Zo slovenskej tlače - Apríl (I.) 2013 - Monitor
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
Páči sa mi to: www.oslovma.hu
Najvýznamnejším výsledkom cezhraničnej spolupráce bude dunajský most
8. apríla 2013 - (tasr)
Najvýznamnejším výsledkom susedskej cezhraničnej spolupráce bude výstavba nového cestného mosta na Dunaji medzi Komárnom a maďarským Komáromom, uviedol dnes pre TASR hovorca Mestského úradu v Komárne Róbert Králik. Zo strany mesta je podľa jeho slov už všetko pripravené. Mesto svoju dokumentáciu odovzdalo príslušnému štátnemu orgánu a všetky ostatné rokovania už pôjdu na úrovni vlád SR a Maďarska. „Pokiaľ viem, obe strany, obe vlády, už odsúhlasili tento projekt a vlastne okolo roku 2014 by sa malo začať už aj s prácami ohľadne mosta. Kedy bude most dokončený, sa ešte nevie, ale ak všetko dobre pôjde, ak do toho neprídu nejaké ekonomické problémy Európskej únie, tak v roku 2014 by sa malo začať aj so stavaním mosta, respektíve s prípravami výstavby mosta,” povedal hovorca. Nový most má stáť v západnej časti Komárna. Po jeho dobudovaní sa odľahčí centrálna časť mesta a zároveň sa spolu s dobudovaním ďalších komunikácií spoja jestvujúce aj navrhované priemyselné zóny v Komárne. Dnes jediným cestným spojením medzi Slovenskom a Maďarskom v týchto miestach je viac ako 110-ročný Alžbetin most. Ten už svojimi parametrami ani zďaleka nevyhovuje stále sa zvyšujúcej intenzite dopravy na oboch brehoch Dunaja.
Zoskupenie Pons Danubii
Ďalšia forma spolupráce medzi Komárnom s Komáromom sa podľa Králika realizuje v rámci euroregiónu Európske zoskupenie územnej spolupráce Pons Danubii s ručením obmedzeným, ktoré vytvorili v júni 2012 tri slovenské a tri maďarské mestá a ktoré na Slovensku vystupuje pod názvom Zoskupenie Pons Danubii. Členmi zoskupenia sú mestá Komárno, Hurbanovo a Kolárovo a na maďarskej strane Tata, Komárom a Kisbér. Zoskupenie má sídlo v Komárne. Primátori očakávajú od euroregiónu úspešné vypracovanie projektov a ich realizáciu v prospech občanov regiónu. „Úlohou je získanie grantov z fondov EÚ pre spoločné aktivity. Jedným takýmto grantom je mediálna spolupráca, v rámci ktorej získali finančné prostriedky na vytváranie videofilmov z regiónu Komárna, Komáromu, vlastne zo všetkých zúčastnených miest. Tieto diela sa potom umiestňujú na internetovú stránku. Môžu ich využívať miestne médiá, televízie uvedených miest, a samozrejme, internetové portály miest,” dodal hovorca. V rámci projektu cezhraničnej spolupráce Európskej únie sa tiež zosúladili plány miest Komárno a Komárom, ich perspektívy na 30 - 50 rokov. „Odborníci vytvorili spoločný strategický plán rozvoja miest tak, aby sa jednotlivé oblasti rozvoja - cestovný ruch, priemysel, doprava - neprelínali, ale vzájomne dopĺňali. Plány rátajú s vytvorením logistického centra naviazaného na vážsku a dunajskú vodnú cestu. Prekladisko by sa v zmysle týchto plánov malo vybudovať v mestskej časti Veľký Harčáš. V oblasti kultúry spolupracujú Komárno s Komáromom na Komárňanských dňoch, v tomto roku koncom apríla to už bude 22. ročník spoločného podujatia. V rámci týchto dní sa snažia mestá zosúladiť kultúrne akcie, ktoré už tradične lákajú množstvo obyvateľov a návštevníkov miest na oboch brehoch Dunaja.
Nadšenci histórie z BOS hľadajú v Dunaji pozostatky sochy Márie Terézie
8. apríla 2013 - (tasr)
Na prieskumnú akciu hľadania pozostatkov sochy Márie Terézie sa dnes vydal Bratislavský okrášľovací spolok (BOS) s Attilom Tóthom z budapeštianskej výskumnej skupiny Argonauta. Pomenovali ju Čo sa skrýva v Dunaji a v úseku od Vajanského nábrežia po Zuckermandel sonorom pátrali po úlomkoch zničenej sochy. „Dostali sme ponuku od výskumníkov z Maďarska, ktorí sa profesionálne venujú podvodnej archeológii a skúmajú rieky najmä v Karpatskej kotline. Na lodi požičanej od riečnej polície robíme sondážny výskum brehu Dunaja a z lode podľa GPS navigácie lokalizujeme veci neštandardného tvaru, ktoré by mohli byť úlomky sochy. Druhá fáza by bola ich skúmanie potápačmi,” zdôvodnil pre TASR výkonný riaditeľ BOS Maroš Mačuha. Podľa neho v spomínanom úseku sú pravdepodobné dva body, kde by sa časti sochy mohli nachádzať. Prvý je v oblasti Námestia Ľudovíta Štúra, kde v roku 1921 československí legionári po rozbití sochy jej kúsky hádzali do Dunaja. Tam sa už v 50-tych rokoch našla hlava koňa a časť sukne Márie Terézie. Druhý bod je v lokalite Zuckermandel, kde v minulosti bol brod cez Dunaj pre kupcov s tovarom. Mária Terézie bola korunovaná 25. júna 1741 ako jediná panovníčka v takmer 400-ročnom najslávnejšom kráľovskom období Bratislavy. BOS sa usiluje obnoviť jej zničenú sochu. „Takýto prieskum sa robí v Bratislave prvý raz. Jeho výsledky, ale aj iných prieskumov v Dunaji budú prezentované počas prednášky v utorok 9. apríla o 15:30 hodine na výstavisku Incheba v rámci expa Pamiatky 2013. Tam budeme mať stánok, v ktorom odprezentujeme našu činnosť, najmä však projekt záchrany Viedenskej električky,” dodal Mačuha.
Gabčíkovo - Kompa na Dunaji začne premávať v júni
7. apríla 2013 - (tasr)
V rámci cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Maďarskom začne od júna premávať kompa na Dunaji, a to medzi Gabčíkovom a maďarskou obcou Dunaremete. Informáciu potvrdili starostovia obcí Iván Fenes a Géza Marovics. Podľa Fenesa na ľavej strane Dunaja na slovenskej strane je už postavená budova čakárne, je hotová aj prístupová cesta s dopravnými značkami. „Na pravom brehu dokončievame budovu čakárne. Budúci týždeň očakávame príchod jari, práce sa na výstavbe prístavu urýchlia,” ozrejmil Marovics s tým, že aj dvojkilometrová cesta z kúpeľnej obce Lipót do Dunaremete je už hotová. „Napriek tomu, že kompa má nízky ponor, v priebehu jarných mesiacov budeme bagrovať koryto rieky,” priblížil starosta Gabčíkova. Ako sa v projekte, ktorý schválila Európska únia uvádza, samotnú kompu, ktorá je taktiež vyhotovená, zabezpečí a jej prevádzku financuje Maďarsko. „Pre nás je to výhodné, lebo náklady budú platiť susedia,” vysvetlil Fenes a pripomenul, že prevádzkové náklady bude dotovať maďarská vláda. Upozornil, že na pravidelnú údržbu plavebnej dráhy kompy v europrojekte nie sú vyčlenené finančné prostriedky. „Myslím si, že to už v rámci spolupráce so Slovenským vodohospodárskym podnikom doriešime,” podotkol Fenes. Marovics uviedol, že vybudovanie infraštruktúry vodnej dopravy, ako aj zaobstaranie kompy stojí 940 miliónov forintov (3.230.240 eur), z čoho 85 percent hradí EÚ. Z celkovej sumy 60 percent použije maďarská strana, ktorá zabezpečila aj plavidlo. „Kompa okrem chodcov a cyklistov bude schopná previezť aj šesť osobných motorových vozidiel,” doplnil podpredseda Trnavského samosprávneho kraja József Kvarda. Zdôraznil, že plavidlo pozitívne ovplyvní turizmus na obidvoch stranách a zlepší sa spoluprácu obyvateľov Szigetközu a Žitného ostrova. Štvorkilometrová cesta kompou bude trvať 20 minút, teraz musia obyvatelia precestovať autom 70 kilometrov. Cyklisti sa môžu tešiť na vlani zrekonštruovanú vozovku cyklistickej komunikácie na ľavostrannej hrádzi rieky Dunaj, v strednej časti Žitného ostrova. V rámci rekonštrukcie na existujúcu asfaltovú vozovku rozprestreli a zavalcovali novú asfaltovú vrstvu v hrúbke 50 mm. Okrem obnovy sa zrealizovala aj nová spevnená asfaltová vozovka cyklistickej trasy na hrádzi. Na štrkovú vrstvu naniesli infiltračný postrek a zavalcovali sa dve asfaltové vrstvy. Celková plocha rekonštrukcie je 20.774 m2 a celková plocha výstavby meria 8130 m2.
Bývalé colnice na hranici s Maďarskom sa majú zmeniť
7. apríla 2013 - (tasr)
Po dvoch mostoch cez rieku Ipeľ chce Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) pokračovať v ďalšom skvalitňovaní cesty do Maďarska. Ako pre TASR povedala hovorkyňa úradu Monika Pastuchová, momentálne pracujú na spoločných dohodách pri prerábaní hraničných priechodov. Most cez rieku Ipeľ medzi obcami Peťov a Pösténypuszta obnovili po 68 rokoch. Znovuvybudovanie dvoch mostov umožnila dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vtedajšej maďarskej vlády z novembra 2007. Premostenie bolo v minulosti veľmi využívané. V roku 1894 preto nahradili pôvodný drevený most oceľovým mostom. V roku 1944 nemecké vojská pravobrežnú časť mosta vyhodili do vzduchu a most prestal plniť svoju funkciu. Obyvatelia žijúci v pohraničnej oblasti museli na druhý breh rieky Ipeľ cestovať obchádzkou, ktorá mala takmer 40 kilometrov. „Zatiaľ nemáme k dispozícii čísla, ktoré by hovorili o frekvencii dopravy pri využívaní mosta. Sme však presvedčení, že obnovené spojenie má zmysel už aj preto, že sme súčasťou Európskej únie,” povedala Pastuchová. Rekonštrukciu cestného spojenia realizoval Banskobystrický samosprávny kraj v spolupráci s maďarským partnerom Nemzeti Infrastruktúra Fejleztó. Mostný objekt v Peťove má dĺžku vyše 75 metrov. Most postavili zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja za 3.685.919 eur. V roku 2010 hrozilo, že stavba sa pre chýbajúce peniaze bude musieť zastaviť. Vtedajšia vláda však rozhodla o pomoci na dostavbu vo výške 240.000 eur. „V súčasnosti pracujeme na obnove bývalých hraničných priechodov, ktoré spájajú náš kraj s Maďarskom. Niektoré budovy bývalých colníc by sme chceli prestavať na centrá, ktoré by spríjemnili vstup tak na Slovensko, ako aj do Maďarska. V budúcnosti by to mali byť miesta, ktoré by reprezentovali krajinu hneď na jej hranici,” dodala hovorkyňa BBSK. Vo veku nedožitých 51 rokov zomrela 6. marca 2011 zakladateľka Občianskeho združenia pre obnovu Ipeľských mostov Katalin Molnár. Práve ona sa výrazným spôsobom pričinila o to, že v súčasnosti fungujú už dva obnovené mosty cez rieku Ipeľ. Na jej počesť most medzi obcami Peťov a Pösténypuszta nesie meno Katalin.
Sčítanie Slovákov v Maďarsku
5. apríla 2013 - (GMP - Slovenský rozhlas)
Národnosti v Maďarsku analyzujú výsledky sčítania obyvateľstva organizovaného roku 2011. Tieto údaje zverejnili len pred pár dňami a celkovo sú národnostné komunity spokojné, zaznamenali zvýšenie počtu tých, ktorí priznávajú svoju národnostnú identitu. U Slovákov to nie je také jednoznačné - štatistika, ako vždy, sa dá vysvetľovať rôzne. Ako? - aj o tom je príspevok budapeštianskeho spolupracovníka RTVS Gregora Martina Papucseka. - Je v Maďarsku viac Slovákov, alebo nie je? Čo je smerodajné z hľadiska počtov príslušníkov slovenskej menšiny: koľkí sa k nej hlásia, alebo koľkí priznávajú slovenčinu ako materinský jazyk? Podľa odpovedí môžeme byť optimisti či pesimisti. Zrejme by sme však mali zostať realisti - hovorí Gregor Martin Papucsek, ktorý si na krátku analýzu práve zverejnených výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2011 pozval najkompetentnejších (Csaba Latorcai, Ján Fuzik, Imrich Fuhl). - Stiahnite si (audio):
www.oslovma.hu/XXX/ScitSlMa.mp3
Výsledky sčítania obyvateľov
29. marca 2013 - (Gregor Martin Papucsek - Rádiožurnál Slovenského rozhlasu)
Výsledky sčítania obyvateľov, ktoré zverejnili v Maďarsku po dlhých mesiacoch vyvolávajú nespokojnosť katolíckej cirkvi. Celkovo sa počet obyvateľov Maďarska znížil. Menšiny však vyšli zo sčítania lepšie ako pred desiatimi rokmi. Údaje štatistického úradu nie sú smerodajné, stojí to vo vyjadrení katolíckej biskupskej konferencie, ktorá neverí, že by sa počet katolíkov v Maďarsku za desať rokov znížil o vyše pol druha milióna. Kladenie otázok bolo čudné, napríklad cez internet celé dni nebolo možné vyplniť rubriku s otázkou vierovyznania, pripomína dnešné stanovisko. Hlavný údaj zo sčítania je ten, že obyvateľov má Maďarsko o dvestoosemdesiattisíc menej. Míňajú sa Maďari, takto znejú prvé komentáre. Tie radikálne dodávajú, že sa zvyšuje počet menšín, najmä Rómov. K tejto menšine sa teraz hlásilo tristopäťdesiattisíc ľudí, oproti dvestopäťdesiattisícom spred desiatich rokov. Za nimi nasledujú Nemci. Malo by ich byť vyše stoosemdesiattisíc a Slováci sú podľa výsledkov sčítania na treťom mieste s počtom tridsaťtisíc, čo je percentuálne menej, než bolo v roku 2001. V kategórii „národnosť” boli aj podkategórie, vzťahujúce sa napríklad na materinský jazyk. Z tých, ktorých možno rátať medzi slovenskú menšinu, priznalo slovenský materinský jazyk necelých desaťtisíc ľudí. Tieto údaje sa teraz vyhodnocujú a interpretujú. Ich nejednoznačnosť akiste povedie k diskusiám o miere štátnych podpôr pre rôzne cirkvi či menšiny.
Výsledky sčítania ľudu - Počet Slovákov v Maďarsku |
||
|
|
Rok 2001 |
Rok 2011 |
|
Občania hlásiaci sa k národnosti: |
17 693 |
29 647 |
|
Občania s národnostným materinským jazykom: |
11 817 |
9 888 |
|
Občania, používajúci jazyk v rodinnom, priateľskom kruhu: |
18 057 |
16 266 |
|
Občania viažuci sa ku kultúrnym hodnotám a tradíciám: |
26 631 |
nezisťovalo sa |
Počet obyvateľov Maďarska klesol
28. marca 2013 - (tasr)
Počet obyvateľov Maďarska klesol za desať rokov o 260.687. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov sčítania ľudu v roku 2011, pri ktorom zaregistrovali 9.937.628 obyvateľov. K slovenskej menšine sa prihlásilo 35.208 obyvateľov, čo je za uvedené obdobie vyše desaťpercentný pokles. Podpredseda Ústredného štatistického úradu (KSH) Zsolt Németh na tlačovej besede v Budapešti uviedol, že prirodzený úbytok spoločnosti bol o tretinu zmiernený vplyvom medzinárodnej migrácie. Koncom desaťročia však vstup Maďarska do Európskej únie a otvorenie pracovného trhu západných krajín prispel k poklesu počtu obyvateľov.
Imrich Fuhl: „Politici budú výsledky zneužívať“
Člen Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Imrich Fuhl pre TASR v tejto súvislosti povedal, že v sčítaní ľudu bola otázka týkajúca sa národnosti nepovinnou, mnohí na ňu neodpovedali. Preto tieto údaje môžu byť skreslené. „Považujem za politicky nekorektné, že na základe týchto údajov budú posudzované štátne dotácie pre menšiny,” dodal I. Fuhl. Podľa jeho vyjadrenia je to horšie, než sa obávali. „Nielen to je problém, že nás Slovákov v Maďarsku je menej ako v roku 2001, ale najmä to, že maďarská politika to mieni proti nám využiť, napríklad brať do úvahy pri udeľovaní dotácií, pri zakladaní miestnych slovenských samospráv a podobne. Pritom podľa mňa tieto údaje svedčia v prvom rade o nedostatočnej národnostno-politickej praxi Maďarska,” konštatoval. I. Fuhl opakovane zdôraznil, že pri sčítaní išlo o tzv. senzitívny údaj, teda na otázky súvisiace s národnosťou a materinským jazykom občania mohli a nemuseli odpovedať. „Ide o totálne nespoľahlivé údaje, ktoré značne ovplyvnilo aj vedenie tej-ktorej lokality. Obecný notár, ktorého úlohou v Maďarsku je okrem iného vyberať aj sčítacích komisárov, sa pri ich výbere totiž môže nechať ovplyvniť starostom, poslaneckým zborom, prípadne koná podľa vlastných predstáv, teda aj svojvoľne,” poznamenal I. Fuhl a dodal, že napríklad v Mlynkoch, kde funguje vedenie obce, ktoré sa preslávilo zapríčinením kauzy Slovenského domu, nerešpektovali žiadosť Slovákov. „Chceli sme, aby túto prácu vykonávali - tak ako tomu bolo v minulosti - najmä slovenskí pedagógovia, dokonca snáď ani jeden z terajších nebol Slovák, takže potom výsledok už ani nie je prekvapujúci. Kým v Mlynkoch polovicu obyvateľstva tvorili dlhý čas príslušníci slovenskej menšiny, podľa terajších výsledkov sčítania ľudu nás je už iba zhruba štvrtina. Zato v obciach, kde máme Slovákom naklonené vedenie, napríklad v susednom Santove alebo v ďalších pilíšskych obciach, v Kestúci a Číve, sa počet Slovákov zvýšil,” uzavrel I. Fuhl.
Najpočetnejšou národnostnou menšinou v Maďarsku je rómska, ku ktorej sa prihlásilo 315.000 ľudí. V roku 2001 to bolo o 53 percent menej Rómov. Nárast počtu zaznamenala aj druhá najväčšia menšina - nemecká. Nemcov zaregistrovali 186.000, o 54 percent viac ako pred desiatimi rokmi. Príslušníci slovenskej menšiny obsadili počtom tretiu priečku spolu s Rumunmi. Chorvátov je takmer 27.000, Srbov zhruba 10.000 a počet príslušníkov ďalších siedmich menšín je podľa údajov KSH menej než 10.000.
