Krajania na FS pod Poľanou v Detve
Sprievodnými podujatiami i scénickým programom v letnom amfiteátri sa 11. júla 2024 začali štvordňové 57. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Začiatok festivalu bol poďakovaním učiteľovi Romanovi Berkymu. „Jemu vďačíme za to, že máme v Detve toľko ľudových muzikantov,” informoval TASR člen programovej rady Jaroslav Černák. Po ňom vystúpilo Divadlo Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena s hrou Ženský zákon. Pohľad do histórie kuchyne zo zbierok Podpolianskeho múzea v Detve ukázala výstava s názvom Z kuchyne do kuchyne. Predstavila početný kuchynský riad v rôznom materiálovom zložení, ktorému dominujú drevo, prútie, keramika i sklo. Proces spracovania rastlinných vlákien prostredníctvom hmotných artefaktov i slovesného folklóru priblížila výstava s názvom Od semienka po plátno usporiadaná v kultúrnom dome pri kostole v Detve. „Prezentovali tu procesy spracovania rastlinných vlákien v minulosti. Ľudia si mohli vyskúšať rôzne textilné techniky, ako česanie ľanu, pradenie i pletenie povrazov,” povedal J. Černák. Sprievodné podujatia sa konali počas všetkých dní aj v areáli amfiteátra, kde sa prezentovali remeselníci, ľudoví výrobcovia i Dvor u Detvanov. Aj tento rok zachovali scénu v stravovacom areáli, ktorý domáci nazývajú Za potokom. Bola v ňom scéna, kde sa uskutočnili hudobno-tanečné, spevácke programy a ľudové zábavy.
Program s názvom Už mašinka pískala otvoril druhý deň 57. FSP v Detve. Okrem folklórnych súborov z Podpoľania patril aj hosťom z iných regiónov. TASR o tom informoval predseda Programovej rady FSP Roman Malatinec. Autori počas neho predstavili divákom časy z minulosti a zároveň to bol aj pohľad na tradície a folklór. Dej sa konal na železničnej stanici v Kriváni, ktorá bola od roku 1871 súčasťou novovybudovanej železničnej trate a zároveň dôležitou dopravnou tepnou regiónu. „Na stanici bol vždy život, ľudia prichádzali a odchádzali, autori tak chcú ukázať, čo všetko to prinášalo,” objasnil R. Malatinec. Doplnil, že privítanie býva tradične detvianske, v programe tak vystúpili viaceré podpolianske súbory. Námet a téma si však podľa neho vyžadovali pozvať do uvítacieho programu aj účinkujúcich z iných regiónov kraja. „Je to tematické spracovanie železnice a vlaku. Reflektovali sme tak na to, kto sa touto témou zaoberal, pretože sa dá spracovať choreograficky,” podotkol. Večer nasledoval program s názvom Valaštička moja, hlavným cieľom ktorého bolo spracovanie témy zbojníctva na Podpoľaní. „V súboroch sa málo pracuje s témou odzemkov. S autormi programu sme tak hovorili o tom, že pripomenieme pastierstvo i zbojnícke osobnosti,” zdôraznil R. Malatinec. Cieľom bolo poukázať na prepojenie valaského stavu, zbojníčenia a na pozadie života zbojníkov.
Na slávnostiach v Detve bol deviatykrát aj Krajanský dvor
- Prezentácia duchovnej kultúry zahraničných Slovákov na jarmočnej scéne
Ukážky zo života a tradícií Slovákov žijúcich v zahraničí a ich tradičnej kuchyne boli súčasťou Krajanského dvora na folklórnych slávnostiach v Detve - prezentácie duchovnej kultúry zahraničných Slovákov na jarmočnej scéne. TASR o tom za organizátorov informovala Milina Sklabinski z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dodala, že deviatykrát v ňom mali možnosť návštevníci ochutnať v stánkoch tradičné jedlá krajanov. Podľa receptov svojich predkov ich pripravili Slováci žijúci v Maďarsku, Rumunsku, Poľsku a Srbsku. „Predstavili sme sa aj výstavou z Chorvátska a folkloristov, deti z Ukrajiny,” objasnila. V programoch na javisku bola aj prezentácia tradičných sviatočných a pracovných odevov zo slovenských dolnozemských obcí. Súčasťou programu Slovákov žijúcich v zahraničí - Krajanskej nedele (14. júla) boli folkloristi z Veľkej Británie, Rumunska, Srbska, Maďarska, Chorvátska i z Kalifornie. Krajanská nedeľa má na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve hlbokú tradíciu. Krajanov na podujatí víta pravidelne od roku 1974.
