho zadržali v decembri minulého roku a na žiadosť Chorvátska v júli vydali do vlasti.

Ján Slota:Orbánove vyjadrenia sú úsmevné,

začína sa podobať na Fidela Castra

18. septembra 2011 - (tasr)

Vyjadrenia maďarského premiéra Viktora Orbána, podľa ktorých je Európa v obrovských problémoch, Maďari však nie, sú podľa predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu úsmevné. „Ide o úsmevné vyhlásenie a Viktor Orbán sa svojím správaním už začína podobať na Fidela Castra,” zdôraznil Slota. „Hoci má Viktor Orbán a jeho Fidesz väčšinu v parlamente, neznamená to, že verejnými klamstvami môže len tak zmazať najväčšie štátne zadlženie v strednej a východnej Európe, ktoré Maďarsko má,” dodal Slota. „Ide o smiešne veľkohubé vyjadrenie z úst predsedu vlády Maďarska a jasnú dokumentáciu dôveryhodnosti a úrovne diktátorskej politiky, ktorú vedie Viktor Orbán doma i voči zahraničiu,” uzavrel predseda SNS. Výrok, podľa ktorého je Európa, na rozdiel od Maďarska, v obrovských problémoch, vyhlásil v úvode jesennej schôdze parlamentu 12. septembra v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Podľa neho znižovať svoj štátny dlh tak ako Maďari dokážu jedine Švédi. Premiér vyjadril odhodlanie, že nedopustí, aby sa ktokoľvek pokúsil preniesť ťarchu krízy eurozóny na obyvateľov Maďarska. Táto kríza bude zdolaná a Maďari sa už pustili do práce, konštatoval.

Ján Slota tvrdí, že nepoužíva tvrdé slová

http://www.aktuality.sk/clanok/193673/slota-nepouzivam-tvrde-slova

Ján Slota o sebe tvrdí, že je asi posledný Don Quijote

v slovenskej politike, pretože ešte stále verí starým zásadám, verí na česť a poctivosť

http://www.aktuality.sk/clanok/193512/slota

-som-posledny-don-quijote-v-slovenskej-politike

Slota: Európa by mala hovoriť o samostatnom štáte pre Cigánov

http://www.aktuality.sk/clanok/193601/slota-europa-by-mala

-hovorit-o-samostatnom-state-pre-ciganov

Bývalý maďarský prezident László Sólyom v Košiciach:

Je smutné, čo povedal Gašparovič o Esterházym

18. septembra 2011 - (tasr)

Jánosa Esterházyho môžu Maďari, Slováci a Poliaci vnímať iba s úctou. Bol to menšinový vodca, ktorý sa postavil za každú menšinu, práve preto je veľmi smutné, čo o ňom povedal slovenský prezident Ivan Gašparovič. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI to vyhlásil dnes bývalý maďarský prezident László Sólyom v Košiciach. Sólyom po položení venca k Esterházyho buste ďalej povedal, že Esterházy ako vedúci predstaviteľ maďarskej menšiny presadzoval jej záujmy, keď sa však Slováci dostali späť na maďarské územie, tak maďarskú vládu upozornil, aby neporušila menšinové práva Slovákov. „Zachraňoval Poliakov, Židov, o jeho pôsobení niet pochýb. Musíme sa ho zastať,” dodal exprezident. „Ak si želáme, aby medzi Maďarskom a Slovenskom bola normálna spolupráca, tak musíme poznať minulosť a musíme sa zbaviť zlých reflexií či predsudkov. Naše vzájomné vzťahy kazí nedostatok vzdelania, preto je veľmi zarmucujúce, čo povedal slovenský prezident o Esterházym,” konštatoval. Podľa bývalého maďarského prezidenta treba skoncovať s ďalej žijúcimi spomienkami na vykonštruované procesy, udalosti treba vnímať objektívne, potom bude možné nájsť styčné body. „Prezidentovi Gašparovičovi som pred časom povedal, aby nám umožnil, aby sme mali radi svoju niekdajšiu domovinu ako celok a to vzájomne,” poznamenal Sólyom. Hovorca slovenského prezidenta Marek Trubač pre maďarskú agentúru MTI koncom augusta vyhlásil, že Gašparovič svoj názor vytvorený na Esterházyho nebude meniť. Podľa hovorcu na Slovensku vnímajú Esterházyho ako vojnového zločinca pre jeho podporu fašistickej ideológie. „Nepopierame, že Esterházy bol jediný, ktorý v roku 1942 hlasoval proti deportácii židov, súčasne však je na Slovensku každému jasné, že Esterházy vítal medzi prvými Horthyho fašistické vojská, ktoré obsadili Košice,” dodal pre MTI Trubač.

