http://www.oslovma.hu

Sprievodnými podujatiami i scénickým programom v letnom amfiteátri sa 11. júla 2024 začali štvordňové 57. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Začiatok festivalu bol poďakovaním učiteľovi Romanovi Berkymu. „Jemu vďačíme za to, že máme v Detve toľko ľudových muzikantov,” informoval TASR člen programovej rady Jaroslav Černák. Po ňom vystúpilo Divadlo Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena s hrou Ženský zákon. Pohľad do histórie kuchyne zo zbierok Podpolianskeho múzea v Detve ukázala výstava s názvom Z kuchyne do kuchyne. Predstavila početný kuchynský riad v rôznom materiálovom zložení, ktorému dominujú drevo, prútie, keramika i sklo. Proces spracovania rastlinných vlákien prostredníctvom hmotných artefaktov i slovesného folklóru priblížila výstava s názvom Od semienka po plátno usporiadaná v kultúrnom dome pri kostole v Detve. „Prezentovali tu procesy spracovania rastlinných vlákien v minulosti. Ľudia si mohli vyskúšať rôzne textilné techniky, ako česanie ľanu, pradenie i pletenie povrazov,” povedal J. Černák. Sprievodné podujatia sa konali počas všetkých dní aj v areáli amfiteátra, kde sa prezentovali remeselníci, ľudoví výrobcovia i Dvor u Detvanov. Aj tento rok zachovali scénu v stravovacom areáli, ktorý domáci nazývajú Za potokom. Bola v ňom scéna, kde sa uskutočnili hudobno-tanečné, spevácke programy a ľudové zábavy.
Program s názvom Už mašinka pískala otvoril druhý deň 57. FSP v Detve. Okrem folklórnych súborov z Podpoľania patril aj hosťom z iných regiónov. TASR o tom informoval predseda Programovej rady FSP Roman Malatinec. Autori počas neho predstavili divákom DetvaFSP 04 časy z minulosti a zároveň to bol aj pohľad na tradície a folklór. Dej sa konal na železničnej stanici v Kriváni, ktorá bola od roku 1871 súčasťou novovybudovanej železničnej trate a zároveň dôležitou dopravnou tepnou regiónu. „Na stanici bol vždy život, ľudia prichádzali a odchádzali, autori tak chcú ukázať, čo všetko to prinášalo,” objasnil R. Malatinec. Doplnil, že privítanie býva tradične detvianske, v programe tak vystúpili viaceré podpolianske súbory. Námet a téma si však podľa neho vyžadovali pozvať do uvítacieho programu aj účinkujúcich z iných regiónov kraja. „Je to tematické spracovanie železnice a vlaku. Reflektovali sme tak na to, kto sa touto témou zaoberal, pretože sa dá spracovať choreograficky,” podotkol. Večer nasledoval program s názvom Valaštička moja, hlavným cieľom ktorého bolo spracovanie témy zbojníctva na Podpoľaní. „V súboroch sa málo pracuje s témou odzemkov. S autormi DetvaFSP 05 programu sme tak hovorili o tom, že pripomenieme pastierstvo i zbojnícke osobnosti,” zdôraznil R. Malatinec. Cieľom bolo poukázať na prepojenie valaského stavu, zbojníčenia a na pozadie života zbojníkov.

Na slávnostiach v Detve bol deviatykrát aj Krajanský dvor
- Prezentácia duchovnej kultúry zahraničných Slovákov na jarmočnej scéne

