Vianoce našich osobností
https://dikda.eu/vianoce-nasich-osobnosti-i/
Tradičné vianočné príbehy
https://dikda.eu/tradicne-vianocne-pribehy-ii/
Biele Vianoce z pohľadu storočných novín
https://dikda.eu/biele-vianoce-z-pohladu-storocnych-novin/
Aké boli vianočné pohľadnice pred sto rokmi?
https://dikda.eu/vianocne-pohladnice-ake-boli-pred-sto-rokmi/
Sviatočné recepty našich starých mám
https://dikda.eu/sviatocne-recepty-nasich-starych-mam/
Obľúbená ročenka Slovákov v Maďarsku od roku 1948
18. decembra 2025 - (tasr)
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/152-aktuality2/1579-nkal2026
Slovenská národnosť v Maďarsku si vydáva svoju vlastnú ročenku už od roku 1948, ktorá je najstaršou publikáciou komunity. Jej aktuálne vydanie vyšlo koncom novembra pod názvom „Náš kalendár na rok 2026“, uviedla spravodajcovi TASR v Budapešti predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. Cieľom obľúbenej publikácie je umožniť čitateľom nazrieť do rozmanitého života slovenskej národnosti v Maďarsku, a to s ambíciou, „aby nová ročenka bola niečím viac než iba kronikou našej Slovače“, píše vydavateľ ročenky - Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm. „To je najstaršia naša publikácia, vychádza od roku 1948. Čo sa týka techniky, aj prostredia, v ktorom vychádza, nastali v nich dosť veľké zmeny, ale v podstate celá jeho koncepcia je tá istá,“ spresnila predsedníčka CSSM. Ročenka sa zameriava na významné oblasti života Slovákov, na výročia i udalosti, ktoré sa očakávajú v nasledujúcom roku. „Je v nej aj prehľad podujatí a udalostí z predchádzajúceho roka, ktorý sa vždy zostavuje s veľkým nasadením, a vždy je to vlastne kalendár udalostí, ktoré sa udiali od septembra jedného roka do septembra ďalšieho roka. Je tam veľmi veľa fotografií, kvôli ktorým, ako si spomínam, aj v mojom detstve si moji starí rodičia aj rodičia pred Vianocami vždy s veľkou radosťou kupovali a listovali cez sviatky kalendár a hľadali známe tváre, samozrejme v prvom rade svoje vnúčatá,“ dodala Alžbeta Hollerová Račková. Ročenka venuje veľký priestor oslavám 30. výročia vzniku CSSM. „Oslavy sa uskutočnili v deň 30. výročia ustanovujúceho zasadnutia nášho prvého valného zhromaždenia, tam sme pozvali všetkých ľudí, ktorí boli pri zakladaní slovenskej samosprávy, a ktorí sú ešte medzi nami. Bolo veľmi dobre vidieť, ako sa tešia stretnutiu, pretože treba vedieť, že Slováci v Maďarsku sú roztrúsení takmer po celom Maďarsku, žijeme v desiatich z 19. žúp Maďarska od Dolnej zeme, od Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby, Sarvaša až po Zemplín alebo Novohrad, Pilíš a Komárňansko-ostrihomskú župu,“ podčiarkla predsedníčka CSSM. Na stránkach ročenky priblížili aj prácu celoštátnych slovenských občianskych organizácií, inštitúcií CSSM a slovenských volených zborov, kolektívov Slovákov pôsobiacich v rôznych kútoch krajiny, 12 významných folkloristov, ale aj rozhovory s významnými osobnosťami Slovákov v Maďarsku. Osobitné rubriky venujú histórii a literatúre, umeniu, zábavnému čítaniu, krížovkám, receptom aj humoru. Zodpovedný redaktor publikácie, konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl do kalendára zaradil dve stovky fotografií.
Objednajte si Náš kalendár na rok 2026
Milí priatelia, priaznivci, rozširovatelia a čitatelia obľúbenej ročenky Slovákov v Maďarsku, koncom novembra vyšiel Náš kalendár na rok 2026. Obraciame sa na Vás s prosbou o pomoc, aby publikácia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, vydavateľom ktorej je Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm s. r. o., čo najrýchlejšie sa dostala do domácností našich Slovákov. Našim cieľom bolo, aby Náš kalendár na rok 2026 umožnil čitateľom nazrieť do rozmanitého života slovenskej národnosti v Maďarsku - prezentujúc tohtoročné udalosti zachytené objektívom fotoaparátu, sériu politicko-spoločenských a kultúrnych podujatí, ako aj činnosť našich školákov a mládeže, a to s netajenými ambíciami, aby nová ročenka bola niečím viac než „iba“ kronikou našej Slovače. Snažili sme sa o to, aby Náš kalendár na rok 2026 bol obsahovo, tematicky a žánrovo pestrým, praktickým, zároveň hodnotným a podnetným čítaním. Na stránkach kalendára na rok 2026 vám priblížime prácu našich občianskych organizácií, inštitúcií CSSM a slovenských volených zborov, ako aj ďalších slovenských kolektívov pôsobiacich v rôznych kútoch krajiny. V ročenke predstavujeme 12 našich významných folkloristov, prinášame rozhovory s významnými osobnosťami Slovákov v Maďarsku, osobitné rubriky venujeme histórii a literatúre, zostáva pritom primeraný priestor aj pre umenie, zábavné čítanie, krížovky, recepty a humor. V prílohe Vám zasielame objednávku (megrendelőlap) na Náš kalendár 2026 (ktorú si môžete stiahnuť aj odtiaľto):
https://www.oslovma.hu/Archiv/MegrendL-NKal2026.pdf
Prosíme Vás o to, aby ste vo svojom okolí propagovali našu ročenku, zistili požiadavky doterajších a potenciálnych čitateľov slovenského kalendára a podľa možnosti čím skôr zaslali nám vyplnenú objednávku na túto e-mailovú adresu:
https://www.oslovma.hu/Archiv/MegrendL-NKal2026.pdf
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/152-aktuality2/1579-nkal2026
ARCHÍV (staršie ročníky na stiahnutie):
www.oslovma.hu/XXX/NKal2025.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2024.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2023.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2022.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2021.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2020.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2019.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2018.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2017.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2016.pdf
Náš kalendár v Digitálnej knižnici Dokumentačného centra CSSM - http://sdc.slovaci.hu/index.php/konyvtar-2
Rozjímanie nad 50. výročím Slovenskej redakcie Televízie Vojvodiny
Annamária Boldocká-Grbićová: - Menšinové novinárstvo je šikmá plocha. Stále na hrane. Pozitívne diskriminované, obmedzené témami, donútené stále sa prebíjať a zviditeľňovať. Zachovávať a zveľaďovať jazyk a kronikársky zaznamenávať, afirmovať menšinový – slovenský život. Snažiť sa vyhnúť sa šablóne, presadiť sa medzi nezávislé médiá najmä v medzníkových chvíľach prechodu od analógneho k digitálnemu habitusu. Nadôvažok, stále je vystavené autocenzúre pod tlakom režimových prívržencov a obstáva vďaka poctivému entuziazmu, elitizmu a intelektuálnemu nadhľadu, objektívnemu informovaniu i smelosti jednotlivcov.
https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12840-stara-dobra-auto-cenzura
Podnikatelia Mišurovci sa v Budapešti presadili
Otec a syn z Oravy založili úspešnú fabriku, vyrábali koče a automobilové súčasti
Bude z Orbána prezident? A je Magyar ako Matovič?
Odpovedá expert organizácie German Marshall Fund Daniel Hegedűs
Fidesz zriadil parlamentnú modlitebnú skupinu
https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-fidesz-zriadil-parlamentnu-m/927635-clanok.html
Szijjártó: Vláda nedovolí ublížiť Maďarom žijúcim na Slovensku
https://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-vlada-nedovoli-ublizit/927734-clanok.html
Péter Hunčík: Maďarsko sa nezrútilo po roku 1989
Ono už desaťročia stálo na umelých nohách, tvrdí psychiater Péter Hunčík. „Každý rovno hovorí, že toto vyvolala zmena režimu. Horšiu ekonomiku a celkovo zhoršenie,“ povedal Hunčík. Upozorňuje však, že realita bola iná a ekonomické problémy Maďarska sa nezačali až po politickej zmene, ale výrazne skôr - ešte počas vlády Jánosa Kádára v rokoch 1956 až 1988. „Už počas Kádárovho režimu, dobrých 20 rokov, maďarská ekonomika bola na dne. Oni už zo Svetovej banky dostávali pôžičky,“ podotkol Hunčík.
Trnavský kraj a Békešská župa nadväzujú spoluprácu
22. decembra 2025 - (tasr)
Delegácia Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) absolvovala oficiálnu pracovnú návštevu Békešskej župy. Cieľom návštevy bolo posilnenie cezhraničných vzťahov a diskusia o nadviazaní konkrétnej spolupráce medzi oboma regiónmi. Kľúčovým bodom programu bolo rokovanie s predsedom Samosprávy Békešskej župy Sándorom Molnárom, počas ktorého predstavitelia oboch krajov podpísali zámer o spolupráci. Partnerstvo sa má zameriavať najmä na oblasť školstva a kultúry, s dôrazom na podporu cezhraničnej spolupráce škôl a rozvoj spoločných kultúrnych aktivít. Už vo februári 2026 je naplánované pracovné stretnutie formou okrúhleho stola, na ktorom budú dohodnuté konkrétne kroky a vybrané inštitúcie zapojené do spolupráce. „Som presvedčený, že partnerstvo medzi Trnavskou a Békešskou župou prinesie ovocie v oblasti vzdelávania, kultúry a prispeje k zlepšovaniu susedských vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom,“ priblížil predseda TTSK Jozef Viskupič. Súčasťou programu boli aj rokovania v mestách Békešská Čaba, Slovenský Komlóš a Sarvaš, kde sa delegácia stretla s predstaviteľmi miestnych samospráv a slovenských inštitúcií. „Cezhraničná spolupráca je pre regióny veľmi dôležitá, prináša konkrétne výsledky a posilňuje susedské vzťahy,“ doplnil podpredseda TTSK József Berényi.
Rok osobností Slovákov v Maďarsku
https://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=osobnost%C3%AD
Rok osobností Slovákov v Maďarsku, ktorý vyhlásili Zväz Slovákov v Maďarsku a Ľudové noviny, by mal prispieť k rozšíreniu vedomostí o našich jedinečných Slovákoch za uplynulých sto rokov, a zároveň by mal slúžiť ako zdroj inšpirácie k posilneniu pocitu hrdosti na nedávnu minulosť Slovákov v Maďarsku.
https://www.facebook.com/photo?fbid=1450266170439395&set=a.374643304668359
Prezidenti Pellegrini a Vučić v Báčskom Petrovci
Návštevu sprevádzali aj kritické hlasy a opozičné postoje, ktoré zaznievali najmä mimo rokovacej sály.
https://www.uszz.sk
Národné osvetové centrum užitočné pre Slovákov v zahraničí
https://www.uszz.sk/partneri-pre-slovakov-vo-svete-narodne-osvetove-centrum/
Samuel Koruniak z Petrovca šíri slovenčinu v Nemecku
Celoštátne slovenské adventné stretnutie detí v Békešskej Čabe
https://www.uszz.sk/dakujeme-za-pracu-pre-slovakov-v-madarsku/
Projekt MySme a minoritná kultúra
Metodické školenia pre učiteľov zo vzdelávacích centier a víkendových škôl
Centrum informácií o našich krajanoch (CINK) - https://slovakcenter.substack.com
Ťahanie rejteša - tradícia dolnozemských Slovákov žije aj na Slovensku
https://slovakcenter.substack.com/p/tahanie-rejtesa-ziva-tradicia-dolnozemskych
Pavel Rozkoš je nominantom ceny Pro Cultura Slovaca na rok 2026 za Spolok Slovákov z Rumunska
https://slovakcenter.substack.com/p/pavel-rozkos-je-nominantom-ceny-pro
Rudo Hajdúk o prvom reprezentačnom plese organizovanom Slovákmi z Rumunska
https://slovakcenter.substack.com/p/na-slovicko-rudo-hajduk-o-prvom-reprezentacnom
Juraj Cigáň o netradičnom vzdelávacom komiksovom projekte pre deti krajanov
https://slovakcenter.substack.com/p/na-slovicko-juraj-cigan-o-netradicnom
Dolnozemská knižná žatva prilákala vyše stovky návštevníkov
https://slovakcenter.substack.com/p/dolnozemska-knizna-zatva-prilakala
Vianočný pozdrav eurokomisára Maroša Šefčoviča Slovákom v zahraničí
https://slovakcenter.substack.com/p/eurokomisar-maros-sefcovic-odovzdal
Jasmína Krnáčová z Nadlaku tvorivo medzi dvoma knihami
https://slovakcenter.substack.com/p/na-slovicko-jasmina-krnacova-po-vydani
Prehliadka Adama Suchanského v umeleckom prednese
https://slovakcenter.substack.com/p/v-nadlaku-si-prevzali-odmeny-oceneni
Adriana Fúriková vianočnou pesničkou z regiónu Bihor spestrila program TV relácie Teleráno
https://slovakcenter.substack.com/p/adriana-furikova-vianocnou-pesnickou
Dobročinný koncert na podporu Emky z Kysáča
https://slovakcenter.substack.com/p/spolky-dolnozemskych-slovakov-uspesne
Súbor Rodinka z Bruselu má už osem rokov
https://slovakcenter.substack.com/p/na-slovicko-linda-jakub-kukucska
Aj tohto roku privítali Mikuláša s anjelom
https://slovakcenter.substack.com/p/detsky-folklorny-subor-rodinka-z
Adriana Fúriková o svojom predvianočnom období
https://slovakcenter.substack.com/p/na-slovicko-s-anjelom-adriana-furikova
Výstava medovníkov a vianočných dekorácií v Nadlaku
https://slovakcenter.substack.com/p/zimne-obdobie-v-nadlaku-privitali
Na slovíčko s vedúcou tvorivých dielní pre deti Anou Carolinou Dovalyovou Hrdlicskovou
https://slovakcenter.substack.com/p/na-slovicko-ana-carolina-dovalyova
Malvína Žolňajová zo Slovenskej vojvodinskej harmónie o vzniku a význame Valčíkového večierka
https://slovakcenter.substack.com/p/na-slovicko-malvina-zolnajova-zo
Maria-Carolina Bonteová o podujatí Piesne Starej matere v Nadlaku
https://slovakcenter.substack.com/p/na-slovicko-maria-carolina-bonteova
5. ročník Katarínskej a ondrejovskej slovenskej ľudovej zábavy v Nadlaku
https://slovakcenter.substack.com/p/slovaci-z-nadlaku-sa-zabavili-na
Divadelná tradícia v Kovačici siaha do roku 1914
https://slovakcenter.substack.com/p/na-slovicko-pavel-jonas-divadelna
Divadelníkov z Kovačice a hru „Nepobehuj tu nahá!“ diváci v Nadlaku odmenili silným potleskom
https://slovakcenter.substack.com/p/divadelnikov-z-kovacice-a-hru-nepobehuj
Dochádza k obnoveniu a oživeniu Združenia spolkov dolnozemských Slovákov v Bratislave
https://slovakcenter.substack.com/p/dochadza-k-obnoveniu-a-oziveniu-zdruzenia
Speváčka Katarína Koščová na Dolnej zemi?
https://slovakcenter.substack.com/p/spevacka-katarina-koscova-spomina
K. Koščová priniesla Slovákom v Bruseli pravú vianočnú atmosféru
https://slovakcenter.substack.com/p/katarina-koscova-priniesla-slovakom
Obec Vukova si slávnostne pripomenula 200 rokov od príchodu Slovákov
https://slovakcenter.substack.com/p/obec-vukova-si-slavnostne-pripomenula
Slovenka z Bruselu sa v Londýne presadzuje (aj) divadlom o Slovákovi z Rumunska
https://slovakcenter.substack.com/p/slovenka-z-bruselu-sa-v-londyne-presadzuje
Karolína Ghirbaková aj svoj druhý vydavateľský počin zamerala na vzdelávanie detí
https://slovakcenter.substack.com/p/karolina-ghirbakova-aj-svoj-druhy
Zemiakové slávností na Novej Huti už štvrťstoročie spájajú tradície s odkazom pre budúce generácie
https://slovakcenter.substack.com/p/zemiakove-slavnosti-na-novej-huti
Slovenská krajanská štafeta putuje od združenia Od Tatier k Schumanu k folklórnemu súboru Ako doma
https://slovakcenter.substack.com/p/slovenska-krajanska-stafeta-putuje
Dolnozemskú klobásiádu vyhral tím Spolku Slovákov z Maďarska
https://slovakcenter.substack.com/p/krajania-19-rocnikom-dolnozemskej
ÚSŽZ v špeciálnom vydaní relácie Komentáre dňa na STVR
https://www.stvr.sk/televizia/archiv/20116/566667#1146
Nové predstavenie Slovenského divadla Vertigo
7. decembra 2025 v budapeštianskom Divadle Katakomba sa konala premiéra veselohry slovenskej dramatičky a scenáristky Zuzany Križkovej Ako sa nebáť hadov.
Stretnutie aktivistov Peštianskeho regiónu Zväzu Slovákov v Maďarsku
4. decembra 2025 v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch
O slovenských osadách v Pilíši
http://www.oslovma.hu/XXX/PilKal16.pdf
Stretnutie jubilujúcich pávích krúžkov z Čívu, Mlynkov a Santova
15. novembra 2025 v Stredisku pilíšskych Slovákov
Video: https://www.facebook.com/reel/1374108801170937
Audio: https://www.oslovma.hu/Archiv/PavieKruzkyPILIS-15nov2025.m4a
Deň seniorov v Huti
(Pilisszentlélek) 16. novembra 2025 - Slovensko-maďarská svätá omša / Vyhodnotenie výtvarnej súťaže pre deti / Kultúrny program
V Novom Sade súťažili mladí slovenskí recitátori
https://www.teraz.sk/najnovsie/vnovom-sade-sutazili-mladi-slovens/921104-clanok.html
Päť pilierov nášho bytia / Základ, podstata, charakter, názor a budúcnosť slovenskosti
https://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-publicistika/33060-5pilierov2528
Dôvod cítiť sa ako súčasť niečoho väčšieho
Gastronómia – Én csak egy gulkát kérek
Náboženstvo – ...včil aj v hodinu smrti našej
Školstvo, srdce nášho bytia, najmocnejší pilier slovenskej identity
Program 31. ročníka filmového seminára a prehliadky slovenských filmov
https://divadlovertigo.hu/sk/program-31-rocnika-filmoveho-seminara-a-prehliadky-slovenskych-filmov/
Polárna žiara (aurora borealis)
zapĺňa oblohu nad mestom Šalgótarján 12. novembra 2025 v skorých ranných hodinách.