Spolupráca SR so susedmi
ŠOP realizuje projekty cezhraničnej spolupráce prevažne s Maďarskom
5. apríla 2013 - (tasr)
Viacero projektov cezhraničnej spolupráce, najmä s Maďarskom, realizuje Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR v Banskej Bystrici s cieľom zlepšenia stavu životného prostredia, hlavne chránených území alebo chránených druhov rastlín či živočíchov. „Neodmysliteľnou súčasťou cezhraničných projektov je, že sa zlepší zväčša dlhodobá spolupráca s našimi cezhraničnými partnermi,” uviedol pre TASR riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny ŠOP v Banskej Bystrici Michal Adamec. Projekty majú viditeľný prínos pre verejnosť i ŠOP. Ich časť je vždy zameraná aj na získavanie údajov z terénu, praktickým prínosom je zas napríklad realizovanie konkrétnych aktivít, napríklad odstraňovanie inváznych druhov, manažment územia či vydanie propagačných materiálov. „Tam, kde je cieľom projektu nejaký výskum alebo mapovanie, bude pre nás veľkým prínosom, že budeme mať zmapované pomerne veľké územie a kvalitnú databázu o výskyte druhov živočíchov a negatívnych vplyvoch.” Viditeľným výsledkom projektov zameraných na verejnosť bude zas zrekonštruovanie či vybudovanie náučných chodníkov, informačných tabúľ a pod. Teda aktivít, ktoré sú v prospech celého regiónu. Aktuálne ŠOP realizuje sedem projektov s Maďarskom. Podľa Adamca je spolupráca s týmto štátom intenzívnejšia a dlhodobejšia. Na ďalších dvoch spolupracuje s Rakúskom (Alpsko-karpatský koridor, Revitalizácia rieky Morava) a na jednom s Poľskom (Prírodnými zákutiami Oravy). Financie pridelené pre Slovensko na projekty, ktoré sa realizujú pomocou eurofondov, sa pohybujú vo výške 11.000 - 143.000 eur. Jedným z projektov v spolupráci s Maďarskom je aj ochrana biodiverzity spásaním stádom huculov a tradičným spôsobom hospodárenia na Muránskej planine. Prepojené sú v ňom manažment územia spásaním huculskými koňmi a podpora cestovného ruchu. „Plánuje sa tam do budúcna zriadiť Huculská magistrála ako ťahák cestovného ruchu, bude sa tam dať jazdiť na huculoch,” priblížil Adamec. Ďalší projekt predpokladá vybudovanie náučného chodníka a inštalovanie informačných tabúľ o chránených územiach alebo jaskyniach, ktoré sa nachádzajú v oblasti Slovenského krasu. Asi pred dvoma rokmi ukončila ŠOP jeden projekt s Maďarskom. „My sme v rámci toho vypracovali štúdiu o tom, ako zlepšiť informovanosť verejnosti o našich slovenských jaskyniach a cezhraničný efekt bol, že sme chceli zvýšiť návštevnosť našich jaskýň - prilákať maďarských turistov na návštevu slovenských jaskýň,” objasnil Adamec.
Slovensko sa zapojilo do piatich programov cezhraničnej spolupráce
5. apríla 2013 - (tasr)
Slovensko sa zapojilo do piatich programov cezhraničnej spolupráce so susednými krajinami. Tie sú financované z európskych fondov a spolufinancované štátnymi rozpočtami zúčastnených krajín. Na Slovensku je zodpovedné za ich koordináciu ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, avšak celkové riadenie eurofondov spadá pod Úrad vlády SR. A tam ich má na starosti podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD). Programy cezhraničnej spolupráce majú podľa Vážneho prihraničným regiónom pomôcť posilniť hospodársku konkurencieschopnosť či zvýšiť kultúrnu a sociálnu súdržnosť. Na program cezhraničnej spolupráce Slovenska s Českou republikou bolo na roky 2007 až 2013 určených vyše 92,7 milióna eur z eurofondov. „Doposiaľ sa z nich vyčerpalo takmer 47,5 milióna eur, čo predstavuje 51,16 %,” priblížil Vážny. V rámci programu tak bolo schválených 214 žiadostí o poskytnutie financií. V prípade spolupráce Slovenska a Rakúskom sa doteraz vyčerpalo 30,7 % určených financií, čo predstavuje 18,4 milióna eur. Schválených tak bolo 92 žiadostí o poskytnutie príspevkov. Oprávneným územím na tento program je región Trnavského a Bratislavského kraja na slovenskej strane a región Viedne, Burgenlandu a Dolného Rakúska na rakúskej strane. Na program spolupráce s Maďarskom sa vyčlenilo 176,5 milióna eur. Doteraz sa z nich vyčerpalo takmer 56 miliónov, čo predstavuje 31,69 %. Spolupráca v sebe zahŕňa napríklad Budapešť, Bratislavu či mestá národného a regionálneho významu ako Győr, Miskolc, Košice, ale aj rozsiahle vidiecke oblasti. Smerom na Poľsko je na spoluprácu určených 157,4 milióna eur, z ktorých sa vyčerpalo 73 miliónov. Predstavuje to 46,55 %. Oprávnenými oblasťami pre čerpanie týchto financií sú na slovenskej strane Prešovský a Žilinský kraj. Program sa okrem iného zaoberá aj zvýšením turistickej atraktívnosti prihraničného územia či ochranou kultúrneho a prírodného dedičstva. Posledným v poradí je program Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina. Naň sa vyčlenilo 68,6 milióna eur. Doteraz sa z nich vyčerpalo viac ako 21,3 milióna, čo predstavuje 31,16 %. V prípade Slovenska sa táto spolupráca týka cezhraničných aktivít s Ukrajinou. Oprávnenými územiami pre tento program sú na našom území Košický a Prešovský kraj. V rámci programov cezhraničnej spolupráce pritom v súčasnosti prebieha aj príprava nového programového obdobia na roky 2014 až 2020. „Keďže všetky partnerské krajiny prejavili záujem pokračovať v doterajšej spolupráci,” podotkol Vážny.
Spolupráca so susedmi pomáha aj pri budovaní cestnej infraštruktúry
5. apríla 2013 - (tasr)
Cezhraničná spolupráca s okolitými štátmi napomáha aj pri budovaní veľkých cestných ťahov. Podľa ministerstva dopravy zlepšuje tiež regionálny rozvoj a prispieva ku skvalitneniu života ľudí, ktorí žijú v pohraničí. „Preto tejto problematike venujeme náležitú pozornosť a intenzívne rokujeme so svojimi partnermi spoza hraníc SR,” uviedol pre TASR hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. V prípade spolupráce s Poľskom to bola v roku 2012 napríklad príprava dohody o mieste prepojenia rýchlostnej cesty R4 a rýchlocesty S19 medzi obcami Vyšný Komárnik a Barwinek. Ale aj príprava dohôd o dopravnom charaktere ciest a mostov prechádzajúcich cez spoločnú štátnu hranicu. Pri spolupráci s Maďarskom sa v minulom roku aj podpísali dve dohody o výstavbe cestných mostov nad riekou Ipeľ. V tomto roku bude rezort dopravy rokovať napríklad s Poľskom o príprave dohody o rekonštrukcii hraničného mosta cez rieku Jelešňa medzi mestami Chyžné a Trstená na poľsko-slovenskej štátnej hranici. Smerom do Českej republiky by sa mal pripraviť konečný návrh znenia dohody na úrovni expertov o prepojení rýchlostnej cesty R5 v obci Svrčinovec a cesty S11 v obci Mosty u Jablůnkova. Pri spolupráci s Maďarskom je v štádiu pripomienkovania návrh novej dohody o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej hranici. V prípade komunikácie Slovenska s Ukrajinou predpokladá ministerstvo rokovania o vypracovaní dodatku o odklade termínu plnenia dohody o výstavbe nového cestného hraničného priechodu Čierna - Solomonovo. Tá bola podpísaná v roku 2007 a právoplatnosť nadobudla v roku 2008. S Rakúskom by sa mala v tomto roku viesť diskusia o bode prepojenia ciest S8 a D4, pretože na expertnej úrovni sa nepodarilo docieliť urýchlenie prípravných prác na rakúskej strane. „Navrhneme rokovanie na úrovni ministrov zodpovedných za dopravnú infraštruktúru,” dodal Kóňa. Ako ústretový krok by tak bolo podľa jeho slov uzavretie Memoranda o porozumení, kde by obe krajiny deklarovali záujem vybudovať toto cestné spojenie v blízkej budúcnosti.
Maďarov a Slovákov spoja slovenské trenažéry
5. apríla 2013 - (tasr)
Maďarské ozbrojené sily chcú cvičiť svojich pilotov vrtuľníkov na trenažéroch v Prešove. Na dnešnom stretnutí so štátnym tajomníkom Ministerstva obrany SR Milošom Kotercom to uviedol náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Maďarska generál Tibor Benkö. “Pokiaľ dostaneme túto možnosť, budeme ju určite využívať. Je to pre nás veľmi dôležité,” zdôraznil náčelník maďarského generálneho štábu. Ako ďalej spresnil, maďarské ozbrojené sily majú záujem o cvičenie pilotov vrtuľníkov Mi-8 a Mi-17. “Z našej strany išla na túto požiadavku vysoko pozitívna odpoveď,” reagoval Koterec. V tejto súvislosti zároveň pripomenul, spoločné memorandum o spolupráci SR a Maďarska v oblasti obrany, ktoré v novembri minulého roku podpísali ministri obrany. Štátny tajomník na stretnutí ocenil aj budovanie spoločnej bojovej skupiny Európskej únie krajín V4. Podľa jeho slov bude významným medzníkom budovania spoločných spôsobilostí. “Tieto spôsobilosti budú zaujímavé tak pre náš región, ako aj v rámci krízového manažmentu,” doplnil. Generála štátny tajomník informoval aj o podpise dohody cezhraničnej spolupráci vzdušných síl v rámci projektu NATINADS, ktorú sme doteraz podpísali s Českou republikou. “Verím, že sa v blízkej budúcnosti podarí zosúladiť legislatívne detaily a podpíšeme ju aj s Maďarskom a Poľskou republikou,” povedal Koterec. Štátny tajomník Ministerstva obrany SR a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Maďarska dnes vyzdvihli aj spoluprácu našich krajín v rámci projektu TISA, v zahraničných operáciách, ale aj pri príprave špeciálnych síl krajín V4.
Slovensko podporuje fungovanie V4 ako zoskupenie štyroch štátov
5. apríla 2013 - (tasr)
Slovensko podporuje fungovanie Vyšehradskej štvorky v jej tradičnom zložení, ktorú tvorí aj Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Podľa prezidenta Ivana Gašparoviča i rezortu diplomacie ide o renomovanú medzinárodnú značku, ktorá je rešpektovaná nielen v Európskej únii, ale aj v rámci širších medzinárodných fór. Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) pripomína, že ide o zoskupenie štyroch stredoeurópskych krajín, avšak ako dodalo, SR sa nebráni prizývaniu ďalších štátov na spoločné rokovania v rámci formátu V4 plus. Tak to bolo počas nedávneho summitu v Poľsku, na ktorý prišli aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande. Prezident a ministerstvo týmto reagovali na štvrtkové (4.4.) vyjadrenie českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý chce oživiť myšlienku rozšírenia zoskupenia o Slovinsko. Tú sa mu nepodarilo presadiť, keď v rokoch 1998 až 2002 viedol vládu ČR. „Teraz, keď som prezidentom, tak sa to možno v spolupráci s ďalšími členskými krajinami tohto regiónu podarí,” povedal po stretnutí s Gašparovičom počas oficiálnej návštevy v SR. „Za doterajšiu, vyše 22-ročnú existenciu V4, sa celkom prirodzene, objavovali rôzne návrhy na jej prípadné rozšírenie. Nikdy však neboli prijaté konsenzuálne, z čoho vyplýva, že krajiny V4 de facto podporujú ďalšie fungovanie zoskupenia práve v jeho tradičnom zložení. Túto pozíciu dlhodobo zastáva aj SR,” uviedol pre TASR hovorca slovenskej hlavy štátu Marek Trubač. História Vyšehradskej štvorky sa začala písať začiatkom roka 1991 v severomaďarskom mestečku Vyšehrad (Visegrád) na Dunaji. Prezidenti Václav Havel (ČSFR), Lech Walesa (Poľsko) a premiér József Antall (Maďarsko) tam podpísali 15. februára deklaráciu o úzkej spolupráci troch krajín na ceste k európskej integrácii.
Projekt turistom ukáže, že na slovensko-maďarskom vidieku je čo vidieť
5. apríla 2013 - (tasr)
Regionálne združenie Váh-Dunaj-Ipeľ (RZ VDI) chce tento rok výraznejšie spropagovať kultúru a tradície na vidieku v slovensko-maďarskom pohraničí. Pripravuje preto projekt, ktorého cieľom je podporiť rôzne kultúrne podujatia v obciach. Zároveň by mal prilákať turistov do lokalít, ktoré sú vďaka svojim tradíciám a ľudovým zvykom zaujímavé. Tak ako vlani, aj tento rok chce združenie pripraviť kalendár najzaujímavejších podujatí, ktoré obce organizujú. „Vyzvali sme našich členov, aby pripravili zoznam takých top akcií, ktoré zaradíme do kalendária. To vydáme a budeme ho distribuovať cez turistické informačné kancelárie. Súčasťou projektu je okrem toho aj priama finančná podpora akcií, ale aj pomoc v logistike, zabezpečení účasti partnerských súborov či pri spoločnej propagácii. Našou podporou sa zároveň budeme snažiť udržať aj pravidelné pokračovanie podujatí, vďaka čomu by si turisti zvykli na to, že sa oplatí prísť aj na vidiek, pretože aj tu môžu navštíviť zaujímavé podujatia,” uviedol riaditeľ RZ VDI Daniel Balko. Súčasťou projektu bude aj vydanie publikácie, v ktorej by bolo zosumarizované portfólio cestovného ruchu v obciach. „Mnohí naši členovia majú ľudové izby alebo v ich obciach pôsobia remeselníci či výrobcovia suvenírov, ktorí udržiavajú nejaké tradície. Takže výstupom by bol sprievodca obcami euroregiónu, v ktorom by boli informácie o ľudových múzeách, ľudových dvoroch či prehľad o remeselníkoch, o tom čo vyrábajú a kde sa prípadne dajú ich výrobky zakúpiť. Takýmto spôsobom by sme chceli podporiť cestovný ruch a návštevnosť na vidieku,” vysvetlil Balko. Skonštatoval, že projekt bude nadväzovať na minuloročné aktivity, v rámci ktorých RZ VDI vydalo kalendár podujatí a publikáciu s receptami tradičných, v mnohých prípadoch už zabudnutých lokálnych gastronomických špecialít. „Vlani sme mali na naše aktivity veľmi dobré odozvy. Preto by sme sa do prípravy projektu radi pustili čo najskôr. Žiaľ, zatiaľ stále čakáme na to, kedy budú vypísané výzvy,” uviedol Balko. Podľa jeho slov sú peniaze z fondov Európskej únie (EÚ) pre existenciu a prácu v euroregiónoch veľmi dôležité a prinášajú konkrétne výsledky. Preto odďaľovanie možnosti uchádzať sa o financie nepovažuje za šťastné. „Každý rok využívame tento systém podpory euroregionálnych aktivít a naozaj vždy robíme dva, tri projekty, do ktorých zahŕňame veľké množstvo našich členov. A pochvaľujú si to, pretože vďaka tomu funguje veľa užitočných aktivít. Takže naozaj veľmi netrpezlivo čakáme na to, kedy sa systém podpory spustí aj tento rok. Vlani bolo výborné to, že prvý raz bol tento systém otvorený už vo februári. Tým sa prvý raz konečne podarilo to, že sa mohli naplánovať podujatia, ktoré sa robia aj pred začiatkom leta. Keď sa však výzva zverejní až v apríli alebo v máji, tak vlastne stratíme pol roka,” skonštatoval Balko.
V Maďarsku uľahčia motoristom, na navigácii budú informácie o nehodách
5. apríla 2013 - (tasr)
Maďarská polícia začne od tohto víkendu poskytovať novú službu motoristom: Pri dopravných nehodách zašle hliadka do policajného centra dopravných informácií koordináty havárie, ktoré budú môcť prijať navigačné zariadenia a smartfóny. Vodiči sa tak budú môcť vyhnúť zápcham. Ako dnes uviedol maďarský verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió, informácie od polície prevezme prostredníctvom internetu spoločnosť Traffic Nav, ktorá potom vysiela údaje ďalej. Prijímať ich budú môcť navigácie a mobilné telefóny vybavené systémom prijímania správ TMC (Traffic Message Chanel). K mobilným telefónom je potrebné stiahnuť si príslušnú aplikáciu. József Óberling z centra maďarskej polície (ORFK) v rozhlase vyhlásil, že v Európe žiadna polícia neposkytuje podobné služby a nemá informácie ani o tom, že by ich poskytovali policajti niekde inde vo svete. Systém doteraz fungoval v skúšobnom režime, od tohto víkendu však už pôjde naostro.
