Bojkotujme národnostnú časť parlamentných volieb
Jediná listina s jediným možným víťazom - „Asistovať takémuto spôsobu volieb je nielen ponižujúce, nedôstojné, ale aj nezodpovedné.“ ● Ponúkaný spôsob zastúpenia menšín v NZ je nedostatočný a nefunkčný ● Zväz Slovákov v Maďarsku ignorovaný ● Bojkottáljuk a nemzetiségi parlamenti képviselők választását!
Podľa Imricha Fuhla o ozajstné voľby vôbec nejde
Slovák žijúci v Maďarsku Imrich Fuhl vyzval príslušníkov slovenskej menšiny na bojkot národnostnej časti aprílových parlamentných volieb v Maďarsku. „Pre mnohých je pochopiteľne vážnym problémom, že ak sa zaregistrujú na národnostné parlamentné voľby, automaticky stratia možnosť hlasovať na celoštátne listiny politických strán. Problematická je aj samotná registrácia národnostných voličov,” povedal I. Fuhl. Podľa neho zrejme nie 
náhodou aj Benátska komisia a Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) vyjadrili postoj, že by bolo lepšie, keby národnostní voliči nemuseli byť pred voľbami registrovaní a bola by im ponechaná možnosť výberu medzi národnostnou a straníckymi listinami v deň volieb. Navyše, podľa I. Fuhla „je úplne zavádzajúce nazývať voľbami národnostnú časť parlamentných volieb, pretože v skutočnosti o ozajstné voľby vôbec nejde - nanajvýš o hlasovanie, potvrdenie delegovaného poverenca, kvázi-poslanca.“
I. Fuhl tvrdí, že pri zostavovaní päťčlennej kandidačnej listiny slovenskej menšiny bola ignorovaná občianska sféra, slovenské spoločenské organizácie. „Hlasovať je totiž možné iba za listinu zostavenú Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku (CSSM), teda zboru, 
ktorý už bol raz zvolený. Podstatou demokratických volieb je možnosť slobodného výberu spomedzi rôznych alternatív, v našom prípade však môže existovať iba jediná listina s jediným možným víťazom. Osobne som o tom stopercentne presvedčený, že asistovať k takémuto spôsobu, vyslovenému výsmechu slobodných a demokratických volieb, je nielen ponižujúce, nedôstojné, ale aj nezodpovedné. Najmä preto vyzývam našich aktivistov, priaznivcov a tzv. radových či riadnych Slovákov v Maďarsku na bojkot národnostnej časti parlamentných volieb v Maďarsku“ - povedal I. Fuhl, ktorý dodal: „Žiaľ, spomínaného ignorovania sa napríklad našej najstaršej a najpočetnejšej organizácii, Zväzu Slovákov v Maďarsku dostalo nielen zo strany zákonodarcov, ale aj od súčasného vedenia CSSM.“
Členom Klubu poslancov Spolu - 14-tim poslancom 29-členného Valného zhromaždenia CSSM - podľa jeho slov nezostáva nič iné, ako bojkot národnostnej časti parlamentných volieb v Maďarsku, ktorý začali tým, že 18. januára 2014 sa kolektívne nezúčastnili zasadnutia VZ CSSM, na ktorom samospráva schválila volebnú listinu na čele s predsedom zboru Jánom Fuzikom. „Túto ráznu formu protestu sme boli nútení zvoliť preto, lebo vedenie CSSM neráčilo pripraviť najdôležitejší bod programu rokovania; o zostavení celoštátnej listiny - kandidátky najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami rokovala nanajvýš so svojimi najbližšími, dozaista však nie s takmer-polovicou poslancov CSSM a predstaviteľmi našej občianskej sféry zastupujúcimi polovicu Slovákov v Maďarsku /aj podľa počtu elektorov počas v poradí posledných 
komunálnych volieb/, pričom návrh uznesenia dokonca neobsahoval nijaký konkrétny návrh. Vedenie CSSM si očividne neplní ani tie svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z dohody s maďarskou vládou o tzv. strategickom partnerstve. Ak už nič iné, aspoň táto dohoda mohla prinútiť konzultovať, rokovať s nami, poslancami zboru, ako aj s predstaviteľmi občianskej sféry Slovákov v Maďarsku o tak dôležitej otázke, akou prípadné parlamentné zastúpenie príslušníkov našej národnosti naozaj je“ - povedal I. Fuhl.
