http://www.oslovma.hu

Veľká noc patrí spolu s Vianocami k najväčším kresťanským sviatkom. Nespájajú sa s ňou len náboženské obrady pripomínajúce si ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Krista, ale aj oslava začínajúcej sa jari. - Na Veľkú noc si kresťania na celom svete pripomínajú smrť Ježiša Krista na kríži na Golgote. Absolvujú v tieto dni krížovú cestu na kalváriách, vystavaných ako pripomienku na umučenie Krista. V kresťanskom kalendári sa štvrtok pred Veľkou nocou nazýva Zelený štvrtok, je súčasťou Svätého týždňa. Kresťania si vtedy pripomínajú obdobie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Na Zelený štvrtok sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi a ustanovenia sviatosti oltárnej a sviatosti kňazstva. velkano2 Táto omša je známa obradom umývania nôh 12 mužom. V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania). Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Veľký piatok je deň spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Židia začínajú sláviť tento rok sviatok Pésach na Veľký piatok. Je to pre nich spomienka na vyslobodenie z egyptského otroctva. Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. V katolíckej cirkvi sa v tento deň veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Veľkonočná nedeľa - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku vo všetkých kresťanských cirkvách. Veľkonočný pondelok je v našich podmienkach spojený s viacerými ľudovými tradíciami vrátane šibačky a oblievačky. Až do súčasnosti pretrvali na Slovensku aj tradície, ktoré majú svoj pôvod ešte pred prijatím kresťanstva. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari - príchodom Vesny súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. velkano3 V tomto čase sa napríklad čistili príbytky, zhotovoval sa nový odev. Rôzne zvyky a tradície vrcholili na Veľkonočný pondelok šibaním vŕbovými korbáčmi a oblievaním mladých dievčat, aby boli po celý nasledujúci rok zdravé. Šibači a polievači okrem pohostenia dostávali zdobené vajíčko - kraslicu, alebo mašľu na korbáč.

(tasr)

Veľkonočné tradície v Maďarsku

V minulosti sa v Maďarsku na veľkonočné sviatky hádzali mladé dievčatá do rybníkov. Dnes ich chlapci polievajú väčšinou voňavkami, čo teda nie je oproti čistej i keď studenej vode žiadna výhra, ale asi je to pohodlnejšie. Za odmenu dostanú buď peniaze alebo veľkonočné vajíčko (podobne ako na Slovensku alebo v Čechách), ale s typickým vzorom červených kvetov na bielom podklade. V maďarských rodinách sa počas sviatkov radi stretávajú pri spoločnom slávnostnom stole a hostia sa šunkou, koláčmi i pálenkou. Najobľúbenejšími dobrotami sú sladké orechové a makové koláče a veľkonočná brioška.

Podkúvané kraslice - Záhadu doteraz nevyriešili ani etnografi

V Karpatskej kotline sa zachovala tradícia kraslíc nielen maľovaných, ale aj podkutých. Kedy, kde a kto vlastne začal praktizovať toto nezvyčajné ľudové umenie? Na túto otázku zatiaľ nenašli adekvátnu odpoveď ani etnografi.

Slováci v Maďarsku chodia dievčatá šibať, ale aj oblievať

Slováci v Maďarsku si udržiavajú veľkonočné zvyky. Kým tí, čo bývajú na severe, chodia dievčatá šibať, na juhu krajiny dolnozemskí Slováci „oblievajú”. V severnej časti krajiny, nad Budapešťou, žijú väčšinou katolíci. „U nich sú také zvyky, ktoré sa líšia od dolnozemských Slovákov. Prútiky si pripravujú deti už v škole, na to priviažu stužtičku, pripletú k prútikom a idú a vyšibú dievčatá, ktoré im dávajú vajíčka alebo zákusky a nápoje” - povedala predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová. Na Dolnej zemi žijú väčšinou evanjelici a tam deti, ale aj mladí, chodievajú na oblievačky. Dievčatá totiž nepolievajú, ale oblievajú, podčiarkla Z. Hollósyová. „Ešte aj dodnes sa ide - teraz už s parfumom, ale voľakedy v Malom Kereši aj na Dolnej zemi s vodou: normálne vedrom pri studni si naťahali a oblievali. Potom (keď už) už neboli studne, tak s pohárom vody. Malé deti chodia s parfumami, ale žiaľ už zabúdajú na veľkonočné ozajstné slovenské vinše a už teraz len po maďarsky recitujú to, čo sa v škole naučili,” uviedla predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti. Samozrejmosťou je šunka a ďalšie tradičné pokrmy na sviatočnom stole. „Po sviatku prichádzajú z kostola, krája sa šunka, vajíčka a dolnozemská klobása uvarená v šunkovej vode. Príde rodina, spolu sedíme a takto oslavujeme,” popísala veľkonočné sviatky Z. Hollósyová.

