štv03282024

Posledná aktualizáciastr, 27 mar 2024 10am

Zo slovenskej tlače - Dec. 2012 - Jan. 2013 - Monitor

1SlMoni2Volebný zákon z dielne Fideszu je protiústavný - Slovensko je samostatným štátom už 20 rokov - „Sme krajina, ktorá sa nemá za čo hanbiť“ - Stereotypy o Slovákoch - Prezident SR  zo zahraničia? - Gašparovič navštívi Maďarsko - Študenti neveria Orbánovi - Slobodný vysielač /aj/ o Slovákoch a pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Páči sa mi to

Ústavný súd: Volebný zákon z dielne Fideszu je protiústavný

4. januára 2013 - (tasr - sita)

Maďarský Ústavný súd dnes rozhodol, že viacero ustanovení zákona o zmenách vo volebnom systéme je v rozpore s ústavou krajiny. Informovala o tom agentúra MTI. V rozpore s ústavou je podľa súdu napríklad ustanovenie zavádzajúce povinnú registráciu voličov pred hlasovaním, ako aj niektoré časti týkajúce sa predvolebnej kampane a reklám. Ústavný súd sa zákonom zaoberal na základe podnetu prezidenta Jánosa Ádera. Viaceré opozičné strany ho žiadali, aby zákon nepodpísal. Agentúra Reuters uvádza, že vládna strana Fidesz sa vzdala plánov na implementáciu registrácie voličov ihneď po zverejnení súdneho rozhodnutia. Zákon prijatý v novembri dvojtretinovou ústavnou väčšinou upravoval postup registrácie voličov. Voliči v parlamentných a samosprávnych voľbách a vo voľbách do Európskeho parlamentu sa mali zaregistrovať najneskôr 15 dní pred dňom konania volieb. Podľa opozície by takýto postup znížil volebnú účasť, čo by zvýšilo šance Orbánovho Fideszu na víťazstvo vo voľbách v roku 2014. Fidesz však tvrdil, že registrácia nemôže byť pre nikoho prekážkou v uplatnení si volebného práva. Zákon tiež zavádzal povinnosť pre jednotlivých kandidátov zozbierať najmenej 500 podpisov na svoju podporu, zatiaľ čo komerčné rozhlasové a televízne stanice mali mať zakázané vysielať šoty politických strán. Tie mohli využívať len verejnoprávne médiá. Podľa kritikov tohto zákona si vládnuci Fidesz administratívnymi opatreniami chce zachovať moc.

Súd zrušil Orbánovu fintu

29. decembra 2012 - (ik - pravda.sk)

Po vyše dva a pol roku od príchodu k moci sa maďarský premiér dočkal prvej vážnej príučky. Vyštudovaný právnik Viktor Orbán, ktorý sa pravidelne odvoláva na svoj silný dvojtretinový mandát, od piatka vie, že nie všetko, o čom rozhodne ústavná väčšina, je ústavné. Darmo parlamentná mašinéria vládneho Fideszu, mnohé sporné legislatívne novinky - vrátane zavedenia povinnej registrácie voličov - vopchala do prechodných ustanovení ústavy. Ústavný súd rozhodol, že tam nepatria a zrušil ich. „Prekročenie rámca zákonodarných právomocí predstavuje také závažné procedurálne porušenie pravidiel, ktoré môže viesť k zisteniu neplatnosti právneho aktu a jeho zrušeniu,” zdôvodnil ústavný súd svoje rozhodnutie na vlastnej internetovej stránke. Ústavný súd, kde bude mať Fidesz väčšinu vlastných nominantov až v nadchádzajúcu jar, keď dvoch členov po dovŕšení veku sedemdesiat rokov nahradí svojimi ľuďmi, neposudzoval obsahovú stránku základného zákona. Uznal však opodstatnenosť podania ombudsmana, ktorý formálne namietal, že väčšina takzvaných prechodných ustanovení schválených poslancami Fideszu v skutočnosti nie je prechodná, ale má dlhodobú platnosť a v podstate ide o pokračovanie ústavy. Pre Orbánovu vládu je to nepríjemné zaucho v predvečer ďalšieho napäto očakávaného verdiktu ústavného súdu. Ten má na budúci týždeň rozhodnúť, či je zavedenie povinnej registrácie voličov v súlade s ústavou. Orbánovi jeho logika našepkávala, že keď inštitút predbežnej registrácie voličov zakotví do prechodných ustanovení ústavy, tak akoby ich vytesal do kameňa a vykonávací predpis volebného zákona pri previerke už nebude môcť prepadnúť. Po včerajšom rozhodnutí ľudí v talároch sa však sporné volebné pravidlo, podľa ktorého by k urnám boli pripustení iba tí občania, čo sa najneskôr 15 dní do volieb zapíšu do voličských zoznamov, už nebude môcť oprieť o ústavnú barličku. Fidesz včera oznámil, že rozhodnutie súdu bude rešpektovať a odhalené nedostatky sa na februárovej schôdzi parlamentu pokúsi odstrániť. Jeden z hlavných tvorcov novej ústavy József Szájer naznačil, že technicky by nemalo byť problémom preniesť zrušené paragrafy z prechodných ustanovení do samotného textu ústavy. Práve pred pokračovaním v týchto „nečestných trikoch” varuje centristické hnutie Spolu 2014 vedené expremiérom Gordonom Bajnaim. „Od parlamentnej väčšiny očakávame, že tentoraz nezneužije svoju moc a nepokúsi sa vrátiť oknom s tým, čo už aj ústavný súd vyšmaril dverami,” cituje z jeho vyhlásenia agentúra MTI.

Maďarský ústavný súd zrušil povinnú registráciu voličov

28. decembra 2012 - (čtk)

Maďarský ústavný súd sa v piatok postavil proti povinnej registrácii voličov, ktorú pred mesiacom definitívne schválil parlament ovládaný Zväzom mladých demokratov (Fidesz) premiéra Viktora Orbána. Podľa rozhodnutia sudcov strácajú platnosť niektoré nové ústavné ustanovenia, vrátane dodatku umožňujúceho zavedenie registrácie, ktorý v Maďarsku vyvolal vlnu kritiky. Registráciu voličov podaním na ústavný súd spochybnil maďarský ombudsman Máté Szabó. Ten namietal, že parlament zavedením povinnosti volebnej registrácie prekročil svoje právomoci dané ústavou. Súd mu dal za pravdu. Maďarskí poslanci ústavný dodatok o povinnej registrácii voličov pred parlamentnými, miestnymi a európskymi voľbami schválili v októbri. V novembri potom parlament odhlasoval novelu volebného zákona. Ten stanovuje, aby sa voliči vždy najneskôr 15 dní pred hlasovaním zaregistrovali osobne na úrade, alebo elektronicky. Volebné reformy tvrdo kritizovala opozícia a ochrancovia ľudských práv, podľa ktorých si chce premiér Viktor Orbán v roku 2014 vďaka kontrole volieb zaistiť znovuzvolenie. Volebná registrácia vraj poškodí voliča, ktorí sa rozhodne hlasovať na „poslednú chvíľu”. Orbánov vládny Fidesz, ktorý má v parlamente ústavnú väčšinu, obvinenia odmieta a tvrdí, že novinka naopak vedie občanov k aktívnejšiemu správaniu počas volebného procesu.

Súd v Maďarsku zrušil sporné prechodné ustanovenia ústavy

28. decembra 2012 - (sita)

Maďarský ústavný súd v piatok oznámil, že anuloval viaceré z prechodných ustanovení, ktoré obsahovala minulý rok prijatá ústava z dielne vládnej strany Fidesz, vrátane úpravy zavádzajúcej povinnú registráciu voličov. Podľa rozhodnutia totiž zákonodarcovia medzi takéto ustanovenia zaradili aj všeobecné pravidlá s dlhodobejšou platnosťou, čím prekročili svoju právomoc. Sudcovia sa pritom spornými časťami ústavy zaoberali len po formálnej stránke a neposudzovali ich obsah. Konanie inicioval ešte v marci ombudsman Máté Szabó, keďže niektoré z prechodných ustanovení podľa neho „zjavne neboli prechodnej povahy”. Ústavný súd zároveň oznámil, že na základe podnetu prezidenta Jánosa Ádera skúma aj novoprijatý volebný zákon, ktorý okrem iného upravuje postup registrácie voličov. Svoje závery by mal zverejniť začiatkom januára. Šéf parlamentnej skupiny Fideszu Antal Rogán reagoval slovami, že strana vzala rozhodnutie súdu na vedomie a formálne nedostatky je pripravená odstrániť. Anulované ustanovenia by sa podľa neho mohli už čoskoro do ústavy vrátiť, keďže medzi Fideszom a ústavným súdom „nie sú žiadne nezhody”, čo sa týka ich obsahu. Príslušný dodatok chce strana predložiť parlamentu vo februári, dodal Rogán. Ústavný právnik András Jakab rozhodnutie súdu hodnotí ako najdôležitejšie za posledného dva a pol roka, pričom vyjadril názor, že posilňuje zásady ústavnosti v krajine. Verdikt privítali aj opoziční socialisti, podľa ktorých sa dá interpretovať tak, že dvojtretinová parlamentná väčšina prekročila svoje právomoci. Ešte ostrejšie sa vyjadril poslanec ľavicovej Demokratickej koalície László Varju, podľa ktorého súd uštedril „veľkú facku” Orbánovmu režimu.

Opozícia potrebuje spoločný program, vyhlásil socialista Bárándy

3. januára 2013 - (tasr)

Hovoriť o opozičnom spojenectve má význam v prípade, ak sa zúčastnené subjekty dokážu dohodnúť na spoločnom programe. Vyhlásil to dnes podpredseda parlamentnej frakcie opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Gergely Bárándy, ktorý v stredu viedol v Budapešti prvú konzultáciu predstaviteľov viacerých opozičných strán a organizácií. „Cieľom konzultácií je, aby sme dokázali voličom ponúknuť jasnú alternatívu a aby sme zmapovali, či subjekty, ktoré sú teraz v opozícii, dokážu vytvoriť medzi sebou súlad,” konštatoval ľavicový politik. Účastníci stredajšej konzultácie sa zhodli na tom, že po parlamentných voľbách v roku 2014 bude potrebné v Maďarsku prijať novú ústavu a obnoviť právny štát, pretože ústava, ktorú presadili vládne strany Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) a ktorá začala platiť vlani 1. januára, podľa opozičných organizácií je legitímna iba formálne, z hľadiska obsahu a podpory spoločnosti však nie je. V reakcii na opozičné vyjadrenia Fórum občianskeho zomknutia (CÖF), ktoré usporiadalo už dva masové pochody na podporu vlády Viktora Orbána, odkázalo, aby sa novej ústavy nikto nedotýkal. Na úvodnú schôdzku série odborno-politických konzultácií, ktoré iniciovala MSZP, prišlo volebné hnutie Spolu 2014 expremiéra Gordona Bajnaiho so samostatným návrhom novej ústavy. MSZP pozvala zakladateľov hnutia Spolu 2014 - Spolok domov a pokrok, Spolok Milla a Hnutie maďarskej solidarity, stranu Politika môže byť iná (LMP), Demokratickú koalíciu, Hnutie štvrtá republika (4K!), Maďarskú sociálnodemokratickú stranu a stranu V spojenectve, spolu za Maďarsko. Pozvanie odmietli LMP a 4K!. Zvyšné subjekty prejavili záujem spolupracovať na formovaní Maďarska po vláde Viktora Orbána. Konzultácie budú pokračovať 8. januára, keď prerokujú hospodárske záležitosti. Podľa reakcie Fideszu do úlohy ochrancov ľudských práv sa teraz pokúšajú stavať tí, ktorí v roku 2006 brutálne zaútočili na pokojných demonštrantov a tí chcú upraviť ústavu v bode týkajúcom sa dlhovej brzdy, ktorí počas svojho vládnutia zdvojnásobili zadlženie Maďarska. Hovorkyňa Fideszu Gabriella Selmecziová uviedla, že účastníci opozičnej konzultácie mlčia o svojom skutočnom zámere, že chcú zrušiť bankovú daň.

Maďarská opozícia začala rokovať o vytvorení volebnej koalície

2. januára 2013 - (sita)

Významné opozičné zoskupenia v Maďarsku začali v stredu rokovať o vytvorení koalície, ktorá by mala byť v parlamentných voľbách začiatkom roka 2014 vyzývateľom národno-konzervatívnej strany Fidesz pod vedením premiéra Viktora Orbána. Novinárov v Budapešti o tom informoval poslanec Maďarskej socialistickej strany Gergely Bárándy, ktorý sa na rokovaniach zúčastňuje spolu so zástupcami Demokratickej koalície expremiéra Ferenca Gyurcsánya, občianskeho hnutia Spoločne 2014 vytvoreného koncom minulého roka Orbánovym predchodcom Gordonom Bajnaim a viacerých menších subjektov. Účastníci sa podľa neho počas prvého dňa zaoberali možnosťou obnovenia platnosti pôvodnej maďarskej ústavy nahradenej minulý rok základným zákonom z dielne Fideszu, pričom sa zhodli „vo viac ako 90 percentách otázok”. „Krajina potrebuje novú ústavu, keďže tá terajšia nemá žiadnu legitimitu,” povedal Bárándy. Účastníci rokovaní sa tiež podľa neho dohodli na cieľoch a základných princípoch budúcej koalície. Nasledujúce stretnutie je naplánované na budúci týždeň. Opozícia odštartovala rokovania presne rok po tom, ako pri príležitosti vstupu novej ústavy do platnosti usporiadala v Budapešti masový protest. Ten podľa niektorých odhadov prilákal až 70-tisíc ľudí. Prieskumy preferencií medzitým ukazujú, že Fidesz napriek klesajúcej podpore naďalej zostáva najpopulárnejšou stranou, zatiaľ čo prívrženci opozície sú roztrieštení.

Index.hu: V Orbánovej vláde môže dôjsť k zmenám ministrov

2. januára 2013 - (tasr)

Ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho by na čele rezortu diplomacie mohol vystriedať terajší minister verejnej správy a spravodlivosti Tibor Navracsics. Šéf rezortu hospodárstva György Matolcsy sa údajne pripravuje na post guvernéra Maďarskej národnej banky (MNB), napísal dnes spravodajský server Index.hu. Oživenie plánov premiéra Viktora Orbána na personálne zmeny v kabinete potvrdili Indexu viacerí vládni úradníci i politici vládnej strany Fidesz. Predseda vlády totiž z času načas hovorí o tom, že by Navracsics mohol uskutočniť potrebné zmeny, aké urobil v rezorte verejnej správy a justície v uplynulých dvoch rokoch. Navracsics sa síce stále zdráha, ale konečné rozhodnutie je v rukách Orbána, konštatuje Index s poznámkou, že jedine rezort zahraničných vecí je aj zo strany vláde blízkych médií dlhodobo kritizovaný. O Martonyiho odchode a o prípadnom nástupe Navracsicsa na jeho miesto už písali viaceré médiá. Podľa vládnych zdrojov k zmene dôjde aj na ministerstve hospodárstva, pretože Matolcsy je najhorúcejším kandidátom na guvernéra MNB. Doterajší šéf národnej banky András Simor končí v marci. Orbán uskutočnil vlani v máji zmeny vo vládnej štruktúre, ktoré sa dotkli rezortu ľudských zdrojov a úradu vlády.

O maďarské občianstvo požiadalo už 370.000 ľudí

2. januára 2013 - (tasr)

O maďarské občianstvo požiadalo v uplynulých dvoch rokoch 370.000 ľudí. Pomer odmietnutých žiadostí je pod 1,5 percenta, uviedol dnes pre tlačovú agentúru MTI maďarský vicepremiér zodpovedný za otázky národnej politiky Zsolt Semjén. Podľa jeho slov v tomto roku sa Maďarsko sústredí v tejto záležitosti na Maďarov žijúcich v západných krajinách. Semjén spresnil, že medzi odmietnutými sú najmä ľudia, o ktorých vysvitlo, že vôbec nehovoria po maďarsky a ani sa neučia maďarčinu. Dôvodom odmietnutia udelenia maďarského občianstva v niekoľkých prípadoch bolo aj národno-bezpečnostné riziko pre Maďarsko zo strany žiadateľa. „Nesieme zodpovednosť za to, aby agenti, alebo extrémisti nedostali maďarské občianstvo,” dodal vicepremiér. O zjednodušené občianstvo je možné na základe rozhodnutia maďarského parlamentu z 26. mája 2010 žiadať od 3. januára 2011. Reakciou SR na maďarský zákon bola novela zákona o štátnom občianstve, na základe ktorej ľudia, ktorí dobrovoľne požiadajú o cudzie občianstvo, automaticky prídu o slovenské.

V tomto roku sa môže rozhodnúť o nákupe vrtuľníkov pre maďarskú armádu

3. januára 2013 - (tasr)

V tomto roku môže padnúť rozhodnutie o nákupe vojenských vrtuľníkov, povedal dnes v maďarskej verejnoprávnej televízii M1 maďarský minister obrany Csaba Hende. Podľa jeho slov maďarské ozbrojené sily, ktoré majú aj vo svetovom meradle dobre vycvičených príslušníkov, používajú zastaranú techniku. „Také sú aj armádne helikoptéry”, dodal Hende. Armáda by potrebovala nie výhradne iba bojové stroje, pretože aj vrtuľníky určené na transport nakupovalo Maďarsko naposledy v 60. a 70. rokoch minulého storočia a tie čoskoro budú nepoužiteľné. „Za danej situácie nedokáže vojsko pomáhať pri odstraňovaní následkov katastrof, pri povodniach a pri požiaroch. V prvom rade preto sú potrebné nové helikoptéry, nie preto, aby sa nimi vojaci mohli hrať,” zdôraznil minister.

Koncom februára môže začať fungovať konkurencia maďarskej pošty

3. januára 2013 - (tasr)

V Maďarsku spolu s ďalšími deviatimi členskými krajinami Európskej únie sa od 1. januára 2013 liberalizoval trh pre poštové zásielky do 50 gramov, čím štátna Maďarská pošta dostane konkurenciu. Ako dnes uviedol maďarský hospodársky denník Világgazdaság, prvou spoločnosťou, ktorá sa o povolenie vykonávať túto službu uchádza, je Feibra Kft. patriaca pod rakúsku poštu. Podľa informácií denníka Feibra žiadosť o vstup na trh predložila príslušnému maďarskému úradu v stredu (2.1.), preto je možné rátať s tým, že spoločnosť by mohla začať poskytovať služby už koncom februára - 45 dní po predložení žiadosti. Otvorením trhu poskytovania poštových služieb nemožno očakávať radikálnu zmenu, isté však je, že úroveň služieb porastie, konštatuje Világgazdaság s poznámkou, že Maďarská pošta bude výpadok príjmov kompenzovať z viacerých oblastí.