Výstava fotografií Mateja Skalnického a Imricha Fuhla v Slovenskom Komlóši
Spoločnosť SlovakUm, Fotoklub Galanta, Samospráva mesta Slovenský Komlóš, Slovenská národnostná samospráva v Slovenskom Komlóši a Organizácia komlóšskych Slovákov 22. novembra 2025 v galérii Slovenskej školy v Slovenskom Komlóši usporiadali vernisáž spoločnej výstavy fotografií Mateja Skalnického a Imricha Fuhla, ktorá bude prístupná do konca januára 2026.
https://www.facebook.com/1163452009120814/posts/1428676832598329
MATEJ SKALNICKÝ sa narodil 23. februára 1948 v Slovenskom Komlóši, so svojimi rodičmi sa presídlil na Slovensko, žije v obci Kajal. Po skončení Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave pracoval ako geodet a vo verejnej správe. Básne začal písať ako stredoškolák a fotografovať počas vojenskej prezenčnej služby. Od roku 1975 je členom Fotoklubu Galanta, má za sebou celý rad kolektívnych a autorských výstav. S rodinou v Slovenskom Komlóši udržuje blízke vzťahy a vo svojej tvorbe sa často vracia do svojho detstva a na Dolnú zem.
IMRICH FUHL sa narodil 25. novembra 1961 v Mlynkoch (Pilisszentkereszt). Maturoval na budapeštianskom slovenskom gymnáziu a absolvoval odbor žurnalistiky na FF UK v Bratislave. Desaťročia bol redaktorom Ľudových novín, je zakladateľom portálov luno.hu a oslovma.hu, pracuje hlavne ako konateľ Spoločnosti SlovakUm. Vydal tri samostatné dvojjazyčné zbierky básní a knihu so svojou drobnou publicistikou. Je aktívny vo verejnom živote Slovákov v Maďarsku a rád sa venuje aj fotografickej tvorbe.
Výzva – Pamätník slovenského vysťahovalectva
https://www.uszz.sk/vyzva-krajanom-pamatnik-slovenskeho-vystahovalectva/
Archív: https://www.google.com/search?q=pam%C3%A4tn%C3%ADk+slovensk%C3%A9ho+vys%C5%A5ahovalectva
2017 - Ako ďalej, Slováci v zahraničí?
Národopisné zbierky Slovákov v Maďarsku z Nášho kalendára
Alkár, Banka, Baňačka, Békešská Čaba, Cinkota, Čív, Čorváš, Kestúc, Malý Kereš,
Slovenský Komlóš, Veňarec
https://www.oslovma.hu/XXX/NKal2025.pdf
Vianočné trhy v Európe
https://closer.sme.sk/c/23563062/vianoce-2025-trhy-budapest-krakov-praha.html
Metodistický pastor: Moje obvinenie je politicky motivované
Viktor Orbán v roku 2010 údajne požiadal Gábora Iványiho o verejnú politickú podporu, ale pastor to odmietol. Vláda v roku 2011 zmenila cirkevný zákon a MET stratila pozíciu registrovanej cirkvi.
https://www.teraz.sk/zahranicie/pastor-gabor-ivanyi-moje-obvinenie-je/918045-clanok.html
Únik údajov spájaných s opozičnou stranou TISZA
Do online priestoru unikli osobné údaje 200-tisíc našich spoluobčanov, a to bez ich súhlasu. Predseda strany TISZA Péter Magyar k tejto záležitosti v pondelok ráno uviedol, že nešlo o únik informácií, ale o krádež údajov. Podľa neho sú informačné systémy strany už mesiace terčom útokov, z ktorých väčšinu dokázali odraziť aj napriek tomu, že čelia medzinárodným sieťam, ktorých záujmom je udržať Orbánovu vládu pri moci.
Ukrajinské rodiny na Zakarpatí posielajú deti do maďarských škôl
3. novembra 2025 - (čtk)
Podľa regionálneho poslanca Rolanda Cebera, ktorý varuje pred pomaďarčovaním detí, tak získavajú príspevky od spolku na podporu maďarskej menšiny. Maďarská menšina žijúca na západe Ukrajiny je už dlhší čas dôvodom sporov medzi Kyjivom a Budapešťou. „Ukrajinské rodiny, ktoré deti pošlú do škôl s vyučovaním v maďarskom jazyku, dostávajú finančnú podporu až 30-tisíc hrivien (asi 600 eur) a školské pomôcky. Keď na Ukrajine nastali ťažké časy, keď otec je na fronte alebo rodina žije v chudobe, dieťa kvôli podpore pošlú do maďarskej školy. Ale nejde len o vzdelanie, ale aj o postupnú integráciu do iného kultúrneho prostredia,“ povedal Ceber pre agentúru Interfax-Ukrajina. Maďarská menšina v Zakarpatskej oblasti má podľa neho všetky možnosti na svoj rozvoj, zachovanie si identity a zapojenie do ukrajinskej politiky. Podľa neho je dôležité sa pýtať, či rovnaké možnosti má aj ukrajinská diaspóra žijúca v Maďarsku, či sú tam v prevádzke desiatky ukrajinských škôl a či Ukrajinci majú svojich reprezentantov v maďarskej politike. „Odpoveď znie, že nie,“ povedal.
Trojmedzie SK-HU-AT / Naraz v troch krajinach
https://www.planetslovakia.sk/tipy-na-vylet/398-trojmedzia
Pripomíname si mier s Maďarskom (Paríž 1947)
Orbán používa umelú inteligenciu ako novú zázračnú zbraň
V Maďarsku sa rozchádzajú názory na zhromaždenia
https://www.teraz.sk/zahranicie/v-madarsku-sa-rozchadzaju-nazory-na/915820-clanok.html
Orbán: Brusel dnes nie je pomocou, ale hrozbou
https://www.teraz.sk/zahranicie/orban-brusel-dnes-nie-je-pomocou-ale/915507-clanok.html
Magyar: Orbán sa stal najvernejším spojencom Kremľa
https://www.teraz.sk/zahranicie/magyar-orban-sa-stal-najvernejsim-sp/915567-clanok.html
80 rokov Spolku Slovákov z Juhoslávie
https://www.uszz.sk/80-rokov-spolku-slovakov-z-juhoslavie/
Navždy nás opustil bývalý predseda ÚSŽZ Igor Furdík
S hlbokou úctou spomíname na RNDr. Igora Furdíka, bývalého predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Bibliotéka sa v roku 2025 nekoná, ÚSŽZ hľadá nové platformy
https://www.uszz.sk/biblioteka-sa-v-roku-2025-nekona-uszz-hlada-nove-platformy/
Nová možnosť pre krajanské detské folklórne súbory
https://www.uszz.sk/uszz-predstavuje-novu-platformu-pre-krajanske-detske-folklorne-subory/
Zomrel herec Mátyás Dráfi
Bol jednou z najvýraznejších osobností maďarského divadla na Slovensku.
https://kultura.sme.sk/c/23560440/zomrel-herec-z-filmu-tisicrocna-vcela-matyas-drafi.html
Strach v Budapešti - Poľskí reportéri stopovali po strednej Európe
V reportáži niektorí nechceli vystúpiť, aby neprišli o financovanie https://svet.sme.sk/c/23532554/strach-v-budapesti-v-reportazi-niektori-nechceli-vystupit-aby-neprisli-o-financovanie.html
Putin: „Ak Maďari chcú ostať Maďarmi, musia zvoliť Orbána“
https://komentare.sme.sk/c/23559072/zelenskyj-ako-figurka-orban-ako-spojenec-putin-ako-reziser.html
Matica slovenská v Srbsku medzi politikou a prežitím
https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12775-matica-medzi-politikou-a-prezitim
80 rokov slovenského stredného školstva v Rumunsku
https://www.uszz.sk/uszz-na-medzinarodnej-konferencii-pri-prilezitosti-80-vyrocia-lycea-v-nadlaku/
V Selenči sa konal 44. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč
19. októbra 2025 - (spravodajca TASR Miroslav Gašpar)
Vo vojvodinskej Selenči pri Novom Sade sa 19. októbra 2025 konal 44. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Na tohtoročnom podujatí súťažilo desať skladieb a porota udelila tri ceny za skladbu, ako aj ocenenie za najlepšiu interpretáciu. Okrem týchto uznaní bola udelená aj odmena za najlepší text a tiež cena obecenstva. (Video: https://youtu.be/6y4wpStIIxw) Prvú cenu za skladbu získal Samuel Kováč za pieseň s názvom Ako na dlani. „Mojou ozajstnou cenou je to, že sa tento festival vôbec uskutočnil a že sme nazbierali toľko mladých spevákov a speváčok... Čo sa týka piesne, vždy som chcel, aby moje piesne zneli čo najlepšie, vždy si vyberám speváka či speváčku, ktorý pochopí, o čom pesnička vlastne je,“ povedal Samuel Kováč pre TASR. Súťažné skladby hodnotila odborná porota v zložení troch hudobných odborníkov. O tohtoročnom festivale sa vyjadril jej člen Ondrej Pavčok. „Je zaujímavé to, že som vlani mal sčasti taký pocit - a tohto roku zvlášť -, že som na zozname autorov, skladieb a spevákov okrem Samuela Kováča a Miroslava Zvaru nikoho iného nepoznal. Hovorím to preto, lebo nové mená prinášajú aj iné konceptuálne a aranžérske rúcho skladieb,“ odkázal Ondrej Pavčok. Cenu za najlepšiu interpretáciu získala speváčka Mária Magdaléna Torňošová a cenu obecenstva Tamara Melegová. Cenu za najlepší text získala Anička Chalupová. Túto zložku hodnotila spisovateľka a profesorka slovenčiny Mária Kotvášová Jonášová. Konštatovala, že na tohtoročnom festivale bol malý počet textov. „Musím zdôrazniť, že textov bolo málo. Boli rôznorodé a jazykovo korektné... Obsahovali aj nové motívy, neboli - ako dosiaľ - len o láske... V budúcnosti by sa mohlo prihliadať na to, aby sa texty najprv (jazykovo) upravili a potom sa dávali skladateľom,“ komentovala pre TASR Kotvášová Jonášová. Festival Zlatý kľúč bol založený v roku 1970 a dosiaľ na ňom odznelo viac ako osemsto nových slovenských skladieb.
Zasadnutie Komisie pre kultúru ÚSŽZ
V priestoroch Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) 13. októbra 2025 sa konalo zasadnutie Komisie pre kultúru ÚSŽZ. Niektorí z členov a hostí sa zúčastnili online formou. Podujatie otvorilo privítanie členov komisie a udelenie menovacích dekrétov. Účastníkov pozdravili predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková a predseda Komisie pre kultúru Martin Urban. V rámci rokovania členovia komisie diskutovali o strategických zámeroch a systéme činnosti Komisie pre kultúru ÚSŽZ, s osobitným zameraním na podujatia k 20. výročiu ÚSŽZ v roku 2026, vrátane ústredných podujatí Slovákov žijúcich v zahraničí a významných jubileí krajanov. Ďalšou témou boli priority štátnej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti kultúry, skúsenosti, výzvy a možné východiská, ako aj príprava Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2027–2032. Diskusia a plánovanie potvrdili význam koordinovanej práce komisie pri rozvoji kultúrnych aktivít a podpore krajanov. Komisia pre kultúru ÚSŽZ pozostáva z odborníkov zo Slovenska a krajín, kde pôsobia slovenské komunity, vrátane Českej republiky, Maďarska, Srbska, Írska, Veľkej Británie, USA a Kanady. (uszz.sk)
Kreatívne centrá STVR Arténa s krajanmi
https://artenake.sk/wp-content/uploads/2025/12/newsletter-final-maly.pdf
Spájajú Slovákov doma i v zahraničí
https://artenaba.sk/inovacie-v-televiznej-reportazi-spajaju-slovakov-doma-i-v-zahranici-2/
Tvorivá škola žurnalistiky priniesla inšpiráciu aj prax
V októbri 2025 sa v Bratislave a Trnave konalo osobné stretnutie účastníkov zapojených do Tvorivej školy žurnalistiky Ľ. Pomichala, ktorú organizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a ktorá priniesla krajanským novinárom dvojfázovú dávku inšpirácie a praktického vzdelávania. Séria online workshopov počas mája a júna 2025 plynulo prešla do intenzívnej prezenčnej časti, pričom program sa sústredil na najaktuálnejšie trendy a výzvy v mediálnej sfére, od umelej inteligencie (AI) a podcastov až po modernú reportáž. / Online časť, ktorá bola otvorená pre všetkých záujemcov o rozvoj v žurnalistike a tvorbe obsahu, odštartovala s veľkým záujmom. Kľúčovou témou, ktorá okamžite zaujala, bolo využitie umelej inteligencie pri vyhľadávaní zdrojov a tvorbe infografiky, ktoré účastníkom priblížil Michal Kubovics z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (UCM). Ďalšie online stretnutia sa venovali tvorbe podcastov, kde lektori Zora Hudíková a Patrik Kolenčík (UCM) previedli účastníkov od stratégie až po zvukovú identitu. Pokračovalo sa témami ako „Spravodajstvo na nových vlnách“ s Viliamom Hauzerom z Artény Bratislava a „Manuál spravodajskej reportáže“ pod vedením Patrika Hermana (STVR – Kreatívne centrum Arténa Bratislava). Sériu uzavrel workshop Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) o jej každodennej práci s Monikou Himpánovou. / V októbri sa deväť účastníkov z krajanských médií z piatich krajín (Srbsko, Veľká Británia, Poľsko, Rakúsko) zišlo na Slovensku, aby sa zúčastnili prezenčnej fázy. Program prezenčného stretnutia odštartovalo slávnostné privítanie v Bratislave za účasti predsedníčky ÚSŽZ Dagmar Repčekovej, ktoré vytvorilo priestor na prvé osobné stretnutia, vzájomné predstavenie a vytvorenie platformy pre výmenu skúseností. Privítanie obohatil aj dlhoročný skúsený novinár z Maďarska Imrich Fuhl, predseda komisie pre médiá, informácie a vydavateľskú činnosť, ktorý za zúčastnil aj nasledujúcich dní podujatia. / Nasledoval intenzívny program: celodenný workshop v TASR sa zameral na agentúrnu žurnalistiku a spravodajskú prax. Počas workshopu sa objavila aj diskusia o možnosti prezentovať obsah krajanských médií v špeciálnej rubrike prostredníctvom TASR. Účastníci prejavili veľký záujem o takúto platformu, ktorá by umožnila zviditeľniť prácu krajanských redaktorov a novinárov. ÚSŽZ túto myšlienku dlhodobo podporuje a rokuje o jej realizácii. V druhý deň stretnutia sa účastníci presunuli do Kreatívneho centra Skladová (UCM) v Trnave, kde sa zdokonalili v tvorbe videa na sociálne siete. Pod dohľadom skúsených lektorov si osvojili prácu s krátkym formátom a zásady vizuálneho storytellingu. Nasledujúci deň skupina pokračovala v Kreatívnom centre Arténa (STVR) v Bratislave. Pod vedením Patrika Hermana sa účastníci sústredili na moderné trendy v reportáži, overovanie informácií a rozprávanie príbehov prostredníctvom audiovizuálnych prvkov. (uszz.sk)
Závery a odporúčania Komisie pre médiá, informácie a vydavateľskú činnosť ÚSŽZ
https://www.uszz.sk/obnovena-diskusia-o-podpore-krajanskych-medii-komisia-uszz-prijala-nove-zavery/
Zasadala mediálna komisia ÚSŽZ
30. mája 2025 sa v Bratislave konalo zasadnutie Komisie pre médiá, informácie a vydavateľskú činnosť ÚSŽZ. Členovia komisie, ktorí sa zúčastnili osobne alebo online, diskutovali o podpore krajanských médií, plánovaných projektoch a o možnostiach efektívnejšej komunikácie so slovenskými komunitami v zahraničí. Významnou témou zasadnutia bol aj aktuálny ročník Tvorivej školy žurnalistiky Ľ. Pomichala, ktorý sa tento rok nesie v duchu spracovania tém z krajanského prostredia.
Tvorivá škola žurnalistiky Ľ. Pomichala 2025
Fotogaléria: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1395941325871880&type=3
Podujatie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bolo určené pre krajanských novinárov a tohto ročníka sa zúčastnili záujemcovia z Maďarska, Poľska, Rakúska, Srbska a Veľkej Británie. / Celodenné workshopy vedené odborníkmi z TASR, Kreatívneho centra Skladová FMK UCM v Trnave a Arténa Bratislava - Kreatívne centrum STVR.
https://www.google.com/search?q=Tvoriv%C3%A1+%C5%A1kola+%C5%BEurnalistiky+%C4%BD.+Pomichala
Z archívu: Krajanské médiá ako spoločensko-politické, kultúrno-ľudské, obsahové, svetonázorové a myšlienkové platformy
2019 - Tvorivá škola žurnalistiky ÚSŽZ v Košiciach:
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.2368314449934184&type=3
2017 - Krajanskí novinári a fotografi v Banskej Štiavnici:
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1393324850766487&type=3
Tvorba videí pre sociálne siete
https://www.oslovma.hu/Archiv/TvorbaVideiPreSocSiete.ppt
Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov v Kovačici
https://www.uszz.sk/stretnutie-slovenskych-dolnozemskych-ucitelov-v-kovacici/
Ukážka z diela Lászlóa Krasznahorkaiho
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/162-literatura2/1577-krasznahorkai
Nobelovu cenu za literatúru v roku 2025 získal maďarský spisovateľ a scenárista László Krasznahorkai, starí rodičia ktorého pochádzajú zo Slovenského Komlóša. Prinášame ukážku z jeho diela, „slovenskú vložku“ filmu Bélu Tarra Werckmeistrove harmónie (Werckmeister harmóniák) v preklade imricha Fuhla.
https://sk.wikipedia.org/wiki/L%C3%A1szl%C3%B3_Krasznahorkai
László Krasznahorkai je laureátom Nobelovej ceny za literatúru
https://www.teraz.sk/zahranicie/brief-nobelovu-cenu-za-literaturu-zis/912002-clanok.html
Majster apokalypsy a jeho zlovestný cirkus
https://dunszt.sk/2020/11/05/majster-apokalypsy-a-jeho-zlovestny-cirkus/
Prehliadka Cez Nadlak je… oslávila štvrťstoročie
Za účasti 35 spevákov zo Slovenska, Srbska, Maďarska a Rumunska v Nadlaku pod názvom „Cez Nadlak je...“ koncom septembra 2025 sa konal 25. ročník prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne.
https://www.uszz.sk/prehliadka-cez-nadlak-je-oslavila-stvrtstorocie/
Prezident: S Maďarskom chceme naďalej rozvíjať spoluprácu
https://www.teraz.sk/slovensko/prezident-s-madarskom-chceme-nadalej/911852-clanok.html
História, ktorá sa nedá zladiť
Vo výučbe slovensko-maďarských dejín stále vládne nacionalizmus.
ÚSŽZ ocenil dvadsaťročnú Úniu slovenských organizácií v Maďarsku
Má tu vzniknúť kultúrne centrum Slovákov žijúcich v Maďarsku.