Dvojjazyčníci spisujú ministrovi masovú sťažnosť
Boj za dvojjazyčné tabule na železničných staniciach a zastávkach
http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/276162-dvojjazycnici-spisuju-ministrovi-masovu-staznost/
Šachovnica dejín
V povojnových rokoch sa politici krajín východnej Európy pohrali so životmi státisícov ľudí
4. apríla 2013 - (P. Kubínyi, K. Lászlóová - Plus 7 dní)
Ági néni umrela v piatok. Mali sme sa vidieť vo štvrtok, pokazilo sa nám auto. Z tých dvadsiatich ôsmich rodín, ktoré sa v roku 1948 presídlili z Maďarska na Slovensko, bola predposledná svedkyňa, ktorá zostala nažive. Nestretli sme sa. Osud to zariadil takto. Ten istý osud, ktorý sa krátko po druhej svetovej vojne pohral s desaťtisícmi ľudí v strednej Európe. Exodus. Presídľovanie a deportácie. Ak by sme chceli na mape zaznamenať, koho, akej národnosti, odkiaľ, kam a prečo deportovali alebo vysťahovali len v čase povojnovej výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Slovenskom, čoskoro by nezostalo biele miesto. Navštívili sme tri ženy a na mape ich osudov zažiarilo hneď niekoľko názvov - Nová Vieska na Slovensku, Budaörs a Mezőfalva v Maďarsku a Bretzfeld v Nemecku. Útek cez Ipeľ: Vonku mrzlo, ale na stole v obývačke Kláry Takácsovej-Fehérovej v maďarskom Budaörsi už dva týždne pred Veľkou nocou stála veľká kytica zdobená kraslicami. „Zdá sa, že zajko príde na saniach,” povedala po maďarsky. „Po slovensky? Už mi to nejde. Ale keď som v roku 1947 začala v Budaörsi navštevovať maďarskú kláštornú školu, maďarský pravopis bol pre mňa veľký problém. Nevedela som sa naučiť, že mám namiesto mäkčeňov používať zdvojené spoluhlásky,” zahľadí sa cez okno a spomína ďalej. „Môj otec odišiel z Novej Viesky do Budapešti v roku 1946. „Povrávalo sa, že nás pošlú do Sudet, a tak radšej ušiel hneď. Pre maďarské úrady bol utečencom, jedným z tých, ktorí nikdy nebojovali, ale po vojne stratili občianstvo a štátne zamestnanie v Československu. V Budapešti mu pridelili byt, dostal aj prácu na železnici. „Bál sa o nás, preto nás niekoľkokrát navštívil - utekal cez hranice tam a späť. Raz prišiel v zamrznutých šatách, preplával Ipeľ,” rozpráva pani Klára. Nakoniec sa mu podarilo legálne presídliť aj manželku a dcéru. Brat s rodinou však povolenie nedostali, išli načierno ukrytí medzi vecami, ktoré si mohla priviezť matka pani Kláry. „Bolo to prvého mája 1947, keď som ako sedemročná prišla do Budaörsu. Všetko kvitlo, voňalo, bola som nadšená. Rodičia menej, práve sme sa totiž znova sťahovali. Mama priniesla z Novej Viesky periny a nábytok, ale aj sedem kráv. Tie by sa do budapeštianskeho bytu nepomestili, tak sme sa sťahovali do polozboreného domčeka v tomto meste, oveľa horšieho, než bol ten, čo sme mali na Slovensku. Keď fúkalo, vietor vracal cez komín dym dovnútra. Bol strašný, mal však maštaľ, a to bolo podstatné. Tých sedem kráv, to bol náš nový začiatok, pomohli nám prežiť najhoršie časy. Ja som však bola spokojná so všetkým, aj so školou. Napriek tomu, že som kalvínka, dovolili mi chodiť do katolíckej kláštornej školy, lebo bola jediná v meste. A keď bola hodina náboženstva, ja som mala voľno!” Budaörs - mesto duchov: Dom, do ktorého sa Klárini rodičia nasťahovali, bol po Nemcoch. Po Ritterovcoch, ktorých deportovali do Nemecka. V roku 1941 mal Budaörs 9 800 obyvateľov, k nemeckej národnosti sa hlásili tri štvrtiny. Dva týždne po tom, čo v januári 1945 zverejnili zákon o možnosti deportovať ich, mesto obkolesili vojaci, s batôžkami ich naložili do vagónov a v Budaörsi zostalo iba sedemsto ľudí. „Menný zoznam deportovaných objavil až náš tím historikov v roku 2007,” hovorí András Grosz z miestneho nemeckého múzea Heimat, Vlasť. Exodus však pokračoval, do mesta prichádzali noví obyvatelia. „Napríklad my,” povie pani Klára. „Ale aj ďalší Maďari, ktorých na Slovensku nakladali do dobytčiakov a posielali sem. Z Novej Viesky do Mezőfalvy. Otec viacerým pomohol, aby dostali bývanie v Budaörsi, stali sme sa akýmsi prekladiskom vecí a prvým útočiskom vyhnancov.” „Keď vládam chýba sebavedomie, zbavujú sa tých, ktorých nedokážu ovládať,” nezaprie v sebe skončenú psychologičku pani Klára. „Nemci, Maďari, Slováci, politici s ľuďmi šachovali od začiatku vojny. Darmo boli viac spätí s krajinou, kde žili, než s národnosťou, ku ktorej sa hlásili. Bolo to politické rozhodnutie, znak slabosti.” A potom rozpráva, ako v päťdesiatych rokoch presťahovali do Budaörsu aj inteligenciu z Budapešti, ktorá zasa prekážala komunistom, ako sa každý každého bál, nikto sa s nikým nezhováral... Ako im na Slovensku umrela v roku 1948 stará mama, že sa nedostali na pohreb, lebo im neudelili československé víza, že dom, kde sa narodila, videla znova až koncom päťdesiatych rokov, ale potom tam už chodievala často. Nielen ona. Staré vzťahy ožili a rodili sa nové. Dve ženy z Novej Viesky sa nakoniec vydali za Maďarov z Budaörsu a jej dcéra sa roky priatelila s chlapcom od Ritterovcov, ktorý sa zasa do Budaörsu vracal z nemeckého Bretzfeldu. Ritterovci sa spoznali s Takácsovcami, Klára Takácsová sa zoznámila s Emíliou Kelecovou, ktorá žije v jej niekdajšom domove v Novej Vieske... Čas mnohé z toho, čo politika násilne rozdelila, znova spojil. „Moji rodičia dožili s pocitom krivdy, ja to už takto nechápem. Moje deti to už ani nezaujíma a vnuci? Tí sú jednoducho Budaörsania.”
„Keď jete maďarský chlieb, budete sa učiť po maďarsky! - vykrikoval na nás učiteľ a komu sa nepáčilo, ten dostal“
Maďarská Slovenka, slovenská Maďarka: „Ak nepôjdete dobrovoľne, poženieme vás s batôžkami ako Židov,” spomína osemdesiatšesťročná Emília Kelecová na rok 1948, keď v Číve (Piliscsév) nastupovala s rodičmi a manželom do dobytčiaku, ktorý ju mal presídliť na Slovensko. Dnes je v Novej Vieske poslednou svedkyňou týchto udalostí. „Dospelí sa viezli vo vagóne s dobytkom, nábytkom. Mali sme dve kravy, dva kone a vôbec sme nevedeli, kam nás vezú,” rozpráva. „Napokon sme sa ocitli vo Vojniciach. Dostali sme dom po Maďaroch. Hlinený, hoci ten náš v Číve bol tehlový, ale dali nám toľko pozemku, koľko sme mali v Maďarsku,” hovorí. „Keď jete maďarský chlieb, budete sa učiť po maďarsky! - vykrikoval na nás učiteľ a komu sa nepáčilo, ten dostal,” spomína na detstvo v Číve pani Emília, ale ďalej ju k slovu nepustí Irena Bábinbelyová: „A nám vraveli, že keď sme na Slovensku, budeme sa učiť po slovensky!” Pani Irena je švagriná Ági néni. S rodným menom Fuziková ju presídlili na Slovensko, kde sa vydala za Ireninho brata, Bábin-beleya. „Ági bola Slovenka, ja Maďarka a ako sme spolu dobre vychádzali! Veď tu sa nikto na nikoho ani nestíhal hnevať, každého dakam hnali!” povie. „Po nás si prišli vo februári roku 1947, o štvrtej ráno nás naložili do dobytčiakov, dvadsaťpäť rodín, a už sme sa viezli do Čiech! Deportovali nás, aby sme pracovali v západných Čechách. Tri roky sa tam rodičia mordovali na statku, ale aspoň si slušne zarobili. Ani ja sa nesťažujem, mne bolo dobre, len čeština mi nešla. Veď som nevedela ani po slovensky! No a keď sme sa vrátili domov, náš dom bol doslova v troskách. Tie tri roky v ňom načierno bývali Slováci zo severu, mali sme čo robiť, aby sme dom znova dali do poriadku,” spomína. Dnes rozpráva pani Irena rovnako dobre po slovensky ako pani Emília po maďarsky. Maďarka však lepšie píše po slovensky než po maďarsky a Slovenka píše lepšie po maďarsky ako po slovensky. Kruh sa uzatvára: „Vidíte, a my sme sa museli sťahovať z Maďarska, lebo sme doma hovorili po slovensky,” zasmeje sa pani Emília. Spomína, ako si do Vojníc priviezli kravy a kone, ako obrábali pozemok, ktorý na Slovensku dostali, a ako im to všetko nakoniec pri znárodnení zasa vzali. Aj na to, ako sa jej manžel veľmi neráčil s jej mamou, a tak sa v roku 1952 sťahovala znova. „S mužom sme si kúpili dom v Novej Vieske,” dodá. A kúpili si presne ten dom, v ktorom sa narodila Klára Takácsová-Fehérová!
Spomienky. Plynú jedna za druhou, akoby nemali konca. A boli to práve spomienky, prečo sa starosta Róbert Kis v roku 1997 rozhodol pozvať do Novej Viesky všetkých, ktorí boli z obce vysťahovaní, na spoločné stretnutie. „Pozvánku vtedy dostalo sto ľudí. To stretnutie nebolo o slzách, smútku či nenávisti, ale práve o spomienkach, ktoré dokázali zmierniť traumu z odlúčenia,” hovorí starosta. „Takýchto stretnutí bolo potom ešte veľa, naposledy v decembri 2012.” Dedinské veselice, dožinky a hody slávia Budaörs, Mezőfalva a Nová Vieska vždy spoločne. „Či som videla Kláru Takácsovú? Videla! Prišla sa pozrieť na svoj niekdajší domov. Viem síce, že tam dožila jej stará mama, že sa o ňu starala Vilma néni, ale tá potom odišla do Maďarska,” hovorí Emília. „To nebola Vilma néni, to bola Kati néni!” odvrkne jej Irena. Chvíľu sa na seba pozerajú, pátrajú v pamäti, usilujú sa spomenúť si a nakoniec to všetko pani Irena zaklincuje slovami: „A čo ja viem?! Veď v tom všetkom sa už ani Pán Boh nevyzná!”
Fakty a diplomacia
Na nedávnom stretnutí ministrov zahraničných vecí Slovenska a Maďarska Miroslava Lajčáka a Jánosa Martonyiho odznelo, že Slovensko je na „dobrej ceste” dohodnúť sa s Maďarskom na uzavretí spornej témy Benešových dekrétov. Preložené z diplomatickej reči, dekréty, na základe ktorých sa výmena obyvateľstva uskutočnila, zostávajú v politike dodnes tabu.
Nová Vieska
Obec pri Nových Zámkoch so sedemsto päťdesiatimi obyvateľmi. Deportácie a vysídlenie v rokoch 1946 až 1948 sa týkali asi dvesto obyvateľov. V roku 1938 sa Nová Vieska stala súčasťou Maďarska, a tak sa na obyvateľov vzťahoval prezidentský dekrét z druhého augusta 1945, podľa ktorého strácajú československé občianstvo všetci, ktorí mali po roku 1938 maďarské občianstvo. Na celom Slovensku sa to podľa historika Lajosa Tótha týkalo približne 750-tisíc Maďarov. Maďari podpísali dohodu o výmene obyvateľstva 27. februára 1946. „V Maďarsku boli oblasti, kde sa hovorilo iba po slovensky, aj úradné záležitosti sa vybavovali v slovenčine. Keď odtiaľ v rámci výmeny obyvateľstva prišli Slováci na Slovensko, často sa ocitli v čisto maďarskom prostredí a nevedeli sa dohovoriť,” hovorí historička Katalin Vadkerty. Podľa Lajosa Tótha do konca roku 1948 opustilo Maďarsko dobrovoľne 73 273 Slovákov a zanechali 21 700 hektárov pôdy a štyritisícštyristo domov. Z Československa presídlili 89 600 Maďarov, ďalších šesťtisíc odišlo dobrovoľne. Zostalo po nich 91 200 hektárov pôdy a 15 700 domov. Nová Vieska je jednou z približne dvesto slovenských miest a obcí, ktoré výmenu obyvateľstva zažili. Väčšina pri sťahovaných Slovákov Novú Viesku opustila. „Nedokázali si tu nájsť svoj domov,” hovorí starosta.
Budaörs
Nemecké mesto pri Budapešti. Nemcov tam presídlili po odchode Turkov z Uhorska okolo roku 1720. Podľa knihy, ktorú v roku 2010 vydalo múzeum Heimat v Budaörsi, malo mesto v roku 1941 až 9 814 obyvateľov, z toho 8 448 Nemcov. V roku 1949 sa k nemeckej národnosti hlásilo spomedzi všetkých 7 639 obyvateľov už iba tridsaťšesť ľudí. Deportácie sa začali v januári 1946. Väčšina odišla do Bretzfeldu, ktorý je dnes partnerským mestom Budaörsu. „Vo februári 1946 bolo mesto prázdne, ostalo len zo sedemsto ľudí. Mnohým obsadili domy ešte skôr, než odišiel transport,” hovorí historik András Grósz. Dnes má Budaörs tridsaťtisíc obyvateľov, potomkov presídlencov, utečencov a prisťahovalcov zo Sedmohradska, Zakarpatskej Ukrajiny, Slovenska i presídlencov v rámci Maďarska. K nemeckej národnosti sa dnes hlási ani nie tisícka obyvateľov.
Maďarsko nemá územné nároky
4. apríla 2013 - (tasr)
Maďarsko nemá územné nároky, napriek tomu sa však susedné krajiny často domnievajú o opaku. „Základom historickej dohody po druhej svetovej vojne je, že Maďarsko zoberie na vedomie územia a susedné krajiny ľudí,” vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi v rozhovore pre dnešné vydanie maďarského denníka Krónika, ktorý vychádza v rumunskom Sedmohradsku. Šéf maďarskej diplomacie sa vyjadril k otázkam vzťahu susedných krajín k tam žijúcim Maďarom a k Maďarsku. „Dôvodom stereotypov živených voči Maďarom je okrem iného skutočnosť, že kým prevažná väčšina Maďarov zobrala na vedomie územnú stratu (vplyvom Trianonskej mierovej zmluvy), časť politickej elity susedných krajín sa nedokázala popasovať s myšlienkou, že s územiami dostali aj spoločenstvá,” povedal Martonyi. Podľa jeho vyjadrenia dnes v Maďarsku už nikto nechce územné zmeny, Maďarsko nemá územné nároky. „Spoločenstvá Maďarov, ktoré sa dostali do susedných krajín, musia dané krajiny prijať, musia ich uznať ako maďarské spoločenstvá a integrovať ich do štátu. Sú to živé, veľké spoločenstvá, ktoré si zachovávajú svoj jazyk, viažu sa k svojim dejinám, trvajú na svojej identite a tvoria aj politický celok. To je potrebné si uvedomiť,” zdôraznil minister. Martonyi ocenil, že z pohľadu vzťahu susedných krajín k maďarským spoločenstvám došlo v uplynulých troch rokoch k pokroku. „Maďarsko-rumunské vzťahy snáď nikdy neboli také dobré ako v prvých dvoch rokoch našej vlády (Fidesz-KDNP),” zhodnotil šéf diplomacie, ktorý dodal, že uplynulý rok už nebola situácia úplne ideálna. Podľa jeho slov aj v prípade Slovenska je niekoľko sporných záležitostí. „Tam vážnejšie problémy nespôsobujú ani tak niektoré konkrétne témy, ako skôr pokles počtu maďarskej menšiny. V uplynulých 20 rokoch zaznamenala maďarská menšina takmer stotisícový pokles,” poznamenal Martonyi.
SAS po štyroch rokoch obnoví letecké spoje Kodane a Osla s Budapešťou
4. apríla 2013 - (tasr)
Po štyroch rokoch sa vracia do Budapešti škandinávska letecká spoločnosť Scandinavian Airlines (SAS), ktorá bude od leta prevádzkovať týždenne celkom deväť spojov do dánskej Kodane a nórskeho Osla, informovala dnes tlačová agentúra MTI. Týždenne poletí z Budapešti do Kodane šesť spojov - každý deň okrem soboty. Do Osla budú stroje SAS lietať v utorok, štvrtok a v nedeľu. Podľa plánov SAS nasadí na tieto linky viaceré typy lietadiel, medzi nimi Airbus 320, Boeing 737, Bombardier CRJ-900 a McDonnel Douglas MD82. Scandinavian Airlines je národný dopravca v Dánsku, Nórsku a Švédsku. Tieto krajiny patria k zakladajúcim členom Star Alliance, najväčšieho združenia leteckých spoločností.
Širokorozchodná - podľa Rusov je najvýhodnejšia slovenská trasa, nie je však jediná
4. apríla 2013 - (tasr)
Ruské železnice chcú stavať širokorozchodnú trať smerom na západ Európy v každom prípade, aj keby sa Slovensko nezapojilo do tohto projektu. V takej situácii by však železnica so širším rozchodom koľají viedla cez inú krajinu. Veľký záujem prejavuje podľa šéfa Ruských železníc Vladimira Jakunina napríklad Poľsko, Česká republika či Maďarsko. “Keby sme sa pozreli na ekonomické ukazovatele a rôzne ďalšie parametre, najvýhodnejšou trasou je tá cez územie Slovenskej republiky, ale nie je jediná,” upozornil Jakunin na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave. Širokorozchodná trať by bola podľa jeho slov pre Slovensko výhodná, keďže projekt počíta s viacerými terminálmi na nakladanie a vykladanie tovaru. “Minimálne dva terminály by sa mali nachádzať na území Slovenskej republiky. Nemala by nastať situácia, pri ktorej by Slovensko zostalo bez terminálu,” ubezpečil Jakunin. Kde presne by sa mohli terminály nachádzať, zatiaľ nekonkretizoval. Trať je totiž v súčasnosti len v štádiu projektovania. Okrem toho, v prípade, že by miesta terminálov prezradil, pozemky v tých oblastiach by podľa Jakunina automaticky enormne vzrástli. Doterajšie prepočty hovoria, že celkové náklady na projekt predĺženia širokorozchodnej železnice do Európy dosiahnu približne 6 miliárd eur. Ako sa bude výstavba trate financovať, zatiaľ jasné nie je. “Mal by sa vytvoriť biznis plán, na základe ktorého by sme mali vedieť presnejšie povedať mechanizmus financovania,” avizoval šéf Ruských železníc. Približná návratnosť pri takýchto projektoch sa podľa neho pohybuje na úrovni 15 rokov, treba však brať do úvahy aj ďalšie efekty. A to napríklad samotnú výstavbu trate, ktorá by zamestnala niekoľko tisíc ľudí a podporila by priemyselnú výrobu na území Slovenska.
Produkcia maďarského priemyslu vo februári klesla
5. apríla 2013 - (tasr)
Produkcia maďarského priemyslu vo februári klesla, už piaty mesiac po sebe, ale o niečo menej, ako v predchádzajúci mesiaci. Vyplýva to z rýchleho odhadu štatistického úradu v Budapešti, ktoré dnes zverejnila agentúra RTTNews. Podľa najnovších údajov sa objem výroby v susednej krajine po očistení od sezónnych vplyvov vo februári znížil medziročne o 1,1 %, zatiaľ čo v januári klesol o 1,4 %. Na druhej strane však analytici očakávali lepší výsledok. Predpovedali totiž, že výkon maďarského priemyslu sa v sledovanom období zníži v priemere o 0,9 %. V medzimesačnom porovnaní sa priemyselná produkcia v Maďarsku vo februári zvýšila o 0,3 %, teda výrazne menej ako v januári, keď vzrástla o 2,9 %. Na sezónne neupravenej báze sa februárový objem výroby v Maďarsku prepadol ešte strmšie, a to medziročne o 5,4 %. Rok 2012 bol však prestupný a vlaňajší február mal o jeden deň viac ako tohoročný. Za prvé dva mesiace 2013 sezónne neupravený výkon maďarského priemyslu klesol o 3,4 %.