Sólyom bráni Esterházyho

19. septembra 2011 - (Új Szó - mti)

László Sólyom označil za smutné vyjadrenia slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, ktoré sa týkali Jánosa Esterházyho. Maďarský prezident, ktorému minulý rok skončilo funkčné obdobie, koncom týždňa v Košiciach položil veniec k soche Esterházyho. Zdôraznil, že treba chrániť pamiatku martýra-politika. „Ako maďarský vodca bojoval za práva tunajšej maďarskej menšiny a keď sa na maďarské územia dostali Slováci, tak maďarskú vládu upozorňoval, aby neporušovali práva slovenskej menšiny,” pripomenul Sólyom. Vo vystúpení vo Veľkých Kapušanoch hnutie vylepovania nálepiek vyzývajúcich na používanie maďarského jazyka označil za vynikajúci príklad, vyvolávajúci oduševnenie. Podľa neho je to spontánna odpoveď, ktorá sa hodí k menšinovému maďarstvu. Práve za také svojské, z tunajších pomerov vychádzajúce riešenie označil to, že niektorí členovia maďarstva sa verejne hlásia k prijatiu maďarského občianstva, pričom lipnú aj na svojom slovenskom občianstve. „V tomto postoji je niekoľkonásobná hodnota. Dvojaká väzba ako uznanie prirodzeného životného stavu je zápasom za ústavnosť, v záujme prejavenia pokojného, pevného národného povedomia práve v záujme dobrého spolunažívania,” dodal. Domnieva sa, že osobitnou hodnotou za hranicami žijúcich častí národa je dvojjazyčnosť, aj to aj ako kľúč k pochopeniu susedného národa. Zároveň privítal, že prijatím maďarského štátneho občianstva existuje možnosť posilnenia príslušnosti k národu. Sólyom sa v Košiciach stretol s novým konzulom a rokoval aj s členmi slovensko-maďarskej komisie historikov. Okrem Košíc a Veľkých Kapušian zavítal aj do Ruskej a Veľkých Slemeniec.

Stredná Európa Luboša Palatu

Orbán, opitý mocou, skúša, čo Maďarsko a svet okolo neho ešte vydrží

19. septembra 2011 - (Luboš Palata - Týždeň)

Mám Maďarsko a Maďarov rád. Oproti nám Čechom a Slovákom majú v sebe čosi, čo mávajú veľké európske národy, akým boli Česi len chvíľu a Slováci, prosím o prepáčenie, ešte nikdy nie. Mapy Veľkého Uhorska, ktoré sa predávajú trebárs v tej krásnej budapeštianskej tržnici hneď vedľa maďarských salám, čabajok a husacích pečienok, nie sú iba nostalgickou spomienkou, ale aj oknom do duše maďarského národa. Maďari niekde hlboko v sebe nosia vrcholky Tatier, rumunských Karpát i slavónske obilné lány. Maďari sa právom pokladajú za národ, ktorý zadržal ďalší nápor Turkov a islamu na Európu. Samozrejme, história nie je jednofarebná, na vojnu proti Turkom prispelo aj české striebro a slovenské, teda hornouhorské zlato, a občas sa hociktorý maďarský šľachtic s Turkami proti Habsburgovcom spojil, ale Maďari ako národ a takmer celá Karpatská kotlina zaplatili za vojny s Osmanmi obrovskú cenu. A priznám sa, že s Maďarmi aj spolucítim, keď cítia dejinnú nespravodlivosť z Trianonu a trestu za druhú svetovú vojnu, v ktorej rovnako ako Slováci stáli (a to pritom pomerne váhavo) na strane nacistov. A Slováci sa stali víťazným národom a Maďari porazeným. A keď človek ešte dnes prechádza budapeštianskymi ulicami, nachádza na každom kroku domy, v ktorých omietke sú diery po strelách - pamiatka na neuveriteľné hrdinstvo Maďarov za protikomunistického povstania z roku 1956, keď sa obrancovia Budapešti postavili (na rozdiel od nás v šesťdesiatom ôsmom) proti sovietskym tankom so zbraňou v ruke. A v neposlednom rade nikdy nezabudnem na hlas Györgya Vargu, ktorý mi v lete 1989 na vlnách Slobodnej Európy dodával nádej, že keď dokázali Maďari s komunizmom už tak zamávať, tak sa to musí u nás čoskoro začať tiež. A ešte v druhej polovici deväťdesiatych rokov, keď sme sa stále ešte báli zahraničných investorov (na Slovensku dvakrát), som chodieval do Maďarska ako do príkladne otvorenej krajiny a do Budapešti ako do multikultúrnej metropoly. A Viktor Orbán bol najmladší premiér strednej Európy, ešte k tomu liberál... Všetko je to preč. Dnes, keď máte radi Maďarsko a Maďarov, tak o nich nemôžete nemať strach. Viktor Orbán, opitý mocou, skúša, čo Maďarsko a svet okolo neho ešte vydrží. Brutálny spôsob, ktorým ovládol celý štát, zabetónoval si moc na mnoho rokov dopredu, kriminalizuje opozíciu vrátane bývalých premiérov, vykonáva čistky vo verejnoprávnych médiách - to všetko predstavuje najtvrdší útok proti skutočnej demokracii, aký Slovensko nezažilo ani za čias Vladimíra Mečiara. Podobne ako Mečiar, aj Orbán si dokázal rýchlo nájsť nepriateľov, čo za všetko môžu: chamtivých západných kapitalistov, ktorým treba poriadne zdaniť zisky či zahraničné banky. Navyše sa Maďarsko prepadá do recesie, výber daní nestačí na plnenie schodku rozpočtu a dvesto miliárd ukradnutých, pardon, prevedených z penzijných fondov, mizne ako jarný sneh. Keď bolo Slovensku zle a v roku 1998 bolo „čiernou dierou Európy”, Maďari spoločne s Čechmi a Poliakmi pomohli Slovákom späť do Európy. Dnes potrebujú pomoc Maďari, ktorí sa pod Orbánovým vedením vzďaľujú zo Strednej Európy kamsi hlboko na Balkán alebo do ruských stepí. Taký veľký národ si takú malú diktatúru nezaslúži. Nezabudnime na Maďarsko. Čím menej bude v Maďarsku demokracie, tým horšie pre nás. Aj preto, že príklady, i také zlé ako ten Orbánov, priťahujú. A to, čo ich plodí za Dunajom, môže pokojne preskočiť aj na druhý, slovenský breh.