Rekonštruovaný bývalý kostol Slovákov v Budapešti má hotovú strechu
https://www.teraz.sk/zahranicie/rekonstruovany-byvaly-kostol-slovak/911677-clanok.html
Deň slovenských novinárov v Maďarsku
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/152-aktuality2/1575-denslovnovmad
Novinári slovenských médií v Maďarsku a ich bývalí kolegovia sa stretli 3. októbra 2025 v priestoroch Slovenskej školy v Budapešti, aby oslávili Deň slovenských novinárov v Maďarsku. Podujatie zorganizovalo vydavateľstvo SlovakUm, redakcia Ľudových novín a Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku.
Celoštátne odborné stretnutie Zväzu oblastných domov a múzeí v prírode
V rodisku slávneho básnika Alexandra Petőfiho v Malom Kereši sa začiatkom októbra 2025 konalo trojdňové celoštátne odborné stretnutie Zväzu oblastných domov a múzeí v prírode s názvom Identita a kultus. Účastníkov podujatia pozdravila štátna tajomníčka pre kultúru Ministerstva kultúry a inovácie Magdolna Závogyán, ktorá potešila vedúcich oblastných domov so správou, že od novembra sa otvorí pre národopisné zbierky nový Dotačný program Károlya Kósa. Cieľom programu je podporiť spoločenské podujatia v oblastných domoch a obnovu budov. Úvodom stretnutia zväz slávnostne odovzdal cenu Oblastný dom roka, ktorú tentokrát získala Múzejná porta povodia Bodrogu v zemplínskom Cigánde. V rámci programu vedúci oblastných domov z piatich krajín (Maďarsko, Slovensko, Srbsko, Rumunsko, Ukrajina) navštívili aj miestny Slovenský oblastný dom, ktorý už dvakrát získal titul Oblastný dom roka a spoločnú národopisnú výstavu o tradičnej odevnej kultúre Múzea S. Tešedíka v Sarvaši a Rodného domu a pamätného múzea A. Petőfiho v Malom Kereši s názvom Kedysi... – Hajdanán (hlavná kurátorka: Katarína Király).
Čo odkazujú krajanskí gymnazisti svojim rovesníkom na Slovensku?
Účastníci 4. turnusu Školy v prírode VPN ZSM, slovenskí gymnazisti z Békešskej Čaby, Budapešti a Báčskeho Petrovca koncom septembra 2025 v Kreatívnom centre STVR Banská Bystrica – Arténa
Zábery zo 4. turnusu Školy v prírode
Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku „Poznaj svoje korene“ so slovenskými gymnazistami z Békešskej Čaby, Budapešti a Báčskeho Petrovca 22. a 23. septembra 2025 na Táľoch. / Z archívu:
https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=Poznaj%20svoje%20korene
https://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=Poznaj+svoje+korene
Slovenské divadlo Vertigo už takmer 30 rokov
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/156-kultura2/1571-vertigo
Robert Fico s Viktorom Orbánom v Ostrihome
https://www.teraz.sk/slovensko/fico-postoje-madarska-a-sr-by-boli-vho/909367-clanok.html
Maďarsko sa v otázke Gabčíkova dostalo do slepej uličky
https://www.teraz.sk/zahranicie/telexhug7-madarsko-sa-v-otazke-gab/909784-clanok.html
Dôvody odporu Maďarska k dielu (archív)
https://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/archiv-nazory/871-dvody-odporu-maarska-k-vodnemu-dielu
Sexuálny škandál v Maďarsku - Prípad zasahuje do vysokých kruhov
Orgie s deťmi pre politikov! / Budapešť zasiahli šokujúce obvinenia. Vychovávacie zariadenie malo slúžiť ako miesto sexuálnych orgií pre vysokopostavených mužov. V máji polícia zatkla riaditeľa polepšovne v budapeštianskej časti Óbuda. Ten čelí podozreniu z obchodovania s ľuďmi. Maďarské médiá následne priniesli informácie, že v zariadení sa mali odohrávať sexuálne orgie pre politikov. Odborník na ochranu detí Gábor Kuslits pre portál valaszonline.hu uviedol, že nad riaditeľom dlhodobo držali ochrannú ruku dvaja vplyvní politici. „K jednému údajne odvádzali chlapcov, k druhému dievčatá. Stretnutia sa konali priamo v kancelárii riaditeľa a v prenajatom dome neďaleko polepšovne,“ opísal Kuslits.
Folklór bez hraníc v Nových Zámkoch
Koncom septembra v Nových Zámkoch sa konali ako Oberačkové slávnosti, tak aj Novozámocký festival detských folklórnych súborov s medzinárodnou účasťou Folklór bez hraníc. Pri tejto príležitosti pozvanie na návštevu mesta prijali aj predstavitelia družobných miest: Fonyódu, Znojma a Nových Hradov.
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/155-kultura1/1569-nz2025
Majster kuchár Ondrej Antovszký (1941-2021)
sa narodil v Békešskej Čabe / Považovali ho za zakladateľa slovenskej kuchyne, nazývali ho aj básnikom studenej kuchyne.
Knihu Spoločnosti SlovakUm Slovenská kuchyňa Ondrej Antovszký pokrstil komlóšskou červenou mletou paprikou.
https://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kaleidoskop/29421-za-ondrejom-antovsk-m
Umelá inteligencia prinesie revolúciu v používaní menšinových jazykov?
AI by mohla zbúrať najväčšie prekážky pri používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, ale aj v iných oblastiach.
24. septembra 2025 - (Zoltán Szalay - dennikn.sk)
Samospráva v Komárne toto leto oznámila, že už nebude naživo vysielať rokovania mestského zastupiteľstva. Dôvodom bolo, že odbor štátneho jazyka na ministerstve kultúry namietal, že na zasadnutiach sa hovorí aj po maďarsky a priamy prenos nie je otitulkovaný. Radnica sa bránila, že v Komárne je zmiešané slovensko-maďarské jazykové prostredie každodennou realitou. Miestni spravidla rozumejú obom jazykom. Na rokovaniach vystupujú dvojjazyčne a doteraz to nikomu neprekážalo. Samospráva však nemá dostatok financií na zabezpečenie titulkovania živého vysielania. Prípad vyvolal v meste veľký ohlas a verejne zareagoval aj primátor Béla Keszegh. Priznal, že týmto krokom síce klesne úroveň transparentnosti v meste, no v súčasnej ekonomickej situácii si nemôžu dovoliť zaviesť preklady, a preto v budúcnosti radšej nebudú zverejňovať žiadne záznamy zo zasadnutí.
Podobným situáciám by v blízkej budúcnosti mohli predísť vďaka umelej inteligencii. Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny Ákos Horony po nedávnom stretnutí so štátnym tajomníkom ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Radoslavom Štefánekom vyhlásil, že AI môže priniesť v oblasti menšinových jazykových práv priam revolučné možnosti. Na Slovensku sa celé desaťročia viedli spory o to, kde a ako sa majú menšinové jazyky používať na úradoch – najčastejšie sa diskutovalo o maďarčine. Najskôr sa zaviedla dvadsaťpercentná hranica – tam, kde sa v poslednom sčítaní aspoň pätina obyvateľov prihlásila k maďarskej, rusínskej či inej menšine, mohli na úradoch používať svoj jazyk. Neskôr vláda Ivety Radičovej tento prah znížila na 15 percent, no podmienila ho dvoma po sebe nasledujúcimi sčítaniami. Medzinárodné organizácie však Slovensko opakovane kritizovali za prísny limit a menšiny ho dlhodobo považovali za privysoký. Tento desaťročia trvajúci spor sa čoskoro môže stať bezpredmetným. Splnomocnenec Horony je presvedčený, že umelá inteligencia dokáže zlikvidovať väčšinu argumentov, ktorými nacionalisti brzdili používanie menšinových jazykov.
Podľa Horonya mu štátny tajomník Radoslav Štefánek povedal o možnostiach umelej inteligencie veľmi povzbudivé veci. „Keď sme si sadli za stôl, hneď na úvod poznamenal, že možno už o pár rokov budeme môcť viesť rokovanie tak, že každý bude hovoriť vo svojom jazyku. Mal na mysli, že umelá inteligencia by v reálnom čase prekladala, čo hovoríme, a my by sme to počúvali v slúchadlách. A mal pravdu,“ povedal splnomocnenec pre Napunk. Na MIRRI sú podľa neho otvorení tomu, aby sa táto technológia využila aj v oblasti menšinových práv. Ak by sa ju podarilo začleniť do systému štátnej správy, mohlo by sa zrušiť aj územné obmedzenie (teda percentuálne pravidlo) a už by nebolo možné odvolávať sa na to, aké drahé je zabezpečiť preklad. Teoreticky by tak aj v Poprade mohli ľudia požiadať o vybavenie úradných vecí v maďarčine. MIRRI na otázky Napunku potvrdilo, že umelá inteligencia môže v budúcnosti výrazne zefektívniť a zjednodušiť tvorbu a údržbu viacjazyčných verzií portálu slovensko.sk. „V súčasnosti je hlavnou výzvou pri viacjazyčných portáloch nielen prvotný preklad obrovského množstva statického obsahu, ale predovšetkým neustála aktualizácia dynamického obsahu, ako sú nové elektronické služby, formuláre či aktuality. Práve tu môže AI významne pomôcť,“ uvádza ministerstvo. Zdôrazňujú, že AI nemôže úplne nahradiť človeka, kontrola a korektúra zo strany odborníkov by bola vždy nevyhnutná. „Vytvorenie plnohodnotných jazykových mutácií portálu slovensko.sk by bol komplexný projekt, ktorý vyžaduje dôkladnú technickú, finančnú a legislatívnu prípravu. Využitie AI však považujeme za strategickú cestu, ako tento cieľ v budúcnosti dosiahnuť efektívnejšie a udržateľnejšie.“ MIRRI zároveň upozorňuje, že nasadenie AI vo verejnej správe „si vyžaduje zodpovedný prístup, dôkladné posúdenie existujúceho stavu údajov, kapacitných a finančných možností a v neposlednom rade podrobnú analýzu prínosov a bezpečnostných úskalí“. Ak by sa umelá inteligencia začlenila do systému online klientskych služieb – teda do fungovania portálu slovensko.sk –, na preklad dokumentu by stačilo jedno kliknutie, a to aj oboma smermi, vysvetľuje Horony. Ak by úradník dostal žiadosť napísanú v menšinovom jazyku, jedným klikom by si ju preložil do slovenčiny, aby jej porozumel. Ak by pripravil odpoveď, rovnako by ju jedným klikom preložil a odoslal späť. Tento proces by sa dal zabudovať priamo do systému. Do budúcnosti by tak jazyková bariéra mohla úplne zmiznúť – ostala by iba bariéra právna, dodáva splnomocnenec. Portál slovensko.sk však funguje pomerne komplikovane. Hoci jeho používateľské rozhranie patrí pod MIRRI, samotný obsah už dodávajú jednotlivé rezorty. Preto by všeobecné zavedenie menšinových jazykov na portáli bolo relatívne zložité. Horony tvrdí, že o tejto otázke treba rokovať priamo s ministrom Samuelom Migaľom (nom. Smeru) a riešiť ju aj na legislatívnej úrovni, aby sa rozhranie dalo používať aj v menšinových jazykoch. Umelá inteligencia však podľa neho určite dokáže odstrániť dve zásadné prekážky: - nedostatok jazykových kompetencií, - finančnú bariéru, na ktorú sa často odvolávajú odporcovia menšinových práv. Vďaka AI by sa jazykové práva nemuseli viazať na percentuálny podiel menšiny, zdôrazňuje Horony. Navyše by sa dali používať aj menšie jazyky – Rada Európy totiž Slovensko pravidelne upozorňuje, že zanedbáva práva menej početných menšín. „Argumenty proti menšinovým právam, ktoré vychádzajú z rôznych ideológií, no ako zámienku používajú praktické ťažkosti, robí umelá inteligencia úplne irelevantnými,“ hovorí splnomocnenec. MIRRI súhlasí, že umelá inteligencia by sa mohla používať v rôznych oblastiach. Ide napríklad o pomoc pri komunikácii na úradoch, v nemocniciach či na polícii. Na webových stránkach orgánov verejnej moci by četboty mohli poskytovať informácie a odpovedať na často kladené otázky v jazykoch menšín. AI môže asistovať pri preklade úradných formulárov, rozhodnutí, vyhlášok, informačných materiálov, ale dokonca aj učebníc či pri digitalizácii archívnych textov. Do úvahy prichádza aj titulkovanie vysielania v menšinových jazykoch, online prenosy zo zasadnutí samospráv alebo tlačové konferencie vlády.
AI sa učí aj po rusínsky / Po rómsky to zatiaľ nefunguje dokonale - Maďarčina je vo výhode – umelá inteligencia už dnes „hovorí“ po maďarsky veľmi dobre a kvalitne prekladá zo slovenčiny do maďarčiny a opačne. Inak je to pri ďalších menšinách, najmä pri Rómoch a Rusínoch, ktorí nemajú „materskú krajinu“, kde by ich jazyk bol oficiálny. Rusínčina patrí medzi takzvané „low-resource languages“ – jazyky s malým objemom dát, ktoré sú dostupné na internete, vysvetľuje rusínsky informatik Matúš Dopiriak, doktorand na Technickej univerzite v Košiciach. Dopiriak sa venuje aj vzťahu umelej inteligencie a rusínskeho jazyka. Podľa neho sa to dá zmeniť tréningom umelej inteligencie – na túto tému už existujú výskumy a práce. Vzniká aj rusínsky korpus na Wikipédii, ktorý môže prispieť k rozvoju AI v rusínčine. Umelá inteligencia môže zároveň využívať zdroje rusínskej menšinovej žurnalistiky – nielen na Slovensku, ale napríklad aj v Poľsku: portály, rozhlas či iné médiá. Podstatné je, aby mal niekto záujem „kŕmiť“ AI takýmito zdrojmi, zdôrazňuje odborník. Dopiriak si myslí, že AI môže byť dôležitým nástrojom aj pri záchrane ohrozených jazykov. Vďaka nej sa môžu tieto jazyky uchovať a ktokoľvek sa ich bude môcť ľahko naučiť – napríklad prostredníctvom četbotov. Aj rómsky jazyk ešte AI zvládne len veľmi obmedzene. Milan Samko, romológ z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, vysvetľuje, že umelá inteligencia zatiaľ rómčine rozumie a generuje v nej texty iba v obmedzenej miere. Zvládne základné výrazy či jednoduché frázy, no nie s takou kvalitou a presnosťou ako v slovenčine – nieto ešte v angličtine, kde má AI k dispozícii oveľa bohatší tréningový materiál. Ešte náročnejšie je, ak od AI žiadame, aby vytvorila zložitejší text alebo reagovala na rozdielne európske varianty rómčiny či na konkrétne dialekty. „Aj keď AI nie je v porozumení rómčine dokonalá, môže byť užitočným nástrojom na jednoduché preklady, analýzy a podporu komunikácie v rómčine,“ myslí si Samko. Podľa neho by umelá inteligencia mohla pomáhať aj pri porovnávacej analýze jazykových práv a pri kontrole, či sa dodržiavajú normy – napríklad či sú dostupné oficiálne dokumenty, ktoré by mali byť zverejnené aj v rómčine. Na možné porušenia by AI dokázala upozorniť automatizovanými mechanizmami – alebo by na ne mohli poukazovať samotní občania pomocou četbota. Samko si vie predstaviť, že AI by pomohla vybudovať aj centrálne jazykové databázy a posilniť postavenie rómskeho jazyka na internete a na sociálnych sieťach – aby bol viditeľnejší a jeho používanie sa viac rozšírilo. A čo na to samotná umelá inteligencia? Opýtali sme sa aj ChatuGPT, kde a ako môže pomôcť v oblasti menšinových jazykových práv. Odpoveď bola prekvapivo podrobná. ChatGPT tvrdí, že by dokázal vytvárať dvojjazyčné formuláre, automaticky vypĺňať šablóny vo viacerých jazykoch či kontrolovať správnosť terminológie. Četboty by mohli fungovať ako dvojjazyční zákaznícki asistenti – a dokonca si vie predstaviť, že ak niekto nadiktuje podanie po maďarsky, on by ho spísal v slovenčine. Ponúka aj preklad právnych predpisov či úradných rozhodnutí a vytváranie a správu terminologických slovníkov, ktoré dnes existujú len veľmi obmedzene a ich tvorba je časovo aj finančne náročná. V jeho „ponuke“ nechýba ani automatické titulkovanie či hlasové sprievodné čítanie: napríklad titulkovanie obecných videí, oznámení alebo zasadnutí zastupiteľstiev, čo by v budúcnosti mohlo vyriešiť aj komárňanský problém. Ako zdôrazňujú aj odborníci, AI by sa dala použiť na monitorovanie nedostatkov v oblasti menšinových práv a na návrhy riešení. Z jeho rozsiahleho zoznamu možností nemožno vynechať ani oblasť školstva a zdravotníctva: v prvom prípade by vedel pripravovať dvojjazyčné učebné materiály, v druhom odporúča, že ak pacient nadiktuje príznaky v maďarčine, AI ich lekárovi zhrnie v slovenčine. Samotný ChatGPT však zároveň upozorňuje, že ľudský faktor je stále nevyhnutný. Pri právnych dokumentoch by kontrola musela zostať povinná a oficiálne materiály by mali vždy vydávať ľudia.
Zábery zo 4. turnusu Školy v prírode
Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku „Poznaj svoje korene“ so slovenskými gymnazistami z Békešskej Čaby, Budapešti a Báčskeho Petrovca 22. a 23. septembra 2025 na Táľoch.