velkano5 Historik a muzeológ zo Segedína Štefan Tóth pripomenul, že je Dolnozemčan a pochádza z Veľkého Bánhedešu: „Moji starí rodičia boli pobožní evanjelici, ktorí sa snažili počas svojho života dodržiavať Božie slovo, pravidelne čítali Tranoscius a chodili na bohoslužby. Aj počas veľkých kresťanských sviatkov - na Veľkú noc a na Vianoce - dodržiavali liturgické zvyky a slovenské tradície,” povedal Š. Tóth, dodajúc, že samozrejme, toto dedičstvo sa zachovalo aj v jeho rodine. „Čo sa týka veľkonočného obdobia, v detstve nás najviac očaril veľkonočný pondelok, deň oblievačiek. Mám veľmi pekné spomienky z detstva, prežité v mojej rodnej obci, ktoré už, žiaľ, patria minulosti. Ako budeme tráviť tohtoročné veľkonočné sviatky? Veľká noc mi svojim pokojom a pohodou veľmi pripomína Vianoce, lebo rodina je pokope. Veľká noc je pre nás skutočne rodinným sviatkom. Tu, v Segedíne, máme priateľské kontakty s tromi-štyrmi rodinami, ktoré cez sviatky navštevujeme a rozprávame si, čo sme zažili odvtedy, ako sme sa naposledy videli,” vysvetlil Š. Tóth.

„Počas pôstu jeme výlučne len pôstne jedlá. Na Kvetnú nedeľu sa zúčastníme svätej omše a po nej na svätení bahniatok na slávnostnej procesii. Počas veľkonočného trojdnia sa zúčastňujeme všetkých obradov v kostole,” povedala pre portál Slovákov v Maďarsku luno.hu dôchodkyňa zo Santova Mária Nagy-Győriová. Veľký piatok podľa jej slov bývajú slovenské pašie a pobožnosť krížovej cesty na kalvárii. Biela sobota je dňom smútočného ticha. velkano6 Vtedy zotrvávajú pri Pánovom hrobe a rozjímajú o jeho utrpení a smrti. Veľkonočná vigília už patrí k veľkonočnej nedeli, keď sa koná procesia na vzkriesenie. „Po tejto svätej omši sa koná požehnávanie jedál, čo je u nás tradičný veľkonočný zvyk. Do košíka zabalíme pletený veľkonočný koláč, varenú údenú šunku, klobásu a natvrdo uvarené vajcia. Košík prikryjeme plátenným obrúskom, zvyčajne bielym alebo v príjemných pastelových odtieňoch s vyšívaným motívom, spätým s Veľkou nocou alebo jarou - kvety a podobne. Veriaci poukladajú košíky pred oltár tesne vedľa seba a kňaz žehná jedlá svätenou vodou a kadidlom.” Po omši zjedia posvätené veľkonočné jedlo. Poobede dievčatá farbia kraslice a pred večerom sa rozveselí celá dedina, pretože mladí i starí idú na veľkonočný ples, ktorý trvá do skorého rána. Dievčence sa však ponáhľajú domov, veď už skoro ráno prichádzajú kúpači, dodala M. Nagy-Győriová.

(arch/tasr)

Tardošské veľkonočné zvyky

Žiaľ, aj v Tardoši viacero z týchto veľkonočných zvykov už vymrelo a uchovali sa iba najdôležitejšie, ktoré však dodnes vnášajú radosť do tardošských rodín. Jedno je isté, že veľkonočné sviatky sú z náboženského hľadiska neobyčajne radostné a máme ich hlboko duchovne prežívať.

Veľká noc v Hollókő - Veľkonočný festival

velkano7 Veľkonočný festival v Hollókő spája umelecké remeslá, zážitky a radosť zo života so stále živou maďarskou tradíciou. - V idylickej dedinke ležiacej na severovýchode od Budapešti sa na Veľkú noc venuje pozornosť predovšetkým umeleckým remeslám. Návštevníci môžu obdivovať ručné maľovanie vajíčok podľa dávnych vzorov, výrobu veľkonočných džbánov, váz a riadu na hrnčiarskom kruhu a tkanie jemných farebných tkanín na tkáčskom stroji. Mnohí obyvatelia dediny sa v čase od Veľkého piatku do Veľkonočného pondelka prechádzajú cez dedinu v historických, bohato zdobených krojoch.