Komédia Györgya Spiróa v Bratislave

Prach sa vysmieva z divokého kapitalizmu

18. septembra 2011 - (Jena Opoldusová - pravda.sk)

Prach je názov komédie, v ktorej súčasný maďarský dramatik György Spiró nastavuje krivé zrkadlo nielen súčasnosti, ale aj nedávnej východoeurópskej verzii divokého kapitalizmu. Premiéra hry, preloženej do mnohých jazykov a s úspechom putujúcej európskymi javiskami, otvorí v sobotu 24. septembra divadelnú sezónu bratislavského Štúdia L&S. V centre komorného príbehu je manželský pár, ktorý jedného dňa vyhrá v Lote hlavnú výhru. „Vyhrali toľko peňazí, že by mohli sprivatizovať obrovskú fabriku - ako napríklad náš Slovnaft. Namiesto toho uvažujú o tom, že si kúpia nové záclony a vymenia rozhegané postele. Hrdinovia skvelo napísanej Spiróovej komédie sú jednoducho obyčajní lúzri,” povedal režisér Juraj Nvota. Viac informácií o komédii však odmietol prezradiť. A zakázal to aj dvojici hercov - Szidi Tobias, ktorá s nápadom hrať Spiróov Prach prišla, a Attilovi Mokosovi, ktorý tú istú postavu hrá v maďarčine v Jókaiho divadle v Komárne. „Hrdinka je hlúpa žena, ktorá sa bojí dostať ďalej,” povedala o svoje postave Szidi Tobias. Komédia Prach vraj konečne naplnila sľub, ktorý si dali s Atillom Mokosom ešte ako študenti, že si raz spolu zahrajú. „Obaja hrdinovia sú cholerici, takže ich spolužitie je veľmi ťažké,” dodal Mokos. Spiró v komédii rozohráva pavučinu medziľudských vzťahov, no zabŕda aj do spoločenských, aj intímnych problémov manželského spolužitia. Dialógy hojne korení humorom a buduje vtipné i tragikomické situácie o ľudskom trápení. Jeho Prach obohatí repertoár Štúdia L&S, ktoré má ambíciu zabaviť diváka, ale najmä inteligentne.

Žitnoostrovské pastelky sú vystavené v Győri

17. septembra 2011 - (tasr)