V Maďarsku sa na jar znížia ceny energií o desať percent

3. januára 2013 - (tasr)

V marci, najneskôr v apríli bude v Maďarsku ďalšie zníženie režijných nákladov domácností o desať percent, napísal dnes maďarský denník Magyar Hírlap. Vláda odmietla túto informáciu komentovať. Maďarská vláda 6. decembra 2012 rozhodla, že od 1. januára 2013 ceny plynu, elektriny a dodávok tepla pre obyvateľstvo klesnú o desať percent. Kabinet v decembri zriadil štvorčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na vykonanie tohto rozhodnutia. Predseda parlamentnej frakcie vládneho Fideszu Antal Rogán dnes vyhlásil, že zníženie réžií domácností priaznivo ovplyvní vývoj inflácie a rast reálnych príjmov občanov. Ako zdôraznil Rogán, aj napriek tomu, že opozícia tvrdí opak, nariadené zníženie cien plynu, elektriny a dodávok tepla dodávatelia uplatnia a domácnosti to pocítia. Správu Magyar Hírlapu o ďalšom znižovaní režijných nákladov domácností predseda frakcie Fideszu komentoval iba poznámkou, že frakcia nebude brániť tomu, ak vláda bude plánovať ďalšie znižovanie réžií. Agentúry, ktoré znížili rating všetkým, už nemožno brať vážne, tvrdí Maďarsko Podľa decembrového vyjadrenia hovorcu vlády Andrása Giró-Szásza podniky, ktoré sa zúčastnili na privatizácii v roku 1995 v týchto sektoroch, v uplynulých 17 rokoch dosiahli priemerné zisky 20 percent, takže ich investície sa 3,5-násobne vrátili. Ako dodal, v období rokov 2002 - 2010 cena plynu v Maďarsku vzrástla o vyše 200 percent, cena elektriny o 100 percent a maďarské rodiny ťažia ireálne vysoké režijné náklady. Priemer režijných nákladov rodín v európskych krajinách je zhruba na úrovni dvoch tretín maďarskej úrovne. Maďarský premiér Viktor Orbán začiatkom decembra vyhlásil, že vláda pracuje na znížení režijných nákladov, ktoré by dosiahli znížením zisku zainteresovaných spoločností. „Spoločnosti poskytujúce služby verejnosti neslúžia na to, aby si niekto vytváral zisky, tento sektor nie je svetom profitu,” povedal predseda vlády. Ako ďalej zdôraznil, chápe, že podniky produkujúce energie musia dosahovať zisk, ale zisk sprostredkovateľských subjektov je potrebné znížiť na minimum.

O Maďarsku

1. januára 2013 - (Jakub Rohár - rohar.blog.sme.sk)

V médiách často vidieť a počuť správy o Maďarsku. Pár mesiacov, rokov dozadu to boli informácie hlavne o maďarskom nacionalizme a jeho dosahoch na Slovensko - preukazy zahraničného Maďara, dvojité občianstvo, slovné prestrelky medzi slovenskou a maďarskou vládou a podobne. Od určitého okamihu, asi tak od roku 2008, sa k tomu pridali aj správy o zlej hospodárskej situácií. Kým do krajnosti vybičovaný nacionalizmus mohol zaujať bežného obyvateľa nášho južného suseda možno pred dvoma - troma rokmi, dnes sa ho, aspoň podľa môjho názoru, oveľa viac trápia práve tieto ekonomické otázky a dosah krízy na jeho život. Aj sa maďarský premiér Orbán tvári, že sa proti Maďarsku spojil celý svet a neupúšťa od svojich populisticko-demagogických rečí, mal by radšej začať konečne začať ozdravovať ekonomiku. O to, že Maďarsko ide čoraz viac ku dnu, svedčí nielen klesajúci kurz forintu, ale aj taká obyčajná jazda autom maďarským vidiekom. Väčšina ľudí zo Slovenska, ktorí cestujú do Maďarska, majú ako cieľ určený Balaton alebo Budapešť. Ak idú z Bratislavy, resp. západného Slovenska, tak prejdú severozápadom krajiny - župou Győr-Moson-Sopron, ktorá je s hlavným mestom a čiastočne aj oblasťou okolo Balatonu najvyspelejšou časťou štátu. Vďaka blízkosti Rakúska alebo vďaka západnej polohe, vplyvu turizmu a prirodzenej vyspelosti Budapešti ako hlavného mesta nie sú v tej časti prejavy krízy viditeľné na prvý pohľad. Málokto sa dostane na juh od Balatonu, do oblasti miest Kaposvár, Pécs a Szekszárd. Aj keď sú to lokality na juhozápade, prípadne na juhu Maďarska a nie východné oblasti pri hraniciach s Rumunskom a Ukrajinou, aj tak udrie do očí celkovo nižšia vyspelosť regiónu. Treba povedať, že tento stav nevznikol v posledných rokoch, je dlhodobý, ale kríza toto konzervuje, prípadne ešte viac zhoršuje. Notoricky zlý stav ciest mimo hlavných ťahov až malé výnimky asi netreba spomínať, zaujímavejšia je takmer úplná absencia novej výstavby na dedinách v tejto oblasti. I keď tento jav je známy aj z južného a východného Slovenska, tu sú aspoň vo veľkom domy z 80.rokov. V Maďarsku sa prestalo stavať asi niekedy ešte v 60./ 70. rokoch, niekde hádam hneď po vojne. Staré hnilé dlhé domy s priechodovými izbami, postavené z nepálenej tehly, tradičné dvojité drevené okná, často aj drevené ploty. Tí šťastnejší bývajú v povojnových štvorcových domoch s ihlanovitou strechou, známych aj z južného a západného Slovenska, ale strechy majú pokrytú nevábnym šedým eternitom. Niektorí majú fasády len so základnou omietkou, iní pekne farebnú, ale nové domy skutočne nenájdete, iba ak zrekonštruované staršie. Zrejme to súvisí aj s faktom, že od 80. rokov v krajine neustále klesá počet obyvateľov. Nie že by to bol obraz vyspelosti slovenských dedín, ale v Maďarsku paneláky na dedinách nenájdete. Všade iba zúfalo stará zástavba, domy sú často neobývané a obrazne povedané, pomaly všetko je „Eladó”, čiže na predaj. Pozitívom je, že v každej dedine nájdeme výsadbu kvetov. Na tom si Maďari dajú záležať. Chodníky takmer nevidieť a ak aj áno, tak iba z betónových dlaždíc. Trabantov je už síce pomenej, ale vo verejnej doprave je Maďarsko na tom zle - premávajú staré autobusy Ikarus - krátke verzie známych Ikarusov z našich miest, ktoré majú najazdené určite už státisíce kilometrov. Lokálne železnice sú akoby z múzea, ktoré je stále prevádzke aj pre bežnú cestujúcu verejnosť. Kým u nás sú na dedinách prakticky výlučne betónové stĺpy elektrického vedenia a najmenej jedno desaťročie sa rozvody dávajú do zeme, v Maďarsku tvoria vzdušne vedené káble (často z drevených krivých stĺpov) hustú sieť nad cestami a aj nanovo sa zapájajú vzdušne. Jednoducho v týchto juhomaďarských dedinách akoby cestujete v čase....o dobrých, dovolím si povedať, 30 rokov dozadu. V niektorých hádaj aj o 50... navždy si zapamätám dedinku Kajmádpuszta, asi 10km severne od župného mesta Szekszárd - vyzeralo to tam ako na obrázkoch z čias tesne po vojne, ale treba povedať, že to bolo celkom romantické. Ale bývať by som tu nechcel, radšej čo najrýchlejšie na to naše Slovensko. V Pécsi samotnej, v akomsi centre južného Maďarska, je krásne centrum, čo je typické pre maďarské mestá, ale predmestia boli staré, so zanedbanými domami. Kým u nás predmestia miest tvoria hlavne priam nekonečné panelové sídliská, v Maďarsku je ich pomenej a väčšina ľudí býva v rodinných domoch. Niekedy by som sa rád dostal do východného Maďarska a chcel vidieť ako to vyzerá tam. Ale z opísaného tiež vidno, že maďarskú vládu by mali namiesto nacionalizmu trápiť hlavne ekonomické otázky.

Riaditelia škôl by „zoštátnenie“ privítali

Zámer „zoštátniť” regionálne školstvo, s ktorým prišiel minister školstva Dušan Čaplovič, vyvolal protichodné reakcie. Zatiaľ čo samosprávy návrh odmietli, zástupcovia škôl sú za. Myšlienka, aby štát základné a stredné školy financoval priamo, a nie prostredníctvom samospráv, ako je to teraz, sa im pozdáva. Podľa odborníkov, ktorí na vec nemajú jednotný názor, bude záležať najmä na tom, ako sa celý systém nastaví. - Súčasný predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v dôsledku toho rozhodol, že keď už bude dávať peniaze daňových poplatníkov, tak priamo, a preto školy „zoštátnil”. Niečo podobné by Čaplovič zaviedol aj u nás. „Ak chceme urobiť na Slovensku racionalizáciu a optimalizáciu školskej siete, tak si to viem predstaviť len takýmto priamym spôsobom,” povedal.

Čaplovič si vie predstaviť zoštátnenie škôl po vzore Maďarska

1. januára 2013 - (sita)

Najideálnejšie by bolo, keby boli školy priamo pod štátom, od ktorého by priamo dostávali financie, myslí si Dušan Čaplovič. Priame financovanie je podľa neho najčistejšie. V spolupráci s expertmi bude pripravovať prípadný prechod kompetencií pod štát. „Potom mám nielen povinnosti a nielen zodpovednosť, ale mám aj práva a môžem veci v dobrom slova zmysle ovplyvňovať. Peniaze nepôjdu cez rôznych providerov, ktorí ich potom prerozdeľujú,” povedal minister v rozhovore pre agentúru SITA. Podľa ministra sa k takémuto systému financovania hlásia napríklad riaditelia štátnych gymnázií. „Vidia tento systém financovania priamo ako najčistejší, najtransparentnejší a najefektívnejší,” dodal. Očakáva, že sa k tomu vyjadria pozitívne aj odborné verejné školy. So základnými školami je to trochu ťažší proces, poznamenal. Peniaze by mali školy dostávať prostredníctvom detašovaných pracovísk ministerstva, žiadnej špecializovanej školskej správy, ale išli by priamo podľa regiónov jednotlivým školám. Čaplovič pripomenul, že v tomto volebnom období chcú urobiť zásadnú reštrukturalizáciu, racionalizáciu a optimalizáciu školskej siete. K prechodu škôl priamo pod rezort školstva by tak mohlo dôjsť v horizonte dvoch až troch rokov. Všetko však bude závisieť od toho, čo povedia experti a od dohody s regionálnymi samosprávami. Malo by to ísť aj ruka v ruke so zoštíhlením siete škôl. Čaplovič pripomenul, že v Maďarsku bývalý premiér Péter Medgyessy presunul 50 percent zdrojov do regionálneho školstva a situáciu to nevyriešilo. Súčasný maďarský premiér Viktor Orbán si preto povedal, že keď bude dávať peniaze od daňových poplatníkov, tak ich treba dávať priamo, a preto tieto školy takzvane „zoštátnil”. Čaplovič si vie niečo podobné predstaviť aj u nás. „Ak chceme urobiť na Slovensku racionalizáciu a optimalizáciu školskej siete, tak ja si to viem predstaviť len takýmto priamym spôsobom,” povedal s tým, že nejde o zoštátnenie. Na Slovensku sa podľa Čaploviča príliš urýchlila decentralizácia a pod samosprávu sa presunuli zadlžené školy. „Tá to samozrejme nemohla uniesť a štát akoby si očistil ruky od tých všetkých problémov, ktoré tam boli a prehodil to na samosprávu,” poznamenal. Havarijné stavy škôl sa z časti podarilo riešiť vďaka európskym fondom a aj ministerstvo dáva ročne 15 miliónov eur na takzvané havarijné stavy škôl.

Slovensko je samostatným štátom už 20 rokov

Na základe politických dohôd a ústavného zákona o rozpade ČSFR prijatého Federálnym zhromaždením, vznikla 1. januára 1993 Slovenská republika. - Dvadsať rokov Slovenska...

Prezident SR Ivan Gašparovič: Netreba sa obávať, že by sme krízu nezvládli

1. januára 2013 - (tasr)

Za príliš jednoduché považuje prezident SR Ivan Gašparovič pripisovanie všetkých súčasných problémov iba na vrub pretrvávajúcej hospodárskej kríze. Tá má podľa neho hlbší politický a morálny základ. „Je to kríza morálky svetového finančníctva a kríza akcieschopnosti politiky tento stav vecí zmeniť,” podčiarkol v dnešnom novoročnom príhovore s tým, že jej dôsledky najviac znášajú občania. „I keď nás kríza brzdí, netreba mať obavy, že by sme ju nezvládli,” deklaroval. Poukázal na to, že Slovensko je navzdory mnohým pesimistickým úvahám dynamickou a úspešnou krajinou. „Dostáva sa nám širokého uznania za vytrvalosť, nezlomnosť, pracovitosť i kvalitu ľudí. Preto sme úspešní na medzinárodných trhoch. Preto sa naši ľudia vo svete nestratia. A to je to, čo nás oprávňuje byť na seba hrdí,” zdôraznil prezident. Rok 2013 označil za prelomový aj z hľadiska fungovania SR v meniacej sa Európskej únii. Ako poznamenal, Slovensko je v pozícii, ktoré priam nabáda k aktívnemu postoju. „Má možnosť aktívne formovať podobu integračnej spolupráce, reformu organizácie. Usilovať sa v únii o obojstranne výhodné riešenia. Veď ak sme pripravení poskytnúť časť našej suverenity, máme aj právo požadovať plnenie záväzkov. Najmä ak si ich my voči partnerom plníme,” konštatoval. Je presvedčený o tom, že budúcnosť Slovenska vo významnej miere závisí od toho, ako rýchlo dokáže zvýšiť výkonnosť vedy, hospodárstva a lepšie využiť inovačný potenciál. „No nesmieme o tom len hovoriť,” upozornil. Úspech vidí vo fungujúcom systéme rešpektujúci pravidlá, ktorý verí v potenciál školstva, vedy a výskumu ako zdroja národného hospodárstva. „Nie je to len o platoch. Je to o fungovaní celého systému. Je to aj pre nás jediná cesta zvýšenia konkurencieschopnosti krajiny,” dodal. Prezident vyzval občanov, aby pomohli súčasnej vláde, ktorá sa snaží hľadať sociálne schodné cesty riešenia problémov. „Priblížili sme sa k bodu zlomu. Teraz sa potrebujeme vzchopiť, zjednotiť, konať spoločne, mať k sebe bližšie. Občania i politici. Pohnime sa správnou cestou do budúcnosti,” uviedol v príhovore. Zároveň poprosil o solidárnosť a trpezlivosť, keďže za najlepšie prekonanie problémov považuje vzájomné sa počúvanie, korektnú spoluprácu a zmysluplnú pomoc. „Táto spoločnosť sa predsa už dosť vytrápila kvôli nenávisti, ostrej politickej konfrontácii, sebabičovaniu a malovernosti,” zhodnotila hlava štátu.

V deň 20. výročia vzniku SR udelil prezident 20 štátnych vyznamenaní

1. januára 2013 - (tasr)

Pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky udelil dnes prezident SR Ivan Gašparovič najvyššie štátne vyznamenania. V priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave prezident vyznamenal dvadsať osobností slovenskej vedy, školstva, umenia a športu. Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra I., II., a III. triedy, Rad Andreja Hlinku I. triedy a Rad Bieleho dvojkríža III. triedy, takisto aj Pribinov kríž I. a II. triedy. Medzi ocenenými boli najvýraznejšou mierou zastúpení predstavitelia slovenskej kultúry a umenia. Ako uviedol počas štátnych osláv, dnes ocenil predstaviteľov generácie, ktorá si dosť pamätá a ktorá si je dobre vedomá, že sloboda a demokracia nie sú takou samozrejmosťou, aby sa nedali znovu stratiť. O tieto hodnoty, ako aj o slovenskú štátnosť treba podľa neho zápasiť každý deň. „Naša spoločnosť si vyžaduje angažovaného občana, lebo múdry a aktívny občan upevňuje demokraciu, ale aj štátnosť,” vyhlásila hlava štátu. Dodal, že dvadsiatka ocenených pozitívne ovplyvňuje a spoluvytvára dejiny slovenského národa aj štátu. Rad Andreja Hlinku získal in memoriam Hvezdoň Kočtúch za zásluhy o vznik Slovenskej republiky a za celoživotné dielo v oblasti rozvoja ekonomickej teórie a hospodárstva Slovenskej republiky. Najvyšší stupeň Radu Ľudovíta Štúra za mimoriadne zásluhy v rozvoji hospodárstva, vedy a techniky a šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí získal vysokoškolský pedagóg Milan Gregor. Za mimoriadne úsilie pri obrane demokracie, ľudských práv a náboženských slobôd udelil prezident Rad Ľudovíta Štúra I. triedy aj rímskokatolíckym kňazom Vladimírovi Juklovi a Silvestrovi Krčmérymu, v prípade Jukla in memoriam. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy získal i štvornásobný olympijský medailista Michal Martikán za mimoriadne zásluhy o rozvoj športu v SR. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy získal jadrový fyzik Karel Šafařík za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy a šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí. Za celoživotnú vedeckú a pedagogickú činnosť prezident udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy aj profesorovi Františkovi Špaldonovi. Oceneným bol aj Miroslava Trnka za mimoriadne zásluhy o technický rozvoj v oblasti informačných technológií, Miroslav Urban za prácu v oblasti teoretickej chémie. Profesor Štefan Vašek získal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za rozvoj špeciálnej pedagogiky na Slovensku. Prezident udelil aj Rad Ľudovíta Štúra III. triedy a to filmárovi Petrovi Solanovi za zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti kinematografie. V tomto roku udelil Ivan Gašparovič aj Rad Bieleho dvojkríža III. triedy. Vyznamenal ním Ľudomíra Molitorisa za jeho činnosť v prospech slovenskej menšiny v Poľsku. Pribinov kríž I. a II. triedy získali osobnosti umeleckého a kultúrneho života. Za mimoriadny prínos do slovenskej kultúry a umenia a zásluhy o kultúrny rozvoj SR boli Pribinovým krížom I. triedy ocenení operný spevák Peter Dvorský, maliar Andrej Rudavský a interpretka ľudových piesní Darina Laščiaková. Pribinov kríž II. triedy získali za svoj vklad do oblasti slovenskej kultúry husľový virtuóz Peter Michalica, básnik Štefan Moravčík a herečky Ida Rapaičová a Magda Paveleková. Za mimoriadne zásluhy o rozvoj tradičného sklárskeho umenia odmenil Pribinovým krížom II. triedy prezident aj dielo a prácu umeleckého sklára Ján Zoričáka. V mene všetkých ocenených sa poďakoval profesor Milan Gregor, ktorý vyjadril presvedčenie, že rok 2013 bude pre slovenskú spoločnosť úspešný. „Veľmi dobre vieme, že úspech sa nerodí rečnením a meditovaním. Dvadsať rokov existencie SR jasne preukázalo, že sme dostatočne schopní nielen využiť príležitosti, ale sa aj vyrovnať s hrozbami,” podčiarkol. Udeľovanie vyznamenaní, najmä štátnych, je významnou formou uznania zásluh občanov SR aj iných štátov. Ide o morálne a spoločenské ocenenie vynikajúcich jednotlivcov, výnimočne aj vojenských útvarov a vojenských zväzkov, ktoré majú zástavu. Právo udeľovať štátne vyznamenania patrí k tradičným kompetenciám hláv štátov. Štátne vyznamenania sú rady (vyššie) a kríže (nižšie). Prezident udeľuje aj Kríž Milana Rastislava Štefánika a Medailu prezidenta SR.