Dvor u Detvanov na slávnostiach s novou bránou zo smrekového dreva
Guláš z diviny, baraninu vo vode i bryndzovú nátierku mohli ochutnať návštevníci Dvora u Detvanov na folklórnych slávnostiach v Detve. Jedlo pripravovali členovia folklórnej skupiny Detvani. TASR o tom informovala Oľga Marcineková zo skupiny. Dodala, že pripravujú aj baraniu polievku či chlieb s cibuľou a masťou. Dvor je súčasťou slávností už viacero rokov, novinkou bola tento rok drevená Detvianska brána. Cez ňu vchádzali ľudia do dvora, ktorého súčasťou boli aj drevená chalúpka, stoly na sedenie a priestor pre varenie. Autorom novej brány zo smrekového dreva je jeden z členovej folklórnej skupiny. Podľa Jozefa Ostrihoňa z Detvanov vznikol dvor ako alternatíva ku Krajanskému dvoru, ktorý sa nachádza v jeho blízkosti. V ňom sú ukážky zo života a tradícií Slovákov žijúcich v zahraničí a ich tradičnej kuchyne. Marcineková spomenula, že počas trvania slávností zahraničných Slovákov vo dvore učili variť bryndzové halušky. Ako ďalej uviedla, na príprave jedál a chodu dvora počas podujatia sa podieľala celá folklórna skupina Detvani a pri práci sa striedali. (tasr)
Foto: Milan Alberti (https://www.facebook.com/milan.alberti.1 / https://www.facebook.com/albertimino)
Katarína Mosnáková Bagľašová: Krajania na Detve
https://www.uszz.sk/krajania-na-detve/
IX. ročník Krajanského dvora
Milina Sklabinská (ÚSŽZ): Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Folklórnymi slávnosťami pod Poľanou v Detve usporiadal v dňoch 12. až 14. júla 2024 9. ročník Krajanského dvora a 49. Krajanskú nedeľu. Podujatia sú už tradične súčasťou detvianskych slávností a ponúkajú návštevníkom možnosť ochutnať, vidieť a spoznať slovenské tradičné výrobky a kultúru krajanov z celého sveta. Na Krajanskom dvore tentoraz bolo dvanásť stánkov plných slovenských tradičných pochúťok. Slováci združení v Únii slovenských organizácií v Maďarsku predstavili gastronómiu zo Slovenského Komlóša, z Veľkého Bánhedeša, Pitvaroša a Békešskej Čaby. Na dvore pripravili svoje naďaleko známe kvasienke, no nechýbala ani povestná suchá klobása či čerstvo pripravované klobásky, birkacia kapusta a birkací perkelt, čabianske haluške či studenie kífle. Nadlackí Slováci z Rumunska sú stálicou Krajanského dvora. Podobne ako po minulé roky, aj teraz pripravili jedlá, ktoré sa jedia lyžicou – nadlacký tarhoňový paprikáš či nadlackú kapustu s mäsom. Ponúkli aj švarkovie bagáne a na Dolnej zemi veľmi dobre známe nadlackie kysnutie haluške. Vojvodinskú komunitu Slovákov v tomto ročníku reprezentovali účastníci z obcí Pivnica, Kysáč, Selenča (Báčka), Stará Pazova (Sriem) a Padina (Banát). – Celý článok:
https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12348-9-rocnik-krajanskeho-dvora
Video z Krajanskej nedele: https://www.youtube.com/watch?v=3216D343ZOs
Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, ako jediný festival na Slovensku, každoročne už celé jedno polstoročie otvára svoje brány aj Slovákom žijúcim v zahraničí. Do dramaturgickej koncepcie festivalu boli krajania natrvalo zaradení v roku 1974 predovšetkým vďaka Matici slovenskej, ktorá okrem iného rozvíjala aj starostlivosť o zahraničných Slovákov. Prvá Koncepcia dlhodobej starostlivosti o krajanské folklórne hnutie a jeho pôsobenie v rámci festivalu v Detve bola prijatá v roku 1976. Program Krajanskej nedele dlhé roky tvorili, viedli a krajanov metodicky pripravovali Svetozár Švehlák, Stanislav Dúžek a Ondrej Demo. Od 90. rokov režisérske žezlo preberajú najmä Jaroslav Ševčík a Igor Kovačovič a v novom tisícročí autori ako sú Mária Katarína Hrkľová, Martin Urban, Vlastimil Fabišík a iní. Sila myšlienky odborníkov a zároveň aj nadšencov položila základy podujatia, ktoré už 50 rokov svedčí o vzájomných vzťahoch Slovenska a jeho po svete roztrúsených potomkov. Krajanská nedeľa je do dnešných čias známa tým, že neustále obohacuje všetkých účastníkov, pripravovateľov či divákov a zároveň vytvára atmosféru plnú emócií, tanca a spevu od srdca a priateľstiev, ktoré hranice nepoznajú. S cieľom vytvoriť podmienky na prezentáciu ľudovej kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí a s tým spätých gastronomických tradícií, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2014 založil na FSP v Detve Krajanský dvor. Za tým účelom bol vybudovaný osobitný areál v blízkosti amfiteátra, ktorý tvorí súbor štylizovaných drevených domčekov, jarmočných stánkov, tzv. humno – priestor určený na výstavy a zvonicu, ktorá slúži na posedenie hostí. Krajanský dvor návštevníkom ponúka gastronomické špeciality, prezentáciu starých remesiel, kultúrny program na javisku a rôzne interaktívne podujatia ako sú škola dolnozemských tancov, školy spevu, obliekanie do tradičného ľudového odevu a pod. Gestorom všetkých krajanských programov na FSP v Detve je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Foto: Imrich Fuhl
Krajanská nedeľa a Krajanský dvor z archívu:
2023 - http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/31424-detva23
2022 – https://www.facebook.com/media/set/?set=a.443715884427767&type=3
2017 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1321840317914941&type=3
Archív oSlovMa: https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=Detve
Archív ĽuNo: http://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=FSP&ordering=newest&searchphrase=all&limit=20