Tvorba detí predškolského veku pod názvom Žitnoostrovské pastelky, ktorá bola vystavená v máji v Dunajskej Strede, putovala do maďarského mesta Győr. Trnavský samosprávny kraj (TTSK), Žitnoostrovské osvetové stredisko (ŽOS) a mesto Dunajská Streda v spolupráci so župným mestom Győr už tradične zorganizovali toto podujatie vo vstupnej sále Inštitútu základného umeleckého vzdelávania. TASR o tom informovala riaditeľka ŽOS v Dunajskej Strede Jana Svetlovská. „Podujatia sa zúčastnili aj zástupcovia spoločenského života oboch prihraničných miest, viceprimátor mesta Győr Tivadar Somogyi, ktorý pochádza z Dunajskostredského okresu, viceprimátor Dunajskej Stredy László A. Szabó,” uviedla riaditeľka s tým, že obaja zdôraznili potrebu pokračovať v tejto tradícii a hlavne v udržaní mimoriadne kvalitnej súťaže, ktorá v rodnom liste má mesto Dunajská Streda. Súťaž Žitnoostrovské pastelky sa datuje od roku 1996 a hrozil jej zánik z finančných dôvodov. „Spoločná snaha ŽOS, TTSK, vstup do súťaže Mestského zastupiteľstva Dunajská Streda s nemalou podporu, grant Ministerstva kultúry SR a v neposlednom rade dôležitá podpora podujatia zo strany sponzorov zo Žitného ostrova dali podujatiu šancu pokračovať,” priblížila riaditeľka. Dodala, že vďaka tomu sa z celoštátnej súťaže vyprofilovala súťaž medzinárodná, aká v Európe nemá obdobu. „Je to už v poradí piata prezentácia tohto nevšedného podujatia za Dunajom a organizátori sa už v tomto prostredí cítia ako doma. To všetko vďaka krásnej atmosfére a dobrým podmienkam, ktoré vytvárajú hostitelia, aj v osobe riaditeľky Inštitútu Katalin Bozai Szegedi, ktorá má mimochodom 'pod palcom' viac ako 2500 detí a vyše 350 pracovníkov,” konštatovala riaditeľka. Okrem domácich autorov zo Slovenska sa tento rok prihlásili deti z Maďarska, Srbska, Nemecka, Rakúska, Poľska, Českej republiky a Rumunska. V tomto XII. ročníku sa stretlo takmer 1500 výtvarných prác detí zo strednej Európy. „Aj tento rok maďarské médiá venovali podujatiu zvýšenú pozornosť s dôrazom na potrebu zviditeľňovania takýchto pozitívnych prejavov susedských vzťahov medzi našimi štátmi, národmi, ľuďmi,” podčiarkla Svetlovská. Dôkazom je rastúci záujem o inštaláciu tejto výstavy aj v iných kultúrnych zariadeniach prihraničného regiónu. „Výstava Žitnoostrovské pastelky už dlhoročne dokazuje, že výtvarné umenie a predovšetkým obrázky detí rúcajú bariéry, prekračujú hranice bez zábran a budujú priateľské vzťahy oveľa efektívnejšie než diplomacia čo politickí predstavitelia,” tvrdí riaditeľka.

Matica chce na Slovensku stavať pamätníky

17. septembra 2011 - (sita)

Matica slovenská chce ozdraviť tradičné hodnoty slovenského života, na školách zakladať odbory mladých matičiarov a k výročiu Bernoláka, Cyrila a Metoda či Matice stavať pamätníky. „Požiadali sme príslušné orgány štátu a samosprávy, aby venovali pozornosť vzdelávaniu v slovenskom jazyku na celom území Slovenska. Aby sme sa dorozumeli aj nabudúce. A vyzvali sme cirkvi, aby umožnili všetkým občanom Slovenska počúvať bohoslužby po slovensky. Nebudete veriť, ale nie je to vždy pravidlo,“ povedal predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Snem Matice slovenskej dnes v Martine novelizoval aj stanovy inštitúcie. Posilnil princíp demokracie, prijal opatrenia zabezpečujúce šetrné hospodárenie s majetkom Matice či ustanovenie, že výbor Matice už nebude musieť rušiť celý miestny odbor, ak niekto poškodí dobré meno Matice. „Ale bude môcť vylúčiť len jednotlivca. Ja myslím, že to je dosť významná zmena, pretože my sme nedávno zrušili celý miestny odbor Matice v Púchove za to, že jeden človek používal meno Matice tam, kde sa nemalo používať,“ dodal Tkáč. Matičiari tiež protestujú proti zamýšľanému presťahovaniu sochy Ľudovíta Štúra v Bratislave. V pondelok 19. septembra chcú k soche položiť veniec ako gesto, že socha patrí tam. „Pretože je to pamätný deň slovenských dejín v našom kalendári, je to deň, kedy Štúr vyhlásil prvý raz nezávislosť od Uhorska. Nemáme nič proti Márii Terézii, ale tá môže byť inde,“ povedal šéf Matice slovenskej.

Problémoví klienti nesplatia úvery skôr

17. septembra 2011 - (tasr)

Maďarská vláda zvažuje, že z okruhu tých, ktorí môžu predčasne splatiť nevýhodné devízové úvery, vylúči dlžníkov, ktorí sú problematickými klientmi, alebo tých, ktorí si zobrali pôžičky vyšších súm. Informoval o tom maďarský server Origo odvolávajúc sa na nemenované vládne zdroje. Vláda vedená Viktorom Orbánom prijala rozhodnutie v stredu. Minulý týždeň prerokovala návrh, podľa ktorého by hypotekárny úver mohli predčasne splatiť v prípade eurových úverov pri fixnom kurze 250 forintov za euro a vo frankových pri kurze 180 forintov za frank. Rozdiel medzi fixným a skutočným kurzom by museli znášať banky. Vládne zdroje serveru uviedli, že vláda k takémuto kroku pristúpila bez štúdie dosahov. Preto najskôr chcela iba otestovať reakcie, aby v prípade veľkého rizika potom mohla korigovať konečné rozhodnutie. Od minulotýždňového rokovania vláda viackrát urobila korekcie svojich predstáv o tom, kto bude mať možnosť výhodnejšie splatiť kurzom znevýhodnené záväzky.