Ženy si nebudú môcť škrtnúť príponu -ová
Milla - Aktivistom neumožnili vyvesiť na parlament vlajku EÚ
4. apríla 2013 - (tasr)
Aktivisti skupiny zo spoločenskej siete Facebook pod názvom Milión ľudí za slobodu tlače (Milla) sa dnes pokúsili vyvesiť vlajku Európskej únie na budovu parlamentu v Budapešti. Príslušníci parlamentnej stráže im však zabránili vo vstupe do budovy, informoval maďarský spravodajský server Hír24. Podľa členov skupiny je neprijateľné, aby vládna strana Fidesz ignorovala vôľu 80 percent maďarských voličov tým, že deväť rokov po vstupe Maďarska do EÚ nie je na budove maďarského parlamentu vyvesená vlajka únie. Milla preto žiada, aby vlajku vrátili na budovu, dovtedy ju dočasne umiestnili na zelenom priestranstve pred parlamentom. Tlačové oddelenie zákonodarného zboru aktivistom prisľúbilo odpoveď na otázku, prečo na parlamente neveje vlajka EÚ.
Maďarsko odmietlo kritiku dopadov novely ústavy na bezdomovcov zo strany OSN
3. apríla 2013 - (tasr)
Maďarská vláda dnes prostredníctvom vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí odmietla ako „neopodstatnenú” kritiku dopadov novelizácie ústavy na situáciu bezdomovcov dvoma špeciálnymi spravodajkyňami Organizácie Spojených národov. Na ich obavy z možnej kriminalizácie asi 30-tisícovej komunity maďarských bezdomovcov bude vláda v Budapešti podrobne reagovať, avizovali už vládne miesta kritikom diplomatickou cestou, informovala tlačová agentúra MTI. Budapešť v reakcii zdôrazňuje globálny charakter problémov chudoby a bezdomovcov a snahu všetkých zodpovedných vlád, vrátane maďarskej, o ich riešenie. Podľa stanoviska rezortu je v Maďarsku v súčasnosti viac útočísk pre bezdomovcov ako ich samotných. Ministerstvo zahraničných vecí pripomenulo pasáž ústavy, umožňujúcu príslušným orgánom vyzvať bezdomovcov na opustenie oblasti, v ktorej by sa chceli zdržiavať, ak je to v rozpore so zákonom o verejnom poriadku, verejnej bezpečnosti, verejnom zdraví a ochrane kultúrnych hodnôt, nie však stíhanie bezdomovcov za ich životný štýl. „Nie je teda pravdou tvrdenie, že Maďarsko by kriminalizovalo bezdomovcov,” konštatuje sa vo vyhlásení. Maďarská vláda súčasne ubezpečila, že je otvorená vecnej spolupráci s OSN, vrátane jej poverených spravodajcov. Špeciálna spravodajkyňa svetovej organizácie pre extrémnu chudobu a ľudské práva, čílska právnička Magdalena Sepúlveda Carmonová, poukázala vo svojom stanovisku na inštitucionalizáciu kriminalizácie bezdomovcov maďarskou vládou, ktorá podľa jej názoru vyvoláva predsudky voči nim a bráni ľuďom bez strechy nad hlavou, aby využili svoje základné práva. Brazílska architektka a urbanistka Raquel Rolniková, ktorá je špeciálnou spravodajkyňou OSN pre adekvátne, dôstojné bývanie, upozornila, že zákaz spania na verejných priestranstvách je v rozpore „s ľudským právom na rovnosť a nie diskrimináciu”, pretože možnosti bezdomovcov a sociálne slabších ubytovať sa sú limitované. Spravodajkyňa poukázala na nedostatok útočísk pre takýchto občanov v Maďarsku a na chýbajúci plán vlády postarať sa o 30.000 ľudí žijúcich na uliciach. Spravodajcovia apelovali na maďarskú vládu, aby stiahla zmeny v ústave a poukazujú, že podľa ich názoru došlo k ním unáhlene bez toho, aby bolo možné usporiadať o nich plebiscit. Obe spravodajkyne sa problematikou maďarských bezdomovcov zaoberali už vlani v decembri.
Je Orbán neporaziteľný? Nemá súpera
5. apríla 2013 - (ik - Pravda)
Rok pred voľbami sa maďarský premiér Viktor Orbán zdá byť na najlepšej ceste k znovuzvoleniu. Jeho Fidesz podľa čerstvého prieskumu agentúry Medián môže rátať so 45 percentami hlasov rozhodnutých voličov. Na znovuzískanie ústavnej väčšiny je to síce málo, ale na samostatné vládnutie bez potreby hľadať si koaličného partnera by to pohodlne stačilo. Pre rozdrobenú demokratickú opozíciu, ktorá stále nie je schopná zomknúť sily, je vážnym varovaním, že aj súčtom svojich preferencií hlboko zaostáva za vládnucou stranou. Socialistov vedených energickým mladým lídrom Attilom Mesterházym by volilo 24 percent a centristické zoskupenie populárneho expremiéra Gordona Bajnaiho Spolu 2014 iba osem percent rozhodnutých voličov. Podľa výsledkov prieskumu, ktoré včera zverejnil týždenník Heti Világgazdaság, by sa do parlamentu hlasmi 17 percent voličov dostali už iba extrémisti z Jobbiku. A s nimi sa Orbán ani jeho hlavní rivali nechystajú uzatvárať spojenectvo. Ako je možné, že Fidesz, ktorý za tri roky od volieb opustila polovica stúpencov, v posledných mesiacoch zaznamenáva vytrvalý nárast preferencií? A to napriek tomu, že vo svete žne kritiku za ústavné zmeny ignorujúce európske demokratické normy a hospodárstvo sa prepadá do čoraz hlbšej recesie. „Sliepku znášajúcu zlaté vajcia” podľa politológa Gábora Töröka našiel Orbán v znižovaní účtov za prevádzku domácností. „Vďaka tomu mu od začiatku roka rastie podpora, lebo ľudí toto zaujíma, tomuto rozumejú, toto sú ochotní kúpiť,” píše na svojom blogu. „Rok pred voľbami je to výborná téma kampane: dá sa o nej veľa rozprávať, dá sa viesť zápas proti škaredým distribučným spoločnostiam. Pre Fidesz je, prirodzene, oveľa lepšie, keď sa politická komunikácia zameriava na toto a nie na hospodársku situáciu či na program opozície,” dodáva. Cenové stropy na elektrinu a plyn, ktoré vláda nanucuje nadnárodným dodávateľským firmám, sú podľa očakávania veľmi populárne. Fidesz včera víťazoslávne oznámil, že v petičnej akcii na ich podporu za dva týždne nazbieral vyše tristotisíc podpisov. Hovorkyňa vládnej strany Gabriella Selmecziová vyzvala Maďarov, aby naďalej aktívne bránili tieto opatrenia pred útokmi ľavice. „Socialisti a členovia Bajnaiho zoskupenia totiž stoja radšej na strane veľkokapitálu a presadzujú záujmy nadnárodných spoločností,” cituje ju agentúra MTI. Nárast podpory vlády však nesúvisí iba so znižovaním poplatkov za elektrinu a plyn, upozorňuje Török. „Oveľa viac je to výsledok impotencie opozície, ktorá je pri narábaní s touto politicky citlivou otázkou viditeľnejšia ako pri iných záležitostiach,” myslí si Politológ. Namiesto toho, aby spoločnými silami odhaľovali riziká populistických ťahov vlády a jej snáh ústavnými zmenami zabetónovať svoju moc, Mesterházy s Bajnaim súperia medzi sebou o rolu Orbánovho vyzývateľa. Obaja priznávajú, že po zmene volebných pravidiel, ktoré si Fidesz ušil na vlastnú mieru, demokratická opozícia nemá šancu poraziť súčasného premiéra inak ako spoločnými silami. Otázkou však zostáva, kto bude na čele. „Základom konfliktu je, že kým socialisti sú organizačne aj počtom svojich stúpencov najsilnejšou opozičnou silou, ako kandidát na premiéra je Mesterházy oveľa slabší než Bajnai,” vysvetlil analytik Gábor Filippov pre televíziu Ml, prečo vyčerpávajúce opozičné primárky potrvajú prinajmenšom do konca leta. Politológovia rátajú s tým, že začiatkom jesene by preferencie, demokratickej opozície mohli začať rásť. Rezerva je veľká. Veď podľa prieskumu Mediánu sa takmer štyridsať percent oprávnených voličov stále nerozhodlo, komu dá svoj hlas.
Pred Orbánom utieklo za hranice už 500-tisíc Maďarov
4. apríla 2013 - (pravda.sk)
Exodus oveľa väčších rozmerov než k akému došlo po krvavom potlačení maďarskej revolúcie v roku 1956. Pred autoritárskymi sklonmi premiéra Viktora Orbána utieklo už 500-tisíc občanov za hranice. S týmito údajmi prišiel vplyvný maďarský ekonomický týždenník Heti Világgazdaság, ktorý sa zameral na emigráciu maďarského obyvateľstva po nástupe Orbána k moci. Podľa týždenníka sa história opakuje. V roku 1956 utieklo po tvrdom potlačení revolúcie pred komunistickým režimom 200-tisíc ľudí a v súčasnosti ľudia opäť masovo opúšťajú svoje domovy pred vládnucim režimom, tentokrát premiéra Viktora Orbána, dodáva. Údaj o odchode pol milióna ľudí z Maďarska Orbánova vláda odmieta. Odvoláva sa na oficiálne štátne štatistiky, podľa ktorých od nástupu Viktora Orbána k moci opustilo Maďarsko 170-tisíc obyvateľov. Podľa Heti Világgazdaság sú však tieto údaje cenzurované a upravované. Poukazuje to na príklade, keď len nemecké orgány potvrdili, že v roku 2011 sa do Nemecka presťahovalo 40-tisíc Maďarov a v prvom štvrťroku minulého roku ich pribudlo o ďalších 25-tisíc. Oficiálne maďarské údaje však hovoria, že do Nemecka v spomínanom časovom období odišlo len 8-tisíc ľudí. Heti Világgazdaság upozorňuje, že v tomto prípade nejde o odchod chudobných či nezamestnaných ľudí za prácou, ako je to napríklad v Poľsku či Rumunsku. V prípade Maďarov ide o mladé rodiny či študentov, ktorých počet sa pravdepodobne po zmenách ústavy ešte zvýši. Zákon totiž môže zaviazať vysokoškolákov študujúcich so štátnym príspevkom, aby istý čas po získaní diplomu pracovali v Maďarsku. Maďarsko tak prišlo o 12 percent ekonomicky aktívneho obyvateľstva, čo môže mať veľmi negatívny nielen fiškálny, ale aj demografický dopad. Kolektívna depresia, pesimizmus a beznádej tak podľa denníka v prípade Maďarska vyhnala druhý najväčší počet ľudí zo svojej domovskej krajiny za posledné roky. Väčší počet zaznamenalo už len Grécko po prepuknutí krízy a jej dôsledkov.
Fidesz oslavoval 25. narodeniny, tisíc ľudí protestovalo
Rečníci na podujatí obvinili Orbánov kabinet zo zlikvidovania právneho štátu a zavedenia diktatúry.
30. marca 2013 - (tasr)
Okolo 1000 ľudí sa zhromaždilo dnes pri sídle vládnej strany Fidesz na budapeštianskej Lendvayho ulici, aby pri príležitosti 25. výročia založenia Fideszu protestovali proti krokom vlády premiéra Viktora Orbána. Protest bol zameraný najmä proti štvrtej novele ústavy, ktorá začne platiť od 1. apríla. Podľa spravodajského servera Nol.hu objekt sídla vládnej strany strážili policajti. Početné policajné jednotky boli pripravené aj v priľahlých uliciach. Podujatie zorganizovala skupina zo spoločenskej siete Facebook „Ústava nie je hra”. Medzi účastníkmi, ktorí si priniesli národné vlajky a viaceré transparenty kritizujúce vládu, boli mladí i starší. Prítomní boli aj viacerí politici opozičnej ochranárskej strany Politika môže byť iná (LMP) Rečníci na podujatí obvinili Orbánov kabinet zo zlikvidovania právneho štátu, zavedenia diktatúry, vytýkali mu nielen opakované prepisovanie ústavy, ale aj snahy o umlčanie opozičných hlasov. Zakladateľ Helsinského výboru a politik niekdajšej demokratickej opozície Ferenc Kőszeg Orbánove vládnutie pripodobnil Kádárovmu režimu a dodal, že premiér dnes takisto zastrašuje protestujúcich. „Pri zmene režimu Orbán nebojoval proti diktatúre, ale proti tým, ktorí ju robili. Teraz zas ním vedená vláda nenávidí svojich vlastných občanov,” povedal Kőszeg. Protestujúci sa po ukončení demonštrácie vydali k budove polície na ulici Gyorskocsi, kam 7. marca predviedli poriadkové sily protivládnych demonštrantov, ktorí prenikli do dvora sídla Fideszu. Pochod sprevádzala a zabezpečovala polícia.
Podľa MSZP si Fidesz nezaslúži gratuláciu
Maďarská politická strana Fidesz, ktorá má spolu s Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP) od roku 2010 dvojtretinovú väčšinu v parlamente, oslávila v piatok 25. výročie svojho založenia. Symbolické narodeniny sa konali v úzkom kruhu zakladateľov Fideszu. Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) dnes vyhlásila, že si Fidesz ale nezaslúži blahoželanie. Podľa tlačovej agentúry MTI socialisti vydali vyhlásenie, v ktorom uviedli, že Fidesz je dnes jedinou stranou v Európskej únii, ktorá vedie vládne spojenectvo, vládnuce na hrane princípov autoritatívneho režimu. „Zväz mladých demokratov (Fidesz) zakladali smelí mladí ľudia, nadnes však stratili mladosť, ale aj odhodlanie k demokratickým princípom. Fidesz sa dostal až tak ďaleko, že terajších mladých demokratických ľudí, ktorí pokojným spôsobom, ale dôrazne konfrontujú princípy zakladateľov Fideszu s ich dnešnými skutkami, obviňuje z klamstva a zastrašuje ich metódami štátostrany,” píše sa v dokumente socialistov. Fidesz založili 30. marca 1988 v Budapešti ako liberálne študentské hnutie proti komunizmu. Medzi 37 zakladajúcimi intelektuálmi bol aj terajší premiér Viktor Orbán či predseda parlamentu László Kövér.
Veľkonočná nedeľa je pre kresťanov oslavou Vzkriesenia Krista - Veľká noc - Pascha je ústredným sviatkom všetkých kresťanov
http://www.teraz.sk/slovensko/velka-noc-vzkriesenie-kristus/41842-clanok.html
Pápež František o sile vzkriesenia
http://www.teraz.sk/zahranicie/papez-frantisek-hovoril-pred-vigilio/41819-clanok.html
Pápež vyzval na mier a ukončenie kórejského napätia
http://www.teraz.sk/zahranicie/papez-vatikan-cirkev/41870-clanok.html
Ako prežiť veľkonočné sviatky a šibačku?
http://webmagazin.teraz.sk/zdravie/velka-noc-jedlo-alkohol-opica-zdravie/574-clanok.html
Veľkonočný pondelok na Fiľakovskom hrade v znamení Palóckej kultúry
29. marca 2013 - (tasr)
Veľkonočný pondelok sa na Fiľakovskom hrade bude niesť v duchu tradícií a veselosti. Ako TASR informoval riaditeľ Hradného múzea vo Fiľakove Attila Agócs, otvoria tam ôsmy ročník regionálneho veľkonočného festivalu Palócka Veľká noc na fiľakovskom hrade. Počas podujatia ožije Fiľakovo ľudovými tancami, hudbou a pripomenú si zvyklosti Maďarov na Slovensku. Brány hradného areálu otvoria 1. apríla o 10.00 hodine. „Organizátori pripravili aj tento rok bohatý folklórny program, ktorý bude prebiehať v popredí tvorivých dielní a remeselníckeho jarmoku. V programe s názvom Pozdrav z Matúšovej zeme sa predstavia Folklórny súbor Berkenye z obce Košúty, Ľudová hudba Dénesa Németha a Citarová hudba Dióhéj zo Sládkovičova. V rámci kultúrneho bloku Dedičstvo starých rodičov vystúpia Folklórny súbor Borostyán z Drnavy a fiľakovský Folklórny súbor Rakonca. Vyvrcholením programu bude koncert budapeštianskej cimbalovej etno-rockandrollovej skupiny Cimbaliband,” informoval Agócs. V tvorivých dielňach sa záujemcovia budú môcť zapojiť do zdobenia veľkonočných kraslíc, smaltovania šperkov, pečenia mlynárskych koláčov a medovníkov a budú môcť ochutnať špeciality palóckej ľudovej kuchyne. Počas celého dňa budú sprístupnené v Bebekovej bašte hradu stále expozície Hradného múzea, výstava Baníckeho múzea z Rožňavy a Gemersko-malohontského múzea z Rimavskej Soboty. Hlavným organizátorom podujatia je Občianske združenie Pro Gaudio, spoluorganizátormi sú Hradné múzeum vo Fiľakove a miestne občianske združenia a organizácie.
Google navigácia už funguje aj na slovenských mapách
http://www.teraz.sk/magazin/google-navigacia-mapy-slovensko/42081-clanok.html
Facebook predstavil svoj „telefón“, bude dostupný pre každého
http://www.teraz.sk/ekonomika/facebook-technologie-telefon-internet/42228-clanok.html
Letný čas
http://www.teraz.sk/magazin/stredoeuropsky-letny-cas/41468-clanok.html
Maloobchodné tržby v Maďarsku vo februári klesli
4. apríla 2013 - (tasr)
Maloobchodné tržby v Maďarsku aj vo februári klesli, ale menej ako v prvom mesiaci roka a tiež menej, ako predpovedali analytici. Informovala o tom agentúra RTTNews na základe údajov, ktoré dnes uverejnil štatistický úrad v Budapešti. Zo štatistík vyplýva, že tržby maloobchodníkov v Maďarsku sa po očistení od kalendárnych vplyvov vo februári znížili medziročne o 1,4 %. Analytici, ktorých oslovila agentúra RTTNews, pritom odhadovali, že klesnú o 2 % po januárovom páde o 2,6 %. Hlavným dôvodom februárového zníženia tržieb bol pokles predaja pohonných hmôt medziročne o 4 % a potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 2,6 %. Tržby z predaja nepotravinárskych výrobkov v Maďarsku sa v sledovanom období znížili o 0,3 %.
