Výstup na vrchol Pilíša - Memoriál J. Migaša

Myšlienka Jozefa Havelku, Juraja Migaša (bohužiaľ, priskoro majú pamätné tabule na dome pilíšskych Slovákov) a ďalšieho nemenovaného miestneho „barda“ stúpať do výšin medzi Budínom a Ostrihomom, rozhliadnuť sa po slovenskom ostrovčeku a tak prispieť k lepším medziľudským vzťahom, je vynikajúca.

ARCHÍV: Ozvala sa muzika - aj na Pilíšskej túre (2023)
https://www.facebook.com/oslovma/posts/pfbid029AFgD5xmv7skVzCRzmDXVa9xddhK5MAdiaF2AEfDj2uTNf6WKMgpney1M5dd3LNGl
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kaleidoskop/31289-ozvala-sa-muzika-aj-na-pili-skej-ture
XII. túra na Pilíš - Memoriál Juraja Migaša (2022)
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/30428-12-pili-ska-tura-memorial-juraja-miga-a
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.408321854633837&type=3
Tradičná pešia túra Pilíšanov a ich priateľov (2019)
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kaleidoskop/27681-xi-pe-ia-tura-na-pili-memorial-juraja-miga-a
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.2132093220222976&type=3
„Ozvala sa muzika slovenského jazyka“ (2018)
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/26316-ozvala-sa-muzika-slovenskeho-jazyka
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1611270452305258&type=3
Pod Pilíšom – tam je náš svet (2017)
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/25043-ix-pe-ia-tura-na-pili-memorial-juraja-miga-a
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1269437003155273&type=3
VIII. Spoločný výstup na vrchol Pilíša (2016)
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.944809378951372&type=3
Pilíšska veleba / VII. Pešia túra Pilíšanov (2015)
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory/1293-piliska-veleba-siedmykrat-spolonmi-chodnikmi
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.768427703256208&type=3
V. Pešia túra Pilíšanov (2013)
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory/1024-piliiada-2013-peia-tura-spolonmi-chodnikmi
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.423073864458262&type=3
IV. Pešiu túru Pilíšanov (2012)
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory/774-iv-peia-tura-pilianov-spolonmi-chodnikmi
III. Pešia túra Pilíšanov (2011)
http://www.oslovma.hu/XXX/PilT2011.rtf
Po stopách predkov na vrchole Pilíša (2010)
http://www.oslovma.hu/XXX/PilT2010.rtf
Vráti sa nám modrosť nášho pilíšskeho neba? (2009)
http://www.oslovma.hu/XXX/PilT2009.rtf

Pilíšske čiže plešaté zamyslenie (2019)

Fotogaléria: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.2132093220222976&type=3

