👉 https://matica.sk/matica-spojila-slovakov-zo-zahranicia-i-z-domova/ 🗺️
📹 https://www.facebook.com/reel/1743216670356475 💃
Krajanský festival spojil Slovákov z Dolnej zeme aj ďalších krajín
Slováci zo Srbska, Maďarska, Chorvátska, Česka a Veľkej Británie sa na prelome júla a augusta 2026 stretli v Martine na druhom ročníku Medzinárodného krajanského festivalu Matice slovenskej. Podujatie spojilo folklór, hudbu, diskusie s krajanmi, program pre deti i neformálne stretnutia. Výrazné zastúpenie mali historické slovenské komunity z priestoru Dolnej zeme: zo Srbska prišli SKUS Pivnica a MSS Kultúrneho centra Aradáč, z chorvátskeho Iloku SKOS Ľudovíta Štúra; Slovákov z Maďarska reprezentoval FS Kolovrat zo Slovenského Komlóša.
Festival v centre slovenského kultúrneho života
Areál sídelnej budovy MS v Martine sa od 30. júla do 2. augusta 2026 stal miestom stretnutia Slovákov žijúcich doma i v zahraničí. Druhý ročník Medzinárodného krajanského festivalu nadviazal na premiérové podujatie z roku 2025 a opäť spojil verejnú prezentáciu kultúrneho dedičstva s osobným stretávaním ľudí, ktorých spája jazyk, pôvod, kultúra alebo vedomie spolupatričnosti. Festival môžeme charakterizovať ako podujatie venované tradíciám, folklóru a hudbe, ktorého cieľom bolo zároveň upevňovať priateľské väzby medzi Slovákmi doma a v zahraničí. Program bol rozložený do viacerých dní a počítal s rôznymi vekovými skupinami i formami účasti – od diskusií cez detský program až po folklórne vystúpenia, galaprogram a večerné koncerty.
Piatok patril aj rozhovorom s krajanmi
Hlavný verejný program sa 31. júla začal oficiálnym otvorením festivalu a privítaním účastníkov. Po ňom nasledovala diskusia s krajanskými účastníkmi. Práve táto časť programu bola dôležitá tým, že krajania nevystupovali iba ako interpreti na javisku, ale dostali priestor hovoriť aj o svojich komunitách a skúsenostiach. Potom sa konala diskusia so spisovateľom Jozefom Banášom. Blok pokračoval Legendami slovenských pódií – Večer nestarnúcich hitov a piatkový program uzatváral DJ. Takto postavená dramaturgia naznačila, že festival nemal byť iba prehliadkou folklórnych čísel. Organizátori vytvorili aj priestor na rozhovory a spoločenské stretávanie – teda na to, čo je pri krajanských podujatiach často rovnako dôležité ako samotné vystúpenia.
Sobota: od detí k hlavnej krajanskej prehliadke
Sobota patrila najmä folklóru, krajanom a rodinám. Najprv vystupovali detské folklórne súbory, potom nasledoval Kúzelník Michal a program Zahrajko a myška Eliška. V hlavnom krajanskom bloku vystúpilo sedem folklórnych telies Slovákov z piatich krajín: SKUS Pivnica zo Srbska, FS Morena z Londýna vo Veľkej Británii, MSS Kultúrneho centra Aradáč zo Srbska, SKOS Ľudovíta Štúra, MS Ilok z Chorvátska, FS Kolovrat z Maďarska, Orchester SKUS Pivnica zo Srbska a FS Limbora z Česka. Po skončení krajanských vystúpení nasledoval slávnostný galaprogram, po ktorom vystúpila skupina Hrdza a večer potom patril SKUS Pivnica zo Srbska. Pivnica tak mala na festivale mimoriadne výrazné zastúpenie – objavila sa v popoludňajšom bloku, samostatne bol uvedený jej orchester a zároveň dostala vlastný večerný program.
Dolná zem ako jedna z výrazných línií festivalu
Z pohľadu slovenských komunít v Maďarsku, Srbsku a širšom dolnozemskom priestore bolo dôležité, že program neostal pri všeobecnom označení „krajania“, ale predstavil konkrétne kolektívy z historických slovenských komunít. Zo Srbska pricestovali SKUS Pivnica a MSS Kultúrneho centra Aradáč, pričom Pivnica sa predstavila aj prostredníctvom svojho orchestra. Z chorvátskeho Iloku prišiel SKOS Ľudovíta Štúra. Slovákov z Maďarska reprezentoval FS Kolovrat zo Slovenského Komlóša. Tieto kolektívy zastupovali prostredia, v ktorých sa slovenská kultúra po generácie vyvíjala mimo územia dnešného Slovenska. V jednotlivých regiónoch pritom nadobudla vlastné podoby: ovplyvnili ju miestne nárečia, cirkevný a školský život, folklór, spolková činnosť, susedné kultúry aj rozdielne politické a spoločenské podmienky. Dolnozemská slovenskosť preto nie je iba prenesenou a zakonzervovanou podobou kultúry niekdajších vysťahovalcov. Po stáročia sa formovala ako svojbytná súčasť slovenského kultúrneho priestoru – v Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku, Rumunsku a ďalších oblastiach.