Z archívu:
https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=Poznaj%20svoje%20korene
https://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=Poznaj+svoje+korene
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zverejňuje dotačnú výzvu
na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2026 pre oblasť vzdelávanie, veda a výskum, oblasť kultúra, oblasť informácie a oblasť médiá.
https://www.uszz.sk/dotacna-vyzva-na-rok-2026/
Médiá Slovákov žijúcich v zahraničí na portáli krajan.sk
https://www.krajan.sk/krajan.php?id_krajina=&typ=12&orderby=2
Orbán vytvoril systém, ktorý pomáha víťazovi. Preto je teraz nervózny
Orbán znovu označuje svojich oponentov za ploštice, ktorých sa treba zbaviť
Tábor Viktora Orbána a Klubu bojovníkov: digitálne dobývanie sociálnych sietí v zariadení, ktoré zrekonštruovali z verejných peňazí. / „Plošticová“ performancia: Orbán nazval svojich protivníkov plošticami, teraz ich vo videu zametá – podľa Pétera Magyara ide o nenávistný prejav. / Výber kandidátov strany Tisza bude prebiehať cez mobilnú aplikáciu – novinka v maďarskej politike. / Zbraň v kampani: podľa Orbána sa jeden z lídrov Tiszy, Romulusz Ruszin-Szendi, objavil na fóre so zbraňou, opozičný politik to popiera. / Škandál na katolíckej univerzite: traja pedagógovia psychológie sa postavili za práva LGBTI+ ľudí a dúhové rodiny. Už tam nepracujú. / Rekordne veľké príspevky pre občianske organizácie: z 1 % dane z príjmu Maďari darovali viac než 20 miliárd forintov, aj pre nezávislé médiá. / Prieskum: občania Maďarska považujú Pétera Magyara za vhodnejšieho premiéra ako Viktora Orbána
Listujeme v týždenníku Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku SLOBODA (1945)
https://www.facebook.com/1163452009120814/posts/1369963521802994
Ekumenické stretnutie slovenských speváckych zborov
27. septembra 2025 v Slovenskom Komlóši
https://www.facebook.com/1163452009120814/posts/1369142415218438
Prvý ročník Krajanského fóra spojil slovenských učiteľov zo sveta
https://www.uszz.sk/prvy-rocnik-krajanskeho-fora-spojil-slovenskych-ucitelov-zo-sveta/
Slovenský učiteľ vo svete – vzdelávanie, identita a budúcnosť
9. septembra 2025 v bratislavskom hoteli Nivy krajanské fórum
https://www.uszz.sk/krajanske-forum-2025-slovensky-ucitel-vo-svete/
Spojení hranicami - Fórum Slovákov žijúcich v Rakúsku
https://www.uszz.sk/forum-slovakov-zijucich-v-rakusku-spojeni-hranicami/
„Európa v malom“ - Sadnúť si pod gonk
Vojvodinská poézia všedného dňa
Profesor Ladislav Lenovský: Slováci v Maďarsku odolávajú predpovediam, že určite vymiznú
26. augusta 2025 - (tasr)
Stereotypy o Slovákoch žijúcich v Maďarsku pretrvávajú už desaťročia, ba aj dlhšie: hovorí sa, že asimilácia je nezvratný proces a slovenčina sa už v Maďarsku takmer nepoužíva. Dnes však Celoštátna slovenská samospráva Slovákov v Maďarsku (CSSM) ako vrcholná krajanská inštitúcia združuje školy, kde sa vyučuje slovenčina ako cudzí jazyk, ale aj slovenské kultúrno-osvetové inštitúcie, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM), divadlo Vertigo a ďalšie. V rozhovore pre TASR to uviedol profesor Ladislav Lenovský, člen Vedeckej rady VÚSM v Békešskej Čabe. Etnológ a kulturológ L. Lenovský prednáša na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave viacero disciplín zameraných na problematiku Slovákov žijúcich vo svete. Krajanský svet má podľa neho viacero podôb a ak by sme ho definovali podľa vzorcov z minulosti, dospeli by sme k záveru, že ani v Maďarsku už takmer neexistuje. „Ale ak reflektujeme meniacu sa realitu a obsahovú náplň krajanskosti - čo znamená dnes pojem 'Slováci v Maďarsku', tak to znamená aj to, že mladí ľudia, ktorí nevedia ani ceknúť po slovensky, sa odrazu chcú naučiť po slovensky, alebo v školách, v slovenských dedinách, kde sa vyučuje slovenčina ako cudzí jazyk, domáci dávajú svoje deti na slovenčinu, dokonca aj z maďarských rodín. Majú na to svoje dôvody: tie sú rozmanité a teraz väčšinou praktické. Takže ten svet (krajanov v Maďarsku) sa zmenil, ale existuje,“ reagoval etnológ na otázku situácie Slovákov v Maďarsku.
Dôležitým momentom pri výskume Slovákov v Maďarsku bolo v roku 1990 založenie VÚSM, v ktorom od začiatku pôsobili špičkoví etnológovia, literárni vedci a historici. „Zmobilizovala sa pomerne silná skupina bádateľov združených vo VÚSM, ktorí spolupracovali aj s kolegami na Slovensku: z Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) alebo aj z iných univerzít, kde sa zaoberali touto problematikou - či už Slovákmi v Maďarsku alebo širšie v priestore Dolnej zeme. Výskumný ústav pravidelne organizuje vedecké konferencie a národopisné výskumné tábory,“ povedal L. Lenovský. Každé dva roky VÚSM pozýva bádateľov a študentov z Maďarska, Slovenska, niekedy aj z Českej republiky a Poľska venujúcich sa tejto problematike vždy do inej lokality v Maďarsku so slovenským osídlením.
L. Lenovský skúmal život Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku, Kanade, USA i v Argentíne. „Etnogenéza Slovákov v Chorvátsku a Maďarsku je za ostatné desaťročia podobná ako u Slovákov v Argentíne a napríklad etnogenéza Slovákov vo Vojvodine alebo v Rumunsku je od nich úplne odlišná. V krajinách, kde Slováci zaujímali vyššie pozície v pomyselnej spoločenskej a ekonomickej hierarchii, tam akoby sa viac manifestovala tá slovenskosť a slovenská identita. A v krajinách alebo v spoločnostiach, kde Slováci zaujímali nižšie pozície, tam to bolo akoby skrytejšie a buď to zaniklo, alebo sa to radšej presunulo z etnickej roviny do kultúrnej, do roviny kultúrneho dedičstva predkov,“ spresnil etnológ. Podľa jeho slov toto je aj prípad Maďarska, ale napríklad aj Argentíny, pretože vystupovať v daných komunitách so slovenským osídlením cez etnickú stránku bolo vo viacerých obdobiach nedávnej minulosti „nebezpečné, horúce, nemilé, riskantné či nepríjemné, niekedy bola proste taká atmosféra“. „Tí obyčajní ľudia za to zvyčajne nemohli - ani z majority, ani z minority, atmosféra sa prosto menila a ľudia na to museli nejako reagovať,“ spresnil L. Lenovský. „Mnohokrát reagovali tak, že sa stiahli alebo svoju identitu neprezentovali ako etnickú, ale ako kultúrnu, lebo kultúrna identita ani v súčasnosti nevyvoláva takú pozornosť ako etnické záležitosti,“ dodal.
„V Maďarsku sa podarilo inštitucionalizovať mnohé kľúčové záležitosti kultúrneho dedičstva a identity slovenského sveta, ale najmä ako záležitosti lokálne alebo regionálne či kultúrne, nie ako etnické. Keby sa táto inštitucionalizácia neuskutočnila, tak krajanská kultúra by bola niekde úplne inde, určite by nežila vo svojom prirodzenom prostredí lokálnych societ na dedinách a z veľkej časti by zanikla,“ zdôraznil. K otázke počtu Slovákov žijúcich v Maďarsku L. Lenovský povedal, že odhady sa niekoľko rokov pohybovali okolo 100.000 až 105.000, pričom aktuálne údaje podľa sčítania obyvateľov hovoria o 30.000 Slovákoch v Maďarsku. Upozornil však, že dôležitá je definícia Slováka v Maďarsku. Jednotlivé cenzy totiž určovali Slováka v Maďarsku podľa rôznych kritérií: nielen podľa toho, že či sa k slovenskosti hlási alebo nie, ale niekedy aj podľa znalosti či aktívneho používania slovenského jazyka či vyjadrenia svojho vzťahu ku kultúre a národnosti. Vždy vyšlo iné číslo: od 15.000 do 30.000. S počtami je to diskutabilné, pretože na otázku, kto je Slovák v Maďarsku, Slovák v Argentíne alebo Slovák v Kanade, možno odpovedať podľa L. Lenovského jednoznačne len ťažko. „Aktuálne sa hovorí o tom, že počet Slovákov v Maďarsku je okolo 30.000 - aj keď, samozrejme, občanov Maďarska so slovenským pôvodom sú státisíce. Ide najmä o to, kým sa ľudia so slovenským pôvodom sami cítia byť a za koho sa sami seba považujú. V Argentíne je situácia podobná. Podľa odhadov tam žije asi 100.000 potomkov slovenských, československých aj českých migrantov, pričom svoj pôvod deklaruje asi 1500 – 2000 z nich. A v krajanských spolkoch ich je spolu aktívnych asi 1000 až 1500,“ konštatoval. Multietnickosť Argentíny je výsledkom toho, že počas uplynulých sto rokov - teda štyroch generácií - vznikla situácia, keď prevládajú etnicky zmiešané manželstvá. „Dnes je bežné, keď Argentínčan, ktorý sa hlási za Slováka, má len jedného starého rodiča alebo prastarého rodiča zo Slovenska a iných predkov má z Talianska, Portugalska, Pakistanu a z ďalších krajín. Ak teda v Európe - alebo v našich slovensko-maďarských podmienkach - hovoríme o zmiešanej rodine, tak maximálne máme na mysli dve, najviac tri etniká, a to najmä Slováci-Nemci alebo Slováci-Maďari. V argentínskych podmienkach, kde ostatných sto rokov spolu žijú príslušníci 30 pôvodných kmeňov a desiatky všetkých možných európskych, amerických a ázijských etník, si niekedy človek môže vybrať zo štyroch pôvodov. Tam keď Argentínčan vyjadrí svoj slovenský pôvod, tak väčšina z nich si môže vybrať zopár ďalších pôvodov. Pre etnológa je veľmi zaujímavé skúmať, prečo si tam krajan-potomok z tých možností, ktoré nejeden z nich má, vyberie práve slovenskú,“ uzavrel profesor L. Lenovský, ktorý aktuálne skúma slovenské komunity v Argentíne a Kanade.
Moja Dolná zem a naplnenie času v Berinčoku
Eva Bachletová: - Roky sme sem chodievali hľadať a oživovať putá, korene...
https://blog.sme.sk/bachletova/spolocnost/moja-dolna-zem
Popoludnie Slovenskej národnostnej samosprávy v Pilíšskej Čabe
16. augusta 2025 v miestnom Parku predkov
Z vystúpenia Pávieho krúžku v Santove
(Pilisszántó) na národnostnom popoludní Slovenskej samosprávy v Pilíšskej Čabe 16. augusta 2025 v miestnom Parku predkov (oSlovMa-video)
https://www.facebook.com/share/v/1Z1fZRtKk3/
Budapešť nekriticky šíri vyhlásenie ruskej rozviedky o zasahovaní do volieb
a spomína aj Slovensko / Vládna propaganda prevzala vyhlásenie SVR / Rusi ukázali, kto je pánom
„Moskva nezasahuje do záležitostí iných štátov“
Predseda TISZY Péter Magyar ironicky podotkol, že zrejme vedenie vojny proti inej krajine trvajúcej už tri a pol roka „nepredstavuje intervenciu“
https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-velvyslanectvo-moskva-nezasahuj/900470-clanok.html
Fico obetoval Slovákov
Fico obetoval Slovákov, zatiaľ zahraničných, ale otvorene deklaruje ochotu obetovať aj krajinu ako takú. Treba ho poraziť, for Slovakia, for us. Nič nie je dôležitejšie.
https://komentare.sme.sk/c/23532255/fico-obetoval-slovakov-pise-samo-marec.html
Slovenská vláda nepodporuje svoje menšiny tak štedro ako maďarská
Čo sa stalo v Báčskom Petrovci a čo robí Orbán inak ako Fico? / Maďarská vláda je štedrejšia
Reportáž z Báčskeho Petrovca
Na kostol dali zoznam ľudí na vysťahovanie, na múry striekali Zabi Slováka a polícia nič nevyšetrila / Chuligáni v dodávkach a v autách bez značiek / Do novín v slovenčine sa protesty nedostali. Tak si založili vlastné / Majú zastupovať Slovákov, ani za nimi neprišli / Slovensko nás zradilo, hovorí Slovák žijúci v Srbsku / Protesty neutíchajú
„Sme cudzí v Srbsku aj na Slovensku“
Atmosféra sa zo dňa na deň horší, hovorí predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák / V rozhovore sa dozviete: - prečo si Slováci v Báčskom Petrovci aj po 280 rokoch zachovali jazyk, vieru a kultúru; - ako sa mení život v slovenskej komunite – odchodom mladých za hranice, čo má korene v hospodárskej a politickej neistote; - čo mu prekážalo na Ficovom hodnotení situácie Slovákov v Srbsku a čo vnímal kriticky na vyjadreniach Michala Šimečku z PS; - čo mu prekáža na spôsobe vládnutie prezidentovej strany SNS.
Od tankov k blokádam – Petrovec, 1995 vs. 2025
Predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák: Politická kulisa namiesto radosti / Občiansky protest, nie opozícia
https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12708-od-tankov-k-blokadam-petrovec-1995-vs-2025
Vojvodinská publicistka Katarína Pucovská o incidente v Báčskom Petrovci
Pri ktorom počas Slovenských národných slávností došlo k útoku na výstavu fotografií z protikorupčných protestov.
https://www.postoj.sk/180214/ficova-vlada-dala-zahranicnym-slovakom-zaucho-policia-chrani-bitkarov
Slovenský zákon o národnostných menšinách
3. augusta 2025 - (tasr)
má odstrániť roztrieštenosť doterajších noriem / Pripravovaný návrh zákona o národnostných menšinách v SR má vychádzať z aktualizácie legislatívneho zámeru, ktorý bol prijatý Výborom pre národnostné menšiny a etnické skupiny ešte v roku 2020. V súvislosti s prípravou návrhu zákona to uviedol Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny. „V apríli zasadla k príprave menšinového zákona pracovná skupina, tvorená zástupcami národnostných menšín a štátnej správy. Na tomto stretnutí sa dohodlo, že sa aktualizuje legislatívny zámer zákona, ktorý bol prijatý výborom ešte v roku 2020,“ informoval TASR vedúci sekretariátu úradu splnomocnenca Zoltán Kovács. „Nový, zatiaľ pracovný návrh sa pripravil a teraz ho pripomienkujú členovia pracovnej skupiny,“ dodal. Upozornil, že ďalšie zasadnutie pracovnej skupiny je naplánované na jeseň. „Existuje všeobecná zhoda, že na vládu by sa mal najprv pripraviť legislatívny zámer a následne sa pripraví zákon. Na predloženie zákona sme dostali od Úradu vlády SR odklad do decembra 2026,“ oznámil. Prijatie komplexného zákona o postavení príslušníkov národnostných menšín, ktorého cieľom bude systematicky vymedziť ich práva, odstrániť roztrieštenosť právnej úpravy a pokryť aj oblasti doteraz právne neupravené, spomína úrad splnomocnenca aj v odporúčaniach, ktoré sú súčasťou aktuálnej periodickej správy o postavení príslušníkov národnostných menšín v SR. V januári 2024 informovali predstavitelia Maďarskej aliancie o tom, že na stretnutí s predsedom vlády SR Robertom Ficom (Smer-SD) a ministerkou kultúry SR Martinou Šimkovičovou (nominantka SNS) sa zhodli na potrebe prípravy samostatného menšinového zákona. Úlohou bol poverený súčasný splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny Ákos Horony. Konceptom samostatného zákona o postavení národnostných menšín sa zaoberal už bývalý vládny splnomocnenec pre národnostné menšiny László Bukovszky. Návrh zákona bol tiež súčasťou plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2022, na rokovanie vlády sa však materiál nedostal.
Unikátny medzinárodný festival v Novohrade
27. júla 2025 - (Jozef Mikuš - mynovohrad.sme.sk)
Ruženka a Ferdinand Egyedovci chceli zblížiť Slovákov a Maďarov / Ovládli celý región / Miesto medzi top folklórnymi festivalmi sveta / Americké tancovačky a severomacedónske kroje
Päť dní, šesť krajín a desiatky muzikantov, spevákov a tanečníkov. Aj takto vyzeral tohtoročný Medzinárodný novohradský folklórny festival. Už 29. ročník podujatia ovládol 23. až 27. júla viacero miest na slovenskej aj maďarskej strane Novohradu. Publiku zatancovali súbory zo Slovenska, Maďarska, Slovinska, Severného Macedónska, Poľska a USA. „Myslím, že sme vybrali veľmi dobré zahraničné súbory, ktoré naozaj kvalitne reprezentujú svoje národy a kultúry. Ich vystúpenia sa stretli s pozitívnymi reakciami,“ povedal Stanislav Spišiak, riaditeľ Novohradského osvetového strediska, ktoré je hlavným organizátorom festivalu. Festival už tradične otvorili pod hradom Šomoška pri slovensko-maďarskej hranici. Účinkujúci sa potom predstavili napríklad v reštaurácii v lučenskom parku, kde hostí aj seba navzájom učili svoje tradičné tance. Vystúpenia sa uskutočnili aj v Budinej, vo Fiľakove či na maďarskej strane v Šalgótarjáne a obci Banka (Bánk). Hlavným bodom festivalu bol sobotný galavečer, no ešte o deň skôr sa na lučenskom amfiteátri predstavili súbory v programoch Čriepky z mladosti a Poklady minulosti. Účinkujúci sa do amfiteátra v lučenskom parku vybrali pešo v krojovanom sprievode centrom okresného mesta. Tradičná udalosť opäť prilákala desiatky Lučenčanov, ktorí obdivovali krátke vystúpenia domácich aj zahraničných súborov priamo na hlavnej ceste.
