Monitor - Zo slovenskej tlače - Dec. 2015 - Jan. 2016

Slovenský futbalista Matúš Paukner prestúpil z FC Nitra do maďarského tímu Békéscsaba 1912. S priebežne posledným tímom tabuľky najvyššej súťaže podpísal dva a pol ročný kontrakt. Informoval oficiálny klubový web. Paukner odohral jeseň v druholigovej Nitre, kde sa stal so 17 gólmi najlepším strelcom súťaže. Počas zimy však s tímom spod Zoborom rozviazal zmluvu a do maďarského mužstva prestúpil ako voľný hráč. S ním absolvuje prípravu v domácich podmienkach. (tasr)

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/877823012316676/?type=3&;theater

Spotreba bravčového mäsa v Maďarsku po znížení DPH rastie

http://www.teraz.sk/ekonomika/spotreba-bravcoveho-masa-v-madarsku/176037-clanok.html

Za prácou do zahraničia by išiel alarmujúci počet maďarských študentov

http://www.teraz.sk/ekonomika/praca-do-zahranicia-madarsko-studenti/175993-clanok.html

ESĽP odsúdil Maďarsko za protiteroristický zákon z roku 2011

http://www.teraz.sk/zahranicie/eslp-odsudil-madarsko-za-protiteroris/175964-clanok.html

Maďarský súd potvrdil trom mužom doživotie za sériu vrážd Rómov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-sud-potvrdil-trom-muzom-do/175855-clanok.html

Zlaté glóbusy 2016

Najlepší cudzojazyčný film: Saulov syn maďarského režiséra Lászlóa Nemesa.

Video (Official Trailer): https://www.youtube.com/watch?v=rPUg8rBloVI&;feature=youtu.be

Slovenky si podmanili Flachau: Velez-Zuzulová víťazkou, Vlhová tretia

http://www.teraz.sk/sport/lyzovanie-nocny-slalom-flachau/176541-clanok.html

Slovenská lyžiarka Veronika Velez-Zuzulová vyhrala slalom Svetového pohára

http://sport.sme.sk/c/8117846/velez-zuzulova-vyhrala-slalom-svetoveho-pohara-vo-flachau.html

V Maďarsku slávnostne odovzdali prvý elektronický občiansky preukaz

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-madarsku-slavnostne-odovzdali-prvy/175653-clanok.html

Meteorológovia varujú pred hmlou a mrznúcim dažďom

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarski-meteorologovia-varuju-pred/175562-clanok.html

SMK predstavila svoj volebný program

„Na tých päť percent v súčasnosti máme“

http://www.teraz.sk/slovensko/j-berenyi-myslim-si-ze-na-tych-p/175914-clanok.html

Most-Híd a FIDESZ majú nulové vzťahy, vyhlásil Bugár

http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1028392-most-hid-a-fidesz-maju-nulove-vztahy-vyhlasil-bugar/

Zákon o občianstve pripravil o slovenský pas doteraz 1276 ľudí

http://www.teraz.sk/slovensko/zakon-o-obcianstve-slovensko-statistika/175401-clanok.html

Najväčšiu podporu by získal Smer-SD, nasleduje #Sieť a SNS

Prieskum: Do parlamentu by zasadlo sedem politických strán

http://www.teraz.sk/volby-2016/prieskum-volby-parlamentne-slovensko/178035-clanok.html

Zahraniční Slováci chcú od politikov podporu aj voľby cez internet

http://www.teraz.sk/volby-2016/zahranicni-slovaci-chcu-od-politikov/177319-clanok.html

Parlamentné voľby 2016

http://www.teraz.sk/volby-2016

300-tisíc Slovákov v zahraničí môže ovplyvniť výsledok volieb

O možnosť voliť poštou treba požiadať listom do 15. januára

http://www.aktuality.sk/clanok/311316/300-tisic-slovakov-v-zahranici-moze-ovplyvnit-vysledok-volieb-maju-na-to-uz-len-par-dni/#

V posledných parlamentných voľbách 98 % ľudí zo zahraničia nevolilo

https://volby.digital/

Kiska vyzýva Slovákov v cudzine: Vytvorte tlak na politikov a voľte

http://www.aktuality.sk/clanok/311521/kiska-vyzyva-300-tisic-slovakov-v-cudzine-vytvorte-tlak-na-politikov-a-volte/

VOĽBY DO NÁRODNEJ RADY SR - 5. MAREC 2016

http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&;sprava=volby-do-narodnej-rady-sr-5-marec-2016

Slovákom v zahraničí sa podľa E. Jurinovej nevenuje dosť pozornosti

http://www.teraz.sk/slovensko/slovaci-zahranicie-jurinova-pozornost/176870-clanok.html

V Kecskeméte privítali maďarskú letku po návrate z pobaltskej misie

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-kecskemete-privitali-madarsku-letku/177007-clanok.html

Rast maďarskej priemyselnej produkcie sa v novembri prudko spomalil

http://www.teraz.sk/ekonomika/rast-madarskej-priemyselnej-produkcie-s/175213-clanok.html

Máte radi víno Tokaj? Maďarsko prišlo s novinkou, ktorá obmedzuje jeho predaj

http://www.cas.sk/clanok/341176/mate-radi-vino-tokaj-madarsko-prislo-s-novinkou-ktora-obmedzuje-jeho-predaj.html

Politológ: Kritika Orbána na medzinárodnej scéne zrejme zoslabne

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-politolog-kiszelly-rozhovor/176516-clanok.html

Tajomná schôdzka Kaczyńského s Orbánom znepokojila Európu

Nebezpečné priateľstvo dvoch rebelov?

http://www.topky.sk/cl/11/1520109/Nebezpecne-priatelstvo-dvoch-rebelov--Tajomna-schodzka-Kaczy-skeho-s-Orbanom-znepokojila-Europu

Cameron: Británia a Maďarsko majú spoločný pohľad na Európu

http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/1027727-cameron-britania-a-madarsko-maju-spolocny-pohlad-na-europu/

Prelomový rok 2016. Čo čaká Slovensko a svet?

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/379011-prelomovy-rok-2016-co-caka-slovensko-a-svet/

„Maďarsko neprijme späť žiadneho migranta“

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-neprijme-spat-ziadneho-migr/176399-clanok.html

Maďarské hranice vlani prekročilo vyše 414.000 nelegálnych migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarske-hranice-vlani-prekrocilo/176976-clanok.html

Péter Szijjártó: Európa v otázke migrantov nemá na výber

http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-europa-migranti-vyber/176760-clanok.html

Jobbik navštívil Viedeň. Ženám rozdával slzotvorný plyn proti utečencom

http://svet.sme.sk/c/20073640/jobbik-navstivil-vieden-zenam-rozdaval-slzotvorny-plyn-proti-utecencom.html

Za útok na policajtov v Maďarsku pôjde do väzby zrejme 14 migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-utok-migranti-vazba/176875-clanok.html

V maďarskom tábore pre migrantov sa pri incidente zranili policajti

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-tabor-migranti-incident/176638-clanok.html

Bugár: Fico migrantmi prekrýva skutočné problémy Slovenska

http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/obvinenie-bugara-premier-temou-migrantov-prekryva-skutocne-problemy-slovenska.html

Orbán: EÚ by mala vytvoriť obrannú líniu na hranici Grécka

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-eu-by-mala-vytvorit-obrnnu-l/175117-clanok.html

Segedínsky súd vyhostil minulý týždeň 40 ilegálnych migrantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/segedin-sud-migranti-vyhostenie/175707-clanok.html

Rakúsko dočasne preruší nasadenie vojakov v prihraničí s Maďarskom

http://svet.sme.sk/c/20072125/rakusko-docasne-prerusi-nasadenie-vojakov-v-prihranici-s-madarskom.html

Szijjártó: Maďarské azylové normy sú v súlade s medzinárodnými

http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-madarske-azylove-normy/176137-clanok.html

Do Maďarska sa vrátilo riziko porušovania ľudských práv azylantov

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-migracia-ludske-prava/176022-clanok.html

Kríza demografie?

5. januára 2016 - (Štefan Markuš - Pravda)

Odborníci dlhodobo upozorňujú kompetentné orgány v Maďarsku na zmeny, ktoré by mohli zvrátiť nepriaznivý vývoj populácie. Hovoria, že ak sa štát nebude s filozofiou zlepšovania demografie zaoberať, v roku 2050 namiesto 10 miliónov obyvateľov bude mať už len 8 miliónov. Ak sa v krátkom horizonte nepodarí zvýšiť pôrodnosť, tak na zachovanie súčasného stavu experti odporúčajú prijímať ročne 47-tisíc prisťahovalcov. Starnutie obyvateľstva je celoeurópsky problém. Naši južní susedia však obavy vyslovujú dramatickejšie. K poklesu populácie prispieva okrem nízkej pôrodnosti žien aj dobrovoľná emigrácia reprodukcie schopných Maďarov do vyspelých krajín. Ženy nerodia deti pre vlasť, ale pre svet a domáce univerzity vzdelávajú odborníkov na export do zahraničia. Existujú rozličné vábničky pre návrat na rodnú postať. Zhoršujúca sa ekonomická situácia a domáca politická klíma odídencov pre návrat skôr odradzuje, ako posmeľuje. Maďarsko čelí dileme. Čo skôr? Prijať utečencov z Ázie a Afriky alebo prijať účinné opatrenia na zotrvanie pôvodného obyvateľstva doma. Riešenia Orbánovej vlády sú v nedohľadne. Jej postoje k imigrantom a vynárajúci sa neliberálny systém navyše iritujú aj politickú elitu EÚ. Odrádzanie imigrantov od udelenia azylu v Maďarsku, pri súčasnom zneistení základných hodnôt liberálnej demokracie, ich účinne usmerňuje k nemeckým hraniciam. Navyše nadšení vlastenci rozbehli petíciu proti prídelu imigrantov. Petičné hárky za krátky čas podpísali takmer dva milióny občanov. Ombudsman v službách Fideszu László Székely vyhlásil, že kvóty ohrozujú základné práva utečencov a norma z Bruselu je v rozpore s maďarskou ústavou. Zdôraznil, že ak by Maďari prijali kvóty EÚ, polovica obyvateľov Budapešti v tejto zime by zrejme musela zamrznúť. Potom sme čítali vyhlásenie Viktora Orbána na portáli Politico, kde obhajuje tézu, že „každý migrant je terorista, resp. kedysi ním bol. Otázkou je iba, kedy do Európy emigroval”. Takže z množiny terajších imigrantov demografické ukazovatele nemožno zlepšiť. Na povzbudenie však premiér dodal, že „v politike je pripravený spolupracovať... s Putinom napríklad spolupráca je možná”. Receptúra na ozdravenie Európy je fideszovsky jednoduchá: 1. neprestupné vonkajšie hranice únie, čím sa zvýši bezpečnosť a zaistí sa voľný pohyb vnútri schengenských hraníc, 2. ústava Európskej únie, pre posilnenie národných štátov voči Bruselu a 3. normalizované vzťahy s Ruskou federáciou. Či budú riešením aj úbytku obyvateľstva, nevedno. Riešenie demografickej krízy takto ustupuje do pozadia, lebo prednosť má „politika záchrany Európy”. S návrhom na záchranu starnúceho Maďarska promptne prišiel predseda parlamentu László Kövér. Maďarkám pripomenul ich základné životné poslanie: rodenie detí. Zachráni sa tým navyše vzácny domáci genofond a čistota rasy. Čo na tom, že oživuje staré heslo z obdobia fašizmu. Problém treba riešiť domácou produkciou, čo mení zásadne návrh sociológov, ktorí navrhujú zastaviť pokles obyvateľstva importom cudzincov. Existuje aj ďalšie „spásne” riešenie. Treba zmeniť slogan „desať miliónov Maďarov” na „desať miliónov v Maďarsku”. Penzionovaní Fíni, Holanďania, Francúzi aj Angličania tam začali vykupovať voľné nehnuteľnosti. Objavili, že zo zahraničnej penzie sa v Maďarsku dá pohodlne žiť. Národ je prívetivý, krajina pekná, v obchodoch lacnota. Žeby sa starnutiu dalo zabrániť množením penzistov? Publicista Gábor Bencsik mystifikuje. Hovorí, že tamojšia pospolitosť bola vždy obohatená bezproblémovým spolunažívaním s menšinami. Nostalgia po niečom, čo nikdy nebolo. História však skôr upozorňuje, že v Maďarsku byť Fínom, Francúzom, Holanďanom či Angličanom nebude po čase pohodové. Lebo v neliberálnom štáte multikultúra určite nenájde priaznivé podmienky.

Ak sa V4 rozíde s Bruselom, víťazom bude Rusko

https://dennikn.sk/346270/sa-v4-rozide-bruselom-vitazom-rusko/

Platí Kremeľ politikov v Európe? USA spúšťajú vyšetrovanie

Za krajne pravicovými stranami v Maďarsku, Grécku či Francúzsku môže stáť Putinovo Rusko.

http://www.aktuality.sk/clanok/312106/plati-kremel-politikov-v-europe-usa-spustaju-vysetrovanie/

Orbán je lídrom Visegrádu

http://stanislav41.blog.pravda.sk/2016/01/06/orban-je-lidrom-visegradu/

Herečka Anikó Vargová: V Maďarsku je už cenzúra ako za socializmu

https://dennikn.sk/323796/herecka-aniko-vargova-madarsku-uz-cenzura-za-socializmu/

Folklórny spolok LIPA 25-ročný

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/872893966142914/?type=3&;theater

Maďarsko-slovenské nedorozumenia stále na pretrase

Problém Trianonu odveje vietor...

http://vratny.blog.sme.sk/c/396582/madarsko-slovenske-nedorozumenia-stale-na-pretrase.html

Poľsko sa inšpiruje Orbánom, po páde zlotého chce konvertovať švajčiarske hypotéky

http://www.etrend.sk/ekonomika/polsko-sa-inspiruje-orbanom-po-pade-zloteho-chce-konvertovat-svajciarske-hypoteky.html

Západ si na Poľsku vybíja to, čo zanedbal pri Orbánovi

http://svet.sme.sk/c/20071763/zapad-je-netrpezlivy-na-polsku-si-vybija-to-co-zanedbal-pri-orbanovi.html

„Až povolebný vývoj v Poľsku ukázal, akú veľkú chybu urobila Európska únia, keď nereagovala na to, čo v Maďarsku vykonal Viktor Orbán“

http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-2/ako-predseda-statu.html

Únia si platí vlastný rozklad

30. decembra 2015 - (Peter Morvay - dennikn.sk)

Peniaze od Bruselu umožňujú zdanlivé úspechy a propagandu autoritárskych politikov. - Nová poľská vláda sa pustila do „orbanizácie” krajiny s nasadením, ktoré jej môže závidieť aj pôvodca tohto (pomaly už zavedeného) politologického termínu. Čo je, samozrejme, trochu nespravodlivé, správnejšie by bolo hovoriť o predchádzajúcej „kaczyńskizácii” Maďarska. Poľskí ultrakonzervatívci sa od fideszákov líšia v tom, že nacionálnym bludom a sprisahaneckým teóriám hlboko veria a názory nestriedajú. Ako Orbán a spol, ktorí už boli všeličo: ľavicoví populisti, liberáli aj xenofóbni konzervatívci východného strihu. Podľa toho, na čo cítili voličskú objednávku. Ešte dôležitejšie je, že kým Orbána a malé Maďarsko mohla Európska únia ignorovať, alebo sa aspoň tváriť, že o nič nejde, s Kaczyńského rádovo väčším, aktívnejším a agresívnejším Poľskom táto obľúbená taktika politikov fungovať nebude. Najmä ak po celej Európe získava čoraz viac sympatií autoritárska politika, ktorá sa síce doteraz spájala s maďarským premiérom, toho však onedlho zatieni mocnejší poľský spojenec. Čo, žiaľ, ešte neznamená, že Únia konečne niečo efektívne podnikne proti tomu, čo ohrozuje jej budúcnosť i demokraciu na našom kontinente viac než Putin a Islamský štát dohromady. Má iné starosti, a najmä sa i v tomto prípade ukazuje bezzubosť európskych inštitúcií a politikov zoči-voči skutočnej kríze. Únia si naopak aktívne píli konár, na ktorom sedí. V podstate financuje autoritárske režimy, ktoré ju rozkladajú zvnútra a spochybňujú jej hodnoty. Nejde len o eurofondy, bez ktorých by skolaboval relatívny ekonomický rozkvet, v skryte ktorého si Orbán, Fico a ich klientela robia kšefty, posilňujú moc a ničia všetky kontrolné mechanizmy. Únia aktívne prispieva na vládnu propagandu a oslabovanie nezávislých médií. Milióny eur, ktoré idú na propagáciu eurofondov, slúžia na Slovensku na predvolebnú propagandu Smeru. Vytvárajú dojem, ako krajina pod Ficom rozkvitá, vždy sa pritom nenápadne pripomenie spoluúčasť vlády na tomto rozkvete. A vláda rozdeľovaním týchto peňazí deformuje mediálne prostredie, kupuje si servilitu niektorých médií od veľkých komerčných televízií po TA3. Azda jediným pozitívom na tom je, že za takýchto okolností Kaczyński, Orbán a ďalší nebudú mať záujem z Únie formálne vystúpiť, akokoľvek ju môžu nenávidieť. Únia pre nich zatiaľ skutočne funguje ako bankomat, ktorý poslušne vydáva peniaze, nechá do seba kopať a do ničoho podstatného sa nepletie. Kvóty pre utečencov sú bezvýznamné oproti tomu, že majú voľnú ruku pri rozkrádaní vlastnej krajiny a eurofondov. Prečo by sa s Bruselom rozchádzali, keď majú dokonca šancu zmeniť ho na svoj obraz?

