Zo slovenskej tlače - Február (II.) 2013
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
Páči sa mi to: www.oslovma.hu
M. Lajčák: Sporné otázky s Maďarskom nezametáme pod koberec
Návšteva Gašparoviča v Maďarsku bola podľa neho pozitívnym signálom, ktorý potrebujú nielen občania, ale aj širšie medzinárodné spoločenstvo.
Ivan Gašparovič je hrdý na Slovákov v Maďarsku
23. februára 2013 - (tasr)
Bratislava a Budapešť nezametajú sporné otázky pod koberec, iba sa z nich verejne neobviňujú a nevykrikujú do médií. Pre TASR to uviedol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. „Nie je riešením jazdiť po Európe a ohovárať toho druhého. Cez to všetko sme si prešli a k ničomu to neviedlo,” podotkol. Podľa neho návšteva prezidenta SR Ivana Gašparoviča v Maďarsku, na ktorej ho sprevádzal, potvrdila obojstrannú filozofiu riešiť celý komplex vzájomných vzťahov dialógom. Ako dodal, panuje zhoda na tom, aby sa v sporných otázkach dospelo k takým záverom, pri ktorých sa budú obe strany cítiť komfortne. K nim patrí napríklad problematika dvojakého občianstva. Lajčák potvrdil, že ďalšie stretnutie slovenských a maďarských právnych expertov na túto tému sa uskutoční na prelome februára a marca. Na otázku, kedy príde k reálnemu výsledku, reagoval, že nie sú dôležité časové limity, ale nájdenie takého riešenia, ktoré budú obe strany akceptovať. „Je vždy lepšie dlhšie rokovať, ako rozseknúť problém jednorazovým rozhodnutím, ktoré nebude brať ohľad na názory druhej strany,” upozornil. Experti sú v neustálom kontakte aj pri posune sporu o vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros, pričom by sa v krátkom čase malo uskutočniť plenárne zasadnutie. Minister sa spolu so svojím rezortným partnerom Jánosom Martonyim dohodli na obnovení medzivládnych rokovaní. Pripomenul, že v minulosti sa táto otázka stala veľmi politickou a emotívnou, nechcel by preto, aby bola obeťou volebných cyklov. V Maďarsku sú najbližšie parlamentné voľby naplánované na jar budúceho roka. Lajčák si nerobí ilúzie, že pôjde o ľahké a jednoduché diskusie. „Ale diplomacia je o rokovaní o komunikácii. Je preto dôležité, aby sme zase sedeli za rokovacím stolom, hovorili vecne o témach a hľadali východiská,” konštatoval. Návšteva Gašparoviča v Maďarsku bola podľa neho pozitívnym signálom, ktorý potrebujú nielen občania, ale aj širšie medzinárodné spoločenstvo. „Verím, že si začíname zvykať na to, že Slovensko a Maďarsko sú dve zrelé susedné krajiny, ktoré šírku svojich vzťahov vnímajú v celej komplexnosti a nezužujú ju len na otázky, v ktorých sa nezhodujeme. Z tohto hľadiska som s návštevou veľmi spokojný,” uzavrel šéf slovenskej diplomacie. Najvyšší ústavný činiteľ SR zavítal na dvojdňovú návštevu Maďarska po deviatich rokoch.
Orbán, Fico a dôvera
22. februára 2013 - (Péter Hunčík - komentare.sme.sk)
V Maďarsku budú na budúci rok voľby a v krajine čoraz viac narastá napätie. Jedna polovica obyvateľstva so zaťatými päsťami a sklonenou hlavou dokazuje, že Viktor Orbán mal, má a bude mať vždy vo všetkom pravdu aj vtedy, keď sami cítia, že realita odporuje tomuto tvrdeniu. Kúzelníci vlády a verní novinári vykresľujú o hospodárskej situácii krajiny čoraz pozitívnejší obraz a darmo prichádza množstvo zahraničných upozornení, keď ich slepo veriaci hodnotia tak, že svet je plný nepriateľov, a preto oni musia držať spolu. Druhá polovica obyvateľstva však hrozí päsťami, len čo začujú Orbánovo meno, lebo podľa nich Orbán nikdy nemal a ani nebude mať pravdu. Sľubujú, že ak sa na budúci rok oni dostanú k moci, zmenia všetko, čo Orbán vytvoril. Aj oni argumentujú hospodárskymi ukazovateľmi, len práve v negatívnom význame. V roztrpčenom spore často počuť aj slovenský príklad. Od Orbánových protivníkov ako nasledovaniahodný model, od Orbánových podporovateľov tak, že darmo podľahli Slováci Únii, ani pod Tatrami nie sú ploty z klobásy. O slovensko-maďarských podobnostiach nehovorí nikto, porovnania sa týkajú výlučne hospodárskych problémov. O inflácii, o stagnácii a zadlženosti. Ale odborníci nespomínajú, akú stimulujúcu úlohu má v hospodárskom rozvoji jeden psychologický moment - dôvera. V Japonsku, v Dánsku alebo v Nemecku jedna polovica obyvateľstva neprejavuje nenávisť voči druhej polovici a predstaviteľom druhej strany dôveruje aj vtedy, keď tí vidia budúcnosť a cestu k nej vedúcu prípadne ináč. Nota bene: V týchto krajinách trvalo vybudovanie dôvery niekoľko desaťročí. Na jej zbúranie stačí niekoľko rokov. Alebo nejaký netolerantný, rozdeľujúci vodca, ktorý je ešte aj hrdý na to, že mu polovica spoločnosti nedôveruje. Veď ani on jej nedôveruje. On si rozumie jedine so slepo veriacimi. Ale o čo by bolo lepšie žiť v takej spoločnosti, kde by bol pomer slepo veriacich tak asi desať - pätnásť percent a ostatní by si jednoducho dôverovali. Ale načo by potom boli takí politici ako Orbán či Fico?
V. Orbán sa pýši: Maďarsko je úspešnejšie ako v uplynulých 20 rokoch
Opozičné strany reagovali mimoriadne kriticky na tradičné hodnotiace vystúpenie premiéra
23. februára 2013 - (tasr)
Maďarsko je v súčasnosti úspešnejšie v plnení záväzkov uľahčujúcich život občanov ako v uplynulých 20 rokoch a efektívnejšie v prístupe ku kríze ako väčšina európskych krajín. V tradičnom výročnom hodnotiacom vystúpení to dnes v Budapešti vyhlásil premiér Viktor Orbán, ktorý ubezpečil, že rozpočtový deficit zostane i v tomto roku pod trojpercentnou hranicou, a to napriek dnešnej prognóze vývoja z Bruselu. O obsahu vystúpenia maďarského premiéra v Parku Millenáris informovala agentúra MTI. Podľa slov predsedu maďarskej vlády je krajina úspešnejšia aj v presadzovaní svojich záujmov, veď ešte nikdy od vstupu do Európskej únie si z jej rozpočtu nevybojovala toľko zdrojov ako v súčasnosti. Šesťdesiat percent prostriedkov z EÚ v nasledujúcich siedmich rokoch investuje Maďarsko podľa Orbána priamo do rozvoja hospodárstva. Orbán vyzdvihol aj zlepšenie v oblasti rodinnej politiky a v sfére ochrany dôchodkov, ktorých výšku sa podarilo podľa neho zachovať, ba aj zvýšiť. Upozornil na zvýšenie priemernej i minimálnej mzdy po roku 2010, ako aj na rast priemerného príjmu verejných zamestnancov. Pripustil však, že i v tejto oblasti podobne ako v iných čaká množstvo úloh. Za úspech považuje Maďarský premiér aj posilnenie policajných zložiek, v radoch ktorých pribudlo 3500 osôb a navyše sa ich podarilo očistiť od tých, ktorí sa dostali na stranu zločinu. Medzi problémové otázky zaradil v tejto súvislosti pašovanie drog nového typu. Orbán si pochvaľoval znižovanie zbytočných výdavkov, čo sa prejavilo aj na poklese počtu politikov na polovicu. V zdravotníctve sa v uplynulých 18 mesiacoch zvýšili platy 90.000 zamestnancov, v plnom prúde je 439 investičných projektov v rezorte, v prevádzke je 120 nových vozidiel záchrannej služby a renovuje alebo na novo sa buduje 82 záchranných staníc. „Aj tu sme sa zlepšili, ale ešte stále to nie je dosť dobré,” povedal Orbán. Konkretizoval, že na zlepšenie situácie lekárov a skrátenie čakacích lehôt je potrebných ešte 200 sanitiek, viac ako 6000 ošetrovateľov a balík finančných prostriedkov. Za povzbudzujúce čísla označil Orbán údaje o narodení 90.300 detí v uplynulom roku, čo je o 2251 novorodencov viac ako v roku 2011. Všetky pozitívne výsledky vníma maďarský premiér ako spoločný úspech všetkých občanov. Za úspech považuje fakt, že sa Maďarsku aj vlani podarilo znížiť svoju zadlženosť a kontrolovať vlastné finančné záležitosti. Predseda maďarskej vlády hovoril aj o tom, že jeho krajina bola v uplynulých 100 rokoch iba zriedkakedy vlastným pánom, zväčša bola vydaná napospas svojvôli okupantov, vôli veľmocí, medzinárodným hospodársko-finančným kruhom, záujmom bánk. „Naučili sme sa byť malí... Ale v roku 2010 sme dospeli k bodu zvratu.” Maďari si uvedomili, že riešením nie je neustále prispôsobovanie sa, a teda slabosť, a vzali osud do vlastných rúk. Výsledkom bola jediná dvojtretinová väčšina pre vládu v Európe, vyhlásil Orbán, ktorý potom hovoril o budovaní krajiny v 21. storočí. Za ciele pre nasledujúce dve desaťročia označil ukončenie finančnej a energetickej závislosti krajiny, záchranu devízových dlžníkov, zastavenie negatívneho demografického vývoja, vytvorenie pracovných príležitostí pre každého, kto chce pracovať vo vlasti, dosiahnutie životnej úrovne, ktorá bude prevyšovať európsky priemer, zníženie štátneho dlhu pod hranicu 50 percent HDP, ako aj umiestnenie maďarskej ekonomiky v prvej tridsiatke vo svete a viacerých maďarských univerzít medzi 200 najlepšími. Viktor Orbán bilancuje uplynulý rok a prináša výhľad do budúcnosti pravidelne každoročne od roku 1999.
Opozičné strany unisono kritizovali obsah Orbánovho vystúpenia
Mimoriadne kriticky reagovali dnes maďarské opozičné strany na tradičné hodnotiace vystúpenie premiéra Viktora Orbána. Hovorca Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Zsolt Török hovoril podľa agentúry MTI o tom, že Maďarsko si zaslúžilo lepší prejav a lepšie vládnutie. Uplynulé tri roky vládnutia podľa jeho slov dokazujú, že Orbán nevie, čo robiť a jeho dnešný prejav, že nevie, čo povedať. Premiér, ktorý je 25 rokov na politickej scéne, opakoval rovnaké frázy a lacné slogany, ako v minulosti. Viktor Orbán hovorí 20 rokov o silnom Maďarsku, ale stále iba v budúcom čase, konštatoval hovorca opozičnej parlamentnej strany. Situácia krajiny a životné podmienky jej občanov sú podľa jeho názoru podstatne horšie ako v minulosti. Volebné hnutie Spolu 2014 konštatovalo, že premiér síce hovorí o pozitívnom smerovaní krajiny, avšak to nezodpovedá skutočnosti. Podľa jeho názoru vláda zničila ekonomiku, zlomila chrbticu demokracii, zaslúžila sa o neustále oslabovanie národnej meny a o masové rušenie pracovných miest. Maďarsko opustilo pol milióna podnikaniachtivých, mladých a vzdelaných ľudí, pretože súčasná vláda im vzala nádej v blahobyt v ich vlasti. Smutnú realitu si v súčasnosti uvedomuje každý - občania, podnikatelia, investori vytvárajúci pracovné príležitosti, Európska komisia, iba Viktor Orbán a jeho stúpenci nie, tvrdí sa vo vyhlásení Spolu 2014. Parlamentná strana Politika môže byť iná (LMP) sa domnieva, že Viktor Orbán sleduje iný film a žije vo svete predstáv, keď hovorí o tom, že vláda znižuje závislosť Maďarska. Vyplýva to zo slov šéfa jej parlamentnej frakcie Andrása Schiffera. Predstaviteľ LMP poukázal na recesiu ekonomiky, rastúci zadlženosť krajiny i na úbytok pracovných miest. Ľavicovocentristická Demokratická koalícia sa ústami podpredsedu strany Csabu Molnára vyjadrila, že v premiérovom vystúpení chýbali skutočné fakty a Orbán hovoril iba o svojich snoch. To vraj dokazuje, že vláda nielen zničila krajinu, ale dôsledky svojho konania si ani nevšíma. Ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik reagovalo vyhlásením predsedu strany Gábora Vonu, podľa ktorého sa vystúpenie premiéra neopiera o realitu. Fidesz podľa tejto opozičnej parlamentnej strany nie je schopný ponúknuť riešenie pre každodenné problémy maďarských občanov. Súčasná vláda v rozpore s Orbánovými slovami nie je lepšia ako kabinety Ferenca Gyurcsánya a Gordona Bajnaiho.
Rakúska Agrana stavia v Maďarsku cukrové silo za 10 miliónov eur
25. februára 2013 - (tasr)
Rakúsky potravinársky koncern Agrana buduje v maďarskom Káposváre cukrové silo za 10 miliónov eur. Agentúra APA dodáva, že v nasledujúcich dvoch až troch rokoch ďalších 10 miliónov eur vloží do jeho baliarne. Šéf Agrany Johann Marihart pre dnešné vydanie WirtschaftsBlattu uviedol, že maďarský trh nie je síce je rastový, ale koncern chce na ňom získať väčší podiel. Marihart očakáva, že v Európe sa v blízkej budúcnosti nezaznamená veľký rast. Koncern si však pripravil plán expanzie do Srbska, Bosny a Hercegoviny a predovšetkým do Chorvátska. Záhreb sa stal pre Agranu prioritou, lebo od leta bude krajina členom EÚ. Chorvátsko doteraz tradične dovážalo cukrovú repu zo Srbska, ale podľa pravidiel spoločného trhu po vstupe krajiny do EÚ to už nebude možné. Marihart predpokladá, že Chorváti budú kupovať repu najmä v Maďarsku.
Matej Korvín sa zachoval v pamäti slovenského ľudu ako dobrý kráľ
Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Uhorska
23. februára 2013 - (tasr)
Matej Korvín, syn Jána Huňadyho, v rokoch 1458-1490 uhorský kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda, ktorý si od roku 1469 nárokoval i titul českého kráľa, sa narodil pred 570 rokmi 23. februára. Kráľ Matej Korvín patrí medzi najpozoruhodnejšie osobnosti uhorských dejín. Bol jedným z mála uhorských panovníkov, ktorý sa zachoval v pamäti slovenského poddaného ľudu ako dobrý kráľ. Charakterizovali ho ako kráľa pohotového, bystrého, s vycibreným jazykom a výbornou pamäťou. Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Uhorska. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III. Dobyl Sliezsko, Lužice a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa (ako protikráľ). Po dobytí Dolného Rakúska svojím sídlom urobil Viedeň. Likvidoval bratrícke skupiny na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom Potoku porazil kráľovské vojská bratríkov. Posledný bratrícky tábor dobyl v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Podnikol tiež tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých však dosiahol iba čiastočné úspechy. Matej Korvín sa viac ako boju proti Turkom zameriaval na výboje, ktorými chcel rozšíriť hranice kráľovstva, čo vzbudilo nevôľu susedov, aj viacerých jeho dovtedajších prívržencov. Matej Korvín sa narodil 23. februára 1443 v Kluži vo vtedajšom Sedmohradsku (dnes Rumunsko) ako člen rodu Huňadyovcov. Jeho matkou bola dolnouhorská šľachtičná Alžbeta Siládiová. Otec, Ján Huňady, jeden z najbohatších veľmožov v Uhorsku, pochádzal zo sedmohradského rodu a bol niekoľkonásobným víťazom v bitkách s Turkami. Po otcovej smrti ho spolu so starším bratom Ladislavom zajali, Ladislava popravili a Matej len o vlások unikol trestu smrti. V mladosti získal všestranné vzdelanie a jazykové znalosti - ovládal maďarčinu, latinčinu, nemčinu a češtinu. Jeho prvou manželkou bola dcéra Juraja Poděbradského Katarína. Ako 33-ročný sa druhý raz oženil s Beatrix Aragónskou, dcérou neapolského kráľa. Manželky deti Matejovi neporodili. Nemanželského syna Jána Korvína mal s rakúskou meštiankou Barbarou a videl v ňom svojho následníka. Matej Korvín zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni na mozgovú mŕtvicu. Dožil sa 47 rokov. Po jeho smrti bol za kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol od roku 1471 českým kráľom. Vladislav bol zvolený uhorskými stavmi, ktoré nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa kráľom stal jeho nemanželský syn Ján Korvín. S kráľom Matejom Korvínom sa viaže na Slovensku veľa miest. Na hrade Ľupča nad obcou Slovenská Ľupča neďaleko Banskej Bystrice rastie vyše 700-ročná lipa, pod ktorou mal rád sedávať kráľ Matej Korvín. Kráľ aj s manželkou Beatrix a početným sprievodom navštívil v roku 1478 kúpele Sliač. Zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach so záverečnými formulkami, „pod našimi milými lipami bojnickými” svedčia o tom, že kráľ Matej Korvín usporadúval pod lipami pred Bojnickým zámkom snemy a hostiny. V Bratislave založil roku 1465 Universitas Istropolitana a v Budíne zriadil slávnu Bibliotéku Corvinianu (preklady antických diel). K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády prispela aj jeho druhá manželka Beatrix Aragónska. Manželia podporovali vzdelanosť, do krajiny pozývali zahraničných umelcov, staviteľov a učencov, napr. astronóma Jána Müllera Regiomontana. Traduje sa, že posledného zubra na Slovensku žijúceho vo voľnej prírode zastrelil ešte v 15. storočí práve Matej Korvín. V Hronskom Beňadiku za múrmi baziliky sa v kaplnke nachádza pre kresťanov drahocenná relikvia Božej krvi. Tú benediktínom ešte pri príležitosti vysviacky chrámu daroval Matej Korvín, ktorý ju mal od pápeža Pavla II. Mince razené za Mateja Korvína sa nachádzali medzi inými v poklade, ktorý v roku 2000 našiel obyvateľ Čadce pri kopaní základov na nový plot pri rodinnom dome v Horelici. Najväčší nález Matejových dukátov obsahuje Košický zlatý poklad nájdený v roku 1935 - 110 kusov.