Finanzpartner rozširuje svoje pôsobenie aj do Maďarska

19. septembra 2011 - (tasr)

Spoločnosť Finanzpartner, a.s., zameraná na finančné sprostredkovanie, rozširuje na Slovensku a Ukrajine svoje aktivity. V tomto roku plánuje otvoriť pobočky aj v Maďarsku, kde už získala všetky potrebné povolenia na svoje pôsobenie. Spoločnosť Finanzpartner vstúpila na slovenský trh finančného sprostredkovania v roku 2008 a pôsobí na celom Slovensku. V roku 2010 rozšírila svoje pôsobenie o Ukrajinu. V súčasnosti tu má niekoľko pobočiek a stovky spolupracovníkov, pričom centrála Finanzpartner na Ukrajine má svoje sídlo v centre metropoly Kyjeva. V minulom roku pre svojich klientov vytvorila divízie servisu, poistenia a zaistenia, tvorby kapitálu, právneho poradenstva a divíziu finančnej gramotnosti a vzdelávania.

Spiritualita v Maďarsku pod kuratelou politickej moci

19. septembra 2011 - (Štefan Markuš - jetotak.sk)

Pred desiatimi rokmi v Maďarskej republike existovalo viac ako 100 cirkví. Presný počet štátom uznaných náboženských spoločností neexistoval, lebo župné súdy, licencie pre činnosť cirkvi vybavovali priebežne, pričom súbežne niektoré aj zanikali. Na vznik cirkví do júna t.r. postačilo žiadateľovi predložiť zoznam 100 zakladajúcich členov, písomne vypracovaný štatút náboženskej obce a vyhlásenie, že členovia cirkvi sú občanmi Maďarskej republiky a vyznávajú hodnoty, ktoré nie sú v rozpore s ústavou. V priebehu ďalších rokov, liberálny zákon umožnil nárast cirkví o viac ako 300%. Ku koncu júna t.r. fungovalo v Maďarsku už 358 legálne uznaných cirkví. Napriek odluke cirkví od štátu, ústredia cirkevných organizácií mohli čerpať financie zo štátneho rozpočtu, a to alokáciou 1% z daní poplatníkov, pre vybranú cirkev. Prvá Orbánova administratíva (1998-2002) sa pokúsila zmeniť zákon a umožniť prístup k štátnym dotáciám len pre tzv. historické cirkvi (to zn. cirkvi, ktoré sú v Maďarsku prítomné aspoň 100 rokov). Zmenu cirkevného zákona však socialisti a liberáli nepodporili. Druhá vláda Viktora Orbána, v rámci úsporných opatrení, pristúpila k úprave starej cirkevnej legislatívy razantne. Novelu zákona vypracovali poslanci Ľudovej strany kresťanských demokratov (KDNP). Navrhli uznať pôsobenie len trinástim náboženským spoločnostiam. Medzi „vyvolené“ cirkvi kresťanskí demokrati navrhli nasledovné: Maďarskú katolícku cirkev (rímskokatolícku aj gréckokatolícku), Maďarskú reformovanú cirkev, Maďarskú evanjelickú cirkev, Maďarskú židovskú náboženskú obec (geologickí židia, MAZSIHISZ), Maďarskú zjednotenú Izraelskú obec (ortodoxní židia, MAOH), Maďarskú autonómnu Izraelskú obec (ortodoxní židia Chabád Lubavičského zamerania, EMIH), Pravoslávnu cirkevnú obec budinských Srbov, Maďarský pravoslávny exarchát carihradského zjednoteného patriarchátu, Maďarskú bulharskú pravoslávnu cirkev, Maďarskú rumunskú pravoslávnu cirkev, Ruskú pravoslávnu cirkev moskovského patriarchátu, Maďarskú unitárnu cirkev a Maďarskú baptistickú cirkev. Teda desať kresťanských cirkví (po päť protestantských a pravoslávnych) a tri židovské, ktoré tvorili prvú kategóriu cirkví. Do druhej zaradili cirkvi s ktorými vláda uzavrela dohody (metodisti, charizmatici, letničari, adventisti, sedmohradské spoločenstvo, armáda spásy, evanjelikálni bratia a Hare-Krišna). Do tretej kategórie zaradili náboženské spoločenstvá, ktoré sú svetovo uznávané (mormóni, budhisti, svedkovia Jehovovi, anglikáni, vyznávači Islamu, bahájovia, hinduisti, presbyteriáni, nazaréni a ďalší). Znenie novely KDNP poslanci koaličného Fideszu zásadne zmenili. Zrušili pôvodnú kategorizáciu cirkví a navrhli uznať pôsobenie len štrnástim cirkvám, ktoré parlament väčšinou hlasov odsúhlasil. Cirkvi, ktoré sa do zoznamu „14“ nedostali môžu požiadať o dodatočné uznanie. O ich registrácii nebude však rozhodovať Súd hlavného mesta, ale parlament, a to s 2/3 väčšinou. Cirkevný zákon sa stal ústavným zákonom a to preto, lebo ústavná väčšina jednofarebného parlamentu sa stotožnila s názorom, že doterajší zákon, prijatý ešte za vlády Miklósa Németha (1990), síce riešil odluku cirkví od štátu, zostal ale voči spiritualite občanov mimoriadne veľkorysí. Do zoznamu “14 privilegovaných“ cirkví sa na prekvapenie, dostalo aj Zhromaždenie viery (Hit Gyülekezete, HGy). Toto nezávislé spoločenstvo, do zmeny politického systému v Maďarsku, fungovalo ilegálne a štátna bezpečnosť bývalého režimu ho prísne sledovalo. V roku 1989 ich štát uznal za oficiálnu cirkev (na základe zákona XLIII. z roku 