Vedúci Klubu poslancov Spolu poznamenal, že zmenou maďarskej ústavy a volebného zákona sa nenaplnili očakávania menšín na plnoprávne parlamentné zastúpenie. Pripomenul, že na fóre 17. januára 2014 v Mlynkoch s bývalým menšinovým ombudsmanom J. Kaltenbachom, podľa ktorého terajšia maďarská vláda má iba národnú, nie však národnostnú politiku, drvivá väčšina prítomných účastníkov slovenskej, srbskej a nemeckej národnosti sa zhodla na tom, že ponúkaný spôsob parlamentného zastúpenia menšín je nedostatočný a nefunkčný. Účastníci fóra tiež kritizovali nepomer v starostlivosti maďarskej vlády o Maďarov v susedných štátoch a o národnostné menšinové komunity žijúce na území Maďarska. „Zaznel názor, že týmto krokom akoby vymenili voličské hlasy menšín v Maďarsku za voličské hlasy zahraničných Maďarov, od ktorých sa očakáva, že budú spoľahlivejšie podporovať terajšie vládne strany,” uzavrel I. Fuhl.
(oslovma-t)
Bývalý ombudsman Jenő Kaltenbach v Mlynkoch - Registrovať alebo neregistrovať?
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.527712043994443.1073741883.147596498672668&;type=3
Na voľby sa zaregistrovalo vyše 114.000 zahraničných Maďarov
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-volby-zahranicni-madari-registr/71198-clanok.html
Parlamentné voľby v Maďarsku budú začiatkom apríla
http://www.sme.sk/c/7071826/parlamentne-volby-v-madarsku-budu-zaciatkom-aprila.html
Bojkottáljuk a nemzetiségi parlamenti képviselők választását!
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/magyarul/172-magyarul3-magyarul3/1126-bojkottaljuk-a-nemzetisegi-parlamenti-kepviselok-valasztasat
V maďarských parlamentných voľbách budú voliť svojho zástupcu aj Slováci
V maďarských parlamentných voľbách, ktoré prezident János Áder vypísal na 6. apríla, budú môcť svojich zástupcov po prvý raz voliť už aj národnostné menšiny. Svojho zástupcu budú voliť aj Slováci žijúci v Maďarsku, potvrdil 22. januára v Budapešti pre TASR predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Ján Fuzik. Príslušníci 13 registrovaných národnostných menšín v Maďarsku sa doposiaľ mohli zaregistrovať iba pri voľbách do národnostných samospráv. „Túto registráciu môžu voliči rozšíriť aj na parlamentné voľby, na čo máme po prvýkrát možnosť v Maďarsku, aby sme si volili slovenského parlamentného poslanca,” spresnil predseda CSSM. V kruhoch potenciálnych voličov sa podľa jeho slov vytvorila dilema, že ak chcú svoj hlas odovzdať na celoštátnu listinu CSSM, tak sa budú musieť vzdať možnosti voľby z celoštátnych listín politických strán. Do jedného zboru - v tomto prípade do národného zhromaždenia - môže mať podľa stanoviska Ústavného súdu Maďarska každý len dva hlasy, povedal Fuzik. „Teda môžeme voliť obvodných kandidátov politických strán a to im (slovenským národnostným voličom) aj vysvetľujeme, že nie sme vylúčení z toho, aby sme formovali politickú tvár krajiny, stranícku politiku, ale na celoštátnej listine si musíme vybrať, či hlasujeme na listinu niektorej politickej strany, alebo na našu slovenskú národnostnú listinu. O tomto zatiaľ nemajú ľudia informácie, oni cítia len, že sú ukrivdení, že strácajú jeden hlas a menej si uvedomujú, že vlastne získajú jeden ďalší, jeden úplne nový národnostný hlas,” konštatoval predseda. Valné zhromaždenie CSSM schválilo 18. januára 2014 volebnú listinu. „Zhodli sme sa v tom, že táto listina bude päťčlenná,” poznamenal Fuzik a dodal, že hlas odovzdá volič na kandidačnú listinu ako celok. K získaniu plnoprávneho poslaneckého mandátu podľa jeho slov bude potrebných 20.000-25.000 hlasov, čo nie je jednoduchá úloha. „Ak by sme nedosiahli potrebný počet, tak budeme mať slovenského národnostného hovorcu v parlamente,” uzavrel J. Fuzik.