Maďarská dedina láka východniarov lacnými domami, o zosuvoch nehovorí
21. februára 2013 - (Jaroslav Vrábeľ - kosice.korzar.sme.sk)
Tak ako veľa Košičanov, aj dôchodkyňu Máriu zlákali domy „za babku“ v blízkych maďarských dedinách. V ponuke realitiek ju zaujal Abaújvár s domami už i za 11- či 17-tisíc eur. Keď obec navštívila, od miestnych sa dozvedela, že pri povodniach a zosuvoch pred vyše dvomi rokmi sa časti dediny prepadli. Keď sme ako záujemca zavolali na kontakt z ponuky firmy, povedali nám, že je to pekná dedina do 40 km od Košíc a chystá sa stavba mosta ku Kechnecu, ktorý skráti cestu o 15 km. „Točil tu film Franco Nero. Domy a chaty tu má už zo 30 či 50 Slovákov. Skupujeme domy i od Rómov, kedysi ich bola polovica obce, do 3 rokov možno nebudú žiadni.“ Keď sme sa spýtali na zosuvy, reakcia bola: „To bol len 1 kopec, úsek 100 metrov. Obec dostane eurofondy na opatrenia a betónové piliere. Iba pár domov je kritických. Všetky naše sú bezpečné.“ Starosta Abaújvára Pál Csuha tvrdí, že od roku 2010 už zosuvy neboli a Slováci kupujú domy naďalej. „Odstránenie všetkých škôd v obci spred 2 rokov by stálo cca 700-tisíc eur. Mali sme dostať pomoc asi 200-tisíc, ale nemali sme ani 25-tisíc na spolufinancovanie, tak sa ešte nič nerobilo. Z eurofondov chceme vyregulovať koryto potoka a urobiť i ďalšie opatrenia.“ Podľa starostu slovenský podnikateľ kúpil od miestnych a obnovil veľa domov, kontrolovali ich i statici a myslí si, že kupujúcich informuje aj o tom, čo sa stalo pred 2 rokmi: „Asi sa im to povie.“ Csuha povedal, že staré múzeum predala zadlžená obec podnikateľovi za asi 12-tisíc eur pred 2 rokmi až po zosuvoch, ale napriek prepadlisku tam nič nehrozí. Košická maklérka, ktorá ponúka domy v Abaújvári a za 17-tisíc predala 1 z domov, vraví, že obec je bezpečná a také lacné domy sú aj v iných maďarských dedinách. Jedným z podnikateľov, ktorí predávajú domy v Abaújvári, je nezávislý poslanec Kechneca František Schmidt. V obci má aj chalupu. Tvrdí, že žiadne riziko tam nie je. „Že spadol svah, to bežne spadne hocikde. Aj tu môže byť zajtra zemetrasenie a Furča spadne. Každý, kto kupuje, si najprv pozrie. Keď predávate dom, budete informovať kupujúceho, že kilometer ďalej sa dačo dakedy prepadlo?“ Podľa Schmidta Abaújvár nie je maďarská Myšľa: „Záujemcom o dom ani nemám čo povedať. Boli tu len povodne, potok vymyl časť svahu a zosunul sa, nie že sa hýbe pôda. Spadla tu iba 1 šopa, 1 dom a ďalší má prasklinu. Prečo by mali byť záujemcovia informovaní o stave v obci? Pokojne by to mohli vedieť, bolo to v novinách. Keby Maďar prišiel do Myšle a predávali by ste mu, povedal by ste mu? V Abaújvári sa nič nedeje, Slováci, čo tam sú, nemajú žiadny problém. Obec bude zaujímavá, keď postavia most a do Kechneca budú 3 kilometre.“ Pri kúpe extrémne lacných domov akoby len za cenu pozemku treba byť zvlášť opatrný, radí realitný maklér Róbert Friedrich. „Niektoré ceny môže výrazne znižovať najmä lokalita alebo aj snaha či potreba predať rýchlo, ale nemožno vylúčiť ani 'zradu' v technickom stave či lokalite ohrozenej záplavami. Normálna nehnuteľnosť dnes zvyčajne nestojí menej ako cca 15-tisíc eur.“ Dodal, že zodpovedný záujemca si pred rozhodnutím o kúpe sám zistí o dome a obci čo najviac. Nízke ceny maďarských domov vysvetľuje sťahovaním domácich z pohraničia za prácou k Miskolcu. „V maďarskom pohraničí sa dá kúpiť dom i za tretinovú cenu oproti Slovensku. Za 25- či 30-tisíc sú i zrekonštruované pekné domy, kde možno hneď bývať.“ Košičan a východniar, ktorého láka Maďarsko, by podľa Friedricha mal okrem ceny domu zvážiť hlavne lokalitu, dopravnú dostupnosť, náklady na dochádzanie i komunitu či susedov v obci.
„Nezabudnime v Prahe slovenčinu, je to náš najbližší jazyk“
„Pôsobenie Konštantína a Metoda bolo krátke, ale rezonuje dodnes“
Líščí hlas orbánovskej politiky
Europoslanec Paška namieta - Runové tabule na Slovensku - Všetko späť!
http://www.extraplus.sk/2290/led9aced-hlas-orbe1novskej-politiky
Maďari zarábajú viac, platy im stúpli
http://www.webnoviny.sk/ekonomika/madari-zarabaju-viac-platy-im-stupl/633658-clanok.html
Na filozofickej fakulte univerzity ELTE značili Cigánov a Židov
21. februára 2013 - (Peter Morvay - Sme)
„Podľa mňa je Cigán, či má škaredú židovskú hlavu.“ - Aj toto písala študentská samospráva blízka Jobbiku v zozname študentov. - Odpor maďarských študentov proti zmenám, ktoré chce vláda Viktora Orbána presadiť na vysokých školách, má nečakané pokračovanie. O jednej zo študentských organizácií vysvitlo, že si aspoň jedna jej pobočka už roky zostavuje zoznamy študentov. Na zoznamoch sa okrem záľub uvádzajú aj ich politické sympatie, predpokladaný pôvod či údajný mravný profil a sexuálna orientácia. Nezávislá televízia ATV získala zoznamy vedené organizáciou Študentská samospráva (HÖK) na filozofickej fakulte budapeštianskej univerzity ELTE. Pri menách študentov sú poznámky ako „Podľa mňa je Cigán“, „Má škaredú židovskú hlavu“, „To dievča je zmiešanej krvi a na všetkých fotkách obrovská kurva“. Zoznamy upozorňujú na údajné liberálne sympatie študentov. Činnosť miestnej organizácie HÖK na budapeštianskej univerzite pozastavili. „Skúmame aj to, či HÖK plnil nejaké politické príkazy,“ povedal internetovým novinám hvg.hu zástupca rektora György Fábri. Vedenie budapeštianskej lekárskej univerzity včera oznámilo, že vyšetrí podozrenie zo zostavovania podobnej listiny aj v ich škole. Prípad nie je až takým prekvapením. HÖK síce má byť len samosprávnym orgánom vysokoškolských študentov, dlhodobo je však považovaný za politickú organizáciu blízku vládnucej strane Fidesz. Pobočka HÖK-u na filozofickej fakulte budapeštianskej univerzity je dokonca blízka extrémistickému Jobbiku. Jej aktivisti sa zapojili aj do poslednej volebnej kampane strany. Sám Jobbik vznikol ako organizácia radikálne nacionalistických študentov podporujúcich prvú vládu premiéra Orbána práve na tejto fakulte. Študentov protestujúcich najmä proti školnému na vysokých školách od začiatku zastupovala okrem HÖK-u aj radikálnejšia Študentská sieť (HaHa). HÖK a vláda pred mesiacom podpísali dohodu, keď vláda sľúbila niektoré plánované kroky odvolať. HaHa však stále pokračuje v protestoch a na presadenie svojich požiadaviek nasadila i okupačné štrajky na vysokých školách vrátane Filozofickej fakulty ELTE. Proti tomu protestoval v liste rektorovi predseda tamojšieho HÖKu Ádám Garbai, podľa ktorého je okupačný štrajk „porušením práva na učenie sa nás študentov“. HaHa sľuby vlády nepovažuje za dôveryhodné, odmieta aj kroky, ktoré vláda zrušiť nechce. Napríklad povinnosť, aby musel študent bezplatného vysokoškolského štúdia po jeho ukončení odpracovať dvojnásobok študijných rokov v Maďarsku a až potom mohol odísť pracovať do zahraničia.
http://atv.hu/cikk/20130221_elte_lista_pumpas_pista_a_jobbik_es_a_hok_van_mit_torleszteniuk
Jobbik mal prístup k tajnej databáze študentov, triedil ich
21. februára 2013 - (sita)
Maďarská polícia začala preverovať tajnú databázu študentskej skupiny napojenej na ultrapravicovú stranu Jobbik, ktorá by mala obsahovať podrobné informácie o etnickom pozadí a sexuálnej orientácii študentov. Polícia dostala podnet od rektora budapeštianskej Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) Barnu Mezeyho na základe predchádzajúcej reportáže televíznej stanice ATV. Stanica uviedla, že študentská skupina pod názvom HÖK na fakulte umení zriadila databázu študentov prvého ročníka, ktorá obsahuje aj poznámky o ich vzhľade, etnickej príslušnosti a sexuálnej orientácii. Podľa televízie slúži tento zoznam pri nábore nových členov skupiny HÖK, ktorá má údajne blízko k Jobbik. Maďarský úrad na ochranu osobných údajov už reagoval upozornením, že zverejňovanie informácií takejto povahy je nelegálne. Predseda skupiny HÖK Ádám Garbai reagoval, že databáza síce existuje, no spomínané kontroverzné údaje tam vniesli ľudia, ktorých nepozná. Poprel tiež, že by mal väzby na stranu Jobbik, ktorá je medzi študentmi značne populárna. Strana sa k „vnútorným záležitostiam” študentskej skupiny nechcela vyjadriť, no zostavovanie zoznamov na základe etnicity odsúdila.
V Budapešti blokujú študenti už deviaty deň univerzitu
Príslušníci Národného úradu vyšetrovania ich vypočuli
20. februára 2013 - (tasr)
Študenti pokračujú už deviaty deň v blokáde priestorov Filozofickej fakulty Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti, ktorú začali 11. februára na protest proti reforme vysokých škôl. Člen organizačného výboru Poslucháčskej siete (HaHa) Filozofickej fakulty ELTE Daniel Fuhl 20. februára pre TASR uviedol, že študenti sa zatiaľ nerozhodli, dokedy bude blokáda trvať, no každý deň o tom rokuje fórum poslucháčov. Počet účastníkov blokády sa podľa jeho slov mení. Cez víkend ich bolo menej, ale cez pracovné dní ich je niekoľko desiatok. Vedenie univerzity - najmä katedry - je proti blokáde, zatiaľ však voči študentom nijako nezasiahlo, dodal Daniel Fuhl. Viaceré miestnosti fakulty obsadili protestujúci študenti, ktorí prespávajú v posluchárňach i na chodbách. Prednášky na fakulte nie sú prerušené. Daniel Fuhl pripomenul, že 18. februára sa uskutočnil protestný pochod z Pešti do Budína cez Petőfiho most, na ktorom niekoľko stoviek študentov požadovalo splnenie decembrových požiadaviek HaHa. Účastníkov pochodu sprevádzali policajti. Pred jeho začiatkom niekoľko príslušníkov Národného úradu vyšetrovania vypočulo viacerých študentov, ktorí sa zúčastnili blokády. Dôvodom vypočúvania bola údajná príprava blokády niektorého z budapeštianskych mostov študentmi. Dekan fakulty Tamás Dezső pred začiatkom blokády vyhlásil, že jej vedenie nepodnikne kroky k násilnému ukončeniu blokády, ale dodal, že jeho „trpezlivosť nie je nekonečná”. Študenti zdôvodňujú blokádu tým, že maďarská vláda neplní požiadavky študentov vysokých a stredných škôl. Členovia HaHa v prvé dva dni narušili niekoľko prednášok. HaHa požaduje zrušenie inštitútu študentských zmlúv, ktorými sa študenti v prípade bezplatného štúdia musia zaviazať, že zostanú pracovať v Maďarsku. Vláda pripravila návrh zmeny ústavy, do ktorej by sa zakomponovala aj klauzula o študentskej zmluve. Študenti trvajú na ucelenej reforme stredných a vysokých škôl, žiadajú vrátenie počtu bezplatných miest na univerzitách na úroveň roku 2011 a trvajú tiež na zachovaní autonómie univerzít, ako aj na reforme, ktorá zabezpečí, aby mohli študovať aj deti z ekonomicky slabších rodín.
Finalistky Miss Slovensko predviedli sexi krivky v Maďarsku
http://www.webnoviny.sk/lifestyle/obrazom-fianlistky-miss-slovensko-predv/635023-clanok.html
Slovenská finta na dobytie sveta
http://tvnoviny.sk/sekcia/ekonato/archiv/toto-je-slovenska-finta-na-dobytie-sveta.html
Zrušenie zákazu symbolov totalitných režimov v Maďarsku je neaktuálne
- Vyhlásil to premiér V. Orbán pri príležitosti pamätného dňa obetí komunizmu
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-totalita-symboly-zakaz-orban/38536-clanok.html
Maďarský ústavný súd zrušil paragraf zakazujúci používanie symbolov totalitných režimov
S hviezdou v Maďarsku povolili aj hákový kríž
21. februára 2013 - (ik - Pravda)
Maďarskí komunisti nechtiac vybavili beztrestnosť aj nacistom. Ústavný súd na podnet lídra krajne ľavicovej strany Attilu Vajnaiho zrušil zákon, ktorý zakazoval verejné používanie symbolov totalitnej moci. Zákon, ktorého prijatie presadila ešte v deväťdesiatych rokoch prvá vláda Viktora Orbána, medzi zakázané symboly popri hákovom kríži, znaku SS a šípovom kríži zahrnul aj červenú päťcípu hviezdu a kosák s kladivom. Vajnai a po ňom ďalší komunistický aktivista zákaz ignorovali. Za hviezdu, ktorú si pripli na sako, ich v Maďarsku odsúdili. Obaja sa však odvolali na Európsky súd pre ľudské práva a ten im dal za pravdu. Podľa štrasburského zdôvodnenia červenú hviezdu nemožno označiť výlučne za symbol totalitnej moci. Maďarsko za porušenie slobody prejavu svojich občanov bolo odsúdené na zaplatenie po 4 000 eur odškodného pre oboch plus uhradenie súdnych trov. Maďarský parlament vlani v lete reagoval prijatím špeciálneho vyhlásenia, v ktorom vyjadril nesúhlas s verdiktom Štrasburgu, odmietol zákon zmeniť a rozhodol, že všetky pokuty bude uhrádzať z fondu určeného na financovanie strán. Vládny Fidesz dokonca pôvodne zvažoval, že peniaze bude zrážať zo štátnych príspevkov pre opozičných socialistov, ktorých označuje za nástupcov komunistickej strany; pre obavy, že to ústavný súd zruší, sa však tejto myšlienky vzdal. Ústavný súd sa zákonom napokon musel zaoberať tak či tak a pod vplyvom rozsudkov zo Štrasburgu ho s platnosťou od 30. apríla zrušil. Už prvého mája by tak komunisti a neonacisti mohli beztrestne vyjsť do ulíc pod svojimi obľúbenými symbolmi. Pravda, ústavný súd zámerne stanovil dlhú lehotu, aby parlament mal dosť času zákon prijať v opravenom znení. Háčik je však v tom, že Fidesz odmieta robiť rozdiely medzi červenou hviezdou, ktorú podľa štrasburského rozhodnutia ako symbol robotníckeho hnutia nemožno plošne zakázať, a hákovým krížom. Predseda parlamentu László Kövér, ktorý je aj podpredsedom Fideszu, to vlani na jeseň počas návštevy Štrasburgu povedal jasne. „Maďarský štát môže urobiť dve veci: buď bude donekonečna platiť za prehraté súdne spory, alebo z trestného zákonníka vyjme zákaz používania symbolov totalitných režimov - a to rovnako hákového kríža i červenej hviezdy,“ citoval ho vtedy portál Index.
Nosenie hákového kríža v Maďarsku už nebude trestné
20. februára 2013 - (sita)
Nosenie hákového kríža, nacistických symbolov, červenej hviezdy ako aj kosáka a kladiva nebude opäť od mája v Maďarsku trestné, rozhodol v utorok maďarský ústavný súd. Podľa rozhodnutia súdu príslušný paragraf trestného zákona takýmto zákazom „porušil právo na slobodu názoru”. Z toho dôvodu prestane zákaz nosenia týchto symbolov od 1. mája 2013 platiť. Žiadosť o zrušenie zákona o zákaze nosenia komunistických a nacistických symbolov z roku 1993 podal v roku 2008 maďarský komunistický politik Attila Vajnai, ktorý bol v roku 2007 odsúdený na peňažný trest za nosenie červenej hviezdy. Súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tvrdením, že hákový kríž, červená hviezda ako aj kosák a kladivo sú „symboly krutovlády”. Komunisti protestovali proti postaveniu komunistických symbolov na rovnakú úroveň so symbolmi nacizmu. Vajnai vyhral aj spor s Maďarskou republikou na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý rozhodol, že červená hviezda nie je výlučne symbol krutovlády.
Kult hákového kríža... v Budapešti?
24. februára 2013 - (Kubo Mačák - komentare.sme.sk)
Kritika rozhodnutia maďarského ústavného súdu o zrušení zákazu totalitných symbolov trpí aspoň troma zásadnými omylmi. Mnohé z najprelomovejších súdnych rozhodnutí histórie sa zrodili za najnečakanejších okolností. Najvyšší súd USA rozhodol o svojej vari najsilnejšej právomoci, a síce rušiť zákony prijaté Kongresom, v prípade o doručení vymenovacieho dekrétu. Európsky súdny dvor konštatoval, že európske právo má prednosť pred právom členských štátov EÚ v spore o nezaplatenie účtu za elektrinu v hodnote necelého eura. V duchu týchto paradoxov sa za posledných pár rokov stal „krstným otcom“ niekoľkých dôležitých judikátov týkajúcich sa slobody prejavu v Maďarsku predstaviteľ Strany pracujúcich, ktorá sa neskryte hlási ku komunistickému odkazu. Na začiatku tohto príbehu si Attila Vajnai pripol červenú päťcípu hviezdu na klopu saka počas verejnej demonštrácie v roku 2007. Jeho ostatnú kapitolu napísal minulý týždeň maďarský ústavný súd, keď zrušil ustanovenie trestného zákona, na ktorého základe bol Vajnai odsúdený. Tento paragraf obsahoval zákaz piatich vymenovaných symbolov vrátane červenej hviezdy, kosáka a kladiva, ale aj hákového kríža. Rozhodnutie maďarského súdu vyvolalo aj na Slovensku vlnu kritiky, ktorej veľká časť sa sústredila práve na hrozbu beztrestnej propagácie nacistických symbolov u našich južných susedov. Maďarské rozhodnutie kritici vnímali ako bezprecedentný krok v európskom kontexte a zbabelý ústupok extrémne pravicovým elementom vo vláde. Pri bližšej analýze však žiadny z týchto bodov kritiky neobstojí. Ústavný súd vraj podporil pravicovo orientovanú vládu. V skutočnosti je rozhodnutie, naopak, súčasťou širšieho konfliktu o podobu maďarskej demokracie, ktorý ústavný súd dnes zvádza s vládou a parlamentom. Na prelome rokov 2012 a 2013 súd vyceril zuby, keď pre protiústavnosť zrušil niekoľko parlamentom schválených zmien ústavného a volebného systému. V tomto kontexte je zrušenie ustanovenia o zákaze totalitných symbolov ďalšou ranou vláde Viktora Orbána. Tá sa nielen netajila svojou podporou zákazu ako prostriedku boja proti hodnotám a reprezentantom komunistického režimu, ale dokonca iniciovala jeho sprísnenie v novom trestnom zákone, ktorý má nadobudnúť účinnosť v júni. Tak či onak, maďarský ústavný súd v tomto súboji zrejme ťahá za kratší koniec. Pred pár týždňami vláda navrhla ústavný dodatok, ktorý má výrazne oslabiť jeho právomoc kontroly ústavnosti. Ten takmer určite prepláva bezproblémovo parlamentom, v ktorom má vláda ústavnú väčšinu. Rozhodnutie je vraj v európskom priestore bezprecedentné. Naopak, maďarský ústavný súd oprel svoju argumentáciu o ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu a na ňu nadväzujúce rozhodnutie poľského ústavného tribunálu. ESĽP potvrdil v niekoľkých rozhodnutiach, že maďarský zákaz je príliš široký s ohľadom na ochranu slobody prejavu. Ostatne, význam akéhokoľvek symbolu závisí aj od kontextu, ktorého je súčasťou. Červená hviezda znamená niečo iné pre politického väzňa za totality, niečo iné pre člena moderného medzinárodného hnutia pracujúcich a niečo celkom iné pre fanúšika piva Heineken. Súd však nespochybnil možnosť európskych štátov trestať nosenie nacistických symbolov. Poľský ústavný tribunál v podobnom prípade v roku 2011 rozhodol o neprípustnosti kriminalizácie viacvýznamových symbolov práve na základe štrasburskej judikatúry. Tribunál navyše osobitne uviedol, že hákový kríž sa za taký symbol nedá považovať, keďže je „jednoznačne spojený s národným socializmom a jeho zločinmi proti ľudskosti“. V Maďarsku vraj budú beztrestne pochodovať neonacisti. Takýto dôsledok z maďarského rozhodnutia určite priamo nevyplýva. Ústavný súd kelsenovského typu, aký máme u nás alebo v Maďarsku, je predovšetkým negatívnym zákonodarcom: jeho primárnou úlohou nie je prijímať nové pravidlá, ale rozhodovať o ústavnosti tých, ktoré sú v platnosti. Je legitímnou úlohou voleného parlamentu ako pozitívneho zákonodarcu zrušené ustanovenie nahradiť novým, ktoré bude v súlade s posúdením ústavného súdu. Aj v tomto prípade súd odložil účinnosť svojho rozhodnutia o pár mesiacov, čím dal parlamentu možnosť prijať novú úpravu. Signály z parlamentu jasne naznačujú, že zrušený paragraf neostane bez náhrady. Budapeštianskym výrobcom suvenírov sa zatiaľ neoplatí googliť šablóny svastík. Je totiž niekoľko legitímnych ciest, ktorými ich ilegalita ostane nedotknutá. Maďarsko si môže zvoliť poľský model, čím by zachovalo trestnosť len symbolov s jednoznačným významom. Alebo sa môže rozhodnúť pre slovenský variant, ktorý zakázané symboly nešpecifikuje v texte zákona, ale ponecháva na zhodnotení súdu v konkrétnom prípade, či boli šírené s úmyslom podnecovať nenávisť, násilie, alebo diskrimináciu a len vtedy umožňuje trestný postih. Súčasný štandard ochrany slobody prejavu v otázke totalitných symbolov v Maďarsku má ako mnohé iné právne príbehy pomerne bizarný začiatok. Rozhodnutie ústavného súdu však rešpektuje európske aj vnútroštátne právne mantinely a ak ich dodrží aj tamojší parlament, nebude treba zatiaľ biť na poplach.