Ukážky zo života a tradícií Slovákov žijúcich v zahraničí a ich tradičnej kuchyne boli súčasťou Krajanského dvora na folklórnych slávnostiach v Detve - prezentácie duchovnej kultúry zahraničných Slovákov na jarmočnej scéne. TASR o tom za organizátorov informovala Milina Sklabinski z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dodala, že DetvaFSP 07 deviatykrát v ňom mali možnosť návštevníci ochutnať v stánkoch tradičné jedlá krajanov. Podľa receptov svojich predkov ich pripravili Slováci žijúci v Maďarsku, Rumunsku, Poľsku a Srbsku. „Predstavili sme sa aj výstavou z Chorvátska a folkloristov, deti z Ukrajiny,” objasnila. V programoch na javisku bola aj prezentácia tradičných sviatočných a pracovných odevov zo slovenských dolnozemských obcí. Súčasťou programu Slovákov žijúcich v zahraničí - Krajanskej nedele (14. júla) boli folkloristi z Veľkej Británie, Rumunska, Srbska, Maďarska, Chorvátska i z Kalifornie. Krajanská nedeľa má na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve hlbokú tradíciu. Krajanov na podujatí víta pravidelne od roku 1974.

Dvor u Detvanov na slávnostiach s novou bránou zo smrekového dreva

DetvaFSP 08 Guláš z diviny, baraninu vo vode i bryndzovú nátierku mohli ochutnať návštevníci Dvora u Detvanov na folklórnych slávnostiach v Detve. Jedlo pripravovali členovia folklórnej skupiny Detvani. TASR o tom informovala Oľga Marcineková zo skupiny. Dodala, že pripravujú aj baraniu polievku či chlieb s cibuľou a masťou. Dvor je súčasťou slávností už viacero rokov, novinkou bola tento rok drevená Detvianska brána. Cez ňu vchádzali ľudia do dvora, ktorého súčasťou boli aj drevená chalúpka, stoly na sedenie a priestor pre varenie. Autorom novej brány zo smrekového dreva je jeden z členovej folklórnej skupiny. Podľa Jozefa Ostrihoňa z Detvanov vznikol dvor ako alternatíva ku Krajanskému dvoru, ktorý sa nachádza v jeho blízkosti. V ňom sú ukážky zo života a tradícií Slovákov žijúcich v zahraničí a ich tradičnej kuchyne. Marcineková spomenula, že počas trvania slávností zahraničných Slovákov vo dvore učili variť bryndzové halušky. Ako ďalej uviedla, na príprave jedál a chodu dvora počas podujatia sa podieľala celá folklórna skupina Detvani a pri práci sa striedali. (tasr)

Foto: Milan Alberti (https://www.facebook.com/milan.alberti.1 / https://www.facebook.com/albertimino)

Katarína Mosnáková Bagľašová: Krajania na Detve

Dramaturgia tohtoročnej Krajanskej nedele sa niesla v znamení oživenia spomienok na založenie podujatia a osobnosti ako sú Stanislav Dúžek, Svetozár Švehlák, Ondrej Demo a iní, ktorí Krajanskú nedeľu presne pred 50. rokmi začali budovať. / Azda najemotívnejší prvok celej dramaturgie bol úvod programu, kde vynikajúci violončelista Juraj Škoda spolu s afirmovaným spevákom Ivanom Slávikom a všetkými 230. účastníkmi programu spodobnili slová doc. PhDr. Michala Babiaka, CSc., ktoré silno zapôsobili nie len účastníkov, ale aj plný amfiteáter divákov: „Som milióny Slovákov vo svete. Som slovenský národ, ktorý nežije na Slovensku. Som milióny tých ktorí sa vo svete stratili, ale ešte viacej tých, ktorí nezabudli odkiaľ prišli. Som milióny tých, ktorí Slovensko každý deň nevidia, ale každú noc snívajú. Som milióny tých, ktorí v dni bežné posvätne pracujú vo svete, ale vo chvíľach sviatočných prichádzajú domov, na Slovensko. Som milióny tých, ktorí vás, tento ľud na Slovensku, stále nesieme v srdci a vy o tom možno ani neviete.“