Ľ. Molitoris a J. Zoričák s poctami od prezidenta I. Gašparoviča k 20. výročiu slovenskej štátnosti

2. januára 2013 - (uszz.sk)

Pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky udelil prezident SR Ivan Gašparovič významným osobnostiam Slovenskej republiky štátne vyznamenania. Na slávnostnom akte, ktorý sa uskutočnil v rámci celoštátnych osláv 20. výročia vzniku SR v utorok 1. januára 2013 v bratislavskej Redute boli prítomní predseda Národnej rady SR Pavol Paška, predseda vlády SR Robert Fico, poslanci, zástupcovia vlády, ústredných orgánov štátnej správy a samosprávy, diplomati, zástupcovia cirkví, kultúrnej obce i ďalší významní hostia. Prezident SR udelil najvyššie štátne vyznamenania rovnej dvadsiatke osobností, medzi ktorými boli aj Slováci žijúci v zahraničí - naši dvaja krajania, úspešne prezentujúci niekoľko desaťročí slovenskosť a slovenskú kultúru. Ľudomír Molitoris prevzal z rúk prezidenta SR Rad Bieleho dvojkríža III. triedy za dlhoročnú pedagogickú, krajanskú, kultúrnu činnosť a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí, Ján Zoričák bol vyznamenaný Pribinovým krížom II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj tradičného sklárskeho remesla a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Ivan Gašparovič v slávnostnom príhovore zablahoželal oceneným k zaslúženému celospoločenskému uznaniu, aké Slovenská republika vyjadruje udelením najvyšších štátnych vyznamenaní. „Dnes sme ocenili vzácnych ľudí, pretože pozitívne ovplyvnili, ovplyvňujú a spoluvytvárajú dejiny slovenského národa i štátu. Svojou tvorivosťou, svojím odhodlaním nezmieriť sa s problémami. Hľadajú a nachádzajú východiská aj vtedy a tam, kde iní strácajú dych a vôľu. Každý z nich je výrazným kamienkom v mozaike úspešného slovenského príbehu. Sú to ľudia, ktorí využili svoj talent a podporili ho nesmiernou pracovitosťou a trpezlivosťou. Za to im patrí naša vďaka a úcta. Veľmi si želám, aby ich príbeh bol inšpiráciou pre mladú generáciu,“ povedal okrem iného slovenský prezident.

Radom Bieleho dvojkríža III. triedy vyznamenal prezident SR Ľudomíra Molitorisa, tajomníka Spolku Slovákov v Poľsku. Okrem toho, že tento spolok v Krakove vybudoval, založil v Poľsku aj galériu slovenského umenia, vydavateľstvo a tlačiareň. Ivan Gašparovič vyznamenal aj akademického sklára Jána Zoričáka, ktorý žije a tvorí vo Francúzsku, kde spoluzakladal medzinárodné sklárske stredisko a prvé sklárske sympózium. V roku 1993 absolvoval prvú slovenskú expedíciu na severný pól, aby tam inštaloval svoju sklenú plastiku Arktický kvet.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/udalost/196/jan-zoricak-opaet-vystavuje-na-slovensku

R. Fico: Sme krajina, ktorá sa nemá za čo hanbiť

1. januára 2013 - (tasr)

Slovensko sa po 20 rokoch samostatnej existencie nemá za čo hanbiť. Myslí si to premiér Robert Fico, ktorý to dnes povedal tesne po tom, ako odbila polnoc. „Sme krajina, ktorá má obrovské množstvo talentov a pracovitých ľudí, sme krajina, ktorá má veľkú perspektívu. Verím, že rok 2013 bude rokom síce náročným, ale bude rokom, ktorý všetci spoločne dokážeme zvládnuť,” povedal Fico. Dodal, že predsavzatia si obyčajne nedáva, ale teraz prisľúbil, že bude robiť všetko pre to, aby sa jeho vláda nehádala a aby z nej mali občania čo najlepší pocit. Zopakoval, že vláda nemá záujem v roku 2013 robiť konsolidačné opatrenia, ktoré by poškodzovali ľudí. „Aj v roku 2012 sme urobili všetko pre to, aby konsolidačné opatrenia išli na úkor firiem a bohatých ľudí,” povedal. Budúce opatrenia by sa podľa neho nemali dotknúť ľudí s nízkymi a strednými príjmami a nemyslí si ani to, že by sa občania Slovenska mali v novom ťažkom roku voči niečomu „obrňovať”. „Dajme si trošku nádeje, buďme trošku optimistickejší, nemôžeme byť skeptický. Dajme ľuďom presvedčenie, že táto krajina má na to, aby v roku 2013 sme z toho vyšli,” vyhlásil.

Predseda KDH Ján Figeľ:
Slovensko dokázalo, že nechce byť izolované, autokratické a vodcovské

1. januára 2013 - (tasr)

Predsedovia strán Ľudovej platformy Ján Figeľ, Béla Bugár a Pavol Frešo spolu s poslancom NR SR Alojzom Hlinom (nezávislý) dnes pozvali obyvateľov a návštevníkov Bratislavy na Novoročný čaj. Približne 80 ľudí, ktorí na námestie prišli, zahrieval nielen horúci čaj, ale aj vystúpenie prešovskej skupiny Komajota. Alojz Hlina, ktorý tieto stretnutia už niekoľko rokov organizuje, pre TASR povedal, že novoročné stretnutie nie je len o pripomenutí si „ďalších narodenín” Slovenska. „Ja v tom cítim aj rozmer istej zodpovednosti, že sa tu stretávajú ľudia, ktorým záleží aj na tom, ako sa bude život na Slovensku vyvíjať ďalej.” Na otázku TASR ako on sám hodnotí vývoj, ktorým prešlo samostatné Slovensko počas prvých 20 rokov svojej existencie, Hlina lakonicky konštatoval, že to mohlo byť lepšie. „Ešte je veľa práce pred nami.” Predseda KDH Ján Figeľ najskôr prítomným zaželal, aby nový rok bol rokom dobrej vôle. „Tam kde je dobrá vôľa, sa dajú zvládnuť problémy a ťažkosti, ktoré možno v roku 2013 predpokladať,” povedal Figeľ. Vo svojom príhovore sa Figeľ vrátil aj ku dňu pred 20 rokmi, prvému dňu samostatného štátu. „Bol to deň eufórie, ale aj obáv,” zaspomínal Figeľ a dodal, že nový štát musel čeliť viacerým hrozbám, politickým i ekonomickým. „Slovensko však dokázalo vlastnými silami, že nebude a nechce byť izolované, autokratické a vodcovské, ale demokratické a proeurópske a takisto atraktívne nielen pre investorov, ale aj pre vlastných občanov.” Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo k tomu dodal, že predchádzajúcich dvadsať rokov vyjadrili Slováci jasnú vôľu po slobode a demokracii a to, že sa postavia proti akýmkoľvek snahám, ktoré by tieto hodnoty chceli zničiť. „To je najsilnejšie posolstvo z tých minulých dvadsať rokov smerom k budúcnosti.” Za veľmi dôležité Frešo označil aj to, že Slováci sú po dvadsiatich rokoch existencie štátu hrdí na to, že sú občanmi Slovenskej republiky. „Tá republika sa opiera o to, čo majú ľudia vo svojom srdci.”

Rozdelenie ČSFR bolo nevyhnutné, zhodli sa premiéri SR a ČR

1. januára 2013 - (tasr)

Rozdelenie spoločného československého štátu pred 20 rokmi bolo nevyhnutným riešením vtedajšej napätej situácie, ktorá už bola neudržateľná. Zhodli sa na tom v dnešnom špeciálnom vydaní diskusnej relácie Otázky Václava Moravce, vysielanom z vily Tugendhat v Brne, premiéri SR a ČR Robert Fico a Petr Nečas. „Som presvedčený, že ten krok bol pred 20 rokmi správny a dokonca jediný možný. Bolo dobré, že sa vtedy politické reprezentácie dohodli na tomto kroku,” vyhlásil Nečas. Prípadné referendum o rozdelení by podľa neho nič pozitívne neprinieslo a keby sa uskutočnilo, mohlo viesť skôr k predĺženiu politickej krízy a vyhroteniu vzťahov medzi oboma národmi. „Potvrdzujem slová pána premiéra, bola určitá miera spoločenskej objednávky na určité riešenie, ten stav bol neudržateľný. Ja som to tak pociťoval,” doplnil Fico s tým, že za uplynulých 20 rokov sa SR a ČR napriek rozdeleniu veľmi priblížili, a to aj vďaka spoločnému členstvu v európskych a severoatlantických štruktúrach. V tejto súvislosti vyzdvihol veľmi dobré a korektné vzťahy medzi oboma krajinami. „Bez ohľadu na to, kto je premiérom alebo premiérkou na slovenskej alebo českej strane, boli sme svedkami vynikajúcich osobných vzťahov. Často sú to politici, ktorí stoja na iných stranách politických barikád, ale zodpovedá to kvalite vzťahov medzi jednotlivými krajinami,” zdôraznil slovenský premiér. Jeho slová potvrdil aj Nečas. „Bez ohľadu na konkrétne stranícke zafarbenie jednotlivých vlád a osoby konkrétnych premiérov, vzťahy sú veľmi dobré a dnes môžeme obaja spokojne konštatovať, že aj keď je na Slovensku ľavicová vláda a v ČR pravicová, vzťahy sú veľmi korektné,” dodal. Fico aj Nečas sa zhodli na tom, že existuje množstvo oblastí, v ktorých môžu krajiny výhodne spolupracovať. Ide napríklad o zahraničnú politiku, obranu, energetiku či rôzne ekonomické projekty ako vznik spoločného nákladného železničného prepravcu.

Otázka kandidatúry na prezidenta nie je pre Fica momentálne zaujímava

Otázka kandidatúry v najbližších prezidentských voľbách na Slovensku v roku 2014 premiéra SR Roberta Fica v súčasnosti vôbec nezaujíma a nezaoberá sa ňou. Zopakoval to v dnešnom špeciálnom vydaní relácie Otázky Václava Moravce, v ktorej diskutoval s českým partnerom Petrom Nečasom. Funkčné obdobie súčasnej vlády konči v roku 2016, v médiách sa však často objavujú úvahy o možnej kandidatúre Fica na post hlavy štátu. „Pre mňa táto otázka vôbec nie je zaujímavá, 24 hodín denne reagujeme na také výzvy a problémy v súvislosti s krízou, že je naivné sa domnievať, že po tom všetkom príde Robert Fico večer domov, ľahne si do postele a sníva o prezidentovi,” vyhlásil šéf slovenskej exekutívy s tým, že jeho vláda získala od voličov silný mandát a Slovensko v súčasnosti potrebuje predovšetkým politickú stabilitu.

Stereotypy o Slovákoch. Názory na nás sa menia

31. decembra 2012 - (Radovan Krčmárik, Boris Latta | pravda.sk)

Chladný Angličan, punktičkársky Nemec, tučný lenivý Grék, lakomý Škót, opitý Dán, čo Čech, to muzikant... Kto by nepoznal vžité stereotypy o jednotlivých národoch? O niektorých sa ich šíri hneď niekoľko, ako napríklad o našich českých susedoch - že sú Švejkovia, paštikári, že majú zlaté ruky. Čo sa však hovorí o nás? Aké predstavy majú o Slovákoch cudzinci? Sme aj pre nich „národ holubičí”, alebo skôr hororová krajina z amerického trileru Hostel? Pokiaľ ide o stereotypy a predsudky vzťahujúce sa na celé národy, Slováci majú oproti ostatným veľkú výhodu. Tým, že je ich štát ešte mladý, nestihli si o ňom ľudia vo väčšine európskych štátov zatiaľ vytvoriť nejaké konkrétne predstavy. Často o nás ani nevedia, alebo nás poznajú iba ako súčasť Česko-Slovenska. Tak to zažil napríklad 29-ročný Francúz Ludovic Rusch, ktorý po šiestich rokoch práve odchádza zo Slovenska. „Keď som doma prvý raz povedal, kam idem, plietli si vás so Slovinskom. Ešte aj dnes si niektorí myslia, že som v Slovinsku, alebo dokonca v Česko-Slovensku. Iní mali zase obavy, či sa mi niečo nestane, pretože videli americký film Hostel, ktorý Slovensko opisoval ako nebezpečnú krajinu,” oprašuje spomienky Francúz, ktorý v Bratislave pracoval ako odborník na logistiku. Ako tvrdí, v Štrasburgu nijaké stereotypy o Slovákoch nemali, lebo o nás vlastne nič nevedeli. Akurát nás možno podceňovali. „Keď som kamarátom napísal e-maily zo Slovenska, čudovali sa, že tu máme internet,” smeje sa Rusch, ktorý si medzitým Slovákov a ich krajinu obľúbil. Ak teda v širšej Európe nie sme známi, vytvorili si o nás nejaké predsudky obyvatelia susedných krajín? Stanislava Merdinger, ktorá už roky žije vo Viedni, vraví, že aj v Rakúsku nás bežní ľudia stále „hádžu do jedného vreca so štátmi bývalého východného bloku”. Jeho hlavnými predstaviteľmi sú pre Rakúšanov Poliaci a tí sa netešia práve najlepšej povesti. Bežný predsudok voči nim je, že kradnú. Takým stereotypom čelia potom i ostatní Východoeurópania. „Mám pocit, že mnohí Rakúšania Slovákov ani nevnímajú samostatne. Vedia, že sa Česko-Slovensko rozdelilo, ale veľa z nich si stále myslí, že sme s Čechmi jeden národ, že máme spoločný jazyk. Mnohí z nich na Slovensku zatiaľ ani neboli, takže o nás nemajú žiadny obraz. Majú to dosť pomiešané,” hodnotí Merdinger. Stereotypy o Slovákoch nevedel uviesť ani starosta rakúskej obce Wolfsthal blízko slovenských hraníc Gerhard Schödinger. „Slovensko je na to ešte príliš mladé,” zdôvodňuje. V Maďarsku sa obraz našej krajiny mení k lepšiemu. Podľa dlhoročného korešpondenta slovenských a českých médií v Budapešti Gregora Martina Papucseka, sú časy, keď nás Maďari považovali za „buta tótov” (hlúpych Slovákov), už minulosťou. Dnes taký slovník používajú nanajvýš extrémisti. Papucsek upozorňuje, že kedysi si Maďari na Slovákoch liečili svoje komplexy. Správali sa k nim nadradene, opovrhovali nimi a považovali ich za chudákov. Koncom 80. rokov minulého storočia, no aj krátko po revolúcii ich označovali za „hltačov bryndzových halušiek”. V posledných rokoch však nastala výrazná zmena. „Obraz Slovenska sa zmenil. Maďari sú teraz do istej miery frustrovaní, lebo Slovensko v cudzine chvália ako úspešnú krajinu, kým Maďarsko hospodársky upadá a čelí medzinárodnej kritike. V poslednom čase som postrehol dokonca uznanie až závisť z ich strany. Vravia: Kam sme sa to dostali, keď nás už aj Slováci predbehli,” porovnáva Papucsek. Ako dodáva, Maďari majú radi aj slovenské pivo - podľa nich je vraj druhé najlepšie, hneď za českým. Celkom dobré meno majú Slováci aj u severných susedov. Tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomír Molitoris priznáva, že tam možno do 40. rokov 20. storočia panoval stereotyp Slováka - drotára, odvtedy sa však pohľad Poliakov na nás zmenil. Dnes nás údajne vnímajú ako pracovitých a veselých ľudí, ktorým závidia moderné cesty. „Vychádzajú z toho, čo vidia. Za slovenskými hranicami sú diaľnice, zatiaľ čo ich cesty sú príšerné,” naznačuje Molitoris. „Slováci sú vtipní, radi sa smejú. Väčšinou jazdia na škodovkách. Majú dobré pivo a sú pohostinní,” vymenúva slovenské prednosti 29-ročná Weronika Lach, poľská psychologička z Krakova. Jej rodina žije v obci Rabka neďaleko hraníc, takže Slovákov poznajú. Veľa ich do poľských miest prichádza za nákupmi, niektorí až do krakovskej IKEA. Poliaci podľa nej majú zase obavy jazdiť po slovenských cestách. „Musia si dávať pozor na rýchlosť, pokuty sú u vás veľmi vysoké,” hovorí mladá Poľka. Slováci sú veľmi blízki aj Ukrajincom, najmä svojou otvorenosťou, bezprostrednosťou a pohostinnosťou. Zlé skúsenosti však majú s našimi službami. Zdáme sa im tiež príliš komótni a pomalí. „Už sme pochopili, že nemá význam volať na vaše úrady pred 9. hodinou ráno. Úradníci vtedy nezdvíhajú telefón, čítajú noviny a popíjajú kávičku. Ani po tretej popoludní sa už nedá dovolať. To všetko v nás vyvoláva obdiv a údiv, ako to napriek tomu dokážete stíhať. Máte vysokú životnú úroveň,” komentuje s nádychom irónie stavebný inžinier Mykola Grycenko z ukrajinského Ľvova. Národné stereotypy medzi mladými Slovákmi a Čechmi skúmal nedávno Psychologický ústav Českej akadémie vied. Dospel k záveru, že medzi nimi neexistujú žiadne významné rozdiely, čo v prieskume potvrdila viac ako tretina Čechov a takmer štvrtina Slovákov. Všeobecne sa dá povedať, že sa portréty oboch národov podobali. Jedinou výnimkou boli názory Čechov, že Slováci sú impulzívnejší, temperamentnejší a majú silný pocit národného uvedomenia - od národnej hrdosti až k nacionalizmu. Podľa odborníkov je však vytváranie akýchkoľvek stereotypov nesprávne. „Sú to zjednodušené obrazy o skupinách, ktorými môžu byť aj národy. Ich nebezpečenstvo tkvie v paušalizácii - že na základe jednej skúsenosti pripisujeme rovnaké vlastnosti celej skupine. Podvedome i vedome sa odovzdávajú v školách a rodinách, čím si vytvárame predsudky a schémy, ktoré sú škodlivé. Stereotyp nás tak vlastne blokuje v slobodnom vnímaní,” vysvetľuje sociologička Sylvia Porubänová.

Podiel hrdých Slovákov na úspechy krajiny rastie

Pocit hrdosti na Slovensko vedia u jeho obyvateľov najviac zdvihnúť športové úspechy

31. decembra 2012 - (tasr)

Podiel hrdých občanov na úspechy Slovenskej republiky počas obdobia jej samostatnosti rastie. Podiel takýchto občanov stúpol zo 49 percent koncom roka 2010 na 60 percent koncom tohto roka. Ukázal to reprezentatívny výskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý sa realizoval v spolupráci s agentúrou Focus od 7. do 13. novembra na vzorke 1013 dospelých. V dlhodobejšej perspektíve pocit hrdosti na úspechy Slovenska kulminoval v predkrízovom období v roku 2008 (77 percent). Podľa sociologičky Zory Bútorovej sa do nárastu hrdosti na dosiahnuté úspechy Slovenska počas roka 2012 premietol vynikajúci výkon športovcov, predovšetkým hokejistov na svetovom šampionáte. “Na časť ľudí, najmä prívržencov Smeru-SD, priaznivo zapôsobila aj politická zmena po voľbách,” skonštatovala. Myslí si, že dôležitou okolnosťou môže byť aj blížiace sa výročie od vzniku samostatnej SR, ktoré má vytvárať príležitosť na povznesenie sa nad aktuálne problémy a hodnotenie celkového vývoja v dlhodobejšej perspektíve. Pocit hrdosti na úspechy Slovenska je častejší u občanov slovenskej než maďarskej národnosti, medzi vzdelanejšími ľuďmi, u podnikateľov a živnostníkov, ako aj tvorivých odborných pracovníkov na rozdiel najmä od nezamestnaných. Pohľad optikou volebných preferencií ukazuje, že hrdosť na úspechy Slovenska dosahuje nadpriemerné hodnoty u prívržencov Smeru-SD, KDH, SaS a SDKÚ-DS, mierne nadpriemerné hodnoty u prívržencov OĽaNO a podpriemerné hodnoty u prívržencov Mostu-Híd. Medzi zdrojmi hrdosti dominujú úspechy športovcov, predovšetkým hokejistov. Ďalšími zdrojmi hrdosti sú: členstvo SR v EÚ, štátna samostatnosť a životaschopnosť SR, členstvo v eurozóne, ekonomický rozvoj a reformy. Medzi piatimi zdrojmi negatívnych pocitov a hanby najčastejšie figuruje neschopnosť politických strán a politikov konať vo verejnom záujme, korupcia, klientelizmus a rozkrádanie štátu, životná úroveň a sociálne istoty, postavenie Rómov v spoločnosti a problémy spolužitia s majoritným obyvateľstvom, stav súdnictva a spravodlivosti.