Do ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským zapísali rodičia 3559 detí
20. februára 2013 - (tasr)
Do prvej triedy základných škôl (ZŠ) s vyučovacím jazykom maďarským bude chodiť od septembra takmer taký istý počet detí ako vlani. Povedal to predseda Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku László Pék. „Do 15. februára zapísali rodičia celkom 3559 detí, čo je o päť menej ako v roku 2012, ale také isté číslo ako v roku 2011. V posledných piatich rokoch navštevuje ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským takmer taký istý počet žiakov maďarskej národnosti,” priblížil Pék s tým, že podľa štatistických údajov počet prváčikov maďarských škôl v tomto roku na južnom Slovensku mierne stúpol, kým na strednom a východnom Slovensku o niečo klesol. Podľa jeho ďalších slov v Bratislavskom samosprávnom kraji počet školopovinných detí navštevujúcich maďarské školy vzrástol zo 65 na 77. „Podobná situácia je aj v Trnavskom kraji, kde vlani zapísali do prvej triedy 973 detí, v tomto roku 979. Najväčšia zmena nastala v Nitrianskom kraji, kde v porovnaní s predchádzajúcom rokom nastúpi do školských ľavíc o 27 detí viac,” konštatoval predseda s tým, že v Banskobystrickom kraji je situácia opačná. ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským bude navštevovať v novom školskom roku o 38 žiakov menej. V Košickom kraji podobne klesá počet žiakov, z 538 na 526. Na Slovensku v súčasnosti funguje 265 ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským. Zápisy do prvého ročníka sa konali v tomto roku od 15. januára do 15. februára.
CM13 - Pamätníky venované sv. Cyrilovi a sv. Metodovi na Slovensku
18. februára 2013 - (tasr)
Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR v tejto súvislosti ponúka prehľad miest, kde sa nachádzajú pamätníky týchto osobností slovenskej národnej histórie. Najväčšie súsošie na pamiatku sv. Cyrila a sv. Metoda je v Nitre. Nachádza sa pri ceste na Nitriansky hrad, povyše monumentálnej sochy kniežaťa Pribinu uprostred námestia. V Žiline svätcom odhalili súsošie na námestí pod farským kostolom. V Kútoch umiestnili súsošie priamo do centra mesta. V centre mestského priestoru je aj pamätník v Slovenskom Novom Meste na juhovýchode krajiny. V Nových Zámkoch ho odhalili na Hlavnom námestí. V Prievidzi sa pamätník nachádza na kraji mestského parku a v Komárne uprostred kruhového objazdu pri vstupe do mesta. Svätcov si uctili aj v obci Devín, ktorá je súčasťou Bratislavy. Pamätník sa nachádza pred Kostolom sv. Kríža. Kostoly zasvätené sv. Cyrilovi a sv. Metodovi majú v Terchovej a Dohňanoch. V dohnianskom kostole je originál olejomaľby bratov od slovenského maliara európskeho formátu Jozefa Božetecha Klemensa. Súsošia venované pamiatke sv. Cyrila a sv. Metoda možno nájsť aj v susedných krajinách. V Českej republike sa nachádza v historickej časti mesta Mikulčice. Pamätník sv. Cyrilovi a sv. Metodovi majú aj v maďarskom meste Zalavár, teda v historickom Blatnohrade. Postavili ho neďaleko náleziska artefaktov z čias Veľkomoravskej ríše.
Po stopách pamiatok z Blatnohradu:
Ďalší krok spolupráce BBSK a Novohradskej župy
15. februára 2013 - (bystricoviny.sk)
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka sa 14. februára stretol s predstaviteľmi Novohradskej župy. Zahraničná delegácia vedená maďarským županom Zsoltom Becsóm diskutovala na pôde BBSK najmä o návrhoch spolupráce na europrojektoch, predovšetkým z Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika. Predseda Vladimír Maňka a šéf Novohradskej župy sa dohodli na krokoch vzájomnej kooperácie s cieľom rozvoja prihraničného územia. Z rokovania vyplynulo, že 6. marca 2013 sa stretnú experti za jednotlivé oblasti oboch žúp a dohodnú si kľúčové oblasti spolupráce. Predpokladaný začiatok samotnej realizácie projektov je plánovaný na prvú polovicu budúceho roka. „Naša i maďarská župa spoločne presadzujeme napríklad myšlienku realizácie cyklotrasy z obce Hollókő, ktorá je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, po obec Muráň v okrese Revúca. Projektová dokumentácia tejto cyklotrasy bola spracovaná už v predcházajúcom programovacom období (2007 - 2013) a verím, že v procese realizácie sa nám spoločne podarí napredovať”, zdôraznil Vladimír Maňka. Ďalším bodom včerajšieho rokovania županov bola myšlienka vytvorenia teritoriálnej organizácie, ktorá by prispievala k realizácii cezhraničných projektov. Obaja predstavitelia sa zhodli na tom, že je dôležité podporovať také dvojstranné iniciatívy, ktoré prinesú reálny benefit pre obyvateľov oboch našich regiónov a prispejú k posilneniu slovensko-maďarského partnerstva a spolupráce.
Do neporovnateľné porovnania - Prezentovať lož ako humánnu pravdu
16. februára 2013 - (Ivan Brožík - Slovenské národné noviny)
Najprízemnejším cieľom použitia povestnej bulharskej konštanty je snaha dosiahnuť, aby sa výsledok príkladu uvedený na verejnosti a v médiách zhodoval s výsledkom, ktorý na objednávku určuje štátna propaganda. Pretože bulharská konštanta sama osebe je nevinná neznáma premenná, s ktorou narábali počnúc kráľmi a cirkvou aj takí velikáni exaktnej vedy ako napríklad Albert Einstein pri výpočte svojej kozmologickej konštanty. Ak však vláda Viktora Orbána v Budapešti a, samozrejme, jej geograficky ani názorovo nie veľmi vzdialení hovorcovia v podobe lídrov maďarských etnických strán na Slovensku hovoria o tom, ako Slovensko zanedbáva maďarskú menšinu, potom ide naozaj o ten najprízemnejší cieľ. Prezentovať lož ako humánnu pravdu. Ak budeme pracovať chvíľu - na rozdiel od Urbanovej bulharskej konštanty - so známymi a s overenými číslami, dopracujeme sa k poburujúcemu, no skutočne výpovednému výsledku. Počet Slovákov trvalo žijúcich v Maďarsku odhadujú oni sami asi na sto tisíc. Z najrôznejších príčin sa však len osemnásť tisíc z nich aj v oficiálnych sčítaniach hlási k slovenskej národnosti. Pre objektivitu berme do úvahy oba údaje. Ak naozaj žije v Maďarsku stotisíc Slovákov a ak - ako sme zistili - Zväz Slovákov v Maďarsku s viac než 70 miestnymi organizáciami dostáva ročne od tamojšej vlády okolo 3 miliónov forintov, potom je to na jedného príslušníka slovenskej menšiny za rok 30 forintov. Ak by sme počítali iba s oficiálnymi 18 tisícmi Slovákov v Maďarsku, potom sa údaj zvýši na takmer 167 forintov. Pri súčasnom kurze čosi nad 293 forintov za jedno euro je to v prvom prípade 10 eurocentov na osobu a rok a v druhom už 57 eurocentov na osobu a rok! V týchto dňoch u nás rozvíril menšinové vody splnomocnenec vlády pre menšiny László Nagy návrhom rozpisu dotácií, s ktorými môžu na tento rok počítať. A ten je v prípade maďarskej menšiny na Slovensku naozaj štedrý: takmer 5,7 eura na jedného príslušníka tejto menšiny. Slovák v Maďarsku priamo cez svoj Zväz „dostáva” teda 10 až 57 centov a Maďar na Slovensku takmer 6 eur. To je Orbánova bulharská konštanta v praxi. Pravda, treba povedať, že Budapešť zaratúva do celkového balíka podpory slovenskej menšiny aj dotácie školám, na ktorých sa slovenčina vyučuje štyri hodiny týždenne ako cudzí jazyk a inak všetko v maďarčine. A treba tiež dodať, že menšinové samosprávy dostávajú ročne v prepočte asi 1 300 až 2 600 eur. Kým u nás sa dá výška podpory konkrétnych menšín zo strany štátu vyčítať z jedného papiera veľkosti A4, Slováci v Maďarsku na otázku, koľko forintov ročne dostávajú od štátu, iba odpovedia, „fúha, to je veru ťažká otázka”, a začnú miešať nespojiteľné, tak ako ich to prinútili. Hrušky s jablkami.
László Nagy: Menšiny môžu na kultúru čerpať peniaze z viacerých zdrojov
16. februára 2013 - (sita)
Kultúra národnostných menšín nestojí a nepadá len na fonde, ktorý poskytuje Úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny. Povedal to vládny splnomocnenec László Nagy, ktorý vysvetľoval okolnosti rozdelenia peňazí z jeho úradu medzi jednotlivé menšiny. Nájsť vzorec, podľa ktorého by boli spokojní všetci, je podľa Nagya veľmi ťažké. Myslí si však, že menšiny majú niekoľko ďalších zdrojov, odkiaľ môžu čerpať peniaze na svoju kultúru. Od marca bude na pôde splnomocneneckého úradu zasadať pracovná skupina zložená z predstaviteľov národnostných menšín. Jej úlohou bude príprava právnej normy či vyhlášky, ktorá by formulovala dobrý model na rozdeľovanie peňazí medzi kultúry. Nagy chce, aby vytvorili uspokojivý kľúč financovania svojich kultúr na rok 2014, ktorý by na jeseň odobrila aj vláda smernicou či inou legislatívnou formou. Momentálne tu je okrem dotačného fondu z úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny aj fond Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorý má na ľudskoprávnu agendu vyčlenený zhruba milión eur, povedal. Pre Rómov má vyčlenené financie aj Úrad splnomocnenca pre rómske komunity, vysvetľuje ďalej. Menuje aj dotačný fond pre krajiny Vyšehradskej štvorky, finančnú pomoc vyšších územných celkov, ktoré podporujú divadlá, knižnice ako aj peniaze od miestnych samospráv. Takmer všetky národnostné menšiny majú kultúrne strediská, ktoré podporujú existenciu národnostných kultúr na Slovensku a veľmi významne im pomáhajú, tvrdí Nagy. „Keď to dám dohromady, tak si myslím, že tých finančných prostriedkov je významne viac ako tie, o ktorých hovoríme,” dodáva splnomocnenec. Uznáva, že na opodstatnené požiadavky je aj pre krízu peňazí málo. Stále je ale podľa Nagya možné, že sa úradu podarí získať ďalšie peniaze, vypíše potom novú výzvu. Na siedmom zasadnutí vládneho Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny 29. januára rozdeľovali členovia 4,25 milióna eur. Najväčšiu sumu získala maďarská menšina, vo výške 2,6 milióna eur. Poľská menšina, ktorá na projekty dostane 40-tis. eur, hovorí o likvidačnej sume. Pôvodne Poliaci žiadali viac ako jej trojnásobok. „Úroveň dotácií nikdy nevychádzala z množstva, početnosti obyvateľov národnostných menšín, vždy vychádzala z ich aktivít, z toho, čo sa deje,” povedal na Výbore zástupca Poliakov Czeslaw Sobek. Voči prideleným peniazom sa ohradila aj členka za českú menšinu Dagmar Takácsová, ktorej sa nepáči, že na najmenšiu zo štyroch najväčších menšín pripadá výrazne menej eur ako na ostatných. Nagy tvrdí, že rozdeľovanie bolo transparentné, vyzdvihol, že sa členovia mohli prvýkrát rozhodnúť demokraticky sami. Ak by tak neurobili, hrozilo by, že peniaze dostanú až niekedy v novembri alebo decembri, ako sa stalo vlani. Teraz je systém nastavený tak, aby ich získali koncom júna, dodal.
V Kecskeméte vzniklo v uplynulých dvoch rokoch 5000 pracovných miest
18. februára 2013 - (tasr)
V uplynulých dvoch rokoch vzniklo v maďarskom Kecskeméte 5000 nových pracovných príležitostí. Najvýznamnejšou hospodárskou udalosťou v roku 2012 bolo začatie výroby v tamojšom výrobnom závode nemeckej automobilky Mercedes, vyhlásil primátor Kecskemétu Gábor Zombor - nominant vládnych strán Fidesz-KDNP. Mesto so župným právom má vyše 113.000 obyvateľov a leží 85 km južne od Budapešti a je administratívnym centrom Báčsko-malokumánskej župy. Spomedzi pripravovaných ďalších investícií s tvorbou pracovných miest sú najvýznamnejšími podniky dodávateľov Mercedesu - logistické centrum švajčiarskej spoločnosti Phoenix Mecano a výrobný podnik so skúšobným laboratóriom nemeckého výrobcu brzdových systémov Knorr-Bremse, ktoré začali stavať v decembri. Primátor podľa tlačovej agentúry MTI povedal, že spoločnosť Phoenix Mecano v čase krízy od roku 2009 vytvorila v Kecskeméte 500 nových pracovných miest. Mercedes zamestnával koncom minulého roka vyše 3000 zamestnancov. Zombor podotkol, že mesto začalo v roku 2007 realizovať daňovú politiku, ktorá stimuluje investície. Miestnu daň z podnikania znížili na 1,6 percenta, čo je spomedzi veľkých maďarských miest najnižšia. Záujem o investovanie neklesá, sú rozpracované viaceré veľké projekty, ktoré oznámia verejnosti v priebehu roka 2013.
V rámci cezhraničnej spolupráce začne kompa premávať cez Dunaj v júni
http://www.teraz.sk/zahranicie/cezhranicna-spolupraca-kompa-dunaj/37874-clanok.html
Stredná a východná Európa na prahu tretej dekády demokracie
Firmy začínajú lákať lacnejší susedia
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59338220-firmy-lakaju-lacnejsi-susedia
Miera nezamestnanosti z 10,9 na 10,8 %
Vysoké školy ovládol Jobbik
19. februára 2013 - (ik - Pravda)
Keby parlament volili len vysokoškoláci, v Maďarsku by zvíťazili extrémni nacionalististi. Štúdia zverejnená štrnásť mesiacov pred voľbami priniesla šokujúce údaje. Protirómskej, antisemitskej a neskrývane fašizujúcej strane Jobbik je pripravený odovzdať hlas každý tretí vysokoškolský študent. Reprezentatívny prieskum skupiny AFM pre stranu premiéra Viktora Orbána nepriniesol povzbudzujúcu správu. Fidesz, ktorý kedysi pod pôvodným názvom Zväz mladých demokratov založili vysokoškoláci, už väčšina dnešných mladých nepovažuje za svoj. V rebríčku popularity je na vysokých školách až na treťom mieste. Predstihli ho dokonca aj zelení. Táto najmenšia parlamentná strana, ktorá sa tento mesiac rozpadla na dve, mohla ešte pred rozštiepením rátať na vysokých školách s podporou 29 percent rozhodnutých voličov. K Jobbiku sa hlási 33 a k Fideszu 24 percent vysokoškolákov. Ešte podstatne horšie sa však na akademickej pôde drží najsilnejšia opozičná strana. Socialisti, ktorí majú ambície byť hlavným vyzývateľom Fideszu v budúcoročných voľbách, môžu rátať s podporou iba 7 percent vysokoškolákov. Politológa Dániela Rónu, ktorý prieskum viedol, neprekvapilo, že krajná pravica tak úspešne boduje u študentov. „Majú viac voľného času, v podstatne menšej miere patria ku komunitám, a Jobbik tento priestor veľmi dobre využíva. Prevádzkuje mládežnícke tábory, organizuje fóra, demonštrácie, workshopy o boji proti tzv. cigánskej kriminalite a o Trianone, robí si reklamu na koncertoch kapiel hrajúcich národný rock a je veľmi aktívny na internete,“ povedal pre denník Népszabadság. Prieskum ukázal priepastný rozdiel medzi straníckymi preferenciami rôznych generácií. Jobbik sa teší až päťnásobne vyššej podpore vo vekovej skupine 18- až 29-ročných ako u seniorov po šesťdesiatke. Podľa Rónu je to predovšetkým preto, že u mládeži prevláda odpor k tradičným stranám a všeobecne k politike. Škola ani rodina deťom nevštepujú vzťah k demokratickým hodnotám. Až tretina opýtaných sa vyjadrila, že diktatúra je lepšia ako demokracia. A demokraciu považuje za najlepší politický systém už iba 39 percent vysokoškolákov, o tretinu menej ako pred piatimi rokmi. Sociologický prieskum nepotvrdil, že by posilnenie krajnej pravice bolo priamym dôsledkom hospodárskej krízy. „Neistá budúcnosť môže zohrávať istú úlohu, ale všeobecne vžitá predstava neplatí. Stúpenci Jobbiku nepatria k najchudobnejším študentom,“ argumentuje Róna. Politický analytik Krisztián Szabados za úspechmi Jobbiku vidí chybný prístup vládnucej strany: „Fidesz sa pokúšal odvábiť Jobbiku voličov a marginalizovať túto stranu tak, že začal používať jazyk krajnej pravice.. Dosiahol však len to, že legitimizoval tento jazyk,“ povedal pre Népszabadság. „Táto stratégia zlyhala. Treba vymyslieť niečo iné,“ dodal.
Banku Raiffeisen straší situácia v Maďarsku
http://finweb.hnonline.sk/c1-59384520-banku-raiffeisen-strasi-situacia-v-madarsku
Maďarská polícia vyšetruje postup centrálnej banky
http://www.webnoviny.sk/ekonomika/madarska-policia-vysetruje-postup-ce/634018-clanok.html
Maďari sa ohradili voči prognóze únie, vraj na tom budú lepšie
22. februára 2013 - (čtk)
Maďarsko sa ohradilo voči prognóze Európskej komisie, ktorá krajine na tento rok predpovedá hospodársky pokles a rozpočtový deficit nad kľúčovou hranicou troch percent hrubého domáceho produktu. Budapešť do Bruselu odkázala, že prognóza je nesprávna, pretože sa opiera o chybný názor, že maďarská ekonomika nebude rásť. „Prognóza Európskej komisie je chybná, pretože deficit vyšší ako tri percentá sa vzťahuje k poklesu ekonomiky o 0,1 percenta,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva Maďarska. „Vzhľadom na to, že vláda naďalej počíta s rastom v blízkosti jedného percenta, deficit sa udrží pod tromi percentami,“ píše sa v správe maďarského ministerstva. Európska komisia a maďarská vláda sa značne rozchádzajú už v prognóze hospodárskeho rastu. Kým komisia predpovedá na tento rok pokles o 0,1 percenta, Budapešť trvá na tom, že HDP sa zvýši o 0,9 percenta. Z toho potom vyplýva presvedčenie vlády, že deficit zostane pod tromi percentami. Komisia ale predpovedá deficit 3,4 percenta HDP, a to tento rok aj na budúci rok. Oživenie komisia Maďarsku predpovedá až v budúcom roku. Hrubý domáci produkt v roku 2014 podľa novej prognózy vzrastie o 1,3 percenta.