Akékoľvek snahy o sankcie voči Poľsku bude Orbán vetovať

http://www.etrend.sk/ekonomika/eu-narazila-akekolvek-snahy-o-sankcie-voci-polsku-bude-orban-vetovat.html

Orbán osedlal utečencov

4. januára 2016 - (Ivan Drábek - pravda.sk)

Vlani o takomto čase všetko nasvedčovalo tomu, že Viktora Orbána čaká najhorších dvanásť mesiacov od roku 2010, keď sa triumfálne vrátil na post maďarského premiéra. Popularita jeho Fideszu prudko klesala. Aktivista za práva utečencov s maskou maďarského premiéra Viktora Orbána na tvári a s ostnatým drôtom v rukách protestuje v Bruseli proti antiimigračnej politike Budapešti. Ulice zapĺňali nespokojenci. Desaťtisíce demonštrantov protestovali proti arogancii moci i množiacim sa korupčným aféram. Vládna strana prehrala troje doplňovacích volieb za sebou a v parlamente stratila ústavnú väčšinu, ktorú na jar 2014 tesne obhájila. V niekdajšom monolite Fideszu sa objavili trhliny, jeho lídri si cez médiá vymieňali ostré osobné útoky... Do konca roku 2015 sa však pre Orbána a jeho stranu, ako zázrakom, všetko na dobré obrátilo. Fidesz má znova vyše päťdesiatpercentnú podporu, najvyššiu, akú v druhom roku volebného cyklu dosiahla ktorákoľvek vládna strana za uplynulé štvrťstoročie. Krajne pravicový Jobbik, ktorý už Fideszu dýchal na chrbát, za ním zrazu zaostáva o dvadsať a tretí socialisti až o tridsať percentuálnych bodov. Dosiahnutím tohto obratu sa Orbánovi vrátilo jeho povestné sebavedomie. Na decembrovom kongrese Fideszu 52-ročný vodca ukončil špekulácie o možnom následníctve. Vyhlásil, že premiérom je pripravený zostať prinajmenšom do roku 2022 a že jeho strana bude rozhodujúcou politickou silou Maďarska ešte ďalšie tri desaťročia. „Orbán nielenže prežil rok 2015, ale ešte si upevnil moc,” konštatuje v analýze pre portál 24.hu politológ Zoltán Lakner. To, že ho do sedla vrátila utečenecká kríza, je podľa neho nad slnko jasnejšie. „Presnejšie, podľa vládneho výkladu to ani nie sú utečenci, ale migranti a ekonomickí prisťahovalci, ktorí vtrhli na kontinent, berú nám prácu, prinášajú teroristickú hrozbu, a keďže si chromá Európska únia s nimi nevie poradiť, zastaviť ich svojím plotom musela potentná orbánovská národná politika v súlade s vôľou maďarského ľudu,” ironizuje Lakner. Rakúsky politológ maďarského pôvodu Paul Lendvai síce Orbána odsudzuje za účelové šírenie strachu z imigrantov, jeho mocensko-politický úspech však nepodceňuje a označuje ho zaň za človeka roka, nielen v Maďarsku, ale v celej Európe. „Orbán znova preukázal svoj vynikajúci politický inštinkt, keď v rámci utečeneckej krízy masívnou kampaňou už v júni stavil na strach z moslimských utečencov a ich odmietnutie,” napísal tento týždeň pre denník Standard Lendvai, ktorý pripomína, že až 87 percent Maďarov podporuje vládny kurz voči utečencom. „Kalkulácie predsedu vlády sa na národnej i medzinárodnej úrovni absolútne naplnili,” konštatuje renomovaný politológ. O tom, že Orbán, ako „ochranca kresťanskej Európy pred inváziou moslimov” boduje aj v zahraničí, svedčí skutočnosť, že medzinárodný spravodajský portál Politico ho zaradil na čelo rebríčka osobností, ktoré v najväčšej miere formujú súčasnú Európu. Je to zvláštne ocenenie pre štátnika, ktorému hrozila medzinárodná izolácia po tom, čo v záujme odklonenia balkánskej migračnej trasy od Maďarska dal opevniť južné hranice 3,5-metrovým plotom z ostnatého drôtu a nariadil drakonicky sprísniť azylový zákon, vopred odsudzujúci 99 percent žiadateľov o bezpečné útočisko na neúspech. Pravda, Politico Orbána nechváli, charakterizuje ho ako „konzervatívneho rozvracača”, súčasne však uznáva jeho vzrastajúci vplyv: „Orbánova politika sa v Európe stala novou normou. Isté jej črty možno nájsť vo francúzskom krajne pravicovom Národnom fronte, v španielskom ľavicovom Podemose, v novom národne-konzervatívnom vedení Poľska, u ľavicového talianskeho premiéra Mattea Renziho aj v britskej vládnej Konzervatívnej strane. Orbán je v tomto zmysle priekopníkom. Ústredným prvkom jeho politiky je nekompromisná obrana národnej suverenity a nedôvera voči európskym inštitúciám. Uplatňuje populistickú hospodársku politiku so silným zasahovaním štátu do ekonomiky. Ako konzervatívny líder sa odvoláva na kresťanské hodnoty a netají svoje pohŕdanie liberálnymi elitami, médiami a chamtivými bankármi.” Orbán tvrdí, že mäkký prístup viacerých európskych vlád k novému sťahovaniu národov, ich „farizejská politická korektnosť” je výsledkom pohŕdania väčšinovým názorom spoločnosti. „V 90 percentách európskych štátov postoj ľudu a politiku elít delí priepasť,” cituje ho Politico. Faktom je, že v dôsledku chaotického prílevu migrantov hľadajúcich útočisko v Európe pred vojnou a biedou čoraz viac ubúda stúpencov prístupu otvorenosti, reprezentovaného nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, a pribúda nasledovníkov Orbánovej koncepcie pevnosti. Podľa maďarského vzoru už stavajú na hraniciach ploty a sprísňujú migračnú politiku ďalšie a ďalšie krajiny. Orbánovi dávajú za pravdu, často iba polohlasno či mlčky, aj viacerí jeho politickí protivníci a ideologickí odporcovia. Rozdrobená ľavicová a liberálna opozícia si netrúfa otvorene sa postaviť proti medzi ľuďmi populárnej protiimigračnej politike vlády. Jobbik zase kritizuje Fidesz nanajvýš za to, že mu kradne agendu. Uznania sa Orbán neraz dočká aj od liberálnych intelektuálov, ktorí mu inak nevedia prísť na meno. „Nie je dobrý demokrat a neverím, že by bol dobrý človek,” povedal pre denník New York Times György Konrád, uznávaný maďarský spisovateľ, popredný disident z čias komunistického režimu a dôrazný kritik Orbánovho krížového ťaženia proti liberálnej demokracii. V spore nemeckej kancelárky s maďarským premiérom však Konrád nestojí na Merkelovej strane: „Bolí ma to, že to musím priznať, ale v tejto veci má pravdu Orbán.”

Jobbik navrhne zriadiť dobrovoľnícke vojsko

http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/1028832-jobbik-navrhne-zriadit-v-madarsku-dobrovolnicke-vojsko/

Orbán sa vo februári stretne v Moskve s Putinom. Budú hovoriť o Paksi

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-februar-stretnutie-moskva/176644-clanok.html

Rosatom = Rossz atom?

Všetko s Rusmi, všetko bez súťaže a všetko tajne / Ekonomický zdravý rozum chýba / Úniové pravidlá poslednou nádejou? / Ekonomický kolaps Ruska?

30. decembra 2015 - (Zsolt Gál - dennikn.sk)

Názov ruskej štátnej firmy, ktorá má postaviť jadrovú elektráreň v Maďarsku, v maďarčine vo voľnom preklade znamená „zlý atóm”. Nejestvuje lepšia ilustrácia ekonomickej „výhodnosti” celého projektu. V roku 2014 maďarská vláda v medzivládnej zmluve s Ruskom dala zákazku na výstavbu dvoch nových blokov (tzv. Paks II s inštalovaným výkonom 2×1200 MW) a na modernizáciu dvoch existujúcich blokov jadrovej elektrárne v meste Paks ruskej štátnej firme Rosatom. Na financovanie výstavby sa dohodla aj na pôžičke od Ruska v objeme desať miliárd eur (približne desať percent HDP Maďarska) s tridsaťročnou splatnosťou. Podľa plánu by dva nové bloky mali začať s výrobou elektriny v rokoch 2025, respektíve 2026. Na základe racionálnych argumentov a veľkého utajovania faktov je zrejmé, že z ekonomického hľadiska by bol projekt katastrofou, a realita nemôže byť ďalej od tvrdenia maďarskej vlády, že iba Paks II dokáže zabezpečiť lacnú elektrinu pre Maďarsko. V skutočnosti by pre krajinu bolo najvýhodnejšie, keby sa tento megaprojekt neuskutočnil, a šance na to sa zvyšujú. Pomôcť môžu konania Európskej komisie a aj zhoršujúca sa ekonomická situácia Ruska.

Všetko s Rusmi, všetko bez súťaže a všetko tajne

Pri takomto obrovskom projekte - aspoň v demokratických krajinách - sa zvyknú robiť rozsiahle analýzy uskutočniteľnosti a vplyvov, zvažujú sa rôzne alternatívy a scenáre, vládne materiály sú poskytnuté na verejnú diskusiu a podobne. Potom sa vypíše medzinárodný tender na výstavbu a financovanie projektu. V Maďarsku sa nič z toho neudialo. Vláda Viktora Orbána narýchlo uzavrela dohodu s Ruskom a následne ju aj pre istotu na 30 rokov utajila. Žiadna verejná súťaž sa nekonala, vláda zákazku jednoducho pridelila Rosatomu. Keď aj existujú nejaké dokumenty o uskutočniteľnosti alebo o alternatívach, tak nie sú verejne prístupné. Zjavné je len to, že projekt zapadá do Orbánovej stratégie, ktorej cieľom je ďalšie prehlbovanie vzťahov s Moskvou, a pravdepodobne slúži aj ako dlhodobý a spoľahlivý zdroj pre oligarchov a podnikateľov okolo vládnej strany Fidesz. Jednoducho, pri transparentnom tendri s medzinárodnou účasťou by sa nedalo kradnúť vo veľkom a tajne, kým v prípade ruskej štátnej firmy a utajovania detailov to asi problém nebude. Iné vysvetlenie na celý postup ťažko nájsť.

Ekonomický zdravý rozum chýba

Všetky racionálne úvahy hovoria v neprospech elektrárne. Maďarsko nasledujúcich dvadsať rokov viac elektriny potrebovať jednoducho nebude. Všetky medzinárodné skúsenosti hovoria, že výstavba jadrových elektrární sa všade výrazne predĺži a predraží. Čiže odhadované náklady na úrovni 12 miliárd eur asi nebudú finálne. Keďže z toho je desať miliárd úver, treba pripočítať aj úroky, ktoré treba platiť od začiatku výstavby. Platba splátok by sa mala začať najneskôr 15. marca 2026. To je výročie vypuknutia maďarskej revolúcie 1848-49, ktorú Habsburgovci porazili s pomocou ruského cára - čiže výborná symbolika. Čo je však horšie, splátky sa musia začať, aj keď nové bloky ešte nebudú dokončené. Tieto detaily sú známe len vďaka tomu, že samotný úver neutajili. Ďalším rizikom je to, že úver treba splácať v eurách. Maďarsko už draho zaplatilo za devízové úvery domácností (najmä hypotéky), a Orbán často vyhlasoval, že bojuje proti štátnemu dlhu a proti devízovým úverom (tie boli vďaka legislatíve jeho vlády väčšinou konvertované na úvery v domácej mene). A potom sa rozhodne, že zadlží krajinu s desaťmiliardovým devízovým megaúverom... Úver formálne zoberú Maďarské elektrárne (MVM v 99,87-percentnom vlastníctve štátu), a tak oficiálne nezvyšuje štátny dlh. K nákladom ešte treba pripočítať aj nevyhnutné vedľajšie investície: na chladenie nových blokov bude treba zaistiť prísun vody z Dunaja v oveľa väčšom množstve, než koľko jej stačilo doteraz (mestečko Paks aj elektráreň sú pri rieke). Objavili sa preto špekulácie, že dlhodobo nízky prítok vody v rieke kapacitne nemusí vždy stačiť na štyri bloky súčasne, a preto by bolo potrebné postaviť novú priehradu na Dunaji. To by Fidesz zas musel poprieť sám seba, lebo protesty proti vodnému dielu Gabčíkovo-Nagymaros sú neoddeliteľnou súčasťou ranej histórie strany. V zásade všetko nasvedčuje tomu, že dva nové bloky - keď sa s omeškaním a predražene postavia - budú vyrábať veľmi drahú elektrinu, ktorá na trhu uspeje len tak, že vláda prinúti distribútorov povinne ju kupovať. K tomu bude nútená aj preto, aby sa investícia vrátila, a dokázala platiť úroky a splátky úveru. Celý biznis tak v konečnom dôsledku zaplatia cez vyššie ceny elektriny spotrebitelia.

Úniové pravidlá poslednou nádejou?