Odtiaľ sa presunuli na amfiteáter, kde sa uskutočnil hlavný galavečer. V ňom vystúpili domáci zo súborov Železiar, Podpoľanec a Technik a zahraniční hostia. Medzinárodný novohradský folklórny festival je každoročným lákadlom nielen pre milovníkov tradičnej ľudovej kultúry. Ľudí do Lučenca nepritiahnu len známe slovenské a regionálne súbory, ale aj vystúpenia zahraničných hostí. V uplynulých ročníkoch sa predstavili hostia z Holandska, Česka, Bulharska, Grécka, Bosny a Hercegoviny, Malorky či Turecka. Tento rok na pódiá vystúpili zahraničné súbory z Maďarska, Slovinska, Severného Macedónska, Poľska a USA. Slovinskú kultúru predstavilo zoskupenie Akademska folklorna skupina France Marolt z Ľubľany, ktoré založili pred 77 rokmi. Člen súboru Andrej Tomšič prezradil, že približne sedemdesiatka tanečníkov a muzikantov reprezentuje kultúru celého Slovinska, vrátane krajanov žijúcich v zahraničí. „Našu kultúru predstavujeme tancom, odevom, spevom aj hudbou. Tie sa odlišujú podľa jednotlivých lokalít Slovinska, rozdiely v ľudových tradíciách našich regiónov sú značné,“ ozrejmil Andrej Tomšič. Diváci mohli obdivovať aj tradičné odevy. Medzi tie najpestrejšie sa tento rok zaradili severomacedónske, ktoré ukázal súbor Megdan z mesta Bogdanci pri gréckych hraniciach. „Špecializujeme sa na tradičnú ľudovú kultúru. Každý región Severného Macedónska má odlišný kroj a súbory ich reprezentujú vždy iným spôsobom. Ten náš je ušitý z vlny a bavlny, pričom dominuje čierna a červená farba,“ opísala členka súboru Sofija. Pozornosť pútala aj návšteva z amerického Idaha. „Osobne s presunom medzi časovými pásmami nemám problémy, ale niektorí členovia skupiny sú, aj vzhľadom na nedávne skúšky v škole, unavení,“ zažartovala vedúca skupiny American Footworks Mindy Larsen. Z USA na festival pricestovala skupina 27 tanečníkov a členov bluegrassovej kapely. Divákom ukázali tradičné americké ľudové umenie, najmä zo štýlu country. Predviedli kovbojské tance či ukážky vidieckej tancovačky. Medzinárodný novohradský folklórny festival vznikol v roku 1995 ako putovné podujatie a od roku 2000 sa koná na oboch stranách hranice medzi Slovenskom a Maďarskom. Podujatie pred tromi dekádami založili manželia Ruženka a Ferdinand Egyedovci, ktorí chceli kultúrou zblížiť obe strany historického regiónu Novohrad - Nógrad. „Vtedy sme boli rozdelení aj hranicou, účelovo sa vyťahovali historické krivdy, aby sa zvýšilo napätie medzi Slovákmi a Maďarmi. Ako folkloristi sme vedeli, že ľudová kultúra dokáže ľudí spájať, preto sme festivalom chceli dosiahnuť, aby sa oba národy viac rešpektovali, spoznali sa a mali sa radšej,“ priblížila zakladateľka Ruženka Egyedová-Baráneková. Myšlienku zbližovania národov sa organizátorom podarilo zachovať dodnes a spoločné chvíle si pochvaľovali aj zahraniční hostia. „Festival si veľmi užívame. Domáci sú veľmi pohostinní a s ostatnými účinkujúcimi sme prežili krásne a zábavné chvíle. Dokonca sme sa hneď v prvý večer vzájomne učili naše tradičné tance, čo bol veľmi pekný zážitok,“ vyzdvihol Slovinec Andrej. „Na Slovensku aj v Maďarsku som prvýkrát. Cítim sa tu skvelo, je tu veľmi pekne. Tento festival je skvelá možnosť navštíviť nové miesta a spoznať nových ľudí,“ podotkla Severomacedónka Sofija. Slovensko a Maďarsko sa zapáčilo aj hosťom spoza oceánu. „Túžili sme spoznať nových ľudí aj súbory z ostatných zúčastnených krajín. Veľmi sa nám tu páči. Tunajšie polia a kopce nám trochu pripomínajú domov, je tu naozaj krásne,“ vyzdvihla Mindy z USA. Podujatie predvlani na 52. svetovom kongrese medzinárodnej organizácie CIOFF zaradili medzi 150 najrenomovanejších folklórnych festivalov na svete. Akcia sa tak už druhýkrát uskutočnila ako súčasť medzinárodnej rady organizátorov folklórnych festivalov a ľudového umenia. Stanislav Spišiak z Novohradského osvetového strediska zdôraznil, že vďaka tomu majú ľahší prístup k angažovaniu najkvalitnejších umelcov z jednotlivých krajín. „Je to akýsi certifikát, že daný súbor je kvalitný a hodný reprezentácie svojej krajiny na zahraničných pódiách,“ vyzdvihol. Budúci rok sa uskutoční už 30. ročník. Usporiadatelia chcú získať čo najviac peňazí, aby jubileum oslávili vo veľkom štýle.
29. júla 1793
Narodil sa evanjelický farár, národný buditeľ, slavista, obrodenecký básnik, filozof, filológ a etnograf Ján Kollár, ideológ slovanskej vzájomnosti, ktorého básnická tvorba predstavuje zásadný prelom vo vývine českej a slovenskej poézie prekonávaním klasicistických tendencií a novým vzťahom k citovému životu jednotlivca a spoločenskej problematike. Z jeho rozsiahleho diela sú napríklad známe veršovaný epos Slávy dcéra, alebo dvojzväzkové dielo Národnie zpiewanky. - Ján Kollár zomrel 24. januára 1852 vo Viedni.
Jánovi Kollárovi v Budapešti po dvesto rokoch
https://www.facebook.com/oslovma/posts/994580987307544
Zábery z XXIX. Celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku
27. júla 2025 v obci Banka (Bánk)
Archív:
Senondrej / Szentendre - Mesto umelcov, kostolov a múzeí
https://www.facebook.com/media/set?set=a.565836930181954&type=3
Archív: https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=Senondrej
Sedmohradsko v Senondreji
Maďarská Hra o tróny: Seriál Hunyadi rozdelil politikov, divákov aj historikov
24. júla 2025 - (Elena Akácsová - kultura.sme.sk)
Východoeurópsky pokus o Vikingov / Historický superhrdina / Vzostup Havrana / Bohatá výprava, plytký scenár - Česká televízia začína od pondelka 28. júla vysielať seriál, ktorého vznik podporila Orbánova vláda. Historici ho nezatracujú úplne, hodnotia ho však ako príklad moderného vytvárania národných hrdinov, ktoré má tendenciu zjednodušovať skutočné dejiny. Seriál Hunyadi (v zahraničnej distribúcii Rise of Raven, Vzostup Havrana) spustil v Maďarsku búrlivú debatu, ktorá presiahla hranice televíznej tvorby a odhalila rozdelenie maďarskej spoločnosti. Stačí sa pozrieť na divácke hodnotenia filmovej databázy IMBD. Niektorí seriál vysoko nadhodnocujú, dokonca viac, ako si sami myslia, že je seriál hoden, len aby vyrovnali nepriaznivé skóre odporcov seriálu, ktorí na ňom nevidia nič dobré. Seriál vznikol na základe knižnej série maďarského spisovateľa Bána Móra. Tá je v Maďarsku mimoriadne populárna, no historici jej vyčítajú, že autor mieša fakty s fikciou veľmi voľne, často si vymýšľa dialógy, sprisahania alebo motivácie postáv, ktoré nemajú historický základ.
Historický superhrdina - Seriál rozpráva životný príbeh Jána Huňadyho (Hunyadiho), výraznej postavy uhorských dejín 15. storočia. Ako vojvodca sa preslávil obranou Kresťanskej Európy proti Osmanskej ríši, najmä víťazstvom pri Belehrade v roku 1456. Maďarská vláda už roky deklaruje, že chce národné dejiny priblížiť širokej verejnosti a Hunyadi sa stal kľúčovým projektom tejto snahy. Produkcia stála podľa odhadov vyše 33 miliónov eur, čo je na maďarské pomery mimoriadne vysoký rozpočet. Sám Viktor Orbán o seriáli hovoril ako o dôkaze, že Maďari dokážu točiť veľkolepé historické seriály ako západné produkcie. Podľa opozičných politikov a liberálnych médií sa vládna garnitúra snaží cez historické príbehy podsúvať divákom tézy o večnom ohrození Maďarov, potrebe silného vodcu a geopolitickej samostatnosti. Niektorí komentátori prirovnali zobrazenie Hunyadiho k „maďarskému superhrdinovi“, ktorý vyhovuje obrazu národného spasiteľa a má byť akousi symbolickou paralelou Orbána ako ochrancu národa pred „západným liberalizmom“ či migrantmi. Samotní tvorcovia, medzi nimi aj režisér Robert Dornhelm, ktorý režíroval aj seriál Mária Terézia, tieto obvinenia odmietajú a tvrdia, že chceli len „prerozprávať príbeh veľkého maďarského hrdinu“.
Bohatá výprava, plytký scenár - Maďarský historik László Kontler pôsobiaci na Stredoeurópskej univerzite vo vyjadrení pre rakúsky denník Der Standard povedal: „Hunyadiho epopeja je pre Maďarov srdcovou témou. Ale ak sa z nej stane čisto heroický epos bez zmienky o politických hrách či kontroverzných rozhodnutiach tej doby, riskujeme historickú skratku. Prílišná dramatizácia niekedy vytvára viac mýtus než históriu.“ Viacerí filmoví recenzenti chvália vysokú produkčnú úroveň, bohatú výpravu, kostýmy či pôsobivé bojové scény. Rakúsky denník Die Presse označil Hunyadiho ako východoeurópsky pokus o Vikingov. No zároveň dodáva, že bohatá výprava nedokáže zakryť jasný ideologický podtext. Z viacerých strán zaznieva kritika na plytké scenáre, schematické postavy a heroizáciu hlavného hrdinu na úkor historickej presnosti.
Pre historika sklamanie - Britský historik, špecialista na Byzantskú a osmanskú históriu Jonathan Harris oceňuje, že „Hunyadi je vizuálne pôsobivý projekt, ktorý prináša širšiemu publiku málo známu postavu európskych dejín“. Zároveň však upozorňuje, že seriál podáva príbeh ako hagiografiu: „Z Hunyadiho robí superhrdinu, zatiaľ čo Osmanov vykresľuje takmer výlučne ako barbarských agresorov. Pre historika je to pochopiteľné sklamanie, hoci pre televízne publikum to asi funguje.“ Dodáva, že skĺzavanie k legende môže skresliť komplexnosť vtedajších politických a náboženských vzťahov. Napriek kritike si Hunyadi v maďarskej štátnej televízii získal pomerne vysokú sledovanosť. Uvedenie v Českej televízii dáva slovenskému divákovi možnosť utvoriť si vlastný názor a dozvedieť sa viac o osobnosti, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou dejín aj jeho krajiny.
Hunyadi - Vzostup Havrana / 10 dielny maďarsko-rakúsko-nemecký historický seriál, 2024. / Tvorcovia: Balázs Lengyel, George Mihalka / Réžia: Robert Dornhelm / Predloha (kniha): Mór Bán / Hrajú: Gellért L. Kádár, Vivien Rujder, Franciska Törőcsik a ďalší. / Na ČT 2 od 28. júla vždy v dvoch dieloch za sebou. / Video: https://youtu.be/5W-xOAtxYMc
Zomrel Csaba Gy. Kiss, člen maďarsko-slovenskej komisie historikov
23. júla 2025 - (tasr)
Vo veku 81 rokov zomrel maďarský literárny historik Csaba Gy. Kiss, ktorý bol aj členom maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie historikov a zakladajúcim členom Maďarského demokratického fóra (MDF). Csaba Gy. Kiss bol literárnym historikom, kultúrnym historikom, čestným univerzitným profesorom a doktorom Maďarskej akadémie vied (MTA). V roku 1968 absolvoval Fakultu humanitných vied Univerzity Eötvösa Loránda (ELTE) v študijnom odbore maďarčina - nemčina. V rokoch 1974 až 1980 pracoval ako publicista a v roku 1995 sa stal docentom na Katedre kultúrnych dejín na ELTE BTK. Na Slovensku bol neskôr krátko hosťujúcim profesorom na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Pracoval v zmiešanej maďarsko-poľskej komisii historikov a zmiešanej maďarsko-slovenskej komisii historikov. Písal štúdie, eseje a články o stredoeurópskej, predovšetkým poľskej a slovenskej literatúre, ale aj o spoločenských a kultúrnych vzťahoch. Ovládal nemčinu, poľštinu, francúzštinu, slovenčinu a chorvátčinu. V rozhovore pre TASR v roku 2019 povedal, že proces odstránenia komunistického režimu bol vo vtedajšom Československu kratší než v Maďarsku. „Veľký rozdiel bol v tom, že v Maďarsku bola zmena režimu dvojročným procesom, ktorý mal svoje zastávky. V Československu bolo obdobie prechodu oveľa kratšie. Začalo sa to 17. novembrom protestmi, ktorých vlna zasiahla celú krajinu až po vtedajšie hranice Sovietskeho zväzu. Protestovali Česi, Slováci a aj Maďari žijúci v Československu, ktorí psychologicky aj symbolicky ukončili komunistický režim. V Maďarsku k tomu nedošlo až tak dôsledne. Politicky sa ale systém zmenil,“ povedal vtedy Csaba Gy. Kiss.
Matica slovenská pripravuje Medzinárodný krajanský festival
23. júla 2025 - (tasr)
Sídelný areál Matice slovenskej v Martine sa počas prvých dvoch augustových dní stane dejiskom Medzinárodného krajanského festivalu. Ako informovala hovorkyňa Matice slovenskej Laura Hancová, pre matičiarov to bude ústredné a zároveň najväčšie podujatie počas Roka zahraničných Slovákov. Pripravený je pestrý kultúrny program, diskusie i koncerty populárnych slovenských interpretov. Medzinárodný krajanský festival ponúkne vystúpenia siedmich reprezentatívnych súborov zo Srbska, Francúzska a Maďarska. „Na festivale bude prítomných vyše 250 účinkujúcich a účastníkov zo zahraničia, nebudú chýbať napríklad hostia z Rumunska a Čiernej Hory. Zahraniční účastníci prinesú pohľad z perspektívy života mimo domova a obohatia podujatie o vlastné tradície, skúsenosti a inšpirácie,“ priblížila Laura Hancová. Doplnila, že program ponúkne pestrú škálu aktivít - spoločenské stretnutia, odborné diskusie, vzdelávacie bloky, šport i umenie. „Na pódiu vystúpia krajanské súbory i známe slovenské hudobné skupiny. Počas celého podujatia bude v areáli Matice slovenskej prebiehať sprievodný program s atrakciami pre rodiny, stánkami s občerstvením a ľudovými remeslami, výstavami vrátane jedinečnej prezentácie krojov a historických artefaktov zo zbierok Matice slovenskej,“ dodala hovorkyňa Matice slovenskej. Festival odštartuje v piatok 1. augusta vystúpením Folklórneho súboru Chemlon Humenné. Podvečerný program bude patriť literárno-spoločenským diskusiám. Publikum sa môže tešiť na inšpiratívne rozhovory o literatúre, národnej identite i spoločenskej zodpovednosti tvorcov. Sobotný program bude venovaný predovšetkým krajanskému bloku, v ktorom sa predstavia súbory z rôznych krajín Európy.
Slovensko a Maďarsko spolupracujú v oblasti ochrany prírody
19. júla 2025 - (sita)
Slovensko a Maďarsko pokračujú v dlhoročnej spolupráci pri ochrane prírody. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) a maďarský Národný park Bükk (BNPI) 15. júla 2025 v Rimavskej Sobote oficiálne spečatili ďalšiu etapu svojej dlhodobej spolupráce podpisom bilaterálneho protokolu. Nadväzuje na viac ako 30 rokov úspešnej spolupráce v oblasti ochrany prírody, výskumu, environmentálnej výchovy a cezhraničných projektov. Spolupráca medzi odborníkmi a inštitúciami oboch krajín sa začala už v roku 1989, keď boli vyhlásené Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina na Slovensku a jej cezhraničný náprotivok Karancs-Medves v Maďarsku. Odvtedy sa podarilo uskutočniť desiatky spoločných výskumov a terénnych aktivít v oblasti zoológie, botaniky a ochrany biotopov. Súčasťou spolupráce bola aj výmena údajov o výskyte chránených druhov, účasť na odborných konferenciách či environmentálne aktivity pre deti a mládež. Významnou súčasťou spolupráce sú aj cezhraničné projekty podporené z programov Interreg, ktoré prispeli k vytvoreniu náučných chodníkov na území CHKO Cerová vrchovina i NP Bükk a vydaniu spoločných odborných publikácií. „Tento protokol je dôkazom, že hranice medzi štátmi nemusia byť hranicami spolupráce. Naopak, spoločný cieľ chrániť jedinečné prírodné hodnoty nás už desaťročia spája. Veľmi si vážime odbornosť, dôveru a osobné nasadenie všetkých, ktorí túto spoluprácu budovali a naďalej budú aj rozvíjať,“ uviedla riaditeľka Sekcie ochrany prírody a krajiny ŠOP SR Andrea Lešová. Dokument vytvára rámec pre ďalšie spoločné aktivity v oblasti výskumu, ochrany druhov a biotopov, environmentálnej výchovy aj realizácie nových cezhraničných projektov.
Dve výstavy z Vojvodiny v Bratislave
Kovačické insitné umenie – živé dedičstvo UNESCO / Trón Pavla Surového – tradícia v modernom umeleckom jazyku
https://www.uszz.sk/dve-vystavy-z-vojvodiny-v-bratislave/
Zábery zo stretnutí s čitateľmi Ľudových novín
v Slovenskom Komlóši a Békešskej Čabe 10. a 11. júla 2025
ÚSŽZ rokoval so štátnym tajomníkom pre národnú politiku Maďarska
26. júna 2025 - (uszz.sk)
Na pôde Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) sa 8. júla 2025 uskutočnilo pracovné stretnutie predsedníčky Dagmar Repčekovej a podpredsedu Petra Chrastinu so štátnym tajomníkom pre národnú politiku Maďarska Lőrincom Nacsom. Stretnutie sa konalo z iniciatívy maďarskej strany v rámci návštevy štátneho tajomníka na Slovensku. Rokovania sa zúčastnil aj veľvyslanec Maďarska v SR Csaba Balogh a ďalší členovia delegácie. Hlavným cieľom stretnutia bola výmena informácií o štátnych politikách v oblasti krajanských komunít. Maďarská strana predstavila nástroje a programy, ktorými podporuje maďarskú diaspóru vo svete – od štipendijných programov, cez iniciatívy pre mládež, až po špecializované projekty pre krajanské komunity v USA. Predsedníčka ÚSŽZ predstavila slovenský model starostlivosti o krajanov, aktuálne výzvy, ako aj plánované smerovanie novej koncepcie krajanskej politiky SR na nasledujúce roky. V diskusii zazneli aj témy súvisiace s tzv. novou diaspórou, štipendiami či občianskoprávnymi otázkami. Obe strany sa zhodli, že výmena skúseností v oblasti národnej politiky voči krajanom je prínosná a môže slúžiť ako inšpirácia pre ďalší rozvoj oboch systémov podpory diaspóry.
