80-ročný tvorivý Nadlačan žijúci v Bratislave
Jubilant z Dolnej zeme
K osemdesiatke spisovateľa Pavla Rozkoša
S novým rokom prišiel na svet vzácny a tvorivý človek, dolnozemský rodák, dnes už jubilujúci Bratislavčan Pavel Rozkoš. Narodil sa pred osemdesiatimi rokmi 1. januára1937 v Nadlaku a do kultúry Slovákov v Rumunsku, a rovnako aj celoslovenskej kultúry sa zapísal ako dialektológ, výskumník, lingvista, folklorista, prekladateľ a neskoršie aj ako prozaik. Po vyštudovaní ruštiny pôsobil na univerzite v Temešvári a neskôr ako vedecký pracovník na temešvárskom pracovisku Rumunskej akadémie vied. Keď stratil najbližších, jeho ďalšie kroky smerovali na Slovensko, kde sa v roku 2000 natrvalo presťahoval.
V roku 1983 vydal zbierku Folklór Slovákov z rumunského Banátu, ktorá je prvou zbierkou tohto druhu v Rumunsku. O tri roky neskôr pod jeho vedením vyšla zbierka „Tečie voda po Maruši“, na ktorej sa podieľal kolektív autorov. Pavel Rozkoš je v odborných kruhoch známy svojimi článkami z lingvistiky, dialektológie a etnológie, ktoré publikoval nielen v Rumunsku, ale aj na Slovensku a v Maďarsku. 
Patrí medzi prvých slovenských výskumníkov, ktorí zbierali v teréne a potom teoreticky spracúvali informácie a poznatky o kultúre a jazyku rumunských Slovákov. Podieľal sa aj na zostavovaní synonymického rusko-rumunského slovníka a publikoval články literárnovedného charakteru. Tituly jeho prác sú zhrnuté v osobnej bibliografii, ktorá vyšla pri príležitosti jeho 60-ročného jubilea.
V oblasti komunikácie so širšou verejnosťou sa Pavel Rozkoš prejavil ako činný publicista na stránkach časopisu Naše snahy príspevkami orientovanými na kultúru, viedol v ňom jazykovú rubriku, zaslúžil sa o založenie slovenskej a českej redakcie v temešvárskom rozhlase a spolupracoval na vysielaní relácií.
S prvými pokusmi v oblasti prózy sa Pavel Rozkoš uviedol na zasadnutí Literárneho krúžku Ivana Krasku v Nadlaku. Krátke prózy mu potom vyšli v antológii Variácie a v časopise Naše snahy. Knižný debut zaznamenal širšie koncipovanou prózou Na svadbe (1995) a ďalšími dielami Nenavrátené roky (1998) a Z vojny (1999). Je aj autorom eroticky ladenej prózy Milutkamalutka (1999), ktorú vydal pod pseudonymom Peter Kratochvíľa. P. Rozkošovi v roku 2010 vyšla knižka pod titulkom Jozef Gregor Tajovský v povedomí Nadlačanov. V úlohe prekladateľa sa počtom preložených diel zaraďuje medzi najplodnejších slovenských prekladateľov z rumunčiny do slovenčiny a naopak. V spolupráci s George Bulicom preložil skvost slovenskej literatúry Zbojnícku mladosť od Ľuda Ondrejova do rumunčiny. Kniha vyšla v bývalej Juhoslávii. Pavel Rozkoš predkladal zo slovenskofónneho i rumunskofónneho prostredia vôbec, čím sa v zozname preložených diel ocitajú aj práce menšinových autorov zo Srbska - padinského rodáka Michala Badinku a Rumuna Mihai Avramescu.
Pavel Rozkoš bol jedným z iniciátorov zloženia Literárneho krúžku Jozefa Gregora Tajovského v Temešvári, je členom Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku, Spolku slovenských spisovateľov na Slovensku (1994), Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov mimo územia Slovenska (1993), roku 2001 zvolený za jej generálneho tajomníka. V rokoch 1990-1994 bol podpredsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku za temešvársku oblasť.
Po presťahovaní na Slovensko sa Pavel Rozkoš aktívne zapája do činnosti Spolku Slovákov z Rumunska, kde zastáva funkciu podpredsedu. Ako vedecký pracovník a prekladateľ s dlhoročnými skúsenosťami sa aktívne podieľa na organizovaní vedeckých konferencií, na ktorých vystupuje s prednáškami o živote Slovákov v Rumunsku. Bol napríklad jedným z mála, čo pri príležitosti stého výročia príchodu Jozefa Gregora Tajovského za bankového úradníka v Nadlaku, vystúpil s prednáškou J. G. Tajovský v spomienkach Nadlačanov. Nechýba takmer na žiadnom podujatí, ktoré v Bratislave organizujú spolky dolnozemských Slovákov. Tak ako tečie voda po Maruši, tak aj tomuto poslovi z Dolnej zeme pribudli rôčky a prvého januára sa dožije v Bratislave už svojich 80. tvorivých rokov.