Slovákov z Maďarska reprezentoval Kolovrat Komlóšanov
Pre slovenské prostredie v Maďarsku bolo podstatné, že v hlavnom sobotnom programe vystúpil konkrétny reprezentant – Folklórny súbor Kolovrat. Slovenská komunita v Maďarsku je geograficky aj kultúrne rozmanitá. Jej historické oblasti siahajú od Pilíša, Novohradu a okolia Budapešti cez severovýchodné regióny až po veľké slovenské centrá na juhovýchode krajiny. Jednotlivé lokality sa líšia nárečím, ľudovým odevom, piesňovým a tanečným materiálom i historickou skúsenosťou. V mnohých prostrediach dnes zároveň silnie význam kultúrnych kolektívov, škôl, speváckych zborov, miestnych slovenských samospráv a spolkov. Folklór síce nemôže nahradiť živé používanie jazyka, zostáva však jedným z priestorov, v ktorých sa kultúrna pamäť a príslušnosť ku komunite odovzdávajú ďalším generáciám. Vystúpenie komlóšskeho Kolovratu v Martine preto nebolo iba jedným bodom festivalového programu. Predstavovalo aj súčasný slovenský kultúrny život v Maďarsku a jeho kontakt s krajanmi z iných krajín.
Pivnica a Aradáč: silné zastúpenie vojvodinských Slovákov
Mimoriadne výraznú účasť malo Srbsko. V hlavnom krajanskom bloku sa objavili SKUS Pivnica, MSS Kultúrneho centra Aradáč a Orchester SKUS Pivnica. Pivnica navyše dostala aj samostatný večerný program. Vojvodina patrí medzi najvýraznejšie centrá slovenského života mimo Slovenska. Slovenské kultúrne prostredie tu nie je obmedzené na príležitostné folklórne vystúpenia: má vlastné školy, médiá, literárnu a vydavateľskú tradíciu, divadlo, výtvarné umenie i sieť kultúrnych spolkov. V niektorých obciach zostáva slovenčina prirodzenou súčasťou komunitného života. Pivnica patrí medzi historické slovenské obce v Báčke. Jej výrazné miesto v martinskom programe preto možno čítať aj ako pripomenutie vitality vojvodinského slovenského kultúrneho prostredia. Účasť MSS Kultúrneho centra Aradáč zasa rozšírila obraz Srbska o ďalšiu slovenskú lokalitu a o inú podobu miestnej folklórnej tradície. Na Slovensko tak neprišli iba ukázať, ako žili ich predkovia. Priniesli časť kultúry, ktorá sa vo vojvodinských slovenských komunitách naďalej tvorí a odovzdáva.
Ilok pripomenul aj chorvátsku vetvu dolnozemských Slovákov
Dolnozemskú líniu festivalu rozšíril SKOS Ľudovíta Štúra, MS Ilok z Chorvátska. Jeho účasť bola dôležitá aj preto, že Slováci v Chorvátsku bývajú v slovenskom verejnom priestore menej viditeľní než početnejšie alebo inštitucionálne výraznejšie komunity v Srbsku či Maďarsku. Ilok zároveň pripomína, že historická mapa slovenského osídlenia južne od dnešného Slovenska nekopíruje súčasné štátne hranice. Slovenské komunity sa v tomto priestore formovali ešte pred vytvorením dnešných štátov a ich ďalší vývoj sa neskôr odohrával v rozdielnych politických, jazykových a spoločenských podmienkach. Prítomnosť Iloku v Martine tak prirodzene dopĺňala širší obraz Dolnej zeme a ukazovala, že slovenské kultúrne dedičstvo tohto priestoru má viacero regionálnych a štátnych vetiev.
