alt : header1.swf



Mon07222019

Posledná aktualizácia04:20:20

Pôvod a význam zemepisného mena Pilíš

pilpov01„Slovo Pilis je maďarského pôvodu. Označuje vyholené miesto (tonzúru) na temene hlavy kňazov.“ (Gyula Szűcs)„Piliš mal v 9. storočí podobu *Plešb. Bol to plešatý vrch. Takéto meno má u Slovanov viacej vrchov. Aj apelatívum pleš vo význame plešina, tonzúra na hlave prešlo do maďarčiny.“ (Šimon Ondruš)

Do roku 2000 jediná o Mlynkoch (Pilisszentkereszt) napísaná knižka síce donedávna kolovala v dedine, ale potom sa stratila. Treba však povedať, že jej čítanie bolo ľuďom nielen na osoh, ale aj na škodu. Napr. o pôvode a význame mena nášho Pilíša sa z nej dozvieme, že: „Slovo Pilis je maďarského pôvodu. Označuje vyholené miesto (tonzúru) na temene hlavy kňazov, a v pomenovaní maďarských vrchov označuje plešinu.”

Keby autor knižky Gyula Szűcs bol písal svoje dielo, povedzme, po slovensky, pri slove pilpov02„plešina” by mu určite bolo niečo prišlo na um. On ju však písal po maďarsky, namiesto plešiny písal kopasz, a to sa menu Pilis ani zďaleka nepodobá.

Škoda, že si neprečítal dôkladne 1. zväzok diela dr. Remiga Békefiho, ktoré musel poznať, veď ho vo svojej knižke spomína. V ňom by sa bol dozvedel nasledovné: „... skúsenosť dokazuje, že menom Pilis zvykli označovať vysoké, a síce v každom prípade plešaté štíty vrchov, ako napríklad v Sedmohradsku. Je teda isté, že obsah pojmov pilis a kopasz pozostáva z totožných príznakov. Avšak je tu otázka, ktorý národ môže pokladať slovo pilis za slovo svojho vlastného slovného fondu. V slovanských oblastiach je mnoho takých miestnych pomenovaní ako Pleš, Plešce, Plešivce, všade znamenajú lysosť, plešatosť. Bez váhania môžeme teda povedať, že slovo pilis sme prevzali od Slovanov a na základe ich pomenovania sme ho používali na označenie tých miest, ktoré aj podnes nesú toto meno, ako napríklad vrch Pilis, ktorého skaly na južnej časti aj dnes dokazujú správnosť tohoto pomenovania.”

Ba aj toto: „V našich listinách meno opátstva (ide tu samozrejme o niekdajšie Pilíšske opátstvo - pozn. autora) pilpov03sa vyskytuje v podobe Pilis, a jeho obmien, ako Pylis, Pilys, Pelis, Peles, Ples, Plis, Plys, Pleisz, Pljes, Piljs, Pelixio, Pilizia, Pilisci, Piligi. V tlačených prameňoch, okrem uvedených, môžeme nájsť aj ďalšie tvary. Pilíšsky opát a konvent aj nechtiac prezradia slovanský pôvod mena svojho kláštora, lebo tak na svojej pečati, ako aj vo svojich vydaných dielach a pri podpisoch vždy označujú opátstvo menom Pelis.” Tak písal o tejto veci cisterciánsky učiteľ päťkostolského cisterciánskeho gymnázia, dr. Remig Békefi. Bol to autor nestranný, voči nám nezaujatý - objektívny.

X        X        X

To boli dosiaľ dve mienky, ktoré si vo veľmi závažnej otázke protirečia. Gy. Szűcs tvrdí, že pilpov04„slovo Pilis je maďarského pôvodu”. Dokazuje to tým, že „na temene hlavy kňazov označuje vyholené miesto (tonzúru)”, a že „v pomenovaní maďarských vrchov označuje plešinu”. Treba povedať, že má veľkú smolu, lebo maďarský pôvod substantíva (podstatného mena) Pilis dokazuje práve tým apelatívom (všeobecným menom) pilis (tonzúra), ktoré je do maďarčiny prevzaté od Slovanov! Škoda, že o tom nevedel. Možno to vtedy ešte nebolo také jednoznačné ako dnes, keď už aj Maďarský výkladový slovník jednoznačne hovorí, že slovo pilis je slovanského pôvodu. Bolo to však uvedené v diele R. Békefiho.

Ani skutočnosť, že meno Pilis sa v tejto podobe vyskytuje iba na Maďarmi obývaných miestach, nie je dôkazom maďarského pôvodu tohoto mena. Znamená to len toľko, že zmena Pleš < Pilis nastala len v maďarskom jazykovom prostredí. Dr. Békefi, ktorý na rozdiel od Szűcsa pracoval vedeckými metódami, uvádza bohatý archívny materiál a dostane sa oveľa bližšie k pravdivej podstate veci ako Szűcs, keď píše takto: „Bez váhania môžeme teda povedať, že slovo pilis sme my (t. j. Maďari - pozn. autora) prevzali od Slovanov, a na základe ich pomenovania sme ho používali na označenie tých miest, ktoré aj podnes nesú toto meno, ako napr. pilpov05Pilis...”

