Najaktívnejší národní buditelia na Dolnej zemi
Otec a syn Ján Kutlík starší a mladší ● Najplodnejšie obdobie v Pitvaroši ● Zakladajúci člen Matice slovenskej ● Bojoval proti odnárodňovaniu a maďarizácii ● Pedagóg, farár, moderný hospodár a dopisovateľ slovenských novín ● Školstvo pokladal za základ národného bytia ● Vždy sa postavil na obranu slovenského národa
Medzi najznámejšie slovenské evanjelické osobnosti pôsobiace v 19. storočí medzi krajanmi na Dolnej zemi patria otec a syn Ján Kutlík starší a mladší. Zakladajúci člen Matice slovenskej a jej predseda pre Dolnú zem, publicista, evanjelický farár Ján Kutlík sa narodil 9. 5. 1806 vo Vyšnom Kubíne. Pochádzal z remeselníckej oravskej rodiny, kde jeho otec Ján bol mäsiarom. Ľudovú školu navštevoval v Jasenovej a v Dolnom Kubíne. V rokoch 1816-20 študoval na gymnáziu v Šajavskom Gemeri, 1820-23 v Kežmarku, 1923-26 v Banskej Štiavnici a od roku 1826 evanjelickú teológiu na evanjelickom kolégiu v Prešove. Po skončení štúdia prišiel v roku 1828 za učiteľa do Starej Pazovy, kde učil do roku 1841. V tom istom roku ho pozvali za učiteľa a farára do Banátskeho Svätého Mikuláša (Sinninkolau Mare), 1843-44 Mokrej (Moćrea) v Rumunsku. Od roku 1844 bol dvadsaťjeden rokov farárom a učiteľom v Pitvaroši, skadiaľ v roku 1865 odišiel do dôchodku k svojmu synovi Jánovi do Slovenského Bánhedeša, ktorý tam bol celý život farárom a učiteľom.
Najplodnejšie obdobie v Pitvaroši
Ján Kutlík st. okrem toho, že sa staral o výstavbu slovenských škôl, založil v Pitvaroši aj nedeľnú školu, bol v písomnom styku s Ľudovítom Štúrom a v tom čase prispieval do Slovenských národných novín a Orla Tatranského. Na Dolnej zemi zaviedol zbierku na podporu Katedry česko-slovenského jazyka na evanjelickom lýceu v Bratislave. Bojoval proti odnárodňovaniu a maďarizácii na dolnozemských slovenských školách. K tomuto povzbudzoval a vyzýval aj svojich kolegov pôsobiacich medzi Slovákmi v jednotlivých dolnozemských regiónoch. Bránil, povzbudzoval a zastával sa slovenských prenasledovaných učiteľov. V čísle 132 Slovenských národných novín z 3. novembra 1846 po stavbe novej budovy pitvarošskej školy okrem iného napísal: - Teraz už len hodní učitelia sú nám žiaduci, jedného máme, druhého budeme potrebovať. Deti, ktorých je vyše tristo budeme učiť v našej milej slovenskej reči, s ktorou najviac sem z hora prichádzajúci obyvatelia ňou dobre hovoria a si ju zachovávajú. Ale nám trochu chuť odoberá to, že sa do nás zadrapujú. Napísali sme na novú budovu obyčajný nápis „Škola“, a kážu nám ho zotrieť a napísať „Oskola“. No či škola, nie je oskola? Škola je predsa naša, mozole sú naše, reč je na Pitvaroši naša - a v článku sa ďalej pýta: Či je spravodlivý takýto postih? a k tomu ešte navyše dodáva: Na iných školách sú latinské názvy a do nich nikto nezabŕda, náš je slovenský a už voľakomu oči kole. V závere článku uvádza, že ich ďalšou úlohou bude zaviesť nedeľnú školu. V roku 1846 ho nachádzame v zozname zakladateľov a prvých odberateľov Lichardovej Domovej pokladnice. Ján Kutlík st. patril k najaktívnejším národnobuditeľským farárom a učiteľom na Dolnej zemi.