V súčasnom štádiu môžu výstavbu znemožniť najmä kroky Európskej komisie. Komisia investíciu vyšetrovala zo štyroch dôvodov:

1. Či nešlo o porušenie európskych pravidiel pri verejnom obstarávaní, keď ponuku bez súťaže dostal ruský Rosatom. V tejto veci Európska komisia už začala aj oficiálne konanie voči Maďarsku. Vláda má dva mesiace na odoslanie svojich argumentov do Bruselu, ale musí zastaviť všetky obstarávania a nemôže uzatvárať ďalšie zmluvy v súvislosti s projektom.

2. Či investícia nevedie k nedovolenej štátnej pomoci, ktorá by bola v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.

3. Komisia na podnet maďarského europoslanca Benedeka Jávora skúma aj to, či je v poriadku utajenie celej zmluvy.

4. Problémom pôvodne bola aj zmluva o dodávkach jadrového paliva, na základe ktorej malo Maďarsko odoberať palivo výlučne od ruského dodávateľa TVEL. V tejto otázke však už došlo k dohode: Rusko namiesto pôvodných dvadsiatich rokov (podľa zmluvy) bude dodávateľom paliva len desať rokov od spustenia nových blokov.

Konanie alebo konania Komisie by mohli teoreticky skončiť až na Súdnom dvore EÚ. V prvých dvoch bodoch existuje veľká šanca, že pravidlá Únie boli naozaj porušené, a to môže celý projekt znemožniť alebo minimálne oddialiť.

Ekonomický kolaps Ruska?

Orbánove energetické projekty s Ruskom doteraz akosi nevychádzajú. Z opozície najprv kritizoval socialisticko-liberálnu vládu za projekt plynovodu Južný prúd. Keď sa stal premiérom, stal sa jeho veľkým zástancom. Projekt však padol, tak začal podporovať Turecký prúd. Ten však tiež išiel do stratena, keďže Rusko a Turecko (ináč dve vzorové a úspešné neliberálne krajiny pre Orbána) sa pohádali pre zostrelenie ruskej stíhačky v Sýrii. Keďže Severný prúd podporiť predsa len nemôže, tak ostáva už len megainvestícia Paks II. Lenže tá môže byť ohrozená aj z nečakanej strany: zo samotného Ruska. Moskva sa v dôsledku nízkych cien ropy, zbabranej hospodárskej politiky, západných sankcií a nákladov vojenských dobrodružstiev ocitá v čoraz horšej ekonomickej situácii. Vynára sa tak otázka, či bude mať k dispozícii desať miliárd na úver pre výstavbu Paks II. (Úver by maďarská strana mala čerpať postupne, nevedno, či s tým už začala.) A nedá sa vylúčiť ani úplné zrútenie ruskej ekonomiky (napríklad ako v auguste 1998). Je jasné, že bez ruského úveru by bolo po projekte.

Maďarské tajné služby reagovali na hrozbu možného teroristického útoku

28. decembra 2015 - (tasr)

Maďarské tajné služby nemajú od partnerských organizácií signály, že by sa na Silvestra chystali na území krajiny teroristické akcie. Vo večernej spravodajskej relácii verejnoprávnej Maďarskej televízie to dnes uviedol šéfporadca premiéra Viktora Orbána György Bakondi. Podľa jeho slov nie je nutné zvýšiť tretí stupeň pohotovosti, aktuálne nasadenie policajtov by malo byť dostačujúce na zaistenie bezpečnosti verejných priestranstiev v krajine. Ako už skôr v priebehu dneška uviedol vo vysielaní televízie expert na bezpečnostnú politiku László Földi, informácie o hrozbe možných teroristických útokov na sklonku roka pochádzajú od britskej tajnej služby. Práve na základe nich došlo k zintenzívneniu bezpečnostných opatrení vo viacerých európskych metropolách, osobitne však vo Viedni označovanej za potenciálny terč takejto akcie. Rakúska polícia posilnila počas vianočných sviatkov bezpečnostné opatrenia vo Viedni a upozornila na varovanie pred hrozbou teroristického útoku v období medzi Vianocami a Novým rokom, ktoré pochádza od nemenovaného „spriateleného” spravodajského zdroja. „Konkrétna hrozba, pokiaľ ide o miesto alebo čas, však nie je,” uviedol na Druhý sviatok vianočný hovorca viedenskej polície Christoph Pölzl.

Náklady na vybudovanie mosta cez Ipeľ majú presiahnuť štyri milióny

28. decembra 2015 - (tasr)

Náklady na výstavbu nového mosta, ktorý má premostiť rieku Ipeľ medzi obcou Chľaba na slovenskej a obcou Ipolydamásd na maďarskej strane, majú dosiahnuť sumu viac ako štyri milióny eur. Vyplýva to zo Štúdie uskutočniteľnosti a údajov, ktoré zverejnil Nitriansky samosprávny kraj (NSK). Slovenská strana sa má na nákladoch tohto medzinárodného projektu podieľať sumou vyše 1,6 milióna eur, čo sú zdroje, za ktoré sa vybuduje pripojovacia komunikácia a polovica mostného telesa. „Most je navrhnutý s napojením v obci Chľaba na existujúcu cestu III/1515 a s vybudovaním novej cesty na maďarskej strane. Nosná konštrukcia mosta je navrhnutá ako most so spriahnutou konštrukciou,” vysvetlil riaditeľ NSK Dušan Guťan. Ako však doplnil, presná výška finančných prostriedkov potrebná pre výstavbu celého projektu bude známa až po vypracovaní projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu stavby. „Až potom bude známa absolútna výška spolufinancovania zo strany NSK. Po vypracovaní dokumentácie bude do Zastupiteľstva NSK predložený materiál, ktorý bude obsahovať všetky doteraz nejestvujúce údaje s konkrétnou vypovedacou hodnotou,” vysvetlil Guťan. Dopravné prepojenie slovenského a maďarského pohraničia sa pripravuje už od roku 2009, prvým neoficiálnym termínom začiatku stavebných prác bola jar 2010. Výstavba sa však kvôli rôznym komplikáciám doteraz vôbec nezačala a momentálne nie je jasné ani kde presne by malo byť premostenie Ipľa vybudované. Podľa pôvodných plánov mali dva mosty spájať obce Pastovce a Vámosmikola a Chľabu s Ipolydamásdom. Financovanie stavby má byť zabezpečené zo zdrojov Európskej únie, lídrom projektu je maďarská strana. Tá však v roku 2012 prišla s návrhom, aby sa postavil iba jeden most pri obci Chľaba. Ten mal byť navyše po zapracovaní pripomienok vodohospodárov a ďalších inštitúcií drahší, ako pôvodne navrhované dva mosty. Začať s výstavbou premostenia rieky Ipeľ sa pre zmeny v projekte v predchádzajúcom programovom období nepodarilo. Pre nové programové obdobie rokov 2014-2020 zabezpečuje maďarská strana vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti projektov a ďalšiu dokumentáciu. Presné termíny výstavby mosta cez Ipeľ tak budú známe až po ukončení týchto projekčných a prípravných prác.

V Dunajskej Strede otvorili novú maďarskú obchodnú kanceláriu

http://www.teraz.sk/regiony/v-dunajskej-strede-otvorili-novu/173012-clanok.html

Berényi: Vyše 110 škôl s vyučovacím jazykom maďarským je ohrozených

http://www.teraz.sk/slovensko/berenyi-skoly-madarsky-jazyk-zrusenie/172550-clanok.html

Maďarský minister obvinil Viedeň zo lží

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/377801-madarsky-minister-obvinil-vieden-zo-lzi/

Mýlite si pojmy a dojmy. Solidarita, nie stupidita - odkazuje Budapešť do Viedne

http://www.aktuality.sk/clanok/310644/mylite-si-pojmy-a-dojmy-solidarita-nie-stupidita-odkazuje-budapest-do-viedne/

Folklórny súbor PONITRAN vo Vacove

Slovenská samospráva mesta Vacov (Vác) usporiadala 19. decembra 2015 v Osvetovom stredisku I. Madácha SLOVENSKÉ VIANOCE s Folklórnym súborom PONITRAN.

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.864766923622285.1073741977.147596498672668&;type=3&uploaded=42

Vztýčený prst nad Slovenskom a Maďarskom

Nemecká diplomacia sa vyhráža sankciami za odmietanie utečeneckých kvót

http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/nemecka-diplomacia-vyhraza-slovensku-sankciami-za-odmietanie-uteceneckych-kvot.html

Vatikán nás podržal v spore s Maďarmi

Spor medzi Trnavskou arcidiecézou a maďarskými benediktínmi sa aspoň nateraz skončil. Svätá stolica potvrdila, že pravda je na strane Slovákov. - Komentár Mariána Sekeráka:

http://www.aktuality.sk/clanok/310552/komentar-mariana-sekeraka-vatikan-nas-podrzal-v-spore-s-madarmi/

Židovská Budapešť prežíva renesanciu. Nezastavil ju Fidesz ani silnejúci antisemitizmus

https://dennikn.sk/323752/zidovska-budapest-preziva-renesanciu-nezastavil-ju-fidesz-silnejuci-antisemitizmus

Úlohou ženy je niekomu patriť, porodiť mu deti, a nie zarábať toľko ako muž

Maďarská vláda pomstila sexistu

20. decembra 2015 - (Ivan Drábek - Pravda)

Maďarský premiér Viktor Orbán sa k ženám zvyčajne správa galantne. K otázke rodovej rovnosti však jeho vláda pristupuje z pozície konzervatívnych stereotypov. - Jeden z najpopulárnejších spevákov Maďarska si myslí, že úlohou ženy je niekomu patriť, porodiť mu deti, a nie zarábať toľko ako muž. Jednému z najštedrejších mecenášov kultúry sa tento názor zdá byť neakceptovateľný, a preto hudobníkovi vypovedal sponzorskú zmluvu. Maďarskej vláde sa zase zdá byť neprijateľné, aby bol umelec za svoje presvedčenie trestaný a sponzorskej firme to dala pocítiť zrušením zmlúv. Konflikt Ákosa (krstné i umelecké meno 47-ročného Kovácsa), spoločnosti Magyar Telekom a národno-konzervatívnej vlády premiéra Viktora Orbána v piatok ovládol titulné stránky maďarskej tlače. Prepukol totiž v čase, keď ešte neutíchol škandál okolo spochybnenia zásad rodovej rovnosti, ktoré zaznelo na nedeľňajšom zjazde vládneho Fideszu. Na ňom predseda parlamentu László Kövér vyhlásil: „Nechceme genderšialenstvo a ani to, aby sa Maďarsko stalo takou bezperspektívnou spoločnosťou, kde ženy nenávidiace mužov a zženštilí muži vidia v deťoch a rodinách iba prekážku sebarealizácie. Boli by sme radi, keby naše dcéry za najvyššiu kvalitu sebarealizácie považovali to, že nám porodia vnukov.“ Ženy, ktoré sa týmito slovami cítia byť dotknuté, odvtedy na protest bombardujú poštový priečinok predsedu parlamentu svojimi negatívnymi tehotenskými testami… Do vášnivej diskusie nečakane prispel Fideszu blízky a vládou často vyznamenávaný Ákos. „Nie je úlohou žien, aby zarábali rovnako ako muži. Ich úlohou je naplniť ženský princíp, niekomu patriť, niekomu porodiť dieťa, byť matkou,“ povedal v rozhovore pre provládne Echo TV. „Nie je náhoda, že ženy majú širšie boky a muži širšie ramená,“ argumentoval. Reakcia hlavného sponzora Ákosových koncertov bola rýchla a rázna. „Naša spoločnosť nepovažuje za zlučiteľný duch vyjadrení umelca pre jednu televíznu stanicu s presvedčením a hodnotami našej skupiny. Skupina Magyar Telekom záväzne zabezpečuje, aby ženy a muži mali rovnaké pracovné podmienky a kariérne príležitosti, a aby sa za každých okolností udržala rovnosť mužov a žien,“ vysvetlila maďarská dcérska spoločnosť Deutsche Telekomu, prečo odstupuje od dohôd so spevákom. Rovnoprávnosť žien a mužov zaručuje maďarská ústava. V praxi je však situácia zložitejšia. Ženy v Maďarsku zarábajú v priemere o takmer pätinu menej ako muži. V parlamente patrí poslankyniam menej ako desať percent kresiel (priemer v EÚ je 23 percent). A v Orbánovom kabinete sa nenašlo miesto pre ani jednu ministerku. Maďarská ústava, prirodzene, zaručuje aj slobodu prejavu. A práve proti jej „duchu i litere“ sa podľa hovorcu Orbánovej vlády Zoltána Kovácsa prehrešila telekomunikačná spoločnosť. „Je možné, že v Nemecku sa to dá, ale my považujeme za neprijateľné, aby dnes v Maďarsku bolo možné takouto formou kohokoľvek diskriminovať za jeho názory a presvedčenie,” vyhlásil hovorca, keď oznamoval, že vláda, ministerstvá a ich podriadené inštitúcie vypovedali zmluvy s Magyar Telekomom na používanie mobilného internetu. Hoci trest je iba symbolický (podľa odhadov vlády Magyar Telekom príde o sotva promile svojich doterajších príjmov), Orbán dúfa, že pre telekomunikačného operátora bude poučný. „Ide o to, či jedna veľká medzinárodná firma môže potrestať jedného maďarského občana za to, že vysloví svoj názor,“ povedal včera. „V Maďarsku je možné vypovedať uzavreté dohody, zákony to presne upravujú. Ale podľa mňa je v rozpore s ústavou, keď niekto vypovie dohodu s odôvodnením, že sa mu nepáči názor človeka, s ktorým tú dohodu uzavrel. To je útlak, zneužitie, a podľa mňa to nemožno akceptovať,” citoval premiéra portál Index.hu. Podľa ľavicovej a liberálnej opozície však v tomto prípade nejde o slobodu prejavu, ale o sexizmus, na obranu ktorého sa Orbánov kabinet postavil, keď zasiahnol do obchodného sporu súkromnej osoby a neštátnej firmy. Podľa experta na PR Ádáma Rényiho bol pritom postup Magyar Telekomu absolútne legitímny. „Sponzorstvo je u normálnej, zdravo fungujúcej spoločnosti výberom hodnôt,“ cituje Rényiho portál Kreatív.hu. „Ty dáš tvár k mojej značke, a ja ti zaplatím, aby si mal na osvetlenie, zvukového technika i benzín do autobusu na turné. Ak tvoja tvár už pre mňa nie je hodnotou, tak si natankuj svoj autobus sám!“ usudzuje expert.