Maďarské banky ukončili vlaňajšok v strate
http://www.webnoviny.sk/ekonomika/madarske-banky-ukoncili-vlanajsok-v/634478-clanok.html
Centrum Sládkovičova rozvoniavalo klobásami
24. februára 2013 - (tasr)
Centrum Sládkovičova rozvoniavalo počas tohto víkendu klobásami. O najlepšiu klobásu súťažilo 26 štvorčlenných družstiev zo štyroch krajín, zo Slovenska, Srbska, z Českej republiky a Maďarska. Víťazstvo si odniesol ženský tím domáceho Klobáskového klubu. „Naši predkovia pochádzajú z Békešskej župy a práve tento maďarský región je výrobou klobás preslávený. Náš recept je dedičstvom našich predkov, pravidelne s ním bodujeme na rôznych súťažiach vo výrobe klobás,“ skonštatoval organizátor 6. ročníka Klobásového festivalu František Ruman, šéf OZ Klobáskový klub Sládkovičovo. Klobáskový festival sa podľa Rumana vyvinul z pôvodnej mestskej zabíjačky. „Tú už dnes robia takmer všetky mestá či obce. My sme sa rozhodli špecializovať sa na klobásy, ktoré sú pre náš región typické,“ uviedol. Festival patrí k najobľúbenejších akciám v meste, v tomto roku prilákal zhruba 2000 návštevníkov.
Čabajská klobása je slovenská - Herec Marián Labuda hľadal v Sládkovičove božskú klobásu
25. februára 2013 - (pluska.sk)
Najlepšiu klobásu sa snažili vyrobiť počas víkendu v Sládkovičove. Pri ochutnávaní ručne vyrobenej mäsovej delikatesy pomáhal i porotca Marián Labuda. Súťažilo dvadsaťšesť tímov z Česka, Chorvátska, zo Slovenska ale i z Maďarska. Súťažil i odborník na klobásy, herec Lukáš „Hurka“ Latinák. „Do klobás musí ísť dobré mäso. Musí tam byť i masť, aby to nebolo úplne suché. Paprika, soľ, korenie a trošku cesnaku a hlavne musí mäsiar dať do výroby vlastné srdce,“ vysvetľuje šéf Hurka tímu. No tentoraz to nepomohlo, lebo prvenstvo si odniesli ženy z klobásového klubu Sládkovičova. „Tajomstvo úspechu spočíva v čerstvej sušenej paprike. Domácej klobáse dáva farbu i chuť. Musí byť z poslednej úrody,“ prezradila šéfka víťazného tímu Katarína Pavlová. Podľa organizátorov prvú domácu klobásu nevynašli Maďari, ale Slováci. „Čabajská klobása je slovenská. Málokto to vie, ale je to tak,“ tvrdí hlavný organizátor František Ruman. Pomôcť určiť víťaza klobásového festivalu prišiel aj Marián Labuda starší. „Pravá klobása je božská. Taká klobáska chutí i bohom. A takú ja celý život hľadám. Preto som prišiel do Sládkovičova,“ vysvetľuje s úsmevom.
Sládkovičovo sa zmení na hlavné mesto klobás
21. februára 2013 - (sita)
Klobáskami bude v sobotu rozvoniavať Sládkovičovo v okrese Galanta. Svoje zručnosti vo výrobe tradičného zabíjačkového produktu si tu počas šiesteho ročníka Klobáskového festivalu zmeria 25 súťažných družstiev zo štyroch krajín. Okrem Slovákov prídu Srbi, Česi a chýbať nemôžu ani súťažiaci z Maďarska. Agentúru SITA o tom informoval šéf miestneho Klobáskového klubu František Ruman. Obľúbené podujatie začína v centre mesta o 10:00. Okrem zabíjačkových špecialít je pripravený aj bohatý kultúrny program. Klobáskový festival je podľa Rumana vyšším stupňom pôvodnej mestskej zabíjačky. Keďže tie sa stali už bežnou súčasťou slovenských námestí, v Sládkovičove sa rozhodli špecializovať sa len na klobásy. V priebehu niekoľkých rokov sa Klobáskový festival stal jedným z najväčších a najpopulárnejších podujatí v regióne. Klobásy zo Sládkovičova v minulosti žali úspechy na podobných festivaloch v maďarských obciach Gerendáš a Békešská Čaba. Klobáskový klub si odpozeral pravidlá a prispôsobil ich na miestne podmienky. Okrem chuti samotných súťažných výrobkov porota posudzuje aj ďalšie faktory, ako napríklad prezentáciu regiónu súťažiacim družstvom, ale aj poriadok na pracovisku. Vlani si víťazstvo odniesol tím politickej strany Most-Híd pod vedením poslanca parlamentu Gábora Gála.
Lacné divadielko s kulisami maďarských tabúľ
http://andrejdanko.blog.pravda.sk/2013/02/15/lacne-divadielko-s-kulisami-madarskych-tabul/
Maďari obviňujú železnice, že ignorujú ich žiadosti o umiestňovanie maďarských názvov
Politik so skrutkovačom
15. februára 2013 - (Peter Morvay - Sme)
Montovanie dvojjazyčných tabúľ osobne politikmi nie je najlepšie riešenie, skrutkovač v rukách človeka nezvyknutého manuálne pracovať môže byť nebezpečnejší ako puška v rukách Gašparoviča. Nehovoriac o tom, že je škoda degradovať dôležitú vec na súčasť straníckej reklamnej kampane, ako predsedovi SMK Berényimu v Okoči (Ekecs) pripomenul anonymný odkaz na vlakovej stanici, ktorú sa rozhodol vlastnoručne osadiť aj maďarským menom obce. Čo iné však zostáva pomaly už notoricky mimoparlamentnej strane, ktorá nemá veľa možností získať si pozornosť a jej šéfa i zvyšok vlastných voličov pozná najmä z vládnych médií z Pešti. Odkaz kritizujúci SMK pravdepodobne pochádzal od aktivistov kampane za dvojjazyčné južné Slovensko, ktorým sa nepáči, že im strana chce ukradnúť šou. Jej akcie majú spolu s včerajším predstavením SMK vyburcovať tunajších Maďarov na aktívnejšie uplatňovanie vlastných práv vrátane dvojjazyčných nápisov. Aktivisti aj strana majú pravdu v tom, že takéto tabule by mali byť samozrejmosťou na každej stanici obce obývanej aj menšinami a podľa zákona o používaní jazykov národnostných menšín ich osadeniu nič nebráni. Železnica sa však odvoláva na zákon o železnici, podľa ktorej môžu byť nápisy len v slovenčine. V normálnom štáte sa v takomto prípade zákon a prax obmedzujúce práva prispôsobia zákonu, ktorý práva rozširuje, najmä ak proti dvojjazyčným nápisom nemožno rozumne nič namietať. Železnice, patriace v rámci rozdelenia si štátu dlho do majetku SNS, však stále ovláda duch Slotovej strany a niečo podobné je pre ne už najmenej rok neriešiteľný problém. K zmene postoja ich asi naozaj dokáže prinútiť len vzbura ich vlastných klientov - cestujúcich. Akcie SMK aj dvojjazyčného hnutia sú však i ukážkou toho, prečo takýto spôsob burcovania veľmi nefunguje. Tunajších Maďarov k väčšej občianskej statočnosti, nutnému predpokladu akéhokoľvek širšieho presadenia vlastných práv v neprajúcom prostredí ťažko pohne strana, ktorej akcie motivuje snaha presvedčiť vlastných voličov, že vôbec niečo robí. Tobôž ich nepresvedčia aktivisti, ktorí síce obyčajných Maďarov vyzývajú k väčšej statočnosti, sami však nemajú odvahu vystúpiť z anonymity. Maximálne ešte nariekajú, že slovenské médiá ich anonymným prepadovým akciám typu vylepovanie nálepiek nevenujú dostatok pozornosti.
SMK sa obáva centralizácie školstva, pre Čaploviča chystá petíciu
18. februára 2013 - (tasr)
Strana maďarskej komunity (SMK) dnešným dňom spúšťa petičnú akciu, ktorej cieľom je upozorniť ministra školstva Dušana Čaploviča (Smer-SD) na nesúhlas verejnosti s prípadnou centralizáciou školstva. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil predseda SMK József Berényi. „Chceme nazbierať čo najviac podpisov a odovzdať to ministrovi školstva, aby videl a vedel, že tu nie je celospoločenská podpora ohľadom centralizácie,” povedal Berényi s tým, že podpisy budú zbierať dovtedy, kým minister nevyjde v tomto smere s konkrétnou legislatívnou iniciatívou. Vtedy by zbieranie podpisov ukončili a petíciu odovzdali Čaplovičovi. Na otázku, prečo SMK usudzuje, že šéf rezortu školstva chce systém centralizovať, Berényi odpovedal, že reagujú na niektoré Čaplovičove vyjadrenia. „Školy by mali byť financované priamo štátom,” citoval ministra podpredseda SMK László Szabó. „Aj teraz sú financované štátom, ale nie priamo. To znamená, že pán minister chce mať väčší vplyv nad týmito školami,” dodal. Predstaviteľov SMK znepokojili aj vyjadrenia ministra k neštátnym školám. Berényi priznal, že Čaplovič zatiaľ explicitne neformuloval zámer centralizovať školstvo, práve preto je však podľa neho dôležité dať najavo svoj nesúhlas čím skôr, už v čase, keď sa konkrétny krok ešte len pripravuje. „Čaplovič chce na Slovensku zaviesť systém, ktorý nám veľmi nevyhovoval už v deväťdesiatych rokoch,” poznamenal Berényi, podľa ktorého rezort školstva v tomto čase politicky podfarbenými výmenami riaditeľov škôl vyvolal občianske protesty. Odkedy prešli zriaďovateľské kompetencie na miestne a krajské samosprávy, tieto protesty ustali. „Nie sú konflikty ohľadom zlučovania škôl alebo výmen riaditeľov, lebo to robia samosprávy, ktoré to nerobia z politických dôvodov,” upozornil Berényi. V texte petície organizátori akcie vyjadrujú požiadavku ponechať zriaďovateľské kompetencie v oblasti škôl a školských zariadení na miestnych a krajských samosprávach, vytvárať podmienky pre rozmanitosť vzdelávacích modelov podporou neštátnych a cirkevných škôl a požiadavku zvýšenia platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl. „Nie je to len petičná akcia SMK, ale viacerých. V petičnom výbore je predseda OKS Ondrej Dostál, starosta dediny Habura Mikuláš Juščík, rusínskej národnosti, či nezávislý primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, predseda Zväzu maďarských rodičov Rudolf Mézes a predseda Zväzu maďarských pedagógov László Pék,” uzavrel Berényi.
Muž zavraždil dve deti, podpálil dom a spáchal samovraždu
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-rodinna-tragedia-deti-vrazda/37688-clanok.html
O spoločných zámeroch ÚSŽZ a MS
Aj o stave prípravy postavenia pomníku v Maďarsku - staroslovenskom Blatnohrade, dnešnom Zalaváre neďaleko Balatonu, teda „Blatného jazera“. Zatiaľ je tam iba malá slovenská betónová plôška s textom „Základný kameň pamätníka sv. Cyrilovi a Metodovi a kniežatám Pribinovi a Koceľovi, 2007.“ Tento slovenský pomník mal byť hotový už v roku 2009, avšak doposiaľ tomu tak nie je.
http://www.uszz.sk/sk/stranka/2634/igor-furdik-o-spolocnych-zameroch-uszz-a-ms-s-marianom-tkacom
Igor Furdík na pracovnom rokovaní s Dušanom Čaplovičom
Štyri hodiny slovenského jazyka týždenne sú nepostačujúce
21. februára 2013 - (uszz.sk)
Dušan Čaplovič, minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, prijal v stredu 20. februára 2013 na pôde svojho rezortu Igora Furdíka, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Význam stretnutia umocnila skutočnosť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) spoločne s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) plnia dôležité úlohy štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v otázkach udeľovania štipendií a štúdia na vysokých školách a univerzitách v Slovenskej republike. Igor Furdík informoval Dušana Čaploviča o štádiu riešenia projektu „Jonášov dom“ v Kovačici v Srbskej republike, ktorý by mal byť ukončený do roku 2014 k termínu 90. výročia narodenia slovenského insitného maliara svetového významu Martina Jonáša. Okrem tohto projektu predseda ÚSŽZ poukázal aj na postup pri zriaďovaní Múzea Slovákov v Báčskom Petrovci v srbskej Vojvodine. Šéf rezortu školstva prejavil o problematiku veľký záujem, nakoľko bol sám angažovaný na riešení vzácnej pozostalosti po umelcovi M. Jonášovi. Igor Furdík oboznámil počas pracovného stretnutia Dušana Čaploviča o postupnom presadzovaní vyváženého riešenia vzdelávania slovenských detí, ktoré so svojimi rodičmi žijú v iných krajinách EÚ, do ktorých odišli za prácou. Napríklad v Írsku a Anglicku žije a pracuje veľké množstvo slovenských rodín, ktoré patria do tzv. kategórie „nových Európanov“. A práve EÚ rieši osobitnou smernicou vzdelávanie týchto detí tak, aby finančné náklady boli hradené štátom, v ktorom rodičia detí žijú a pracujú. Podpora tohto vzdelávania podľa platnej smernice sa má uskutočňovať v spolupráci s domovským štátom rodičov. I. Furdík poukázal na záujem Slovenskej republiky presadzovať uvedený postup v rámci slovenského predsedníctva v EÚ a objasniť úroveň inkorporácie príslušnej smernice v jednotlivých krajinách. Dušan Čaplovič v ďalšom priebehu rokovania konzultoval s Igorom Furdíkom problematiku slovenského školstva v Maďarsku, resp. výučby slovenského jazyka v školách, kde žijú Slováci. V tomto kontexte informoval I. Furdík šéfa rezortu školstva o svojej ceste do Maďarska, počas ktorej sa sústredil práve na tieto otázky. Vyjadril presvedčenie, že štyri hodiny slovenského jazyka týždenne sú nepostačujúce a vyzdvihol nutnosť, aby ministerstvo školstva zachovalo posty vyslaných pedagógov slovenského jazyka v Maďarsku. Okrem spomínanej adresnej problematiky Igor Furdík prerokoval s Dušanom Čaplovičom možnosti realizácie pedagogickej praxe študentov učiteľských disciplín zo slovenských vysokých škôl a univerzít na slovenských národnostných školách v krajinách strednej a východnej Európy. ÚSŽZ je pripravený maximálne spolupracovať na realizácii tohto zámeru. Minister D. Čaplovič pripustil možnosť implementovať návrh do bilaterálnych zmlúv so Srbskom a Maďarskom, ktoré sú v štádiu spracovávania. Predseda ÚSŽZ I. Furdík informoval D. Čaploviča aj o návšteve delegácie Slovákov z Argentíny 28. februára 2013, ako aj o projekte kultúrnych vyslancov zo Slovenska k vzdialeným komunitám Slovákov v diaspóre. Inšpiráciu vo vzťahu k organizačnej forme môžeme hľadať v pôsobení misionárov medzi krajanmi. Minister školstva Dušan Čaplovič sa v závere stretnutia poďakoval za podnetné informácie a tematické zámery v činnosti ÚSŽZ, pričom vyjadril pripravenosť naďalej spolupracovať v oblasti problematiky Slovákov žijúcich v zahraničí. Igora Furdíka v tejto súvislosti oboznámil so zámerom spracovávať v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR databázu súčasných významných slovenských osobností v zahraničí.
Delegácia vojvodinských Slovákov na ÚSŽZ
http://www.uszz.sk/sk/stranka/2633/delegacia-vojvodinskych-slovakov-na-uszz
Búrlivý život J. K. Viktorina
http://www.skolskyservis.sk/stredne-skoly/burlivy-zivot-jk-viktorin/1567-clanok.html
Dokument zachytáva fragmenty zo života kňaza, literáta, spoluzakladateľa Matice Slovenskej Jozefa Karola Viktorina (1822 -1874)
2. časť - Životná cesta J. K. Viktorina počas jeho gymnaziálnych štúdií
http://www.skolskyservis.sk/stredne-skoly/burlivy-zivot-jkviktorina-2/1654-clanok.html
Merná jednotka kvality slovenskosti - Významná postava slovenskej a maďarskej kultúrnej histórie
Ján GERČI
(17. 02. 1909 - 18. 10. 1984) - Ľudový básnik a prozaik, autor divadelných hier. Po skončení základnej školy pracoval ako robotník. Patril k najplodnejším ľudovým autorom.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/150
Krajina, kde sa zastavil čas
http://racko.blog.sme.sk/c/321014/REPORTAZ-Krajina-kde-sa-zastavil-cas.html
V Ľube otvárajú prvé slovenské komunitné centrum vo Vojvodine
Televízia Petrovec
Vertigo na cestách - „Zabudla som“
Najnovšie predstavenie Divadla Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku sa koncom februára vydá na cesty. Divadelná hra mladej slovenskej dramatičky Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej Zabudla som mala premiéru v októbri 2012 a odvtedy už potešila divákov v Budapešti, Dunaeďháze, Sarvaši, Alkári a Békešskej Čabe. - 24. februára o 15.00 obsadí novučičké javisko v Slovenskom dome v Mlynkoch. - Na druhý deň, 25. februára o 18.00 si úsmevno-dojímavý príbeh troch žien, životy ktorých sú spojené neviditeľným, ale veľmi silným putom, môžu pozrieť záujemcovia v Kultúrnom dome v Černi. - 26. februára o 19.00 kruh februárových predstavení uzatvorí vystúpenie v budapeštianskom Slovenskom inštitúte. - Prvé marcové predstavenie Zabudla som bude 3. marca o 17.00 v Spoločenskom dome v Tardoši (slovaci.hu)
Pozvánka na divadelné predstavenie v Mlynkoch
http://www.oslovma.hu/XXX/VertMti1.jpg
Milí priatelia slovenského divadla, dovoľte, aby sme vás čo najsrdečnejšie pozvali na divadelné predstavenie 24. februára (nedeľa) o 15.00 hodine - Miesto: Stredisko pilíšskych Slovákov (Mlynky, Dobogóšska u. č. 16.) - Slovenské divadlo Vertigo uvádza: Katarína Hitzingerová Mišíková Zabudla som - Príbeh troch žien, životy ktorých sú spojené neviditeľným, ale veľmi silným putom. Príbeh lásky, ktorá nás niekedy obmedzuje, inokedy k niečomu zaväzuje, ale bez ktorej by sme jednoducho nemohli a ani nechceli existovať... - Réžia: András Dér - Úprava: Ľubo Majera, Daniela Onodiová - Dramaturgia: Daniela Onodiová - Teší sa na Vás: Slovenské osvetové centrum CSSM v Mlynkoch
http://www.oslovma.hu/XXX/VertMti2.jpg
Vertigo Szlovák Színház
Marián Viskup, Dér Denisa és Thirring Viola, a Vertigo Szlovák Színház társulatának tagjai egy jelenetet adnak elő Katarína Mišíková-Hitzingerová Zabudla som (Elfelejtettem) című darabjának próbáján. (MTI Fotó: Földi Imre)
Ondrej Štefanko - Výročie úmrtia
* 18. 03. 1949, Temešvár - † 20. 02. 2008, Nadlak
Celý život - s výnimkou vysokoškolských štúdií - strávil v Nadlaku, kde ukončil základnú školu a lýceum v slovenskom jazyku. Vyštudoval fyziku a chémiu, čo bolo jeho hlavným zamestnaním až do roku 1989. Aktívne sa zúčastnil hnutia proti diktatúre a po páde socializmu ho zvolili do rumunského parlamentu ako predstaviteľa Slovákov. Založil prvý nezávislý časopis Slovákov v Rumunsku Naše snahy (1990) a od roku 1990 stál na čele Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.
