Srdce Zeme a „svätá vec pomaďarčovania“

„Väčším ruchom turistov, ich tunajším pobytom aj svätá vec pomaďarčovania by rýchlejším tempom postupovala a aj tento úbohý ľud by sa ocitol v priaznivejšej materiálnej situácii...“ - Ako „objavili“ Mlynky na rozhraní 19. a 20. storočia? /Dobogókő - Búšiaci kameň - Chotárna skala/ - Aj dnešní šamani tvrdia, že pri Chotárnej skale, administratívne patriacej k obce Mlynky, sa vraj nachádza „srdce Zeme“. Tvrdí sa, že podobné centrá energie sú na svete iba tri, pričom priesečník energetických línií Európy sa nachádza práve tu...

Podľa starobylej šamanskej rozprávky v Pilíši je skalisko, ktoré údajne pulzuje. Aj dnešní šamani tvrdia, že tu, presnejšie pri Chotárnej skale (Dobogókő, v preklade do slovenčiny Búšiaci kameň), administratívne patriacej k obce Mlynky (Pilisszentkereszt), sa vraj nachádza srdce Zeme. Podobné centrá energie sú na svete iba tri. Avšak nielen toto miesto, ale značnú časť krajiny obopínajú energetické línie, na území ktorých kedysi budovali kostoly a kláštory v súlade s presvedčením, že zem vyžaruje energiu do kozmu. Neprekvapuje, že o tomto vyžarovaní vedeli už pred viacerými storočiami v Ázii. Tvrdí sa, že podobné centrá energie sú na svete iba tri, pričom priesečník energetických línií Európy sa nachádza práve pri Chotárnej skale.

Z Chotárnej skaly (Dobogókő - 699 m. n. m) je nádherný výhľad predovšetkým na severnú stranu, kde hlboko v údolí tečie Dunaj, za ním pokračuje horské pásmo Börzsöny (Novohradské vrchy) a ešte ďalej je Slovensko. Náhorná plošina - okrem strmej skalnatej severnej steny - sa na ostatné smery zvažuje mierne. Preto je tu množstvo chát, zotavovní, hotelov. Môžeme pokračovať ďalej turistickými chodníčkami viacerými smermi. Na juh do Mlynkov, nad ktorými sa týči najvyšší vrch miestneho horstva - Pilíš (756 m). Zaujímavý je aj východný smer - hlbokými lesmi do Senváclavu (Pilisszentlászló) a dolu k Dunaju do Vyšehradu. Pri vrcholovom bode stojí pamätník postavený Edmundovi Térymu, zakladateľovi organizovanej uhorskej turistiky, ktorý je známy aj na Slovensku. Z dreva je tu postavená prvá turistická chata v Pilíši (r. 1898), v ktorej je dnes múzeum histórie turistiky v Uhorsku a Maďarsku.

Edmund (Ödön) Téry (1856-1917) mal aktívny a dobrý vzťah aj k dnešnému územiu Slovenska. Lekár, horolezec, organizátor turistiky, publicista a redaktor, ktorý medicínu vyštudoval v Budapešti, ako banský lekár pôsobil v Banskej Štiavnici - Štefultove, kde prišiel v roku 1880. Vykonával funkciu podpredsedu v sitnianskom turistickom oddiele. Za jeho zásluhy ho ešte aj po odchode do Budapešti v roku 1884 zvolili za doživotného čestného predsedu. Krížom cez Pilíš ide aj značkovaná turistická cesta (Téry Ödön emléktúra 50/25/20 GY/) na počesť Téryho: Pilíšska Čaba - Klotildliget - Santov - Som-hegy - Mlynky - Chotárna skala - Dimiš (Dömös).

(Fuhl-Schwarz)

Ako „objavili“ Mlynky na rozhraní 19. a 20. storočia?

Obec Mlynky koncom 19. a začiatkom 20. storočia bola „objavená“! Objavil ju predovšetkým Uhorský turistický spolok (Magyar Turista Egyesület). Jeho budapeštianske oddelenie sa založilo r. 1891 a od 1909 začalo pôsobiť ako materská organizácia pod uvedeným menom. Jej členovia objavili Pilíš a jeho krásy. Zapáčila sa im aj Chotárna skala, kde mali mlynskí gazdovia lúky. Či tam mal lúku aj lesný inžinier Cirkevnej základiny Géza Prokop, nevedno. Je však skutočnosť, že Budapeštianskemu turistickému oddeleniu daroval stavebný pozemok, na ktorom v roku 1897, podľa plánov Jozefa Pfinna, za 4.352 korún postavili prvú turistickú chatu. Postavená bola z dreva. O 9 rokov neskôr (1906) vedľa nej postavili za 26 tisíc korún ďalšiu chatu, teraz už z tehly a kameňa, a pomenovali ju po priekopníkovi uhorského turizmu, Lorándovi Eötvösovi. Jej novú sklenenú verandu (stála 6.600 korún) slávnostne odovzdali 22. septembra 1912. Tak sa vytváralo v chotári obce Mlynky turistické a rekreačné stredisko, ktoré jeho majitelia nazvali menom Dobogókő (Búšiaci kameň).

Mlynky sa zároveň stali aj objektom najrôznejších odvážnych predstáv. Gyula Szűcs v úvode svojej knižočky o tom píše takto: „Keďže Pilisszentkereszt sa môže pochváliť aj historickými pamätihodnosťami, práve z historického, ale predovšetkým z národného hľadiska som pokladal za potrebné napísať túto knižočku, lebo väčším ruchom turistov, ich tunajším pobytom aj svätá vec pomaďarčovania by rýchlejším tempom postupovala a aj tento úbohý ľud (zvlášť keby dostal električku) by sa ocitol v priaznivejšej materiálnej situácii.” (Začiatkom 20. storočia sa plánovalo predĺženie lokálky (HÉV-u) z Pomázu až na Chotárnu skalu.)

Neskrývaným cieľom bolo teda zvýšiť turistický ruch a návštevnosť a tým „urýchliť svätú vec pomaďarčenia“ obce Mlynky a Pilíšanov. Ako by sa to dalo rýchlo dosiahnuť? Gy. Szűcs má aj na to svoj dobrý recept: „Keby táto obec mohla získať stále spojenie s hlavným mestom, to by nielen povznieslo jej poľnohospodárstvo, chov dobytka, pestovanie ovocia a kvetín, čo by malo určitý význam pre obyvateľstvo hlavného mesta, ale naše hlavné mesto by malo také ideálne a starobylé výletné miesto, na ktoré by vždy mohlo byť hrdé, a ktoré by mohlo - v ktoromkoľvek ročnom období - aj cudzincom predstaviť.“ Nuž, v tejto záležitosti Gy. Szűcs, a nielen on, bol mimoriadne vynaliezavý.

Gregor Papuček