Tomášov - Halászi: 93.603 eur na zhotovenie krátkych filmov predstavujúcich hodnoty Žitného ostrova a Szigetközu
30. marca 2013 - (tasr)
Samosprávy obcí Tomášov v okrese Senec a Halászi v Maďarsku získali podporu 93.603 eur na zhotovenie krátkych filmov predstavujúcich hodnoty Žitného ostrova a Szigetközu. Celkový rozpočet projektu je 110.121 eur. Informoval TASR starosta obce Tomášov Jozef Szalay. „Kontakty slovenskej obce Tomášov a jej družobnej maďarskej obce Halászi majú už viac ako desaťročnú históriu. Spoločenské organizácie, športové oddiely, ako aj školy sú pravidelnými účastníkmi spoločných podujatí organizovaných jednotlivými obcami,” objasnil starosta s tým, že obe samosprávy realizovali už viacero spoločných projektov v rámci slovensko-maďarskej cezhraničnej spolupráce a projektov Vyšehradského fondu. Ako povedal, prvým úspešným spoločným projektom samospráv bol projekt v rámci operačného programu INTERREG IIIA. - Susedský program štátov Slovensko-Maďarsko-Ukrajina pod názvom „Rajská záhrada“- záruka našej minulosti aj budúcnosti. „Cieľom projektu je v spolupráci so slovenskými a maďarskými študentmi pestovať žitnoostrovské a szigetközské hodnoty, hľadať spoločné korene, ktoré dnes už upadajú do zabudnutia, spoznanie spoločnej histórie a miestnej ľudovej tvorby, prehlbovanie etnografického povedomia,” konštatoval. Úspech tohto projektu posilnil kontakty a prepojenie oboch obcí, čím sa vytvorili aj podmienky pre nový úspešný projekt - Filmcontest. „Cieľom oboch spolupracujúcich partnerov je, aby sa naďalej posilňovali cezhraničné kontakty medzi oboma štátmi prostredníctvom realizácie spoločného turistického a mediálneho projektu,” zdôraznil. Dodal, že obe obce vyhlásili filmovú súťaž pre amatérske tímy. „Očakávame prihlášky maximálne trojčlenných tímov, ktoré zhotovia jedno až päť minútové krátke filmy v ľubovoľnom štýle o prírodných, architektonických, umeleckých a turistických hodnotách Žitného ostrova a Szigetközu, ako aj o ich každodennom živote. Pripomenul, že filmy pomôžu predstaviť a popularizovať hodnoty a atrakcie prihraničných obcí oboch štátov. Produkcie posúdi odborná porota a zhotovitelia najlepších diel získajú účasť na spoločnom letnom tábore, kde sa zúčastnia na pokročilom vzdelávaní a odborných prednáškach.
E.ON predáva svoju maďarskú divíziu štátu
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59598460-e-on-predava-svoju-madarsku-diviziu-statu
Pápež dal zelenú blahorečeniu viac ako 60 mučeníkov z rôznych krajín
V. Orbán vidí v Ukrajine perspektívny trh, predpokladá jej rýchly rast
28. marca 2013 - (tasr)
Ukrajina zostane aj v budúcnosti krajinou, ktorá bude schopná rýchleho hospodárskeho rastu a tohto rastu by sa chcelo zúčastniť aj Maďarsko. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán po schôdzke s predsedom ukrajinskej vlády Mykolom Azarovom, ktorý v stredu pricestoval do Budapešti na trojdňovú oficiálnu návštevu Maďarska. Podľa tlačovej agentúry MTI Orbán uviedol, že cyperské udalosti uplynulých dní dávajú zreteľne najavo, že jednosmerný zahraničný obchod - zhruba tri štvrtiny maďarského exportu smeruje na západ Európy - znamená aj obmedzenie, pretože zanedbáva možnosti ponúkané východnými krajinami, napríklad Ukrajinou. Maďarský premiér požiadal ukrajinského partnera o dobrú vôľu v realizácii vlani prijatého ukrajinského jazykového zákona, čo je dôležité z hľadiska maďarskej menšiny žijúcej na Ukrajine. „Je to lojálne spoločenstvo, ktoré si však chce zachovať národnú identitu a svoju kultúru,” povedal o krajanoch Orbán. „Prišli sme do Maďarska posilniť naše tradične dobré vzťahy a hovorili sme o možnostiach ich ďalšieho rozvoja,” zdôraznil Azarov, podľa ktorého sa s Orbánom dohodli, že v Maďarsku sa budú konať ukrajinské dni kultúry a na Ukrajine zorganizujú maďarské kultúrne dni. Spolupráca medzi Ukrajinou a Maďarskom bude pokračovať podľa ukrajinského premiéra najmä v oblastiach atómovej energie, elektrickej energie, prepravy zemného plynu a v zlepšení služieb občanov prekračujúcich štátne hranice. Predsedovia vlád podpísali dohody o ucelenom rozvoji cestných maďarsko-ukrajinských hraničných priechodov, dohodu o spolupráci maďarského Národného úradu pre zahraničnú ekonomiku a Ukrajinského štátneho úradu pre národné projekty, ako aj dohodu o medzinárodnom kombinovanom transporte tovaru.
Ukrajina začala dovážať plyn z Európy cez Maďarsko
Ukrajina začala dovážať plyn z Európy cez plynovod zo susedného Maďarska. To je súčasťou stratégie Kyjeva o zníženie svojej závislosti od ruského plynu, informovala agentúra AP. Ukrajinský premiér Mykola Azarov uviedol, že „prvé molekuly plynu” už dorazili na Ukrajinu. Odhaduje, že cez maďarský plynovod môže sa môže do krajiny dostať 1,5 miliardy metrov kubických plynu (m3) ročne. Azarov sa dnes stretol so svojim maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom, ktorého ocenil za podporu Ukrajiny poskytnutím využitia plynovodu.
Hostia z Maďarska 31. marca vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave
Na Panenskej ulici zaznejú diela Bacha a Regera
Zelený štvrtok pripomína ustanovenie Oltárnej sviatosti a kňazstva
Zelená Veľká Noc - Pustite do vašej kuchyne jarné vitamíny a fantáziu
http://zena.sme.sk/c/6747779/zelena-velka-noc.html?utm_source=zena&;utm_medium=titulka-widget&utm_campaign=temsek
Sníval o spojení všetkých Slovanov, za čo si vyslúžil slávu i hanu.
http://www.pluska.sk/plus-7-dni/ludia/jan-kollar-apostol-panslavizmu.html
Po dvesto rokoch
Za prácou do Pešti
28. marca 2013 - (K. Lászlóová, P. Kubínyi - Plus 7 dní)
Kým Maďari kvôli zárobkom opúšťajú Budapešť, pre slovenských občanov maďarskej národnosti je čoraz väčším lákadlom.
V Budapešti letí nový vtip. Ktoré je druhé najväčšie maďarské mesto? Správna odpoveď znie: Londýn! Za posledné dva roky odišlo z Maďarska na západ údajne viac ľudí ako za celé ostatné dve desaťročia. Kým Maďari dvíhajú kotvy a opúšťajú rodnú zem, pre dva a pol milióna príslušníkov maďarských menšín v okolitých krajinách ostáva krajina našich južných susedov veľkým lákadlom. Platí to aj o pol milióne slovenských občanov maďarskej národnosti, ktorí v čoraz väčšom počte dávajú Slovensku zbohom. Identita: „Vychovávali ma vo vedomí, že som Maďarka. Som rada, že tu bývam, pracujem, žijem, dá sa povedať, že je to základná otázka mojej identity,” rozpráva tridsaťjedenročná psychologička Eszter Mónika Ácsová. Sedíme v jej súkromnej ambulancii vo vilovej štvrti v Budapešti, kde ordinuje prvý rok a Eszter Mónika spomína: „Pochádzam z Dvorov nad Žitavou a vlastne som sa stále pohybovala v maďarskom prostredí. Kamarátov medzi Slovákmi som nemala a, pravdupovediac, držala som si od nich odstup. Trpela som na astmu a chodievala som sa liečiť do sanatória. Nevedela som po slovensky a ostatné deti sa mi tam vysmievali.” Eszter Mónika vyštudovala psychológiu u našich južných susedov. Podľa jej slov vzdelanie, ktoré jej ponúkla tamojšia univerzita, bolo na vyššej úrovni než to, čo by jej mohli dať naše školy, a nikdy ani neuvažovala, že sa niekedy vráti žiť na Slovensko. „Už aj preto, že súčasťou mojej práce je maďarský jazyk,” hovorí. Slovenské slová dnes zo svojej pamäti doluje veľmi ťažko, hoci občianstvo má stále slovenské. „Keď si dokončím postgraduálne vzdelanie, pravdepodobne si vezmem maďarské, aj keď viem, že stratím slovenské. Často navštevujem rodičov vo Dvoroch nad Žitavou, ale dnes som už doma v Budapešti,” hovorí. So slovenským pasom žijú v Budapešti riaditelia bánk, právnici, novinári aj lekári. Slovenská publikácia o migrácii obyvateľstva odhaduje počet ľudí, ktorí v súčasnosti pracujú v Maďarsku, až na dvadsaťtisíc. Aké sú ich dôvody? Pragmatické, citové, kultúrne, jazykové, rodinné. Veľmi často dominuje túžba uplatniť sa v maďarskom prostredí, používať maďarský jazyk. „Vždy som chcela byť novinárka, ale vedela som, že na Slovensku by som sa nedokázala presadiť,” hovorí Mária Bodóová, ktorá dnes pracuje v kultúrnej redakcii Duna TV. To isté potvrdila aj Eszter Mónika. „Veľa ľudí pochádzajúcich z dedín na juhu má jazykový problém a obdivujem tých, ktorí dokázali vyštudovať slovenské vysoké školy. Patrí medzi nich aj moja sestra a jej manžel, obom sa to podarilo a dnes majú dobrú prácu. Ja som sa však rozhodla inak.” Papier plný núl: Podnikateľ Zoltán Kaprinay odišiel zo Slovenska z celkom iných dôvodov. V roku 2000 dostal od najväčšieho maďarského mobilného operátora ponuku, aká sa neodmieta. „Nikdy predtým som na papieri toľko núl nevidel,” zasmeje sa. Čoskoro sa mu tieto nuly ešte znásobili, keď ako šéf päťdesiatčlenného tímu spravodajského portálu zarobil spoločnosti obrovské peniaze. Ako? Dostal nápad umožniť ľuďom posielať esemesky zadarmo z internetovej stránky. V roku 2004, keď sa mu narodila dcéra, sa za ním prisťahovala aj manželka Slovenka. „Po maďarsky vedela vtedy iba jedinú vetu: Hosszú kávét legyen szíves!” vraví Zoltán a vysvetľuje, že „dlhá káva” je pre Slovákov normálna káva, kým Maďari za normálnu kávu pokladajú pár kvapiek koncentrovanej esencie na dne pohára. „Dnes hovorí po maďarsky výborne,” konštatuje. Zoltánov deň sa začína tým, že zo svojho bytu v najlepšej budapeštianskej štvrti prejde pešo pár ulíc ďalej do firmy, ktorá má tiež „dobrú adresu”. Ešte predtým sa s manželkou, chlapcami dvojčatami a dcérou naraňajkujú v miestnosti s výhľadom na Dunaj. Rozľahlý byt, stotridsať štvorcových metrov, nie je výnimočný iba šiestimi obrovskými oknami otočenými smerom k najkrajšej panoráme mesta. Má dva satelity, aby mohol sledovať slovenské a české televízne kanály. Deťom kupuje tatranky a do neďalekej českej krčmy špeciálne pre neho vozia kartóny s českým pivom, pretože maďarské mu nechutí. Hoci pred trinástimi rokmi Zoltán vôbec neplánoval opustiť Slovensko, dnes je jeho Bónusz Brigád najrýchlejšie rastúcim maďarským internetovým portálom - portál typu zľavomatu založil v Maďarsku ako prvý. Jeden z najúspešnejších maďarských podnikateľov dneška je teda slovenský občan, rodák z Veľkých Úľan, pretože občianstva sa stále nevzdal. K jeho maďarskej a slovenskej identite sa do tretice pridáva aj česká, pretože vraj vyrástol v Česko-Slovensku. Zoltánove tri identity sa určite spájajú do jednej každú prvú stredu v mesiaci na „česko-slovenskom posedení pri pive”. Bol to práve jeho nápad urobiť akési pokračovanie bratislavských posedení. Teraz sa Maďari zo Slovenska vídajú v Budapešti, nostalgicky pri pive, kofole a utopencoch, a schádza sa ich tam čoraz viac. Istota a technické normy: Bezpochyby je aj veľa takých, ktorí odchádzajú preto, „lebo je to pohodlné”. Práve vysoká škola je pre tento druh emigrácie zo Slovenska najčastejším odrazovým mostíkom. „Ísť študovať environmentalistiku do Győru v maďarčine bolo pre mňa jednoduchšie, než študovať v Bratislave po slovensky. Bolo to navyše k našej dedine Patáš bližšie,” hovorí inžinier András Kiss, expert na zvukovú toxicitu. Jeho manželka Annamária Kiss Kósa svojou energiou trocha pripomína vietor. Stíha všetko. Usmieva sa na nás, čičíka štvormesačné bábätko a popritom ochotne, ak treba, poslúži manželovi ako chodiaci maďarsko-slovenský slovník. Práve András je dôvod, prečo ona dnes žije v Budapešti. „Maďarčina je jeho rodný jazyk a to, čo sa naučil na univerzite, súvisí s maďarskými právnymi normami. Takže, logicky zostal tu,” rozpráva za Andrása, ktorý jej je za to navidomoči vďačný. „A ja? Diplom bábkarskej scénografky som získala v Bratislave. V Maďarsku som bola na stáži a už vtedy som navrhovala scény aj v Miškovci a Budapešti. Predsa len je tu viac divadiel, teda aj viac práce. Ale robila som tiež v Česku a v Poľsku,” hovorí. Jej hlavný dôvod, prečo dnes žije v Budapešti, je teda osobný. „Najskôr sme s Andrásom bývali v podnájme, potom sme si s pomocou rodičov kúpili jednoizbový byt. V Budapešti sú nehnuteľnosti lacnejšie než v Bratislave! Či tu zostaneme? Nuž, ešte neviem, možno sa vrátime na Slovensko, možno napokon zakotvíme v nejakej celkom inej krajine. Zatiaľ však rozhoduje Andrásova práca a peniaze - istota, lebo v kríze móda veľmi nevynáša.” Žiť a uživiť sa vraj nie je ani v Maďarsku jednoduché, je kríza a kapitalizmus je tam oveľa tvrdší. Počet tých, ktorí sa presídlili natrvalo, je veľmi ťažké vyčísliť, väčšina si totiž ponecháva slovenské občianstvo. Mária Bodóová sa na zlú finančnú situáciu nesťažuje. Je redaktorkou televízie Duna TV a vraví, že za podnájom v centre mesta zaplatí iba štvrtinu zo svojho platu. „Na Slovensku by to bolo určite viac,” povie. Má priateľa Lászlóa, ten pochádza zo Sedmohradska: „Žil v Spojených štátoch, ale nakoniec dal prednosť Maďarsku. Učí deti po anglicky,” vysvetľuje. A László bude aj dôvodom, prečo sa na Slovensko nevráti: „Ak sa nerozídeme, určite zostaneme žiť v Budapešti. Potom zrejme prijmem aj maďarské občianstvo. Už by som ho bola prijala dávno, nebyť zákona, podľa ktorého to znamená stratiť slovenské.” Dieťa, manžel, dom: Katarína Ďuricová je rodáčka zo Šamorína. Nezakotvila natrvalo v Budapešti preto, že by sa chcela uplatniť v maďarskom prostredí v rodnom jazyku. V roku 2008 to skúšala, aj sa jej podarilo presadiť ako novinárke, zo stážistky sa za pár mesiacov prepracovala na samostatnú reportérku. Predsa sa však ešte na Slovensko vrátila. V roku 2010 bola hovorkyňou ministerstva pôdohospodárstva a do Maďarska ju druhýkrát pritiahol celkom iný dôvod: jej terajší manžel Botond Feledy a päťmesačný syn Farkas. Dnes býva vo vlastnom dome v Budapešti. Kati študovala v Trnave dejiny umenia a kultúry. So slovenským jazykom problém nemala, napriek tomu, že strednú školu vyštudovala v maďarčine. I tak počula, vraj až pričasto: „Aha, zase jedna Maďarka.” Prízvuk ju prezradil ešte aj v roku 2010, keď bola hovorkyňou. Dá sa povedať, že dnes má Kati „cezhraničné zamestnanie”. Jej internetová galéria ponúka obrazy slovenských aj maďarských umelcov. Dizajnéri, s ktorými spolupracuje, sú najmä z Maďarska, ale keď ide o zákazku ako obrazom dotvoriť priestor na mieru, „národnosť” nerozhoduje. Odkedy sa jej narodil syn, väčšinu času žije v Budapešti, ale kvôli práci býva často aj na Slovensku: výstavy, spolupráca na projektoch... Preto je známa aj v slovenskom prostredí, väčšina jej kamarátov sú však najmä Maďari - zo Slovenska i z Maďarska. Keď sme zvrtli reč na politiku, viacerí nám tvrdili, že často musia vysvetľovať svojim priateľom v Maďarsku, že to nie je až také zlé, ako počúvajú v médiách, že vonkoncom nie je až také hrozné byť Maďarom na Slovensku. Ale ani jeden z nich neodišiel zo Slovenska pre politiku. Hoci maďarská politika s takýmito prípadmi ráta. Maďarský premiér Viktor Orbán sa neraz vyhlasoval za „premiéra všetkých,Maďarov” a so zahraničnými Maďarmi sa ráta v prisťahovaleckej politike - tvoria 75 percent všetkých prisťahovalcov. Čo to znamená pre Slovensko? Evidentne odliv mozgov. Maďarsko sa totiž podľa štúdie sociologičky Anety Baranovej spolu s Českou republikou, Veľkou Britániou a Írskom nachádza vo štvorici krajín s najväčším počtom migrantov zo Slovenska.
Inteligencia odchádza
Podľa štatistík OECD sa štvrtina ľudí, ktorí študujú v zahraničí, spravidla do svojej pôvodnej krajiny nevracia. Menšiny sú však podľa sociológov silnejším kandidátom na odchod z domoviny. „Počet príslušníkov maďarskej menšiny, ktorí študujú na Slovensku na vysokých školách, každoročne klesá približne o dvesto ľudí. V školskom roku 2010/2011 ich bolo už iba 6 326, pričom v Maďarsku v tomto istom školskom roku študovalo 2 043 Maďarov zo Slovenska. Stúpajúci počet príslušníkov maďarskej menšiny študujúcej v Maďarsku je len jedným, ale zato nezanedbateľným faktorom. Navyše, už niekoľko rokov je evidentné, že podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v maďarskej menšine je nižší ako v slovenskej väčšine. Kým maďarská menšina tvorí osem percent obyvateľov Slovenska, jej podiel na celkovom počte študentov vysokých škôl je iba štyri a pol percenta,” hovorí Béla László, profesor na Fakulte stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, autor publikácií o menšinovom školstve.