Krok maďarskej vlády spôsobí Magyar Telekomu miliardové škody

http://www.teraz.sk/ekonomika/krok-madarskej-vlady-skody-telekom/172249-clanok.html

Úrad maďarskej vlády obhajuje zrušenie zmlúv ministerstiev s Magyar Telekomom

http://www.24hod.sk/madarska-vlada-obhajuje-zrusenie-zmluv-s-magyar-telekomom-cl406636.html

Sladká krásavica s tvrdým vnútrom

Tvrdé fondánové salónky nie sú slovenský vynález. Vymysleli ich Maďari podľa vzoru francúzskych praliniek - Príbeh salónky:

http://www.aktuality.sk/clanok/310148/sladka-krasavica-s-tvrdym-vnutrom-pribeh-salonky/

Honnan ered a szaloncukor?

http://eletunk.com/honnan-ered-a-szaloncukor/

Vianočné a novoročné pohľadnice spred storočia

V jednoduchosti je krása

http://www.aktuality.sk/clanok/310225/foto-vianocne-pohladnice-z-roku-1909-a-1925/#

Vianočný trh na Vörösmartyho námestí v Budapešti

patrí k najväčším vianočným trhom v Európe, koná sa pred kaviarňou Gerbeaud v centre metropoly. Každý rok prichádza na tento, napriek svojej veľkosti idylický, vianočný trh asi 600.000 návštevníkov. Lebo na rozdiel od mnohých iných vianočných trhov je ponuka tovarov a umeleckých výrobkov jedinečná. Každý rok sleduje porota, aby sa v ponuke neobjavoval žiaden masový tovar. Nájdete tu ručne vyrábané vianočné darčeky a vianočné ozdoby, ktoré z väčšej časti pozostávajú z prírodných materiálov. Celkovo je na Budapeštianskom vianočnom trhu viac než 100 predajných stánkov. Pri návšteve trhu nesmiete obísť maďarské opekané špeciality, nezabudnite na šálku vianočného punču či vareného vína. Námestím tradične rozvoniava trdelník, pečené gaštany, pečienka, guláš či halászlé. Navyše návštevníci si môžu vybrať z ponuky výrobcov v obnovených drevených domčekoch. Tie lákajú svojim vianočným tovarom, remeselníckymi výrobkami a gastronomickými pochúťkami. Pritom nesmie chýbať ani bohatý rámcový a kultúrny program. Pre deti sú tu dielne, v ktorých si môžu vlastnoručne vyrobiť šperky a darčeky. Okrem toho zabavia návštevníkov tanečné súbory a bábkové divadlo. - Foto: Imrich Fuhl

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/151-aktuality3-aktuality3/1327-vianon-trh-na-vorosmartyho-namesti

V Budapešti lákajú návštevníkov tri adventné trhy

Vianočná Budapešť / Tri adventné trhy pripravili v tomto roku pre obyvateľov a návštevníkov maďarskej metropoly. Na snímkach Ladislava Vallacha: vyzdobená Andrássyho trieda, vianočné trhy na Vörösmartyho námestí a pred Bazilikou sv. Štefana...

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-budapesti-lakaju-navstevnikov-tri-trhy/172438-clanok.html

EP žiada monitorovanie Maďarska pre ohrozovanie zásad právneho štátu

http://www.teraz.sk/zahranicie/ep-ziada-monitorovanie-madarska-pre-oh/171848-clanok.html

Fidesz považuje uznesenie EP za pomstu za odmietavú migračnú politiku

http://www.teraz.sk/zahranicie/fidesz-povazuje-uznesenie-ep-za-pomstu/171856-clanok.html

Nový most cez Hornád opäť spojil Kechnec a Abaújvár

http://www.teraz.sk/ekonomika/most-hornad-kechnec-abaujvar/171789-clanok.html

Čo ste o Štúrovi doteraz nevedeli, pretože sa na to nikto ani nepýtal?

13. januára 2016 - (Peter Morvay - dennikn.sk)

Knihu Ľudovít Štúr napísal mladý maďarský historik József Demmel a podľa historyweb.sk ide o najlepšie dielo, ktoré počas vlaňajšieho Štúrovho roku k tejto téme vyšlo. - „Tým, aké kladie otázky. Ako je možné, že nám doteraz nenapadlo spýtať sa, z čoho Štúr žil,“ odpovedá známy slovenský historik Roman Holec v rozhovore pre postoj.sk na otázku, čím ho zaujala kniha s názvom Ľudovít Štúr. Zrod moderného slovenského národa v 19. storočí (Kalligram 2015).

- V jednom rozhovore ste maďarskému čitateľovi vysvetľovali Štúrov význam pre slovenské dejiny prirovnaním, že je to, ako keby sa spojilo viac významných postáv maďarských dejín od politika Kossutha po básnika Petőfiho.

- Obvykle sa hľadajú paralely medzi Kossuthom a Štúrom, podľa mňa je však medzi nimi viac rozdielov ako podobností. Ak už chceme nájsť osobu podobnú svojou povahou, životnou dráhou i dodnes často mýtizovanou záhadnou smrťou, je to skôr Petőfi. Obaja si sami pre seba vytvorili úlohu, ktorá dovtedy v danom prostredí neexistovala, Štúr sa stal národným vodcom, Petőfi národným básnikom. Boli to ľudia veľkých ideí, ani jeden z nich však nebol úspešným praktickým politikom. Petőfi v roku 1848 prehral voľby do uhorského snemu, Štúr sa v roku 1847 síce stal poslancom, ale bez hlasovacieho práva. Mal jeden hlas dohromady s ďalšími 72 poslancami slobodných kráľovských miest.

- Vaša kniha o Štúrovi nie je klasický životopis, Štúr je v nej skôr príkladom, na ktorom sa predstavujú dejiny slovenskej spoločnosti 19. storočia. Dokonca vysvetľujete, prečo už nie je zvykom klasické životopisy písať.

- Nechcel som napísať životopis už len preto, lebo k nemu veľa vecí chýbalo. Mnohé aspekty Štúrovho života neboli dostatočne spracované, alebo boli spracované príliš v duchu rôznych prekoncepcií. Preto vznikli takéto zlomky, v ktorých sa snažím zodpovedať niektoré zatiaľ opomenuté otázky. Keby som však knihu písal teraz, asi by vyzerala inak. Za posledných pár rokov nastal v slovenskej historiografii výrazný posun. I v rámci Štúrovho roka sa konalo mnoho konferencií, na ktorých najmä mladší historici a stredná generácia predstavili veľa nových poznatkov a pohľadov.

- Čo všetko zo Štúrovho života nebolo spracované?

- Napríklad otázka, z čoho vlastne žil. K nej bolo treba analyzovať základné prvky kanonického Štúrovho obrazu, napríklad rôzne úlohy, ktoré plnil. Hovoríme často, že bol politik, spisovateľ, novinár, básnik atď., nikto však neriešil, či sa človek mohol týmito vecami v tom čase v Uhorsku uživiť. Nemohol. Bolo treba pozbierať zdroje, z ktorých sa dalo niečo pochopiť o Štúrovej finančnej situácii, a z toho ihneď vyvstal nový príbeh.

- Z čoho teda Štúr žil?

- V tých časoch bolo obvyklé, že mladí ľudia sa po absolvovaní škôl stali na rok-dva domácimi učiteľmi u bohatých rodín. V prípade Štúra toto obdobie trvalo výrazne dlhšie - ako domáci učiteľ v podstate pôsobil desaťročia. Práve táto práca mu zaistila nezávislosť, vďaka ktorej sa mohol venovať iným činnostiam.

- V knihe riešite aj to, ako Štúr zomrel.

- Aj keď sa čas od času objavujú „alternatívne“ výklady, nikto seriózny nespochybňuje, že zomrel v dôsledku nehody pri poľovačke.

https://dennikn.sk/337791/co-ste-sturovi-doteraz-nevedeli-pretoze-sa-nikto-nepytal/

József Demmel (1982) - maďarský historik zaoberajúci sa slovenskými dejinami 19. storočia a dejinám Slovákov na území dnešného Maďarska. Vyštudoval dejiny a slovakistiku na budapeštianskej Univerzite L. Eötvösa, dnes pôsobí vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku, ktorý sídli v Békešskej Čabe. V slovenčine mu okrem Štúrovho životopisu vyšiel rad štúdií a redigoval zväzok Horný vidiek - Felvidék. Polemika Bélu Grünwalda a Michala Mudroňa o slovenskej identite (Kalligram 2014).

Nový, bezpátosový pohľad na významnú osobnosť slovenských dejín

http://www.martinus.sk/?uItem=220073

Je škandál, že nemáme riadnu knihu o Štúrovi

https://www.postoj.sk/6658/je-skandal-ze-nemame-knihu-o-sturovi

Vzlietli orli vysoko... - Štúr opäť v Pešti

Vrátil sa po 170 rokoch / 200. výročie narodenia / Vzlietli orli vysoko... - Verše a reči Ľ. Štúra a jeho generačných druhov a známe národné piesne v aule Slovenskej školy v Budapešti / Recitátor Juraj Sarvaš, dirigent Daniel Simandl a Mužské spevácke okteto Danubius Octet Singers

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/156-kultura2-kultura2/1330-vzlietli-orli-vysoko-tur-opa-v-peti

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.869612906471020.1073741978.147596498672668&;type=3

V Heqyeshalome už nie sú utečenci, v obci pribúda Slovákov

http://www.teraz.sk/regiony/v-madarskom-heqyeshalome-uz-nie-su-ut/171659-clanok.html

V Maďarsku bolo slabé zemetrasenie

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-pri-severomadaskej-babolne/171631-clanok.html

Z Pešti znejú aj horšie vecí ako Benešove dekréty

16. decembra 2015 - (Peter Morvay - Denník N)

Prostoreký predseda maďarského parlamentu László Kövér nehovorí nič, čo by si v skutočnosti nemyslel a nehovoril aj jeho priateľ Viktor Orbán. Predseda parlamentu László Kövér patrí k najfarbistejším postavám maďarskej politiky. Už na vysokej bol najbližším priateľom premiéra Orbána, ich vzťah mierne ochladol až v posledných rokoch. Možno aj preto, lebo mu občas počas predvolebnej kampane šéf nakázal, aby na verejnosti radšej nevystupoval. Fidesz sa počas kampaní snaží voličom ukazovať ľudskú tvár a to sa s Kövérom nedá. Najmä potom, ako v roku 2002 pomohol Fideszu prehrať voľby výrokom, že komu sa Orbánova vláda nepáči, môže sa ísť obesiť. Kövér je teda známy tým, že si neberie servítky, pôsobí ako neriadená strela alebo hovorca radikálnejšieho krídla strany prezývajú ho aj temná strana Viktora Orbána. Skôr však platí, že prostoreký politik hovorí jednoducho to, čo si vo Fidesze myslia aj ostatní, väčšinou s tým však nejdú na verejnosť.

NIČ NOVÉ

Aj preto je trochu pokrytecké, že taký záujem v Česku a na Slovensku vyvolal práve Kövérov výrok pre český denník Právo, podľa ktorého sa tieto strany nemali stať členmi Európskej únie, lebo súčasťou ich právneho poriadku boli aj zákony vychádzajúce z princípu kolektívnej viny. Čiže Benešove dekréty. V Prahe a o deň neskôr aj v Bratislave si preň predvolali maďarského veľvyslanca. Slovenské ministerstvo podľa svojho vyhlásenia nechápe, prečo Kövér narúša pozitívnu atmosféru, ktorá práve teraz „vďaka snahe oboch vlád” v slovensko-maďarských vzťahoch panuje”. Po prvé, nie je to nič nové, to isté povedal už aj Orbán ešte predtým, než sme sa členmi Únie stali - jeho výrok vtedy na roky zamrazil spoluprácu krajín V4. Po druhé, aj keď je hlúposť spájať Benešove dekréty s naším členstvom v Únii, tieto dekréty vychádzajú z princípu kolektívnej viny a sú z dnešného pohľadu naozaj neprijateľné - ich podráždená obhajoba z Bratislavy a Prahy je veľmi trápna. Iná vec je, prečo súlad s úniovými hodnotami a právom trápia práve Kövéra. Ten už verejne priznal, že by Maďarsko pod Orbánovým vedením z Európskej únie dávno vystúpilo, ak by malo čím nahradiť peniaze, ktoré z Bruselu dostáva a bez ktorých by Orbánovský ekonomický model rýchlo skolaboval.

NEJDE LEN O SLOVÁ

Po tretie, Kövér máva pravidelne oveľa divokejšie reči, ktoré nikoho v zahraničí netrápia. V lete tvrdil, že pokrivený charakter maďarskej a európskej lavice vychádza z jej genetických chýb. Domácu opozíciu nazýva v zahraničí vyškolenými agentmi, ktorí nenávidia vlastný druh - čiže Maďarov. Brániť sa pred nimi vraj dá len tak, že sa Fidesz v moci zabetónuje na niekoľko ďalších volebných cyklov. Pravidelne reční o medzinárodných sprisahaniach ktorých cieľom je odstránenie Orbánovej vlády, zničenie maďarského národa i kresťanskej civilizácie. Utečenecká kríza podľa neho nebola zapríčinená nejakými konfliktmi, ale ide o „inváziu organizovanú so skrytým zámerom” Ženám, vrátane kolegyniam poslankyniam, opakovane radí, aby sa radšej venovali kuchyni, rodine a deťom. „Boli by sme radi, ak by naše dcéry považovali za najvyššiu kvalitu sebarealizácie, že nám porodia vnukov, vysvetľoval aj túto nedeľu na zjazde Fideszu. Nejde však len o slová, Kövér má ako predseda parlamentu aj reálnu moc a tú neustále zneužíva - ukrajuje z práv parlamentnej opozície, nezmyselne pokutuje opozičných poslancov alebo zakazuje do parlamentu vstup médiám, ktoré sú k vláde kritické. A po štvrté a najpodstatnejšie, ak v minulosti platilo, že Kövér bol v rámci Fideszu radikálom a hovorí nahlas to, čo si ostatní len myslia, už dávno to neplatí. Orbán sám bežne používa extrémistickú, nacionálnu a antidemokratickú rétoriku, ktorá si so žiadnymi Kövérovými výrokmi v ničom nezadá. Aj Orbán na víkendovom zjazde strany utečeneckú krízu nazval útokom na Európu a riadenou inváziou, plánovaným presídľovaním, za ktorým stoja „členovia bruselskej elity”. Plus jeden „nechválne známy syn našej vlasti”, čím Orbán narážal na finančníka Györgya Sorosa. O ňom premiér už v minulosti viackrát tvrdil, že stojí za celou utečeneckou krízou. Orbán tiež vychvaľoval hodnoty, ako sú „vojenské cnosti, kresťanstvo a národná hrdosť”, v ktoré musí Európa veriť, ak chce byť dôveryhodná. Len z týchto hodnôt podľa Orbána môžu vyrásť iné „sekundárne” hodnoty, ako sú tolerancia a solidarita. Predpovedal návrat k „Európe silných mužov”, lebo len to je podlá neho skutočná demokracia. Vo svojej reči, mimochodom Orbán priateľa Kövéra vyzdvihol ako nasledovaniahodný príklad, ktorý „vo svojej osobe vyjadruje jednotu maďarského národa”. O pomeroch vo vládnej strane zas najlepšie svedčí to, že nikto zo znovu „zvolených” straníckych funkcionárov nemal protikandidáta. Orbán bol uprostred pravých orgií kultu osobnosti znovuzvolený 1174 hlasmi za a len tromi proti.