Ondrej Štefanko bol v rokoch 1976-1989 predsedom Literárneho krúžku Ivana Krasku, od roku 1994 Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, ktorá je v súčasnosti najúspešnejším slovenským vydavateľstvom mimo územia Slovenskej republiky. V 90. rokoch bol predsedom Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov žijúcich mimo územia Slovenska. Bol členom Zväzu rumunských spisovateľov, Spolku slovenských spisovateľov a Obce slovenských spisovateľov, šéfredaktorom spoločného časopisu Slovákov z Maďarska, Rumunska a Juhoslávie Dolnozemský Slovák (od roku 1996) a dvojjazyčného (rumunsko-slovenského) štvrťročníka Rovnobežné zrkadlá - Oglinzi paralele (1996-2008).
Doménou Štefankovej literárnej tvorby bola orientácia na spoločenstvo rodných. Ondrej Štefanko predstavoval typ romantického búrliváka, ktorý veľkolepým gestom stotožňoval svoj život s poéziou a žil pre ľudí. Bol moderným básnikom a zároveň tzv. všedným človekom, ktorý dobre poznal hranice a miery sveta, ktorý v sebe nechcel za každú cenu nájsť výnimočného hrdinu, ale predovšetkým človeka, ako sú iní. Zrejme preto bol jeho údel spätý s jeho čisto ľudskými stránkami. Ondrej Štefanko (aj) vo svojich básňach bol spontánne výbušný. Pozoruhodná je pritom aj estetika jeho veršov; ľudskej i básnickej povahe Ondreja Štefanku zjavne vyhovovalo nepodrobovanie sa dobovej literárnej, ba ani spoločenskej a politickej konvencii. (slovenskezahranicie.sk)
Výročie úmrtia Michala Bosáka
(* 10. 12. 1869, Okrúhle - † 18. 02. 1937, Scranton, Pensylvánia, USA) - Bankár, obchodník, vydavateľ, spolkový pracovník. Bol spoluzakladateľom americkej banky Citizen Bank a riaditeľom First National Bank v Olyphante. V roku 1912 založil vo Wilkes Barre Slavonic Deposit Bank, v roku 1915 vlastnú banku Bosak State Bank a bol spolumajiteľom ďalších prosperujúcich bánk v Olyphante, Hazletone, Pittsburghu a New Yorku. V roku 1920 založil v Bratislave Americko-slovenskú banku. V roku 1931 v dôsledku hospodárskej krízy zbankrotoval. Podporoval mnohé slovenské kultúrne aktivity a spolky. (http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/182)
Maďarský pomaranč
Gregor Martin Papucsek v Pálenici Borisa Filana v programe Rádia Slovensko
Trochu kyslý, trochu smutný, trochu frustrovaný... Ale je náš
Objav maďarských vedcov - Nádej v liečbe rakoviny! Voda, ale nie obyčajná...
http://crepiny.noviny.sk/zdravie/18-02-2013/na-rakovinu-ale-nie-obycajna.html
Autonómia a sikuľské zástavy - Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny
16. februára 2013 - (Új Szó - (mti))
Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) istotu pre dlhodobé zabezpečenie práv a zachovanie zahraničných maďarských komunít vidí v rôznych druhoch autonómie. Vyhlásenie vydané po včerajšom plenárnom zasadnutí KMKF upozorňuje, že podľa posledných sčítaní obyvateľstva počet Maďarov v Karpatskej kotline poklesol o viac ako desať percent. Zachovanie zahraničných maďarských komunít a zabezpečenie ich dlhodobých práv predstavujú rôzne formy autonómií, vrátane aj územnej autonómie - uvádza vyhlásenie. KMKF považuje za žiaduce, aby slovenský parlament novelizoval svoj zákon o štátnom občianstve, ktorý ľudí, ktorí získajú maďarské občianstvo a ktorí chcú naďalej žiť vo svojej vlasti „zbavuje ich práv”. Preto KMKF žiada maďarskú vládu, aby za prioritné body programu na maďarsko-slovenských stretnutiach považovala sporné otázky maďarského občianstva a Benešových dekrétov. Hlavnou témou zasadnutia bola pred niekoľkými týždňami prepuknutá záležitosť okolo sikulských zástav. KMKF podľa vyhlásenia od rumunských úradov očakáva, aby zanechali prenasledovanie tých sikulských samospráv, ktoré používajú symbol sikulstva. Podľa fóra kritizované používanie zástav je v súlade s rumunskými zákonmi aj medzinárodnými záväzkami Rumunska. V rámci solidarity sikulskú zástavu vyvesili aj na budovu Národného zhromaždenia. Členmi KMKF sú politické strany Maďarska a zahraničné maďarské politické strany, Slovensko zastupuje len SMK.
Na Balaton Sound prídu Wu-Tang Clan aj The Prodigy
http://www.webnoviny.sk/kultura/na-balaton-sound-pridu-wu-tang-clan-aj/633953-clanok.html
Bruno Mars vystúpi na jeseň v Prahe, Viedni aj Budapešti
http://www.aktuality.sk/clanok/223486/bruno-mars-vystupi-na-jesen-v-prahe-viedni-aj-budapesti/
Lyžiarske strediská v okolí obce Mlynky sú súčasťou Slovenského raja
Slovensko už asi nepotrebuje rozvíjať cestovný ruch
http://podolay.blog.sme.sk/c/321454/Slovensko-uz-asi-nepotrebuje-rozvijat-cestovny-ruch.html
Je pravica na Slovensku ešte zachrániteľná?
http://podolay.blog.sme.sk/c/321114/Je-pravica-na-Slovensku-este-zachranitelna.html
Slovensko-maďarské problémy
Maďarská politická reprezentácia neprijala nemenné historické fakty
16. februára 2013 - (Roman Michelko - Slovenské národné noviny)
Pri analýze súčasnej politickej situácie v Maďarsku si musíme uvedomiť, že jej politika pracuje s dlhodobými konceptmi. A musíme pritom konštatovať, že minimálne dvakrát bola táto koncepcia úspešná. Práve prvá a druhá Viedenská arbitráž sú z maďarského pohľadu jasné pozitívne zmeny ich vyše deväťdesiatročného úsilia o revíziu Trianonu. Nebudeme sa priamo zaoberať tým, čomu sa v maďarskej politike hovorí trianonská trauma, ani vypočítavať snahy o jej zvrátenie dvoma (operetnými) pokusmi o reinštaláciu Habsburgovcov na uhorský trón či Rothemeriadov v tridsiatych rokoch, až po spoluprácu s fašistickými mocnosťami (Nemeckom a Talianskom). Zásadná téza, z ktorej musíme vychádzať, je, že značná časť maďarskej politickej reprezentácie dodnes neprijala ako nemenný fakt skutočnosť, že dohodové mocnosti v roku 1920 definitívne vyriešili problém porazeného mnohonárodného Uhorska, ktoré svojou šovinistickou politikou likvidovalo práva svojich národností, čím dlhodobo generovalo vnútorné napätia, a pôsobilo ako permanentný destabilizujúci faktor v strednej Európe. Toto trianonské usporiadanie bolo po druhej svetovej vojne ďalej potvrdené víťaznými mocnosťami Parížskou mierovou zmluvou v roku 1947, ako aj Záverečným aktom KBSE v Helsinkách v roku 1975. Ten potvrdil povojnové usporiadanie Európy. Bohužiaľ, ako vieme, jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova de facto spochybnilo platnosť helsinského Záverečného aktu a nepriamo podporilo aktivity najradikálnejších šovinistických síl v krajinách, v ktorých revizionistické snahy majú svojich relevantných politických predstaviteľov.
TRIANONSKÉ HRANICE
Vráťme sa však k príčinám trianonského rozdelenia Uhorska. To oveľa viac ako snahou o potrestanie porazených (čo je predovšetkým maďarská interpretácia) sa snažilo vyriešiť celistvosť cestnej a železničnej infraštruktúry, ekonomickú životaschopnosť a rôzne iné aspekty s cieľom zabezpečiť čo najbezproblémovejšie fungovanie nástupníckych štátov /ČSR Rumunska a Juhoslávie, resp. Kráľovstva SHS). Bohužiaľ, po tisícročnom súžití a difúzii mnohých národov po území celého Uhorska nebolo možné nakresliť hranice tak, aby nové nástupnícke štáty boli etnicky homogénne, resp. aby v nich boli etnické menšiny v zanedbateľnom množstve. Keď si veľmoci uvedomili, že model etnicky homogénnych štátov je nerealizovateľný, pristúpili k akejsi reciprocite a všetky následníčke krajiny, vrátane Maďarska, mali na svojej pôde nie nevýznamné menšiny. Ako sa neskôr ukázalo, následky takejto politiky sú jednoznačné. Kým v roku 1920 žilo v nástupníckych štátoch približne rovnaké percento maďarskej menšiny ako dnes a Maďarsko malo tiež asi rovnaké percento menšín na svojom území, dnes po viac než deväťdesiatych rokoch paradoxne percento maďarskej menšiny v nástupníckych krajinách ostalo na rovnakej úrovni. Ak si uvedomíme, že v Maďarsku Maďari vymierajú, nemaďarské menšiny na území Maďarska boli v podstate asimilované. V čase Viedenskej arbitráže Maďarsko získalo pod kontrolu zmiešané územie južného Slovenska. Násilná maďarizácia, brutálne násilné excesy (streľba v Šuranoch po polnočnej omši v roku 1938) a následne Malá vojna v marci 1939 dokázali len to, že maďarskí politici sa za dvadsať rokov nič dobré nenaučili a nič zlé nezabudli. Na druhej strane veľmi správna politika reciprocity, ktorú vtedy uplatňovala slovenská vláda voči Maďarsku, zabránila ďalším a ešte väčším excesom, takže negatívny potenciál maďarskej politiky sa nenaplnil v miere, ako si to predstavovali niektorí jej extrémni exponenti.
REVIZIONIZMUS
V čase do roku 1989 boli slovensko-maďarské vzťahy determinované ideológiou proletárskeho internacionalizmu, čo síce zmrazilo niektoré politické resentimenty, ale ako sa ukázalo, nevytesnilo ich zo spoločenského vedomia maďarskej spoločnosti. Aktivity Miklósa Duraya (čoby disidenta) alebo maďarského spisovateľa Istvána Csurku, najskôr podpredsedu vládneho MDF a ešte neskôr predsedu extrémistickej Strany maďarskej spravodlivosti a života, dokazovali, že trianonská trauma je stále prítomná a revizionistický rozmer maďarskej politiky je aj naďalej latentne prítomný v maďarskej politike. Nakoniec, likvidácia menšinových škôl v šesťdesiatych rokoch v Maďarsku znamenala de facto likvidáciu všetkých nemaďarských menšín, čím Maďarsko svoj problém s menšinami vyriešilo. Trianonský resentiment sa v maďarskej politike začal naplno prejavovať už tesne po prvých slobodných voľbách v roku 1990. Vtedajší maďarský premiér József Antall vyhlásil a neskôr zopakoval, že chce byť premiérom všetkých 15 miliónov Maďarov. To isté zopakoval jeho nástupca z Fideszu Viktor Orbán. Samozrejme, otvorene revizionistická politika bola v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia na medzinárodnej scéne neakceptovateľná, preto prešla maďarská politická reprezentácia na nový model dosiahnutia toho istého, teda reálnej integrácie maďarského obyvateľstva. To sa malo dosiahnuť vytvorením autonómie - najprv kultúrnej a školskej, neskôr aj územnej. Nakoniec sa na základe sebaurčovacieho práva mali tieto entity integrovať k materskému štátu.
CHRONOLÓGIA SPOROV
Poďme však k chronológii slovensko-maďarských politických sporov. Prvý bol jazykový zákon v roku 1990, ktorý sa pokúšala presadiť Matica slovenská. Jeho podstatou bolo, aby sa slovenský jazyk v úradnom styku používal na celom území Slovenska - bez výnimky! Za vzor usporiadania slovensko-maďarských vzťahov sa nám dávala autonómia nemeckej menšiny v severnom Taliansku, resp. švédskej menšiny vo Fínsku. Naopak, maďarské politické stany podmieňovali zmrazenie svojich autonomistických snáh účasťou na moci. Radi by sme pri spore o územnosprávne členenie Slovenska zdôraznili, že prvý návrh SMK rátal s vytvorením „maďarskej župy”, ktorá takmer dokonale kopírovala zabrané územie po Viedenskej arbitráži, s výnimkou severnej časti Zemplína, kde, ako vieme, vždy žili a žijú len Rusíni, ale nijakí Maďari. Z tohto pohľadu bol zápas o Komárňanskú župu (teda župu, kde by mala SMK istého župana) už len ústupom z pôvodných pozícií. Vráťme sa však k realite života na zmiešaných územiach. Čo teda maďarskej národnostnej menšine chýba? Z národných práv celkom iste nič a tu sa dostávame k dvom koncepciám maďarskej politiky voči svojim „potrianonským” menšinám. Prvá, nazvime ju umiernená frakcia maďarskej politickej reprezentácie, sa snaží zastaviť veľmi pozvoľnú, a, zdôrazňujeme, prirodzenú asimiláciu maďarskej menšiny. Preto sa priam systémovým spôsobom snažia držať svoju menšinu v uzavretom menšinovom gete a akákoľvek snaha o vystúpenie z tohto geta je tvrdo sankcionovaná. Priam čítankovým príkladom je maďarský politológ, politik a diplomat Kálmán Petöcz. Ten bol vyškrtnutý zo zvoliteľného miesta kandidátky len preto, že žije v zmiešanom manželstve a dovolil si dať svoje dieťa do slovenskej školy. Druhý radikálny model maďarskej menšinovej politiky vychádza z toho, že ak občania žijú úplne akoby v Maďarsku - majú vlastné školstvo od materských škôl až po univerzitu, vlastnú menšinovú tlač, kultúrne spolky, chodia pracovať cez hranice do Maďarska, počúvajú maďarský rozhlas a pozerajú maďarskú televíziu, nakoniec pre nich vyvstáva otázka, prečo teda platia dane v Slovenskej republike? Maďarskí politici im po veľmi nebezpečnom precedense Kosova vsugerovávajú, že majú rovnako ako kosovskí Albánci právo uplatniť si svoje sebaurčovacie právo. Takýto model riešenia je však reálny len pri náhlom a zásadnom oslabení medzinárodného postavenia Slovenska, a, naopak, pri veľkom medzinárodnom vzostupe Maďarska. Akútne nebezpečné by to bolo, ak by sa Slovensko dostalo do nemilosti veľmoci a Maďarsko by túto jeho situáciu v maximálnej miere využilo. Tak ako sa to stalo v roku 1938 alebo v Srbsku na sklonku deväťdesiatych rokov, čo využili kosovskí Albánci.
MOSTY A PREMOSTENIA
Maďarská diplomacia však pracuje s dlhodobými koncepciami a s rozpracovaním rôznych variantov. Ďalším variantom na reálnu integráciu maďarského obyvateľstva do maďarského politického národa bol návrh krajanského zákona. V roku 2000 Orbánóv štátny tajomník rezortu diplomacie Z. Németh vyhlásil, že „nejestvuje menšinová trauma, ale celé Maďarsko má traumu Trianonu”. V tejto súvislosti vyslovil nádej, že práve „Slovensko by mohlo byť precedensom riešenia - spájanie maďarského národa ponad hranice vytváraním inštitucionálnych a právnych väzieb medzi Maďarskom a Maďarmi, ktorí sú občanmi susedných štátov”. Ďalší Orbánov štátny tajomník A. Várhegy už v roku 2001 potvrdil, že cieľom maďarskej zahraničnej politiky je národná integrácia. „Tento proces sa zavŕši, keď každý maďarský občan, ktorý žije mimo Karpatskej kotliny - rozumej mimo Maďarska - dostane štátne občianstvo Maďarskej republiky a s tým súvisiace volebné právo v Maďarsku. Toto snaženie zavŕšil premiér Orbán, keď vyhlásil: „... dnes je celá národná politika o budovaní 15-mi-liónového inštitucionalizovaného spoločenstva, čo znamená, že každý Maďar ak chce, dostane sa do inštitucionalizovaného osobného vzťahu s maďarským štátom.” Ako vieme, tento koncept pred asi desiatimi rokmi nevyšiel len preto, že referendum o krajanskom zákone pre zahraničných Maďarov bolo pre nízku účasť voličov neplatné. Dlhodobý cieľ maďarskej politiky však ostáva vždy rovnaký. Cieľom je, aby príslušníci slovenskej či rumunskej menšiny mohli o maďarských hospodárskych či zahraničnopolitických stratégiách spolurozhodovať s maďarským občianskym preukazom vo vrecku. V tomto svetle je Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny len logickým pokračovaním dlhodobej a premyslenej stratégie zjednocovania maďarského národa ponad hranice Maďarska, čo vzbudzuje na Slovensku, kde sú ešte veľmi živé spomienky na Viedenskú arbitráž, najvyššiu ostražitosť a priam nabáda na hľadanie účinnej politickej stratégie na elimináciu takejto politiky.
VNÚTORNÉ ROZPORY
Od skrachovaného pokusu krajanským zákonom spojiť maďarský národ ponad hranice prešlo Maďarsko obrovskou politickou polarizáciou. Najmä druhá Gyurcsányova vláda čelila bezprecedentným útokom Viktora Orbána. Aj pre takúto politiku je však dnes postavenie Maďarska na medzinárodnopolitickej scéne najslabšie za posledných dvadsať rokov. Maďarsko je dnes páriom Európy. Je v hlbokej ekonomickej kríze, je viac či menej nútené prijímať diktát MMF a medzinárodných veriteľov, je zmietané hlbokými vnútornými rozpormi, jeho politický systém je krajne polarizovaný a asi ako v nijakej inej európskej krajine sa tam darí politickým extrémistom. Je jasné, že svoje vnútorné problémy si Orbán rieši provokovaním susedov; na medzinárodnej scéne však pre tieto praktiky nezískal žiadne pochopenie. Treba si uvedomiť, že žijeme v čase, keď je maďarský premiér vypískaný na pôde Európskeho parlamentu, keď maďarskí europoslanci (z Jobbiku) chodia na jeho zasadanie v gardistickej uniforme a keď ich neoprávnené požiadavky nijaká relevantná medzinárodná politická sila nepodporuje. Naopak, zúfalstvo, v akom sa dnes maďarská vláda nachádza, ilustruje absolútne hanebné prepustenie azerbajdžanského vraha, na ktoré musela maďarská vláda pristúpiť, keďže Azerbajdžan jej za takýchto okolností bol ochotný kúpiť štátne dlhopisy vo výške 3 miliardy dolárov.
ROZDÁVANIE PASOV
Slovenská vláda musí na maďarské provokácie typu dvojité občianstvo či zasadanie výboru maďarského parlamentu v Komárne bezodkladne reagovať. Mimochodom, slovenský zákon zabraňujúci dvojitému občianstvu, ktorý je dnes platný (a ktorý automaticky zbavuje slovenského občianstva každého, kto nadobudne maďarské), je veľmi účinnou hrádzou proti tejto provokácii. Otázne je, prečo sa zdá, akoby bolo Slovensko v boji proti takýmto provokáciám maďarskej vlády osamotené. Čakať podporu od Rumunska nie je možné, keďže Rumuni niečo podobné robia Moldavcom. Nakoniec, podobnú politiku robí aj Rusko v Podnestersku, ale i v Abcházsku či Južnom Osetsku a pokúša sa ju presadiť aj na Kryme. Model je jasný. Čo najväčšej mase obyvateľstva rozdať svoje pasy a potom ich pri prípadnom zásahu centrálnej vlády pri obnove celistvosti ich domovského štátu chrániť politickou či dokonca vojenskou silou ako svojich občanov. Áno, s takýmto modelom sa určite ráta, druhá vec je, že dnes pre takéto plány Maďarsko určite na pôde Európy nenájde podporu. Pri hľadaní spojencov proti takejto politike sa dnes, bohužiaľ, nemôžeme oprieť ani o Srbsko. Ako vieme, je to krajina, ktorá má ambície vstúpiť do Európskej únie, a tak si nemôže dovoliť otvorený konflikt s jej členským štátom.
