Zsolt Semjén: „Maďarsko odmieta pojem kolektívnej viny“
Srbsko môže stratiť podporu Maďarska v eurointegračnom úsilí, ak bude uplatňovať nový reštitučný zákon, ktorý schválil tamojší parlament. Podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén to vyhlásil počas návštevy srbskej Subotice, kde sa najväčšia časť obyvateľov hlási k maďarskej národnosti. Podľa jeho slov bude Maďarsko „nútené prehodnotiť svoju podporu srbskej kandidatúry na vstup do EÚ”, ak parlament v Belehrade nezmení „neprijateľné časti reštitučného zákona”.
Schválená legislatíva týkajúca sa majetku zhabaného bývalým komunistickým režimom totiž neumožňuje vrátenie alebo odškodnenie v prípadoch, ak bol poškodený vlastník počas vojny príslušníkom okupačných síl. Severné časti Srbska pritom v rokoch 1941 až 1944 okupovala maďarská armáda, do ktorej sa nechali naverbovať aj mnohí miestni Maďari. Podľa Semjéna má Budapešť naďalej „plný záujem” na vstupe Srbska do EÚ, ten však „nie je reálny so zákonmi, ktorých súčasťou je kolektívne odopieranie práv”. „Maďarsko odmieta pojem kolektívnej viny, ktorý úplne odporuje štandardom EÚ, základným ľudským právam a taktiež záujmom maďarskej komunity,” dodal vicepriemér, pričom vyjadril presvedčenie, že Belehrad sporný zákon zmení. Zákon o vracaní majetku zhabaného juhoslovanským komunistickým režimom po druhej svetovej vojne srbský parlament schválil 26. septembra. Ide pritom o súčasť reforiem súvisiacich s úsilím Belehradu o vstup do EÚ. Reštitučný zákon predpokladá vrátenie nehnuteľnosti alebo pozemku v prípade, že je takýto krok ešte možný, alebo odškodnenie prostredníctvom dlhopisov špeciálneho štátneho fondu dotovaného sumou dve miliardy eur. Poškodení vlastníci proti schválenej legislatíve napriek tomu protestujú, keďže podľa nich nepôjde o plnohodnotné kompenzácie, ako predtým požadovali. Vlastník alebo dedič totiž môže rátať s odškodným najviac vo výške 500-tisíc eur.