Maďarský krikľúň opäť múti vzťahy v strednej Európe, vytiahol Benešove dekréty

http://www.aktuality.sk/clanok/310321/madarsky-kriklun-opat-muti-vztahy-v-strednej-europe-vytiahol-benesove-dekrety/

Dohra za výroky o Benešových dekrétoch: Maďarsko na koberci

http://www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/dohra-za-vyroky-benesovych-dekretoch-madarsko-koberci.html

Predseda maďarského parlamentu rozzúril ženy

Jeho slová spustili lavínu, akú si nepamätá - „Kövér vníma sebarealizáciu maďarských žien tak, že tieto na stranícky rozkaz začnú rodiť deti - samozrejme popri varení a upratovaní.“

http://aktualne.atlas.sk/zahranicie/europa/madarsky-sef-parlamentu-rozzuril-zeny-jeho-slova-spustili-lavinu-aku-si-nepamata.html

Maďari znížili DPH na výstavbu bytov, teraz majú nedostatok stavbárov

http://www.teraz.sk/ekonomika/madari-znizili-dph-na-vystavbu-bytov/175603-clanok.html

Maďarský parlament schválil zníženie DPH na výstavbu bytov z 27 % na 5 %

http://www.aktuality.sk/clanok/310261/madarsky-parlament-schvalil-znizenie-dph-na-vystavbu-bytov-z-27-na-5/

Orbán chce moc nadlho

15. decembra 2015 - (Ivan Drábek - Pravda)

Premiérom chce byť ešte prinajmenšom do roku 2022 a jeho Fidesz má zostať rozhodujúcou politickou silou Maďarska ďalších tridsať rokov. Viktor Orbán na kongrese svojej národno-konzervatívnej strany, ktorá ho v nedeľu manifestačne potvrdila na poste predsedu, priam sršal sebavedomím. - Fidesz, ktorý spoluzakladal ešte na sklonku komunistického režimu ako opozičnú mládežnícku organizáciu, Orbán nazval „najstaršou, najväčšou a najúspešnejšou” stranou strednej Európy. „Sme tu 30 rokov. A dobrá správa pre priateľov, zlá správa pre protivníkov: Budeme tu aj nasledujúcich 30 rokov,” vyhlásil. Orbán, ktorý zo svojich 52 rokov už dokopy bezmála desaťročie presedel v premiérskom kresle, sa ho nechystá vzdať ani v roku 2018, keď mu vyprší terajší mandát. „O dva roky, keď bude dôvera, som pripravený na to, aby som vás viedol vo volebnej kampani, a som pripravený aj na to, ak zvíťazíme, aby som pokračoval v práci na čele vlády,” povedal a od delegátov zjazdu si vyslúžil mohutný aplauz so skandovaním „Viktor, Viktor”. S odôvodnením, že v ťažkých časoch sa líder nemôže stiahnuť do ústrania, Orbán uzavrel takmer rok trvajúce špekulácie o následníctve. Tie ambiciózneho šéfa úradu vlády Jánosa Lázára, ktorý už vystupoval ako korunný princ, stáli podpredsednícke kreslo v strane i okresanie právomocí v Orbánovom kabinete. Jeden z nových podpredsedov Fideszu Gergely Gulyás sa o perspektíve zotrvania strany pri moci vyslovil ešte odvážnejšie ako Orbán, keď za vzor hodný nasledovania označil bavorskú CSU. „Na dosiahnutie jej rekordu sa nesmieme dopustiť chyby do volieb v roku 2078. Pomôžte, aby sme zostali neporaziteľní,” citoval výzvu mladého podpredsedu parlamentu k delegátom denník Népszabadság. Podľa čerstvého prieskumu má Fidesz medzi rozhodnutými voličmi vyše päťdesiatpercentnú podporu, najvyššiu, akú v druhom roku volebného cyklu dosiahla ktorákoľvek vládna strana od zmeny režimu. Krajne pravicový Jobbik za Orbánovou stranou zaostáva o dvadsať a tretí socialisti až o tridsať percentuálnych bodov. Oproti stavu spred roka, keď popularita Fideszu prudko klesala a ulice zapĺňali desaťtisíce demonštrantov protestujúcich proti vládnym korupčným aféram a arogancii moci, je to zarážajúca zmena. Tajomstvo je však prosté, tvrdí politológ Zoltán Kiszelly. „Vláda s dobrým zmyslom pre rytmus našla súvislosť medzi terorizmom a prisťahovalectvom a jej opatrenia, ktoré s tým súvisia, sa tešia podpore väčšiny obyvateľstva,” povedal pre Rádio Kossuth. Osvedčená utečenecká téma, zdôraznená heslom „Uchránime krajinu”, ktoré sa spolu s logom Fideszu vynímalo na rečníckom pulte, dominovala Orbánovmu prejavu i celému kongresu. „Vieme, že osud Európy určujú rozhodnutia európskych veľmocí, a to aj teraz, keď sa objavujú pod pláštikom únie. Musíme však otvorene povedať, že násilná kolonizácia sa ľuďom v Maďarsku nepáči,” povedal. Sťahovanie národov označil za hrozbu pre európsku kultúru i spôsob života a z jeho presadzovania obvinil „veľkú koalíciu” ľudskoprávnych aktivistov, pašerákov ľudí a európskych byrokratov. Ešte ostrejšie ako Orbán sa na kongrese vyjadril predseda parlamentu László Kövér. „Nechceme multikulturalizmus, ten pokus, ktorý mení Európu na územie vykorenených barbarských hord,” zdôraznil a pokračoval: „Nechceme genderšialenstvo ani to, aby sa Maďarsko stalo takou bezperspektívnou spoločnosťou, kde ženy nenávidiace mužov a zženštilí muži vidia v deťoch a rodinách iba prekážku sebarealizácie. Boli by sme radi, keby naše dcéry za najvyššiu kvalitu sebarealizácie považovali to, že nám porodia vnukov… Chceme vzduch, slobodný vzduch, chceme samostatné maďarské Maďarsko, zachovanie našej kresťanskej kultúry, tradícií, Európu národov.”

Diána Marosz (dianamarosz.blog.sme.sk)

Som Maďarka z Maďarska, ktorá sa zaľúbila do slovenčiny a neskôr aj do Slováka. Presťahovala som sa z veľkej Budapešti na malú slovenskú dedinku pri Žiline. Spolu s manželom vychovávame tri úžasné detičky, v ktorých vzbudzujeme lásku k maďarskej a slovenskej kultúre. Rada objavujem veci, ktoré spájajú naše národy. Milujem stredovekú hudbu, prírodu, literatúru, ľudové umenie a krásu vo všetkom. Pracujem ako zbormajsterka (zborarcus.sk), učiteľka hudby a prekladateľka.

Úskalia slovenčiny pre Maďarov

„Pomóóóc! Poslednýkrát kúpem!“

http://dianamarosz.blog.sme.sk/c/397220/pomoooc-poslednykrat-kupem-uskalia-slovenciny-pre-madarov.html

Valasi, hviezdy a sirény

http://dianamarosz.blog.sme.sk/c/396177/valasi-hviezdy-a-sireny.html

Ty sa učíš po slovensky?! Si normálna?

http://dianamarosz.blog.sme.sk/c/395640/ty-sa-ucis-po-slovensky-si-normalna.html

Načo si sem prišla maďarizovať?

http://dianamarosz.blog.sme.sk/c/395781/naco-si-sem-prisla-madarizovat.html

Nemám problém sa ospravedlniť Slovákom

http://dianamarosz.blog.sme.sk/c/396030/nemam-problem-sa-ospravedlnit-slovakom.html

Bendegúz a Chimamanda

Akoby fantázia rodičov nemala medze...

http://dianamarosz.blog.sme.sk/c/398634/bendeguz-a-chimamanda.html

Cena Ondreja Štefanka 2016

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1711/cena-ondreja-stefanka-2016

Jazykové práva v Srbsku

http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/8863-jazykove-prava-v-srbsku

ÚSŽZ podporí komunikáciu krajanov posilňujúcu národné povedomie a jednotu medzi spolkami a združeniami v zahraničí

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3978/jan-varso-uszz-podpori-komunikaciu-krajanov-posilnujucu-narodne-povedomie-a-jednotu-medzi-spolkami-a-zdruzeniami-v-zahranici

Krajania, prezentujte svoje médiá! Pochváľte sa časopisom, portálom, facebookom...

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1723/krajania-prezentujte-svoje-media-pochvalte-sa-casopisom-portalom-facebookom

Zborník Letnej školy žurnalistiky 2015 s puncom pripomienky Ľ. Štúra pokrstený na Bratislavskom hrade

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3988/zbornik-letnej-skoly-zurnalistiky-2015-s-puncom-pripomienky-l-stura-pokrsteny-na-bratislavskom-hrade

Divadelné múzy na Dolnej zemi - Pred konferenciou v Nadlaku

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1709/divadelne-muzy-na-dolnej-zemi-pred-konferenciou-v-nadlaku

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko...

http://www.hu/aktuality-podujatia/23586-precoms16

17. Fašiangový ples pilíšskych Slovákov

Obecná a slovenská samospráva v Santove (Pilisszántó) spolu so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov usporiadali 16. januára 2016 v športovej hale v Pilíšskej Čabe v poradí už 17. Fašiangový ples pilíšskych Slovákov. V úvodnom programe vystúpili kultúrne telesá zo Santova: páví krúžok, spevácky zbor Studienka a tanečná skupina Stužka (Pántlika). Do tanca hrala kapela Santovská nálada a dychovka z Pilisszentivánu. - Foto a video: Imrich Fuhl

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.879010078864636.1073741981.147596498672668&;type=3

Bál pilíšskych Slovákov 2016 - Video:

Pilíšska hymna:

https://www.facebook.com/oslovma/videos/878947825537528/

Tanečná skupina Stužka / Pántlika zo Santova:

https://www.facebook.com/oslovma/videos/878969222202055/

Kapela Santovská nálada - „Nechytaj ma za kolená...“:

https://www.facebook.com/oslovma/videos/878983568867287/

„Pilíšska kasáreň“ - Kapela Santovská nálada:

https://www.facebook.com/oslovma/videos/879193645512946/

Dychovka z Pilisszentivánu:

https://www.facebook.com/oslovma/videos/879285852170392/

Foto-Archív - 2015: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.712242708874708.1073741934.147596498672668&;type=3

2014 - http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1133-na-15-faiangovom-plese-piliskych-slovakov

2013 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.368733986558917.80735.147596498672668&;type=3

2012 - http://sk.fotoalbum.eu/fuhl/a675787

Kvasienke a haluške - V Slovenskom Komlóši nejedia iba klobásy

http://tv.sme.sk/v/32983/v-slovenskom-komlosi-nejedia-iba-klobasy-pripravte-si-doma-kvasienke.html

Ľudové noviny / Týždenník Slovákov v Maďarsku

http://www.hu/images/pdf/2016/01-2016.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/940769056001158

Obsah (č.1/2016): Oplatí sa nás predplatiť! / Súbeh CSSM na miesto riaditeľa budapeštianskej školy / Slovo má: Alžbeta Szabová / Úvodník predsedníčky CSSM: Naše istoty / Ildika Klauszová Fúziková vyznamenaná / Tridsať rokov budovy santovskej školy / Vedomostný kvíz o Slovákoch v Maďarsku / Bábiky a halušky z Veňarcu vo Františkove / Adventné stretnutie Identity v Rétšágu / Adventné stretnutie v Malej Tarči / Rok 2015 v živote III. obvodu / Slovenský jazykový deň v Šáre / Vedomostná súťaž v sarvašskej škole / Vianoce na Slovensku, v Modre-Harmónii / Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva / Šťastie si za peniaze nekúpite?! / Ivana Dobrakovová: ...ale tie dlhé múry... / Na voľné chvíle: vtipy, krížovka pre deti / Gastro-kultúrny festival v Malom Kereši / Bratislavská tržnica v novom šate

http://www.hu/images/pdf/2015/53-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/937212559690141

Obsah (č.53/2015): Náš kalendár na rok 2016 / Slovo má Ján Fuzik / Vianoce budapeštianskych Slovákov / Verejné zasadnutie komlóšskej slovenskej samosprávy / Vianočná „pobočka” v Pilíšskej Čabe / Súťažná prehliadka v znamení Ľ. Štúra / Folklórny súbor Vatra medzi jačianskymi Slovákmi / Adventné stretnutie dôchodcov v XII. obvode / Deň orosláňskych Slovákov s priateľmi zo Slovenska / Recitačná a komunikačná súťaž Peštianskej župy / Župná vedomostná a recitačná súťaž v Tardoši / Adventné stretnutie detí v Mlynkoch / Slovanské Vianoce na univerzite ELTE / Vojaci v komlóšskej slovenskej škole / Týždeň zdravia sarvašských žiakov / Sviatky Panny Márie a Zjavenia Pána / Pf 2016! - Zvyky a tradície na Nový rok / Zuzka Zguriška: Bosorka / Na voľné chvíle: veľká krížovka / Slávnostný večer Slovákov z Békešskej župy / Uznanie bánhedešským Slovákom

http://www.hu/images/pdf/2015/51-2015.pdf

https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/930123460399051

Obsah (č.51/2015): Namiesto editoriálu - Predvianočný zhon / 1 otázka - 1 odpoveď: František Zelman / Z konferencie „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?” / Divadelná prehliadka Spolu na javisku / Divadlo pre najmenších v Sarvaši / Pod spoločným nebom II. v Ceglédberceli / Komlóšania spomínali na Pavla Lauka / Spoločenské posedenie členov spolku Vernosť / Metodický deň PMC SM v Dunaeďháze / Odborný jazykový kurz pre učiteľky materských škôl / Mozaika z békeščabianskej slovenskej školy / Národnostný deň v škole Novej Huty / Decembrová sv. omša v Kostole sv. Jozefa / Vianočné nákupy bez stresu / Radoslav Passia: Druhý sen o Edele / Martin Hlavatý: (NE)VINNÝ / Na voľné chvíle: vtipy, tajnička / Poslanci SSB v Mojmírovciach / Mikuláš medzi našimi Slovákmi

Bývalí šéfredaktori v redakcii Ľudových novín

https://www.facebook.com/oslovma/posts/881025151996462

Pred plesom budapeštianskych Slovákov

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23590-ples-budape-tianskych-slovakov-pozor-zmena

Valné zhromaždenie Spolku pripeštianskych Slovákov Dolina

22. januára v Šóškúte

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23591-dolinvz161

Slováci v Pilíšskej Čabe majú za sebou rušný rok

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/23608-pili-ska-aba-rok-2015

Pred šiškovým festivalom v Mlynkoch

https://www.facebook.com/oslovma/posts/878201558945488

IX. Pilíšska kavalkáda a šiškový festival v Mlynkoch

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.358872697545046.78918.147596498672668&;type=3

16. februára 2016 / Miesto: Stredisko pilíšskych Slovákov - Mlynky (Pilisszentkereszt), Dobogóšska cesta č. 16 / Programy: 11.00 Slávnostná svätá omša / 11.30 Pouličný fašiangový sprievod / 12.30 Folklórny program / 13.30 Vyhlásenie výsledkov súťaže v pečení šišiek / 13.45 Folklórny program / 14.45 Súťaž v jedení šišiek / 15.00 Predstavenie mladých talentov / 16.00 Vystúpenie baníckej dychovky zo Šárišápu / Medzitým (okolo 16.20): diaľkové televízne spojenie s dejiskom VIII. Celoštátneho fašiangového šiškového festivalu v meste Nagykanizsa / 17.00 Losovanie tomboly / 17.30 Ukážky: Zumba - Taekwon-do - Spartan / 18.30 Vystúpenie Detského a mládežníckeho folklórneho súboru Matičiarik z Nových Zámkov / 19.30 Delhusa Gjon - koncert / 20.30 Fašiangová zábava / Vo veľkej sále: Súťaž v pečení šišiek - Šišky na ukážku, Dom hier / Sprievodné programy: vozenie na dedinskom koči, predaj šišiek, tradičný jarmok a bufet / Konferencier-moderátor celodňového podujatia: László Verbanits / Podujatie v priamom prenose odvysiela Káblová televízia Biatorbágy. / Vstupné: 500 forintov za osobu / Vstup na podujatie pre deti do 14 rokov je voľný. / Usporiadateľom Pilíšskej kavalkády a šiškového festivalu je Slovenská samospráva v Mlynkoch. + - ARCHÍV - Predošlé ročníky:

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.358872697545046.78918.147596498672668&;type=3

2015

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1279-viii-piliska-kavalkada-a-ikov-festival

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.722796434486002.1073741938.147596498672668&;;type=1

2014

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1141-vii-piliska-kavalkada-a-ikov-festival

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.549504068481907.1073741888.147596498672668&;type=1

2013

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.378566512242331.81758.147596498672668&;type=1&notif_t=like

2011

http://www.hu/archiv-luno-portal/archiv-kultura/11133-5-pilisska-kavalkada-a-siskovy-festival-v-mlynkoch

2010

http://www.hu/archiv-luno-portal/archiv-kultura/9549-iv-pilisska-kavalkada-a-siskovy-festival-v-mlynkoch-1

Do pozornosti našich národnostných samospráv

Slovo má vedúci Národnostného odboru MĽZ Anton Paulik

http://www.hu/aktuality-podujatia/23599-do-pozornosti-na-ich-narodnostn-ch-samosprav

Aké plány má Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku na tento rok?