Bol som na Pilíši. Aj 18. mája 2019. Presnejšie na výstupe na Pilíš. Už tucet krát. Jedenásťkrát s podpilíšskymi Slovákmi. A raz ešte skromne súkromne. Považujem Pilíš/Pleš za „významný vrch“ slovenskej pamäte, ktorý patrí medzi také symboly ako Kriváň, Sitno, Zobor, Veľká Javorina, Ďumbier, či Kráľova hoľa. Pilíšania hlásia, že cieľom podujatia je jednak vzdať poctu pamiatke našich predkov, jednak zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle. Preto myšlienka Jozefa Havelku, Juraja Migaša (bohužiaľ, priskoro majú pamätné tabule na dome pilíšskych Slovákov v Mlynkoch) a ďalšieho nemenovaného miestneho „barda“ stúpať do výšin medzi Budínom a Ostrihomom, rozhliadnuť sa po tamojšom slovenskom ostrovčeku a tak prispieť k lepším medziľudským vzťahom, je vynikajúca. Myšlienka bez zhmotnenia je jalová. Preto patrí velikánske poďakovanie tým miestnym organizátorom, ktorí vytvorili podmienky pre jej naplnenie. Neviem ich všetkých vymenovať, preto ich nemenujem. Ale dobre ich poznám. A je radosť s nimi sa stretávať nielen na Pilíši.
Treba zdôrazniť, že výstup na Pilíš, od ôsmeho ročníka aj Memoriál Juraja Migaša, má nielen miestny, ale aj cezhraničný rozmer. Vo svojom motte uvádza: „Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva“. Výstup organizátori považujú za vhodnú príležitosť na prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi našimi národmi a národnosťami. Slováci z materskej krajiny sa pevne chopili možnosti spoznať kraj a ľudí spod Pilíša. V posledných rokoch je ich hojne, až neúrekom. To je chvályhodné. Niekedy sa mi zdá, že trošku ustupujú do úzadia sami nositelia myšlienky výstupu a jej prvoradí adresáti. Podpilíšania. Z prvých ročníkov si spomínam na skupinky domácich vystupujúcich k pilíšskym nebesiam, ktorí si hrdo hlásili k svojim bydliskám (znakmi a názvami) a po dosiahnutí cieľa utužovali svoju identitu vlastnoručne vyneseným proviantom a jeho vzájomnou strovou. Slováci od Tardoša až po Budín. Stretnutie skutočne slúžilo proklamovanému: zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle.
Podľa slovníka slovenského jazyka prídavné meno plešivý má význam: bez porastu, holý, lysý: napríklad plešatý vrch. Z toho pochádza aj meno nášho Pilíša - Pleša. Zdá sa mi, že aj pôvodná myšlienka spojená s výstupom trochu plešivie. Stráca sa neopakovateľný domáci vklad toho pravého slovenského z Maďarska. Pilíš (stretnutie a výstup) by mal predovšetkým slúžiť na prihlásenie sa miestnych Slovákov k svojej úctyhodnej minulosti. Ako príležitosť podeliť sa o ňu dnes a teraz. Ako vklad i zdroj pre zachovanie slovenskosti v Maďarsku v budúcnosti. Vhodným rozvojovým riešením sa mi zdá opäť zapojiť do organizovania „Pilišiády“ ďalšie obce. Z minulosti sú príklady, napríklad Čív i Santov, ktoré sa stali základným táborom výstupu. Najmä Čív so svojimi vinohradmi sa ukázal dobrým miestom na posedenie, opekanie, či popíjanie, jednoducho dobrým miestom pre vytváranie priateľstva. A také možnosti určite majú ďalšie pilíšske (okrem troch spomenutých aj Kestúc, Huť, Senváclav) i okolité obce. Hodne účastníkov je už postarších, ťažšie sa im šplhá na vrch. Ale radi by sa stretnúť. Možno riešením by bola dvojkrokovosť, ranný výstup na Pilíš a popoludňajšie stretnutie všetkých bez rozdielu pod Pilíšom.
Verím, že miestni si aj s akýmsi plešatením (len môj to výraz) dobrej myšlienky poradia. Veď plešivec je aj druh liečivej rastliny; presnejšie plešivec karpatský (Antennaria carpatica) a Pilíš je v Karpatoch taktiež. A výstup na Pilíš je určite nielen liečivým ale aj povzbudzujúcim prostriedkom na duše všetkých ľudí dobrej vôle.

Text: Jožo Schwarz (Pilíšan voľbou) - Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.2132093220222976&type=3

A r c h í v :  2 0 1 8
„Ozvala sa muzika slovenského jazyka“

Fotogaléria: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1611270452305258&type=3

Časť účastníkov X. Pešej túry na Pilíš 12. mája 2018 pred Strediskom pilíšskych Slovákov spieva zhudobnenú báseň Alexandra Kormoša Milovníci Pilíša (oSlovMa-video):https://www.facebook.com/oslovma/videos/1610740519024918/

Cieľom podujatia je jednak vzdať poctu pamiatke našich predkov, jednak zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle. Spoločná pešia túra na vrchol Pilíša opäť poskytne vhodnú príležitosť na prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi našimi národmi a národnosťami. / Naši predkovia dlhé stáročia žili v osadách pod vrchom Pilíš, ktorý sa pôvodne nazýval Pleš a ktorý je najvýraznejším symbolom tu žijúcich Slovákov. Určujúcim prvkom ich živobytia bolo drevo, ktoré nachádzali v pilíšskych horách. Namáhavú prácu neraz na krátky čas prerušili práve na vrchole Pilíša. Obedňajšie chvíle oddychu pri spoločnom ohni využili nielen na opekanie slaniny, ale aj na kus reči, na upevňovanie priateľstva.

www.oslovma.hu/XXX/KormosAl-MilPilis.wav

www.oslovma.hu/XXX/KormosAl-MilPilis.rtf

www.oslovma.hu/XXX/KormosAl-MilPilis.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/videos/1610740519024918/

Alexander Kormoš

Milovníci Pilíša

Pilíšania vystúpili
už piaty raz na Pilíš,
aby sa tam pobavili,
a zložili z pleca kríž.