Bude ďalší slovenský prezident zo zahraničia?

28. decembra 2012 - (Pavol Podolay - podolay.blog.sme.sk)

Kto nahradí Ivana Gašparoviča v kresle prezidenta? Pozorujem z cudziny, ako sa na Slovensku už dnes zúfalo hľadá kandidát do volieb na post budúceho slovenského prezidenta, ktoré budú až na jar v roku 2014. Dovoľte mi preto do tejto celospoločenskej diskusie jednu kacírsku myšlienku. Čo tak, zobrať si tu príklad z Litvy, ktorá si zvolila za prezidenta krajana žijúceho dlhé roky v demokratickej cudzine. Valdas Adamkus, ktorý bol tretí a aj piaty prezident Litovskej republiky, zvíťazil vo voľbách v roku 1998 ako americký štátny občan s litovskými koreňmi a nebol členom žiadnej strany v Litve. Prezident Adamkus, ktorý strávil značnú časť svojho života v americkom exile, musel po návrate začiatkom deväťdesiatych rokov ľudí presviedčať, že nálepka cudzinec, je voči nemu nespravodlivá. Podarilo sa mu to, bol to vynikajúci prezident svojej domoviny a v roku 2007 dostal aj ocenenie Európan roka. Možno by si Slovensko mohlo zobrať Litvu ako vzor, aby aj ten v poradí už štvrtý slovenský prezident nebol opäť bývalý člen komunistickej strany Slovenska. Tá hrozba totiž reálne existuje. Netreba menovať a určite väčšina z vás bude vedieť, kto by to mohol byť. Po dvadsiatich rokoch od vzniku samostatnej Slovenskej republiky by bol konečne čas na skutočnú zmenu. Prezident by mal byť nestranník resp. niekto, kto nie je vôbec spájaný s komunistickou stranou. Nemal by to byť politik, ale štátnik a najmä osobnosť, ktorá by vedela určiť súčasné i budúce hodnoty. Nezávislá osobnosť, ktorá by dokázala krajinu posunúť vpred a dať jej aj jasnú víziu smerovania, ktorá by dokázala úradu prezidenta založiť konečne rešpekt, patričnú úctu a zároveň vyprofilovať poslanie hlavy štátu. Reálnymi uchádzačmi o post sú ale práve tí, ktorí prichádzajú s niektorej politickej strany. Pritom by voliči na politický dôchodok určite poslali väčšinu politikov. Bude sa pri voľbách teda opakovať starý paradox? A existuje vôbec na Slovensku nezávislý nestranícky kandidát na prezidenta? Som preto toho názoru, že by Slovensko v tomto mohlo nasledovať príklad tiež jednej malej, postkomunistickej krajiny, akou Litva je. Doterajší prezidenti v celku neboli moc hodní tohto úradu a nasledujúca voľba bude pravdepodobne aj rozhodovať o zmysle prezidentského úradu pre Slovensko. Prvý prezident Kováč nikdy nebol symbolom nového štátu, ale výsledkom komplikovaného kompromisu. Vo funkcii bol politicky nevýrazný, jeho kroky určoval jeho boj o vlastného syna, kde ako štátnik udelením amnestie zlyhal a o politike sa s ním moc inteligentne rozprávať nedalo. Jeho nástupca Rudolf Schuster sa do hry dostal iba vďaka tomu, aby Mečiar nedobyl Prezidentský palác a vo funkcii potom pôsobil skôr ako predseda Východoslovenského krajského národného výboru, ktorú funkciu za starého režimu zastával. Preslávil sa podávaním pálenky drienkovica zahraničným návštevám, ktoré nechával aj kuť rýle v Medzeve. Voľba ďalšieho prezidenta bola opäť o tom menšom zle, čo je dosť príznačné pre voľby na Slovensku. Bolo treba opäť raz zabrániť Mečiara. Voľby by sa ale nemali vyhrávať proti niečomu, ale za niečo. K úradujúcemu prezidentovi, sa vzhľadom k úcte k tomuto úradu, nebudem vyjadrovať. Dovoľujem si podotknúť, že som mal tú česť všetkých slovenských prezidentov aj osobne spoznať. Prezidentská funkcia by teda nemala byť akýmsi „výslužným“ postom pre dlhoročných slovenských politikov. Slovensko by malo mať na takomto poste občianskeho kandidáta, ktorý je slovenskou politikou minimálne, alebo najlepšie, vôbec nie poznačený. A malo by sa to udiať aj za cenu toho, že by takýto kandidát prišiel zo zahraničia, ako nam to ukazuje výborný príklad Litvy. Veď aj Slováci vo svete sa napokon tiež pričinili o vznik samostatného Slovenska. Pri tejto príležitosti si dovolím poznamenať, že tento štát vôbec nezaložili nijakí dlhoroční bojovníci za štátnu samostatnosť, boli to proste technokrati moci, vrátane pána Mečiara, ktorých k tomu donútili vtedajšie okolnosti. Viacerí, ktorí boli dokonca proti vzniku samostatnej republiky, v nej neskôr zastávali a dnes aj zastávajú významné funkcie. Aká to irónia osudu. Podľa Ústavy SR môže kandidáta na hlavu štátu navrhnúť minimálne 15 poslancov NR SR alebo 15.000 občanov formou petície. Kandidát musí mať minimálne 40 rokov. Od Ľudovej platformy (SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd) sa teraz očakáva, že predloží spoločného kandidáta. SaS predloží asi vlastného kandidáta a v súvislosti s OĽaNO sa spomenulo už aj meno odvolaného arcibiskupa Bezáka. Kandidatúru ohlásil finančník Andrej Kiska a bývalý predseda KDH a expremiér Ján Čarnogurský. Najnovšie sa objavilo aj meno poslancov KDH Procházku a Hrušovského. Pani expremiérka Radičová, ktorá by mala pravdepodobne celkom dobrú šancu vo voľbách, kandidatúru odmietla. A kto potom vyhrá voľby, keď sa opozícia nezjednotí? Možete si to ľahko domyslieť. Tu by mohla prejaviť jedna strana pri návrhu prezidentského kandidáta (samozrejme aj dámy) konečne aj (novú) odvahu. Určite by to celej slovenskej spoločnosti bolo len na prospech, keby na tom poste bol konečne človek nezaťažený slovenskou politikou, s charizmou, ktorému by ľudia verili, ktorý má zdravé názory a nebojí sa povedať pravdu. Osobností s takýmto štátnickým rozmerom na Slovensku žiaľ asi nie je veľa a tie ktoré by prichádzali v úvahu nemajú záujem o kandidatúru. Ďalším problémom je aj tá skutočnosť, že je tam prakticky každý nejakým spôsobom zapletený do, nazvem to „vrkoča súčasnej slovenskej spoločnosti”. Preto by nebolo od veci rozhliadnuť sa aj po celom slovenskom svete, veď tam žije okolo jedného milióna krajanov a o vhodné osobnosti tam nie je núdza. Úradu prezidenta republiky na Slovensku chýba totiž nielen tradícia, ale aj rešpekt. Nový slovenský prezident bude mať preto možno poslednú šancu, ako dať tomuto úradu skutočný zmysel. A to by sa malo využiť. Slovensko by si preto už nemalo dovoliť voľbu nevýrazného, alebo dokonca straníckeho prezidenta a nebodaj zaťaženého aj komunistickou minulosťou. Prezident republiky by mal byť predovšetkým štátnik a nie politik. Väčšina občanov si pravdepodobne aj želá konečne jedného nadstraníckeho prezidenta svetového formátu. Tak by bolo načase voličom takú osobnosť aj ponúknuť. Je potrebné nabrať len odvahu na takýto krok. Slovensko by si už konečne zaslúžilo mať v Grassalkovičovom paláci rozhľadeného, inteligentného, čestného človeka a zároveň aj hrdého Slováka, hoci aj zo zahraničia.

Slováci na internete hľadali počas roka lásku aj Matoviča

31. decembra 2012 - (tasr)

Ako zbaliť babu a čo je to láska. Aj to sú otázky, na ktoré Slováci v priebehu roka 2012 hľadali odpovede na internete. Vyplýva to zo štatistiky vyhľadávača Google, ktorý vypracoval niekoľko rebríčkov na základe 1,2 trilióna vyhľadávaní v 146 rôznych jazykoch. Výsledky naznačujú, že Slovákov počas uplynulých 12 mesiacov trápila najmä láska, zdravie a financie. Vo virtuálnej sieti sa pokúšali zistiť, ako sa správne bozkávať alebo ako otehotnieť, či to, ako prestať fajčiť a začať podnikať. Nadpriemerný počet Slovákov v tomto roku tiež hľadal návod, ako si uviazať kravatu. Hoci bol v tomto roku zaznamenaný zvýšený záujem o parlamentné voľby, po ktorých došlo k zmene moci, v rebríčku vyhľadávaných politikov dominovali opoziční poslanci. Najhľadanejším bol líder hnutia OĽaNO Igor Matovič, nasledovaný ministrom financií Petrom Kažimírom a Luciou Nicholsonovou (SaS). Medzi celebritami sa darilo najmä Majkovi Spiritovi či Egovi, no medzi nich sa do prvej trojky vtesnal cyklista Peter Sagan. Ten kraľoval v rebríčku najhľadanejších športovcov pred tenistkami Dominikou Cibulkovou a Danielou Hantuchovou. Spomedzi médií hľadali Slováci v roku 2012 najčastejšie weby Topky, SME a Nový Čas.

V roku 2013 prezident Gašparovič ako prvé navštívi Maďarsko

26. decembra 2012 - (tasr)

Prezident SR Ivan Gašparovič odcestuje na svoju prvú zahraničnú cestu v budúcom roku do Maďarska. Do Budapešti zavíta vo februári po deviatich rokoch na pozvanie svojho maďarského partnera Jánosa Ádera. Uviedol to v rozhovore pre TASR. Predpokladá sa, že maďarská strana otvorí aj sporné témy, ktoré sú medzi SR a Maďarskom. Premiér Viktor Orbán, ako aj ďalší politickí predstavitelia už niekoľkokrát verejne deklarovali, že na budúci rok chcú riešiť aj nevyriešené problémy, ktoré zaťažujú obe krajiny. Jedným z nich je udeľovanie dvojakého občianstva. Reakciou SR na maďarský zákon bola novela zákona o štátnom občianstve, na základe ktorej ľudia, ktorí dobrovoľne požiadajú o cudzie občianstvo, automaticky prídu o slovenské. Prezident ani jednu právnu normu nepovažuje za dobrú, avšak myslí si, že by sme našu mali zmeniť až po tom, ako to urobí Budapešť. „Tu je potrebné iba jedno, aby Maďari zrušili svoj a my svoj zákon, pretože dovtedy fungovalo normálne dvojaké občianstvo,” podčiarkol s tým, že maďarský zákon v jeho súčasnej podobe zasahuje do slovenskej legislatívy. „To nemôžeme pripustiť, preto jediné správne rozumné rozhodnutie je obidva zákony zrušiť, aby nastal normalizovaný stav,” nazdáva sa. Ako poznamenal, s Maďarmi nás spája dlhá história. V súčasnosti spolupôsobíme ako členovia Európskej únie, NATO a Vyšehradskej štvorky. „Spolupracuje z hľadiska ekonomiky, zahraničných politík. Z tohto pohľadu je normálne, že hľadáme spoločné východiská,” poznamenala hlava štátu. To, že sa otvárajú sporné otázky z histórie nepovažuje za šťastné riešenie. „Nielen že to narúša dobré vzťahy, ale nerobí to dobrú krv ani v rámci EÚ. To sú problémy, ktoré sú už dávno za nami,” konštatoval. Podľa neho by sa mali prenechať historikom a zbytočne ich nepolitizovať. „Nehľadajme v súčasnosti krivdy, ktoré možno boli u jednotlivca, čo ale neznamená, že v globále neriešili situáciu, ktorú v tom čase bolo potrebné vyriešiť,” uzavrel Gašparovič. Obaja najvyšší ústavní činitelia sa spolu už raz stretli. Bolo to 24. septembra na pôde Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Išlo o prvú oficiálnu schôdzku od nástupu Ádera do funkcie v máji tohto roka. Gašparovič vyjadril presvedčenie, že vo februári nadviažu na tento pozitívny rozhovor.

Prezident: Zahraničné cesty nie sú o večerách a potriasaní rúk

4. januára 2013 - (tasr)

Prezident SR Ivan Gašparovič vyvracia niektoré názory o tom, že zahraničné návštevy majú čisto zdvorilostný účel. „Niekto si predstavuje, že si na nich iba potrasieme ruky, porozprávame sa a navečeriame. Nie je to tak - majú stanovený program a sú dané oblasti, o ktorých je potrebné hovoriť a kde je potrebné hľadať vzájomnú alebo jednostrannú podporu,” priblížil v rozhovore pre TASR. Ako dodal, chodí na ne tiež množstvo podnikateľov, pričom takmer pri každej z nich sa uskutoční ekonomické fórum, vďaka ktorému sa získajú nové kontakty a uzatvoria dôležité obchodné kontrakty. Zároveň sa na nich podpisujú štátne zmluvy. Prezident odcestuje na svoju prvú zahraničnú cestu v roku 2013 do Budapešti, kam ho pozval jeho maďarský partner János Áder. Ešte predtým príde na Slovensko srbský prezident Tomislav Nikolič. Na rozlúčkovú návštevu pred svojím odchodom z funkcie pricestuje najvyšší predstaviteľ Českej republiky Václav Klaus. Gašparovič predpokladá, že francúzsky prezident Francois Hollande zavíta do SR začiatkom druhej polovice tohto roka. Od vzniku Slovenska tak nespravil ani jeden jeho predchodca. „Mám prísľub, že by sa to malo zrealizovať, naša diplomacia na tom pracuje,” avizoval. Socialista Francois Mitterrand bol na Slovensku v roku 1988 ešte za éry bývalého Československa. Slovenský prezident je rád, že v roku 2013, keď si SR pripomína 20. výročie svojej samostatnosti, sa na našom území uskutoční summit neformálneho združenia Stredoeurópskej iniciatívy (SEI). Vznikla v roku 1989 ako medzivládne fórum pre politickú, ekonomickú a kultúrnu spoluprácu medzi jej členskými krajinami. Jej hlavným cieľom bolo pomôcť krajinám strednej a východnej Európy v procese približovania k Európskej únii. Ako uvádza internetová stránka slovenského rezortu diplomacie, po rozšírení únie v roku 2004 sa začala prioritne orientovať na krajiny západného Balkánu a východnej Európy. SEI od augusta 2006 zahŕňa 18 štátov - Albánsko, Bielorusko, Bosnu a Hercegovinu, Bulharsko, Českú republiku, Čiernu Horu, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenskú republiku, Slovinsko, Srbsko, Taliansko a Ukrajinu.

V lete začne premávať kompa medzi Gabčíkovom a Dunaremete

26. decembra 2012 - (tasr)

Po dlhých rokoch plánovania a príprav výstavba turistickej kompy na Dunaji medzi Gabčíkovom a maďarským Dunaremete „nabrala na otáčkach”. Na slovenskej strane je už postavená budova čakárne, dokončila sa výstavba prístupovej cesty aj s dopravnými značkami, avšak maďarský partner v realizácii zaostáva. „Myslím si, že do plánovaného termínu, do leta, aj Maďari dokončia výstavbu. Podľa mojich informácií boli tam určité problémy s verejným obstarávaním, ale stavebné práce sa už začali. Údajne je hotová aj cesta z kúpeľnej obce Lipót do Dunaremete, priblížil starosta Gabčíkova Iván Fenes s tým, že práce na ľavej strane starého koryta Dunaja na Slovensku sú v pokročilejšom štádiu. Ako uviedol, je presvedčený, že kompa bude v lete funkčná. „U nás sa pracuje v súčasnosti na prístavisku, tieto úkony sa dajú realizovať aj v zimnom období. Na jar ostáva ešte bagrovanie koryta rieky,” konštatoval starosta. Dodal, že monitoring je už hotový, po vyhodnotení sa určí postup prác. Podľa projektu schváleného Európskou úniou samotnú kompu, ktorá je už vyhotovená, zabezpečí a jej prevádzku financuje Maďarsko. „Pre nás je to výhodné, lebo náklady budú platiť susedia,” vysvetlil Fenes a pripomenul, že prevádzkové náklady bude dotovať maďarská vláda. „Na údržbu plavebnej dráhy kompy v europrojekte nie sú vyčlenené finančné prostriedky. Sú pravidlá, ktoré musíme dodržať. Myslím si, že to už v rámci spolupráce so Slovenským vodohospodárskym podnikom dotiahneme,” uzavrel starosta Gabčíkova.

Pred desiatimi rokmi zomrel Július Satinský

Nielen divadelníci či literáti a filmári si 29. decembra spomenuli na deň, kedy nás opustil humorista, dramatik, prozaik, fejtonista a herec Július Satinský: http://www.webnoviny.sk/kultura/pred-desiatimi-rokmi-zomrel-herec-juliu/602608-clanok.html - So Satinským nás bavil svet - Ako spomínajú na Jula Satinského kamaráti a kolegovia: http://kultura.sme.sk/c/6649656/so-satinskym-nas-bavil-svet.html

Biskup Haľko zavítal medzi veriacich v Mlynkoch

27. decembra 2012 - (tk kbs)

26. decembra 2012 na sviatok prvého mučeníka svätého Štefana zavítal medzi veriacich strediska slovenskej menšiny v Maďarsku Mlynky (Pilisszentkereszt) bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko, predseda Rady Konferencie biskupov Slovenska pre Slovákov v zahraničí. V Kostole svätého Kríža celebroval slávnostnú svätú omšu spolu s miestnym farárom Zoltánom Szalaym. Vo svojej homílii vyzdvihol vzácnosť tohoročných Vianoc prežívaných v rámci Roku viery, ktoré môžu byť impulzom k prehĺbeniu viery v Ježiša Krista, nášho Spasiteľa a Vykupiteľa. Biskup Haľka povedal: „Všetkým prajem živý betlehem, lebo Ježiš sľúbil, že kde sa ľudia zídu v jeho mene, teda v duchu lásky a sebadarovania, tam je aj on medzi nimi”. Po svätej omši sa biskup Haľko v starom Slovenskom dome Mlynčanov stretol s veriacimi, aby im priblížil podstatu jubilea príchodu svätých solúnskych vierozvestov Cyrila a Metoda. Napokon si prehliadol aj nový Slovenský dom - Stredisko pilíšskych Slovákov.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/157-kultura3-kultura3/918-vianoce-v-mlynkoch-s-p-biskupom-j-hakom

Fotogaléria: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.354945044604478.78118.147596498672668&;type=3

Vianočné sviatky majú na Slovensku rôzne mená

Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov. Oficiálne sa tento deň a večer pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál nazýva Štedrý. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku.

