Cesta slávneho šľachtiteľa viniča z Mošurova do Kecskemétu
https://mosurov-obec.sk/podstranka?stranka=1913
A magyar és a világ szőlészetének és borászatának megmentője
https://hu.wikipedia.org/wiki/Mathi%C3%A1sz_J%C3%A1nos
„Mathiász János meghódítja a jövő szőlészeit“
https://mek.oszk.hu/00000/00058/html/mathiasz.htm
V blízkosti Sabinova, v terajšom Prešovskom okrese, v malej dedinke Mošurov 22. februára 1838 sa narodil Ján Mathiász (do roku 1905 s pôvodným priezviskom Matis), zakladateľ šľachtenia viniča hroznorodého v Uhorsku. Jeho otec Ján Matis a matka Mária, rod. Hajduková v Mošurove ako vtedy takmer všetci obyvatelia obce sa živili roľníctvom. Dedina Mošurov, kde Ján Matis získal základné vzdelanie, leží v severovýchodnej 
časti Šarišskej vrchoviny a doline potoka Mošurovka. V čase jeho narodenia mal Mošurov iba 22 domov a 185 obyvateľov. Po vychodení strednej školy sa zapísal na kňazský seminár. Už v prvom ročníku si to rozmyslel a zapísal sa v Košiciach na právnickú akadémiu, ale ani tú nedokončil. Aj napriek neukončenému štúdiu musel mať dobré vedomosti a schopnosti, keď sa roku 1860 stal najskôr pisárom Abovskej župy v Košiciach a onedlho aj hlavným tajomníkom župana.
Už pri nástupe za tajomníka župana sa roku 1863 začal popri svojej úradníckej práci zaoberať vinohradníctvom. Je obdivuhodné, že roku 1866 založil prvú zbierku odrôd viniča a neskôr po zakúpení vyše hektára vinice na Červenom brehu v Košiciach začal sa venovať odbornému šľachteniu viniča. Zhromažďoval odrody z celej Európy, sledoval ich rast a 
zistenia starostlivo zaznamenával. V priebehu niekoľkých rokov vysadil vo vinici 500 odrôd s 1600 obchodnými názvami, z ktorých mnohé boli francúzskeho pôvodu. V roku 1873 vydal tlačou Cenník odrôd Hornouhorskej škôlky viniča, v ktorom opísal a ponúkal 231 odrôd, z ktorých bolo 163 stolových. Zúčastňoval sa na mnohých medzinárodných výstavách, kde získal viacero vyznamenaní. Šľachtiteľstvo ho už tak opantalo, že úradnícka práca bola pre neho druhoradou. Roku 1880 sa rozhodol pre vinohradníctvo v Tokaji, kde v mestečku Mád si zakúpil bezmála trojhektárovú vinicu a presťahoval sa pod Tokajské vrchy s celou rodinou. Potom ho v roku 1881 získal gróf Július Andrássy za správcu svojich viníc vo Viničkách. Po deviatich rokoch pôsobenia vo Viničkách sa rozhodol bojovať proti šíreniu fyloxéry viniča zmenou pôdnych a agrotechnických podmienok. V roku 1890 si kúpil najprv 10 hektárov a následne ďalších 18 hektárov plochy imúnnych pieskov pri Kecskeméte, ktoré vysadil sadenicami viniča z miestnej osady a originálnymi francúzskymi odrodami. Keď si v roku 1900 na tejto výskumnej základni pri Kecskeméte dostaval dom, prestal na toto miesto dochádzať a ako vyše šesťdesiatročný sa na nej usadil natrvalo.
Po takmer dvadsaťročnej správcovskej službe v tokajských Andrássyovských viniciach zostávajúcu časť svojho 
tvorivého a plodného života pri Kecskeméte venoval neúnavnej práci v zápase s fyloxérou. Výsledkom bolo rozšírenie pestovania viniča na dovtedy nehostinnej rozsiahlej ploche dolnozemských imúnnych pieskov takmer o polovicu. Výsledky jeho práce dali podnet na využitie rovnakých plôch imúnnych pieskov aj v iných oblastiach medzi Dunajom a Tisou. Z výsledkov jeho prác sa tešili aj Slováci, žijúci v Malom Kereši, kde sa vtedy takmer všetci zaoberali vinohradníctvom. Z jeho šľachtiteľskej základne sa takto ročne medzi Dunajom a Tisou vysadilo 800 tisíc až milión sadeníc viniča. Z tohto obdobia na výstave v Hamburgu roku 1897 získal hlavnú štátnu cenu a v tom roku aj v Paríži na svetovej výstave prvú cenu. Hneď na začiatku 20. storočia, roku 1901 získal ocenenie v Bruseli. Významné úspechy dosiahol Ján Mathiász – Matis krížením domácich a zahraničných odrôd. V tomto smere mu 
pomáhal brat Jozef Matis, zberateľ a šľachtiteľ odrôd viniča v Michalovciach, ktorý mu privážal rôzne odrody zo zahraničia, s ktorými Ján Mathiász vykonával kríženie viniča. Výsledkom tejto genetickej práce boli kvalitné a proti chorobám odolné plody jednotlivých odrôd, ktoré našli uplatnenie aj za hranicami Uhorska. Počas svojho života vyšľachtil okolo 3 500 odrôd viniča, z ktorých vybral, zhodnotil a pre prax odporučil 180. Medzi nimi nechýbajú napríklad odrody s názvom Triumf Jána Mathiásza, Perla Kecskemétu, Poklad Kecskemétu, Kráska Ceglédu a v roku 1916 ním posledná vyšľachtená odroda Kráľovná vinohradov.
Je až neuveriteľné, že sa ešte dnes z jeho vyšľachtených odrôd pestuje 67 a z nich 12 vo svete. Šesť ním vyšľachtených odrôd je v Maďarsku v zozname povolených odrôd, ktoré sa pestujú približne na výmere 2 000 hektárov. Mnohé odrody sú kmeňovým materiálom viníc v Rumunsku, Srbsku, Bulharsku, Francúzsku a Rusku. Odhaduje sa, že jeho stolové odrody sa vo svetovom vinohradníctve pestujú na ploche až 12 tisíc hektárov, ale väčší význam ako ich výmera jej ich zastúpenie vo svetovom sortimente stolových odrôd. Tento rodom Slovák sa zaslúžil nielen o rozvoj uhorského, ale aj svetového vinohradníctva. Dosvedčuje to aj fakt, že meno tohto Slováka zo Šariša figuruje na všetkých významných ampelografiách sveta. Ján Mathiász – Matis umrel 3. decembra 1921 v Kecskeméte. Na počesť tohto priekopníka šľachtenia viniča v Uhorsku je na jeho bývalej výskumnej základni pri Kecskeméte zriadená vinohradnícka muzeálna expozícia a zmodernizovaná výskumná stanica. Nechýba tam ani jeho busta a pamätná tabuľa. Jedna základná škola v Kecskeméte nesie jeho meno.