Refr.:

/: Ozvala sa muzika
slovenského jazyka. :/
/: Ozvala sa muzika, :/
slovenského jazyka
toho nášho prekrásneho
 slovenského jazyka.

Hneď sa strhol rezký tanec,
preveselý spev a ruch,
harmoniku doprevádzal
v živom rytme ozembuch.

Refr.

Mladá pani v našom kroji
vzýva ľudí do kola,
pekne tančí našu polku,
sťaby na bále bola.

Refr.

Pilíš je tu vrchol družby,
krásny domov Slovákov,
ktorí radi privítajú
svojich milých rodákov.

Refr.

/: Spievaj, zlatá muzika,
slovenského jazyka. :/
/: Spievaj zlatá muzika, :/
slovenského jazyka.
toho nášho prekrásneho
slovenského jazyka.

Pilíšsky Santov 26. mája 2013

2 0 1 6

oSlovMa-Video:

Predsedníčka SSvM Marta Demjénová
https://www.facebook.com/oslovma/videos/944755145623462/

Predseda ÚSŽZ Ján Varšo
https://www.facebook.com/oslovma/videos/945005928931717/

Milan Kurucz
https://www.facebook.com/oslovma/videos/945124185586558/

Pilíšska hymna v podaní Pávieho krúžku z Mlynkov
https://www.facebook.com/oslovma/videos/945174785581498/

Najobľúbenejšia pieseň Juraja Migaša
https://www.facebook.com/oslovma/videos/944707218961588/

Matičný videofilm: https://youtu.be/FxToc3FQEpU

8. mája 2016 Slováci v Mlynkoch odhalili tabuľu Jurajovi Migašovi (1957-2015)

Pamätnú tabuľu bývalému veľvyslancovi v Maďarsku Jurajovi Migašovi odhalili 8. mája 2016 na priečelí Strediska pilíšskych Slovákov v obci Mlynky (Pilisszentkereszt). Slovenská samospráva v Mlynkoch súčasne usporiadala aj tradičnú pešiu túru Pilíšanov - VIII. spoločný výstup na vrchol Pilíša, ktorý odteraz ponesie názov Memoriál Juraja Migaša. Organizátori sa rozhodli usporadúvať túru každoročne na pamiatku jej hlavného iniciátora, oduševneného predstaviteľa Slovenska, večného optimistu a veľkého priateľa Pilíšanov - diplomata, veľvyslanca Juraja Migaša (1957-2015). „Juraj Migaš veľmi často chodil do Mlynkov. Bol nielen diplomatom, nielen našim veľvyslancom, ale bol našim kamarátom. On chodieval k nám nielen oficiálne, ale chodieval sa s nami zabávať, s nami tancoval, spieval, ale keď bolo potrebné, tak spolu s nami aj bojoval. Veľmi veľa mu môžeme jemu ďakovať, aj to, že tento slovenský dom stojí, veľmi veľa nám pomáhal a bojoval za naše práva,” povedala pre TASR predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. Na podujatí, ktorého cieľom je aj prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi Maďarmi a Slovákmi, boli okrem desiatok hostí zo Slovenska prítomní aj manželka zosnulého Lena a Jurajov bratranec - niekdajší predseda SDĽ a bývalý predseda Národnej rady SR Jozef Migaš. Juraj Migaš zomrel 29. augusta 2015 vo veku 58 rokov. V diplomacii pracoval viac ako 30 rokov, naposledy pôsobil ako veľvyslanec v slovinskej Ľubľane. (tasr)

oSlovMa-Fotogaléria:
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.944809378951372&type=3