Deň kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1309787464487267&type=3
Sme jednotní v kultúre, sme jednotní v kresťanstve a spoločná je aj naša budúcnosť - povedal štátny tajomník Úradu predsedu vlády pre vzťahy s cirkvami a národnosťami 5. júla 2025 na Dni kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku v Novej Hute (Bükkszentkereszt - Boršodsko-Abovsko-Zemplínska župa). Miklós Soltész vo svojom príhovore pripomenul, že nedávno sa v Bratislave stretli hlavy maďarského a slovenského štátu a potvrdili rastúce väzby a priateľstvo medzi oboma národmi a význam národností v oboch krajinách. Povedal, že maďarská vláda doteraz poskytovala slovenskej komunite v Maďarsku všetku možnú podporu a že v tom bude pokračovať aj v budúcnosti. Miklós Soltész dodal, že „to, čo robí Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM), je fantastické“, že sú prítomní v školstve na vysokej úrovni a že s podporou vlády realizujú mnohé investície. Ako ďalej uviedol, aj terajšie podujatie pomôže slovensko-maďarskému spolužitiu, ako aj prežitiu slovenskej národnosti. Štátny tajomník povedal, že 38 organizácií v 36 lokalitách získalo dotácie vo výške 2 až 3 milióny forintov, najmä na investície do energetiky, a slovenské vzdelávacie inštitúcie v siedmich osadách získali ďalšie dotácie vo výške 10 až 20 miliónov forintov. Štátny tajomník uviedol, že okrem toho niektoré lokality dostali 40 až 50 miliónov forintov na investície, cieľom ktorých je posilnenie slovenskej komunity. Je to dobré pre slovenskú národnosť, je to dobré pre obec alebo mesto, kde sa to realizuje, a je to dobré pre stavebníctvo a miestnych remeselníkov,“ povedal. Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková vo svojom pozdravnom príhovore v slovenčine a maďarčine uviedla, že na podujatí sú zastúpené slovenské komunity z celého Maďarska i spoza hraníc. Zdôraznila, že kultúra, ktorú pestujú, drží Slovákov pohromade už viac ako tristo rokov a prispieva k zachovaniu ich identity. (mti)
Oslavy Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí 2025
Ocenili výnimočné osobnosti slovenského krajanského sveta
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) 4. júla 2025 slávnostne udelil ocenenia významným osobnostiam slovenského krajanského sveta. Spolu s Nadáciou Pamätník slovenského vysťahovalectva tak ÚSŽZ vzdal poctu tým, ktorí sa dlhodobo zasluhujú o uchovávanie a rozvoj slovenského jazyka, kultúry a identity za hranicami Slovenska. Podujatie sa konalo pod záštitou predsedu Zahraničného výboru Národnej rady SR Mariána Kéryho a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraja Blanára. Slávnostné udeľovanie sa uskutočnilo v priestoroch Zahraničného výboru Národnej rady SR v Bratislave za účasti predsedu výboru Mariána Kéryho, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Mareka Eštoka a ďalších hostí z domova i zo zahraničia. „Ocenenia, ktoré dnes odovzdávame, nie sú len poďakovaním. Sú vyjadrením úcty k celoživotnému úsiliu o zachovanie a rozvoj slovenskej kultúrnej identity v zahraničí. Oceňujeme ľudí, ktorí venujú svoju energiu, odbornosť a srdce tomu, aby slovenský jazyk, vzdelanie a tradície žili aj mimo hraníc Slovenska. Ich práca má pre nás veľký význam.“, uviedla predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková.
Ocenenia prevzali:
Medaila Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú udeľuje ÚSŽZ
- Sandra Kraj Vukšič - riaditeľka Slovenského kultúrneho centra v Našiciach (Chorvátsko), etnologička a koordinátorka výučby slovenského jazyka.
- Karel Hanzl - starosta Školského spolku Komenský vo Viedni, dlhoročný podporovateľ menšinového školstva a kultúry v Rakúsku.
- Jarmila Buchová - zakladateľka siete slovenských vzdelávacích centier ISEIA a šéfredaktorka krajanského časopisu Ceruzky vo svete (Nemecko).
Pamätná medaila Štefana Boleslava Romana, ktorú udeľuje Nadácia Pamätník slovenského vysťahovalectva
- Gregor Papuček - spisovateľ a publicista, výrazná osobnosť slovenského kultúrneho života v Maďarsku
- Univ. prof. Marta Dobrotková - historička a pedagogička, dlhoročná odborníčka na dejiny Slovákov v zahraničí
Irene Timko (Kanada) - významná predstaviteľka krajanského folklórneho a spoločenského života v Ontáriu (ocenenie odovzdané v zastúpení)
V materinskom jazyku
https://mediaklikk.hu/musor/szlovak
Slovenské vysielanie maďarského rozhlasu
„Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú historicky najlepšie“
Prezidenti Maďarska a SR Tamás Sulyok a Peter Pellegrini v Bratislave hovorili aj o zachovaní kultúry maďarskej menšiny na Slovensku i slovenskej menšiny v Maďarsku.
https://www.teraz.sk/slovensko/prezident-vztahy-medzi-slovenskom-a-ma/890460-clanok.html
Pride v Budapešti prilákal 200.000 ľudí, žiadne incidenty nenastali
28. júna 2025 - (tasr)
Zakázaný pochod Pride na podporu práv ľudí hlásiacich sa ku komunite LGBTQ+ sa konal 28. júna 2025 v Budapešti. Organizátori sa domnievajú, že sa ho zúčastnilo až 200.000 ľudí. Podujatie sa zaobišlo bez vážnejších incidentov.
Az Orbán-rezsim elleni kiállás lett a Budapest Pride-ból
Davy mávajúce dúhovými vlajkami a transparentmi kritizujúcimi maďarského premiéra Viktora Orbána zaplnili Deákovo námestie neďaleko Budapeštianskej radnice. Protestujúci pokračovali cez Alžbetin most až do budínskej časti maďarskej metropoly. Podľa pôvodných plánov mali účastníci prejsť cez Most slobody. Polícia im to však neumožnila, keďže most zablokovalo krajne pravicové Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom), ktoré označilo pochod za „propagandistický“. „Domnievame sa, že sa na ňom zúčastnilo 180.000 až 200.000 ľudí... Je ťažké to odhadnúť, pretože na budapeštianskom pochode Pride ešte nikdy nebolo toľko ľudí,“ povedala spoluorganizátorka pochodu Viktória Radványiová. Na pochode sa zišli ľudia z približne tridsiatich krajín vrátane niekoľkých diplomatov a okolo 70 europoslancov. Počas podujatia vystúpili viaceré osobnosti vrátane opozičného starostu Budapešti Gergelya Karácsonya, ktorý pochod označil za „oslavu slobody“ a účastníkom povedal, že „nenávistné sily nad nami nemajú moc“. Podľa neho sloboda existuje len vtedy, keď sa rešpektuje dôstojnosť, viera, presvedčenie a orientácia každého človeka. „Sloboda, dôstojnosť, rovnosť - na tom trváme a buď sme slobodní spoločne, alebo nikto z nás,“ povedal Karácsony. Účastníkom pochodu poďakoval a na záver prejavu vyhlásil, že „Budapešť si volí Európu a slobodný svet“. Polícia pochod zakázala na základe novely zákona o zhromažďovaní, ktorú maďarský parlament schválil v marci. Karácsony v reakcii na to vyhlásil Pride za mestské podujatie organizované radnicou a trval na tom, že tak žiadny účastník nemôže čeliť prísnym postihom. Mestské podujatia si nevyžadujú súhlas polície a podľa budapeštianskych poslancov sú výnimkou zo zákona. Podľa maďarských médií bolo cieľom vládnej strany Fidesz znemožniť konanie pochodov Pride s odvolaním sa na ochranu detí. Predstaviteľ Hnutia naša vlasť Előd Novák stranu Fidesz v sobotu kritizoval a tvrdil, že proti usporiadaniu pochodu Pride nespravila dosť. „Dnes sa vládna konzervatívna politika a politika ochrany detí nadobro zrútila,“ vyhlásil. Orbán 28. júna 2025 povedal, že hoci polícia pochod Pride „nerozpustí“, tí, ktorí sa na ňom zúčastnia, by si mali byť vedomí „právnych dôsledkov“. Pochod Pride sa v maďarskom hlavnom meste koná už 30 rokov.
Pavol Pavlis novým veľvyslancom SR v Maďarsku
30. júna 2025 - (tasr)
Novým veľvyslancom Slovenskej republiky v Maďarsku sa stane Pavol Pavlis. Dôležitou agendou Zastupiteľského úradu SR v Budapešti ostáva starostlivosť o slovenských krajanov v Maďarsku a poskytovanie kvalitných konzulárnych služieb občanom SR. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Pavol Pavlis predtým pôsobil ako minister hospodárstva, poslanec Národnej rady SR či predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. „Maďarsko je pre Slovensko dôležitým susedom a zároveň významným politickým a ekonomickým partnerom nielen na bilaterálnej úrovni, ale tiež v rámci Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, Vyšehradskej skupiny a Stredoeurópskej päťky. Naše partnerstvo je založené na praktickej spolupráci a presadzovaní mierových hodnôt,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) s tým, že krajiny si tento rok pripomínajú 30. výročie podpísania základnej Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom. Pavol Pavlis pripomenul, že Maďarsko je štvrtým najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska a tretím najväčším investorom v SR. Obrat vzájomnej obchodnej výmeny podľa neho dlhodobo rastie, pričom v roku 2024 dosiahol 13,5 miliardy eur. Strategickou oblasťou hospodárskej spolupráce je energetika. Dôležitou agendou bude naďalej starostlivosť o slovenských krajanov v Maďarsku a poskytovanie kvalitných konzulárnych služieb občanom SR. K slovenskej národnosti sa v Maďarsku hlási takmer 30.000 ľudí, pričom tretina z nich označuje slovenčinu za svoj materinský jazyk. Jedným z cieľov nového veľvyslanca bude preto aj zvýšenie podpory vysielania hosťujúcich učiteľov zo Slovenska na maďarské základné školy vyučujúce slovenský jazyk a rovnako zámer rozšíriť vyučovanie slovenčiny a slovakistiky na univerzitách v Budapešti a Segedíne.
Slovenský inštitút v Budapešti má novú riaditeľku
26. júna 2025 - (tasr)
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v rámci pravidelnej rotácie diplomatov poverilo Evu Ivančovú vedením Slovenského inštitútu v Budapešti. Jej prioritou bude posilniť prepojenie kultúrnej a ekonomickej diplomacie. „Pracujeme na tom, aby sme prostredníctvom inštitútu priblížili Slovensko, prezentovali nielen to, čo ponúka z hľadiska kultúry, ale rovnako tým dostali SR do povedomia ako dobré miesto pre podnikateľov a investorov. Zároveň považujem za dôležité a mojím cieľom je rozšíriť činnosť inštitútu z Budapešti aj do maďarských regiónov,“ priblížila Eva Ivančová. Diplomatka má 12-ročné skúsenosti v oblasti medzinárodnej spolupráce - pôsobila na ústredí ministerstva zahraničných vecí, na generálnom konzuláte v Petrohrade či na zastupiteľskom úrade v Osle, kde zastávala pozíciu zástupkyne veľvyslanca. Slovensko má deväť aktívnych slovenských inštitútov: v Berlíne, Budapešti, Jeruzaleme, Londýne, Paríži, Prahe, Ríme, Varšave a vo Viedni, informoval minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár. „Slovenské inštitúty v týchto metropolách predstavujú slovenské umenie a históriu zahraničnej verejnosti, šíria pozitívne meno našej vlasti, sú oporným bodom pre slovenských krajanov a vytvárajú tiež vhodné podmienky na propagáciu Slovenska z hľadiska investičného a inovatívneho potenciálu a aj ako atraktívnej destinácie v cestovnom ruchu,“ priblížil Juraj Blanár. Šéf slovenskej diplomacie pripomenul aj zámer vlády SR zriadiť desiaty slovenský inštitút v čínskom Pekingu v roku 2025.
Slováci a Maďari spolu a proti sebe
Spoločne proti Osmanom a Habsburgovcom
Veľké zbližovanie a vytriezvenie
https://dennikn.sk/4696890/velke-zblizovanie-a-vytriezvenie-slovaci-a-madari-spolu-a-proti-sebe-2/
Vyvrcholenie maďarizácie
https://dennikn.sk/4696943/vyvrcholenie-madarizacie-slovaci-a-madari-spolu-a-proti-sebe-3/
Tragédia v Černovej
https://dennikn.sk/4697021/tragedia-v-cernovej-slovaci-a-madari-spolu-a-proti-sebe-4/
Krvavá streda v Bratislave
https://dennikn.sk/4697077/krvava-streda-v-bratislave-slovaci-a-madari-spolu-a-proti-sebe-5/
Malá vojna o veľké dejiny
https://dennikn.sk/4697095/mala-vojna-o-velke-dejiny-slovaci-a-madari-spolu-a-proti-sebe-6/
Zabudnutí maďarskí partizáni
https://dennikn.sk/4697109/zabudnuti-madarski-partizani-slovaci-a-madari-spolu-a-proti-sebe-7/
Benešove dekréty – nespracovaná trauma
Od Gabčíkova po vznik SMK
https://dennikn.sk/4697177/od-gabcikova-po-vznik-smk-slovaci-a-madari-spolu-a-proti-sebe-9/
Spoločne za demokraciu
https://dennikn.sk/4697232/spolocne-za-demokraciu-slovaci-a-madari-spolu-a-proti-sebe-10/
Staňte sa spolutvorcami Nášho kalendára 2026
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/156-kultura2/1472-nkal2026
Halušky Terchová 2025
Majstrovstvá sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek 24. mája 2025 v Terchovej (Foto: https://www.facebook.com/imro.fuhl) Súťažilo 15 družstiev a 60 jednotlivcov nielen zo Slovenska, ale aj z Česka, Poľska, Srbska a Maďarska / Kultúrny program: Terchovská muzika, Čestná stráž prezidenta SR, Arzén, FS Rozsutec, Cico band, Fčilek Ništ, René Rendy, Vidiek
O výskume priezvisk Slovákov v Maďarsku
Ako sa mená menili, pomaďarčovali a čo všetko nám prezrádzajú
https://www.quark.sk/vyskum-priezvisk-slovakov-v-madarsku/
V Galantskej knižnici predstavili ročenky Slovákov v Maďarsku
Spoločnosť SlovakUm, Čabianska organizácia Slovákov, Spolok Slovákov z Maďarska, Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov, Galantská knižnica a Miestny odbor Matice slovenskej v Galante usporiadali 16. mája 2025 v Galantskej knižnici prezentáciu dvoch ročeniek a ďalších publikácií Slovákov v Maďarsku. Náš kalendár na rok 2025 hodnotil zodpovedný redaktor ročenky, konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl, na publicistickú prílohu Ľudových novín vydávanú pod názvom LÚČ upozornila šéfredaktorka týždenníka Eva Fábiánová, ktorá nakrátko predstavila aj najnovšiu knihu Gregora Papučka Pilíšske anekdoty a ľudová poézia. Predseda Čabianskej organizácie Slovákov Bence Püski-Liker prezentoval Čabiansky kalendár na rok 2025 a predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Ondrej Kiszely priblížil „Čabjanskú podsťenkovú kňižočku“. Na záver vydareného stretnutia návštevníkov čakala recepcia s čabianskou klobásou, pilíšskymi pagáčmi a čašou vína.
Video: https://www.facebook.com/share/v/14q9tgLrwY/
Predseda NR SR Richard Raši so zástupcami Slovákov v Maďarsku
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Raši 13. mája 2025 svoju oficiálnu návštevu Maďarska začal na Veľvyslanectve SR v Budapešti stretnutím so zástupcami slovenskej komunity. Predstavitelia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) a zástupcovia slovenských organizácii s celoštátnou pôsobnosťou predsedu slovenského parlamentu informovali o svojich aktivitách a projektoch. Richard Raši sa na stretnutí zaujímal najmä o podmienky rozvoja slovenskej národnostnej menšiny. Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková ho informovala o pokroku pri rekonštrukcii bývalého evanjelického kostola v Budapešti a jeho pretvorení na budúce centrum života slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, kde sa budú nachádzať viaceré kultúrne inštitúcie Slovákov v Maďarsku vrátane múzea. Spolu s ďalšími krajanmi - Matejom Kešjárom z Únie slovenských organizácií v Maďarsku, Imrichom Fuhlom zo Zväzu Slovákov v Maďarsku, Ondrejom Horváthom zo Slovenského spolku Identita a predsedom Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Bence Szeljakom - predsedovi parlamentu a jeho delegácii priblížili aj ďalšie aspekty života slovenskej národnosti v oblastiach ako školstvo, médiá, umenie, ako aj práca s mládežou. Predseda parlamentu R. Raši vyjadril podporu úsiliu krajanov o zachovanie a rozvoj slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, čomu by malo napomôcť aj múzeum, ktoré bude v budúcnosti zriadené v budove bývalého slovenského evanjelického kostola v Budapešti.
Predseda parlamentu Richard Raši v Budapešti
13. mája 2025 - (tasr)
Predseda Národnej rady SR Richard Raši začal v utorok oficiálnu návštevu Maďarska, v úvode ktorej ho prijal predseda maďarského Národného zhromaždenia László Kövér. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti. Pred schôdzkou s Kövérom predseda slovenského parlamentu položil veniec k pamätnej tabuli Jána Kollára na budapeštianskom Námestí Ferenca Deáka (Deák Ferenc tér) a stretol sa predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Maďarsku. Rašiho popoludní prijme maďarský prezident Tamás Sulyok aj premiér Viktor Orbán. Predseda NR SR absolvoval v maďarskej metropole v pondelok konferenciu lídrov parlamentov EÚ, ktorej ústrednou témou bola budúcnosť Európy. „Slovenská republika bude aj naďalej spoľahlivým partnerom v EÚ. Sme pripravení a odhodlaní úzko spolupracovať v rámci Únie pri hľadaní riešení globálnych výziev,“ povedal Raši.
Raši v Budapešti: Vzťahy SR s Maďarskom sú vynikajúce vo všetkých oblastiach
13. mája 2025 - (tasr)
Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom sú vynikajúce na úrovni vlád, parlamentov i vo všetkých pracovných oblastiach vzájomnej spolupráce. Konštatoval to v utorok predseda Národnej rady SR Richard Raši v Budapešti po schôdzke s predsedom maďarského Národného zhromaždenia Lászlóom Kövérom. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti. Najviditeľnejšími výsledkami slovensko-maďarskej spolupráce sú podľa Rašiho cesty a mosty, ktoré spájajú naše krajiny. „Mnohé z nich sú stavané vďaka projektom cezhraničnej spolupráce. V uplynulých 15 rokoch sa vybudovalo takmer 20 nových prepojení medzi Slovenskom a Maďarskom,“ spresnil. „To, že toho máme veľmi veľa spoločného, a že si vychádzame v ústrety, o tom svedčí aj pomoc v preprave zemného plynu na Slovensko. Maďarsku ďakujeme aj za pomoc v ochrane nášho vzdušného priestoru a na druhej strane veliteľom mnohonárodných síl NATO v Maďarsku je generál zo Slovenska,“ povedal Raši. SR a Maďarsko majú podľa neho spoločné problémy, ale aj názory na riešenie migrácie a migračných kríz, ktoré Európu postihovali a určite postihovať budú. „Máme spoločné postoje aj k rozširovaniu Európskej únie, kde tvrdíme, že rozširovanie Únie je nevyhnutné a zároveň tvrdíme, že musí byť férové za dodržania všetkých prístupových pravidiel,“ pripomenul predseda NR SR. Kövér vyzdvihol, že Slovensko je tretím najdôležitejším obchodným partnerom Maďarska a z hľadiska Slovenska je Maďarsko štvrtým najvýznamnejším obchodným partnerom. „Geografická pozícia, ekonomická štruktúra, ale aj výzvy týkajúce sa našich krajín sú si veľmi podobné, preto musíme spolupracovať aj na eliminácii týchto výziev,“ podotkol predseda maďarského parlamentu a podčiarkol nutnosť spolupráce najmä v oblasti energetiky. Podľa jeho slov z vyjadrení predsedov vlád SR a Maďarska vyplýva, že obe krajiny majú podobnú predstavu o budúcnosti Európskej únie. „Máme záujem o silnú Úniu, ktorá však môže byť vybudovaná iba na základoch silných národných štátov,“ podčiarkol Kövér. Rašiho popoludní prijme maďarský prezident Tamás Sulyok aj premiér Viktor Orbán.