Zakladajúci člen Matice slovenskej
Ako zakladajúci člen Matice slovenskej venoval na Dom MS 12 zlatých. Na 8. zasadnutí výboru Matice slovenskej roku 1865 bol spolu so sarvašským učiteľom Štefanom Koreňom zvolený za predsedu odboru pre Dolnú zem. Významne podporoval aj vznik a činnosť prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Ako slovenský rodoľub usiloval sa o kultúrne povznesenie svojich rodákov v celom okolí, ale najmä v Čanádskej a Békešskej župe. Založil čitateľský spolok a staral sa o vzdelávanie dospelých, ktorých viedol k čítaniu slovenských časopisov. Učil dolnozemský ľud hospodáriť a pomáhal mu pri zakladaní spolkov. Roľníkov viedol k tomu, aby cez zimné mesiace, keď na poli nebolo práce, veľa čítali a tak sa dozvedali o racionálnom hospodárení. Ján Kutlík st. bol zanieteným včelárom a ovocinárom. Tejto činnosti sa úplne oddal, keď ho maďaróni z Pitvaroša vyštvali ako pansláva do Slovenského Bánhedeša, kde svoj pokoj našiel u svojho syna Jána. Keď tam bol na trvalom odpočinku, jeho syn, farár a učiteľ, v národných veciach kráčal po stopách svojho otca. Ján Kutlík st. o včelárstve, ovocinárstve a národných záležitostiach písal svoje poznatky a skúsenosti v Národnom hlásniku, Národných novinách, Obzore, Slovenských pohľadoch, Pešťbudinských vedomostiach, Cirkevných listoch a Slove života. Témou jeho publikovaných článkov boli národno-obrodné, životopisné, miestopisné a osvetové články, ale tiež rozličné historky a obrázky zo života. Napríklad v Obzore 5. 8. 1865 napísal aj to, že oni sú síce na Dolnej zemi chlebáriou, ale on však rád píše o svojich skúsenostiach z ľudového liečiteľstva, o hojení rán repíkom, ošetrení pri pichnutí 
včelou a tiež o odstraňovaní bradavíc. V článku 25. 2. 1883 okrem iného uvádza: „Ráčte prijať a zaznačiť z mojej chudoby zlatku na Lichardov pomník!“ a 20. 10. 1884 vychvaľuje pitvarošského učiteľa Pavla Veselského ako vychýreného včelára. Uvádza aj príklad, že Veselský na včelársku výstavu do Čiech poslal rôzne druhy medu a že v roku 1884 mu včely nazbierali 800 holieb medu.
Ján Kutlík st. samostatne vydal básne a knihu historiek pre ľud. Propagoval moderné hospodárstvo, včelárstvo a ovocinárstvo. Vychoval štyroch synov: Bohdana, Félixa, Jána a Vendelína, ktorí všetci boli slovenskými národovcami. Syn Félix sa stal spisovateľom, Vendelín právnikom, Ján farárom a učiteľom v Bánhedeši. Z výberu knižných diel Jána Kutlíka st.: Pohřebnik..., Sarvaš 1852; Řeč lúčivá... ME 1864; Reč chrámová (Arad 1863), Kronika dejepisná, Skalica 1876. Ján Kutlík st. vo svojom životopise uvádza, že určitý čas pracoval aj na téme Makrobiotika „z vlastných skúseností, ktorá by mladším k predĺženiu života poslúžila“. Neúnavný pracovník na národa roli dedičnej, pôsobiaci na šírej Dolnej zemi, umrel 22. 12. 1890 v Slovenskom Bánhedeši. V roku 1909 vďačný syn Bohdan Kutlík, bývalý farár v Křižliciach (Česko), žijúci na dôchodku v Dechtároch v Liptove, postavil na bánhedešskom cintoríne svojim rodičom 
pomník so slovenským epitafom, ktorý bol 11. mája 1909 odhalený za širokej účasti Kutlíkovskej rodiny a veľkého počtu Bánhedešanov.