Odpovedá predseda OSMM Ondrej Kiszely

http://www.hu/aktuality/aktuality-politika/23600-1ot1603

Súbeh pre žiakov 7. a 8. tried základných škôl a ich mentorov

Verejnoprospešná nadácia Za Slovákov v Maďarsku pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku (CSSM) vypisuje súbeh pre žiakov 7. a 8. tried základných škôl a ich mentorov. Prihlásiť sa môžu žiaci 7. a 8. tried základných škôl, ktorí mienia v školských rokoch 2016/2017 alebo 2017/2018 pokračovať v štúdiu na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe alebo v Budapešti.

http://www.slovaci.hu/index.php/sk/45-palyazatok/oktatas/459-subeh-pre-iakov-7-a-8-tried-zakladn-ch-k-l-a-ich-mentorov-2016

Reč - rodná zem

29. decembra 2015 - (Jozef Schwarz - noveslovo.sk)

Vydavateľstvo Pavla Stana PostScriptum priviedlo na svet ďalšiu knihu „zahraničného” Slováka Gregora Papučka: Jesenná, s podtitulom Básne a preklady. Autor a vydavateľ si už dlhšiu dobu rozumejú, nie je to prvá spolupráca, dúfam, že ani posledná. Jeden i druhý majú moje sympatie. Spomínanú knihu aj jej autora, na snímke vľavo, predstavil začiatkom novembra 2015 vydavateľ na knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave. Návštevníci si s veľkou pozornosťou vypočuli informácie zo života Slovákov v Maďarsku a započúvali sa do majstrových veršov. Beseda mala veľký úspech. A teraz k najnovšej Papučkovej knižnej zbierke. Knižka je rozsahom útla, obsahom mnoho a veľavravná. Strán vrátane obsahu a tiráže má 88, ale pôvodných básní, piesní a prekladov má len o desať menej - 78. Básnik Papuček je skutočne majstrom slovenského slova. Na vyjadrenie mnohorakosti významu, širokého záberu a hĺbky myšlienky mu stačí priestor o veľkosti strany A6. Aj to riedko zaplnený! Zdôrazňujem, majster slovenského slova. Nie je to samozrejmosť. Na rozdiel od domácich tuzemských, našských slovenských spisovateľov žije a tvorí v prostredí, kde je doma slovo a myšlienka maďarská. Maďarská myšlienka - maďarstvo - nie je príliš naklonené (neanalyzujem prečo) inému, inojazyčnému, inonárodnému spôsobu života. Mnohých našincov to vedie k určitému prispôsobeniu. Načo zdôrazňovať inakosť? Gregor k tomu poznamenáva: „Povedali nám, že tá naša reč/ nie je slovenská, vraj len taká tótska!/ Chytila sa nás ako cholera/ táto myšlienka krajne idiotská.” Predmetom Papučkovho veršovania sú námety dotýkajúce sa osudu ľudstva (Čudná vojna s. 8) či „len” miestnych Slovákov. Dokonca ilustrujúce drobnosti každodenného života človeka, jeho starosti a radosti, aj život záhrobný. V zbierke je kapitolka internetových básní, ľudových či remeselných ponášok a povrávok. Básne Gregora Papučka sa dobre čítajú, slová plynú samé od seba, niektoré boli aj zhudobnené. Aj tie tu nájdete. Záverečná časť knihy prináša jeho preklady básni pre deti od Sándora Weöresa. Literárnokritické hodnotenie tvorby G. Papučka nechávam na povolaných. Moje hodnotenie je jednoduché, jednoznačné a jasné. Často tvrdím, že slovenská básnická tvorba pre mňa vyvrcholila štúrovskou poéziou. Čo bolo potom, o tom potom. Samozrejme Krasko, Válek a poniektorí iní tiež svietia na moju poetickú cestu. Dnes opäť vidím svetlo na konci slovenského básnického tunela - Gregor Papuček. Preháňam? Určite! Ale rád, s potešením. A ak si prečítate jeho básne, mnohí budete so mnou súhlasiť. Zakončím slohou jeho Otčenáša za reč našu: „Otče náš, ktorý si na nebesiach / posväť nám našu slovenčinu. // A ochraňuj nás od pokušenia / vymeniť si ju na reč inú“. Tieto slová neplatia len pre Slovákov v Maďarsku...

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku - Výzva na študentskú vedeckú súťaž

http://www.hu/aktuality-podujatia/23336-v-zva-na-tudentsku-vedecku-su-a-vusm

Dotazník o používaní priezvisk Sloveniek v Maďarsku

http://www.hu/aktuality-podujatia/23484-dotaznik-o-pou-ivani-priezvisk

Slávnosť na počesť 25-ročného FS Lipa

http://www.hu/aktuality-podujatia/23567-slavnos-na-po-es-25-ro-neho-fs-lipa

Novoročné cimbalové koncerty Viktórie Herencsárovej

http://www.hu/aktuality-podujatia/23528-novoro-ne-cimbalove-koncerty-viktorie-herencsarovej

Ochutnávka klobás a liehovín v Pilíšskej Čabe

Slovenská národnostná samospráva v Pilíšskej Čabe pozýva záujemcov na ochutnávku klobás a liehovín, ktorá sa bude konať 29. decembra 2015 o 16. hodine. Do súťaže pečených a suchých klobás sa môže prihlásiť ktokoľvek s pol kilom klobás od 13. do 15. hodiny na mieste podujatia (Pilíšska Čaba, Dom klarisiek, Kostolné námestie 9.). Liehoviny zabezpečí pálenica „Madarasi“. Na program, ktorý spestria básne, piesne, tance, je vstup zdarma. Organizátori sa budú tešiť, ak sa na podujatie dostavíte v kroji vašej lokality.

https://www.facebook.com/oslovma/posts/865915140174130

Potulky v Pilíši

Foto: Just&Dar/www.oslovma.hu

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.871683426263968.1073741979.147596498672668&;type=3

Gazdovské denníky - Ľudoví agrometeorológovia

Z prvej polovice 19. storočia / O vyspelosti a gramotnosti slovenských roľníkov v minulosti svedčia viaceré zachované gazdovské denníky. Zapisovali do nich významné údaje týkajúce sa nielen hospodárenia, ale nachádzame v nich aj cenné údaje o počasí, ktoré v živote a práci roľníka často rozhodovalo o jeho prežití.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/164-historia1-historia1/1213-gazdovske-denniky-udovi-agrometeorologovia

Plěšb > Pleš / Peles > Pilis > Pilíš /+ - PES/

https://www.facebook.com/oslovma/posts/876238722475105

RetroSoc

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.568326666599647.1073741891.147596498672668&;type=3

(NIELEN) PO STOPÁCH NAŠICH PREDKOV

Prvé desaťročie OSMM (1989-1999)

https://www.facebook.com/oslovma/posts/876254302473547

oSlovMa-Knižnica

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.552107664888214.1073741889.147596498672668&;type=3

Starodávne jedlá - Čo sa dostane na rodinný stôl...

Chlieb náš každodenný / Takto varila starká / Zbierka tradičných jedál pripeštianskych osád so slovenským praobyvateľstvom / Vôňa čerstvého koláča, dym v peci z haluziny, prskajúca masť v kuchyni... Kto by si nepamätal krehký múčnik starej matere, výdatné jedlá zakáľačiek a stoly tradičných svadieb...

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/156-kultura2-kultura2/1270-starodavne-jedla-o-sa-dostane-na-rodinn-stl

„Aby ván dau Pán Boh...“ - Vinše Slovákov v Maďarsku

Ten istý vinš takmer doslovne recitujú v Zemplínskom pohorí, v Bukových horách, v Novohrade, vo Vérteši, v Bakoni a, samozrejme, aj v pilíšskych obciach. - Z výsledkov výskumného tábora v Senváclave (Pilisszentlászló).

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/155-kultura1-kultura1/917-aby-van-dau-pan-boh-senvaclavske-vine

Evanjelické kostoly a zvonice v severnom Novohrade

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.516902708408710.1073741878.147596498672668&;type=3

„Vyšité srdcom“ - Dolnozemské čepce a party

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.603538769745103.1073741902.147596498672668&;type=3

Tichá noc / Kračúnske zvyky v Békešskej Čabe

Od Štedrého večera do Troch kráľov / Magické obrady na Vianoce priniesli dobrú úrodu a šťastie v rodine / Na maďarskom stole nechýbajú halászlé / Narodenie Pána slávia kresťania podľa dvoch kalendárov / K sviatočnej pohode patrí aj pieseň Tichá noc / Na dedine sa pred štedrou večerou postilo...

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/157-kultura3-kultura3/1264-ticha-noc-kraunske-zvyky-v-bekeskej-abe

Insitná maliarka Zuzana Chalupová bude mať ulicu v Bratislave

http://hl.rs/insitna-maliarka-zuzana-chalupova-bude-mat-ulicu-bratislave/

https://www.youtube.com/watch?v=Gwejhx3iESk

Siráckeho geregári

http://hl.rs/sirackeho-geregari/

Historik slovenského vysťahovalectva

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/155-kultura1-kultura1/1285-historik-slovenskeho-vysahovalectva

Jarmila Gerbocová: Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi

http://svcentrum.com/index.php/knihkupectvo?~~mode=product&;~~id=58689020#!/Jarmila-Gerbocov%C3%A1-Svadobn%C3%A9-vin%C5%A1e-Slov%C3%A1kov-na-Dolnej-zemi/p/58689020

Ako sa napravil lupič, ktorého milovalo celé Maďarsko

6. decembra 2015 - (Boris Vanya - sme.sk)

Viszkis rabló - Whiskový lupič / „Na rozdiel od politikov som za svoje prešľapy pykal“ / Ušiel ako James Bond / Do hlavy mu strieľali puky / Pašerák kožušín / Ani hnúť! Toto je lúpež! / Nočná mora polície / Galantný zločinec / Iný človek?

Vylúpil tri desiatky bánk a pôšt, z ktorých si odniesol bezmála 200 miliónov forintov. Najslávnejší maďarský zločinec teraz rozdáva autogramy a práva na jeho príbeh kúpil Johny Depp. Attila Ambrus vyzerá na prvý pohľad ako sympatický chlapík a žoviálny rozprávač. Ochotne sa podelí o svoj výnimočný životný príbeh, hoci ho porozprával už tisíckrát. Priateľom, novinárom, spisovateľom, filmárom. „Snažím sa žiť ako sivá myš,” hovorí o prítomnosti 49-ročný Ambrus. V novembri zavítal do Bratislavy, aby slovenskému publiku predstavil knihu, ktorej je hlavným hrdinom. Prítomnosť však zaujíma málokoho. Ambrus je pozoruhodný najmä pre svoju minulosť. Najhorší brankár maďarskej hokejovej ligy sa roky živil ako bankový lupič. A robil to s takým šarmom, že ho milovala celá krajina.

Ušiel ako James Bond

Attila Ambrus pochádza z Drakulovho kraja - Transylvánie. Narodil sa v mestečku Miercurea Ciuc (po maďarsky Csíkszereda), len pár týždňov predtým, ako sa rumunským prezidentom stal Nicolae Ceaušescu. Ambrus nemal šťastné detstvo ani mladosť. Matka ho opustila, keď mal jeden a pol roka, a ani otec nejavil oňho veľký záujem, takže v dedinke Fitód vyrastal s tetou a ujom. V sedemnástich sa navyše zaplietol do krádeže hudobných nástrojov a dva roky strávil v nápravno-výchovnom ústave pre mladistvých. Nasledovali ďalšie mesiace ponižovania v rumunskej armáde. Kým diktátor Ceaušescu si v Bukurešti nechal stavať nákladné paláce, obyvateľstvo živorilo. Na poriadok dohliadala všemocná tajná polícia Securitate s rozvetvenou sieťou agentov. Attila, člen utláčanej maďarskej menšiny s podmienkou na krku, nemal v tomto režime žiadnu perspektívu. S nádejou preto hľadel na západ. V roku 1988 mizli v kukuričných poliach na rumunsko-maďarskej hranici denne desiatky ľudí. Ambrus si však zvolil útek v bondovskom štýle. Do Maďarska zamieril, držiac sa podvozka nákladného vlaku. „Mnohí mi neverili, že som to dokázal, ale môžem vám to odprisahať. V tej chvíli som to považoval za jediné možné riešenie. A bol som ešte v dobrej kondícii,” pousmeje sa Attila popod typické čierne fúzy. V stredu 12. októbra 1988 sa ocitol na budapeštianskej železničnej stanici Keleti a začal sa preňho nový život.

Do hlavy mu strieľali puky

Rozbiehal sa pomaly. Spočiatku býval v policajnej ubytovni, kde ho mali z imigračného úradu na očiach, a pracoval v sklárňach ako pomocný elektrikár za minimálnu mzdu, príležitostne kopal hroby. Opäť čelil podceňovaniu. „V Rumunsku som bol pre mnohých bozgor, teda človek bez domova, v Maďarsku zasa smradľavý Rumun.” Jedného dňa si v novinách všimol v športovej rubrike článok o hokejovom tíme Újpest TE. A keďže už ako chlapec sníval o kariére hokejového brankára (Csíkszereda patrila k najúspešnejším tímom v Rumunsku), zavolal na sekretariát klubu a uchádzal sa o profesionálnu zmluvu. Konkurz nedopadol úplne najhoršie. Hráči Újpestu rýchlo zistili, že Ambrus nie je žiadny brankár a rozpútali na ľade súťaž, kto ho najčastejšie zasiahne pukom do hlavy. Na manažéra klubu však spravil Attila svojou ohromnou snahou dojem. Po tréningu mu ponúkli miesto správcu, ktorý zodpovedal za údržbu nezastrešeného klziska, evidenciu výstroja či drobné opravy. Už nebýval v policajnej ubytovni, prespával v malom kamrlíku v útrobách štadióna.

Pašerák kožušín

Definitívny pád komunizmu a nástup kapitalizmu v Maďarsku ponúkol mnohým obyvateľom nové možnosti. Šance sa chopil aj Ambrus. Na dovolenke v Alpách, kam ho vzala jeho milenka, vyrukoval majiteľ penziónu s nápadom, že by Attila preňho mohol dovážať z rodnej Transylvánie zvieracie kožušiny. Ambrus odvtedy na požičanej dodávke z hokejového klubu pravidelne brázdil trasu medzi Rumunskom a Rakúskom a vďaka výnosom z pašeráctva si zvýšil svoj spoločenský status. Mohol si dovoliť prenajatý byt, auto, luxusné večere, hazardné hry. Napredoval aj v hokejovej kariére. V Újpeste sa stal náhradným brankárom bez nároku na honorár. Toto relatívne šťastné obdobie trvalo do začiatku roku 1993. V tom čase prišiel do Újpestu niekdajší výborný sovietsky brankár Sergej Myľnikov. Olympijský víťaz z Calgary 1988 mal klubu pomôcť k zisku titulu. Jeho bezútešný výraz po prvom tréningu v hustom lejaku na nezastrešenom štadióne, kde mal chytať, sa nedal porovnať so situáciou, v akej sa ocitol jeho maďarský brankársky kolega. Ambrusovi stále nepriznali maďarské občianstvo, topil sa v dlhoch, pretože o peniaze z predaja kožušín prišiel v kasínach a ďalšie si napožičiaval, a medzi rumunskými colníkmi sa práve prevalil korupčný škandál, po ktorom prišiel o možnosť prevážať kontraband cez hranice. Zúfalý človek sa odhodlá na zúfalý čin.