Sviatky v zahraničí sú iné ako doma

25. decembra 2012 - (tasr)

Držať sa domácich vianočných zvykov nie je jednoduché pre množstvo Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Napríklad pri príprave tradičných jedál musia potrebné ingrediencie hľadať alebo experimentovať s inými, ktoré by ich nahradili. “Napríklad kúpiť dobrú klobásu do kapustnice je takmer nemožné. Tu pomôžu maďarské obchody. Na kyslú kapustu sa treba vybrať do poľského obchodu a kapra si človek musí chytiť sám, pretože táto ryba tu nie je vôbec obľúbená,” tvrdí Igor z amerického Chicaga. Zemiakový šalát najľahšie získa tak, že si ho kúpi v českej reštaurácii. “Myslím, že Slováci v USA sa snažia udržiavať svoje tradície a za odmenu niektorí slávia hneď dvoje Vianoce. Po štedrej večeri 24. decembra ich navštívi Ježiško s darčekmi a v tesnom odstupe sa pripojí aj Santa Klaus v nasledovné ráno. Ten prichádza komínom,” dodáva Igor. Niektorí Slováci podľa neho preferujú americky štýl večere, tá sa podobá na jedlo, ktoré sa podáva na Deň vďakyvzdania. Nemôže teda chýbať moriak, šunka, zemiaková kaša, jablkový koláč, vaječný koňak, pripadne lefse, čo je v podstate podľa Igora lokša. Martin z Bratislavy žije vo Fínsku štyri roky, v Helsinkách však trávi Vianoce s rodinou prvý raz. “Takže tento rok budeme mať prvýkrát tradičné fínske Vianoce, bez kapustnice a kapra. Kapustnicu sme robili pred Vianocami, všetky ingrediencie tu bez problémov dostať okrem dobrej klobásky, ktorú sme nahradili chorizo klobásou,” povedal. Vianočné sviatky vo Fínsku sa podľa neho veľmi nelíšia od slovenských, prežívajú sa v kruhu rodiny. “Najväčší rozdiel je v tom že namiesto Ježiška nosí darčeky Joulupukki, ktorý žije v Laponsku.” Inak vyzerá aj štedrovečerný stôl, na ktorom sa nájde pečená bravčová šunka s mrkvovo-zemiakovým pyré, soté z losa, studený údený losos, rôzne šaláty a koláče a tradičný teplý nápoj glögi. Ešte pred otváraním darčekov sa ide do vianočnej sauny. “K nej neoddeliteľne patria sviečky a z brezových haluzí upletená vasta, ktorou sa každý jemne alebo menej jemne bije na prekrvenie organizmu,” dodal Martin. Silvia žije prechodne v Chile, žiadny sneh tam teraz nie, pretože v Južnej Amerike je leto. Vianočné pečenie jej skomplikoval fakt, že v tamojších obchodoch nenašla všetky potrebné ingrediencie. Medovníky problémom neboli, no lineckých koliesok sa jej rodina musela vzdať. “Nenašla som na ne vykrajovač a ani dobrý lekvár,” povedala.

P. Privalinec: Národné témy a nové východiská pre juh Slovenska

Južné Slovensko tvorí z kulturologického pohľadu oblasť národnostne zmiešaného obyvateľstva. Každý takto zmiešaný okres tvoria obce s rôznym podielom slovenského obyvateľstva. Niekde s významnou slovenskou väčšinou, inde ide o menej početnú skupinu obyvateľstva. Podľa týchto kritérií chápeme južné Slovensko ako oblasť národnostne zmiešaného obyvateľstva 18-tich okresov, ktoré obýva takmer 1,8 milióna obyvateľov. Z nich je 75% obyvateľov slovenskej národnosti. Iba v dvoch okresoch netvoria Slováci väčšinu a to v dunajskostredskom a komárňanskom okrese. Taktiež v týchto okresných mestách nežijú Slováci vo väčšine. Z hľadiska ochrany štátnych a národných záujmov, ochrany a rozvíjania jazykovej, národnej a kultúrnej identity Slovákov je takto charakterizovaná a pomenovaná oblasť južného Slovenska dôležitá pre uskutočňovanie štátnej národnej politiky. Tá sa po voľbách do NR SR v tomto roku a nástupe štátnej reprezentácie zo strany Smer-SD nerealizuje. Diskriminácia Slovákov na južnom Slovensku sa nezastavila, ba naopak pokračuje. Priestor, kde dochádza k jej najintenzívnejším prejavom je jazyková, samosprávna, vzdelávacia a mediálna oblasť. Cieľom i tejto konferencie je, aby sa Slovenskom šírili informácie o skutočnom postavení Slovákov na južnom Slovensku. Nezabúdame i na východiská.

Vzťahy s Maďarmi sú lepšie, lebo vo vláde nie je SNS

23. decembra 2012 - (sita)

Slovensko-maďarské vzťahy sú lepšie dnes než za prvej vlády Roberta Fica aj preto, lebo vo vláde už nie je Slovenská národná strana (SNS), tvrdí šéf našej diplomacie Miroslav Lajčák. „Vo vládnej koalícii nie je SNS, ktorej prítomnosť slúžila Maďarsku ako ospravedlnenie pre čokoľvek,” povedal minister zahraničia v rozhovore pre agentúru SITA. Imidž národniarov v Európskej únii je podľa Lajčáka taký zlý, že sa pod neho dalo schovať čokoľvek. Oba štáty dnes navyše podľa ministra zdôrazňujú, že bolo chybou zužovať veľmi široké slovensko-maďarské vzťahy len na tie otázky, kde máme odlišné názory. „Som rád, že v tomto funkčnom období sú tie vzťahy prezentované tak, aké sú v skutočnosti. Nik neskrýva, že sú témy, kde máme odlišné názory, ale diskutujeme o tom ako dvaja susedia a partneri,” doplnil. Lajčák verí, že už počas tohto volebného obdobia by mohlo dôjsť k dohode oboch krajín o implementácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z roku 1997, ktorý vtedy rozhodol v spore o vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros. Pätnásť rokov starý rozsudok dodnes nebol implementovaný, oba štáty si ho totiž vykladajú rozdielne. „Ale áno, my sme o tom s mojím kolegom Martonyim (minister zahraničných vecí Maďarska, pozn. red.) hovorili. Naši experti sa pripravujú na stretnutie. Všetko sa dá posunúť, ak to riešime štandardným spôsobom, bilaterálnymi rokovaniami diplomatov a odborníkov,” priblížil minister. Podstatné však podľa neho je neriešiť problémy výkrikmi do médií. „Dôležité je, aby sme medzi sebou diskutovali a hľadali riešenie prijateľné pre obe strany,” Minister tiež potvrdil, že právni slovenskí i maďarskí experti rokujú aj o probléme štátneho občianstva. „Majú jasné zadanie, aby sa snažili ponúknuť možné právne riešenia,” podotkol Lajčák. Súčasné znenie slovenského zákona o občianstve umožňuje stratu štátnej príslušnosti. Zákon presadila v roku 2010 dosluhujúca vláda Roberta Fica ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve. Ten totiž umožnil, aby občianstvo Maďarska získali všetci ľudia, ktorých predkovia žili v Uhorsku a ovládajú maďarčinu.

Ako zabrániť odtrhnutiu južného Slovenska?

Podľa výsledkov sčítania obyvateľov v roku 2011 žilo v Slovenskej republike približne 8,5 % obyvateľov maďarskej národnosti, sústredených v drvivej väčšine v južných častiach Slovenska, pri hranici s Maďarskou republikou. Občas sa stretávam s názorom, že títo obyvatelia majú tendenciu “sa odtrhnúť”, teda síce nie otvorene, ale skryto, kdesi vo svojej mysli netúžia po ničom inom, len aby územie, ktoré obývajú prešlo pod správu susedného Maďarska. Ja síce nežijem v oblasti obývanej maďarskou menšinou a možno práve preto som občas takéto názory počul. Pretože poznám dosť ľudí maďarskej národnosti, ale z nich takúto “túžbu” nevyjadril nik...

Dobrovoľníci z V4 obnovili ďalšie vojnové cintoríny na severovýchode Slovenska

23. decembra 2012 - (tasr)

Rekonštrukciou schátraných cintorínov z čias prvej svetovej vojny, získavaním nových poznatkov o tomto vojnovom konflikte na území severovýchodného Slovenska a organizovaním rôznych podujatí pre verejnosť sa v uplynulých mesiacoch tohto roka zaoberali členovia Kubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy. Ich dobrovoľnícka činnosť v sezóne 2012 mala už tradične aj medzinárodný charakter. Pri obnove pietnych miest či štúdiu archívnych dokumentov spolupracovali, podobne ako v uplynulých rokoch, s priaznivcami vojenskej histórie z krajín V4, ale i Rakúska. Prvé vojnové cintoríny zrekonštruovali v tomto roku členovia KVH Beskydy už v apríli, a to nad obcou Výrava v okrese Medzilaborce. Dobrovoľníci ich prepojili spolu s územím obce zároveň novým náučným chodníkom. „Turistom ponúka zaujímavú trasu - krásy karpatskej prírody, no predovšetkým prechádzku po miestach, kde prebiehali pred takmer 100 rokmi ťažké boje,” povedal pre TASR predseda KVH Beskydy Martin Drobňák. Ako dodal, členovia klubu sa následne podieľali na oprave najväčšieho cintorína z čias prvej svetovej vojny, ktorý je situovaný v obci Veľkrop v Stropkovskom okrese. „Počas júna sa tam uskutočnila veľká brigáda dobrovoľníkov z krajín V4. Na obnove tohto pietneho miesta pracovalo vyše 30 ľudí z Čiech, zo Slovenska, z Poľska a Maďarska. Práce prebiehali od leta až do jesene,” doplnil Drobňák. Klub stihol podľa jeho slov dokončiť v tomto roku i výstavbu pamätníka na vojnovom cintoríne v Becherove v okrese Bardejov. Jeho vybudovanie je súčasťou komplexnej obnovy cintorína, ktorá bude zavŕšená v roku 2013. Aj pri revitalizácii tohto pietneho miesta, financovanej rakúskym Čiernym krížom, asistovali dobrovoľníci z celej V4. Drobňák ďalej uviedol, že KVH obnovila v uplynulých mesiacoch s pomocou externých zdrojov zároveň vojnové cintoríny pri Snine, obci Kružlová v okrese Svidník a Zbudskej Belej v Medzilaboreckom okrese. Okrem štúdia archívnych dokumentov a praktickej obnovy pietnych miest zorganizoval klub v tomto roku zároveň exkurziu pre novinárov po zrekonštruovaných cintorínoch a unikátnu ukážku bojov z čias prvej svetovej vojny pri obci Nižná Polianka. „Snažili sme sa pútavou formou priblížiť udalosti tohto konfliktu a adekvátne sa pripraviť na program nadchádzajúceho 100. výročia bojov prvej svetovej vojny v Karpatoch,” podotkol Drobňák. Jednou z ambícií dobrovoľníkov z KVH Beskydy pre budúce obdobie je okrem pokračujúcej obnovy pietnych miest zriadenie muzeálneho komplexu v prírode, a to v blízkosti bojiska a obnovených cintorínov nad obcou Výrava. Stála expozícia má nadväzovať na nedávno vybudovaný náučný chodník, ale predovšetkým na udalosti Veľkonočnej bitky v Karpatoch. „Muzeálna expozícia takéhoto zamerania na Slovensku chýba. S jej vybudovaním bude súvisieť aj zrekonštruovanie miestnych zákopových línii,” uzavrel predseda KVH Beskydy.

Slovenské Ďarmoty: Z jednej colnice je dom obchodu a služieb, v druhej má byť motel

20. decembra 2012 - (tasr)

Niekoľko prevádzok služieb a obchodu vzniklo za uplynulý rok v jednom z objektov starej colnice v obci Slovenské Ďarmoty na hranici s Maďarskom v okrese Veľký Krtíš. Dva objekty získala nakoniec po niekoľkých neúspešných ponukách darom obec, ktorá ich asi po roku predala miestnym podnikateľom. Na colnici, ktorá bola ešte pred pár rokmi rušným miestom hraničných kontrol, sa tak naďalej schádzajú ľudia z oboch krajín, aby si niečo kúpili. „Sú tam zatiaľ štyri prevádzky. Aktuálne tam majiteľ predáva stromčeky a pyrotechniku, ale je tam aj predajňa športových potrieb a tiež zmenáreň,” povedala TASR starostka Denisa Árvayová. Aj druhý, starší objekt je už v rukách súkromníka. Budova je však v dezolátnom stave. Podľa starostky v súčasnosti už beží stavebné konanie. Majiteľ by ju chcel totiž prestavať na motel s reštauračnými službami. Celý areál bývalej colnice v Slovenských Ďarmotách je rozľahlý, má rozlohu približne 15.000 m2.

Podľa predsedu SNS by bol Bezák dobrým kandidátom na prezidenta

Bývalý trnavský arcibiskup Róbert Bezák by bol dobrým kandidátom na post prezidenta Slovenskej republiky. V on-line rozhovore pre portál topky.sk to povedal predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko. “Ako právnik viem, že cirkevné právo je veľmi zložité. Nemám dostatočné informácie o spore pána Bezáka. Videl som však jeho televízne vystúpenia. Jeho názory oslovujú ľudí,” povedal. - Danko neobišiel ani tradičnú tému SNS, ktorou sú slovensko-maďarské vzťahy. “Je nesporné, že Bugár svojou falošnou politikou ‘raz k Dzurindovi, raz k Ficovi’, získal nadštandardné postavenie maďarskej menšiny. Je načase pýtať sa Orbána, aký je jeho názor na Gabčíkovo, či rešpektuje Trianon a prečo rozdáva maďarské pasy našim občanom. Toto všetko však musí prebiehať kultivovane a hrdo. Falošné potľapkávanie predsedov vlád na futbale nevyrieši predmetné otázky, a tým pádom sa nedokážu ani niektoré traumy z minulosti vyriešiť. Sme tu, sme susedia, máme veľa spoločných historických medzníkov, ale nemali by sme sa tváriť, že nie sú veci, ktoré musíme prediskutovať. Zdôrazňujem však, že slušne, kultivovane, ale hlavne hrdo a partnersky,” uzavrel Danko.

Prijatie Trianonskej mierovej zmluvy v dobovom slovenskom denníku

Trianonskou mierovou zmluvou sa riešili hranice maďarského štátu, ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko - Uhorska po prvej svetovej vojne. Podpísaná bola 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku a išlo o deklaratórnu zmluvu, hranice v tej podobe, ako ich opisovala (až na menšie výnimky), totiž stanovila už Najvyššia rada Spojencov vo svojom uznesení z 12. júna 1919. Boli potvrdené hranice Maďarska s Rakúskom, Česko-Slovenskom, Rumunskom a Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov (Juhosláviou). Maďarsko zároveň definitívne uznalo úplnú nezávislosť Česko-Slovenska, vrátane Podkarpatskej Rusi a vzdalo sa všetkých nárokov na územia mimo určených maďarsko - česko - slovenských hraníc. Slovenský denník, tlačový orgán slovenských agrárnikov, písal o jej prijatí takto:

http://rohar.blog.sme.sk/c/317359/Prijatie-Trianonskej-mierovej-zmluvy-v-dobovom-slovenskom-denniku.html

V rómskom jazyku nerokuje na Slovensku žiadne obecné zastupiteľstvo

19. decembra 2012 - (tasr)

Obce zabezpečujú používanie jazykov národnostných menšín väčšinou prostredníctvom svojich zamestnancov. V rusínskych obciach ovláda jazyk tejto národnostnej menšiny až 96 percent zamestnancov, v prípade maďarčiny je to 88,2 percent zamestnancov. Rómštinu ovláda 26,3 percent a ukrajinský jazyk 80 percent zamestnancov. V prípade nemeckej menšiny obec Kunešov má iba jedného zamestnanca, ktorý hovorí po nemecky. Vyplýva to z prieskumu o stave používania jazykov národnostných menšín v oblasti územnej samosprávy k 1. júlu minulého roka. Dotazník dostalo všetkých 656 obcí, kde sa používa jazyk národnostnej menšiny. Z nich je 512 s maďarským, 68 s rusínskym, 57 s rómskym, 18 s ukrajinským a jedna s nemeckým obyvateľstvom. Výsledky prieskumu sú súčasťou správy, ktorú dnes zobrala vláda na vedomie. Používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnej agende umožnil zákon až od 1. júla 2011. Na začiatku tohto obdobia osem percent obcí s maďarskou národnostnou menšinou používalo maďarský jazyk v celej úradnej agende a 19,7 percent čiastočne. V prípade ostatných národnostných menšín je tento pomer slabší - v celej úradnej agende vôbec nepoužívali jazyk národnostnej menšiny a čiastočne používali rusínsky a rómsky jazyk po jednej obci. Rokovanie obecných zastupiteľstiev sa môže viesť v menšinovom jazyku, v slovenčine alebo kombinovane. V 32,4 percentách obcí s maďarskou menšinou rokuje zastupiteľstvo v maďarčine, 28,5 percent obcí v slovenčine a v 32,8 percentách obcí sa používajú oba jazyky. V prípade rusínskych obcí 42,6 percent zastupiteľstiev rokuje v rusínskom jazyku, 17,6 percent v štátnom jazyku a 17,7 percent v oboch. „Nemáme údaje o tom, že by sa rómsky jazyk v niektorej obci na Slovensku používal ako rokovací jazyk, 70 percent obecných zastupiteľstiev rokuje v slovenskom jazyku a iba v jednej obci sa používa rómsky jazyk spolu so slovenským,” konštatuje sa v správe. Ukrajinčinu na tento účel využíva 38,9 percent obcí s ukrajinskou menšinou, slovenčinu 22,2 percent a oba jazyky iba jedno percento. Nemecký jazyk sa ako rokovací jazyk obce nepoužíva. Na Slovensku sa za jazyk menšiny považuje bulharský, český chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk.

O korunnom svedkovi proti Csatárymu úrady nevedia

19. decembra 2012 - (tasr)

Košická krajská prokuratúra ani polícia nevedia o „korunnom” svedkovi, ktorého spomínajú maďarské médiá v súvislosti s prípadom Lászlóa Csatáryho podozrivého z vojnových zločinov z obdobia druhej svetovej vojny. Krajská prokuratúra v Košiciach podľa jej hovorcu Milana Filička poskytla maďarskej prokuratúre v septembri právnu pomoc ohľadom skutkov, ku ktorým malo dôjsť v roku 1944. „V septembri sme im poslali, čo chceli. Nič o takomto korunnom svedkovi neviem,” povedal Filičko dnes pre TASR. Slovenská polícia v súvislosti s Csatárym vedie vyšetrovanie trestnej veci zločinu vojnového bezprávia, ktoré naďalej pokračuje. „Vyšetrovateľ zabezpečuje rôzne materiály z dobových zdrojov z archívov v Košiciach a podobne, ktoré následne vyhodnocuje. Obvinenie doposiaľ nebolo vznesené voči žiadnej osobe. V tejto súvislosti nedisponujeme informáciami o korunnom svedkovi,” reagovala pre TASR košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová. Prípad, ktorý rieši košická polícia, sa týka uväznenia 17-ročného Košičana v januári 1945, ktorého násilím deportovali na nútené práce do Nemecka. Maďarská polícia zadržala 97-ročného Csatáryho 18. júla, budínsky ústredný súd v ten istý deň nariadil domácu väzbu podozrivého. V tej bude až do februára budúceho roka. Csatáry podľa Centra Simona Wiesenthala (SWC) zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili. Čelí aj obvineniu z napomáhania pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997. Maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió v utorok uviedla, že slovenská polícia našla korunného svedka, ktorý prežil košické deportácie z roku 1944 a môže mať presné informácie o vtedajšom pôsobení Csatáryho.

