Slováci v zahraničí - Ako ďalej? - Pomáli?
Claude Baláž: Slováci v Maďarsku sú na pokraji zániku a vymretia ● Len finančné dotácie problémy nevyriešia, ale ako ukazuje dlhodobá prax, skôr ich zahmlievajú. ● Dotácie pre zahraničných Slovákov sa stávajú čiernou dierou ● Slová, slová a slová nič neriešia, riešenie musí mať aj konkrétnu bilaterálnu politickú dimenziu.
PRÍSPEVOK KU KONFERENCII
„AKO ĎALEJ, SLOVÁCI V MAĎARSKU 2015?“
Gregor Papuček
Modlitba - za reč našu
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť nám našu slovenčinu.
A neuveď nás do pokušenia
vymeniť si ju za reč inú.
Buď vôľa Tvoja pomáhať nám,
jak v nebi tak na tejto zemi,
chrániť si, ctiť si a milovať
náš jazyk Tebou vysvätený.
Nech naša pravda, naše slová
nemusia žobrať predo dvermi.
Daj nám sily chrániť ich vždycky
ako ten chlieb náš každodenný.
Daj aby v srdci všetkých Slovákov
horel k ním vernej lásky plameň.
Nech je jak bolo na počiatku
na večné veky vekov. Amen.
Verbálne sa zdá, akoby sa starostlivosť Maďarska a Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v Maďarsku udržiavala na prijateľnej úrovni, ale v skutočnosti ide naozaj len o verbálne prejavy. Prečo? Rozhodujúci je súčasný stav, trendy udržania slovenskej menšiny v jej národnostnej identite a najmä v perspektíve rozvoja a nie úpadku. Okrem zastieracích prejavov, akými sú udeľovanie sinekúr spojených s lukratívnymi prebendami pre niektorých vyvolených, nič sa nemení. Rozhodujúce sú výsledky. Povedzme to nahlas a otvorene. Slováci v Maďarsku sú na pokraji zániku a vymretia. O čo úprimnejšie sú rozprávkové malé deti, ktoré nepolitizujú a neokúňajú sa povedať že „kráľ je nahý“.
Maďarská štátna politika k vnútorným národnostným menšinám si pripisuje dobré body; vytvorila národnostné samosprávy, ktoré síce nikoho neriadia, tzv. národnostné školstvo, kde materinsky jazyk sa vyučuje len fakultatívne a to ešte ako cudzí jazyk, preferuje zopár národnostných inštitúcii s osobami, ktoré v duchu servility nazývanej lojalita, nikdy nekritizovali a nebudú kritizovať jej politiku, poskytuje diferencovanú a limitovanú finančnú podporu a iné benefity. V medzinárodnom prostredí sa stavajú do pozície štátu, ktorý nediskriminuje, ale naopak poskytuje v zmysle medzinárodných noriem všetky potrebné štandardy. To, že Slovákov stále ubúda, je vraj ich vlastná chyba, lebo nedostatočne prejavujú záujem o výhody, ktoré im ponúka maďarský štát. Aby sme len nekrivdili maďarskému štátu, treba povedať, že na takomto tvrdení, ktoré si rýchlo osvojili aj Maďari žijúci na Slovensku, je aj niečo racionálne. Veď položte si sami otázku, vedia Vaše deti a deti ich detí hovoriť po slovensky, akým jazykom primárne komunikujete medzi sebou v rodine a akým v slovenskej spoločnosti v Maďarsku? V auguste 2012 priniesol blogový portál Körkép.sk v príspevku Maďarskí Slováci aj takéto stanovisko dvoch slovenských dievčat, Zuzany a Katky: „Národnosť máme slovenskú, materinský jazyk maďarský. Veľmi málo ľudí o nás vie, ale keď vysvetlíme, kto sme a odkiaľ pochádzame, často sa čudujú, že vôbec existujeme. 