Výstup na Pilíš na počesť diplomata, priateľa a nezištného človeka

Aj tohto roku sa uskutočnil výstup na Pilíš. Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadala výstup na vrchol Pilíša 8. mája 2016. Je to tradičnú pešia túra Pilíšanov pod názvom „Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva“. Cieľom podujatia bolo a vždy bude vzdať poctu pamiatke našich predkov, ako aj zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle. Tohtoročná v poradí už ôsma spoločná pešia túra na vrchol Pilíša opäť poskytla vhodnú príležitosť na prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi našimi národmi a národnosťami. Organizátori sa odteraz rozhodli usporadúvať túru každoročne na pamiatku jej hlavného iniciátora, oduševneného predstaviteľa Slovenska a slovenskosti, vecného optimistu a veľkého priateľa Pilíšanov, vynikajúceho diplomata - veľvyslanca Juraja Migaša (1957-2015). Preto od tohto roku nesie názov Memoriál Juraja Migaša. Pri tejto príležitosti na úvod túry odhalili na budove Strediska pilíšskych Slovákov v Mlynkoch pamätnú tabulu na počesť diplomata, priateľa a nezištného človeka Juraja Migaša. Bola to veľká paráda. Začala štátnymi hymnami. Jednotlivé príhovory boli oddeľované pesničkami i poetickým slovom. Medzi prítomnými bol Jozef Migaš - bývalý predseda slovenského parlamentu a bratranec spomínaného Juraja. Prihovorila sa i manželka po Jurajovi Jelena Migašová. Spoločné stretnutia spomínali organizátori z Pilíša, predsednícka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, za veľvyslanectvo SR v Budapešti vystúpil Milan Kurucz. Úctu vzdal aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. Hold Jurajovi Migašovi prišli vzdať mnohí domáci i cezhraniční priatelia. Všimol som si predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú, kolegu z diplomacie Milana Dubčeka - syna Alexandra Dubčeka, spisovateľa Zoltána Bárkányiho-Valkána, ale aj predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča. A nech mi prepáčia tí, ktorých nemenujem. Po desiatej hodine začal vlastný výstup na vrchol. O občerstvenie pri rozhľadni blahoslaveného Eusébia sa postarala družobná obec Mlynky zo Spiša na Slovensku a, samozrejme, všetci účastníci. Koláčov i pitia bolo dostatok. Prispela aj široká rodina Migašovcov a rodná obec Juraja Migaša - Pušovce pri Prešove. Bolo aj veselo. Hralo sa na harmonike, spievalo i tancovalo. Stretnutie dobrých ľudí, Slovákov i Maďarov sa vydarilo. Aj počasie vyšlo. Nemalú zásluhu na vrcholovej organizácii stretnutia mal predseda Slovenskej samosprávy v Senváclave Rudo Fraňo. Vlastnými prostriedkami, za súhlasu správy Národného parku, zabezpečil dovoz občerstvovacej techniky a prevoz menej pohyblivých účastníkov ku rozhľadni na vrchole Pilíša. A práve u Ruda Fraňa v Senváclave, ako si spomínam, som sa prvýkrát stretol s Jurajom Migašom. Bolo to v júni 2008. Zostal mi (a nielen mne) v pamäti ako dobrý, veselý, ale vždy človek na správnom mieste. Ďakujeme všetkým za spoluprácu a tešíme sa o rok.

Text: Jožo Schwarz (Pilíšan voľbou) - Foto: Imrich Fuhl

Naši predkovia dlhé stáročia žili v osadách pod vrchom Pilíš, ktorý sa pôvodne nazýval Pleš
a ktorý je najvýraznejším symbolom tu žijúcich Slovákov. Určujúcim prvkom ich živobytia bolo drevo, ktoré nachádzali v pilíšskych horách. Namáhavú prácu neraz na krátky čas prerušili práve na vrchole Pilíša. Obedňajšie chvíle oddychu pri spoločnom ohni využili nielen na opekanie slaniny, ale aj na kus reči, na upevňovanie priateľstva.

Pilíšska veleba siedmykrát (2015)
V. Pešia túra Pilíšanov (2013)
IV. Pešiu túru Pilíšanov (2012)-Fotoalbum
III. Pešia túra Pilíšanov (2011)
Po stopách predkov na vrchole Pilíša (2010)
Vráti sa nám modrosť nášho pilíšskeho neba? (2009)

Gregor Papuček

Chvála Pilíša

Pilíšske divoké hory,
mohutná záplava krás,
jak voda hlbinu v mori
zapĺňa priestory v nás.