Miera nezamestnanosti v Maďarsku do konca novembra vzrástla na 10,6 %

4. januára 2013 - (tasr)

Miera nezamestnanosti v Maďarsku podľa očakávania za tri mesiace do konca novembra 2012 mierne vzrástla na 10,6 % z 10,5 % v období august - október. Informovala o tom agentúra RTTNews s odvolaním sa na údaje, ktoré dnes zverejnil štatistický úrad v Budapešti. Vývoj nezamestnanosti v susednej krajine sa zhoduje s odhadmi analytikov, ktorí takýto výsledok predpovedali. Zo štatistík ďalej vyplýva, že na konci novembra bolo v Maďarsku 468.000 nezamestnaných, čo je medziročne o 1,6 % viac. Z toho 48 % nezamestnaných bolo bez práce už viac ako rok. V priemere trvá ľuďom v Maďarsku 17,5 mesiaca, kým sa im podarí znova sa zamestnať.

Fitch zlepšila výhľad ratingu Maďarska z negatívneho na stabilný

20. decembra 2012 - (tasr)

Agentúra Fitch dnes zlepšila výhľad ratingu Maďarska z negatívneho na stabilný. Odôvodnila to úsilím vlády o zníženie rozpočtového deficitu. Samotný rating dlhodobých záväzkov susednej krajiny však ponechala na úrovni BB+. To je najvyššia známka v neinvestičnom, špekulatívnom pásme. Na ilustráciu, rovnakú známku má napríklad Macedónsko. Informovala o tom agentúra Bloomberg. Naopak, ďalšia z trojice renomovaných, agentúra Standard & Poor’s koncom novembra znížila Maďarsku rating hlbšie do špekulatívneho pásma na úroveň, ktorá sa nachádza dva stupne pod hranicou investičného pásma. Ako dôvod uviedla vládnu politiku, ktorá „podkopáva” vyhliadky Maďarska na hospodársky rast. Do tretice Moody’s hodnotí úverovú spoľahlivosť Maďarska o stupeň vyššiu známkou. Fitch pripomína, že maďarský premiér Viktor Orbán predstavil balík nových daní, vrátane špeciálnych daní pre bankový či telekomunikačný sektor. Tie by mu mali pomôcť udržať schodok v rozpočte pod hranicou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vyhnúť sa tak zastaveniu príspevkov z eurofondov. Vláda predpovedá, že v nasledujúcich dvoch rokoch klesne rozpočtový deficit Maďarska na 2,7 % HDP. Európska únia je menej optimistická a predpovedá, že zatiaľ čo v roku 2013 dosiahne 2,9 % HDP, v roku 2014 sa vyšplhá na 3,5 % HDP.

Standard & Poor's potvrdila rating maďarskej OTP Bank

20. decembra 2012 - (sita)

Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's (S&P) potvrdila v stredu dlhodobý a krátkodobý rating záväzkov maďarskej banky OTP Bank a jej kľúčovej hypotekárnej divízie na stupni BB/B so stabilným výhľadom. S&P však znížila banke samostatný úverový profil na BB zo stupňa BB+. Potvrdenie ratingu odzrkadľuje názor agentúry, že banka má lepšiu diverzifikáciu podnikania a geografickú pozíciu, než jej domáci konkurenti, a to obzvlášť ziskové aktivity v regióne strednej a východnej Európy a Rusku, ktoré jej umožnili udržať si silnú prevádzkovú výkonnosť aj napriek pokračujúcemu rastu nesplácaných úverov v Maďarsku. Zníženie samostatného úverového profilu banky odzrkadľuje vyššie ekonomické riziká v Maďarsku, kde má OTP polovicu svojich aktív. Agentúra verí, že na banku bude aj naďalej negatívne vplývať zhoršujúca sa domáca ekonomika a úverová dôveryhodnosť. Banka totiž drží značné množstvo vládnych dlhopisov a poskytuje úvery verejnému sektoru ako napríklad obciam. Agentúra pridelila OTP Bank stabilný výhľad, pretože predpokladá, že jej finančný profil sa počas nasledujúcich dvanásť mesiacov príliš nezmení.

Maďarsko znížilo hlavnú úrokovú sadzbu

18. decembra 2012 - (sita)

Maďarská centrálna banka v utorok znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu na 5,75 %. Zredukovala ju tak na dvojročné minimum napriek tomu, že forint je slabý. Ide už piate zníženie hlavnej sadzby o štvrť percentuálneho bodu za päť mesiacov s cieľom znížiť náklady na požičiavanie si v maďarskej recesiou postihnutej ekonomike. Rada pre menovú politiku centrálnej banky Maďarska začala úrokové sadzby znižovať v auguste. Rada pre menovú politiku nie je v názoroch jednotná, ale jej členovia, ktorých vymenovala parlamentná väčšina vládnej strany, prehlasovali guvernéra centrálnej banky a jeho dvoch zástupcov. Osemnásti z 21 analytikov, ktorých vo svojom prieskume oslovila agentúra Reuters, predpokladali, že banka svoju hlavnú sadzbu o 25 bázických bodov zníži. Traja očakávali, že úroky ponechá na nezmenenej úrovni.

Tržby maďarských maloobchodníkov v októbri klesli

22. decembra 2012 - (tasr)

Tržby maďarských maloobchodníkov v októbri znova klesli, strmšie ako v predchádzajúcom mesiaci a tiež viac, ako očakávali analytici. Informuje o tom agentúra RTTNews s odvolaním sa na údaje štatistického úradu v Budapešti. Podľa týchto štatistík sa maloobchodné tržby v susednej krajine v októbri prepadli medziročne o 3,7 %. Analytici pritom odhadovali, že sa znížia o 2,6 % po septembrovom 3,1-% poklese. V medzimesačnom porovnaní sa maďarské maloobchodné tržby po očistení od sezónnych vplyvov v októbri znížili o 0,4 %, rovnako ako v septembri. Zo štatistík tiež vyplýva, že predaj potravín, nápojov a tabaku v septembri medziročne klesol o 1,2 % a predaj nepotravinových tovarov sa znížil o 5,3 %. Za prvých desať mesiacov roka sa objem maloobchodného predaja v Maďarsku znížil o 1,8 %.

Prebytok zahraničného obchodu Maďarska v októbri vzrástol

21. decembra 2012 - (tasr)

Prebytok zahranično-obchodnej bilancie Maďarska v októbri v medziročnom porovnaní vzrástol, ale menej, než naznačoval rýchly odhad. Vyplýva to zo spresnených údajov štatistického úradu v Budapešti, ktoré dnes zverejnila agentúra RTTNews. Podľa najnovších štatistík sa kladné saldo obchodnej bilancie Maďarska v októbri zvýšilo na 646,9 milióna eur z 574,4 milióna eur v rovnakom mesiaci minulého roka. Podľa rýchleho odhadu malo mať Maďarsko v októbri obchodný prebytok na úrovni 658 miliónov eur. Navyše, v porovnaní so septembrom sa zahranično-obchodná bilancia susednej krajiny zhoršila. V septembri totiž Budapešť vykázala kladné saldo vo výške 751,1 milióna eur. Štatistiky tiež odhalili, že export z Maďarska v októbri vzrástol medziročne o 6,5 % a import sa zvýšil o 5,9 %. Na porovnanie, v septembri vývoz z Maďarska klesol o 4,2 % a dovoz o 4,7 %.

JOJ Media House kasírovala, zbavila sa aktivít v Maďarsku

21. decembra 2012 - (sita)

Spoločnosť Epamedia-EuropÄsche Plakat - Und Aussenmedien GMBH, ktorá je členom skupiny JOJ Media House, odpredala 100 % svojich maďarských aktivít nadnárodnej skupine JCDecaux. Zúčastnené strany sa dohodli na nezverejnení výšky kúpnej ceny. Informoval o tom vedúci PR TV JOJ Jozef Gogola. JOJ Media House je slovenská mediálna holdingová spoločnosť s podielmi v súkromných slovenských televíziách TV JOJ a PLUS, ako aj v outdoorových reklamných spoločnostiach v strednej a juhovýchodnej Európe. Billboardová a outdoorová reklamná spoločnosť Epamedia je špecialistom na outdoorovú reklamu v Rakúsku, strednej, južnej a východnej Európe a má dcérske spoločnosti na Slovensku, v Českej republike, Bulharsku, Chorvátsku a Rumunsku.

Babiš nakupoval v Maďarsku

Agrofert získal distribučnú sieť poľnohospodárskych komodít

20. decembra 2012 - (čtk)

Skupina Agrofert podnikateľa Andreja Babiša sa ďalej rozrástla. Ku koncu novembra dokončila prevzatie distribučnej siete poľnohospodárskych komodít od maďarskej firmy IKR. Tohtoročný obrat prevzatých aktív dosiahne zhruba 2,7 miliardy českých korún (približne 107 miliónov eur), do holdingu A. Babiša prejde 445 zamestnancov. Preberané firmy hospodária na viac než 7 000 hektároch pôdy a venujú sa hlavne chovu ošípaných a spracovaniu bravčového. Agrofert o tom dnes informoval ČTK, kúpnu cenu neuviedol. Vďaka transakcii získala skupina Agrofert vlastnú distribučnú a obchodnú sieť pokrývajúcu celé územie Maďarska a stala sa jednou z hlavných firiem na maďarskom trhu pôsobiacich v tejto oblasti, uviedla firma. V budúcom roku tam Agrofert očakáva ďalší významný nárast tržieb. Obchodné rokovania trvali dva roky. Tento rok v máji bola podpísaná kúpna zmluva o prevode všetkých aktivít maďarskej firmy s výnimkou distribúcie a servisu poľnohospodárskej techniky na spoločnosť IKR Agrár, člena skupiny Agrofert. Transakciu následne schválili príslušné protimonopolné úrady aj financujúce banky, vyplýva z tlačovej správy. Skupina Agrofert prevzala všetky aktíva a súvisiace záväzky IKR, v štyroch podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby získala kontrolné vlastnícke podiely. Na území Maďarska tak prevzala sieť viac než 20 distribučných či prenajatých stredísk. Ako tento týždeň A. Babiš uviedol pre ČTK, nekonsolidované tržby skupiny Agrofert by v tomto roku mohli medziročne vzrásť o 15 až 20 percent a po prvý raz v 20-ročnej histórii presiahnuť 200 miliárd českých korún (zhruba 7,9 miliardy eur). Zisk však bude medziročne nižší. Hrubý prevádzkový zisk (EBITDA) by sa mal pohybovať okolo 13,5 miliardy Kč (zhruba 530 miliónov eur), čo by bolo približne o miliardu menej než vlani. Na budúci rok neustále sa rozširujúca skupina podľa A. Babiša s najväčšou pravdepodobnosťou zmierni tempo. Investovať plánuje zhruba deväť miliárd Kč (približne 356 miliónov eur), a to predovšetkým do už vlastnených spoločností. Nových akvizícií by tak malo byť menej než tento rok. Agrofert je jednotkou českého poľnohospodársko-potravinárskeho sektora a dvojkou chemického priemyslu. Skupina podniká aj v lesníctve, obchoduje tiež s poľnohospodárskou technikou. So svojimi 27-tisíc zamestnancami patrí k najväčším zamestnávateľom. A. Babiš sa označuje za jedného z najvplyvnejších a najbohatších podnikateľov v Česku. Vlani ho americký časopis Forbes na svojom rebríčku miliardárov zaradil na 937. miesto na svete s odhadovaným majetkom jedna miliarda dolárov. A. Babiš vlani založil hnutie ANO 2011, s ktorým sa chce zúčastniť na parlamentných voľbách v roku 2014.

BMW a Slovensko

Je to jeden príbeh ako sa odháňajú investori. Pamätáte si ešte tú senzačnú správu z mája 2012, že na Slovensko možno mieri automobilka BMW? Táto nemecká automobilka a svetová jednotka vo výrobe luxusných áut by podľa informácií TV Markíza mohla „zakotviť” v priemyselnom parku Kechnec neďaleko Košíc. Špekulácie v slovenských novinách nemali konca-kraja, že bude BMW továreň na Slovensku. Prácu by tak vraj mohli nájsť až desaťtisíce ľudí.

Rumunsko: Parlament schválil novú vládu premiéra Pontu

21. decembra 2012 - (tasr)

Dva týždne po parlamentných voľbách má Rumunsko novú vládu. Parlament v Bukurešti dnes večer podľa očakávaní potvrdil vo funkcii doterajšieho premiéra Victora Pontu a schválil aj jeho 27-členný kabinet, informoval. Vládnuca koalícia, Sociálnoliberálna únia (USL), má v novom parlamente dvojtretinovú väčšinu. Ponta (40) je vo funkcii od mája tohto roka po vyslovení nedôvery predošlej vláde. Rumunsko zotrvá „na európskej ceste” a snaží sa o novú dohodu o úvere s Medzinárodným menovým fondom a EÚ, uviedol Ponta pri predstavení vládneho programu. Okrem toho avizoval ústavnú reformu, ktorá má zmenšiť parlament a nanovo definovať kompetencie štátnych inštitúcií. Terajší parlament má 588 poslancov a senátorov, po zmene volebného zákona o 117 viac než v predošlom legislatívnom období. K inštitúciám, ktoré chce Ponta reformovať, patria úrad prezidenta a ústavný súd. Hlava štátu by mala mať menej právomocí ako doposiaľ, čím premiér zjavne reaguje na spor s prezidentom Traianom Basescom, ktorého obviňuje zo zasahovania do záležitostí vlády. Ponta a jeho spojenci sa v lete neúspešne pokúšali zbaviť Basesca funkcie, aj pomocou referenda o jeho odvolaní, ktoré napokon vyhlásili za neplatné. V súvislosti s mocenským bojom medzi najvyššími rumunskými predstaviteľmi sa Pontova vláda stala terčom kritiky EÚ, ktorá vyjadrila obavy okrem iného o nezávislosť rumunského súdnictva. Podľa predstáv premiéra by pritom mal byť ústavný súd v rámci reforiem podriadený parlamentu. Nový rumunský kabinet je o tretinu väčší než predošlý. Mnoho rezortov sa rozdelilo a súvisiace oblasti si pozdelili jednotliví koaliční partneri. Opozícia preto obvinila Pontu z plytvania peniazmi a snahy vyhovieť vnútrokoaličnej „klientele”. Pôvodne sa očakávalo, že Ponta uzavrie spojenectvo s Demokratickým zväzom Maďarov v Rumunsku (UDMR), ktorý bol vo vláde v rôznych koalíciách takmer nepretržite od roku 1996. Jedna z hlavných strán koalície USL však bola proti.

Rusi a Ukrajinci získajú slovenské víza jednoduchšie

Občania Ruskej federácie (RF) a Ukrajiny získajú od piatka víza na vstup na Slovensko jednoduchším spôsobom ako doposiaľ. „Nemenia sa podmienky pre ich vydanie, len procedúra tak, aby bola prijateľnejšia a priaznivejšia a pomohla našej ekonomike a cestovnému ruchu,” priblížil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Ďalší protest maďarských študentov: Neprestaneme, kým ministerka neodstúpi

20. decembra 2012 - (topky.sk)

Tisíce študentov maďarských stredných a vysokých škôl dnes opäť demonštrovali v centre Budapešti proti znižovaniu vládnych výdavkov na školstvo. Hoci vláda premiéra Viktora Orbána v minulých dňoch prijala časť ich požiadaviek, študenti sa zhromaždili pred budapeštianskym sídlom akadémie vied a volali po ďalších ústupkoch. Vládny hovorca András Giró-Szász oznámil, že kabinet zrušil plány na obmedzenie podpory univerzitného štúdia a štátny rozpočet v tomto smere posilní sumou 24 miliárd forintov. Študentom sa ale nepáčia ostatné časti ohlasovanej reformy, najmä požiadavky podmieňujúce získanie univerzitného štipendia podpisom záväzku, ktorý absolventom vysokých škôl zakazuje pracovať niekoľko rokov v zahraničí. Reformu označujú za chaotickú a žiadajú, aby s nimi budúce kroky vláda konzultovala. V Budapešti a ďalších maďarských mestách sa v minulých týždňoch konalo niekoľko protestov, ktoré organizátori označujú za „študentskú zimnú revolúciu”. Podľa médií sa im podarilo fakticky zablokovať Orbánovú reformu, ktorej cieľom je „dotlačiť” vzdelávací systém obmedzením štátnej pomoci k sebestačnosti. Jednou zo študentských požiadaviek je demisia ministerky školstva Rózsy Hoffmannovej. Vo svojich akciách nemienia prestať, kým zo svojho postu neodíde.

Budapešť - Nespokojní študenti po demonštrácii prešli k budove rozhlasu

17. decembra 2012 - (tasr)

Nespokojní študenti stredných a vysokých škôl dnes po demonštrácii pred budovou rezortu školstva prešli k parlamentu na Kossuthovo námestie a napokon až k budove verejnoprávneho rozhlasu na Pollackovom námestí. Na ich žiadosť v správach o 21.00 h prečítali šesťbodovú petíciu. Pochod študentov zabezpečovala polícia, k žiadnemu incidentu nedošlo, informovala polícia na svojej internetovej stránke police.hu. Viacerí študenti sa napokon rozhodli obsadiť neďalekú Divadelnú a filmovú univerzitu, kde si urobili poslucháčske fórum. Tento týždeň plánujú pokračovať v demonštráciách. Tisíce ľudí dnes demonštrovalo pred budovou rezortu školstva v Budapešti na Szalayho ulici v prvom rade proti reforme vysokého školstva. Účastníkmi protestného zhromaždenia boli najmä študenti. Okolie neďalekého parlamentu zabezpečoval kordón policajtov. Dnešnú demonštráciu zorganizovalo občianske združenie Human Platform, ktoré založili nedávno na ochranu nezávislých divadiel, neskôr sa k tejto iniciatíve pridali ďalšie skupiny, ktoré patria pod pôsobnosť maďarského ministerstva pre ľudské zdroje. Na podujatí vystúpili s prejavmi aj zástupcovia Združenia nezávislých umelcov a Združenia maďarských lekárov. Podľa nich demonštrácia je nutná, pretože „poskytovanie základných občianskych služieb v decembri 2012 sa dostalo do krízovej situácie”. Protesty študentov sú namierené proti reforme vysokého školstva, proti zavádzaniu poplatkov za štúdium, proti radikálnemu zníženiu bezplatných miest a proti oslabovaniu autonómie univerzít. Študenti požadujú návrat vysokého školstva k stavu v roku 2011.