V4 + Slovinsko - Zeman navrhuje visegrádsku päťku
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/276485-zeman-navrhuje-visegradsku-paetku/
Ministri obrany Maďarska a Gruzínska sa v Budapešti dohodli na spolupráci
4. apríla 2013 - (tasr)
Rámcovú zmluvu o vojenskej spolupráci medzi Maďarskom a Gruzínskom podpísali dnes v Budapešti maďarský minister obrany Csaba Hende a jeho gruzínsky rezortný partner Irakli Alasania. Hende z možných oblastí budúcej spolupráce vyzdvihol plánovanie obrany, kontrolu vzdušného priestoru, realizáciu vojenských cvičení, zahraničné misie, výcvik a vzdelávanie vojakov, vojenské zdravotníctvo, meteorológiu, topografiu a napomáhanie prispôsobovaniu gruzínskych vojenských letísk predpisom Severoatlantickej aliancie, informovala tlačová agentúra MTI. „Dnešná dohoda poslúži nielen prehĺbeniu vojenských vzťahov, ale aj posilneniu historických vzťahov oboch krajín. Cieľmi Gruzínska sú vstup do Európskej únie i NATO, v čom Maďarsko vnímame ako silného partnera,” povedal Alasania. Gruzínsky minister vyjadril vďaku za politickú podporu zo strany Maďarska, ktoré neuznalo Južné Osetsko a Abcházsko. Dvojica gruzínskych regiónov jednostranne vyhlásila svoju autonómiu s podporou Ruska. „Domnievame sa, že euroatlantická integrácia Gruzínska umožní, aby sa aj tieto záležitosti vyriešili mierovými prostriedkami,” zdôraznil Alasania.
Maďarská centrálna banka poskytne 250 miliárd HUF na podporu ekonomiky
4. apríla 2013 - (tasr)
Maďarska národná banka (MNB) dnes informovala o svojom programe na podporu ekonomiky. Poľský denník Gazeta Wyborcza na internetovej stránke uviedol, že banka na oživenie hospodárstva do dvoch mesiacov uvoľní 250 miliárd HUF (829,52 milióna eur). Komerčné banky ich budú požičiavať malým a stredným podnikom s nízkym, najviac 2-% úrokom. Agentúra AP informovala, že centrálna banka poskytne komerčným bankám forinty na nulový úrok. Guvernér MNB György Matolcsy k programu na tlačovej konferencii povedal, že je postavený na rovnakých cieľoch, aké vlani prijala Anglická banka na podporu britskej ekonomiky. Centrálna banka dá rovnakú sumu k dispozícii aj firmám, aby svoje dlhy v zahraničných menách mohli pretransformovať na forinty. Guvernér poukázal na to, že nízka hodnota forintu neúmerne vysoko zaťažuje podniky krajiny, ktoré majú úvery v zahraničných menách. Maďarské malé, stredné a veľké firmy dostávajú úvery, ak vôbec, na úroky trikrát až štyrikrát vyššie než zahraničné firmy podnikajúce v Maďarsku. „To nepovažujeme za akceptovateľné,” zdôraznil guvernér. Centrálna banka plánuje použiť 3 miliardy eur zo svojich menových rezerv na zníženie krátkodobých úverov maďarských bánk v zahraničných menách. Maďarská vláda predpokladá, že hrubý domáci produkt krajiny vzrastie v tomto roku o 0,5 %. Guvernér sa však vyhol odpovedi na otázku, aké konkrétne rastové podnety by mal priniesť schválený program. Začne sa realizovať od júna. Dodal, že „limitované opatrenia môžu priniesť len neveľké výsledky”. Gazeta Wyborcza napísala, že premiér Viktor Orbán potrebuje Matolcsyho na to, aby pred budúcoročnými parlamentnými voľbami uskutočnil riskantné opatrenia, ktoré by mali viesť k ekonomickému vzostupu. Podľa denníka je guvernér MNB, do 4. marca tohto roku ešte bývalý minister hospodárstva, kontroverzným autorom početných reforiem, ktoré mali stabilizovať maďarské verejné financie. V roku 2011 prerušil rokovania s Medzinárodným menovým fondom o úvere a vyhlásil, že sa v krajine „uskutočňuje ekonomická revolúcia, ktorej cieľom je finančná nezávislosť štátu”.
Viceguvernérka MNB rezignovala na protest proti zmenám v centrálnej banke
8. apríla 2013 - (tasr)
Viceguvernérka Maďarskej národnej banky (MNB) Julia Királyová dnes oznámila svoju rezignáciu na protest proti zmenám, ktoré zaviedol nový guvernér centrálnej banky Gyorgy Matolcsy. Ako dodala, zmeny môžu poškodiť ako centrálnu banku, tak maďarskú ekonomiku. Informovala o tom agentúra Reuters. V liste maďarskému prezidentovi Királyová uviedla, že odstupuje zo všetkých funkcií v centrálnej banke, čím chce „poukázať na vážnosť situácie” v MNB, ktorá vznikla po tom, ako minulý mesiac na najvyšší post nastúpil bývalý minister hospodárstva Gyorgy Matolcsy. Podľa Királyovej Matolcsy oklieštil právomoci menovej rady banky, keď vytvoril nové štruktúry na podporu svojej politiky a obmedzil členom rady čas na posudzovanie návrhov. Zároveň dodala, že aj spôsob komunikácie centrálnej banky vrátane zrušenia konferencií a brífingov vedenia po rozhodnutí rady o úrokových sadzbách, povedie podľa nej k zníženiu dôvery v centrálnu banku. „Najnovšie kroky vedenia môžu spôsobiť vážne škody, a to nielen samotnej centrálnej banke, ale v dlhodobom meradle aj maďarskej ekonomike,” napísala Királyová v liste, ktorého kópie boli distribuované médiám. „Vzhľadom na tento vývoj je tu zvýšené riziko budúcich chybných rozhodnutí, za čo nemienim niesť zodpovednosť,” uviedla. V tejto súvislosti Királyová dodala, že odstupuje ako z funkcie viceguvernérky, tak aj z pozície členky menovej rady. Jej rezignácia vstupuje do platnosti 22. apríla, prípadne aj skôr, ak bude dovtedy vymenovaný jej nástupca.
V. Orbán: Podpora ekonomiky úvermi od národnej banky je opodstatnená
5. apríla 2013 - (tasr)
Program na podporu ekonomiky, ktorý 4. apríla 2013 avizovala Maďarská národná banka (MNB), je opodstatnený. Vyhlásil to dnes v relácii maďarského verejnoprávneho rozhlasu maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého bývalé vedenie MNB neprispelo k rozvoju maďarského hospodárstva, pričom národné banky iných krajín sveta v čase ťažkých rokov pomáhajú ľuďom a podnikom. Podľa slov premiéra komerčné banky dávajú podnikateľom úvery s neprijateľným, najmenej 10-% úrokom. „Výzvou budúcnosti je nájsť spôsoby, ktorými bude možné poskytnúť podnikom lacné úvery,” dodal Orbán s poznámkou, že ak podnikateľ nedokáže vyvíjať ziskovú činnosť ani s úverom s 2-% úrokom, potom zrejme problém bude u neho. MNB, ktorého vedenie 4. marca prevzal bývalý minister hospodárstva György Matolcsy, vo štvrtok avizovala, že na oživenie hospodárstva do dvoch mesiacov uvoľní 250 miliárd HUF (829,52 milióna eur). Komerčné banky ich budú požičiavať malým a stredným podnikom s nízkym, najviac 2-% úrokom. Centrálna banka poskytne komerčným bankám forinty na nulový úrok. Matolcsy k programu povedal, že je postavený na rovnakých cieľoch, aké vlani prijala Anglická banka na podporu britskej ekonomiky.
MMF žiada Maďarsko o zrušenie niektorých problematických daní
29. marca 2013 - (čtk)
Maďarská vláda by mala pristúpiť k zrušeniu niektorých kontroverzných daní a tiež znížiť rozpočtové výdavky. Uviedol to v piatok Medzinárodný menový fond (MMF) vo výročnej správe o stave maďarskej ekonomiky. Fondu sa nepáči napríklad vysoké zdanenie bankového sektora. Menový fond tiež uviedol, že maďarská centrálna banka by mala počkať s ďalším znižovaním úrokových sadzieb. Varoval, že negatívne vonkajšie faktory a akákoľvek politická pochybenia by mohli podkopať finančnú stabilitu silne zadlženého Maďarska. „Znižovanie sadzieb nemôže nahradiť ostatné kroky potrebné k naštartovaniu hospodárskeho rastu,“ uviedol MMF. Upozornil, že príliš výrazné zníženie úrokov by sa Maďarsku mohlo vypomstiť, pretože by mohlo viesť k poklesu kurzu domácej meny a destabilizácii finančného systému. Maďarská centrálna banka tento týždeň opäť znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu. Základný úrok sa tak dostal na historické minimum piatich percent. Banka pritom k zníženiu základnej sadzby pristúpila už ôsmykrát za sebou. Maďarská vláda v minulosti zaviedla množstvo kontroverzných ekonomických opatrení, vrátane zoštátnenia peňazí zo súkromných dôchodkových fondov alebo dočasnej dane pre banky a ďalšie veľké podniky. Kvôli jej neortodoxnej politike vlani stroskotali rokovania s MMF o úverovom programe. Maďarská ekonomika sa v štvrtom štvrťroku prepadla o 2,7 percenta, najvýraznejšie od konca roka 2009. Za celý minulý rok klesla o 1,7 percenta. Maďarsko si vlani viedlo najhoršie v regióne strednej Európy.
Maďarsko opúšťajú talianske banky
Talianska Banco Popolare odchádza z Maďarska
3. apríla 2013 - (Arpád Soltész - hn)
Talianska Banco Popolare odchádza z Maďarska. Potichu a nesmierne zdvorilo - aby sa mohla plne sústrediť na podnikanie v Taliansku. A že nejde o veľkú banku, Viktor Orbán ešte môže arogantne mávnuť rukou - jedna odlietajúca lastovička zimu nerobí. Skutočným dôvodom odchodu Talianov z Maďarska je to, čo o poznanie menej zdvorilo pomenovali ich krajania z banky Intesa Sanpaulo: Maďarsko je pre banky nočnou morou. Teda, nočnou morou bolo v čase, keď sa Orbán rozhodol ošklbať ich cez najvyšší bankový odvod v Európe. No teraz si nahlas povzdychol, že väčšina maďarských bánk je v cudzích rukách a načim s tým čosi urobiť. Ak sa chcú banky vyhnúť znárodneniu, je najvyšší čas zmiznúť. Z nočnej mory sa prebudili do desivej reality totalitného štátu. Analytici označujú Maďarsko za politicky nestabilnú krajinu, ale problém je práve opačný. Orbán buduje stabilný autoritársky režim, ktorý nebude možné zmeniť demokratickou cestou. Od 1. apríla platí v Budapešti zlepšená verzia novej ústavy a poslanci začínajú ozlomkrky prepisovať zákony, ktoré sa s ňou dostali do rozporu. Dobrú polovicu maďarskej demokracie poodkrajovali po tenkých plátkoch a zvyšok už môžu bez rizika hodiť do koša. Maďari túžili po starej sláve uhorského kráľovstva a Viktor Orbán im ju dal. Doviedol ich späť, do 19. storočia. Banco Popolare budú nasledovať ďalší investori. Do Maďarska prichádza veľmi tuhá zima. Mali by si to uvedomiť aj tisíce Slovákov, ktorí si výhodne kúpili nehnuteľnosť za našou južnou hranicou. Až utečie zahraničný kapitál, pokúsi sa Orbán ozbíjať aspoň tých cudzincov, ktorí budú poruke a bezbranní.
Miera nezamestnanosti v Maďarsku vo februári vzrástla
28. marca 2013 - (tasr)
Miera nezamestnanosti v Maďarsku opäť vzrástla a na konci februára dosiahla takmer ročné maximum, ale analytici očakávali, že stúpne o niečo viac. Vyplýva to z najnovších údajov štatistického úradu v Budapešti, ktoré dnes zverejnila agentúra RTTNews. Podľa štatistík sa nezamestnanosť v susednej krajine za tri mesiace do konca februára zvýšila na 11,6 % z 11,2 % v predchádzajúcich troch mesiacoch (november - január) a dosiahla tak najvyššiu úroveň od marca 2012. Analytici však očakávali, že miera nezamestnanosti v Maďarsku sa do konca februára vyšplhá na 11,7 %. Počet obyvateľov krajiny v produktívnom veku, ktorí sú bez práce, sa do konca februára zvýšil na 501.900 z 486.400 na konci januára. Štatistiky tiež ukázali, že nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi vo veku od 15 do 24 rokov, sa v sledovanom období zvýšila na 29,2 % z 28,4 % na konci januára. Okrem toho, viac ako 45,6 % z celkového počtu nezamestnaných je bez práce už vyše roka.
Priemerná dĺžka života v Európe stúpa
http://www.webnoviny.sk/svet/priemerna-dlzka-zivota-v-europe-st/651921-clanok.html
Prieskum Tárki: Podpora MSZP klesla na desaťročné minimum
27. marca 2013 - (tasr)
Podpora opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) v marci klesla na najnižšiu úroveň za uplynulých desať rokov - pod desať percent. Vyplýva to z prieskumu maďarského inštitútu Tárki, ktorej výsledky dnes zverejnili. Významnú zmenu zaznamenal Tárki v kategórii neistých voličov. Vo februári ich bolo 46 percent, tento mesiac až 51 percent. Najväčším podielom na raste tábora neistých respondentov prispela práve MSZP, ktorá pred mesiacom dosahovala ešte 12-percentnú podporu. Vládne strany Fidesz a KDNP zaznamenali pokles z februárových 26 percent na terajších 24 percent. Ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik si pohoršilo o jedno percento a dosiahlo osem percent podpory. Ďalšie parlamentné strany - Politika môže byť iná (LMP) a Demokratická koalícia (DK) nedosiahli viac ako dve percentá. Mimoparlamentná strana Spolu 2014, ktorej spoluzakladateľom je expremiér Gordon Bajnai, si polepšila o jedno percento a v marci by ju volilo šesť percent opýtaných.
Program Slovenského inštitútu (Apríl 2013)
www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.pdf
Mramor a Kresba - Veronika Priehodová v Budapešti
Vo výstavnej sieni Slovenského inštitútu v Budapešti sa 19. marca 2013 predstavila mladá slovenská umelkyňa Veronika Priehodová s výstavou pod názvom Mramor a Kresba. Slovenská sochárka pôsobiaca v domove mramoru, v talianskej Carrare, priblížila maďarskej verejnosti nielen svoju sochársku tvorbu, ktorá sa vyznačuje klasickou estetikou, ale aj vybrané figurálne kresby. Veronika Priehodová sa po štúdiách v Prahe rozhodla hneď po prvých pokusoch práce s carrarským mramorom, pokračovať v tvorbe z neho a dokonca aj ostať v tomto samotnom talianskom centre žiť. Mladá umelkyňa pochádzajúca z Banskej Bystrice získala mnohé ocenenia nielen doma, ale aj v zahraničí a realizovala početné samostatné výstavy. Kurátorom výstavy Mramor a Kresba bol PhDr. Ľuboslav Moza. Výstava V. Priehodovej bude na pôde Slovenského inštitútu prístupná do 13. mája 2013.
Vášeň Veroniky Priehodovej pre mramor
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/190/vasen-veroniky-priehodovej-pre-mramor
Veronika Priehodová (1984) sa narodila na Slovensku. V rokoch 2003-2008 študovala fotografiu a sochárstvo na Akadémii výtvarných umení v Prahe, v rokoch 2008-2010 sochársku tvorbu na Akadémii výtvarných umení v Carrare v Taliansku. Práve v tomto prostredí naplno prepukla jej životná vášeň pre mramor, už stáročia tradičný materiál pre sochársku tvorbu.
Veronika Priehodová sa vyjadruje o sochárskej tvorbe napríklad v tomto duchu: „Plastika je spôsob, ako vyjadriť svoje emócie a svoj vnútorný svet. Je vyvrcholením všetkého, čo som zažila ďaleko od svojho domova, naplno hľadám svoju cestu. Cestovanie, objavovanie, prenikanie, túžby, pocity, smútky, hľadanie šťastia. Sochárska práca je spôsob, ako nájsť vnútorný pokoj a slobodu, žiť a realizovať sa tým, čo vytvorí ruka s dlátom, pretože človek sa rodí na to, aby tvoril. Výtvarná tvorba oslobodzuje, realizuje sa prostredníctvom našich rúk. Mojou úlohou je hladkať sochu, až dosiahne pocit tepla. Zložitejšie je dosiahnutie umeleckého cieľa. Nesie sa na vlne svetla, treba ju objať s láskou, dať podnet na napĺňanie našich očakávaní, pomáhať pri budovaní ľudských vzťahov a posilňovaní spoločenských hodnôt. Sochárstvo tenkými vláknami symbolicky vyjadruje vzťah tvorcu k ostatným.“
Semjén ocenil pražské rozhodnutie o dvojakom občianstve
27. marca 2013 - (tasr)
Schválenie návrhu zákona o dvojakom občianstve v Českej republike je dôležitou udalosťou tohto regiónu, vyhlásil dnes v Budapešti podpredseda maďarskej vlády zodpovedný za národnú politiku Zsolt Semjén. Vicepremiér pražské rozhodnutie ocenil vo vyhlásení, ktoré zverejnila tlačová agentúra MTI. Zavedenie dvojakého občianstva, ktoré ešte musí schváliť Senát, označil Semjén za progresívny krok. Poslanecká snemovňa ČR dnes schválila návrh nového zákona o štátnom občianstve, ktorý zavádza inštitút dvojakého občianstva. Snemovňa upravila vládny návrh tak, aby Slováci, ktorí mali pred rozdelením federácie trvalý pobyt v Česku, nestratili ešte rok doterajšie zvýhodnenie pre nadobudnutie občianstva, informovala Česká televízia.
Slovák pracujúci v Británii zúri: Politici na nás spustili hon ako na čarodejnice
V Budapešti zavraždili medzinárodne uznávaného módneho návrhára
Vraha maďarskej policajnej psychologičky odsúdili na doživotie
5. apríla 2013 - (tasr - mti)
Prvostupňový súd v Pécsi odsúdil Lászlóa P. na doživotný trest odňatia slobody za vlaňajšiu vraždu 25-ročnej policajnej psychologičky Kati Bándyovej. Podľa verdiktu súdu 25-ročného muža, ktorého uznal súd vinným z trestného činu vraždy a lúpeže, nebude možné podmienečne prepustiť. Mladá žena odišla 8. júla 2012 nadránom sama pešo z pivárne v Pécsi, kde oslavovala s partiou kamarátov narodeniny. Telo zavraždenej Bándyovej našiel 11. júla medzi kríkmi v mestskej časti Ledina okoloidúci. Podozrivého z vraždy zadržali policajti 15. júla. Mestský súd v Pécsi 18. júla rozhodol o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby. László P., ktorý už bol trestaný, sa počas sedemhodinového vypočúvania priznal k vražde. Bándyovú pochovali 23. júla v Szekszárde.