Slovensko má rekordný korbáč, meria 106,20 metra

V Ilave prekonali „bradatý” slovenský rekord v upletení najdlhšieho veľkonočného korbáča - šibáka. Jedenásťročný rekord Nitranov Viliama Nitryho a Jozefa Vagundu prekonali bratia Kováčovci z Horoviec v Púchovskom okrese o 65,9 metra. Ako TASR informoval Igor Svítok zo spoločnosti Slovenské rekordy, doteraz najdlhší veľkonočný korbáč na Slovensku uplietli 7. apríla 2001 vo Svätoplukove. Bratia Jaroslav, Ferdinand a Vladimír Kováčovci teraz urobili korbáč dlhý 106,20 metra. velkano8 „Mesto Ilava sa tak po najväčšom adventnom venci, najväčšej vianočnej guli a najvyššom máji zapísalo do Knihy slovenských rekordov v kategórii maxi najdlhším veľkonočným korbáčom,” povedal Svítok. Ako uviedol Jaroslav Kováč, myšlienka upliesť najdlhší korbáč prišla sama od seba, pri pochybnostiach bola podľa neho hnacím motorom jeho manželka. „Slovo dalo slovo a spolu s bratmi sme sa do toho pustili. Korbáče pletieme všetci traja už roky. Tomu rekordnému sme venovali s prestávkami asi dva týždne. Použili sme tradičné vŕbové prúty. Tie však už nie sú také, ako bývali kedysi,” priblížil Kováč s tým, že prvou „obeťou” korbáča bude práve jeho manželka, ktorá ho v pokuse o vytvorenie rekordu najviac stimulovala. „V mnohých regiónoch Slovenska je korbáč dôverne známy symbol Veľkej noci, ktorého pôvod siaha k starým pohanských zvykom. V rámci sveta je tento rekord ojedinelý, lebo v prípade veľkonočného šibáka ide o československú špecialitu. U našich západných susedov je podľa dostupných údajov najdlhší šibák dlhý 55 metrov. Vo svete sú viac známymi symbolmi Veľkej noci kraslica, vajíčko, baránok, kríž, oheň, sviečka či zajačik,” uzavrel Svítok.

Pondelok Baránka - Tradícia šibania z predkresťanského obdobia

V kresťanských chrámoch sa aj na Veľkonočný pondelok konajú bohoslužby na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tento deň sa zvykne nazývať aj „Pondelkom baránka” na pamiatku toho, čo sa udialo v prvý deň po sobote.

Na Slovensku nepijú všetci

Sviatky Veľkej noci sa dajú osláviť aj bez alkoholu, hovorí riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica. Aj keď v slovenských domácnostiach sa na Veľkú noc nalieva viac ako zvyčajne, Okruhlica zdôrazňuje, že na Slovensku nepijú všetci. „Treba si uvedomiť, že na Slovensku máme asi 20 percent dospelých abstinentov. Za abstinenta podľa Svetovej zdravotníckej organizácie považujeme toho, kto minimálne za posledných 12 mesiacov a v súčasnosti nepije,” hovorí. Na druhej strane asi 15 percent dospelých sú ťažkí pijani. Zvyšok medzi týmito dvoma kategóriami tvoria bežní konzumenti, ktorí si však dovolia viac práve cez Veľkú noc. „Mali by nepiť alkohol alebo piť len symbolicky. Ja by som navrhol, nech skúsia jednu Veľkú noc abstinovať,” dodal. Na striedmosť vyzýva okrem vodičov obzvlášť chodcov a cyklistov. Podľa psychiatria totiž štatistiky hovoria, že u opitých ľudí, ktorí idú z krčmy peši alebo na bicykli, dochádza k väčšiemu množstvu úrazov ako u tých, ktorí si sadajú volant. „Po uliciach by nemali chodiť najmä opití mladí ľudia,” dodáva s tým, že ľudia pod vplyvom alkoholu často spadnú pod auto, môže ich niečo prejsť a majú spomalené reakcie. Ľudia, ktorí pijú, by preto podľa neho mali radšej zostať doma.