OSTRAŽITOSŤ JE NAMIESTE
Pre budúcnosť však musíme byť ostražití a pripravení. Dnes je postavenie Slovenska v európskych, ale aj vo svetových politických štruktúrach oveľa silnejšie, než je aktuálne postavenie Maďarska; akútne nám teda nič nehrozí. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska však musíme byť pripravení, že maďarská politika vždy využije a zneužije naše medzinárodnopolitické oslabenia a pokúsi sa obrovským nátlakom a s pomocou regionálnych veľmocí, medzinárodnou arbitrážou alebo niečím podobným zvrátiť súčasný stav. Bohužiaľ, veľmi nešťastný precedens Kosova jej v tom nahráva. Našimi prirodzenými spojencami sú krajiny, ktoré majú na svojom území problém s podobnými iredentistickými silami. Sú to najmä štáty, ktoré neuznali Kosovo - Španielsko, Taliansko, Rumunsko a Cyprus. Tieto štáty by mali a mohli sformovať akúsi vnútroeurópsku koalíciu proti podobným snahám. Podobnú „alianciu” už napokon neoficiálne buduje aj Maďarsko. Iste nie je náhoda, že nápad rozdávať svoje pasy občanom okolitých štátov už ohlásilo Kosovo, ktoré sa nesporne inšpirovalo v Maďarsku. Takáto secesia krajín je komplikovaná a v medzinárodnom práve nie akurát vítaná, keďže ju zväčša sprevádza veľká nestabilita a vzniká pritom značné nebezpečenstvo prepuknutia otvoreného a násilného konfliktu. Pri jeho naplňovaní je potrebný súbeh viacerých okolností - potrebná medzinárodná klíma, vhodná a dostatočne silná zámienka, oslabenie obete a naopak silné medzinárodnopolitické postavenie štátu, ktorý má z podobnej zmeny profitovať. Podobná vlna bola naposledy pred dvadsiatimi rokmi, keď po rozpade ZSSR bolo medzinárodné spoločenstvo pripravené akceptovať vznik nových štátnych subjektov. Nakoniec aj Slovensko je jedným z precedensov tej doby. Dnes viaceré európske krajiny (Belgicko, Španielsko, Taliansko, ale aj Veľká Británia) čelia snahám o secesiu svojho územia. Ako sa to nakoniec skončí, predznač, perspektívnosť, resp. neperspektivnosť iredentistických snáh maďarskej politickej garnitúry. Niet však pochybností, že slovenská politika musí byť na akékoľvek kroky podobného charakteru pripravená, a rovnako ako maďarská politika musí premýšľať v dlhodobých horizontoch a koncepciách aj recipročne.
V Tatrách sa stratili maďarskí turisti - Nakoniec sa záchranárom ozvali z hotela
Ivan Gašparovič je hrdý na Slovákov v Maďarsku
„Som na vás hrdý, že ste si zachovali identitu“
20. februára 2013 - (tasr)
Slováci žijúci v Maďarsku si aj napriek ťažkým časom zachovali svoju národnú identitu. Vyhlásil to 20. februára 2013 na stretnutí s predstaviteľmi krajanov v Budapešti prezident Ivan Gašparovič, ktorý Slovákom preto vyjadril svoj obdiv. „Tie stáročia za ťažkých podmienok Slováci si zachovali svoj jazyk, zachovali si svoju kultúru, svoje tradície, zachovali si svoje územie a zachovali si aj svoju vieru. To je tá sila, ktorá nám umožnila dnes hovoriť, že Slovensko je zvrchovaný, samostatný štát,” konštatovala hlava štátu. Gašparovič poznamenal, že za tých 20 rokov, ktoré neboli ľahké, neboli jednoduché, Slovensko muselo prekonať ekonomické problémy po rozdelení Československa. „Som hrdý na Slovákov a hrdý som aj na vás - Slovákov, ktorí žijete v zahraničí, že presne v takýchto istých intenciách ste si zachovali svoje národné cítenie. Ale hrdý som aj na to, že ako príslušníci iného štátu ste štátu lojálni. Ste občania Maďarska a ako občania Maďarska musíte obhajovať pozíciu Maďarska vo svete. To k tomu patrí. To isté si veľmi prajem, aby bolo aj na Slovensku,” zdôraznil Gašparovič.
Podľa prezidenta systém vzdelávania u Slovákov žijúcich v Maďarsku nie je dobrý - Slovenčinu sa učia zopár hodín týždenne
V súvislosti so stretnutím so Slovákmi žijúcimi v Maďarsku Gašparovič konštatoval, že ich systém vzdelávania nie je dobrý. „Žiaľbohu, naša komunita slovenská je v Maďarsku doslova menšinová a systém výuky slovenského jazyka na maďarských školách je úplne odlišný od slovenských. Na Slovensku sú maďarské školy s vyučovacím jazykom maďarským, pričom v Maďarsku sú školy, kde sa učí slovenský jazyk niekoľko hodín týždenne alebo v ešte menšom počte, takže sme hovorili aj o týchto otázkach, pretože sa pripravuje reforma maďarského školstva a tu majú Slováci určité pripomienky, o ktorých som hovoril s pánom prezidentom (Áderom), no a povedal mi, že bude hľadať pozitívnejšie riešenia,” dodal.
Prezident SR hodnotí návštevu Maďarska pozitívne
Za úspešnú a prospešnú najmä z pohľadu potrebnej vzájomnej solidarity označil dnes dvojdňovú oficiálnu návštevu Maďarska prezident SR Ivan Gašparovič. Slovenská hlava štátu v utorok rokovala s maďarským prezidentom Jánosom Áderom a stretla sa aj s premiérom Viktorom Orbánom. „Túto cestu považujem za veľmi úspešnú, veľmi prospešnú, najmä v tej oblasti potrebnej solidarity a spolupráce pri prekonávaní takých ťažkých podmienok, aké dnes zažíva Maďarsko, ale o nič menšie ich nemá ani Slovensko. Potrebujeme solidaritu a vzájomnú pomoc,” zdôraznil pred novinármi Gašparovič.
V závere dvojdňovej oficiálnej návštevy Maďarska prezident SR položí veniec k pomníku hrdinov na budapeštianskom Námestí hrdinov a navštívi mesto Gödöllő.
rozhlas.cz: Gregor Martin Papucsek popsal schůzku slovenského a maďarského prezidenta v pořadu Stalo se dnes
http://media.rozhlas.cz/_audio/02832289.mp3
Slovenský a maďarský prezident jednali po devíti letech, sporným otázkám se vyhnuli
Krajania Gašparoviča len počúvali, prezident im venoval len hodinu
20. februára 2013 - (Peter Morvay - Sme)
http://www.sme.sk/c/6709796/krajania-gasparovica-len-pocuvali-prezident-im-venoval-len-hodinu.html
Prezident Ivan Gašparovič v stredu rozdelil svoj čas na oficiálnej návšteve Maďarska medzi slovenských krajanov, s ktorými strávil krátky čas v Budapešti, a mesto Gödöllő. „Nastal čas kompromisov, ktorý však nesmie poškodiť nikoho. Mojou cestou sme začali cestu pozitívnych kompromisov,“ vysvetľoval krajanom žijúcim v Maďarsku. Krajania za prezidentom prišli z celého Maďarska do Slovenského inštitútu v Budapešti a boli trochu sklamaní, že stretnutie prebehlo ako krátky monológ hlavy štátu, ktorý doplnil spev ľudovej piesne a odovzdanie niekoľkých darčekov. Nedostali ani možnosť zveriť sa so svojimi problémami. Prezident zdôrazňoval, ako mu na Slovákoch v zahraničí záleží, venoval im približne hodinu. Ako príklad pomoci Slovákom v Maďarsku konkrétne spomenul len výstavbu mostov na Ipli a v Komárne. Zdôraznil, že o menšiny sa má v prvom rade starať štát, v ktorom žijú. „Som hrdý na to, že ako príslušníci iného štátu ste štátu lojálni. Ako občania Maďarska musíte obhajovať pozície Maďarska vo svete. A to isté si veľmi prajem, aby bolo aj na Slovensku,“ zopakoval svoju obľúbenú myšlienku. Prezident sa vyhol odpovedi na otázku SME, či jeho slová možno chápať tak, že menšiny na Slovensku nepovažuje za lojálne Slovensku. „Prajem si, aby to tak bolo,“ odpovedal len prezident, podľa ktorého lojalita znamená, že sa príslušníci menšín o Slovensku budú vyjadrovať pozitívne. Väčšinu času potom strávil v Gödöllő prehliadkou kaštieľa známeho vďaka bývalej cisárovnej Sissi, a na farme rodiny Lázárovcov, známej aj z jazdeckého športu. Tento program bol na žiadosť slovenskej strany médiám neprístupný, prezident videl aj ukážku z lukostreľby. Lázárovci sú podnikatelia blízki vládnemu Fideszu. Vilmos Lázár je šéfom dozornej rady firmy CBA, ktorá má obchody aj na Slovensku a pred poslednými voľbami v Maďarsku vo svojich firemných novinách agitovala za Fidesz. Je tiež čestným predsedom krajne pravicového spolku Gójski motokári.
Neudalosť v Budapešti
20. februára 2013 - (Peter Schutz - Sme)
Ak si požičiame slovník Václava Klausa, tak stretnutie hláv Maďarska a Slovenska sa dá opísať ako „neudalosť“. János Áder a Ivan Gašparovič nadviazali na rituálne kruhy posledných dvoch rokov, ktoré komunikujú dobré susedstvo a rozdielne názory na sporné otázky, čo však nebráni - respektíve nesmie brániť - utužovaniu vzťahov a kvitnúcej spolupráci. Kto hovorí, buďme radi za to, má pravdu. Boli aj horšie časy, istý László Sólyom by vedel dlho rozprávať. Zrejme si ich návrat neželá ani dramaturg tohto stretnutia, ktorý pre istotu zakázal otázky na záver tlačovej konferencie. Ešte by Gašparovič, ktorý je nevyčerpateľnou studnicou prekvapení, stihol bez papiera pod nosom rituál pokaziť. To, že namiesto predpísaných pätnástich minút prezidenti údajne vydržali v debate dve a pol hodiny, sa dobre počúva, ale horšie verí. Teda, ak len témou nebol futbal, eventuálne sa na nejaký spoločne nepozerali. Či už ten čas boli spolu, alebo nie, umelé nafukovanie minutáže je milou ilustráciou, akú váhu pripisuje maďarská politika komunikácii. Absolútnu. Odkázanie sporných otázok na zmiešané komisie (podľa medzištátnej zmluvy) je smiešne. Napríklad to najspornejšie občianstvo je čisto politická záležitosť, ktorá nemá takzvane technokratické, odborné riešenie. (Ako napríklad azda Gabčíkovo či Tokaj.) Tie komisie sú dobré „iba“ na udržiavanie zdania, že otepľovanie vzťahov má aj akýsi pracovný základ. Prezidentský rituál, žiaľ, nemal čo povedať do toho, či spor aj zostane zmrazený, alebo sa rozohrá. O to väčšie slovo si môžu vziať blížiace sa maďarské voľby (apríl 2014). Pred Stálou konferenciou Maďarov sa už Orbán dal počuť, že „o ťažších menšinových a národnostných otázkach“ sa chystá hovoriť s Ficom v tomto roku. A „ak bol rok 2012 v znamení úspechov v maďarsko-slovenských vzťahoch, to ešte neznamená, že v nasledujúcom (...) zostane táto nálada zachovaná“. Podozrievať Orbána, ktorý má tisíc väčších starostí než slovenské vzťahy, že už myslí na hlasy zahraničných Maďarov, je azda priskoro. Faktom však je, že o atmosfére, dĺžke a rituálnych vsuvkách ďalšieho prezidentského summitu, ak bude, nerozhodnú Áder s Gašparovičom, ale dvaja premiéri, ktorým do hlavy nevidí nikto.
Prezident Ivan Gašparovič k 20. výročiu diplomatických vzťahov medzi SR a Maďarskom
http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&;news_id=16960
Video (prezident.sk):
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16957&;language=sk
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16958&;language=sk
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16959&;language=sk
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16960&;language=sk
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16961&;language=sk
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16962&;language=sk
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16963&;language=sk
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16964&;language=sk
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16965&;language=sk
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16987&;language=sk
Video - Rozhovor pre TV DUNA:
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16942&;language=sk
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16943&;language=sk
http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big_video.php?news_id=16944&;language=sk
Gašparovič bol v Maďarsku na konskej šou u priateľa extrémistov
21. februára 2013 - (P. Morvay, M. Piško, J. Koník - sme.sk)
Prezidentov hostiteľ na maďarskej jazdeckej šou je čestný vodca motorkárov, ktorí túžia po opätovnom pripojení Slovenska k Veľkému Maďarsku. - Prezident Ivan Gašparovič bol počas tohtotýždňovej návštevy Maďarska aj v Jazdeckom parku, ktorý patrí bratom Lázárovcom, rodine známej z maďarského jazdeckého športu. Podnikateľ Vilmos Lázár je však aj čestným predsedom Gójskych motorkárov. Ide o extrémistickú, antisemitskú a iredentistickú organizáciu. Motorkári organizujú výlety na územia susedných krajín, ktoré v minulosti patrili k Uhorsku. Pravidelne sa zúčastňujú aj na akciách krajnej pravice, napríklad na spomienkach na bývalého maďarského regenta Miklósa Horthyho. Chrbát ich kožených kabátov zdobí mapa Veľkého Maďarska aj so Slovenskom. V básni na svojom webe píšu, že za maďarskou hranicou je „ulúpená vlasť“. „Príde ešte vzkriesenie, pravda zvíťazí. Trafím domov do svojej krásnej prastarej vlasti.“ Lázár je podnikateľ blízky vládnej strane Fidesz a spolumajiteľ maďarskej obchodnej siete CBA. V Maďarsku už vznikli výzvy na bojkot obchodov pre prepojenie na extrémistov. Prezidentská kancelária neodpovedala na otázku, či vedeli o Lázárových aktivitách. „Prezident republiky bol na prehliadke ukážky v jazdeckom areáli v Gödöllő. Tento program odporučila maďarská strana,“ reagoval len hovorca prezidenta Marek Trubač. „Prehliadku konskej šou slovenskej strane odporučil maďarský protokol a nevideli sme preto dôvod nenavštíviť zariadenie niekoľkonásobných majstrov sveta,“ odpovedalo zasa ministerstvo zahraničných vecí. Nepovedalo, či o Lazárovi vopred niečo zisťovali a či na to upozornili prezidenta.
Prezidentova lojalita
21. februára 2013 - (Peter Morvay - sme.sk)
„Stali sme sa tými, ktorí riadia život svojich občanov,“ zhodnotil význam samostatného Slovenska v stredu prezident Ivan Gašparovič krajanom v Budapešti. Možno to bolo len jeho obvyklé trepanie, skôr však išlo o freudovské prerieknutie sa. Vyplýva z neho, že na samostatnom Slovensku podľa Gašparoviča nie je dôležité, že by išlo o naplnenie tisícročnej túžby národa, to sú len reči na nakŕmenie dôverčivých más. Podstatné je, že je to štát, v ktorom konečne môžu ľudia ako Gašparovič riadiť tých ostatných. Nie je to teda štát jeho občanov, ale štát Gašparoviča a spol. Toto prerieknutie pomáha pochopiť aj prezidentove často opakované reči o tom, že by bolo dobré, ak by malo Slovensko lojálne menšiny, naznačujúce, že tu žijúce menšiny Slovensku lojálne nie sú. Samozrejme, že z tejto vety sála nacionalizmus, paranoja a kolektívna vina, hromadné obvinenie všetkých príslušníkov nejakej národnosti len na základe spoločnej národnosti. Čo iné čakať od prezidenta, ktorý druhé voľby vyhral aj vďaka mobilizácii maďarskou kartou, strašením, že by mohli maďarskí voliči prispieť k zvoleniu jeho konkurentky za slovenskú prezidentku. Gašparovičove predstavy o lojalite voči štátu však majú hlbšie korene. Keď o nej hovorí, nepožaduje nikdy lojalitu k nejakej inštitúcii, ale vždy poslušnosť konkrétnym ľuďom, ktorí danej inštitúcii - štátu v danom čase vládnu a ktorých on so štátom stotožňuje. Čiže, k sebe samému a stranám, a najmä lídrom, ktorí mu dosiaľ vždy zaistili pohodlné živobytie. K Mečiarovi a jeho následníkovi Ficovi. Podobne uvažujú aj Mečiar, Fico či Slota, ktorí tiež často obviňovali menšiny, ale aj opozíciu či novinárov z nelojálnosti voči štátu. Tá sa mala prejaviť tým, že kritizovali nie štát, ale konkrétne Mečiara, Fica i Slotu za ich spôsob vládnutia. Keď títo politici podobne ako Gašparovič stotožňovali lojalitu s pozitívnym vyjadrovaním sa o štáte doma i v zahraničí, znamená to len toľko, že hlavným kritériom lojality pre nich bolo, či niekto pozitívne a len pozitívne hovorí o nich samotných. Štát totiž o ničom nerozhoduje, štát nerozkráda verejný majetok, neporušuje práva svojich občanov, nesnaží sa ochrániť sebe blízkych skorumpovaných politikov tým, že odmieta vymenovať nového generálneho prokurátora. Také veci vždy robia len tí, čo ten štát riadia a čo sami voči štátu a jeho občanom žiadnu lojalitu necítia.
Gašparovič pre Duna TV: Otázku dvojakého občianstva rieši aj Ústavný súd SR
19. februára 2013 - (tasr)
Otázku dvojakého občianstva rieši aj Ústavný súd SR, vyhlásil pred dnešnou oficiálnou návštevou Maďarska prezident SR Ivan Gašparovič. Najvyšší slovenský ústavný činiteľ v rozhovore pre televíziu Duna odvysielanom v pondelok večer povedal, že by bol najradšej, keby na dnešnej schôdzke s maďarským prezidentom Jánosom Áderom došlo k pokroku v otázke občianstva. Podľa jeho slov ide o problém, ktorý si spoločne „vyrobili” obe krajiny. „Maďarsko prijalo dávnejšie veľmi zlý zákon, na ktorý Slovensko muselo reagovať. Je samozrejmé, že na zlý zákon nie je možné reagovať úplne dobrým zákonom. Zrejme sme neprijali veľmi dobrý zákon. Kým sme tieto zákony neprijali, s občianstvom neboli problémy,” zdôraznil Gašparovič. Ako dodal, zákon je na ústavnom súde a zrejme sa nájde riešenie. Slovenský prezident k záležitosti Benešových dekrétov poznamenal, že to nie je slovenský problém. Dekréty sa netýkajú iba Československa, ale celej Európy. Podľa neho ide o historické otázky, ktoré nie je možné otvárať. Benešove dekréty sú súčasťou právneho poriadku SR, vôbec sa však neaplikujú a ani nebudú, zdôraznil Gašparovič.
Minister M. Lajčák rokoval v Budapešti so svojím partnerom J. Martonyim
19. februára 2013 - (tasr)
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa v rámci oficiálnej návštevy prezidenta SR Ivana Gašparoviča v Maďarsku 19. februára 2013 stretol so svojím maďarským rezortným partnerom Jánosom Martonyim. Obaja ministri pozitívne zhodnotili celkovú atmosféru, aj doterajší vývoj v rámci slovensko-maďarskej spolupráce, činnosť zmiešaných komisií, zhodu postojov v mnohých regionálnych, európskych a širších zahraničnopolitických témach. Zároveň vyzdvihli dosiahnuté výsledky v oblasti hospodárstva, dopravy, energetiky. „Máme záujem na pokračovaní nastúpeného pozitívneho trendu v susedských vzťahoch aj v nasledujúcom období,“ zdôraznil v rozhovore minister M. Lajčák. Šéfovia diplomacií v tejto súvislosti diskutovali o pripravovaných bilaterálnych i regionálnych podujatiach, ktoré sa uskutočnia v blízkej budúcnosti, s dôrazom na oficiálnu návštevu ministra zahraničných vecí Maďarska J. Martonyiho v SR spojenú s odovzdaním ceny „Dobré susedstvo a porozumenie“, stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 v rámci bezpečnostnej konferencie GLOBSEC, či prípravu I. Slovensko - maďarského diskusného fóra v apríli tohto roku.