Sme si vedomí toho, že o 50 rokov tu už nebudeme.“
Ale prečo je to tak? Odpovede rôzne, riešenia v nedohľadne, ba skôr žiadne. Akú podpornú činnosť dostávali a dostávajú Slováci v Maďarsku zo Slovenska od roku 1918 podnes? Neľahká otázka a ešte ťažšia odpoveď a už vonkoncom nie jednoduchá. Jedno je však isté, že maďarská politika je koncepčná a nemeniaca sa, bez ohľadu na jestvujúci politický režim a najmä je aktívna. Slovenská politika nemá ustálenú koncepciu, podlieha zmenám politických režimov, je formálne alibistická a je prevažne pasívna. Je to trápne, keď medzi Slovákov v Maďarsku prichádzajú rôzni politici zo Slovenskej republiky a z neznalosti, alebo alibizmu sa tvária, že všetko je v najlepšom poriadku. Nechávajú sa uniesť štylizovanými návštevami v tzv. slovenských škôlkach a školách, kde majú pre nich nacvičený „slovenský program“. Stačí sa však nevinného dieťaťa opýtať niečo po slovensky a ono nevie o čom hovoríte. Dokonca na jednej vrcholovej národnostnej folklórnej slávnosti v Maďarsku jeden veľvyslanec Slovenskej republiky sa verejne vo svojom pozdravnom prejave vyjadril, že: „je hrdý na to, ako Slováci v Maďarsku dobre ovládajú maďarský jazyk“. Napokon rozdiel medzi maďarskou a slovenskou štátnou politikou dokumentujú aj nasledujúce základne údaje. Podľa dostupných oficiálnych štatistík, počet príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku bol v roku 1930 592 337, v roku 1950 354 532 a v roku 2011 458 467 osôb; počet osôb príslušníkov slovenskej menšiny v Maďarsku bol v roku 1946 473 556, ale v roku 2011 už len 29 647 osôb, a to už nehovoriac o zásadných a výrazných rozdieloch v oblasti politickej, školskej a kultúrnej v neprospech Slovákov žijúcich v Maďarsku. V roku 2013 člen Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Imrich Fuhl pre TASR v tejto súvislosti povedal „Nielen to je problém, že nás Slovákov v Maďarsku je menej ako v roku 2001, ale najmä to, že maďarská politika to mieni proti nám využiť, napríklad brať do úvahy pri udeľovaní dotácií, pri zakladaní miestnych slovenských samospráv a podobne. Pritom podľa mňa tieto údaje svedčia v prvom rade o nedostatočnej národnostno-politickej praxi Maďarska.” Europoslanec za Slovenskú republiku (!) Pál Csáky má na to iný názor, 11. októbra 2015 pre Parlamentne listy na otázku: „Poďme ale k postaveniu slovenskej menšiny v Maďarsku. Aká je tam situácia?“ odpovedal: „Mám tam veľa priateľov medzi nimi, chodím tam veľmi často. Veľmi im fandím, aby sa im darilo oveľa viac. Keď sa ale napríklad pozrieme na sčítanie ľudu, na Slovensku klesá podiel maďarskej komunity, no v Maďarsku počet Slovákov rastie“ (!!!). Rozdiel medzi maďarskou a slovenskou štátnou politikou majú svoj odraz i v postavení a právach Slovákov v Maďarsku a Maďarov na Slovensku. Okrem iného, Slováci nemajú žiadneho poslanca ani v maďarskom parlamente (nie iba tzv. hovorcu s obmedzenými právomocami, ale plnohodnotného, t. j. s hlasovacím právom - pozn. red.), ani v europarlamente.
Pravá láska nikdy nie je na predaj a len finančné dotácie problémy nevyriešia, ale ako ukazuje dlhodobá prax, skôr ich zahmlievajú, pričom ich efektivitu a dopady od roku 1993 nikto ani len neanalyzoval. Dotácie zo strany Slovenskej republiky pre zahraničných Slovákov sa tak stávajú 
čiernou dierou.
Aby sa každý rok na konferencii „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“ neopakovalo to, čo už nedávno lapidárne vyjadril aj odchádzajúci menšinový ombudsman J. Kaltenbach, že „Menšiny v Maďarsku zanikajú“, že maďarský parlament „porušuje ústavu nezabezpečením parlamentného zastúpenia menšín“, že „riešenie menšinovej problematiky brzdí nedostatok politickej vôle“, že „politici v Budapešti nevenujú vlastným menšinám zlomok tej pozornosti, čo Maďarom za hranicami“. Výrok Jána Amosa Komenského „Opakovanie je matka múdrosti - Repetitio, mater studiorum“ je v tomto prípade kontraproduktívne a je varujúcim mementom nelichotivého a alarmujúceho stavu torza slovenskej menšiny v Maďarsku. Na riešenie týchto existenčných problémov slovenská menšina nemá dosť vlastných síl, konkrétnu a reálnu pomoc potrebuje z maďarskej i slovenskej strany. Slová, slová a slová nič neriešia, riešenie musí mať aj konkrétnu bilaterálnu politickú dimenziu. Napokon, tak to odporúča aj Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, známa aj ako Benátska komisia, ktorá je výsostným poradným orgánom Rady Európy.
Na záver mi dovoľte pripomenúť jeden starý jerevanský vtip. Pýtali sa jerevanského rozhlasu, čo treba robiť v prípade atómového napadnutia. Odpoveď znela, že sa treba zabaliť do bielych plachiet a pomáli kráčať k cintorínu. Ďalšia otázka znela, že prečo pomáli, odpoveď znela, aby nevznikla panika.
Takže, ako ďalej, Slováci v zahraničí? - Pomáli?