Je to však pravda stále ešte len polovičatá. Z jednej strany treba trošku upresniť, že Maďari od Slovanov prevzali nie slovo pilis, ale slovo pleš, a síce v podobe peles a toto sa postupne zmenilo na pilis. Slovo pilis je teda slovanského pôvodu. V tom má pravdu. Na druhej strane je však veľmi sporné pokračovanie vety dr. Békefiho, že totiž: „... na základe ich pomenovania sme ho (my, Maďari - pozn. autora) používali na označenie tých miest, ktoré aj podnes nesú toto meno, ako napr. vrch Pilis...”

Otázka je tu: kto dal nášmu vrchu meno Piliš? Prirodzene, nikto iný, než tu žijúci naši pilpov06predkovia. Všimnime si ešte aj mienku niektorých slovenských jazykovedcov. Svetoznámy slavista Ján Stanislav o Pilišskej stolici píše: „Sama stolica má názov podľa hôr Pilis: Ples 1187, Pelis 1264 > Plěš. Dnešný Pilisszentkereszt sa zaznačuje v 13. stor. tiež ako Peles, Pelis, Pilis, t. j. Plěš.”

V 2. zv. (Slovník mien) uvádza aj ďalšie pramene: „Piliš, pohorie v st. Pilišskej: silua... que uulgo Ples nuncupatur 1187 (Mon Strig. I, 133, Ch. 260), in silva Pelis 1264 (Mon. Strig. I, 505, č. 661). Je aj v Marci Cron. pag. 86 ad an. 113: silva Pelys (Mon. Strig. I, 77, č. 50). Neskoršie sa tiež spomína (viď index k Mon. Strig. II, III) ako Pelys, Pylis ap.” V etymologickej poznámke slovo odvodzuje od staroslovenského slova *Plěšb, dnes v slovenčine Pleš.

Prof. PhDr. Šimon Ondruš na písomnú otázku autora tohto príspevku o menách Pilíš a Kestúc odpovedal nasledovne: „Pravda je, že Piliš aj Kesztölc sú staré slovansko-slovenské slová. Ale Piliš mal v 9. storočí podobu *Plešb. Bol to plešatý vrch. Takéto meno má u Slovanov viacej vrchov. Aj apelatívum pleš vo význame pilpov07plešina, tonzúra na hlave prešlo do maďarčiny. Ako som už viackrát spomínal, starí Maďari nepoznali na začiatku slova dve spoluhlásky. Preto prevzali meno vrchu Pleš aj apelatívum pleš „plešina, tonzúra” najprv v podobe peleš, ktorá sa neskoršie zužovaním samohlások zmenila na piliš.”

Menom Kestúc > Kesztölc > Kostelec > *Kostelücü sa teraz nebudeme podrobnejšie zaoberať. Oplatí sa nám však už tu poznamenať, že jestvuje písomná pamiatka, v ktorej je táto dedina zaznamenaná už v roku 1075: in Kestelci (Mon. Strig. I, 55)! Dodám ešte, že aj maďarský jazykovedec Lajos Kiss je toho názoru, že mená Pilis a Kesztölc sú slovanského pôvodu.

PilPov08Po toľkých dôkazoch, myslím, môžeme celkom bezpečne vyriecť nespornú pravdu, že tak substantívum Pilis, ako aj apelatívum pilis sú slovanského, v našom prípade slovenského pôvodu. Maďari ho prevzali od tu žijúcich Slovenov, našich predkov, ktorí ho vyslovovali toho času (koncom 8., začiatkom 9. stor.) v podobe *Plěšb, neskôr, po zmene ě > e, zase ako Pleš. Keďže starí Maďari nepoznali na začiatku slova dve spoluhlásky, pôvodné slovansko-slovenské slovo Pleš vyslovovali ako Peles (vypomohli si samohláskou -e-). To je aj dnes známa situácia. Také mená ako Kĺčik, Trkal a pod. Maďari aj dnes vyslovujú ako Kelcsik, Terkal a podobne. Ďalej sa už slovo vyvíjalo v maďarskom jazykovom prostredí, kde sa postupným zužovaním samohlások zmenilo na Pilis. Dnešné slovenské obyvateľstvo Pilíšskeho pohoria pod vplyvom tohoto maďarského vývinového variantu nazýva náš vrch Pilíšom.

Môžeme tu teda zaznamenať tri rôzne vývinové varianty:

1. Slovenský: *Plěšb > Pleš
2. Slovensko-maďarský: *Plěšb > Pleš > Peles > Pilis
3. Pilíšsko-slovenský: *Plěšb > Pleš > Peles > Pilis > Pilíš (maďarským filtrom pozmenený variant, prispôsobený pilíšskymi Slovákmi).

Gregor Papuček