https://www.uszz.sk/krajania-na-detve/

IX. ročník Krajanského dvora

Milina Sklabinská (ÚSŽZ): Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Folklórnymi slávnosťami pod Poľanou v Detve usporiadal v dňoch 12. až 14. júla 2024 9. ročník Krajanského dvora a 49. Krajanskú nedeľu. Podujatia sú už tradične súčasťou detvianskych slávností a ponúkajú návštevníkom možnosť ochutnať, vidieť a spoznať slovenské tradičné výrobky a kultúru krajanov z celého sveta. Na Krajanskom dvore tentoraz bolo dvanásť stánkov plných slovenských tradičných pochúťok. Slováci združení v Únii slovenských organizácií v Maďarsku predstavili gastronómiu zo Slovenského Komlóša, z Veľkého Bánhedeša, Pitvaroša a Békešskej Čaby. Na dvore pripravili svoje naďaleko známe kvasienke, no nechýbala ani povestná suchá klobása či čerstvo pripravované klobásky, birkacia kapusta a birkací perkelt, čabianske haluške či studenie kífle. Nadlackí Slováci z Rumunska sú stálicou Krajanského dvora. Podobne ako po minulé roky, aj teraz pripravili jedlá, ktoré sa jedia lyžicou – nadlacký tarhoňový paprikáš či nadlackú kapustu s mäsom. Ponúkli aj švarkovie bagáne a na Dolnej zemi veľmi dobre známe nadlackie kysnutie haluške. Vojvodinskú komunitu Slovákov v tomto ročníku reprezentovali účastníci z obcí Pivnica, Kysáč, Selenča (Báčka), Stará Pazova (Sriem) a Padina (Banát). – Celý článok:

https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12348-9-rocnik-krajanskeho-dvora

Video z Krajanskej nedele: https://www.youtube.com/watch?v=3216D343ZOs

https://www.uszz.sk/krajansky-dvor-a-krajanska-nedela-na-fsp-detva-2024-predstavia-nasich-blizkych-krajanov-zdaleka/

Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, ako jediný festival na Slovensku, každoročne už celé jedno polstoročie otvára svoje brány aj Slovákom žijúcim v zahraničí. Do dramaturgickej koncepcie festivalu boli krajania natrvalo zaradení v roku 1974 predovšetkým vďaka Matici slovenskej, ktorá okrem iného rozvíjala aj starostlivosť o zahraničných Slovákov. Prvá Koncepcia dlhodobej starostlivosti o krajanské folklórne hnutie a jeho pôsobenie v rámci festivalu v Detve bola prijatá v roku 1976. Program Krajanskej nedele dlhé roky tvorili, viedli a krajanov metodicky pripravovali Svetozár Švehlák, Stanislav Dúžek a Ondrej Demo. Od 90. rokov režisérske žezlo preberajú najmä Jaroslav Ševčík a Igor Kovačovič a v novom tisícročí autori ako sú Mária Katarína Hrkľová, Martin Urban, Vlastimil Fabišík a iní. Sila myšlienky odborníkov a zároveň aj nadšencov položila základy podujatia, ktoré už 50 rokov svedčí o vzájomných vzťahoch Slovenska a jeho po svete roztrúsených potomkov. Krajanská nedeľa je do dnešných čias známa tým, že neustále obohacuje všetkých účastníkov, pripravovateľov či divákov a zároveň vytvára atmosféru plnú emócií, tanca a spevu od srdca a priateľstiev, ktoré hranice nepoznajú. S cieľom vytvoriť podmienky na prezentáciu ľudovej kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí a s tým spätých gastronomických tradícií, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2014 založil na FSP v Detve Krajanský dvor. Za tým účelom bol vybudovaný osobitný areál v blízkosti amfiteátra, ktorý tvorí súbor štylizovaných drevených domčekov, jarmočných stánkov, tzv. humno – priestor určený na výstavy a zvonicu, ktorá slúži na posedenie hostí. Krajanský dvor návštevníkom ponúka gastronomické špeciality, prezentáciu starých remesiel, kultúrny program na javisku a rôzne interaktívne podujatia ako sú škola dolnozemských tancov, školy spevu, obliekanie do tradičného ľudového odevu a pod. Gestorom všetkých krajanských programov na FSP v Detve je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.