1895). Je to cirkev s extrémne charizmatickou teologickou orientáciou. V rokoch prvej vlády Viktora Orbána, HGy pokladali za škodlivú sektu, ktorú dokonca chceli zákonom zakázať. Cirkev bola v tom čase zainteresovaná do politiky SZDSZ a mala v parlamente dvoch poslancov (Péter Hack a István Mészáros). V súčasnosti existuje niekoľko verzií pre vysvetlenie obratu v postojoch politickej moci voči HGy. Politickí analytici v Maďarsku sa zhodujú v názore, že náhlu zmenu navrhovanej novely KDNP spôsobila Scientologická cirkev, ktorú vládne strany v žiadnom prípade nechceli uznať za cirkev. Scientológov totiž Maďarský bezpečnostný úrad v roku 2010 vyhlásil „z hľadiska národno-bezpečnostného za rizikové náboženstvo.“ Zsolt Semjén, predseda KDNP neskôr priznal, že zmena v znení novely nebola náhodná, lebo „je jasné, že problém nastal pre Scientologickú cirkev“ a dodal, že „pokiaľ on a KDNP bude v parlamente, dovtedy Scientologická cirkev nebude v Maďarsku uznaná“. Teda: Scientologická cirkev out a Hit Gyülekezete in. Aj tento prípad, zdá sa, je komplikovanejší. Tým, že právo zaregistrovať cirkev sa presunulo zo súdov do parlamentu, poslanci môžu žiadosti neuznaných cirkví o registráciu zamietnuť. Podľa vyjadrenia predstaviteľov politikov Fideszu, len ďalších 11 cirkví bude môcť žiadať o dodatočnú registráciu. Šancu dostanú všeobecne uznávané cirkví vo svete (islam, budhizmus, hinduizmus, metodisti, adventisti, mormóni a anglikáni). Pre ne ale kritéria na uznanie sú zmenené: vyžaduje sa minimálne 1000 členov (občanov Maďarska), história cirkvi musí byť v Maďarsku aspoň 20 ročná a učenie cirkvi nesmie byť v protiklade s ústavou. Tomuto kritériu v Maďarsku zrejme vyhovuje viac náboženských spoločenstiev, včítane východných náboženstiev a spoločenstiev s nádychom siekt. Definitívny zoznam štátom preferovaných cirkví bude známy do konca roka 2011 a ich ústredia budú môcť čerpať 1% podiel od daňových poplatníkov od r. 2012. Inou zvláštnosťou je prípad Maďarskej metodistickej cirkvi, ktorá sa medzi „14 vyvolených“ nedostala. Je známe, že patrí medzi tzv. „historické cirkvi“, ktorá sa etablovala v Karpatskej kotline už v 18. storočí. Predstavitelia malých cirkví v Maďarsku (najmä protestantských) boli vo všeobecnosti novelou zákona prekvapení. Superintendent Maďarskej metodistickej cirkvi (István Csernák) povedal, že je „šokovaný, že metodisti nie sú na zozname uznaných cirkví, pričom zákon hovorí o vymedzovaní tzv. biznis cirkvi“. Mal na mysli skutočnosť, že metodisti vyznávajú konzervatívne kresťanské hodnoty a v nijakom prípade ich nemožno obviňovať zo ziskuchtivosti. Predseda Maďarskej letničnej cirkvi (Albert Pataky) vyjadril „sklamanie a neporozumenie úmyslu zákonodarcov.“ Podpredseda Maďarskej evanjelickej aliancie (János Szeverényi) prehlásil, že „viac ako sto doteraz fungujúcich malých cirkví zo zoznamu vynechali, čo je nepochopiteľné.“ Tieto vyhlásenia svedčia o tom, že nový cirkevný zákon Maďarska je diskriminačný. „Nechceným“ náboženským spoločenstvám znemožňuje prístup ku štátnej podpore a uprednostňuje veľké a vplyvné cirkvi pred malými. Zákon zavádza nerovnoprávnosť do podporného systému duchovných aktivít, čím bezprecedentne zasahuje do života cirkví. Podobný etatizmus v cirkevnej politike nebol v Maďarsku účinný ani v čase komunistickej totality. Predstavitelia preferovaných cirkví, politické nominácie nevnímajú ako chybu, Voči neuznaným neprejavili solidaritu. Problém, že o bytí či nebytí malých bude rozhodovať 2/3 väčšina jednofarebnej politickej mašinérie nepochybne vyvolá napätie v maďarskom ekumenickom hnutí. Vládne politické strany v Maďarsku sa teda uzniesli, že o kvalite spirituality v krajine bude rozhodovať kolektívne svedomie ich poslancov. Cirkvi našich južných susedov sa ocitli v područí štátnej kurately. Maďarsko prezentuje svetu obnovený model vytvárania závislosti cirkvi na politickej moci. Je to model, ktorý v 21. storočí liberálno-demokraticky zmýšľajúci ľudia už ťažko strávia. Maďarský experiment veští nepredpovedateľné vyústenie a nový cirkevný zákon plynutím času môže vyvolať kultúrny nepokoj. Jeho počiatky sa objavia, ak sa preukážu náznaky protiústavnosti zákona a protesty intelektuálov, ľavicovo aj pravicovo orientovaných, poženú kauzu na európske inštitúcie zaoberajúce sa ľudskými právami. Napriek obavám, existuje ale povzbudenie, že Maďari sa z letargie ducha dokázali v dejinách vždy spamätať. Našim južným susedom prajeme skoré návraty do európskej normálnosti.