V Budapešti protestovali študenti, nepáčia sa im škrty

18. decembra 2012 - (sita)

Tisícky študentov v pondelok večer v centre Budapešti protestovali proti maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi a plánom jeho vlády na škrty vo vysokom školstve. Demonštranti vyšli do ulíc maďarskej metropoly napriek tomu, že Orbán im ešte cez víkend prisľúbil zachovanie bezplatných univerzít. Išlo o tretí podobný masový protivládny protest v krajine za posledný týždeň. Podľa odhadov agentúry AFP sa na ňom zúčastnilo 3000 až 4000 prevažne mladých ľudí. Demonštrácie vypukli po tom, ako Orbánova vláda ešte začiatkom decembra rozhodla o znížení počtu štátnych univerzít a zavedení školného. Orbán ešte v sobotu zo svojho plánu mierne ustúpil, študentské organizácie však jeho slová označili len za marketingový ťah. „Ak vie Viktor Orbán vyriešiť problémy vysokého školstva za dva dni a ministerstvo na pláne pracuje šesť mesiacov, môže to znamenať len dve veci: buď je ministerstvo nekompetentné, alebo je systém kontrolovaný ním osobne,” vyhlásil na pondelkovej demonštrácii jeden z hovorcov študentov Mate Abraham. „V tom prípade to môžeme nazvať diktatúrou,” dodal. Pondelkový protest, ktorý podporili aj odborové zväzy zastupujúce učiteľov, sa skončil bez násilných incidentov.

Študenti neveria Orbánovi

19. decembra 2012 - (Ivan Drábek - Pravda)

„Blufujete, pán premiér, a navyše nešikovne,” odkázali maďarskí vysokoškoláci Viktorovi Orbánovi. Ich videoposolstvo adresované niekdajšiemu študentskému buričovi, ktorý svoj Fidesz na sklonku komunistickej éry založil ako liberálnu mládežnícku organizáciu, je mimoriadne ponižujúce. Študenti ho totiž z podvádzania obvinili krátko po tom, čo im on vo svojom videoposolstve ponúkol ruku na zmierenie. Maďarskom už druhý týždeň otriasajú masové študentské protesty. Spustil ich zámer vlády drasticky znížiť počet štátom plne hradených vysokoškolských študijných miest. V budúcom školskom roku ich podľa plánu malo byť iba niečo vyše 10-tisíc, takmer štvornásobne menej ako doteraz. Pri počtoch, ktoré sa zvyčajne hlásia na vysoké školy, by to znamenalo, že viac ako deväťdesiat percent prvákov by mohlo študovať, len ak si za semester zaplatí takmer 1 200 eur. Tie im vláda bola ochotná poskytnúť prostredníctvom zvýhodnených študentských pôžičiek. Po búrlivých prejavoch odporu, keď tisíce nahnevaných študentov pochodovalo ulicami a dokonca obsadzovalo mosty, Orbán cez víkend zdanlivo zatrúbil na ústup. Sľúbil, že kvóty pre bezplatné štúdium sa zrušia a školné sa zavádzať nebude. „Pre tých, čo chcú študovať v Maďarsku a vyhovejú nevyhnutným kvalitatívnym požiadavkám, sú odhodlaní sa vzdelávať a potom by chceli pracovať v Maďarsku, musí zostať univerzitné a vysokoškolské štúdium naďalej bezplatným bez toho, aby sa akokoľvek zadlžili,” povedal premiér vo videu umiestnenom na svojom facebookovom konte. Protestujúcich študentov sa dotklo, že Orbán, ktorý predtým nereagoval na ich pozvanie, svoje rozhodnutie zverejnil po krčmovom posedení s aktivistami mládežníckej organizácie Fideszu. Urážku však prehltli a prijali pozvanie ministra pre ľudské zdroje, pod ktorého patrí aj rezort školstva. Zo včerajšej schôdzky s ministrom Zoltánom Balogom, ktorý ich mal informovať o tom, čo sa vláda chystá dnes odklepnúť, však predčasne odišli. Balog ich presviedčal, že kvóty pre štátom hradené študijné miesta sa zrušia a prinajmenšom štyridsaťtisíc vysokoškolákov, o niečo viac ako tento rok, sa bude môcť vzdelávať bezplatne, ak na prijatie dosiahnu požadovaný počet bodov. Práve v bodovom systéme je však háčik, ktorý študenti odhalili. Fidesz totiž v pondelok večer v parlamente narýchlo presadil zákon, ktorý rozhodnutie o počte bodov požadovaných na prijatie presunul z rúk vysokých škôl do právomoci ministerstva. Aj vzhľadom na to, že minister nebol schopný vysvetliť, odkiaľ štát vezme peniaze na zvýšenie počtu bezplatných miest, keď v budúcoročnom rozpočte škrtol z prostriedkov pre vysoké školy asi sto miliónov eur, si študenti myslia, že bodový systém má plniť doterajšiu úlohu kvót. „Aj keď zemiaky nazvete krumpľami, stále zostanú zemiakmi,” vyhlásil po bezvýsledných rokovaniach na ministerstve šéf Celoštátnej konferencie poslucháčskych samospráv Dávid Nagy. Vysokoškolskí i stredoškolskí študenti nadnes vyhlásili všeobecný štrajk. Neznižovanie kvót je pritom len jednou z ich požiadaviek. Odmietajú aj zámer vlády „pripútať ich ku kolu” záväzkom, že po získaní diplomu odpracujú dvojnásobok svojich študijných rokov v Maďarsku, a ak budú chcieť pracovať v zahraničí, vrátia štátu peniaze vložené do ich vzdelania. Trvajú tiež na zásadnej reforme školstva, zastavení škrtov v jeho financovaní a na zachovaní autonómie univerzít. Politológ Zoltán Kiszelly varuje, že spor s vysokoškolákmi sa môže vládnucemu Fideszu vážne vypomstiť. „Orbán sa potrebuje poponáhľať, aby konflikt čo najrýchlejšie uhladil,” povedal pre Pravdu Kiszelly, podľa ktorého však premiérovi zväzuje ruky to, že ak ustúpi študentom, povzbudí tým iné nespokojné vrstvy, napríklad dôchodcov či železničiarov. Otázka školného je veľmi citlivá záležitosť, ktorá sa bezprostredne dotýka nielen samotných vysokoškolákov, ale aj ich rodičov a ostatných blízkych. „Šestnásť mesiacov pred parlamentnými voľbami môže Fidesz bolestivo poškodiť, ak sa mu konflikt s vysokoškolákmi nepodarí do Vianoc uzavrieť a ten sa stane témou rodinných rozhovorov pri sviatočnom stole,” myslí si politológ.

R4 po maďarskú hranicu bude rok meškať pre archeológov

4. januára 2013 - (sita)

Vyše 14-kilometrový úsek rýchlostnej cesty R4 Košice - Milhosť k hranici s Maďarskom, ktorý mal byť pôvodne ukončený na prelome minulého a tohto roka, by podľa ministerstva dopravy mal byť odovzdaný do užívania motoristom v decembri 2013. Predĺženie výstavby spôsobil rozsiahly archeologický prieskum. „Samotný terénny výskum sa uskutočnil od októbra 2010 do júla 2012, to znamená 22 mesiacov, objavených bolo takmer tisíc objektov. Tento podstatne väčší rozsah výskumných prác oproti zmluvným podmienkam značne obmedzoval zhotoviteľa v dostupnosti materiálu z trasy a znemožňoval mu naplno rozvinúť práce v zárezoch, čo malo negatívny vplyv na technologický postup výstavby násypov,” informoval generálny riaditeľ sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií na ministerstve dopravy Michal Halabica. Rýchlostnú cestu pri Košiciach stavia spoločnosť Skanska SK a.s. Zmluvu s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. (NDS) uzavrela 5. augusta 2010 a s prácami začala koncom augusta toho istého roka. Skanska má podľa zmluvy postaviť komunikáciu za 77,6 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Predpokladaná cena stavebných prác bola 116,82 mil. eur. Do konca októbra minulého roka boli vyfakturované práce za 54,82 mil. eur. Výstavba rýchlostnej cesty je financovaná zo zdrojov Kohézneho fondu Európskej únie a štátneho rozpočtu.

Malá scéna STU uvedie premiéru inscenácie Kvarteto

17. decembra 2012 - (tasr)

Premiéru inscenácie Kvarteto maďarského dramatika Györgya Spiróa uvedie v piatok 21. decembra 2012 bratislavské Divadlo
Malá scéna STU. Režisérom hry je Anton Korenči, dramaturgom Štefan Korenči, scénu a kostýmy navrhli Jaroslav a Miroslav Daubravovci, hudbu zložili Vladislav Šarišský a Roman Harvan. V inscenácii účinkujú Vladimír Jedľovský, Michal Jánoš, Andreja Vozárová a Danica Matušová. Inscenácia Spiróovej hry Kvarteto - to sú štyria herci, tri stoličky a dva svety v jednej komédii zo smutnej súčasnosti. Radí sa do dramaturgickej línie súčasných hier autorov susedných krajín, ktorá má v Divadle Malá scéna STU svoje zastúpenie. Táto dramaturgická línia chce priblížiť slovenskému divákovi súčasnú kultúru krajín ako Rakúsko, Maďarsko, Česko, Poľsko, či Ukrajina a dopomôcť tým vzájomnému zbližovaniu. Kvarteto je aktuálna, úderná a dobre napísaná hra, ktorá na komornom pôdoryse a v intímnej atmosfére hovorí o veľkých politicko-spoločenských témach. Ukazuje dôsledky, ktoré na nás zanechal minulý režim, no takisto neúprosne kritizuje režim súčasný. György Spiró (4. 4. 1946, Budapešť) patrí medzi popredných, nielen maďarských, ale aj európskych, dramatikov, prozaikov a esejistov. Divadlo a.ha úspešne naštudovalo v roku 2008 v réžii Štefana Korenčiho jeho hru Mydlová opera. Ďalšiu jeho hru Prah uviedlo Jókaiho divadlo v Komárne (2010), ale aj Činohra Štátneho divadla Košice (2011), či Štúdio L+S (2011). Spiróova hra Kvarteto bude mať v preklade Petra Kováča v Divadle Malá scéna STU svoju slovenskú premiéru.

Peter Lipa: Keď hudba bola ešte vzácna

http://bucekst.blog.sme.sk/c/317297/Peter-Lipa-Ked-hudba-bola-este-vzacna.html

Predstavovať meno Petra Lipu asi nie je potrebné. Legenda domácej hudobnej scény, spevák a organizátor, ktorý nevídaným spôsobom pozdvihol úroveň jazzu na Slovensku, pričom sám hranice tohto žánru už niekoľko rokov zámerne prekračuje, oslávi koncom mája 69. narodeniny. Pán v najlepších rokoch, ktorý je rovnako skromný ako na začiatku svojej kariéry, pripravil na jar pre svojich priaznivcov nový album.

Video: Peter Lipa - Maturantky 1998

http://www.youtube.com/watch?v=N_qYFocrcJY&;feature=player_embedded

Americká CNN odporúča Košice ako jednu z top destinácií na rok 2013

3. januára 2013 - (tasr)

Americká spravodajská televízia CNN zaradila Košice medzi Top turistické destinácie roka 2013. Do sedmičky cestovateľských tipov sa Košice dostali po boku Škótska či Subsaharskej Afriky alebo napríklad holandského Amsterdamu. „Pri zostavovaní rebríčka brala CNN do úvahy viac faktorov, ako sú napríklad významné udalosti, nové služby, dôvtipný marketing, ekonomická situácia, história, ale aj vplyv pop kultúry,” vymenovala manažérka pre komunikáciu a PR aktivity Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) Zuzana Nemcová. Každá destinácia v zozname ponúka v roku 2013 podľa jej slov niečo zaujímavé, čo stojí za objavenie. „Podmanivé východoslovenské mesto Košice, v ktorom pulzuje mix renesancie, baroka a secesnej architektúry, bolo zvolené za Európske hlavné mesto kultúry 2013,” uvádza portál CNN. Čitateľov pozýva na úvodný ceremoniál, ktorý sa bude konať 19. a 20. januára, ale aj na ďalších 300 podujatí počas roka. Podľa autorky článku budú akcie čerpať zo slovenského a maďarského dedičstva a návštevníci sa môžu tešiť na hudobné festivaly, divadlo, umenie a pouličné performance. Príjemnou je podľa CNN aj prechádzka po Hlavnej ulici, na konci ktorej je gotický Dóm svätej Alžbety, a popritom popíjanie špeciálneho nápoja Košické zlato s tajnou receptúrou.

Dva brehy tej istej rieky (Recenzia)

30. decembra 2012 - (Lucia Fajnerová - Pravda)

Maďarskému spisovateľovi Györgymu Spiróovi len nedávno vyšiel prvý slovenský preklad - román Jarná výstava. Ako dramatik je u nás však o čosi známejší - jeho Mydlovú operu zinscenovalo divadlo a.ha, hru Prah zase Jókaiho divadlo v Komárne, Štúdio L+S aj Štátne divadlo v Košiciach. Krátko pred Vianocami priniesla bratislavská Malá scéna slovenskú premiéru ďalšej Spiróovej drámy Kvarteto v preklade Petra Kováča a v réžii Antona Korenčiho. Hru Györgyho Spiróa Kvarteto uviedla Malá scéna v slovenskej premiére. Životy starších maďarských manželov ohraničuje tradičná „valčeková“ maľovka, každodenná istota drobných rituálov a najmä hlboko vrastené presvedčenie, že život je o neustálom boji čierno-bielych hodnôt, ktoré je možné porátať a onálepkovať menami ich hrdinských nositeľov či hanebných zradcov. Neznámy muž, ktorý z ničoho nič zaklope na dvere ich uzavretého sveta sa, chtiac-nechtiac, stáva nebezpečným narušiteľom. Prichádza len preto, aby sa odmenil za dobrý skutok, na ktorý si už po komatických rokoch tvrdého režimu ani sami nedokážu spomenúť. No ak aj niekto neznámemu cudzincovi kedysi naozaj pomohol, dnes už dávno stoja na opačných brehoch… hoci aj tej istej rieky. Skvelý súčasný maďarský autor v komornej dráme zinscenoval pichľavú kolíziu svetov, ktoré vzišli zo spoločného základu a napriek tomu, že dnes pôsobia ako dve vzdialené planéty, opäť ich spája prázdnota a strach, ktorým sa nevyhne jednotlivec v žiadnom minulom ani súčasnom spoločenskom zriadení. Hosť (na Malej scéne ho hrá Vladimír Jedľovský) prichádza na „rodnú hrudu“, lebo napriek kvantifikovateľnému životnému úspechu cíti, že mu chýbajú skromné hodnoty, v ktorých vyrastal. Vyhľadal muža, ktorý ho kedysi varoval (Michal Jánoš), vďaka čomu ušiel z komunistického Maďarska do USA skôr, než ho mohli zatknúť - azda verí, že si jeho pomoc zaslúži viac, než jeho konzumom skazení a otupení potomkovia. No svet, ktorý opustil, má s tým, do ktorého sa vrátil, len málo spoločného. Muž, ktorý ho zachránil, sa s tlakom vyrovnal tak, že mu podľahol. Aj roky po revolúcii bojuje s tieňmi. Jeho dcéra (Danica Matušová) hystericky prahne po materiálnych istotách, ktoré nikdy nepoznala, a manželka (Andreja Vozárová) prehlušuje plytkosť vzájomných vzťahov obligátnymi darmi v podobe jedinej hodnoty, ktorá odolala času - jedla. Kvarteto ponúka modelovú hraničnú situáciu, z čoho plynú určité výhody, ako napríklad univerzálnosť, výstižnosť a zrozumiteľnosť jej odkazu, ale aj nutné obmedzenia, ktoré sa vzťahujú najmä na postavy. Tie síce v jednotlivých monológoch ožívajú tak, až sa divák má chuť začervenať pri kontakte s ich autenticitou a „trefnosťou“. No vo vzájomnej interakcii majú - a možno aj zámerne, len málo hĺbky a energie. Aktéri deja totiž nie sú skutočnými charaktermi, sú obeťami svojej doby. Sú zosobnením, nezáleží na ich menách ani na tom, na ktorej strane skutočne stáli. Azda by predsa len neuškodilo dodať im prísľub toho, že pod nánosmi krivdou zdeformovaných neduhov sú to predsa ľudia, s ktorými sa všetci môžeme do istej miery identifikovať. Až tam, kde za výsmechom a ľútosťou prichádza sebareflexia, tkvie skutočná sila Kvarteta. Malá scéna však paranoidnú klaustrofobickú atmosféru konfliktného stretnutia vystihla dobre a za to, že otvorila Spiróovmu Kvartetu dvere na slovenské javiská, si zaslúži pochvalu. Bratislavské divadlo, ktoré sa dlhodobo potýka s existenčnými problémami, opäť dokázalo, že je skutočným prínosom a jeho zánik by bol citeľnou stratou.

György Spiró: Som maďarský spisovateľ so židovským menom

„Synáčik, my sme Židia, čo znamená, že sme rovnakí Maďari ako ostatní. Ale keď ti budú nadávať do Židov, udri!“ poučila ho mama, keď išiel prvý raz do školy. Svetoznámy maďarský spisovateľ György Spiró, ktorému v týchto dňoch vyšiel vo vydavateľstve Kalligram román Jarná výstava, v rozhovore pre Pravdu tvrdí, že zoznamy Židov v Maďarsku vždy boli a nikdy nezmizli. Hoci sám seba nepovažuje za Žida, túto nálepku mu dávajú už od komunistického režimu. Maďari podľa neho nie sú národom, ktorý ľahko vzbĺkne; v čom sú dobrí, to je pasívny odpor.,,Trpezlivosť spoločnosti však má z dlhodobého hľadiska svoje hranice. Ľudí nemožno večne ťahať za fúzy,” hovorí.