Pedagóg, farár, moderný hospodár a dopisovateľ slovenských novín
Dôstojným pokračovateľom jeho diela a snažení bol jeho syn, národno-kultúrny dejateľ Ján Kutlík ml. Narodil sa 2. 10. 1830 počas otcovho pôsobenia v srbskej Starej Pazove. Študoval na gymnáziu v Sarvaši, na lýceu v Banskej Štiavnici a v Bratislave a na teologickej fakulte vo Viedni. V revolučných rokoch 1848-49 bol príslušníkom slovenského dobrovoľníckeho zboru i revolučnej armády. Od januára roku 1849 bol veliteľom 14. roty Bloudkovho zboru a veliteľ dobrovoľných jednotiek v Liptovskom Mikuláši. Na kňazskú a učiteľskú dráhu nastúpil roku 1855 v 
dolnozemskom Slovenskom Bánhedeši, kde veľkú pozornosť venoval výstavbe škôl. Napriek tomu, že bol aj farárom, bol presvedčený, že najskôr treba postaviť školy a až potom nákladné kostoly. Ako učiteľ na slovenskej škole v Slovenskom Bánhedeši vykazoval pri výučbe výborné výsledky, ktoré hodnotili pri vizitácii aj dekani čanádskeho seniorátu. Ako uvedomelý Slovák podporoval nadaných slovenských študentov za rozvíjanie slovenčiny a odmeňoval študentov banskoštiavnického gymnázia, kde aj on študoval. V roku 1861 bol účastníkom memorandového zhromaždenia v Martine. V matičnom období organizoval zbierky na Dom Matice slovenskej. Okrem svojich kňazských a učiteľských povinností vzdelával aj dorastajúcu mládež. V „opakovacej škole“ pre 13 až 15 ročných, ktorú založil, vyučoval bezplatne 2-3 hodiny týždenne. V čitateľskom spolku zase učil dospelých, ktorí na hodinách čítali články z Obzoru, Národného hlásnika, Pešťbudinských vedomostí, a to najmä tie príspevky, v ktorých sa písalo o lepšom a modernejšom hospodárení. Sám Ján Kutlík bol popri otcovi najplodnejším a najaktívnejším dopisovateľom Obzoru a Národného hlásnika, kde uverejňoval príspevky nielen o živote čanádskych Slovákov, ale aj svojich skúsenostiach a výsledkoch, ktoré dosahoval na svojom hospodárstve.
Školstvo pokladal
za základ národného bytia
Ján Kutlík ml. písal aj o školských otázkach, o učiteľoch, o podpore slovenských študentov. Kupoval slovenské knihy a tie, čo boli určené pre ľud, rozdával aj zdarma. Nebola mu ľahostajná ani odbornosť učiteľov a postaral sa aj o ich ďalšie vzdelávanie. V Čanádskej stolici založil evanjelickú čitateľskú knižnicu a svojpomocný učiteľský spolok, do ktorého zo svojho vokátorského príjmu každý učiteľ prispel keblom (mericou) pšenice. V rámci spolku napríklad vyslal svojho pomocného učiteľa medzi učiteľov - pomológov do Sarvaša, aby sa vyškolil v ovocinárstve. Nabádal aj ostatných učiteľov, aby sa zapojili do súťaže pri budovaní ovocných škôlok, ktorú v roku 1870 vypísalo ministerstvo s odmenou 200 zlatých pre víťaza súťaže. Na svojom pozemku vzorne hospodáril, zavádzal a udomácňoval nové druhy a odrody ovocných stromov a plodín a uplatňoval nové, výkonnejšie formy a metódy poľnohospodárskej výroby. Rodičov a školské deti nabádal k sporivosti a po schválení školskej stolice a cirkevného presbytéria založil roku 1879 detskú školskú sporiteľňu. Dobre poznal sociálne pomery ľudí a počas dlhej zimnej sezóny, keď muži a ženy nemali prácu, navrhol im náhradné práce. Okrem iného odporúčal pestovanie konôp, aby sa ženy mali v zime čím zaoberať, aby priadli a tkali plátno a aby mali z tejto práce osoh. Ján Kutlík ml. bol na Dolnej zemi nebojácnym národno-kultúrnym pracovníkom a vždy sa vedel postaviť na obranu slovenského národa. Svedčí o tom veľa článkov tohto plodného autora v Národných novinách, Pešťbudínskych vedomostiach, Národnom hlásniku, Obzore, Cirkevných listoch, Evanjelickom cirkevníku, Korouheve na Sionu, Evanjelickej škole...
Ján Kutlík ml. zomrel 3. 9. 1893 v Slovenskom Bánhedeši (teraz Nagybánhegyes), kde je aj pochovaný.