Slovenský a maďarský prezident: Lepšie sa chápeme
Ivan Gašparovič v Budapešti sa stretne aj s predstaviteľmi Slovákov v Maďarsku
http://www.sme.sk/c/6707828/slovensky-a-madarsky-prezident-v-budapesti-lepsie-sa-chapeme.html
SNS: Prezident by sa mal zastať práv slovenskej menšiny v Maďarsku
19. februára 2013 - (tasr)
Slovenský prezident Ivan Gašparovič, ktorý sa v rámci návštevy Maďarska stretne v stredu 20. februára aj s predstaviteľmi slovenskej menšiny, sa môže sám presvedčiť o tom, aká katastrofálna situácia je v Maďarsku v súvislosti s právami menšín a aké likvidačné sú pre ne reformy v maďarskom školstve. „Slovenská národná strana (SNS) verí, že Ivan Gašparovič otvorí otázku reciprocity udelenia nadštandardných práv slovenskej menšine v Maďarsku tak, ako ich má maďarská menšina na Slovensku,” vyhlásil pre TASR predseda SNS Andrej Danko. Výsledkom maďarskej politiky asimilácie podľa neho je, že z 500.000 Slovákov v Maďarsku je ich dnes na tamojšom území okolo 15.000. „Na túto politiku maďarského premiéra a predsedu strany FIDESZ Viktora Orbána nakoniec upozorňujú aj Srbi, Chorváti či Rumuni,” zdôraznil Danko. Slovenská národná strana podľa neho verí, že prezident SR začne v Budapešti novú a pozitívnejšiu etapu slovensko-maďarských vzťahov. „Slovenská národná strana víta a podporuje oficiálnu návštevu Ivana Gašparoviča v Maďarsku. Prezident má jedinečnú šancu otvoriť v diskusii témy, ktoré kazia slovensko-maďarské vzťahy,” zdôraznil Danko. „Podľa SNS už najbližšie parlamentné voľby v Maďarsku ukážu, že predvolebná kampaň sa bude viesť aj na území krajín susediacich s Maďarskom, čo je neprípustné,” uviedol Danko. „SNS dúfa, že prezident SR Ivan Gašparovič otvorí aj otázku súvisiacu s udeľovaním maďarského občianstva osobám, ktoré v Maďarsku nikdy nežili. V prípade tých, ktorí disponujú aj slovenským občianstvom, podľa slovenských zákonov toto občianstvo strácajú,” podčiarkol predseda SNS. „Nie je možné, aby cudzí štátni príslušníci pôsobili vo vysokých štátnych funkciách, v orgánoch štátnej správy a samosprávy, v Slovenskej informačnej službe či v polícii, aby brali niektoré typy sociálnych dávok, za ktoré by malo v prípade svojich občanov prevziať zodpovednosť Maďarsko,” vyhlásil Danko. Dodal, že je neprípustné, aby niekto nepriznal udelenie maďarského štátneho občianstva a aby Slovenská republika nevedela, koľko svojich občanov stratila.
Prezident SR po deviatich rokoch opäť oficiálne navštívil Maďarsko
19. februára 2013 - (tasr)
Prezident SR Ivan Gašparovič dnes pricestoval na dvojdňovú oficiálnu návštevu Maďarska. V Budapešti pred Sándorovým palácom ho s vojenskými poctami privítal maďarský prezident János Áder. Stav riešenia závažných otázok vyplývajúcich z ekonomickej krízy, ktoré zasahujú obe krajiny, si vyžaduje ešte intenzívnejšiu, zodpovednejšiu a dôveryhodnejšiu spoluprácu Slovenska s Maďarskom. Po rokovaní s maďarským prezidentom Jánosom Áderom to dnes v Budapešti vyhlásil prezident SR Ivan Gašparovič. „Ani jedna krajina sama z tejto krízy len tak ľahko nevyjde, je potrebná spolupráca,” dodal najvyšší slovenský predstaviteľ. Zdôraznil, že s Áderom namiesto plánovaných 15 minút rokovali medzi štyrmi očami poldruha hodiny. „Naše vzťahy v poslednej dobe začínajú byť intenzívnejšie a intenzívnejšie nielen stretávaním sa, ale aj riešením problémov, o čom svedčí, že šesť miliárd eur obchodného obratu znamená dobrú spoluprácu, ale prečo by nemohla byť ešte lepšia,” konštatoval Gašparovič. Áder pripomenul, že so slovenským hosťom sa dohodli na tom, že existujúce nevyriešené a diskutabilné otázky bude možné riešiť len na základe princípu vzájomnej úcty a vzájomnosti. „Hovorili sme o otázkach dvojakého občianstva, o otázkach vzdelávania, ale aj o otázkach používania menšinového jazyka. Domnievam sa, že diskusia bola užitočná, pretože sme lepšie pochopili postoje toho druhého,” zdôraznil maďarský prezident. Na rokovaniach s najvyššími maďarskými predstaviteľmi sa zúčastní aj podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Návštevu hlavy štátu minister Lajčák využije aj na rokovanie so svojím rezortným kolegom Jánosom Martonyim, s ktorým bude hovoriť o aktuálnych otázkach dvojstranných vzťahov, vrátane prípravy ďalších stykových aktivít medzi SR a Maďarskom, ako aj o regionálnej, vyšehradskej a európskej agende. Slovenský prezident sa v stredu stretne s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Maďarsku.
Ivan Gašparovič: Spolupráca s Maďarskom sa zlepšila
19. februára 2013 - (sita)
Hoci stále existujú viaceré otvorené otázky, na ktoré majú Maďarsko i Slovensko rozdielny názor, spolupráca medzi oboma krajinami sa v posledných rokoch zlepšila. Zhodli sa na tom maďarský a slovenský prezident János Áder a Ivan Gašparovič, ktorý je na oficiálnej návšteve u nášho južného suseda. Slovenský prezident absolvoval v pondelok návštevu Budapešti po deviatich rokoch. Hlavy štátov sa dohodli, že budú iniciovať vytvorenie jedného zoznamu spoločných sporných otázok, ktoré budú riešiť expertné skupiny. „Vyriešenie týchto sporných otázok je o to viac dôležité, pretože v ostatných troch rokoch medzi našimi krajinami bola spolupráca oveľa úspešnejšia. Náš obchodný obrat aj napriek kríze sa v posledných rokoch výrazne zvyšoval. Susedné Slovensko je jedným z najdôležitejších obchodných partnerov Maďarska,“ vyhlásil Áder. „Veľmi rád chcem potvrdiť slová pána prezidenta, že za posledné obdobie naše vzťahy začínajú byť intenzívnejšie, nielen stretávaním sa, ale aj riešením problémov. Šesť miliárd obchodného obratu znamená dobrú spoluprácu, ale prečo by nemohla byť ešte lepšia?“ pridal sa aj Gašparovič. Iný pohľad majú podľa Gašparoviča obe krajiny na otázku jazykového zákona či dvojakého občianstva. Obaja prezidenti sa však zhodli na tom, že je potrebné poskytovať menšinám dôkladnú ochranu. Gašparovič v súvislosti s tým podotkol, že dejiny najmä strednej Európy sú veľmi komplikované. „Myslíme si, že je obzvlášť nebezpečné ich zneužívanie na populistické ciele. História patrí historikom,“ dodal. Je podľa neho veľmi dôležité, aby sa nielen politici, ale aj ľudia z oboch krajín naďalej spoznávali a vytvárali medzi sebou čo najužšie kontakty. „Od severu Slovenska až po juh Maďarska,“ podotkol prezident Gašparovič. Maďarský prezident okrem iného poďakoval Gašparovičovi za pomoc Slovenska pri rekonštrukcii kaštieľa v Dolnej Strehovej, kde sa nachádza aj hrobka spisovateľa Imre Madácha. „Na základe oduševnenia z tohto projektu sme sa dohodli, aby sme spoločne podporili aj druhý projekt,“ konštatoval Áder. Obe krajiny sa pokúsia dať dohromady dostatok peňazí na rekonštrukciu rodného domu sedmohradského veľmoža a vodcu protihabsburgovského povstania Františka II. Rákócziho. V roku 2016 uplynie 340 rokov od jeho narodenia. „Je našou snahou, aby sa tento rodný dom dokončil do tohto výročia,“ doplnil Áder. Gašparovič maďarského prezidenta pozval na návštevu Slovenka. Dúfa, že príde čo najskôr. „Som presvedčený, že okrem oficiálnej návštevy sa budeme stretávať aj na priateľských stretnutiach, pri ktorých sa dá vyriešiť omnoho viac problémov ako pri nejakých formálnych stretnutiach,“ uzavrel Gašparovič. Slovenský prezident má na programe ešte stretnutie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Počas návštevy sa stretne i s predstaviteľmi krajanskej komunity v Maďarsku. Sprevádza ho šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý sa stretne so svojím rezortným kolegom Jánosom Martonyim.
Ivan Gašparovič po deviatich rokoch v Maďarsku
19. februára 2013 - (sita)
Prezident SR Ivan Gašparovič 19. februára 2013 odcestoval na dvojdňovú návštevu Maďarska. Je to oficiálna návšteva slovenského prezidenta v Maďarsku po deviatich rokoch. Ivan Gašparovič sa v Budapešti stretne s maďarským partnerom Jánosom Áderom a s premiérom Viktorom Orbánom. Na rokovaniach sa zúčastní aj šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Hlavy štátov sa budú rozprávať o vzájomných vzťahoch a o regionálnej a európskej spolupráci oboch krajín v kontexte 20. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou. Prezident Slovenskej republiky sa počas návštevy stretne i s predstaviteľmi krajanskej komunity v Maďarsku. M. Lajčák návštevu využije aj na rokovanie s rezortným kolegom Jánosom Martonyim, s ktorým bude hovoriť o aktuálnych otázkach dvojstranných vzťahov, vrátane prípravy ďalších stretnutí medzi SR a Maďarskom ako aj o regionálnej, visegrádskej a európskej agende. Gašparovič sa počas dvojdňovej návštevy stretne i s predstaviteľmi krajanskej komunity v Maďarsku.
Problematické vzťahy
Obe krajiny spája členstvo vo Visegrádskej štvorke, Európskej únii, schengenskom priestore, Rade Európy i NATO, no vzťahy sú problematické vo viacerých rovinách. Prvou snahou o konsolidáciu vzťahov bolo v marci 1993, teda len pár mesiacov po vzniku Slovenskej republiky (1.1.1993) podpísanie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Zmluvu parafovali v Paríži premiéri Slovenska a Maďarska Vladimír Mečiar a Gyula Horn a platnosť nadobudla 15. mája 1996. Nasledujúce roky boli v znamení viacerých stretnutí na vládnej úrovni, vo februári 1999 predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a premiér Mikuláš Dzurinda podpísali v Bratislave protokol o implementácii základnej zmluvy s Maďarskom a spolupráca sa rozvíjala aj na úrovni V4, pri výstavbe mosta Mária Valéria medzi Štúrovom a Ostrihomom, ktorý slávnostne otvorili v októbri 2001, i na stretnutiach v pohraničných oblastiach.
Maďarský krajanský zákon, Hedviga Malinová či Maďarská garda
Zlom v snahách o budovanie priateľských susedských vzťahov nastal 1. januára 2002, keď nadobudol platnosť Zákon o Maďaroch žujúcich v susedných štátoch - maďarský krajanský zákon. V roku 2001 ho schválil maďarský parlament s cieľom pomôcť Maďarom žujúcim v susedných krajinách zachovať si jazykovú a kultúrnu identitu na území toho štátu, v ktorom žijú. Nepomohli protesty Slovenska, ktoré namietalo exteritoriálne účinky zákona, nevhodnosť niektorých terminológií, ako napríklad formulácie „maďarský národ ako celok”, začalo sa vydávanie maďarských preukazov. V decembri 2004 bolo založené Fórum poslancov Karpatskej kotliny a v auguste 2007 extrémne nacionalistické združenie Maďarská garda, čo opäť vyvolalo protesty Slovenska. Maďarská strana zasa považovala za problém kauzu Hedvigy Malinovej, ktorú údajne v auguste 2006 prepadli v Nitre a ukradli jej mobil, z ktorého práve telefonovala v maďarčine.
Benešove dekréty a kontroverzný zákon v Mlynkoch
V septembri 2007 maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v telefonickom rozhovore so slovenským premiérom Robertom Ficom uviedol, že deklarácia, ktorou NR SR potvrdila nemennosť Benešových dekrétov, protirečí princípom Európskej únie (EÚ) a nepomáha dobrým susedským vzťahom. V marci 2008 v maďarskej obci Mlynky, ktorá je kultúrnym centrom slovenskej menšiny z pilíšskej oblasti, starosta obce József Lendvai predložil kontroverzný návrh, podľa ktorého sa mali všetky slovenské spolky a organizácie z budovy Slovenského domu vysťahovať. Maďarský ombudsman pre menšiny vyhlásil rozhodnutie o vysťahovaní Slovákov zo Slovenského domu za protiprávne, samospráva v Mlynkoch však definitívne rozhodla o vysťahovaní. V tom istom roku sa Maďarsko a Slovensko dohodli, že postavia nový dom a v októbri 2012 premiéri Maďarska a Slovenska Viktor Orbán a Robert Fico slávnostne otvorili budovu Strediska pilíšskych Slovákov.
Nepokoje na futbalovom zápase
Dátum 1. november 2008 sa do histórie spoločných vzťahov zapísal futbalovým zápasom medzi DAC Dunajská Streda a bratislavským Slovanom, na ktorom pre nepokoje musela zasahovať polícia a kde bolo vyše 50 zranených, v nasledujúcich dňoch sa v Maďarsku objavili viaceré protesty - natieranie informačných tabúľ so slovenským názvom lokality, protestné pochody cez spoločnú hranicu a pod. Predstavitelia oboch krajín na spoločných stretnutiach prijímali vyhlásenia proti extrémizmu a deklarovali spoločný boj proti radikálom a násiliu, no vo februári 2009 slovenský parlament prijal školskú novelu, ktorá upravuje písanie zemepisných názvov v učebniciach pre národnostné menšiny, čo vyvolalo na strane Maďarskej republiky nevôľu a podobne sa postavila aj k novele zákona o štátnom jazyku z júna 2009, ktorá sprísnila dohľad nad spisovnou slovenčinou.
Slovenské orgány nevpustili prezidenta Sólyoma na naše územie
V auguste 2009 Slovensko oficiálne odkázalo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, aby ignoroval pozvanie občianskeho zduženia, odhaľujúceho sochu svätého Štefana a nechodil do Komárna. MZV SR v deň návštevy informovalo verbálnou nótou veľvyslanca Maďarska v Bratislave, že slovenské orgány rozhodli odoprieť prezidentovi Sólyomovi vstup na slovenské územie v tento deň. Návšteva maďarského prezidenta Sólyoma podľa diplomatickej nóty nie je vhodná najmä preto, že prezident Sólyom nemal v úmysle stretnúť sa so slovenskými predstaviteľmi a 21. august bol osobitne citlivým dátumom. Plánovaná návšteva sa mala totiž uskutočniť v deň 41. výročia obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorých súčasťou bolo aj maďarské vojsko. Maďarsko Slovenskú republiku zažalovalo na európskom súde. Ten však dal v roku 2012 za pravdu Slovensku s tým, že SR na takýto postup mala právo. Rokovanie premiérov Slovenska a Maďarska Roberta Fica a Gordona Bajnaia v maďarskom prihraničnom meste Szécsény v septembri 2009 sa skončilo jedenásťbodovou deklaráciou. Fico označil stretnutie za úspešné a užitočné. Premiéri sa zaviazali, že Slovensko a Maďarsko budú pri spornom slovenskom jazykovom zákone rešpektovať odporúčania OBSE. V roku 2010 sa konalo niekoľko stretnutí na vládnej i prezidentskej úrovni v rámci V4, ktorých výsledkom boli vyjadrenia o vytrácaní sa napätia v slovensko-maďarských vzťahoch. V januári 2011 navštívil Slovensko maďarský prezident Pál Schmitt, ktorý rokoval s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, s predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou i ďalšími predstaviteľmi štátu.
Dvojaké občianstvo a VD Gabčíkovo-Nagymaros
V súčasnosti sú najväčšími problémami vzájomných slovenských maďarských vzťahov dvojaké občianstvo a dlhoročný spor okolo výstavby vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. V máji 2010 NR SR prijala zákon o štátnom občianstve, pričom reagovala na kontroverzný maďarský zákon, ktorý vytvoril inštitút dvojakého občianstva pre zahraničných Maďarov a ktorý uviedla Maďarská republika do praxe 1. januára 2011. Maďarská legislatíva umožňuje udeľovanie štátneho občianstva osobám bez trvalého bydliska na území Maďarska pod podmienkou, že žiadateľ alebo jeho predkovia boli maďarskými občanmi pred rokom 1920 alebo v rokoch 1938 až 1945. Takáto úprava vyvolala prejavy nevôle vo viacerých susedných krajinách, nielen na Slovensku. V septembri 2012 splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku VD Gabčíkovo-Nagymaros Peter Hatiar deklaroval obnovenie rokovaní o implementácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z roku 1997. Súd rozhodol, že zmluva z roku 1977 medzi Maďarskom a Československom o výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros naďalej platí a Maďarsko nebolo oprávnené v roku 1989 pozastaviť a neskôr opustiť pridelené práce na vodnom diele. Súd tiež konštatoval, že Československo bolo oprávnené v novembri 1991 začať prípravu alternatívneho dočasného riešenia (nazývaného Variant C), ale nie uviesť ho do prevádzky v októbri 1992 ako jednostranné opatrenie.
Slováci v Maďarsku sa v Budapešti stretnú s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom
19. februára 2013 - (uszz.sk)
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič počas svojej oficiálnej návštevy Maďarska v dňoch 19.-20. februára 2013 v rámci svojho programu v druhý deň návštevy sa stretne aj s predstaviteľmi vrcholných organizácií, spolkov, vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Prvá tohtoročná zahraničná cesta prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča viedla do Maďarska. Do Budapešti zavítal prezident SR po deviatich rokoch na pozvanie svojho maďarského partnera Jánosa Ádera. Ivan Gašparovič v stredu 20. februára 2013 o 10.00 h v Slovenskom inštitúte v Budapešti sa stretne aj so Slovákmi žijúcimi v Maďarsku - predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny, aby dostal informácie z prvej ruky ohľadom spolkového, kultúrno-spoločenského a vzdelanostného života Slovákov v Maďarsku. Naposledy mali možnosť predstavitelia Slovákov v Maďarsku stretnúť sa s prezidentom SR v rámci programu Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012, organizovanej Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí koncom októbra 2012. Prezident SR Ivan Gašparovič prijal 30. októbra 2012 v rámci tradičného stretnutia s krajanmi počas Stálej konferencie aj delegátov konferencie z Maďarska. Po stretnutí s prezidentom SR otvoria 20. februára od 11.00 h v Slovenskom inštitúte v Budapešti konferenciu na tému „Naše národnostné školstvo v roku 2013”. Konferenciu organizuje Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, stretnú sa na nej riaditelia a pedagógovia slovenských škôl v Maďarsku, vrátane tých inštitúcií, kde sa slovenský jazyk vyučuje ako predmet. V rámci mítingu budú pedagógovia informovaní prostredníctvom najkompetentnejších odborníkov o aktuálnych zmenách a modifikáciách, ku ktorým došlo v uplynulom období.