Našli telo nezvestného anglického študenta
4. apríla 2013 - (tasr)
Telo anglického študenta medicíny Daniela Glikstena, ktorý bol nezvestný od 1. januára, našli južne od maďarského hlavného mesta pri Dunaújvárosi. Ako dnes o tom informoval maďarský bulvárny denník Bors, telo 24-ročného mladíka objavili 20. marca na brehu Dunaja pri 1584 riečnom kilometri. Pitva podľa informácií denníka vylúčila zavinenie smrti inou osobou, študent sa utopil. Záhadným zmiznutím Daniela, ktorý pochádza z majetnej rodiny zo Suffolku, sa zaoberali viaceré britské televízne stanice. Naposledy študenta prvého ročníka budapeštianskej Semmelweisovej univerzity videli počas silvestrovskej noci o 02.06 h na peštianskej strane Reťazovho mosta. Na tom istom mieste zmizla 4. decembra 2008 aj francúzska študentka Ophélie Bretnacherová, ktorej mŕtve telo našli po vyše dvoch mesiacoch v csepelskom prístave. V pátraní po Danielovi pomohla aj jeho matka, ktorá priletela do Budapešti, ale zapojili sa do neho aj veľvyslanectvá Veľkej Británie i Švédska, pretože mladý muž mal dvojaké občianstvo. Polícia Fejérskej župy, ktorá vyšetrenie prípadu prevzala, avizovala, že tento týždeň telo mŕtveho mladíka vydajú rodine.
Budapešť - Slováka Jozefa Roháča zbavili viny z pokusu o vraždu
http://www.teraz.sk/slovensko/slovak-jozef-rohac-madarsko-vrazda/42015-clanok.html
Košický súd určí Csatárymu spôsob výkonu doživotného trestu
http://www.teraz.sk/slovensko/kosicky-sud-csatary-vojnovy-zlocinec/41988-clanok.html
Csatárymu košický súd zmenil rozsudok smrti, aby bol verdikt vykonateľný
Csatárymu zmenili trest smrti na doživotie
27. marca 2013 - (sita)
László Csatáry, ktorý bol v roku 1944 policajným veliteľom košického geta a údajne zohral tak kľúčovú úlohu pri deportácii Židov, už nie je odsúdený na trest smrti. Verdikt z rozsudku z éry socialistického Československa (rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z 8. júna 1948) už neplatí, pretože Krajský súd v Košiciach ho prednedávnom zmenil na doživotný trest. Košická krajská prokuratúra pre agentúru SITA potvrdila, že jej tento nový verdikt už doručili. „Teraz bude úlohou súdu doručiť rozsudok odsúdenému,“ uviedol hovorca košickej krajskej prokuratúry Milan Filičko. Krajský súd by sa mal k podrobnostiam okolo zmeny trestu vyjadriť začiatkom budúceho týždňa. Trest bolo podľa Filička potrebné zmeniť preto, aby bol rozsudok vykonateľný. Trest smrti je u nás dávno zrušený, maximálnym trestom podľa platnej legislatívy je doživotie. Maďarské orgány zadržali 97-ročného Csatáryho v júli minulého roka v Budapešti, kde ho po desaťročiach unikania pred spravodlivosťou vypátralo židovské Centrum Simona Wiesenthala. Podozrivý je z podielu na odsune tisícov košických Židov nacistami v rokoch 1944, keď boli Košice súčasťou Maďarska. V období od 15. mája do 2. júna 1944, keď mal Csatáry na starosti košické geto, odviezli takmer 12-tisíc tamojších Židov do koncentračného tábora Osvienčim. Csatáry, odsúdený československým súdom na trest smrti, svoju vinu popiera a tvrdí, že si ho svedkovia s niekým pletú. Aj košická polícia naďalej pokračuje vo vyšetrovaní trestnej veci zločinu vojnového bezprávia, ktorý súvisí s Csatárym. Prípadom sa začali zaoberať pre väznenie a deportáciu 17-ročného občana Košíc na nútené práce do Nemecka v januári 1945. Trestné oznámenie na prokuratúru podal syn odvlečeného v auguste tohto roku. Ide o novú vec, za ktorú Csatáry ešte nebol stíhaný. „V uvedenej trestnej veci boli medzičasom vykonané nové procesné úkony, ktoré je potrebné zhodnotiť a zvážiť ďalší postup v konaní,“ vysvetlila košická policajná hovorkyňa Jana Mésarová. V tomto prípade zatiaľ nepadlo obvinenie voči žiadnej osobe. „O ďalšom smere vyšetrovania bude rozhodnuté po konzultácii s dozorujúcim prokurátorom, u ktorého sa spis momentálne nachádza,” dodala hovorkyňa.
SWC: Obžaloba Csatáryho najväčším úspechom uplynulého roka
7. apríla 2013 - (tasr)
Obžalobu niekdajšieho veliteľa zberného tábora v Košiciach, maďarského vojnového zločina Lászlóa Csatáryho vyzdvihuje výročná správa Centra Simona Wiesenthala (SWC), zaoberajúceho sa stíhaním vojnových zločincov, ako najväčší úspech uplynulého roka. Práve Csatáry zohral podľa SWC kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde takmer väčšinu z nich v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili. Medzičasom 98-ročný muž čelí aj obvineniu z napomáhania pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997. Maďarská polícia podozrivého zadržala vlani 18. júla. Budínsky ústredný súd v ten istý deň nariadil jeho domácu väzbu. Maďarská prokuratúra 22. septembra 2012 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Krajský súd v Košiciach zmenil v prípade Lászlóa Csatáryho verdikt Okresného ľudového súdu v Košiciach z roku 1948 z trestu smrti na trest odňatia slobody. Na sklonku marca o tom informoval hovorca súdu Milan Filičko, podľa ktorého dôvodom tohto kroku je, aby verdikt bol vykonateľný. V zmysle platných slovenských právnych noriem totiž neexistuje trest smrti. Pôvodný rozsudok ľudového súdu bol vynesený 8. júna 1948 počas jednodňového procesu, v ktorom Csatáryho uznali vinným zo spoluúčasti na okupácii a z kolaborácie. Správa SWC ocenila prístup viacerých krajín k pátraniu po vojnových zločincoch a ich povolaniu na zodpovednosť, iné však za nečinnosť alebo nedostatočnú činnosť v tejto oblasti hodnotila negatívne, vyplýva z informácií internetového portálu timesofisrael.com. Na stupnici od kategórie A (najlepšej) až po F ocenila napríklad najvyššie USA, ale do kategórie B zaradila Kanadu, Nemecko, Srbsko a Taliansko, ako aj Maďarsko. Nórsko, Sýria alebo Švédsko figurujú až v kategórii F1, teda patria medzi štáty, ktoré pátranie a stíhanie podozrivých odopierajú kvôli právnym alebo ideologickým obmedzeniam. Krajiny ako Austrália, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rakúsko a Ukrajina sa ocitli v kategórii F2 - medzi štátmi, kde síce nejestvujú právne alebo ideologické obmedzenia, ale pátranie a stíhanie podozrivých z vojnových zločinov tam je neúspešné alebo nefunguje adekvátne. Argentína, Bielorusko, Belgicko, Bolívia, Brazília, Chile, Dánsko, Kolumbia. Luxembursko, Paraguaj, Rusko, Slovinsko a Uruguaj dostali označenie X, čo znamená, že v skúmanom období nepodnikli nič pre úspech v pátraní po podozrivých a neposkytli ani žiadne údaje. Do zoznamu najhľadanejších vojnových zločincov centra pribudli dvaja niekdajší velitelia síl SS, ktorí po druhej svetovej vojne ušli do USA, a to Hans (Antanas) Lipschis a Theodor Szehinskyj. Nahradili v TOP 10 najhľadanejších vlani v Nemecku zosnulého Klaasa Fabera a Charlesa Zentaiho, ktorého vydaniu na trestné stíhanie do Maďarska zabránili austrálske úrady.
Maďarskí extrémisti organizujú na deň holokaustu jazdu Pridaj plyn
7. apríla 2013 - (tasr)
Skupina ultrapravičiarov Pochod maďarských motocyklistov pripravuje na 21. apríla v Budapešti druhú jazdu pod názvom Pridaj plyn. Proti ich zámeru sa ozval Zväz židovských náboženských obcí v Maďarsku (MAZSIHISZ). Zväz totiž v ten istý deň organizuje Pochod života, na ktorom si každoročne desaťtisíce ľudí pripomínajú vyvraždenie maďarských židov v koncentračnom tábore Osvienčim. Podľa vyhlásenia zverejneného na internetovej stránke MAZSIHISZ motorkári plánujú jazdu uskutočniť aj v okolí synagógy na ulici Dohány. Podujatiu dali ultrapravičiari názov Pridaj plyn, čo podľa zväzu je nepochybne asociácia na osvienčimské vyvraždenie vyše 400.000 židov plynom a súčasne aj výzva na zopakovanie tohto ohavného činu. MAZSIHISZ vyzval príslušné orgány, aby všetkými možnými spôsobmi zabránili, aby sa podujatie extrémistov uskutočnilo.
Z Maďarska zmizli výherné automaty, hráčov lákajú na Slovensko
http://openiazoch.zoznam.sk/cl/132409/Z-Madarska-zmizli-vyherne-automaty-hracov-lakaju-na-Slovensko
Maďarskí študenti ukončia blokádu univerzity
27. marca 2013 - (tasr)
Študenti v stredu ukončia protestnú blokádu priestorov Filozofickej fakulty Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti, ktorú začali 11. februára na protest proti reforme vysokých škôl. Dekan fakulty Tamás Dezső sa totiž so študentmi dnes dohodol, že budú môcť pravidelne usporiadať fóra v jednej z posluchární. TASR o tom informoval člen organizačného výboru Poslucháčskej siete (HaHa) Filozofickej fakulty ELTE Daniel Fuhl. „Touto dohodou sa zajtra skončí 44 dni trvajúca blokáda. Naše požiadavky týkajúce sa reformy vysokého školstva zostávajú stále platné. Ide iba o to, že už budeme môcť organizovať na pôde univerzity legálne fóra, preto opustíme obsadené priestory,” povedal Daniel Fuhl. Dekan fakulty Tamás Dezső pred začiatkom blokády vyhlásil, že jej vedenie nepodnikne kroky k násilnému ukončeniu blokády, ale dodal, že jeho „trpezlivosť nie je nekonečná”. Fakulta v dnešnom vyhlásení uviedla, že v danej situácii politiky vzdelávania je nutná spolupráca dotknutých strán. „ELTE ide príkladom v oblastiach vzdelávania i výskumu. Príklad ukazuje aj v podpore aktivít poslucháčov,” píše sa v dokumente. Študenti zdôvodnili svoj protest tým, že maďarská vláda neplní požiadavky študentov vysokých a stredných škôl. Členovia HaHa v prvé dva dni blokády narušili aj niekoľko prednášok. HaHa požaduje zrušenie inštitútu študentských zmlúv, ktorými sa študenti v prípade bezplatného štúdia musia zaviazať, že zostanú pracovať v Maďarsku. Vláda medzičasom do ústavy štvrtou novelou zakomponovala aj klauzulu o študentskej zmluve. Študenti stále trvajú na ucelenej reforme stredných a vysokých škôl, žiadajú vrátenie počtu bezplatných miest na univerzitách na úroveň roku 2011 a trvajú tiež na zachovaní autonómie univerzít, ako aj na reforme, ktorá zabezpečí, aby mohli študovať aj deti z ekonomicky slabších rodín.
Maďarská spoločnosť SATEV chce pri Dunajskej Strede investovať milión eur
Slováci majú problém. Zaplavujú nás psy z Maďarska
27. marca 2013 - (Karol Mindák - tvnoviny.sk)
Maďari k nám vozia psy, aby sa ich zbavili. U susedov totiž sprísnili zákony o chove zvierat a niektorým sa zrejme nechce investovať do čipovania. A tak ich beztrestne odhadzujú u nás. V niektorých pohraničných mestách u nás sa to stáva akousi novou módou. Odhodené psy ľudia nachádzajú aj pri kontajneroch. Niekoľko šteniat bolo aj v škatuli pred činžiakmi. Obyvatelia Šiah si všimli, že škatuľu so šteňatami vyložil muž z auta s maďarskou značkou. Psov našli aj pri čerpacej stanici. Psy dovezené z Maďarska v našom pohraničí zvyšujú smutnú bilanciu túlavých psov. Nieto útulku ani karanténnej stanice, kde by ich dočasne odložili. Ani v Šahách. Jeden odchyt a prevoz do vzdialeného útulku stojí do tisíc eur a taký luxus si vraj mesto dovoliť nemôže. Na tento rok na to poslanci peniaze v rozpočte nevyčlenili. Situáciu vraj budú môcť riešiť až keď bude situácia mimoriadne kritická.
Byť matičiarom je úplne najsamfasa
Držíme palce, pán riaditeľ
28. marca 2013 - (Jozef Černek - cernek.blog.sme.sk)
Byť matičiarom je úplne najsamfasa. Hlavne tu v Komárne. Teda, ak vám nevadí, že do vás rýpu vlastní a ešte aj tí druhí. Vlastne, tí druhí sú špecifická kasta. Ono by sa zdalo, že to budú Maďari, ale tým je to dosť jedno. Majú svoju menšinu a idú si po svojom. Tí druhí sú Slováci, ktorým sa ťažko vysvetľuje, načo Matica je. Históriu vysvetlím ľahko, len súčasnosť mi robí problém. Neboli by to Slováci, keby sa nehádali. Niekto ukradol poklad. Iný tvrdí, že len dobre chceli a ďalší zas, že je tam. No vyznaj sa v tom. Niečo smrdí v štáte dánskom, povedal by Shakespear. Niečo smrdí v štáte našom, poviem ja. A to sa s Trasohruškom (voľný preklad mena Shakespear) zrovnávať nechcem ani omylom. Ale je ten smrad len v Matici? Asi nie! Všetci sme sa voľajako zaondiali. Aj tá EU! Pôvodne sa mi to páčilo, ale dnes mi príde, že len vymýšľajú ako urobiť nové tlačivo a skomplikovať mi život. Celý náš problém je, že sa nevieme dohodnúť. Nikde a na ničom. Akosi veľa krívd sa točí okolo nás. Zvolili sme Fica úplne a absolútne. A výsledok? Nedáme mu dýchať. Vlastne nikomu. Nie, nie som Ficista, nebojte sa. Len ma štve, že nikomu a ničomu nedávame šancu. Akosi sme sa predemokratizovali. Jedna zmena strieda druhú. Chvíľu nadávame na Radičovú, potom na Sulíka a hneď zas na Fica. Kurnik, kto sa v tom má vyznať? Ja som Slovák, hoc mama je na pol Talianka a otcov rod je niekde z Rumunska. Všetci ale jeme poľské... vlastne všetko (mne chutia krowky). Obliekame sa podľa Londýna, pozeráme americké filmy a tvárime sa, že nás bavia tie francúzke. Všetko to sledujeme na čínskom televízore a nadávame na slovenskú vládu. Keď sa už nemáme na čo vyhovoriť, zvalíme to na poklad, čo nám vzali Česi. V každom prípade Maďari sú tí najhorší. Ale sú? Áno, držia spolu viac ako všetky SNS čo vznikli a vzniknú. Keď majú sviatok, tak všetci do jedného. Keď Maďar získa Nobelovu cenu, tak je národný hrdina. Keby ju získal Slovák, tak nejaké Topky zverejnia jeho prešľapy voči parkovaniu ako celoštátny prúser. Aby bolo jasné, Maďari ma nemajú radi. Teraz máme slušný prúser s platby schopnosťou a hádajte, kto nám pomohol. Niekto nám drží palce, ujo (dôchodca!!!) z Trstenej nám poslal niečo cez 500€, zvyšok poslali Maďari. A Slováci? Tak tí ma poslali väčšinou do prdele, lebo Matica im ukradla poklad. Bol som aj za vrcholovými politikmi, reku: „Chlapi, dal som šancu mladým a včul neviem zaplatiť plyn...Pomôžte....” A oni? Neposlúchaš kamarát, neprepúšťaš, keď sme dali príkaz, pál do... (nejdem byť odporný). To sme my, Slováci. Keď treba kritizovať, sme tam, keď treba pomôcť: „Držíme palce, pán riaditeľ...”
Na Szigete budú aj Biffy Clyro, Mika a Bat for Lashes
3. apríla 2013 - (sita)
Organizátori festivalu Sziget dnes zverejnili ďalších viac ako 20 interpretov, ktorí sa v auguste ukážu na 21. ročníku podujatia. Do maďarskej metropoly príde škótska rocková formácia Biffy Clyro, anglický popový spevák Mika či anglická speváčka Natasha Khan alias Bat for Lashes. Na podujatí, ktoré vlani na European Festival Awards triumfovalo v kategórii Najlepší veľký festival, sa predvedú aj Nero (live), Regina Spektor, Flogging Molly, Dub FX, The Cribs, Little Boots, Booka Shade, The Joy Formidable, Erol Alkan, Gesaffelstein, Felix Cartal, Donots, Blaudzun, Hoffmaestro, DOP, Rangleklods, Daily Bread alebo Splendid. Biffy Clyro majú na konte šesť štúdioviek, tú ostatnú s názvom Opposites vydali koncom januára. Trojčlenná formácia s ňou dobyla britský rebríček. Na februárovom udeľovaní NME Awards kapela triumfovala v prestížnej kategórii Najlepšia britská skupina, na konte má napríklad aj Q Award, kde v roku 2011 uspela ako interpret s najlepšími koncertmi. Bat for Lashes je speváčkou a multiinštrumentalistkou s pakistanskými koreňmi. Tridsaťtriročná londýnska muzikantka, ktorú chválili Thom Yorke, Debbie Harry i Ringo Starr, má na konte albumy Fur and Gold (2006), Two Suns (2009) a The Haunted Man (2012). Prvé dva nominovali na Mercury Prize a speváčka si vyslúžila i štyri nominácie na Brit Awards. Jej komerčne najúspešnejšou skladbou je Daniel, za ktorú si vyslúžila prestížnu Ivor Novello Award. Videoklip k nej je podľa magazínu Spin 11. najlepším za rok 2009. Headlinerom Szigetu bude tento rok britská skupina Blur, ktorá odohrá koncert v piatok 9. augusta. Na záver festivalu, ktorý sa bude konať od 5. do 12. augusta, vystúpi francúzsky dídžej a producent David Guetta. Okrem nich sa na podujatí ukážu aj Editors, Ska-P, Skunk Anansie, Dizzee Rascal, Alex Clare, Enter Shikari, Michael Kiwanuka, Bad Religion, Woodkid, Peter Bjorn & John, Katy B, Netsky (live), Tame Impala, Totally Enormous Extinct Dinosaurs, Zaz, Azealia Banks, Boys Noize (live), Deichkind, Die Ärzte, Hadouken!, Nicky Romero, Parov Stelar Band, Sebastian Ingrosso, Seeed, Empire of the Sun, Chase & Status (live), Rachid Taha, Emir Kusturica a The No Smoking Orchestra, Calexico, Triggerfinger či Dubioza Kolektiv. Permanentky na festival s kempovaním sa v súčasnosti predávajú po 199 eur, päťdňová vstupenka bez kempovania stojí 169 eur a jednodňový lístok 45 eur. Tieto ceny platia do 5. mája, následne sa zvýšia na 229 eur (permanentka), 199 eur (päťdňová vstupenka) a 49 eur (jednodňový lístok). Pre návštevníkov Szigetu zo Slovenska je výhodou, že Budapešť je pomerne prístupná, a to autom, vlakom i autobusom. Cesta z Bratislavy až k areálu Szigetu trvá autom dve hodiny, z Košíc sa dá do maďarskej metropoly dostať pohodlne za tri hodiny.