Morena z Londýna a Limbora z Česka: iné skúsenosti krajanského života
Úplne inú podobu krajanského života zastupoval FS Morena z Londýna. Kým slovenské komunity v Pivnici, Aradáči či Iloku nadväzujú na niekoľkogeneračnú alebo niekoľkostoročnú kontinuitu, slovenské prostredie vo Veľkej Británii je vo veľkej miere výsledkom novších migračných vĺn. Folklórny súbor v Londýne preto plní inú spoločenskú funkciu než kolektív v historickej slovenskej obci na Dolnej zemi. V oboch prípadoch však vytvára priestor na stretávanie, kontakt so slovenskou kultúrou a odovzdávanie tradícií. Českú republiku reprezentoval FS Limbora. Aj postavenie Slovákov v Česku je osobité – formujú ho spoločné československé dejiny, jazyková blízkosť, dlhodobá migrácia medzi oboma krajinami a intenzívne rodinné i pracovné väzby. Festival tak na jednom javisku spojil historické menšinové komunity s novšími krajanskými prostrediami. Práve táto rozmanitosť ukazuje, aký široký obsah môže mať dnes pojem krajan.
Nie iba javisko
K charakteru podujatia patril aj sprievodný program: atrakcie pre rodiny, stánky s občerstvením, stánky ľudových remesiel a 2. augusta aj výstavu Šatnice Matice slovenskej. Tieto zdanlivo vedľajšie súčasti sú pri podobnom festivale podstatné. Ak má byť krajanské podujatie skutočným miestom stretávania a nie iba sledom pripravených javiskových vystúpení, potrebuje aj priestor, v ktorom môžu ľudia zostať spolu medzi jednotlivými programami. Práve mimo javiska vzniká menej viditeľná, ale často najtrvalejšia časť festivalu: rozhovory, nové kontakty, stretnutia starých známych, výmena skúseností a niekedy aj dohody o ďalšej spolupráci.
Krajania nie sú iba nositeľmi folklóru
Diskusia s krajanskými účastníkmi zároveň pripomenula, že život slovenských komunít v zahraničí nemožno redukovať na kroj, spev a tanec. Za každým folklórnym vystúpením stojí konkrétna komunita a jej každodenné otázky: používanie slovenčiny, školstvo, generačná výmena, fungovanie kultúrnych organizácií a médií, financovanie, schopnosť osloviť mladých ľudí či vzťah k Slovensku. Historické komunity v strednej a juhovýchodnej Európe pritom riešia iné problémy než novšie slovenské spoločenstvá v západnej Európe. Práve spoločné podujatie umožňuje tieto skúsenosti porovnávať bez toho, aby sa všetky krajanské prostredia umelo zjednocovali. Ich spoločným menovateľom nie je rovnaká životná situácia, ale snaha udržať alebo nanovo vytvárať vzťah k slovenskému jazyku, kultúre a spoločenstvu.
Martin ako symbolické miesto
Výber Martina má pre takéto podujatie aj symbolický význam. Mesto patrí od 19. storočia medzi kľúčové centrá slovenského národného, kultúrneho a spolkového života a Matica slovenská je s ním historicky úzko spätá. Vzťah medzi Slovenskom a krajanmi však dnes nemožno chápať jednostranne ako vzťah centra, ktoré kultúru vytvára, a zahraničia, ktoré ju iba prijíma. Slovenské komunity mimo Slovenska počas desaťročí a stáročí vytvorili vlastné kultúrne hodnoty – nárečia, piesňové a tanečné tradície, literatúru, periodiká, divadlo, školstvo, cirkevný a spolkový život. Mnohé z týchto podôb vznikli priamo v prostredí, v ktorom krajania žili, a nemožno ich chápať iba ako kópiu kultúry prenesenej zo Slovenska. Festival v Martine preto ponúkol aj opačný pohyb: nielen Slovensko smerom ku krajanom, ale aj krajanské komunity smerom k Slovensku – so svojimi vlastnými skúsenosťami a kultúrnymi hodnotami.
Rôzne podoby slovenskosti na jednom mieste
Za spoločným označením „zahraniční Slováci“ sa skrývajú veľmi rozdielne svety. Inak vyzerá slovenský život v historickej vojvodinskej obci, inak v slovenskej komunite v Maďarsku, inak v chorvátskom Iloku a opäť inak medzi Slovákmi v Londýne alebo v Česku. Rozdielna je jazyková situácia, početnosť komunít, ich inštitucionálne zázemie aj vzťah mladých generácií k Slovensku. Kultúrna identita sa pritom v jednotlivých prostrediach neopiera vždy o tie isté prvky. Jedným zo spojív zostáva folklór. Ľudová pieseň, hudba, tanec a kroj dokázali v mnohých krajanských komunitách prežiť aj tam, kde sa oslabilo každodenné používanie slovenčiny. To však nie je dôvod redukovať slovenskú identitu na folklór. Skôr to ukazuje, že kultúrna pamäť má viacero vrstiev a jednotlivé zložky identity sa môžu vyvíjať rozdielnym tempom.
