alt : header1.swf



Mon12112017

Posledná aktualizácia14:26:27

Z výstavy olejomalieb Michala Ďurovku v Nitre

durovk01Lesy a roviny - Michal Ďurovka sa po dôkladnom vlastnom tvorivom prieskume abstraktného prejavu zakladajúceho sa predovšetkým na kompozícii rôznofarebných plôch, rozhodol byť trochu konkrétnejší, čiže rozhodol sa vo svojich maliarskych výjavoch byť bližšie k poznávacím metódam.

Lesy a roviny
Bohatú kultúru Kysáča v Báčke
predstavuje aj výtvarné umenie

Slovákmi roku 1773 založený Kysáč v srbskej Báčke osídlili prevažne kolonisti pochádzajúci prevažne z Novohradskej a Peštianskej stolice. Kysáč je jediná slovenská obec v okrese Nový Sad, ktorá aj administratívne patrí do širšieho spoločenstva obcí mesta Nový Sad. Má durovk03bezmála dve tisíc domácností a 5500 obyvateľov s výraznou prevahou slovenskej národnosti. Slováci od začiatku svojho príchodu na báčsku rovinu sa všemožne snažili o zachovanie svojej identity povolávaním k sebe vzdelancov, najmä učiteľov a farárov, tí ako sa po viac ako dvoch storočiach ukázalo, stali sa neprerušenou zárukou zachovávania a rozvíjania kultúry a vzdelanosti. A čo je rozhodujúce a potešiteľné, tá pretrváva do dnešných čias. V tejto veľkodedine či veľkoobci majú všetko, čo k zachovávaniu slovenskosti patrí. Na prvom mieste je to Základná škola Ľudovíta Štúra, z ktorej každoročne po jej skončení vychádzajú desiatky slovenských žiakov, z ktorých veľká časť pokračuje v štúdiu na gymnáziu v Báčskom Petrovci a stadiaľ na rôznych odboroch vysokých škôl doma i na Slovensku. Druhým pilierom v zachovávaní identity je miestna slovenská evanjelická cirkev významne durovk05napĺňajúca slová, ktoré za svojho života vyslovil veľký Slovák a Slovan Ján Kollár o tom, že národnosť a nábožnosť sú dve sestry. Nemalé zásluhy v tomto smere má aj Miestny odbor Matice slovenskej, počtom svojich členov jeden z najväčších v Srbsku a Ženský spolok kysáčskych žien, ktorý nadviazal na takmer storočnú tradíciu. Slovenská kultúra je v Kysáči prítomná celý rok pravidelne sa opakujúcimi podujatiami, akými sú Detský folklórny festival Zlatá brána, Kysáčsky spevník, Novoročná estráda, Slnečná jeseň života, Festival Zuzany Kardelisovej, Deň kysáčskej sármy, Festival slovenského ľudového kroja Slovákov vo Vojvodine. Popri Kultúrno-informačnom stredisku s knižnicou, má Kysáč od roku 2010 aj svoju vlastnú galériu durovk07umiestnenú v Slovenskom národnom dome. Vedúcim tejto Galérie SND je umelecký fotograf Michal Madacký. Práve v týchto dňoch (3.-30. 11. 2017) prebieha v Galérii SND Kysáč výstava portrétov miestneho rodáka Michala Ďurovku (*4. 10. 1972), ktorý Základnú školu Ľudovíta Štúra skončil v Kysáči a Gymnázium Jána Kollára, osvetový smer v Báčskom Petrovci. Vyštudoval maliarstvo na Akadémii umení v Novom Sade v študijnej skupine profesorov Halila Tikvešu a Jovana Rakidžića. Je členom Zväzu združenia výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV) a Združenia výtvarných umelcov Srbska (ULUS). Vystavoval na 19 samostatných a 76 kolektívnych výstavách doma a v zahraničí. Je výtvarným pedagógom na Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči. Žije a tvorí v Kysáči.

durovk12Z roviny do lesa

Súbežne s výstavou portrétov v Kysáči 8. novembra 2017 sa uskutočnila v Galérii na schodoch Filozofickej fakulty UKF v Nitre vernisáž jeho samostatnej výstavy olejomalieb Lesy a roviny. Výstavu za osobnej účasti autora otvorila prodekanka FF UKF Jarmila Jurová, hostí predstavil vedúci Katedry manažmentu a turizmu Boris Michalík, medzi ktorými boli okrem autora riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík, vedúci Galérie SND v Kysáči Michal Madacký, vedúceho výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Ján Slávik a pracovníčka Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Milina Sklabinská. Otvorenie spestrila durovk09sólovým spevom Barbora Vontorčíková.

Vystavené výtvarné diela Michala Ďurovku odborne prítomným návštevníkom predstavil pedagóg a výtvarný kritik Vladimír Valentík:

- Michal Ďurovka sa po dôkladnom vlastnom tvorivom prieskume abstraktného prejavu zakladajúceho sa predovšetkým na kompozícii rôznofarebných plôch, rozhodol byť trochu konkrétnejší, čiže rozhodol sa vo svojich maliarskych výjavoch byť bližšie k poznávacím metódam. Pritom však vlastné nadobudnuté maliarske skúsenosti sa snažil primerane aplikovať na dva nové cykly obrazov, ktoré jasne môžeme vnímať ako les, alebo asociačne durovk11ako rovinu. Po skúsenostiach kompozičného konfrontovania farebných plôch najčastejšie nepravidelných tvarov Michal Ďurovka v najnovšie predstavených cykloch obrazov svojou istotou v narábaní s farebnými hodnotami využil vo voľnejšom prelínaní rôznych odtieňov základných, alebo vyvodených farieb v horizontálnej polohe. Vďaka jasne definovanému horizontu naša recepcia týchto Ďurovkových obrazov nám jednoznačne pripomína rovinu. Tieto rovinné výjavy Michala Ďurovku majú ale veľmi silnú citovú podfarbenosť. Číre farby ako nositeľky emócií nám na každom obraze vytvárajú nové ovzdušie, či pocit zo stretnutia
durovk06s rovinou. Každý nový obraz roviny Michala Ďurovku je novým zviditeľnením vnútorného zážitku umelca. Ako celok uvedený cyklus malieb náznakovo znázorňujúcich rovinu môžeme vďaka citovým hodnotám použitých farieb vnímať ako jedinečnú hudbu roviny, ktorá nám umožňuje umelecky ju zažiť a preniknúť do jej podstaty. Druhý cyklus malieb Michala Ďurovku, pomocou ktorého sa tiež chcel odpútať od svojej abstraktnej umeleckej skúsenosti, sa zakladá na skúsenostiach, ktoré nadobudol pri maľovaní rovinných výjavov. Keď k dominantným horizontálnym pohybom štetca, ktoré jednoznačne výtvarne definujú rovinný výjav, pridáme vertikálne definované plochy, významovo sa presúvame z roviny do lesa. Taká bola vlastne výtvarná cesta Michala Ďurovku „z roviny do lesa“. Vďaka však nevyčerpateľným možnostiam farebných obmien motívov dostávame možnosť jedinečného zážitku pri zavítaní do nespočetných lesov Michala Ďurovku.

Výstava olejomalieb Michala Ďurovku Lesy a roviny v Nitre potrvá do 10. januára 2018.

Ján Jančovic