Ani hnúť! Toto je lúpež!

Bol 22. január 1993. Ambrus v ten deň nešiel na tréning. Na čínskom blšom trhu si kúpil imitáciu pištole a niekoľko parochní. Pred lúpežou stiahol fľašu whisky a ešte otupený zostatkovým alkoholom sa vybral do ulíc. Všimol si, že jediný mužský zamestnanec pošty vybehol do mäsiarstva. Nadišla správna chvíľa. Ani hnúť! Toto je ozbrojená lúpež! Veta, ktorú zopakoval v živote ešte veľakrát. Jeho prvý lup nebol príliš vysoký, ale toľko peňazí pokope nikdy nevidel. Ukradol 548-tisíc forintov, v tom čase vyše stotisíc korún. Ambrusa prekvapilo, ako hladko všetko zvládol. Dodalo mu to guráž. Chvíľu bol v opojení, vyplatil dlhy. Po víťaznej premiére Myľnikova v bránke UTE zaplatil v krčme tri rundy, znovu mal v byte televízor, video a vežu, mohol vziať priateľku na koncert. Peniaze sa však rýchlo míňali. A Attila nedostal lepší nápad, ako lúpež zopakovať. Veď, čo by sa mu mohlo stať? Ak to nezbabre, tak ho nechytia. Nasledovala ďalšia pošta, po nej pobočka cestovnej kancelárie Budapest Tours. Tento lup mu vyniesol 1,166 milióna forintov.

Nočná mora polície

V ďalších mesiacoch a rokoch sa stal nočnou morou maďarských policajtov. A populárnou postavičkou. V krajine zmietanej korupciou a ekonomickou krízou sa rozšíril názor, že Ambrus nekradne, ale spravodlivo prerozdeľuje bohatstvo, ktoré si privlastnila skupinka chamtivcov. Noviny Népszava napísali, že ulúpené peniaze rozdáva chudobným. Nebola to pravda. Ambrus ich míňal v kasínach, na drahé autá či dovolenky s milenkami. Vyrazil do Egypta, Thajska, Kene, na Bali. A pokračoval aj vo svojej hokejovej kariére - v klube, ktorý, mimochodom, patril pod ministerstvo vnútra. V roku 1993 sa dostal do bránky UTE, no neoslnil. Pamätná je jeho päťzápasová šnúra, v ktorej inkasoval 88 gólov. Spoluhráči si, samozrejme, všimli, že zrazu oplýva peniazmi. Pozýval ich na večere, na štadióne nechal vynoviť schátranú šatňu. Tvrdil, že zarába ako ochrankár významných osobností. Hokejistom také vysvetlenie stačilo.

Galantný zločinec

Pri prepadoch peňažných inštitúcií ukradol dovedna 200 miliónov forintov - asi milión eur. Podľa svedkov sa pred akciou zvykol posilniť pohárikom whisky, dostal tak prezývku Viszkis rabló (Whiskový lupič). Bol vynaliezavý, často menil maskovanie, každému prepadnutiu predchádzal dôkladný prieskum terénu. Ambrus si vždy overil, či v peňažnom ústave, alebo na pošte majú bezpečnostnú kameru, ozbrojeného strážnika, ako ďaleko je najbližšia policajná stanica, aj to, koľko bude policajtom v dopravnej špičke trvať, kým dorazia na miesto činu. Pri prepade vyvesil na dvere ceduľku s nápisom „Ospravedlňujeme sa, z technických príčin zatvorené”. Priazeň verejnosti si získal aj preto, že sa vyhýbal násiliu. Zbraň - tentoraz už ozajstnú - použil len raz, ale strieľal do vzduchu. Jednej pracovníčke banky venoval pri prepade kyticu červených ruží z kvetinárstva. Ďalšej pri odchode galantne pobozkal ruku. Napriek tomu, že ku koncu lupičskej kariéry už znervóznel a trochu pritvrdil, v prieskume verejnej mienky, ktorý v roku 1999 uskutočnila Maďarská televízia, vyjadrilo Ambrusovi podporu 79 percent opýtaných. „Bol som jednoduchý človek a zostal som ním. Snažil som sa, aby som nikdy nikomu neublížil. Prečo som taký populárny? Asi som kradol málo. A na rozdiel od politikov som za svoje prešľapy pykal,” trpko sa usmial Ambrus. Od roku 1996 mal Ambrus komplica, spoluhráča z hokejového klubu Gábora Orbána (jeho otec bol trénerom UTE). V januári 1999 polícia konečne oboch lupičov chytila. Orbána krátko po lúpeži a Ambrusa pri pokuse prejsť maďarsko-rumunské hranice v aute s ukradnutými peniazmi a bernským salašníckym psom Donom. Mýtus dostal ďalší rozmer. Lupič sa pred útekom zastavil doma po verného štvornohého spoločníka, bez ktorého nechcel odísť. To však ešte nebol koniec. Ambrus sa priznal k 27 lúpežiam, no keď mu chceli prišiť pokus o vraždu, rozhodol sa pre útek. V júli 1999 sa mu pomocou lana vyrobeného z uterákov a natrhaných súprav posteľnej bielizne podarilo uniknúť z vyšetrovacej väzby. „Vo väzení panoval absolútny chaos. Keď som si to všimol, uvedomil som si, že ujsť bude tá najľahšia vec na svete,” vypovedal neskôr na súde. Prepadol ešte dve banky, z pobočky OTP si odniesol rekordný lup 51 miliónov forintov, potom ho na základe udania opäť chytili a odsúdili. Novým prechodným domovom lupiča Whiskyho sa stalo väzenie s vyšším stupňom stráženia v meste Sátoraljaújhely kúsok od slovenských hraníc. Ambrus vyfasoval pätnásť rokov.

Iný človek?

Môže väzenie úplne zmeniť človeka? Attila Ambrus sa za mrežami začal učiť po anglicky, spravil si kurz na výrobu keramiky a dokončil strednú školu. „Mal som šťastie. Ľudia vo väzení už videli, že psychicky na tom nie som dobre. Je dôležité, aby ste sa tam niečomu venovali,” vysvetľuje Ambrus. „Neviem, či som sa zmenil, ale snažím sa byť lepším človekom. Nechcel som umrieť vo väzení.” Za dobré správanie mu odpustili z trestu päť rokov, na slobodu sa dostal 30. januára 2012. Oženil sa a podľa vlastných slov žije v šťastnom vzťahu. „Neviem, či som sa zmenil, ale snažím sa byť lepším človekom. Nechcel som umrieť vo väzení.” Ambrus sa v spomienkach vrátil aj k občasným cestám na Slovensko. „Prvýkrát som sem pricestoval v roku 1990, to ešte bolo Československo. Na Donovaloch som sa učil lyžovať. Moja vtedajšia priateľka lyžovala dobre, nechcel som zaostávať. Aj tu platilo, že za všetkým v mojom živote treba hľadať ženu. S hokejovým tímom Újpestu sme jazdili na Slovensko často. Hrali sme v Košiciach, Nitre, proti Slovanu. Väčšinou sme dostali nakladačku, ale nechytal som. Sedel som na striedačke ako náhradný brankár.” V súčasnosti sa živí výrobou keramiky, píše knihy, v Maďarsku o ňom nakrúcajú film, ktorý príde do kín na budúci rok. V Hollywoode má práva na sfilmovanie jeho príbehu Johny Depp. Maďari ho ešte stále vnímajú ako kuriozitu. „Nič s tým neurobím, minulosť zo seba nezmyjem. Ľudia často ani nevedia, ako sa volám. Som pre nich iba Whisky. Keď predávam na trhu keramiky, za deň sa so mnou odfotí aj päťtisíc ľudí.” Mnohým by takáto popularita imponovala, Ambrus ju vníma ako nutné zlo. Teda aspoň sa tak tvári. „Nie som jadrový fyzik, nositeľ Nobelovej ceny ani olympijský víťaz. Keď sa lupič stane mediálnou celebritou, znamená to, že ľudia strácajú pôvodný hodnotový rebríček. To nie je dobré. Ja nie som žiadny hrdina. Som lúzer,” tvrdí.

Správy Slovenského inštitútu v Budapešti

mzv.sk/sibudapest

Program Slovenského inštitútu v Budapešti

http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.rtf

https://www.youtube.com/channel/UCyXlRO6ee9uTtOGehqlvXvA/videos

Sídlo inštitútu: 1088 Budapešť, Rákóczi út 15. - Otváracia doba: pond.-štvrtok 10-16, piatok: 10-14 - Telefón: (+36 1) 327 4000 - www.mzv.sk/sibudapest - Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/149-aktuality1-aktuality1/484-spravy-slovenskeho-intitutu-v-budapeti

Architektúra 19. storočia na dnešnom území Slovenska

Architektúra tzv. dlhého 19. storočia sa stala témou dvoch výstav, ktoré boli v suteréne Slovenského inštitútu v Budapešti otvorené 15. decembra 2015. Vedecko-výstavné projekty predstavili Prof. Jana Pohaničová PhD. a Danica Šoltésová, PhD. z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry STU v Bratislave, ako aj Peter Buday, PhD., odborný asistent Katedry dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Slovensko-maďarské a stredoeurópske paralely pripomenul vo svojej prednáške popredný maďarský historik umenia a architektúry András Hadik. Výstava Od Hefeleho po Jurkoviča sleduje vývoj architektúry na Slovensku od začiatku klasicizmu až po secesiu a modernizmus, druhý projekt, Fenomén Feiglerovci, je venovaný bratislavskej rodine architektov, staviteľov a stavebných podnikateľov. Trojjazyčná výstava (slovenčina, maďarčina a angličtina) sa realizovala s finančnou podporou grantu Pro Slovakia Ministerstva kultúry SR, v priestoroch Slovenského inštitútu bude prístupná verejnosti do 15. januára 2016.

Výstava - Daniel Szalai: IDENTIKIT

Miesto: Slovenský inštitút, Budapešť - Kurátor: Prof. Peter MICHALOVIČ - Vernisáž: 27. januára 2016, 17.00 - Výstava potrvá do: 13. marca 2016

Tvorba Daniela Szalaiho, predstaviteľa strednej generácie autorov slovenského výtvarného umenia a vysokoškolského pedagóga Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, má niečo spoločné s textíliami, konkrétne s tými, ktoré označujeme slovom „patchwork“. Szalai však nezošíva kusy látok, ale obrazne povedané, zošíva niečo iné. Sú to fragmenty röntgenových snímkov ľudského tela a tie sú de facto obrazy. Umelec tieto snímky strihá na malé štvorce, ktoré podľa intenzity tmavých a svetlých odtieňov rozdelí do jednotlivých skupín. Týmto aktom sa stáva materiál, t.j. správa o zdravotnom stave človeka nečitateľným, ale na druhej strane vznikajú nové artefakty, inštalácie a obrazy-objekty. Na výstave sú prezentované diela vytvorené technikou koláže z celuloidu z rokov 2002 až 2014. Výstava s názvom IDENTIKIT bola prezentovaná už vo viacerých galériách Slovenska, aktuálna výstava je premiérovou v Maďarsku. K výstave je vydaný katalóg s textom kurátora Prof. Petra Michaloviča.

Historický kalendár

18. decembra 1909

Zomrel v Budapešti rodák zo Slovenskej Ľupče, publicista a jazykovedec Samuel Czambel, kodifikátor modernej slovenčiny na začiatku 20. storočia. Narodil sa 24. 8. 1856.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Samuel_Czambel

Czambelovo dielo sa stalo základom súčasnej spisovnej slovenčiny

http://www.teraz.sk/magazin/samuel-czambal-slovensky-jazyk-vedec/111022-clanok.html

Dal vedecký podklad spisovnému jazyku a slovenským jazykovým dejinám

http://zlatyfond.sme.sk/autor/186/Samuel-Czambel

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/513431952089119/

21. decembra

Deň zimného slnovratu - je astronomický termín pre okamih, keď sa Slnko na oblohe najviac vzdiali od svetového rovníka smerom na juh. Stred slnečného kotúča sa vtedy nachádza nad obratníkom Kozorožca. Slnko dosahuje na pravé poludnie na južnej pologuli najväčšiu výšku nad obzorom a začína sa symbolicky vracať späť k obratníku Raka.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/515015895264058/?type=3&;theater

24. decembra - Štedrý deň

http://sk.wikipedia.org/wiki/Vianoce

Vianoce - sviatky pokoja a lásky začínajú na Štedrý deň sláviť asi dve miliardy kresťanov vo svete. Pripomínajú si narodenie Ježiša ako chudobného dieťaťa v betlehemských jasliach, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tedr%C3%BD_ve%C4%8Der

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/515943445171303/?type=3&;theater

25. decembra - Prvý sviatok vianočný

Deň Narodenia Pána - Vianoce sú po Veľkej noci najstarším kresťanským sviatkom. V Ríme sa slávili už okolo roku 330 n.l., polnočná omša sa začala sláviť pravdepodobne v polovici 5. storočia, keď bola posvätená Bazilika sv. Panny Márie za pápeža Sixta III.

Kresťania slávia dnes sviatok Narodenia Pána

http://www.teraz.sk/slovensko/narodenie-pana-vianoce/68752-clanok.html

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/867954793303498/?type=3&;theater

25. decembra 1000

Uskutočnila sa v Ostrihome korunovácia vojvodu Štefana za prvého uhorského kráľa so súhlasom nemeckého cisára Ota III. a pápeža Silvestra II.

Štefan I. (Uhorsko) - http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_I._%28Uhorsko%29

26. decembra

Druhý sviatok vianočný - Kresťania dnes spomínajú na prvého mučeníka: sv. Štefana - V gréckokatolíckej cirkvi dnes slávia sviatok Presvätej Bohorodičky a sviatok prvomučeníka Štefana si pripomenú 27. decembra

http://www.teraz.sk/slovensko/krestania-sv-stefan/68798-clanok.html

27. decembra 1904

Narodil sa v Budapešti básnik, novinár a politik Ladislav Novomeský, ktorý bol v medzivojnovom období ľavicovým novinárom a členom skupiny DAV. Počas 2. svetovej vojny sa stal členom ilegálneho vedenia KSS, pripravoval SNP a bol podpredsedom SNR. Po vojne pôsobil ako povereník školstva, ale v roku 1951 ho obvinili z buržoázneho nacionalizmu a uväznili. Vo väzení strávil päť rokov a v roku 1963 bol rehabilitovaný. Je autorom zbierok Nedeľa, Romboid, Otvorené okná, Svätý za dedinou, Pašovanou ceruzkou a po dlhšej odmlke vydal zbierky Do mesta 30 minút a Stamodtiaľ a iné. Zomrel 4. 9. 1976.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Laco_Novomesk%C3%BD

Modernista, ktorý chcel zmeniť slovenské myslenie

http://www.noveslovo.sk/c/Modernista_ktory_chcel_zmenit_slovenske_myslenie

Prekliaty básnik Laco Novomeský

http://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/340829-prekliaty-basnik-laco-novomesky/

L. Novomeský: Nedeľa (ukážka z lyrickej básnickej skladby - recituje Dušan Jamrich)

http://www.youtube.com/watch?v=jRh7ft--_NM

Laco Novomeský prišiel v Budapešti o poctu - pamätnú tabuľu na dome, v ktorom sa narodil!