Tlačová beseda k návšteve Richarda Rašiho v Budapešti (video): https://joj24.noviny.sk/tlacove-besedy/1059733-tlacova-beseda-k-navsteve-richarda-rasiho-v-madarsku
Múzeum v Rimavskej Sobote otvorí výstavy o Avaroch
Výstava nadväzuje na objav z roku 2017, keď bolo pri maďarskom meste Derecske objavené avarské pohrebisko z polovice 7. storočia. V hrobe sa našli aj pozostatky mladého muža s bohatou výzbrojou. Spolu s ním bol pochovaný aj jeho kôň s vojenským výstrojom.
https://www.teraz.sk/regiony/muzeum-v-rimavskej-sobote-otvori-vyst/877367-clanok.html
Pro Cultura Slovaca 2025
https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12623-ocenenia-pro-cultura-slovaca-2025
Slovenské spievanky a veršovačky 2025
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/152-aktuality2/1163-spievers25
Viac ako dvesto spevákov a recitátorov zo škôl 15 Slovákmi obývaných osád severných regiónov krajiny sa zúčastnilo regionálneho kola XXVII. ročníka celoštátnej súťaže v speve slovenských ľudových piesní a v prednese poézie a prózy, ktoré Zväz Slovákov v Maďarsku usporiadal 8. mája 2025 v Santove (Pilisszántó). Dolnozemské regionálne kolo súťaže sa bude konať 16. mája v Čabačúde, celoštátne zase 30. mája v Dabaši-Šáre.
„Dolnozemské Slovensko“ na pulze frontu
Slováci húfne medzi partizánov / Chudnutie prejedeného turula / Strach obchádzal Pitvarošanov
https://historickarevue.sme.sk/c/23483909/dolnozemske-slovensko-na-pulze-frontu.html
„Poháňala nás skôr chudoba ako národné povedomie“
Reportáž s bývalými študentkami slovenského gymnázia v Budapešti, Mlynčankou Annou Szentesiovou Tominovou a Santovčankou Katarínou Dubiczkou Versicsovou.
https://www.postoj.sk/62197/pohanala-nas-skor-chudoba-ako-narodne-povedomie
Genealogický výskum dolnozemských Slovákov napreduje
Pracovné stretnutie Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov v Malom Kereši
Košice a Nyíregyháza uzavreli memorandum o spolupráci
https://www.teraz.sk/regiony/mesto-kosice-a-madarska-nyiregyhaza/875014-clanok.html
Níreďháza z archívu:
https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=N%C3%ADre%C4%8Fh%C3%A1za
Košice:
https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=Ko%C5%A1ice
Podpredseda ÚSŽZ Peter Chrastina v Slovenskom Komlóši
https://www.uszz.sk/kulturne-a-gastronomicke-stretnutie-slovakov-v-slovenskom-komlosi/
R. Fico s V. Orbánom podpísali memorandum o cezhraničnom rozvoji
https://www.teraz.sk/slovensko/r-fico-s-v-orbanom-podpisali-memoran/874401-clanok.html
Maďarská štátna televízia si „uzurpovala“ Bratislavský hrad
O cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby
25. apríla 2025 - (tasr)
Minister zdravotníctva SR Kamil Šaško sa 25. apríla 2025 v Budapešti stretol s ministrom vnútra Maďarska Sándorom Pintérom a štátnym tajomníkom pre zdravotníctvo Péterom Takácsom. Rokovali o spolupráci v oblasti zdravotníctva, pričom diskusie boli venované najmä cezhraničným projektom. TASR o tom informoval komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva. Maďarské ministerstvo vnútra je od roku 2022 zodpovedné za riadenie zdravotníctva v Maďarsku. Z tohto dôvodu partnermi na vzájomné rokovania o zdravotníckych témach boli maďarský minister vnútra a štátny tajomník ministerstva pre zdravotníctvo. Jednou z hlavných tém stretnutia bol návrh rámcovej dohody o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Prvý návrh dohody už zaslali maďarskej strane a SR v súčasnosti očakáva spätnú väzbu. Podľa Šaška cezhraničná spolupráca v oblasti zdravotných záchranných služieb s Maďarskom predstavuje významný prvok v bilaterálnych vzťahoch. „Som presvedčený, že uzatvorenie tejto dohody výrazne zjednoduší a zrýchli zásahy záchranných služieb v prihraničných oblastiach, čím nielen podporí efektívnosť našej spolupráce, ale najmä prispeje k ochrane zdravia a životov občanov oboch krajín,“ vysvetlil slovenský minister zdravotníctva. Rezortní kolegovia rokovali aj o možnosti preplácania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. V kontexte cezhraničnej spolupráce sa podľa ministerstva otvára aj otázka možnej koordinácie medzi poisťovňami v SR a Maďarsku a nemocnicami v okolí Dunaja s cieľom umožniť plánovanú výmenu pacientov na vopred definované výkony, ako sú napríklad pôrody či onkologická liečba. Témou diskusií boli aj digitalizácia zdravotníctva a spolupráca oboch krajín v oblasti nemocničnej a urgentnej starostlivosti. Počas rozhovorov sa partneri dotkli predsedníctva Maďarska v rámci Vyšehradskej skupiny a plánovaného memoranda o porozumení v oblasti cezhraničného rozvoja.
Digitálny Atlas slovenského jazyka
https://digiasj4.juls.savba.sk
Slovenské nárečia ožívajú na mapách už aj online
https://akademia.sav.sk/slovenske-narecia-ozivaju-na-mapach-uz-aj-online/
viac než 8 000 nárečových slov
Klobásové kráľovstvo Čabänov ako slovenská stopa v Maďarsku
Klobásové kráľovstvo. Je ním malebné maďarské mestečko neďaleko rumunských hraníc, ktoré sa preslávilo októbrovým klobásovým festivalom. Békéscsaba za svoju súčasnú existenciu vďačí pracovitým Slovákom, ktorí toto mesto na Dolnej zemi od základov postavili.
Novým pápežom môže byť opäť Talian
Šancu má aj maďarský kardinál Péter Erdő
https://www.teraz.sk/zahranicie/novym-papezom-moze-byt-opat-tali/872687-clanok.html
Zomrel pápež František
https://www.teraz.sk/zahranicie/zomrel-papez-frantisek/872632-clanok.html
Dianie po úmrtí pápeža
https://www.teraz.sk/zahranicie/online-papez-frantisek/858576-clanok.html
30. výročie založenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku
https://www.youtube.com/live/I75B39IduxY
12. apríla 2025 - (tasr)
V rámci osláv Dňa Slovákov v Maďarsku si 12. apríla 2025 predstavitelia slovenskej národnosti pripomenuli 30. výročie založenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM). Jej predsedníčka Alžbeta Hollerová Račková uviedla, že 12. apríla 1995 sa konalo ustanovujúce zasadnutie prvého Valného zhromaždenia CSSM, ktoré malo vtedy 53 členov. Na slávnosť podľa nej pozvali všetkých žijúcich bývalých aj terajších členov valného zhromaždenia najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku. „Dôležité bolo obdobie, keď sa v roku 2003 otvorila možnosť zakladať a preberať inštitúcie. Vtedy bol vytvorený rámec v štátnom rozpočte na národnostné inštitúcie a vtedy boli založené vlastne všetky naše kultúrne inštitúcie. V roku 2004 sme mohli prevziať aj prvú výchovno-vzdelávaciu inštitúciu - sarvašskú školu a tento proces bol dokončený o desať rokov neskôr. Vďaka tomu teraz máme už vo svojej prevádzke všetkých päť dvojjazyčných škôl, ktoré pôsobia v Maďarsku a sú slovenskými národnostnými školami,“ pripomenula Alžbeta Hollerová Račková. Okrem škôl patrí pod pôsobnosť CSSM aj slovenské divadlo Vertigo, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku, Pedagogické metodické centrum Slovákov v Maďarsku, Ľudové noviny a obchodná spoločnosť, ale aj Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. „Výskumný ústav bol založený ešte pred veľkými spoločenskými zmenami, ale postavenie tejto inštitúcie sa stabilizovalo po tom, ako ju CSSM prevzala do svojej prevádzky. Najnovšími inštitúciami Slovákov v Maďarsku, ktoré boli založené v uplynulých desiatich rokoch, sú Odborné kolégium pre vysokoškolákov slovenského pôvodu, ktorí študujú v Budapešti. Ponúkame im bývanie a odborný a jazykový program, a Kanceláriu právnej a odbornej pomoci, ktorá poskytuje právnu pomoc našim inštitúciám, slovenským spolkom a samosprávam,“ dodala. Spolu s pedagógmi, ktorí pôsobia na slovenských školách v Maďarsku a so všetkými pracovníkmi úradu CSSM a kultúrnych inštitúcií, je do činnosti CSSM zapojených vyše 300 ľudí. „V tomto období nás najviac teší skutočnosť, že sa nám podarilo získať do vlastníctva bývalý evanjelický kostol peštianskych Slovákov na Rákócziho triede v Budapešti. Pustili sme sa do jeho rekonštrukcie na účely kultúrneho strediska. Najviac nás trápi ubúdanie počtu Slovákov v Maďarsku, ktoré sa týka vlastne všetkých národností, a ktoré možno súvisí aj s tým, že hlavne tie regióny Maďarska, kde tradične žijú Slováci, sa veľmi výrazne vyprázdňujú,“ zdôraznila Alžbeta Hollerová Račková. Na školách CSSM podľa nej v posledných rokoch prebieha striedanie generácií - nastupuje nová generácia učiteľov, ktorá je však podstatne menej početná ako predošlá. „Preto čím ďalej tým viac budeme potrebovať pomoc Slovenskej republiky pri zabezpečovaní vyučovania v slovenskom jazyku, a to nielen na školách, ktoré prevádzkuje CSSM, ale aj na školách prevádzkovaných inými prevádzkovateľmi, prípadne aj miestnymi slovenskými samosprávami,“ povedala. Na slávnostnom podujatí sa zúčastnila predsedníčka Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková, veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Pavol Hamžík a zástupcovia národnostného odboru maďarského Úradu predsedu vlády i ministerstva vnútra, pod ktoré patrí aj národnostné školstvo.
Oslavy 75-ročnej slovenskej školy v Budapešti
Zábery z osláv 75. výročie založenia Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a kolégia s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti, ktoré sa konali 5. apríla 2025.
https://www.facebook.com/media/set?vanity=oslovma&set=a.1230363102429704
Trojjazyčné popoludnie s poéziou Attilu Józsefa
Slovenská národnostná samospráva - Františkov v spolupráci s rumunskou samosprávou IX. obvodu Budapešti z príležitosti Dňa poézie 9. apríla 2025 v knižnici na Námestí Boráros usporiadali trojjazyčné popoludnie s poéziou Attilu Józsefa za účasti dvojjazyčného básnika, prekladateľa a publicistu Imricha Fuhla, ktorý poukázal o. i. na vplyv tohto velikána maďarskej poézie na tvorbu slovenských autorov v Maďarsku.
Foto: Gábor Czinkoczki
„Slovák, Rumun, aj Turci, Tatari / hmýria sa, víria v srdci tomto, / čo sa s minulom zlieva - dnešní Maďari! /.../ Po boji predkov pokoj možno hľadať / v rozpomienke, ktorá naň ostala, / no veci spoločné raz usporiadať, / to naša robota – a nemalá.“ (Attila József)
Zahraniční víťazi literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko 2024/2025
Krajanská kategória 33. ročníka literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO už má svojich víťazov. Do súťaže sa zapojili žiaci a žiačky z Cypru, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Srbska, Švédska, Veľkej Británie, USA a Ukrajiny s celkovým počtom 115 literárnych prác. Okrem účasti na slávnostnom vyhodnotení súťaže a odovzdávaní vecných cien v Nových Zámkoch, ktoré sa uskutoční 5. júna 2025, sa žiacki výhercovia v tejto kategórii môžu tešiť na poznávací pobyt na Slovensku, ktorý organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Krajania sa zoznámia s mestom Senec, a z Bratislavy sa budú plaviť loďou na hrad Devín, kde sa uskutoční podujatie Rytieri na Devíne. Tohtoročný zoznam výhercov v 4. kategórii súťaže nájdete tu:
https://www.uszz.sk/wp-content/uploads/2025/04/Vyhodnotenie_PMRS_4._kategoria.pdf
Tradičná komunikačná súťaž v Ďurku
V Ďurku (Galgagyörk) 27. marca 2025 usporiadali tradičnú komunikačnú súťaž v štyroch kategóriách pre 42 žiakov základných škôl, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet. Žiaci zo Santova, Mlynkov, Tardoša, Dabaša-Šáre, Pišpeku, Čemeru, Ďurku a Níže si vyskúšali svoje jazykové zručnosti v slovenčine. Tí najúspešnejší žiaci dostali od Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) hodnotné slovníky. Slovenčinári týchto škôl dostali balík učebných pomôcok, ktoré im zabezpečila CSSM vďaka mimoriadnej podpore ÚSŽZ č. M0042/2024. Táto tradičná súťaž sa koná každoročne vďaka Slovenskej samospráve v Ďurku a aktívnym miestnym slovenčinárom Zoltánovi Berényimu a Júlii Bátyiovej Nyemeczovej. Ide o vynikajúcu možnosť našich slovenčinárov na výmenu odborných skúseností. – Zdroj: Slovenčinári v Maďarsku (https://www.facebook.com/groups/297626240683329)
József Demmel získal Cenu Dominika Tatarku za knihu Mladý Štefánik
Jej príbeh sa začína v roku 1946 doručením Štefánikovho maturitného vysvedčenia v maďarčine do Slovenského národného múzea, ktoré poslal riaditeľ evanjelického gymnázia z mesta Sarvaš.
https://www.tyzden.sk/spolocnost/119978/laudacio-jozsefovi-demmelovi/
oSlovMa-Archív: https://www.oslovma.hu/index.php/sk/component/finder/search?q=Demmel
ÚSŽZ si pripomína 100 rokov prítomnosti Slovákov v Kirgizsku
https://www.uszz.sk/uszz-si-pripomina-100-rokov-pritomnosti-slovakov-v-kirgizsku/
Z archívu: https://www.google.com/search?q=Slov%C3%A1ci+v+Kirgizsku
Kovačická insita a UNESCO: Stretnutie na Bratislavskom hrade oslávilo výnimočný zápis slovenského umenia zo Srbska
Maďarský plán rozpoznávať tváre účastníkov Pride pochodov porušuje Akt o umelej inteligencii
Orbán pritvrdzuje, svojich kritikov nazval plošticami a zákonom zakázal Pride
30. výročie podpísania Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom
https://www.teraz.sk/slovensko/rezort-zahranicia-si-pripomenul-podpis/864760-clanok.html
Aj francúzske politické hry zohrávali úlohu v tom, že slovensko-maďarské vzťahy sa pred tridsiatimi rokmi stali na chvíľu idylickými. Keď sa však Vladimír Mečiar vrátil z Paríža do Bratislavy, rozpútalo sa nacionalistické peklo. Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou má tridsať rokov.
Harmincéves az alapszerződés: Egy francia miniszterelnök hozta össze a magyarokat és a szlovákokat, de a párizsi idill után jött a feketeleves
Zomrel bývalý predseda Matice slovenskej Jozef Markuš
3. marca 2025 - (tasr)
3. marca 2025 vo veku 80 rokov zomrel bývalý slovenský politik a bývalý predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. TASR to potvrdila jeho dcéra Zora Jaurová. „S hlbokým žiaľom by som vám chcela oznámiť, že dnes nadránom nás opustil môj otec Jozef Markuš, bývalý predseda Matice slovenskej,“ uviedla poslankyňa parlamentu. Posledná rozlúčka bude 10. marca o 15.00 h v Bratislave. Jozef Markuš sa narodil 13. marca 1944 v maďarskom meste Níreďháza do rodiny slovenského kazateľa a spisovateľa. V roku 1947 sa rodina presťahovala na Slovensko do obce Horná Seč. Po absolvovaní Strednej poľnohospodárskej školy technickej v Zlatých Moravciach študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1968. Do roku 1972 pracoval ako odborný pracovník vo Výskumnom ústave oblastného plánovania v Bratislave a do roku 1988 pôsobil vo funkcii vedeckého pracovníka na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV). Následne pracoval rok v Prognostickom ústave SAV. Od decembra 1989 do júna 1990 zastával post podpredsedu slovenskej vlády, ktorú viedol premiér Milan Čič, zodpovedal za hospodársku a ekonomickú reformu. Výrazne sa zaslúžil o vznik Slovenskej republiky. Viedol a aktívne sa podieľal na akciách za slovenskú štátnosť a suverenitu. V roku 1990 sa stal predsedom Matice slovenskej. Už od počiatku svojho matičného pôsobenia upozorňoval na to, že Matica slovenská musí prejsť transformačným procesom, ak chce presvedčiť o opodstatnenosti svojho účinkovania. Po odchode z postu predsedu Matice slovenskej v roku 2010 čelil viacerým trestným oznámeniam z majetkovej trestnej činnosti. V septembri 2023 Mestský súd Bratislava I oslobodil bývalého šéfa Matice slovenskej spod obžaloby podanej pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Bol autorom viacerých kníh a publikácií venovaných národohospodárskej a prognostickej tematike. Bohatá bola aj jeho publicistická činnosť.