- Koncom tridsiatych rokov László Németh napísal jednu štúdiu s názvom V menšine, ktorú, mimochodom, radšej nemusel napísať. A v nej maďarských básnikov rozdelil na „hlbokých Maďarov”, „riedkych Maďarov“, „došlých Maďarov“ a Židov. Pričom Žid podľa neho nemôže byť Maďar. Hĺbkový Maďar bol podľa Némethovej klasifikácie János Arany, riedky bol Sándor Petőfi, došlý - Ferenc Herczeg. Čiže Šváb je prišelec. Petőfi, zrejme pre slovanský, slovenský pôvod, zase riedky. A Arany, neviem prečo, je hlboký Maďar. To je úplne šialenstvo! Keď som písal báseň Prichádzajú, mal som na mysli toto hlúpe delenie. Ale odvtedy, obzvlášť po páde bývalého režimu, pojem hlboký Maďar prešiel významovou zmenou. Je to pravý Maďar, všetci ostatní sú nepraví.

http://spravy.pravda.sk/gyorgy-spiro-som-madarsky-spisovatel-so-zidovskym-menom-pm1-/sk_svet.asp?c=A121221_162237_sk_svet_p05

Maďarský básnik a revolucionár Sándor Petőfi sa narodil pred 190 rokmi

1. januára 2013 - (tasr)

Slávny maďarský básnik a revolucionár Sándor Petőfi, ktorého otec pochádzal z Bratislavskej stolice a matka z Liptova, sa narodil 1. januára 1823 v maďarskom Kiskőrösi. Na Nový rok uplynulo odvtedy 190 rokov. Považujú ho za najvýznamnejšieho maďarského romantického básnika. Sándor Petőfi je jednou z najvýraznejších postáv revolúcie v roku 1848. Chodil do slovenskej školy v Asóde (Aszód), bol spolužiakom Andreja Sládkoviča v Banskej Štiavnici. Prejavoval záujem o literatúru a divadlo. V slovenskom evanjelickom chráme v Pešti ho po slovensky konfirmoval Ján Kollár. Prešiel na vlastných nohách celé Uhorsko. Istý čas patril k skupine potulných hercov. Pomaďarčenú verziu svojho mena používal od svojich dvadsiatich rokov. Prvýkrát jeho verše vyšli oficiálne v roku 1842 pod názvom A borozó a vydal ich ako Sándor Petrovics. V roku 1843 opisoval v Bratislave správy zo snemu, súčasne vypomáhal v divadle. Prvú básnickú zbierku vydal v roku 1844 pod názvom Versek. Oženil sa v roku 1847, manželka Júlia Szendrey ho inšpirovala k najkrajším romantickým ľúbostným veršom. Bol aktívnym účastníkom revolučných bojov v rokoch 1848 - 1849, počas ktorých zahynul vo veku 26 rokov. Básnika naposledy videli živého v posledný júlový deň 1849, keď na bitevnom poli neďaleko dnešného rumunského mesta Sighisoara peši unikal pred kozákmi. Jeho telo sa nikdy nenašlo. Správy o tom, že bol uväznený a deportovaný na Sibír sa nepotvrdili. Petőfi niekoľkokrát navštívil Rimavskú Sobotu, kde ho v roku 1845 vymenovali za čestného tabulárneho (pozemkovoknižného) sudcu Gemerskej župy. V tomto meste mu v roku 2004 odhalili sochu. Pamätník Sándora Petőfiho bol v roku 2003 po rekonštrukcii osadený v bratislavskej Medickej záhrade. Pôvodne bol umiestnený v Sade Janka Kráľa na brehu Dunaja v hlavnom meste SR. Zrekonštruovanú pamätnú tabuľu básnika odhalili v roku 2011 na Blaškovom dome na dnešnej Panenskej ulici č. 27 v Bratislave, kde bol tento známy revolučný básnik v máji a júni 1943 ubytovaný. Pôvodná pamätná tabuľa Sándorovi Petőfimu bola na tomto dome inštalovaná už v roku 1900.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/162-literatura2-literatura2/921-sandor-petofi-a-petrovi-sa-narodil-pred-190-rokmi

Svetové združenie Slovákov v zahraničí oslávilo 10 rokov existencie

18. decembra 2012 - (tasr)

Pod záštitou prezidenta Gašparoviča a predsedu Národnej rady Pašku sa v Bratislave konali oslavy 10. výročia Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ). Miestom osláv bolo symbolicky miesto, kde združenie pred desaťročím vzniklo: Historická budova Národnej rady Slovenskej republiky na Župnom námestí. Za prítomnosti slovenských štátnych predstaviteľov i zástupcov veľvyslanectiev krajín, v ktorých žijú početné slovenské komunity, sa v programe galavečera predstavili krajanskí umelci. „Chceli sme ukázať, že aj Slováci v zahraničí sa majú čím popýšiť,” uviedol predseda SZSZ Vladimír Skalský. V programe vystúpili okrem iných Ľudová Hudba Valentína Bálinta z Maďarska so speváčkou Katarínou Királyovou i Katarína Mosnáková s harmonikárom Ondrejom Maglovským. Program moderoval slovenský šansoniér, žijúci v Prahe, no pôsobiaci aj v Poľsku Igor Šebo. Okrem umelcov a moderátora mal krajanský charakter aj banket, ktorý pripravil tím slovenskej reštaurácie z českého Hradca Králové. Súčasťou osláv boli už popoludní aj ekumenické služby Božie vďakyvzdanie vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici. Omšu celebrovala predsedajúca farárka Anna Polcková spolu s generálnym biskupom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Milošom Klátikom a rímsko-katolíckym pomocným biskupom Jozefom Haľkom. „ SZSZ za desať rokov svojej existencie dokázalo vytvoriť a udržať jednotnú organizáciu dvojmiliónovej slovenskej komunity bez ohľadu na rôzne generačné skupiny, konfesie, politické presvedčenie, emigračné vlny,” pripomenul V. Skalský. Dodal, že z 27 krajín EÚ má podobné organizácie len 15 národov. „ SZSZ si vyslúžilo rešpekt aj v rámci organizácie Európania vo svete so sídlom v Bruseli,” podotkol V. Skalský a poznamenal, že aj vďaka tomuto faktu sa o hlavnom meste Slovenska uvažuje ako o sídle Agentúry pre Európanov vo svete.

Jubileum desaťročnice SZSZ v súzvuku hrdosti, sebavedomia a zodpovednosti

V historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky na Župnom námestí v Bratislave sa v utorok 18. decembra 2012 konala pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča a predsedu NR SR Pavla Pašku slávnostná pripomienka 10. výročia vzniku Svetového združenia Slovákov v zahraničí, organizácie včleňujúcej na partnerskom a krajanskom princípe národnej spolupatričnosti viac ako 50 významných spolkov, kultúrnych a duchovných inštitúcií a ďalších organizácií z prostredia slovenských národnostných menšín v krajinách strednej, východnej a juhovýchodnej Európy, ako aj z krajanských komunít Slovákov žijúcich v zahraničí v západnej Európe, USA, Kanade, Austrálii a Ázie.

Slobodný vysielač /aj/ o Slovákoch a pre Slovákov žijúcich v zahraničí

December 2012 - (slobodnyvysielac.sk)

Slobodný vysielač (www.slobodnyvysielac.sk) je najväčší a najkomplexnejší projekt slobodného a nezávislého média v histórii Slovenska. Projekt začne ako internetové rádio, ktorého vysielanie bude v blízkej budúcnosti šírené aj v digitálnej podobe. Súčasťou projektu je aj internetová televízia a priestor pre blogy. - Krajanská relácia Slobodného vysielača - Názov relácie: Na spoločnej vlne - Vysielací čas: každý piatok od 19:00 do 20:00 - Moderátor: Boris Koroni (Dlhoročný moderátor spravodajských a publicistických relácii. Od roku 2004 moderoval relácie vo viacerých regionálnych a celoslovenských rozhlasových a televíznych staniciach (Rádio REBECA, Regionálna AZ-TV, Regionálna RTV, Slovenská televízia, Rádio Lumen). Svoje dlhoročné skúsenosti aktuálne zúročuje v reláciách projektu Slobodný Vysielač.) - Charakteristika: Podľa oficiálnych cenzov, odhadov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky a krajanských organizácií v súčasnosti žije vo viac ako 50 krajinách sveta približne 2 200 000 osôb a ich potomkov hlásiacich sa k slovenskému pôvodu. Aj preto je jednou z prioritných oblastí internetového rádia Slobodný vysielač (viac info na: http://www.slobodnyvysielac.sk/) informovanie o živote Slovákov v zahraničí. Tí totiž aktívne propagujú Slovensko, prezentujú jeho kultúru a vytvárajú veľkú časť spoločnej integrálnej kultúry. Formou správ o aktuálnych udalostiach, ktorými žijú Slováci v jednotlivých krajinách, chceme priblížiť ich život za hranicami našej krajiny. Našou snahou je predstavovať aj významné slovenské osobnosti, ktoré doma nie sú veľmi známe. Priestor chceme dať aj zážitkom a postrehom krajanov z ich bežného života v cudzine. - Obsah: Relácia sa bude skladať z troch častí: správy o živote krajanov, portrét niektorej z osobností krajanov žijúcej v zahraničí a aktuálny postreh. - 1/ Infobox, čím žijú Slováci za hranicami: 40 minútový blok čítaných správ o aktuálnych udalostiach v živote krajanov v zahraničí, ktoré budú spracované do piatich až šiestich blokov podľa jednotlivých krajín. Moderátor ich bude pripravovať na základe informácii z krajanských portálov a tiež správ, ktoré budú jednotlivé organizácie pravidelne posielať na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. Informácie budú doplnené reportážami prebranými z krajanskej tlače a rozhlasu, ako i rozhovormi s krajanmi, ktoré budeme počas celého týždňa zaznamenávať prostredníctvom hovorov cez Skype. Jednotlivé informácie budú predelené piesňami z danej krajiny. - 2/ VIP (vysoko inšpiratívna postava): 5 až 10 minútová rubrika, ktorej obsahom bude predstavenie života a diela niektorej z osobností, ktoré sa významným spôsobom pričinili o pozdvihnutie povedomia nielen Slovákov žijúcich v domovskej krajine, ale aj krajanov žijúcich v zahraničí. Začneme osobnosťami z histórie, no neskôr budeme predstavovať aj súčasné osobnosti, ktoré napriek svojim výnimočným aktivitám, ostávajú neraz na periférii záujmu. Pôjde o rozhovor s danou osobnosťou, v ktorom priblíži svoju prácu, záujmy, organizáciu, ktorej je členom, či život za hranicami vlasti. V prípade nežijúcej osobnosti nám ju priblíži niekto z jej okolia. Jednotlivé krajanské organizácie by mali do tejto rubriky navrhovať mená významných osobností, ktorých tvorivá činnosť či osobné životné príbehy sú vhodné na profilové či reportážne spracovanie, čím by sa prispelo k ich dôvernejšiemu spoznávaniu. - 3/ Váš príbeh na záver: záverečných 3-5 minút hodiny budeme venovať zážitkom a postrehom krajanov z ich bežného života v cudzine. Čerpať ich opäť budeme z jednotlivých krajanských portálov či médií. Načíta ich buď priamo redaktor, no prednosť dáme telefonátom a Skype hovorom priamo od ľudí, ktorých sa daný zážitok týka.

Výzva na spoluprácu

Žiadame všetky nezávislé médiá, nezávislé portály, regionálne médiá, nezávislých novinárov ako aj nezávislé umelecké zoskupenia o spoluprácu. V prípade záujmu nám o sebe napíšte na: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. - Ak ste amatérsky reportér alebo máte záujem pracovať ako moderátor/ka napíšte nám na: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. - Súčasne hľadáme človeka s výbornou znalosťou angličtiny na vyhľadávanie a čítanie správ. Vzdelanie a skúsenosti nie sú podstatné, podstatná je znalosť angličtiny a schopnosť rýchleho učenia. Krátky životopis zašlite na: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. Správu označte ako CV. - Tiež žiadame širokú verejnosť o zaslanie akýchkoľvek zaujímavých tipov alebo námetov na relácie na: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. - Slobodný vysielač chce dať priestor aj pôvodnej domácej tvorbe a hudobníkom, interpretom rôznych žánrov a DJ-om, ktorí márne hľadajú miesto na prezentáciu svojich nahrávok. Dajte nám vedieť o sebe a my dáme vedieť o Vás! - Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Predseda ÚSŽZ prijal autorov projektu internetového rádia Slobodný vysielač

17. decembra 2012 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Igor Furdík prijal 17. decembra 2012 na pôde úradu Borisa Koroniho a Norberta Lichtnera, ktorí prezentovali projekt a obsahové zameranie novo koncipovaného nezávislého internetového média s názvom „Slobodný vysielač“ so začiatkom vysielania od 14. januára 2013. Internetové rádio „Slobodný vysielač“ so sídlom v Banskej Bystrici chce využívať možnosti najnovších technológií, a tak vytvárať vo svojej programovej štruktúre priestor pre krajanov v zahraničí. Dramaturgickým zámerom nového média je pripravovať v týždňovej periodicite 60-minútovú reláciu mozaikového formátu, ktorej cieľom bude informovať o živote Slovákov žijúcich v zahraničí, o aktivitách krajanských spolkov, kultúrnych inštitúcií, ako aj o aspektoch, podporujúcich slovenské národné povedomie. Redakcia „Slobodného vysielača“ chce v čo najširšom možnom zábere informovať o živote našich krajanov naprieč krajanským svetom (výhoda média internetového formátu) aj slovenskú verejnosť u nás na Slovensku, keďže mediálna spätná väzba „slovenského sveta“ v rámci jeho obojstrannej komunikácie so Slovenskou republikou sa javí stále nedostatočná. Už teraz vyzýva redakčný tím „Slobodného vysielača“ krajanské spolky, organizácie i krajanské médiá v zahraničí, ako aj jednotlivcov, ktorí majú záujem o spoluprácu so „Slobodným vysielačom“, aby o sebe dali vedieť na mailovej adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. Igor Furdík reagoval pozitívne na zámery tvorcov „Slobodného vysielača“, ktorý chce oslovovať krajanské médiá a ich redaktorov, rovnako aj predstaviteľov spolkov a organizácií v kľúčových centrách slovenských komunít (v rámci strednej a východnej Európy v krajinách, kde Slováci tvoria národnostnú menšinu, v štátoch západnej Európy vrátane nových početných komunít vo V. Británii a Írsku, v USA, Kanade, Austrálii, Argentíne, ale aj „slovenské krajanské ostrovčeky“ akými sú Libanon, Izrael, Sýria a ďalšie). Zároveň I. Furdík vyjadril nádej, aby sa v tejto súčinnosti učinilo zadosť otvorenejšej a objektívnejšej informovanosti o nevšedných príbehoch výnimočných krajanov v zahraničí, úspechoch, s akými prezentujú Slovensko vo svete, ale aj o problémoch, s ktorými sa Slováci najmladšej migračnej vlny stretávajú v procese spoločenskej integrácie v ich nových domovských krajinách. Predseda ÚSŽZ vyjadril takejto potenciálnej mediálnej spolupráci ústretovosť, keďže každá pozitívna snaha či nápad, smerujúce k pevnejšiemu prepojeniu slovenského sveta so Slovenskom a naopak, považuje samotný ÚSŽZ za príspevok do nastoľovania novej kvality vzťahov v rámci politiky Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí.

Igor Furdík na pracovnej návšteve RTVS aj o hodnotových impulzoch slovenskosti

20. decembra 2012 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík navštívil vo štrtok 20. decembra 2012 na vlastnú žiadosť Rádio a televíziu Slovenska, kde rokoval s jeho generálnym riaditeľom Václavom Mikom a riaditeľom Sekcie programovej služby STV Tiborom Búzom. Predstavitelia oboch inštitúcií posúdili možnosti prezentácie Slovenska a Slovákov vo verejnoprávnych médiách z hľadiska historického, ale aj v kontexte dnešných reálií. V tejto súvislosti tak V. Mika ako aj T. Búza informovali I. Furdíka o niektorých koncepčných zámeroch RTVS v reláciách a cykloch, zameraných na históriu, súčasnosť, úspechy a prelomové udalosti Slovenska, vrátane dokumentárnych a umelecko-publicistických príbehov a čŕt významných osobností, Slovákov žijúcich a pôsobiacich v zahraničí nevynímajúc. Predseda ÚSŽZ vyjadril počas rozhovoru nádej, že aj historický rok 2013, v ktorom významne zaznieva minulosť nášho národa tiež v spojení s cyrilo-metodským odkazom, ale aj dvadsiate výročie samostatnej slovenskej štátnosti, sa stane pre verejnoprávnu inštitúciu RTVS príležitosťou pokojne, vecne a zaujímavo prezentovať našu minulosť aj súčasnosť. Odporučil pritom využiť všetko to bohatstvo, ktorým k obrazu a zachovaniu slovenskosti prispievali a prispievajú Slováci žijúci mimo Slovenska.

Varholíková zaplatila rodine pozostalých príspevok na pohreb

2. januára 2013 - (tasr)

Slovenka Eva Varholíková, ktorá je v Maďarsku vo vyšetrovacej väzbe po tragickej augustovej dopravnej nehode so štyrmi obeťami, zaplatila rodine zosnulých sumu okolo piatich miliónov forintov (17.140 eur) ako príspevok na pohreb. Napísal to koncom decembra maďarský bulvárny denník Blikk. Varholíkovej obhajca Gábor Tóth túto informáciu potvrdil Blikku, odmietol však uviesť bližšie detaily s tým, že pokračujú rokovania s právnym zástupcom rodiny. Podľa informátora Blikku z okolia rodiny pozostalých bude rodina požadovať od Varholíkovej náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v celkovej výške 40 miliónov forintov (137.122 eur), príspevok poskytnutý na pohreb však nie je súčasťou požadovanej náhrady. Súd v decembri opäť predĺžil vyšetrovaciu väzbu Varholíkovej až do 23. februára. Varholíková na diaľnici M3 pri 44. kilometri smerom na Budapešť 21. augusta približne o 04.00 h zozadu narazila do fiata, ktorý po následnom náraze do zvodidiel začal horieť. Tri osoby v aute zhoreli; jednej žene sa podarilo z horiaceho vozidla vyliezť, tá ťažkým zraneniam dva dni po nehode podľahla v budapeštianskej nemocnici. Expertíza potvrdila, že v krvi vodičky bolo v čase nehody 1,5 promile alkoholu.

Eva Varholíková-Rezešová zostáva za mrežami

17. decembra 2012 - (pluska.sk)

Na verdikt si bude musieť počkať! Podľa maďarskej polície súd tento týždeň predĺži zadržanej Eve Varholíkovej-Rezešovej (35) väzbu a v budapeštianskom väzení by mala zostať minimálne do januára až februára. Maďarská prokuratúra predložila včera súdu návrh, aby Eve Rezešovej predĺžil väzbu. Dôvodom má byť zdĺhavé vyšetrovanie, ktoré komplikuje tak nespolupráca Rezešovej, ako aj dcéra obetí tragickej havárie, ktorá nie je vzhľadom na svoj psychický stav stále schopná vypovedať. „Keďže polícia ešte neuzavrela vyšetrovanie, proces zadržanej Evy Rezešovej odloží súd v nasledujúcich dňoch na neurčito,“ povedala včera denníku Plus JEDEN DEŇ hovorkyňa maďarskej polície Andrea Belitza Beluzsarné. Prominentnej Košičanke, ktorá 21. augusta nabúrala svojím luxusným BMW do fiatky, v ktorej zhoreli zaživa štyria ľudia, vyprší termín jej predbežného zadržania 23. decembra. Súd by jej ho mal tento týždeň opäť predĺžiť. Dokedy bude presne Eva Rezešová sedieť vo vyšetrovačke, ešte nie je známe. „Súd dostal od prokuratúry žiadosť predĺžiť väzbu o ďalšie dva mesiace. Na prelome januára a februára by už mali byť výsledky z vyšetrovania kompletne spracované,“ povedala nášmu denníku Beluzsarné. Kým ostatné väzenkyne dostali ako vianočný darček od ústavu jednu návštevu navyše, Eva Rezešová ich má hneď niekoľko. Zistili, sme, že mama chodí za dcérou do Budapešti niekoľkokrát mesačne. Ako je to možné? „Keď prokuratúra súhlasí, môže rodina navštevovať zadržaného príslušníka častejšie, ako to povoľujú väzenské pravidlá,“ ozrejmil nám maďarský právnik György Arató. Jedným dychom však dodal, že táto výsada sa týka iba výnimočných situácií. Eva Rezešová, ktorá je vo vyšetrovacej väzbe už 17 týždňov, môže dostať od rodiny len 2 vianočné darčeky ako napríklad jedlo, kozmetiku alebo oblečenie.

Vo Fonyóde vyhorel rodinný dom, zomreli v ňom dvaja ľudia

3. januára 2013 - (tasr)

V juhomaďarskom Fonyóde v noci nadnes vyhorel rodinný dom. Hasiči počas hasenia požiaru v ňom našli mŕtve telá muža a ženy, informoval regionálny spravodajský server Hajdupress.hu. Požiarnikov privolali k horiacemu domu krátko po polnoci. Oheň zachvátil izbu domu s celkovou rozlohou 80 metrov štvorcových, ostatné miestnosti boli zadymené. Do zásahu sa zapojili hasiči z Bogláru, Marcalu a miestni dobrovoľní požiarnici. Oheň uhasili do hodiny. Jedna z obetí mala na tele popáleniny, uviedol Hajdupress.hu.

„Doktor úr, len jeden molý információ“

Lovenský gasztroenterológus a moďorský beteg sa po roku zase stretli. Dnes však len na telefonickej linke, pretože doktor úr je na dovolenke. (Postavy a dialóg sú fiktívne a akákoľvek podobnosť s realitou je úplne náhodná.)

Páči sa mi to