Maďarsko:Pri nehode slovenského autobusu sa zranili 4 ľudia

18. septembra 2011 - (tasr)

Štyria ľudia sa ľahšie zranili pri dnešnej havárii autobusu so slovenským evidenčným číslom v západomaďarskej Vašskej župe, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Autobus so 46 turistami nadránom v obci Vámoscsalád z doposiaľ neznámych príčin zbehol z vozovky a narazil do stĺpa. Zranených ošetrili na mieste nehody a nebolo potrebné ich hospitalizovať, uviedol službukonajúci pracovník župného úradu ochrany proti katastrofám Zsolt Lengyel. Ako dodal, cestujúcich umiestnili v budove obecnej samosprávy, kým po nich prišiel náhradný autobus.

V Maďarsku havaroval autobus so slovenskými

dôchodcami, nik nie je vážne zranený

18. septembra 2011 - (sme.sk)

V nedeľu okolo štvrtej hodiny ráno havaroval v maďarskej obci Vámoscsalád asi 70 kilometrov od Győru autobus najmä so slovenskými dôchodcami z Kremnice. Vracali sa z dovolenky v chorvátskom letovisku Baška Voda. „Asi hodinu a pol pred nehodou sme mali 20-minútovú prestávku, potom sme pokračovali v ceste a pospávali, až kým nás zo spánku nezobudil prudký náraz, ktorý nás vymrštil zo sedadiel. V autobuse zavládol chaos, nevedeli sme sa dostať von, pomohli nám s tým až následne policajti, ktorí boli na mieste nehody ako prví po asi piatich minútach,“ povedal SME jeden z cestujúcich Viktor Setnický. Šofér podľa neho pravdepodobne dostal mikrospánok, vyšiel z cesty a vrazil do stĺpa s elektrickým vedením. Cestujúci utrpeli ľahšie zranenia, najmä modriny a odreniny, niektorí mali aj zlomenú ruku či rozbitú hlavu. Podľa Setnického ich ošetrovali záchranári z dvoch sanitiek a pomáhali im aj obyvatelia obce vrátane starostu. „V podstate všetci sme mali nejaké zranenia.” Cestujúcich s najvážnejšími zraneniami chceli hospitalizovať, podpísali však „reverz” a liečiť sa budú na Slovensku. Ráno pre nich prišiel z Nitry náhradný autobus.

Motocyklista z Maďarska neprežil dopravnú nehodu

18. septembra 2011 - (tasr)

K tragickej dopravnej nehode došlo v sobotu na ceste I/66 v katastri obce Hontianske Tesáre, okres Krupina. Ako TASR informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Petra Vašková, vodič motocykla Suzuki sa tam zrazil s osobným motorovým vozidlom Daewoo Leganza. „Podľa doterajších zistení k dopravnej nehode došlo tak, že 23-ročná vodička z Hontianskych Tesárov vychádzala osobným motorovým vozidlom z miesta mimo cesty. Pri výjazde na cestu jej pokynmi pomáhala ďalšia osoba,” doplnila Vašková. Na ceste sa však náhle objavil 37-ročný vodič motocykla. Prechádzal veľkou rýchlosťou v smere od Hontianskych Nemiec na Dudince. Na znamenia navádzajúcej osoby vôbec nereagoval. Nestihol zareagovať na situáciu a narazil do pravého blatníka vychádzajúceho vozidla. Po náraze zišiel mimo cesty a narazil do betónového premostenia regulačného kanála. Motocyklista na mieste nehody zomrel. K zraneniam iných osôb nedošlo. „Na motocykli vznikla škoda 6000 eur a na vozidle škoda 2000 eur. Požitie alkoholu u vodičky zistené nebolo. U vodiča motocykla bude prípadné požitie alkoholu zisťované pri súdnej pitve,” dodala policajná hovorkyňa.