KÁLLAY-KORNISS - Netradičná výstava dvoch významných osobností maďarskej a slovenskej fotografie
http://www.webnoviny.sk/kultura/dom-umenia-sa-stane-miestom-vystavy-ka/654402-clanok.html
Slovenský husár Ladislav Škultéty-Gábriš (1738-1831)
http://www.valka.cz/clanek_12165.html
Životopis
http://osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&;ID=59372&mainkat=2
Stretnutie s cisárom
http://www.vhu.sk/index.php?ID=1692
Skultéty László, a világ legöregebb huszárja
Portréty úspešných Slovákov vo svete
Scénograf Valerián „Ady“ Stražovec na STV2
Patrí medzi špičku tvorcov televíznych a filmových produkcií v Kanade i v Hollywoode
Obrazy dávno zabudnutých predkov - Slovákov z Vojvodiny
Fotografie Miroslava Benku v priestoroch Galérie MK SR na Námestí SNP v Bratislave
http://www.uszz.sk/sk/stranka/2689/fotografie-miroslava-benku-su-preniknute-posolstvami-predkov
Na výstave v Bratislave prezentuje M. Benka zvyky vojvodinských Slovákov
2. apríla 2013 - (tasr)
Obrazy dávno zabudnutých predkov - Slovákov z Vojvodiny je názov výstavy, ktorú dnes sprístupnili v priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR v Bratislave. Autorom fotografií je Miroslav Benka žijúci v Starej Pazove, jeden z najvýznamnejších súčasných všestranných umelcov v slovenskom prostredí srbskej Vojvodiny. Podľa organizátorov je výstava mimoriadny počin inšpirovaný ľudovou tradíciou, zvykmi, starobylým staropazovským odevom a vôbec slovenským etnikom na Dolnej zemi, vo Vojvodine. Pod koncept a emotívne zmyselnú atmosféru tejto umeleckej expozície sa podpísal Benka ako scenárista, režisér, herec i dizajnér. Obrazy sú finálnym produktom dlhoročného skúmania a práce fotografa i asi 150 účastníkov - modelov nielen zo Starej Pazovy i chýrečných aradáčskych meškárok. Vraj na výstave je malý výber zo 4000 záberov. Návštevník vidí oberačku hrozna, ženy pri páraní peria, chlapov na zabíjačke, kosenie obilia, mladý pár oddychujúci na kvetnatej lúke, svadobné fotografie medzi stromami, pohľad do obydlia rodiny, ľudských strašiakov vo vrecovine i šesť harmonikáriek. Že tento nástroj je obľúbený u tamojších žien, na vernisáži hrou na ňom potvrdila jedna hudobníčka. „Fotografie sú z rokov 2011-2012. Vznikali veľmi premyslene, starostlivo sme sa pripravovali na každý záber, vyberali kostýmy, ambienty, v ktorých budú ľudia pózovať, študovali sme obrady. Využijem ich ako inšpiráciu pre 13-dielny televízny seriál, ktorý pravdepodobne budeme robiť v koprodukcii so Slovenskou televíziou a televíziou Arte, ktorá sídli vo Francúzsku a Nemecku,” uviedol pre TASR autor, ktorý zatiaľ nezistil príbuzenskú súvislosť s maliarom Martinom Benkom. Podľa fotografa sa ľudia veľmi radi stávajú pred objektív v slávnostnom obleku, vo sviatočnej póze s úmyslom predstaviť sa v najkrajšom svetle, v reprezentačnom vydaní. Sú si vedomí, že sa stanú verejným pokladom, svedkami svojho času. Chceli zachovať svoju národnosť pred zabudnutím, lebo fotografia je dokument doby, udalostí i ľudí v nej. Výtvarný kritik Vladimír Valentík z Báčskeho Petrovca nazval fotografa Benku, že je maliarom atmosféry. Miroslav Benka sa narodil v Ašani (1956). Herectvo študoval na Akadémii umení v Novom Sade, réžiu na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Je herec, režisér, scenárista, dizajnér, fotograf a pedagóg. Režíroval vyše 60 inscenácií klasického a súčasného dramatického repertoáru, režijne sa podpísal pod dokumentárny film, televízne vysielania, hudobné klipy, rozhlasové hry a multimédiá, akým bol napríklad projekt Lux in tenebris na Bojnickom zámku. Jeho hry videli na festivaloch v Rakúsku, Egypte, Fínsku, Iráne, Rumunsku, Juhoslávii, ČR, ale i v Žiline, Prešove, Nitre a inde. Od roku 1991 získal viacero významných medzinárodných ocenení. Výstava, na ktorej sa podieľa Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a iní organizátori potrvá do 14. apríla.
Slováci z Írska: Návrat domov by bol bolestným trápením až do konca života
Slováci vo Veľkej Británii
Národný beh Devín-Bratislava vyhrali Maďari
http://www.teraz.sk/regiony/beh-devin-bratislava-vitazi/42414-clanok.html
GPS - slovenská navigácia
http://www.youtube.com/watch?v=X7ZU4x9MD34
„Maďar je ohnivý ako Talian, Slovák pije ako Poliak“
http://stojizato.sme.sk/c/6758230/madar-je-ohnivy-ako-talian-slovak-pije-ako-poliak.html
Príbeh Slovenského domu v Mlynkoch (5. výročie)
Pilíšski Slováci chcú to, čo je pre menšiny na Slovensku samozrejmosť
30. marca 2013 - (Dušan D. Kerný - Slovenské národné noviny)
Po tieto dni si pripomíname piate výročie odvtedy, čo sa široká verejnosť dozvedela o tom, aký problém má slovenská menšina v malej dedinke v Pilíši v severnom Maďarsku. Boli vyhostení, deložovaní z domu, ktorý bol Slovenským domom a slúžil na kultúrne podujatia miestnym spolkom a slovenskej samospráve. Problém Slovenského domu v Mlynkoch sa stal symbolom, stelesnením pomerov slovenskej menšiny v susednom Maďarsku. A zároveň aj doteraz najpresvedčivejším, najvýrečnejším príkladom toho, ako a čo všetko sa dá urobiť v záujme zákonnej obrany menšinových práv. Je to jeden z najvýrečnejších príkladov zápasu slovenskej menšiny o úplnú samozrejmosť, o to, čo inde v Európe, nehovoriac o menšinách, osobitne maďarskej na Slovensku, nie je problém. Nič podobné sme prinajmenšom v tomto storočí nezažili, ničoho podobného sme neboli svedkami. Čo sa však začalo ako bezohľadný nacionalistický útlak, sa zmenilo a stalo súčasťou nielen domácej politiky, ale aj medzištátnych vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom.
NAŠLI SI ZÁMIENKU
Keď maďarská samospráva pod zámienkou nových samosprávnych predpisov deložovala slovenskú samosprávu a slovenských poslancov samosprávy - a pritom ich vystavila drsnej ohováračskej kampani - bola to SNS, ktorá ako prvá cez Nadáciu Matice slovenskej poslala prvú sumu do verejnej zbierky, ktorú zorganizovala - bolo to tri štvrte milióna slovenských korún. Písal sa rok 2008. Zjavný prípad nespravodlivosti zaujal Slovensko natoľko, že sa to stalo aj medzivládnou a medzištátnou záležitosťou. Ľady sa pohli za prvej vlády R. Fica - a vyvrcholili po jeho nástupe do úradu po vlaňajších predčasných voľbách. Slovenská strana sa nakoniec rozhodla prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí poskytnúť okolo 500 000 eur a maďarská strana približne takú istú sumu - 442 000 eur - na výstavbu Slovenského domu v obci s početnou slovenskou menšinou. Čo bolo medzinárodným škandálom, sa napokon skončilo slávnosťou za účasti predsedov vlád oboch štátov. Pripomínať si toto výročie znamená pripomínať si zápas, aký museli prekonať príslušníci slovenskej menšiny v Maďarsku za samozrejmosť - za to, aby mala ich samospráva strechu nad hlavou. Zápas o to strhujúcejší, že slovenská menšina bola tak počas 20., ako aj tohto storočia vystavená drsnému asimilačnému tlaku a slovenské školstvo prakticky nejestvuje - o to, čo dnes ide, je záchrana jazyka a menšiny, ktorá ešte zostala. Tento zápas má konkrétne mená, konkrétne osoby. Treba si ich pripomínať, treba si pripomínať ich slová, ich presvedčenie.
ZASLÚŽIA SI POZORNOSŤ - OBVINENIA Z VLASTIZRADY
Najpôsobivejšie to vyznieva z nezabudnuteľných slov predsedníčky Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marty Demjénovej. Vlani pri otvorení nového Slovenského domu povedala: „Ku vchodu nášho nového Slovenského domu viedla dlhá a namáhavá cesta, ale konečne prišla chvíľa, na ktorú sme už tak dlho čakali. Je to pre nás veľká radosť, a hoci v uplynulých štyroch rokoch sme prežili veľa ťažkých chvíľ, dnes by sme asi mali spomínať už len na krásne momenty. Chceme zabudnúť na všetko zlé, čo sa s nami v súvislosti s kauzou Mlynky stalo: na beznádejné hľadanie riešenia, na dobrodruhov, ktorí našu biedu chceli iba využiť a zneužiť pre svoje nečestné ciele, na tých, spomedzi ktorých síce viacerí dnes oslavujú tu s nami, ale vtedy, keď sme potrebovali pomoc, nielenže nám nepomáhali, ale často nám aj prekážali, na tých, ktorí vo vyháňaní Slovákov zo Slovenského domu nevideli nijaký národnostný problém a hrubé porušenie našich práv chceli zdegradovať na spor dvoch ľudí - len preto, aby nemuseli uznať, že máme pravdu a právo na sebaobranu. Dnes teda chceme spomínať už len na pekné veci. Takže v tejto slávnostnej chvíli mi zostala len jediná úloha: aby som sa zo srdca poďakovala každému, kto nám poskytol čo len najmenšiu pomoc. Slová vďaky patria predovšetkým dvom mojim kolegom: Jozefovi Havelkovi a Imrovi Fuhlovi, s ktorými sme bojovali a všetko prežívali spolu. Spolu nás vyhlasovali za nespratníkov a vlastizradcov, spolu sa z nás vysmievali, spolu nás ignorovali, hoci sme nerobili nič iné, len čo nám (poslancom slovenskej samosprávy) diktovala naša prísaha: chránili sme záujmy našej národnosti. Ak sme niečo svojím bojom dosiahli, aj to iba spolu a najmä spolu s našimi voličmi. Poďakovanie patrí empatickému človeku s veľkým srdcom, ktorý nám ako prvý prišiel na pomoc: bývalému veľvyslancovi Jurajovi Migašovi. Podobne ďakujem vtedajšiemu a zároveň i terajšiemu predsedovi slovenskej vlády Róbertovi Ficovi jednak za mimoriadne vzácnu morálnu podporu, no a v neposlednom rade zato, že práve on ako prvý nám ponúkol aj konkrétnu finančnú pomoc na postavenie nového Slovenského domu. Úprimne ďakujem aj maďarskej vláde zato, že sa k tejto iniciatíve pripojila a projekt aj finančne podporila.”
VĎAKA V ÚVODZOVKÁCH - PROBLÉMY ZOSTÁVAJÚ
No a potom predsedníčka SSvM Marta Demjénová „poďakovala” starostovi Mlynkov a bývalému poslaneckému zboru, že zapríčinili tento škandál: „lebo bez nich by sme dnes naozaj nemali nový Slovenský dom a mnohí by ani nevedeli, že neďaleko Budapešti, pod Pilíšom žije početná slovenská národnosť. Mnohí by ani dnes nevedeli, že národností nie sú len štatistické údaje, ale že sme naozajstní ľudia, ktorí žijú, pracujú a cítia, že hoci v srdciach nosíme slovenskú kultúru a slovenskú materinskú reč, aj my sme maximálne lojálni občania Maďarska a nie sme ochotní hanbiť sa za to, že máme slovenské korene, že sme Slováci. My sme patrične hrdí na svojich predkov, ale nie sme nepriateľmi maďarského štátu. Naše srdce tak isto búši na takty maďarskej hymny, ako na slovenské piesne a slová. Ale ako Slováci v Maďarsku žijeme v menšine a, ako každá menšina, niekedy aj my potrebujeme pomoc”. M. Demjénová vyslovila úprimnú vďaku všetkým za pomoc, ktorú Slováci v Mlynkoch dostali, aby mohli pokračovať v práci, a za všetkých krajanov sľúbila, že od slávnostných chvíľ otvorenia sa nový Slovenský dom naplní životom, slovenským slovom, hudbou a piesňami. „Budeme pracovať na tom, aby tento dom bol ozajstným domovom pilíšskych Slovákov ešte za dlhé desaťročia,” ubezpečila na záver.
Presvedčivé vystúpenie Marty Demjénovej sa stalo súčasťou atmosféry, v ktorej sa vyjadrovali aj predsedovia vlád - a je dobre, ak si pripomenieme vtedajšie slová Viktora Orbána: „Vo vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom existujú otvorené otázky a názorové rozdiely.” Príbeh jedného slovenského domu nám to pripomína.
Fico s Orbánom spoločne otvorili slovenský dom
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/656-fico-s-orbanom-spolone-otvorili-slovensk-dom
Predstaviteľ Slovákov v Maďarsku Imrich Fuhl o návšteve prezidenta SR Ivana Gašparoviča
„Nedali sme sa a ani sa nedáme“
30. marca 2013 - (Viliam Komora - Slovenské národné noviny)
Nie je to tak dávno, čo prezident SR Ivan Gašparovič navštívil Maďarsko a uskutočnil niekoľko oficiálnych rokovaní s tamojšími najvyššími predstaviteľmi. V programe návštevy bolo aj stretnutie s našimi krajanmi. Oslovili sme zakladateľa a redaktora nezávislého internetového portálu Slovákov v Maďarsku Imricha Fuhla, člena Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Slovenskej samosprávy v Mlynkoch, aby nám návštevu a jej výsledky priblížil svojou optikou.
- Prezident vyjadril obdiv všetkým Slovákom, keď povedal, že počas dlhých stáročí si zachovali jazyk, kultúru, tradície, vieru či národné cítenie. Na území Maďarska žila početná slovenská komunita odnepamäti. Kedysi tu žilo takmer 500 000 Slovákov. Lenže podľa sčítania z roku 2001 z nich zostalo len 17 693, pričom len 11 817 si uviedlo slovenčinu ako svoj materinský jazyk. Oficiálna návšteva prezidenta I. Gašparoviča bola dôležitá a mimoriadne vzácna tak z hľadiska rozvíjania vzájomných vzťahov našich krajín či štátov, ako aj pre nás Slovákov v Maďarsku. Nesmierne si vážime, že hlava materského štátu na nás nezabúda, naopak využíva každú možnú príležitosť na stretnutie s nami. Tentoraz sa pán Gašparovič zúčastnil na slávnostnom akte kladenia vencov pri dvojjazyčnej pamätnej tabuli Jána Kollára v Slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Budapešti a tiež na stretnutí so Slovákmi prakticky zo všetkých kútov Maďarska, ktoré sa uskutočnilo v Slovenskom inštitúte. Samozrejme, dobre padli aj jeho slová uznania za to, že napriek neľahkým, v minulosti neraz vyslovene krutým podmienkam a rekordnému tempu neprirodzenej asimilácie ako Slováci sme sa zachovali, nedali sme sa a ani sa nedáme odpísať.
- Lenže štatistiky sú hrozivé...
- S tými číslami a údajmi o počte našich Slovákov by sa dalo dlho polemizovať. Pri sčítaní obyvateľstva ide o tzv. senzitívny údaj, o otázku, na ktorú vlastne ani netreba odpovedať. Navyše je tu slobodná voľba identity, ktorá v praxi neraz znamená, že každý má právo hlásiť sa za príslušníka väčšinového národa, dokonca aj vo svojej rodnej slovenčine. Osobne si myslím, že na tom veľmi ani nezáleží, či nás bolo skutočne pol milióna alebo „len“ niekoľko stotisíc a či je nás dnes desať-dvadsať-tridsať a či naozaj až stotisíc (pravda, na rôznej úrovni asimilácie, straty jazyka a národnostného povedomia)... Faktom je, že v súčasnosti už určite patríme medzi tzv. ohrozené menšiny, a to aj vtedy, ak by naša väčšinová spoločnosť a politika voči nám bola najtolerantnejšia, najideálnejšia na svete.
- Prezident Gašparovič tiež povedal, že ste občania Maďarska, preto musíte obhajovať pozíciu Maďarska, čo má platiť aj opačne. Najmä na Slovensku v istých situáciách vnímame, že niektorí naši spoluobčania maďarskej národnosti nezachovávajú lojalitu k Slovensku. Tento postoj je vlastný najmä predstaviteľom niektorých politických zoskupení. Slováci v Maďarsku sú lojálni voči maďarskému štátu. A aký je potom váš vzťah k Slovenskej republike?
- Na túto otázku by som nerád odpovedal zovšeobecňujúce, veď všetci to prežívame trochu inak, takže radšej zostanem pri svojom príklade, ktorý však vôbec nie je ojedinelý. Samozrejme, som (neraz možno až príliš) lojálny občan Maďarska. Tu pod Pilíšom som sa narodil, tu žili moji predkovia dlhé stáročia, tu platím dane, tu volím-hlasujem - a ani nechcem, aby to bolo inak. Považujem sa za uvedomelého Slováka žijúceho v Maďarsku, za nositeľa dvoch kultúr, na čo som vyslovene hrdý. Moja slovenskosť a moje maďarské štátne občianstvo sa vôbec nevylučujú. O tzv. dvojitom občianstve nechcem ani len počuť, načo by mi aj bolo, v Európskej únii mi dokonca aj z praktických dôvodov úplne stačí jedno. Inou otázkou je, že mám nesmierne rád aj Slovensko, ktoré vnímam ako svoju materskú krajinu, odkiaľ prišli moji predkovia, pravda, nie ako vysťahovalci, ale v rámci jednej krajiny, nášho niekdajšieho mnohonárodnostného, teda vôbec nie výlučne maďarského, ale spoločného Uhorska. Úspechy Slovenska ma rovnako potešia ako úspechy Maďarska (ktorých je v poslednom čase, napríklad v ekonomike, žiaľ menej). Azda jediným problémom z tohto hľadiska pre mňa zostáva, komu fandiť povedzme na slovensko-maďarskom futbalovom zápase: slovenskému mužstvu, v ktorom hrajú aj na Slovensku žijúci Maďari, alebo maďarskému, v ktorom máme aj svojich (pôvodom) Slovákov...
Ivan Gašparovič je hrdý na Slovákov v Maďarsku
Fotogaléria: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.385032531595729.82658.147596498672668&;type=1