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/udalost/1023/laco-novomesky-prisiel-v-budapesti-o-poctu--pamaetnu-tabulu-na--dome-v-ktorom-sa-narodil

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/868778976554413/?type=3&;theater

27. decembra 1820

Zomrel v Sarvaši pedagóg a odborný spisovateľ Samuel Tešedík. Narodil sa 20. 4. 1742.

Pretváral dobu a život roľníka

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/737-samuel-teedik-pretvaral-dobu-a-ivot-ronika

Jedna z najvýznamnejších osobností Slovákov na Dolnej zemi. V Sarvaši vytvoril diela európskeho formátu v oblasti poľnohospodárstva. Najväčším Tešedíkovým počinom bolo založenie prvej praktickej poľnohospodárskej školy na svete.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/696123490486630/?type=3&;theater

1. januára

Na Nový rok si pripomíname deň vzniku Slovenskej republiky

http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/novy-rok-den-vzniku-slovenskej-rep/15883-clanok.html

1. januára 1895

Zomrel v Nadlaku prozaik, publicista, literárny historik, poslanec budapeštianskeho parlamentu Ondrej Seberíni (nar. 26. 03. 1824 v Maglóde). - Evanjelický farár v Békešskej Čabe, v Makó a Nadlaku, kde pôsobil až do smrti. - Dielo: Slováci a sloboda, Pravda a poézia (1886), Pantheon slovenských cirkevných augšp. vyznání spisovatelů, vydal početné prózy, venoval sa publicistike. V rokoch 1996-1997 vyšlo súborné dvojzväzkové vydanie jeho diela.

Ondrej Seberíni sa národne prebudil v Nadlaku

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/1156-ondrej-seberini-sa-narodne-prebudil-v-nadlaku

Ondrej Seberini: Otec stískal a syn výskal

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/186-archiv-literatura-archiv-literatura/985-ondrej-seberini-otec-stiskal-a-syn-vskal

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/871338592965118/?type=3&;theater

Ondrej Seberíni (1824-1895): Marína Hrúzová

Celý Turiec je jedno slávičie hniezdo. Z tohto hniezda vyletela Marína, aby dala dolnozemským rovinám maďarského spevca. / Naša Marína so spevom vstávala, so spevom líhala, bôle a radosti ním vyjavovala. / Koľké matky spievali slovenské piesne nad kolískou svojich synov, ktorí zapreli svoju materinskú reč…?

http://www.oslovma.hu/index.php/en/literatura/163-literatura3-literatura3/1114-ondrej-seberini-1824-95-marina-hruzova

https://www.facebook.com/oslovma/posts/871343869631257

1. januára 1823 sa v Malom Kereši (Kiskőrös) narodil Alexander Petrovič, z ktorého vyrástol svetoznámy maďarský básnik Sándor Petőfi / Pochádzal z číro slovenskej rodiny

http://www.oslovma.hu/index.php/en/literatura/162-literatura2-literatura2/921-s-petofi-a-petrovi-sa-narodil-pred-193-rokmi

Zo Slováka všecko vystane, aj magyar költő

http://www.oslovma.hu/index.php/en/nazory/159-nazory2-nazory2/1224-zo-slovaka-vecko-vystane-aj-magyar-koltozo-slovaka-vecko-vystane-aj-magyar-kolto

Sándor Petőfi

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%A1ndor_Pet%C5%91fi

Kálmán Mikszáth (1847-1910): Petőfiho legenda v Štiavnici

www.oslovma.hu/XXX/45-2006-10.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/871345272964450/?type=3&;theater

4. januára 1957

Zomrel v Budapešti maliar a grafik Július Rudnay. Narodil sa 9. 1. 1878 v Plešivci.

http://hu.wikipedia.org/wiki/Rudnay_Gyula

Rudnay Gyula festményei

http://www.youtube.com/watch?v=SEbboIEwr9o

https://www.facebook.com/oslovma/posts/702003506565295

6. januára

Sviatok Troch kráľov je zasvätený pamiatke na udalosť, keď traja mudrci, alebo králi od Východu Gašpar, Melichar a Baltazár prišli do Betlehema, kde sa klaňali novonarodenému kráľovi Ježišovi, ktorému obetovali zlato, kadidlo a myrhu. Je to aj Vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov.

http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/703181543114158/?type=1&;relevant_count=1

6. januára 1807

Narodil sa v Spišskej Belej matematik, fyzik, univerzitný profesor, priekopník geometrickej optiky a modernej fotografie Jozef Maximilián Petzval, vynálezca a konštruktér anastigmatického achromatického dvojitého objektívu, vynálezca ďalekohľadu a zdokonaliteľ mikroskopu. Zomrel 17. 9. 1891 vo Viedni.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Maximili%C3%A1n_Petzval

J. M. Petzval žil v XI. obvode Budapešti (v Novom Budíne), kde je po ňom pomenovaná ulica a nachádza sa tu aj pamätná tabuľa. - „Podmanil som svetlo, mám ho v hrsti, ale na svete je ešte stále veľa tmy.“

J. M. Petzval ako prvý vypočítal konštrukciu fotografického objektívu

http://snn.sk/teraz_sk_99732/

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/522009734564674/?type=1&;relevant_count=1

8. januára 1893

Narodil sa v Banskej Bystrici architekt Ladislav (Ladislaus Edward) Hudec, medzi jeho najznámejšie diela patrí šanghajský 22-poschodový Park Hotel spojený s bankou z roku 1934. Bola to prvá výšková stavba v čínskom Šanghaji, ktorá dominovala mestu do roku 1983. Zomrel 26. 10. 1958 v Berkeley (USA).

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/1/ladislaus-edward

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/874681322630845/?type=3&;theater

9. januára 1999

Zomrel maďarský divadelný a filmový herec Jácint Juhász, laureát Ceny Mari Jászaiovej, ktorého vďaka seriálu „Vivat Beňovský!“ poznali aj televízni diváci na Slovensku. Narodil sa 13. 5. 1943.

http://www.youtube.com/watch?v=O7HVA9NkG-M

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/523671614398486/?type=3&;theater

11. januára 1800

Narodil sa v Zemnom pri Nových Zámkoch vynálezca, fyzik a matematik Štefan Anián Jedlík, priekopník elektrotechniky v Uhorsku.

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Ani%C3%A1n_Jedl%C3%ADk

Štefan Anián Jedlík, významný slovenský vynálezca, nám dal sódovku

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1035/stefan-anian-jedlik-vyznamny-slovensky-vynalezca-nam-dal-sodovku

https://www.facebook.com/oslovma/posts/876263435805967

14. januára 2010

v Pišpeku (Püspökhatvan) zomrel osvetár, folklorista, národopisec a spisovateľ - jeden z najznámejších predstaviteľov slovenskej inteligencie v Maďarsku Štefan Lami (1925-2010).

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/126

Roky obetované kultúre

http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/a_magyarorszagi_szlovakok_neprajza_1990/SLO/pages/008_roky.htm

Štefan Lami: Dedinské príbehy (1995)

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_dedinske_pribehy.doc

Štefan Lami: Ľudové rozprávky Slovákov v Maďarsku (1983)

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_ludove_rozpravky.doc

Štefan Lami: Rozprávky spod Pilíša (1982)

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_rozpravky.doc

https://www.facebook.com/photo.php?fbid=526449600787354&;set=a.165789530186698.33779.147596498672668&type=1&relevant_count=1

15. januára 1940

sa v Slovenskom Komlóši narodila univerzitná profesorka, kulturologička, etnologička, slovakistka, prvá riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Anna Divičanová.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/187

Gyivicsán Anna egyetemi tanár, a Magyarországi Szlovákok Kutatóintézete tiszteleti munkatársa, alapító igazgatója

http://www.tarsadalmiegyutteles.hu/id-22-gyivicsan_anna.html

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/707555112676801/?type=3&;theater

16. januára 1847

Narodil sa v Sklabinej po maďarsky píšuci spisovateľ a novinár Kálmán Mikszáth. Rodák zo zmiešanej slovensko-maďarskej Sklabinej v Novohrade je jedným z najčítanejších a najprekladanejších klasikov maďarskej literatúry. V rade románov, noviel a poviedok načrtol s láskavým humorom svoju ironickú fikciu multietnickej uhorskej spoločnosti, ktorej budúcnosť neraz videl v čiernych farbách, ale osud mu nedožičil zažiť jej predpovedaný rozpad. Zomrel 28. 5. 1910.

Kálmán Mikszáth právom náleží aj Slovákom

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/186-archiv-literatura-archiv-literatura/778-kalman-mikszath-pravom-nalei-aj-slovakom

https://www.facebook.com/oslovma/posts/878647652234212

18. januára 1926

Zomrela v Budapešti slávna operná speváčka a herečka Lujza Blahová, ktorá pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest Uhorska, ale najmä v Budapešti. V rokoch 1863-1896 stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Narodila sa 8. 9. 1850 v Rimavskej Sobote.

https://www.facebook.com/oslovma/posts/709346209164358

19. januára 2006

Slovenské vojenské lietadlo AN-24 sa zrútilo pri maďarskej obci Hejce. Zo 43 vojakov vracajúcich sa z vojenskej misie v Kosove tragédiu prežil iba nadporučík Martin Farkaš.

Pietna spomienka na vojakov, ktorí zahynuli pri leteckom nešťastí

http://www.teraz.sk/slovensko/os-sr-hejce-spomienka/71055-clanok.html

Domov letelo 43 našich vojakov, pád prežil jeden

Najväčšia tragédia v novodobých dejinách slovenskej armády.

http://www.webnoviny.sk/slovensko/obrazom-pri-obci-hejce-spominali-na-le/780046-clanok.html

https://www.facebook.com/oslovma/posts/709354432496869

Od havárie lietadla pri maďarskej obci Hejce uplynulo desať rokov

http://www.teraz.sk/slovensko/havaria-lietadla-hejce-vyrocie/176731-clanok.html

19. januára 2003

Zomrel básnik a prekladateľ Vojtech Kondrót, autor viacerých zbierok ako napríklad Prázdniny šestnásťročného, Rovina stola, Zimopis, Letopis, Definície alebo Mám bosé srdce. - Prekladal z českej, no v drvivej väčšine z maďarskej poézie. - Viedol kútik poézie v Novom slove mladých, kde začínali uverejňovať svoje básne mnohí mladí slovenskí básnici. - Narodil sa 27. 11. 1940.

http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/vojtech-kondrot

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/880100915422219/?type=3&;theater

19. januára 1826

Narodil sa v Šúre (Vesprímska stolica, Maďarsko) slovenský matematik a zememerač Michal Algőver, autor prvej po slovensky písanej učebnice - príručky vydanej pod názvom „Počto- a meroveda“. - Aktívne sa zapájal do národno-kultúrneho pohybu - V publicistickej činnosti sa venoval širokému spektru národno-kultúrnych, politických, náboženských a školských problémov. - Zomrel 9. 12. 1908 v Balašských Ďarmotách.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/972-rodak-zo-zadunajska-zakladajucim-lenom-ms

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/709350242497288/?type=1&;relevant_count=1

20. januára 1842

Narodil sa v Budapešti fyzik a astronóm Mikuláš Konkoly-Thege.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Mikul%C3%A1%C5%A1_Konkoly-Thege

V Starej Ďali (dnes Hurbanovo) vybudoval observatórium, ktoré patrilo k najmodernejším vo vtedajšej Európe. Zomrel 17. 2. 1916 v Hurbanove.

http://slovakia.travel/hvezdaren-hurbanovo

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/710124379086541/?type=1&;relevant_count=1

21. januára 1835

Zomrel v Ostrihome národnokultúrny dejateľ, prekladateľ, knihovník, cirkevný hodnostár a popredný predstaviteľ bernolákovského hnutia Juraj Palkovič. Narodil sa 24. 4. 1763 vo Veľkých Chlievanoch.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Palkovi%C4%8D_%281763_%E2%80%93_1835%29

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/710589535706692/?type=3&;theater

21. januára 1823

Narodil sa v Dolnej Strehovej maďarský básnik, dramatik a spisovateľ Imre Madách (Imrich Madáč), autor známeho poetického diela Tragédia človeka. Zomrel 5. 10. 1864 v Dolnej Strehovej.

Z rodiska spisovateľa Imricha Madáča

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/610-z-rodiska-spisovatea-imricha-madaa

Madáčovci donátori dolnostrehovských evanjelikov - Najstaršia história obce Dolná Strehová a jej evanjelického cirkevného zboru je úzko spojená so šľachtickým rodom Madáčovcov (Madáchovcov), ktorí tu mali svoje panstvo plných päť storočí.

História Madáchovho kaštieľa v Dolnej Strehovej

http://madach.mtak.hu/sk/09.htm

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/710590989039880/?type=1&;relevant_count=1

22. januára 1451

Prvý zápis v slovenčine v Žilinskej mestskej knihe, dovtedy vedenej len v nemeckom a latinskom jazyku.

http://slovenske-uhorsko.blogspot.hu/2011/12/mestska-kniha-ziliny-1451.html

Život v Žiline v zrkadle jej mestskej knihy

http://www.historyweb.sk/clanky/detail/zivot-v-ziline-v-zrkadle-jej-mestskej-knihy#.Ut8PjfuCumw

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/711072015658444/?type=1&;relevant_count=1

22. januára 1942

Novosadská razia / Medzi obeťami boli aj Slováci z Kysáča, Nového Sadu a iných osád - Najväčší masaker na území Vojvodiny v druhej svetovej vojne

http://hl.rs/novy-sad-74-rokov-od-novosadskej-razie/

Újvidéki vérengzés (1942)

http://hu.wikipedia.org/wiki/%C3%9Ajvid%C3%A9ki_v%C3%A9rengz%C3%A9s_%281942%29

Hideg napok - „Ezt a szemetet le kell úsztatni…”

http://zaol.hu/hirek/ezt-a-szemetet-le-kell-usztatni-1601521

https://www.facebook.com/oslovma/posts/711107898988189

23. januára 1734

Narodil sa v Bratislave vynálezca, technik, priekopník hydrotechniky, prekladateľ a publicista Wolfgang Kempelen, konštruktér šachového automatu, prvého písacieho stroja pre slepcov, hovoriaceho stroja a čerpadla vody pre Bratislavský hrad. Zomrel 26. 3. 1804.

http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/wolfgang-von-kempelen-automat/7737-clanok.html

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/711476258951353/?type=1&;relevant_count=1

24. januára 1852

Zomrel vo Viedni evanjelický farár, národný buditeľ, slavista, obrodenecký básnik, filozof, filológ a etnograf Ján Kollár, ideológ slovanskej vzájomnosti, ktorého básnická tvorba predstavuje zásadný prelom vo vývine českej a slovenskej poézie prekonávaním klasicistických tendencií a novým vzťahom k citovému životu jednotlivca a spoločenskej problematike. Z jeho rozsiahleho diela sú napríklad známe veršovaný epos Slávy dcéra, alebo dvojzväzkové dielo Národnie zpiewanky. Narodil sa 29. 7. 1793.

Jánovi Kollárovi v Budapešti po dvesto rokoch

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/524-janovi-kollarovi-v-budapeti-po-dvesto-rokoch

https://www.facebook.com/oslovma/posts/882199508545693