Od detí po skúsených folkloristov
Za dôležitú možno považovať aj viacgeneračnú koncepciu sobotného programu. Dopoludnia vystupovali detské folklórne súbory a nasledoval program pre rodiny s deťmi, popoludní takmer štvorhodinový blok krajanských telies a večer galaprogram, Hrdza a SKUS Pivnica. Budúcnosť slovenských komunít totiž nezávisí iba od toho, koľko tradícií dokážu zdokumentovať alebo uchovať. Rozhodujúce bude, či ich budú mať komu odovzdať. Prítomnosť detí a mladých ľudí preto nie je iba doplnkom festivalu. Je jedným z predpokladov toho, aby krajanská kultúra zostala živou súčasťou prítomnosti a nebola iba spomienkou na minulosť.
Dolná zem neprichádza na Slovensko iba spomínať
Osobitne zreteľné je to pri historických slovenských komunitách na Dolnej zemi. Pivnica, Aradáč, Ilok či slovenské prostredia v Maďarsku nie sú múzejnými exponátmi slovenského vysťahovalectva. Sú to živé komunity, hoci každá sa nachádza v inej demografickej a jazykovej situácii. Ich folklórne kolektívy nevystupujú iba preto, aby ukázali, ako kedysi žili ich predkovia. Sú zároveň dnešnými spoločenskými priestormi, v ktorých sa stretávajú ľudia, vznikajú priateľstvá a udržiava sa vedomie príslušnosti ku komunite. Keď sa teda v Martine predstavili Kolovrat, Pivnica, Aradáč alebo ilocký SKOS Ľudovíta Štúra, nepriniesli iba jednotlivé folklórne čísla. Priniesli časť súčasného života svojich komunít.
Druhý ročník a ambícia vytvoriť tradíciu
Medzinárodný krajanský festival sa v roku 2026 uskutočnil po druhý raz. Zatiaľ ho preto nemožno porovnávať s krajanskými podujatiami, ktoré majú za sebou desaťročia kontinuálnej tradície. Martinský festival má však odlišnú ambíciu: nesústreďuje sa na jedinú komunitu alebo región, ale pokúša sa vytvoriť miesto, kde sa môže stretnúť slovenský krajanský svet v jeho geografickej, historickej aj generačnej rozmanitosti. Program druhého ročníka túto ambíciu dobre ilustroval. Na jednom pódiu sa stretli Pivnica a Aradáč zo Srbska, Kolovrat z Maďarska, SKOS Ľudovíta Štúra z Iloku, Morena z Londýna a Limbora z Česka. Vedľa komunít s hlbokými historickými koreňmi tak stáli Slováci, ktorých dnešný krajanský život vzniká v podmienkach novšej európskej mobility.
Slovenský kultúrny priestor nekončí na štátnych hraniciach
Práve v tom možno vidieť jeden z najvýraznejších odkazov druhého Medzinárodného krajanského festivalu Matice slovenskej. Slovenská kultúra nevznikala a nevzniká iba na území dnešnej Slovenskej republiky. Po stáročia ju spoluvytvárali aj Slováci žijúci mimo dnešných hraníc – od Dolnej zeme a českých krajín až po vzdialenejšie krajanské komunity. V posledných desaťročiach k nim pribudli nové spoločenstvá v Londýne a ďalších európskych mestách. Každé z týchto prostredí si vytvára vlastný spôsob, ako zostať súčasťou slovenského kultúrneho priestoru. Pre jedných je hlavným spojivom jazyk, pre iných folklór, cirkev, škola, rodinná pamäť, literatúra alebo spolkový život; najčastejšie ide o kombináciu viacerých prvkov. Festival sám osebe nemôže vyriešiť problémy, ktorým krajanské komunity čelia. Môže však vytvoriť miesto, kde sa tieto komunity vidia, počujú a navzájom spoznávajú. Pre Slovákov z Dolnej zeme bolo martinské stretnutie zároveň príležitosťou ukázať, že ich kultúra nie je iba kapitolou z dejín slovenského vysťahovalectva. Pivnica, Aradáč a Ilok reprezentovali komunity, ktoré napriek generačným, jazykovým a spoločenským zmenám naďalej vytvárajú vlastný slovenský kultúrny život; Kolovrat priniesol do programu súčasnú slovenskú kultúrnu skúsenosť z Maďarska. A možno práve v tom spočíva najväčší význam podobných stretnutí: nepripomínať iba to, odkiaľ Slováci vo svete pochádzajú, ale ukazovať aj to, ako dnes žijú a čo zo svojho kultúrneho dedičstva odovzdávajú ďalej.
👉 https://matica.sk/matica-spojila-slovakov-zo-zahranicia-i-z-domova/ 🗺️