Ján Fuzik: Je dôležité, aby sa slovenská menšina dostala do maďarského parlamentu
Je dôležité, aby Slováci žijúci v Maďarsku získali v aprílových parlamentných voľbách v Maďarsku aspoň takzvaný mandát hovorcu - poslanca bez hlasovacieho práva. Povedal to v Budapešti pre TASR predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Ján Fuzik, ktorý konštatoval, že na získanie plnoprávneho poslaneckého mandátu slovenská menšina nemá za daných podmienok šancu. Národnosti v Maďarsku podľa jeho slov už vyše 20 rokov čakajú na možnosť, aby mohli prostredníctvom volieb delegovať svojho národnostného poslanca do maďarského parlamentu. Podotkol, že toto právo zaručoval už prvý národnostný zákon schválený v roku 1993 a v poslednom období sa vypracovalo mnoho návrhov na riešenie tejto nedotiahnutej otázky. „Naposledy pred tromi rokmi, keď sa zrodila nová ústava, tak sme s trpkosťou museli skonštatovať, že obsahuje už nie naše právo na parlamentné zastúpenie, ale právo národností zapojiť sa do parlamentu. My sme vopred cítili, že tu môže ísť o viac ako iba o nejakú formuláciu, aj sme bojovali za to, aby sa to takto do zákona a neskôr do nového národnostného zákona nedostalo, ale predsa sa to stalo,” spresnil Fuzik. „Nakoniec sa zrodilo riešenie, ktoré oproti našim požiadavkám neposkytuje reálne šance 13 národnostiam v Maďarsku na získanie parlamentného mandátu, ale iba pre nepatrnú menšinu, povedzme pre dve národnosti - pre Rómov a Nemcov,” dodal. Podľa predbežných kalkulácií by Slováci, ale aj počtom podobná menšina Chorvátov, potrebovali k získaniu plnoprávneho poslaneckého mandátu okolo 25.000 hlasov. „Bolo by dôležité získať aspoň mandát hovorcu, aby sme boli pritom, keď sa tvoria zákony. Poslanci národnostných menšín, prípadne hovorcovia, budú pracovať v rámci parlamentného výboru pre národnostné menšiny, cez ktoré bezpodmienečne prechádzajú legislatívne návrhy týkajúce sa menšín,” zdôraznil predseda CSSM. K otázke významu štatútu hovorcu národnostnej menšiny v parlamente Fuzik pripomenul, že pred 15 rokmi sa takmer vyriešilo parlamentné zastúpenie menšín. „Koncom roka 1998 nám ponúkli možnosť hovorcu: celoštátne národnostné samosprávy mohli delegovať jedného poslanca bez hlasovacieho práva. Vtedy sme to odmietli, asi sme boli neskúsení. Za tých 15 rokov by sa bolo mohlo všeličo vybaviť. Teraz musíme ísť do takejto volebnej procedúry za skoro to isté, ale teraz už bezpodmienečne musíme ísť,” uzavrel Ján Fuzik.