V húšťave stáročných stromov
pokúša tajomný vzruch.
Je to náš čarovný domov,
dýcha v ňom slovenský duch.

Kostelec, Mlynky aj Santov,
Čobanka, Senváclav, Huť...
To všetko zdanlivou kanvou
napĺňa hrdosťou hruď.

Nech sála Pilíša chvála
v širokú, priestrannú diaľ...
Pilíšan, svojich hôr kráľa
zo srdca, úprimne chváľ!

Alexander Kormoš

Topoľ

V prekrásnom pilíšskom údolí
vyrástol bujarý topoľ.
Z vápenných pecí sa kúdolí
na listy sadá mu popol.

Raz ho však vyťali, spálili,
vykvitla žeravá ruža;
získali chlebíček spanilý:
bielunké vápno jak duša.

V húštinách čistili dúbravy,
pálili krpaté chrastie,
všetko, čo zbytočne rastie.

Ale ten topoľ keď rúbali,
prajúc si väčší kus chleba,
stratili z modrosti neba.

Svadba v Pilíši

 Z básni Alexandra Kormoša

Večne živý prameň

(Spieva sa na nápev ľudovej piesne Láska, Bože, láska)

V podpilíšskom háji bystrá voda tečie,
/: blýskajú sa vlnky, ako ostré meče. :/
Bystrá voda tečie v tichom, pustom poli,
/: biela skala plače, že ju srdce bolí. :/

Biela skala, neplač, veď ešte žijeme,
/: veď sme verné deti našej rodnej zeme. :/
Veď sme verné deti našej drahej matky,
/: kto si chráni svoje, nech má život sladký. :/

Biela skala, spievaj, ty náhrobný kameň,
/: spod teba vyviera večne živý prameň. :/
Spod teba vyviera ten slovenský prameň,
/: od počiatku slova až naveky, amen! :/

Pilíšski Slováci

www.oslovma.hu/XXX/KormosAl-PilSlova.wav

www.oslovma.hu/XXX/KormosAl-PilSlova.pdf

Pilíšski Slováci veselo spievali,
spev sa im ozýval po celom chotári.
/: Ale tiež aj za chotárom,
známi sú vo svete po speve prekrásnom. :/

Pilíšski Slováci na horách plakali,
chceli si zaspievať, ale im nedali.
/: Vstaňte smelo, paholáci,
neplačte, spievajte, pilíšski Slováci.:/

Pilíšski Slováci pokoja nemali,
praskali nebesá, skaly sa pukali.
/: Bráňme, ratujme si právo,
aby sme nežili na svete nadarmo.:/

Keď si zaspievame v Pilíšskej doline,
veru nás počujú na Veľkej rovine.
/: Spievaj, veselo si spievaj,
postav sa medzi nás, kamarát, nemeškaj. :/

Pilíšski Slováci na márach ležali,
ale sa za živa pochovať nedali.
/: Spievaj, veselo si spievaj,
postav sa medzi nás, kamarát, nemeškaj. :/

Pilíšsky Santov 17. júna 2007

P. s. :

/: Násilne pomaďarčovaní Slováci :/
/: pražia fašiangové šišky,
Maďarom núkajú čabianske klobásy. :/

/: Násilne pomaďarčovaní školáci :/
/: dávno stratili rodnú reč,
ani ich rodičia nie sú už Slováci. :/

Pilíšsky Santov 13. mája 2008

V trinástich dedinách

Horí ohník, horí,
osvetľuje hory.
Ktože ho nakládol?
- trinásti sokoli.

Trinásti sokoli,
sokolovia bieli,
akých ľudské oči
viacej nevideli.

Keď vatru rozložia
na Plešskom pohorí,
v trinástich dedinách
biely deň zazorí.

Keď sa mordovali
s tým trojhlavým drakom,
chcel ich on podplatiť
nakradnutým zlatom.

Lež oni pred zlatom
nikdy si nekľakli,
ani toho draka
nikdy sa nezľakli.

V trinástich dedinách
drahšie veci chránia,
keď si svoju reč aj
domovinu bránia.

Čuduj sa svet, tam sa
divné veci stali,
argumentmi sťali
šarkanove hlavy.

Jednu turulovu,
druhú Darwinovu,
naposledy tretiu,
hlavu Kainovu.

Pilíšsky Santov 21. mája 2011