Maďarský autobus sa zrazil s rumunským kamiónom

21. septembra 2011 - (tasr)

Traja ľudia zostávajú v nemocnici po utorkovej zrážke maďarského linkového autobusu s prívesom rumunského kamióna na severovýchode Maďarska, pri ktorej utrpelo zranenia 28 osôb. Na základe informácií z nemocničných zdrojov maďarská tlačová agentúra MTI uviedla, že v najvážnejšom stave je vodič autobusu s niekoľkými zlomeninami. Podrobil sa viacerým operačným zákrokom. Ťažšie je zranený aj vodič nákladného auta, ktoré do autobusu narazilo zozadu, a v nemocnici zostal i mladý cestujúci autobusu. Ich stav je stabilizovaný. Príves rumunského nákladného auta vybočil na ceste medzi Debrecínom a obcou Mikepércs po náhlom brzdení do protismeru, kde sa zrazil s autobusom. Do autobusu narazilo ďalšie nákladné aj osobné auto. Ťažko sa zranil i vodič autobusu, ktorého museli z vraku vyslobodiť požiarnici. Zranených previezli vrtuľníkom a sanitkami do nemocnice v Debrecíne.

Víchrice spôsobili materiálne škody,

jeden človek bol ťažko zranený

20. septembra 2011 - (tasr)

Víchrice na maďarskom území v pondelok večer spôsobili materiálne škody najmä v okolí Budapešti a v Péči. Pri Balatone sa zranil jeden človek, na ktorého spadol vyvrátený strom, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Strom spadol na dvoch prechádzajúcich sa Nemcov v Balatonföldvári. Podľa polície Šomoďskej župy jeden z nich utrpel ťažké zranenia. Nárazový vietor vyvracal stromy aj vo viacerých obciach a mestách Peštianskej župy, ktoré padali na cesty a trhali elektrické vedenia. Požiarnici museli zasahovať v Göde, vo Vacove, v Biatorbágyi a v Mogyoróde. V juhomaďarskom Pécsi vietor nadvihol cirkusový stan, ktorý sa následne zrútil. Nikto pritom nebol zranený.

Staršia žena zomrela po výbuchu v rodinnom dome

26. septembra 2011 - (tasr)

Pri výbuchu v rodinnom dome v maďarskej Várpalote v nedeľu večer zahynula staršia žena, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Podľa Tibora Antala z Úradu ochrany pred katastrofami Vesprémskej župy sa majiteľku domu vo veku 70-80 rokov podarilo záchranárom vyniesť z trosiek domu ešte zaživa, potom však podľahla zraneniam. Požiarnici spod ruín vyniesli dve plynové bomby. Príčiny výbuchu vyšetrujú príslušné úrady. Podľa predbežných odhadov však došlo k explózii plynovej bomby alebo plynových kachieľ.

Z osady v Maďarsku zmizlo vyše tony medu

23. septembra 2011 - (tasr)

Z osady pri maďarskom Jászberényi zmizlo bez stopy približne 1300 kilogramov medu. Informovala o tom dnes agentúra MTI s odvolaním sa na políciu Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej župy. Agátový med bol uložený v ôsmich veľkokapacitných sudoch na oplotenom pozemku osady, ktorá leží asi 60 kilometrov severne od Budapešti. Podľa odhadov zlodeji spôsobili majiteľovi škodu vo výške takmer jeden milión forintov (3428 eur).

Roháč zostáva vo vyšetrovacej väzbe v Maďarsku

21. septembra 2011 - (tasr)

Kým slovenské orgány činné v trestnom konaní nerozhodnú o ďalšej žiadosti maďarského Národného úradu vyšetrovania (NNI) o vydanie Jozefa Roháča, dovtedy nemožno vecne pokročiť vo vyšetrovaní vraždy podnikateľa Jánosa Fenyőa. Konštatoval to maďarský denník Magyar Nemzet. Roháč je vo vyšetrovacej väzbe v Maďarsku, proces jeho vydania môže tvať aj mesiace. Slovensko totiž zatiaľ neodpovedalo na maďarskú žiadosť. Muža, ktorý je podozrivý zo zabitia mediálneho magnáta Jánosa Fenyőa z roku 1998, previezli zo Slovenska 18. apríla do Budapešti. Auto mediálneho magnáta rozstrieľal samopalom doposiaľ neznámy ozbrojený páchateľ na budínskej strane Margitinho ostrova, keď podnikateľ čakal na križovatke pri semaforoch. Páchateľ z miesta činu ušiel. Očití svedkovia videli iba terénne vozidlo a utekajúceho muža, ktorý pod jednou bránou zahodil kabát, čiapku a zbraň. V čiapke našli maďarskí kriminalisti vlas, ktorého DNA je údajne zhodné s DNA Roháčovou.