Níreďházsky rodák Jozef Markuš (1944-2025) o Slovákoch v Maďarsku
„Zlá správa je predovšetkým nedostatok národnej hrdosti, povedomia Slovákov v Maďarsku. Matica slovenská nemá nič proti tomu, že občania slovenskej národnosti pokladajú Maďarsko za svoju vlasť a sú maďarskí vlastenci, naopak, podporujeme takýto postoj. Nemôže sa mi (a nám) však páčiť, keď niektorí ľudia pokladajú svoju materčinu a svoju národnú kultúru za menejcennú a za veľkú výhru pokladajú to, keď ich okolie pokladá za (etnických) Maďarov.“ (1992)
https://www.facebook.com/photo/?fbid=1248985575200416&set=pcb.1248985728533734
Rozhovor s podpredsedom ÚSŽZ
Nové výzvy, rovnaké poslanie - Prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD. nastúpil do funkcie podpredsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí začiatkom roku 2025. V rozhovore hovorí o svojich motiváciách, plánoch a výzvach, ktorým čelia slovenské komunity vo svete:
https://www.uszz.sk/nove-vyzvy-rovnake-poslanie-rozhovor-s-podpredsedom-uszz/
Na premietaní filmu „Vitaj doma, brate!“ v Budapešti
Slovenská samospráva II. obvodu Budapešti v rámci svojho tradičného slovenského večierka usporiadala 27. februára 2025 v Dome národností XIV. obvodu hlavného mesta premietanie filmovej komédie z prostredia vojvodinských Slovákov pod názvom „Vitaj doma, brate!“ (2022, réžia: Peter Serge Butko).
https://www.google.com/search?q=Vitaj+doma%2C+brate%21+%282022%29+film
Zábery z vernisáže výstavy výtvarného tábora vo Veľkom Bánhedeši
https://www.facebook.com/events/1640873973303417?active_tab=about
Festival Halušky Terchová 24. mája 2025
https://www.haluskyterchova.sk/ - Medzinárodná súťaž vo varení a jedení bryndzových halušiek
Z archívu:
https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=Halu%C5%A1ky%20Terchov%C3%A1
Ponuka kapely Krízis party zo Slovenska
Vážení záujemci z kruhu Slovákov v Maďarsku, ponúkame vám možnosť technického a hudobného zabezpečenia vašich kultúrno-spoločenských podujatí (rôzne oslavy, zábavy, výročia, obecné dni, atď). Ide o tzv. balík služieb „na kľúč“, v rámci ktorého zabezpečujeme kompletný servis od ozvučenia podujatí po účinkovanie viacjazyčnej profesionálnej moderátorky. Na záver kultúrneho programu ponúkame tanečnú zábavu s kapelou Krízis. Detaily a konkrétne podmienky môžeme spresniť na základe požiadaviek zo strany objednávateľa. Prosíme o zváženie našej ponuky, s úctou: Ing. Jozef Sánta, vedúci kapely Krízis, telefón: +421-905520829, Strekov, okres Nové Zámky.
Výzva na prihlasovanie sa na Tvorivú školu žurnalistiky Ľ. Pomichala
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ponúka možnosť zdokonaliť sa v oblasti médií, publicistiky a žurnalistiky pod vedením skúsených odborníkov.
Z archívu:
https://www.google.com/search?sca_esv=16afa8dc77c0fa71&hl=hu&sxsrf=AHTn8zqKD9V9W1Kyzs2FzIbF1MpApuHU1A:1739482345789&q=tvoriv%C3%A1+%C5%A1kola+%C5%BEurnalistiky
Divadlo v Trnave uvedie premiéru inscenácie Melanchólia vzdoru
15. januára 2025 - (tasr)
Divadlo Jána Palárika v Trnave uvedie 17. januára 2025 premiéru inscenácie románu maďarského spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaia Melanchólia vzdoru. Román inscenoval režisér Roman Polák, ktorý sa do trnavského divadla vracia po takmer 30 rokoch. Informovalo o tom divadlo. Dej zavedie divákov do nenápadného maďarského mestečka, kde už nič nefunguje, ako má. Do života malomešťanov však vstupuje nečakaná senzácia - cirkus s vypchatou veľrybou. Veľryba na Kossuthovom námestí dáva udalostiam nečakaný a rýchly spád. Obyvatelia mesta sa menia na sfanatizovaný dav. Iba dvaja ľudia sa snažia vzdorovať - riaditeľ hudobnej školy Eszter a jeho kamarát, mentálne zaostalý poštár Valuska. V postave riaditeľa Esztera sa predstaví Vladimír Jedľovský. Úlohu Valusku stvárni herec Michal Jánoš. Inscenáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Režisér Roman Polák priniesol do trnavského divadla vzdor a apokalypsu
Obnova hradu Šomoška bude pokračovať vďaka cezhraničnému projektu
7. januára 2025 - (tasr)
Na hrade Šomoška na slovensko-maďarskej hranici sa budú realizovať práce zamerané na odstránenie havarijného stavu veže či vstupnej brány. Na hrade pribudnú aj nové informačné tabule, ktoré návštevníkov oboznámia s históriou hradu i povesťami. Miestna samospráva na projekt získala financie z európskych zdrojov vďaka cezhraničnej spolupráci s maďarskými partnermi. TASR o tom informovala Linda Ágoštonová z oblastnej organizácie cestovného ruchu Turistický Novohrad a Podpoľanie. Hrad Šomoška sa nachádza na vrchole kuželovitého kopca v blízkosti obce Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec priamo na slovensko-maďarskej hranici. Hradný areál s rozlohou približne dva hektáre navštívi ročne viac ako 30.000 ľudí. K hradu vedie náučný chodník Šomoška, v lokalite sa nachádza aj náučný chodník Mačacia vedúci úsekom trate bývalej kamennej ľahkej železnice, cez ktorý bol prepravovaný čadič z kameňolomu. Zaujímavosťou hradu je aj takzvaný kamenný vodopád vytvorenom výverom bazaltovej lávy, ktorá stuhla v prívodnom kanáli bývalej sopky. Na záchrane hradu Šomoška už roky pracuje obec Šiatorská Bukovinka. Obnova hradu bude pokračovať aj vďaka cezhraničnému projektu, na ktorom miestna samospráva spolupracuje s mestom Salgótarján a Múzeom Dornyaya Bélu v Salgótarjáne. Cieľom spoločného projektu je zachovať kultúrne dedičstvo a podporiť rozvoj turizmu na Šomoške a neďalekom maďarskom hrade Salgó, ktoré na seba historicky nadväzujú prostredníctvom rodu Kacsicsovcov. Trojica partnerov v rámci programu Interreg získala z európskych zdrojov takmer 600.000 eur, viac ako 200.000 eur je určených na obnovu hradu Šomoška. Vďaka cezhraničnému projektu sa budú na Šomoške realizovať práce zamerané na odstránenie havarijného stavu delovej bašty a hlavnej vstupnej brány. „Realizáciou projektu dôjde k obnove zabezpečovacích prvkov z dôvodu ich poškodenia a zaručenia bezpečnosti návštevníkov hradného areálu. Stavebné práce budú prebiehať v zmysle vypracovaného architektonicko-historického výskumu zameraného na potrebné úpravy na stabilizáciu bašty so súhlasom krajského pamiatkového úradu. Bašta je pristavaná k staršej bránovej veže, murivo je v narušenom, až havarijnom stave,“ priblížil starosta obce Peter Badinka. Prostredníctvom projektu pribudnú v hradnej veži aj nové infotabule zamerané na históriu a povesti. Realizovať sa bude aj úprava Krúdyho prameňa a tiež obnova desiatich informačných tabúľ na náučnom chodníku Mačacia. „Takéto skvalitnenie infraštruktúry prispeje k zvýšeniu turistickej príťažlivosti, neformálneho vzdelávania, udržania pracovných miest a oživenia ekonomiky,“ skonštatoval starosta. Na maďarskej strane Novohradu dôjde vďaka cezhraničnému projektu k obnove odpočívadiel a prameňov Petőfiho promenády pomenovaných po literárnych a historických osobnostiach s väzbami na región, ktoré návštevníkov dovedú až k hradu Šomoška. Múzeum Dornyaya Bélu v Salgótarjáne zas verejnosti prostredníctvom výstavy, konferencie, dokumentárneho filmu či publikácií predstaví prostredie a výskumy na hrade Salgó.
Maďarská diplomacia vyvolala medzinárodný škandál atlasom
3. januára 2025 - (Zoltán Szalay - dennikn.sk)
Kontroverzný atlas, ktorý rozdával maďarský veľvyslanec pri NATO, podľa slovenského historika vychádza najmä z tradičného medzivojnového maďarského chápania maďarských a uhorských dejín. / Po šále s Veľkým Uhorskom či spomínaní Slovenska ako odtrhnutého územia vyvolala tentoraz maďarská diplomacia medzinárodný škandál Národným atlasom Maďarska. Historický atlas daroval ako vianočný darček maďarský veľvyslanec pri NATO István Balogh svojim kolegom v Bruseli. Jeho gesto sa však s veľkým nadšením nestretlo. Atlas kritizujú vlády v okolitých krajinách a protestujú proti sporným mapám v publikácii. Slovenská diplomacia zatiaľ na maďarský atlas vôbec nereagovala, čo si zasa kriticky všimli viacerí bývalí ministri zahraničných vecí. Bývalý minister zahraničných vecí a prezidentský kandidát Ivan Korčok (Progresívne Slovensko) otvoril túto tému na tlačovej konferencii Progresívneho Slovenska 2. januára. Korčok slovenskú vládu vyzval, aby na kauzu podarovaného atlasu zareagovala a poukázal na ostré protesty viacerých susedných krajín Maďarska.
Korčok: Je to drzosť a arogancia - Korčok tvrdí, že súčasná vláda necháva Slovensko ponižovať. „Predseda vlády Maďarska nám opakovane dáva najavo, že nepovažuje našu štátnosť za vážnu vec, za historický fakt, ale za dočasný omyl,“ vyhlásil. „Ako je možné, že čuší vláda, prepáčte za výraz, ako voš pod chrastou, keď maďarský veľvyslanec pri NATO ku koncu minulého roka rozdáva historický atlas, kde sa na mape Slovensko opäť nachádza len ako súčasť Veľkého Uhorska,“ pýtal sa Korčok. Tu bývalý minister zahraničných vecí preháňal: aktuálne mapy v atlase Slovensko zobrazujú ako samostatnú krajinu s názvom Slovensko. Kde je tá hrdosť, keď sa treba ohradiť proti tejto drzosti a arogancii, ktorá prichádza od najbližšieho spojenca súčasnej vlády, položil otázku Korčok. Podľa neho je dôvodom mlčania Juraja Blanára to, že „Maďarsko, ktoré sa takto arogantne správa voči Slovensku, je naším jediným spojencom, ktorý sa s nami rozpráva“. K veci sa vyjadril aj Miroslav Wlachovský, ktorý bol ministrom zahraničných vecí vo vláde Ľudovíta Ódora. „Čakám, kde je reakcia ministra Blanára. Kde je tá suverenita, keď naozaj o niečo ide???“ napísal na Facebook. Napunk oslovil ministerstvo zahraničných vecí, aby sa k atlasu vyjadrilo, do vydania textu sme odpoveď nedostali.
Ako sa škandál začal? - K darčeku od maďarského veľvyslanca pri NATO sa prvýkrát verejne vyjadril v príspevku na sieti X ešte 27. decembra 2024 chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlić Radman. „Považujem za absolútne nevhodné, že stály predstaviteľ Maďarska odovzdal svojim kolegom stálym predstaviteľom NATO v Bruseli ako vianočný darček Národný atlas Maďarska. Jeho obsah budeme podrobnejšie analyzovať, ale je mimoriadne nezvyčajné, aby sa veľvyslancom iných krajín pri NATO daroval kontroverzný atlas, v ktorom sa síce Veľké Maďarsko výslovne nespomína, ale mapy a sprievodné texty sú kontroverzné. O tomto neprijateľnom kroku preto diskutujeme s kolegami z Rumunska, zo Slovenska a Slovinska,“ napísal chorvátsky šéf diplomacie. Portál Transtelex s odvolaním sa na portál Hotnews informoval, že ku kauze sa vyjadrilo aj rumunské ministerstvo zahraničných vecí. „Provokatívne vyjadrenia a gestá neprispievajú k posilneniu partnerstva medzi Rumunskom a Maďarskom,“ napísali v stanovisku. Spoločné dejiny oboch krajín by mali zostať predmetom výskumu historikov, dodala rumunská diplomacia. Slovinské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii zdôraznilo potrebu opatrnosti pri prezentovaní histórie krajín Karpatskej kotliny, pretože „dejiny tejto oblasti sú zložité a presahujú osudy jedného národa alebo krajiny“.
Netýka sa len Maďarska - Publikáciu, ktorá je tretím zväzkom národného atlasu zameraným na sociálnu geografiu, vydal Ústav geografie Maďarskej akadémie vied v roku 2021. Ako upozornil maďarský portál 444, celý obsah zväzku je dostupný online v maďarskom a anglickom jazyku. Publikácia vznikla s podporou maďarskej vlády a na Medzinárodnej kartografickej konferencii 2021 vo Florencii získala cenu publika. Hoci názov publikácie je Národný atlas Maďarska, autori v predslove uvádzajú, že atlas sa netýka len Maďarska a „jeho cieľom je ukázať dynamickú priestorovú štruktúru prírody, spoločnosti a hospodárstva Karpatsko-panónskej kotliny a jej susedstva (Karpatsko-panónskej oblasti), ktorá zahŕňa územie s rozlohou približne pol milióna kilometrov štvorcových a 34-tisíc obcí v 12 krajinách“.
Slovenský historik: Tradičný maďarský komplex – Portál Napunk požiadal o vyjadrenie k atlasu historika Vincenta Múcsku z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Múcska súhlasí s tvrdením, že publikácia obsahuje problematické prvky. Dielo ideovo vychádza najmä z tradičného medzivojnového maďarského chápania maďarských a uhorských dejín a len v obmedzenej miere zohľadňuje novšie výsledky bádania z iných krajín, domnieva sa historik. V dôsledku toho je v ňom prítomný aj tradičný maďarský komplex zo straty niekdajšej veľkosti a snaha o jej občas až smiešne sprítomnenie, dodáva Múcska. Historik pripúšťa, že z hľadiska kartografických a encyklopedických údajov a množstva spracovaných informácií je to nesporne hodnotné dielo. „No lipnutie na tradičnom maďarskocentrickom výklade uhorských dejín a obchádzanie najaktuálnejších výsledkov medzinárodného bádania nemálo znižuje hodnotu celého monumentálneho diela.“
Slovensko len v zátvorkách - Ako príklad Múcska spomína mapu zobrazujúcu etnické zloženie Uhorska v 11. storočí. Tu autori vychádzajú zo starej mapy z roku 1938 vytvorenej slavistom Istvánom Kniezsom na základe jazykovedných údajov, pričom výsledky novších výskumov, ktoré ju korigujú, autori atlasu uplatnili iba veľmi selektívne. Podľa Múcsku je preto pochopiteľné, ak sa takýto atlas Chorvátom nepáči – mapy napríklad len veľmi „úsporne“ informujú o existencii stredovekého chorvátskeho kráľovstva. Odborník ďalej upozorňuje, že atlas jednostranne pristupuje aj k významným osobnostiam z Uhorska, o ktorých spravidla píše iba ako o Maďaroch, aj keď to v niektorých prípadoch nie je jednoznačné. Múcska dodáva, že to súvisí aj s tradične extenzívnym ponímaním etnonyma „Maďar/maďarský“ v kontraste s presnejším označením „Uhor/uhorský“. Ako ďalší problém pomenúva to, že v II. kapitole sa názov Slovensko uvádza iba v zátvorke po názvoch Československo a Felvidék [Csehszlovákia – Felvidék (Szlovákia)]. „Aj obyčajný rešpekt k susedovi by predpokladal uviesť to naopak, teda vo forme Szlovákia (Felvidék). Tým viac, že v anglickej verzii diela s tým autori zjavne nemali problém…“ Podľa odborníka sú to všetko citlivé záležitosti, ktoré „môžu vyvolávať prinajmenšom otázky, v horšom prípade rozpory“.
Klobásafest 2025 – Pred Medzinárodným festivalom klobás v Báčskom Petrovci
https://www.petrovec.org.rs/klobasafest/2025/klobasafest-2025-medzinarodny-festival-klobas
Maďarský veľvyslanec rozdal kolegom v NATO sporný atlas
V roku 2022 spôsobil medzinárodný rozruch aj predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, keď vo videu na sociálnej sieti pózoval so šálom s mapou Uhorska. Rumunský rezort diplomacie i český minister zahraničných vecí vtedy označili Orbánov prejav za neprijateľný. Podobne sa vyjadrili aj ďalšie krajiny vrátane Chorvátska a Ukrajiny.
https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-velvyslanec-rozdal-kolegom-v/845860-clanok.html
Ľudové noviny / Týždenník Slovákov v Maďarsku
52/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/52-2025b.pdf
51/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/51-2025.pdf
50/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/50-2025.pdf
49/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/49-2025.pdf
Príloha Ľudových novín - týždenníka Slovákov v Maďarsku (Lúč, 49/2025)
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/49-2025-priloha.pdf
48/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/48-2025.pdf
47/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/47-2025.pdf
46/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/46-2025.pdf
45/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/45-2025.pdf
44/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/44-2025.pdf
43/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/43-2025.pdf
42/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/42-2025.pdf
https://www.facebook.com/1163452009120814/posts/1416493743816638
41/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/41-2025b.pdf
https://www.facebook.com/1163452009120814/posts/1409707377828608
40/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/40-2025.pdf
39/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/39-2025.pdf
https://www.facebook.com/1163452009120814/posts/1395830615882951
38/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/38-2025b.pdf
Príloha Ľudových novín - týždenníka Slovákov v Maďarsku (Lúč, 38/2025)
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/38-2025-priloha.pdf
37/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/37-2025.pdf
36/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/36-2025.pdf
35/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/35-2025.pdf
34/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/34-2025.pdf
33/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/33-2025.pdf
32/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/32-2025.pdf
31/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/31-2025.pdf
30/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/30-2025.pdf
29/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/29-2025.pdf
28/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/28-2025b.pdf
27/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/27-2025.pdf
26/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/26-2025.pdf
25/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/25-2025b.pdf
Príloha Ľudových novín - týždenníka Slovákov v Maďarsku (Lúč, 25/2025)
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/25-2025-priloha.pdf
24/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/24-2025.pdf
23/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/23-2025.pdf
22/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/22-2025.pdf
21/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/21-2025.pdf
20/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/20-2025.pdf
19/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/19-2025.pdf
18/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/18-2025.pdf
17/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/17-2025.pdf
16/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/16-2025.pdf
15/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/15-2025.pdf
Mimoriadne číslo Ľudových novín - týždenníka Slovákov v Maďarsku
(30. výročie založenia CSSM, 15/2025)
https://online.fliphtml5.com/tlttp/mjvt/#p=1
14/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/14-2025.pdf
13/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/13-2025.pdf
12/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/12-2025.pdf
11/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/11-2025.pdf
10/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/10-2025.pdf
9/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/09-2025.pdf
8/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/08-2025.pdf
Príloha Ľudových novín - týždenníka Slovákov v Maďarsku (Lúč, 8/2025)
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/08-2025-priloha.pdf
7/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/07-2025.pdf
6/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/06-2025.pdf
5/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/05-2025.pdf
4/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/04-2025.pdf
3/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/03-2025.pdf
2/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/02-2025.pdf
1/2025
https://www.luno.hu/images/pdf/2025/01-2025.pdf
Oprášené fotografie z archívu Ľudových novín
Slovensko-maďarský odborný terminologický slovník
Slovníček a pomôcky pre našich aktivistov
Náš kalendár na stiahnutie
Z archívu KDCSM - http://sdc.slovaci.hu/index.php/konyvtar-2
+ 2026-2016:
www.oslovma.hu/XXX/NKal2026.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2025.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2024.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2023.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2022.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2021.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2020.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2019.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2018.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2017.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2016.pdf
Program Slovenského inštitútu v Budapešti
https://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.pdf
Sídlo inštitútu: 1088 Budapešť, Rákóczi út 15. ○ https://www.facebook.com/sibudapest ○ https://www.mzv.sk/sibudapest ○