Na snímkach: predstavitelia Slovákov v Maďarsku počas stretnutia s Ivanom Gašparovičom v Prezidentskom paláci v Bratislave 30. októbra 2012
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.336736653091984.73884.147596498672668&;type=3
Prezidenta SR zavolali do Budapešti po deviatich rokoch
18. februára 2013 - (Igor Stupňan - Pravda)
Po deviatich rokoch odchádza slovenský prezident na oficiálnu návštevu Budapešti. Taká dlhá neprítomnosť vrcholného predstaviteľa štátu v susednej krajine je neobvyklá a vyplývala z napätých vzťahov, ktoré sa začali ešte za vlády Mikuláša Dzurindu a pokračovali aj počas prvej vlády Roberta Fica. Vzájomná atmosféra sa za posledné viac ako dva roky upokojila, čo sa prejavilo aj na intenzívnejších kontaktoch predchádzajúcej premiérky Ivety Radičovej a súčasného premiéra Roberta Fica s maďarským partnerom Viktorom Orbánom. Dôraz dávali najmä na ekonomické otázky a agendu, ktorá obidve krajiny zaťažovala, odsúvali nabok. Prečo tak dlho nebol slovenský prezident na oficiálnej návšteve u susedov? „Pretože až teraz bol pozývajúcou stranou stanovený konkrétny termín oficiálnej návštevy,” zareagoval hovorca hlavy štátu Marek Trubač. Zásadný zvrat však analytici od stretnutia Ivana Gašparoviča s prezidentom Jánosom Áderom nečakajú. „Nebude to prelomová návšteva a nemožno očakávať zásadné výsledky,” naznačil Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Myslí si, že návšteva sa bude niesť v priateľskej rovine, obidvaja prezidenti sa budú koncentrovať na nekonfliktné témy, ako sú infraštruktúra, podpora integračných aktivít krajín západného Balkánu, prípadne aktuálne inštitucionálne reformy v EÚ. Politológ László Öllős predpokladá, že maďarská i slovenská strana sa budú snažiť o dobrú atmosféru a aby návšteva potvrdila vyrovnané vzťahy. Mala by byť aj istým signálom pre zahraničie a najmä pre EÚ. „Aby sa však situácia skutočne zmenila, na to by bolo potrebné prehodnotenie základných noriem slovensko-maďarských vzťahov,” povedal Öllős. K vyhroteniu v/ťahov v minulosti prispela otázka dvojakého občianstva. Prvá vláda Roberta Fica totiž prijala zákon, ktorý znamenal stratu slovenského občianstva pre ľudí, ktorí získali po 17. júli 2010 občianstvo druhého štátu. Bola to odpoveď na maďarský zákon, ktorý umožnil získať občianstvo aj bez podmienky, aby občania Slovenska žili v Maďarsku. K ostrému sporu s Budapešťou došlo roku 2009. Vtedajší maďarský prezident László Sólyom sa stal na Slovensku neželanou osobou. Sólyom sa 21. augusta zastavil v strede mosta medzi Komárnom; i Komáromom. V Komárne chcel odhaliť sochu uhorského kráľa svätého Štefana, Premiér Fico s prezidentom Gašparovičom vyhlásili, že Sólyom nie je vítaný hosť na 41. výročie okupácie bývalého Československa. Na okupácii sa podieľala aj maďarská armáda a politici cestu maďarského prezidenta označili za provokáciu. Z času na čas maďarskí politici tiež pripomenú Benešove dekréty, ktoré kolektívne postihli Maďarov po druhej svetovej vojne. Ivan Gašparovič sa podľa Trubača nebude brániť debate o veciach, ktoré zaťažujú vzájomné vzťahy s Budapešťou. „Prezident je pripravený hovoriť predovšetkým o zásadných témach pozitívnej spolupráce. Ak bude záujem partnerov, bude pripravený hovoriť o akejkoľvek otázke,” povedal Trubač. Podľa politológa Juraja Marušiaka Bratislava ani Budapešť nemajú záujem vyhrocovať dlhodobo otvorené témy, pretože je zrejmé, že dohoda sa tak skoro nedosiahne. Pripomenul, že na Slovensku i v Maďarsku panuje vyhranený názor na Benešove dekréty alebo dvojaké občianstvo. „Ak niekto otvorí tieto otázky, možno počítať s otvorením konfrontácie,” poznamenal Marušiak. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár od návštevy prezidenta nečaká nič. Upozornil na výhrady Gašparoviča k dvojjazyčnému označovaniu obcí. „Bude hovoriť, že chcel ešte horšie?” spýtal sa Bugár. V Maďarsku má prezidenta sprevádzať minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Poslanci parlamentu v delegácii nebudú. Gašparovič sa okrem prezidenta Ádera stretne aj s premiérom Orbánom a s predstaviteľmi slovenskej menšiny. Prezident na návštevu odcestuje už zajtra.
Rok pred voľbami v maďarskej spoločnosti stúpa napätie
16. februára 2013 - (Ladislav Vallach - tasr)
Väčšinová vládna strana hovorí o prvom ovocí
Nasledujúce riadne parlamentné voľby v Maďarsku majú byť na jar budúceho roka. Podľa vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorá v roku 2010 získala dvojtretinovú väčšinu v parlamente, dvojročné obete obyvateľstva prinášajú prvé ovocie. Od tohto roku sa už začne zlepšovanie kvality života Maďarov. Opozícia začiatkom januára začala sériu konzultácií o možnostiach volebného zomknutia a vznikli nové opozičné subjekty s cieľom zvrhnúť Orbánovu vládu. Štátny tajomník úradu vlády János Lázár v januári vyhlásil, že v roku 2010 pri výmene vlády bolo Maďarsko po ľavicovej vláde prakticky v hospodárskom a spoločenskom krachu. Deficit štátneho rozpočtu dosahoval 8-10 percent HDP a dlh štátu prekročil 80 percent HDP. Maďari si podľa jeho slov uvedomili, že krajinu treba zmeniť, aby sa dostala z tejto krízy. Ako zdôraznil, terajšia vláda nerobila úsporné opatrenia, ale v uplynulých dvoch rokoch zdanila banky, energetický a obchodný sektor preto, lebo videla, že tieto podniky dosahovali vysoké zisky, pričom peňaženky ľudí sa vyprázdnili.
Imrich Fuhl: Verím, že sa podarí toto dvojtretinové šialenstvo konečne prekonať
„Vlastne predvolebný boj sa začal už v prvý deň po predošlých voľbách, takže to cítiť v Maďarsku, že to napätie sa stále stupňuje. Neviem dokedy sa to dá stupňovať, lebo naozaj po určitom čase to ľudí prestáva jednak baviť, jednak tak málo ľudí nikdy nechcelo ešte ísť voliť ako teraz, takže aj štatistika je dosť znepokojujúca z tohto hľadiska,“ povedal pre TASR na margo politickej situácie v Maďarsku Imrich Fuhl zo severomaďarskej obce Mlynky (Pilisszentkereszt), v ktorej žije významná komunita maďarských Slovákov. Podotkol, že neúčasť vo voľbách nahráva extrémistom. „Prípadne možno aj tej väčšej pravicovej strane, teda Fideszu, ktorý nie náhodou vymýšľal všelijaké techniky a taktiky ako obmedziť účasť voličov. Vieme, že tú už stiahli, už to nie je na dennom poriadku, aby sa ľudia museli registrovať,“ konštatoval Imrich Fuhl. „Len poznamenávam, že tá registrácia pre nás nie je nijaká novinka, však my ako národnostní voliči na národnostnej listine sme sa už museli dať registrovať aj v minulých voľbách. Teraz to napätie samozrejme cítiť a ľudia sú dávno už v Maďarsku rozdelení na rôzne tábory. Dokonca je to dosť nepríjemné, keď aj v rámci rodiny sa hádajú kvôli takýmto sprostostiam akou je politika. Osobne som nikdy z toho nerobil tajomstvo, že nefandím terajšej vláde a vládnej strane najmenej. Vláde - ak áno - tak iba preto, aby Maďarsku nebolo ešte horšie. Naozaj držím palce opozícii a verím v to, že sa podarí toto dvojtretinové šialenstvo konečne prekonať,“ povedal Imrich Fuhl.
http://www.teraz.sk/zahranicie/volby-madarsko-usa-media/37758-clanok.html
Kto namiesto Orbána? Len úfania a dúfanie
“Či má opozícia šancu vymeniť terajšiu vládu? Netuším, ale dúfam, že áno. Opozícia sa snaží pozbierať si sily. Dúfam, že Bajnai (pozn. TASR: expremiér a spoluzakladateľ volebného hnutia Spolu 2014 Gordon Bajnai) bude dosť silný. Žiaľ ochranárska strana Politika môže byť iná (LMP) ešte stále nerozhodla o tom, či chce zvrhnúť Orbána, alebo sa chce iba prezentovať na verejnosti,“ uviedla 62-ročná nemenovaná pracovníčka krajského vládneho úradu.
Ondrej Kiszely: súčasná politická situácia v Maďarsku je príliš jednostranná
Predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, 24-ročný Ondrej Kiszely si myslí, že súčasná politická situácia v Maďarsku je príliš jednostranná. „Opozícia je príliš slabá a koalícia má dosť veľa síl, aby vyhrala nasledujúce voľby budúci rok. Snahy opozície sú márne, lebo opozícia nie je jednotná, nechcú pracovať spolu, ani nechcú porovnávať názory, aby vedeli urobiť zmenu. Problémom spoločnosti je ešte stále dedičstvo komunizmu. Ja si myslím, že maďarská spoločnosť je chorá. Štyridsaťročná generácia nechce zmeniť ani svoj osud, ani osud detí a národa,“ povedal Kiszely.
Napínanie svalov, ale ľudia chceli niečo iné
„Voľby budú za vyše roka. Domnievam sa, že teraz prebieha obdobie sústredenia síl, ale ako vnímam činnosť vlády a hodnotenie jej výkonu v spoločnosti, som si istý, že bude výmena vlády. Otázkou je, akú zostavu sa podarí opozícii pripraviť k budúcoročným voľbám. Je zrejmé, že budú musieť opozičné subjekty dosiahnuť nejakým spôsobom dohodu, aby mohli poraziť Orbánovu vládu, pretože máme volebný systém, ktorý neprospieva situácii, v ktorej by do volieb išli rozdrobené a vzájomne rivalizujúce opozičné strany,“ myslí si strategický riaditeľ nemenovanej mediálnej agentúry József Gulyás.
„Je potrebná zmena,“ podčiarkol Budapešťan László Szamák. „Mám už 75 rokov a nikdy som nemal takýto život ako teraz. Toľko klamstva som nikdy nepočul. Opozícia by sa mala spojiť, aby keď terajšia vláda odíde, sa vytvoril systém, v ktorom nebudú tak vzdialení od seba bohatí a chudobní,“ dodal Szamák.
Fidesz by volilo vo februári 36 % voličov v Maďarsku
Maďarskú vládnu stranu Fidesz by vo februári volilo 36 percent voličov, o dve percentá viac ako v januári. Opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) by preferovalo 11 percent respondentov, jej podpora mierne klesla, vyplýva z aktuálnych výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Nézőpont. V januárových prieskumoch iných agentúr dosahoval Fidesz podporu 20-27 percent a MSZP 14-16 percent. Podľa Nézőpontu všetky opozičné strany stratili vo februári podporu. Výnimkou je ochranárska strana Politika môže byť iná (LMP), ktorú aj vo februári podporili dve percentá voličov. Ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik by volilo vo februári celkom 11 percent respondentov a Demokratickú koalíciu ľavicového expremiéra Ferenca Gyurcsánya iba jedno percento. Nézőpont zisťoval aj preferencie volebného hnutia Spolu 2014, ktorého spoluzakladateľom je expremiér Gordon Bajnai. Spolu 2014 podporilo šesť percent opýtaných. Za rastom popularity vládnej strany Fidesz možno hľadať vládne nariadenie o znížení cien energií pre domácnosti, pričom až 77 percent opýtaných uviedlo, že by si priali zníženie aj ďalších režijných nákladov domácností. Nerozhodných je 24 percent voličov, z nich polovica uviedla, že by si želala v nadchádzajúcich parlamentných voľbách v roku 2014 zmenu vlády. Spolu s nimi by MSZP, DK, LMP a hnutie Spolu 2014 dosiahli iba 32 percent hlasov, pričom tábor Fideszu predstavuje teraz 36 percent oprávnených voličov, konštatoval inštitút. Z opýtaných by v kresle premiéra preferovalo 37 percent Viktora Orbána, 15 percent Gordona Bajnaiho, po šesť percent predsedu MSZP Attilu Mesterházyho a predsedu Jobbiku Gábora Vonu, bývalého ľavicového premiéra Ferenca Gyurcsánya podporili štyri percentá opýtaných.
Anketa - Názory na hospodársku situáciu Maďarska
16. februára 2013 - (tasr)
Názory na hospodársku situáciu Maďarska sú rôzne. Vláda tvrdí, že za stav krajiny môže ľavicovo-liberálna vláda, ktorá zadlžila Maďarsko nad 80 percent HDP a že bolo potrebné urobiť radikálne systémové zmeny a dostať sa z pasce dlhu. Predseda vlády Viktor Orbán v týchto dňoch v reakcii na skutočnosť, že Medzinárodný menový fond (MMF) odmietol Maďarsku poskytnúť flexibilnú úverovú linku, vyhlásil, že všetky ukazovatele ekonomiky sa zlepšujú. Premiér z nich vyzdvihol bilanciu zahraničného obchodu a pokračujúci rast zamestnanosti. Preto podľa neho dohoda s MMF nie je nutná. „MMF sa sústreďuje iba na to, aby maďarská vláda zrušila bankovú daň, a aby sme viac zaťažili ľudí daňami. Čo iné môžeme očakávať od banky?” položil otázku predseda vlády, podľa ktorého sa v roku 2012 podarilo väčšinu pôžičiek splatiť tak, že Maďari si kúpili štátne dlhopisy, a teda financovali štát. „Vyplatí sa to aj maďarským gazdinkám - ak sa to vyplatí americkým miliardárom - takže nech si ony odložia zisk, a nie zahraniční finančníci,” dodal Orbán.
„Čo sa týka ekonomickej situácie Maďarska, domnievam sa, že je možné ju zreteľne vyjadriť číslami. Tieto čísla nie sú priaznivé, sme v podstatne horšej situácii, než som očakával. Podľa mňa dvojtretinová väčšina, ktorá v parlamente vznikla, mala všetky prostriedky na to, aby v danej hospodárskej situácii prijala opatrenia, ktoré by naštartovali rast maďarskej ekonomiky, to sa, žiaľ, nestalo,“ povedal v Budapešti v rámci miniankety TASR strategický riaditeľ nemenovanej mediálnej agentúry József Gulyás. „Príčinou toho je množstvo zlých procesov, počnúc pretvorením podnikateľského prostredia, strata dôvery investorov, vôbec posúdenie Maďarska v rámci Európskej únie nie je podľa môjho názoru dobré. Vláda sa uberala smerom, ktorý nebol podložený, prípadne premyslený. Rétoricky to znelo dobre, že otvárame sa východu a hľadáme nových partnerov, pritom v západnej Európe, alebo v severoatlantickom spoločenstve ako keby sme po sebe začali zatvárať brány. To podľa mňa nie je v poriadku,“ prezentoval svoj pohľad Gulyás.
„Hospodárska situácia krajiny je hrozná. Žijem relatívne dobre, ale ma poburuje, že takmer polovica obyvateľstva krajiny hladuje,“ povedala 62-ročná pracovníčka krajského vládneho úradu, ktorá si neželala byť menovaná. Poznamenala, že tento rok v júli bude musieť odísť do dôchodku, pričom by ešte rada zostala pracovať. „Napriek tomu, že pracujem vo vládnej inštitúcii, som tu, pretože považujem za poburujúce, čo sa tu u nás deje v prvom rade s chudobnejšími, ale aj s ekonomikou krajiny,“ povedala žena na mítingu opozičného volebného hnutia Spolu 2014 expremiéra Gordona Bajnaiho.
„Musím sa priznať, že dane platím čoraz menej, keďže som nezamestnaný, tak vlastne nemám z čoho platiť tie dane. Ekonomika Maďarska vieme, že napriek veľkej vládnej propagande, ktorá hovorí o strašných úspechoch, je naozaj vo veľmi zlom stave, ale už to roky pretrváva, takže ľudia by si mohli už aj zvyknúť na to. Teraz ako sa blížia voľby, chcú nám zlepšiť náladu tým, že režijné náklady vraj o desať percent zníži vláda,“ konštatoval Imrich Fuhl zo severomaďarských Mlynkov, kde žije početná slovenská menšina. „Rokovania s Medzinárodným menovým fondom a dianie okolo toho si obyčajní ľudia možno aj všímajú, ale prestáva to už ľudí baviť, berú to ako cirkus. Nie náhodou som spomínal, že čoraz menej ľudí sa chce zúčastniť volieb. Vládna propaganda sa pretlačila naozaj do všetkých verejnoprávnych médií, kto sleduje tieto, môže mať dojem, že jednak v Maďarsku je všetko v poriadku, lebo vláda tvrdí, že strašne úspešné je Maďarsko, jednak že tá opozícia ani nevie čo chce, nie je jednotná, ak sú nejaké správy o nej, tak tie sú väčšinou o tom, že nedokáže sa dohodnúť, nedokáže sa zjednotiť a takto nemá nijaké šance na to, aby terajšiu vládu - vraj najlepšiu na svete - zbavila moci“ - dodal Imrich Fuhl.
„Ekonomický vývoj v krajine, ten je strašný. Ekonomická politika - ja si myslím - nie je tak úspešná, ako vláda si myslí. Nie som spokojný, lebo veľa mladých ľudí musí odísť do zahraničia pracovať a s tým nie som spokojný vôbec. Ja som patriot, nechystám sa do zahraničia. Študujem na ELTE slovenčinu, jazyk, kultúru a národnostný odbor a plánujem ostať v Maďarsku. Rád by som pracoval v prospech Slovákov žijúcich v Maďarsku,“ vyhlásil ďalší Slovák žijúci v Maďarsku, 24-ročný predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondrej Kiszely.
„Hospodárstvo krajiny je veľmi zničené. Pracoval som v tlačiarni, teraz nevidím ani jednu. Všetko zlikvidovali. Nepáči sa mi to“ - povedal 75-ročný Budapešťan László Szamák.
Posudzovanie Maďarska vo svetových médiách sa zlepšilo
http://www.teraz.sk/zahranicie/volby-madarsko-usa-media/37754-clanok.html
Maďarská vláda predložila novelu kritizovaného mediálneho zákona
16. februára 2013 - (tasr)
Maďarská vláda predložila parlamentu novelu kritizovaného mediálneho zákona v zmysle dohody s Radou Európy (RE), informoval dnes maďarský denník Népszabadság. Návrh novely zákona, ktorý bol kritizovaný na rôznych európskych fórach, mení právnu normu v dvoch významných bodoch. Predsedu Národného úradu pre médiá a šírenie správ (NMHH) už nebude menovať predseda vlády, ale na jeho návrh prezident republiky. Premiér bude musieť pred menovaním konzultovať s odbornými organizáciami, ktoré majú predložiť návrh na obsadenie postu predsedu NMHH. Nový zákon sa však už nedotkne deväťročného mandátu Annamárie Szalaiovej, ktorú vymenoval premiér Viktor Orbán do tejto funkcie v roku 2010, poznamenáva Népszabadság. Na základe dohody s RE v novom zákone už nebude figurovať klauzula o povinnosti televízií a rozhlasových staníc informovať vo svojich spravodajských reláciách mnohostranne, aktuálne a vecne, ako to bolo uvedené v súčasnosti platnom zákone presadenom Orbánovou vládou, ale iba vyvážene. Podľa RE totiž pôvodne uvedené požiadavky môžu byť rôzne interpretované. RE sa maďarským mediálnym zákonom, voči ktorému vzniesla odborné i politické námietky, zaoberala už dva roky. Vlani síce parlament v reakcii na verdikt maďarského ústavného súdu zmenil viaceré ustanovenia zákona, nevzal však do úvahy postoje RE.
Haraszti: Veľké televízie sa v Maďarsku trasú o licencie
Maďarsko kontroluje médiá dôslednejšie než Putinovo Rusko
http://www.sme.sk/c/6705989/haraszti-velke-televizie-sa-v-madarsku-trasu-o-licencie.html
Maďarskí pedagógovia budú štrajkovať, nedohodli sa s vládou
http://www.hlavnespravy.sk/madarsko-pedagogovia-budu-strajkovat-nedohodli-sa-s-vladou/72471/
Na parlament vyvesili sikulskú vlajku, ako to požadoval Jobbik
http://www.teraz.sk/zahranicie/parlament-madarsko-volby-jobbik/37760-clanok.html
„Maďarské vládne strany zaujímajú iba hlasy zahraničných Maďarov“
18. februára 2013 - (tasr)
Maďarské vládne strany zaujímajú iba hlasy Maďarov zo Sedmohradska, preto prehlbujú napätie kauzou sikulskej vlajky. Vyhlásil uplynulý víkend v Bukurešti rumunský minister zahraničných vecí Titius Corlatean v reakcii na to, že v piatok 15. februára na priečelie maďarského parlamentu vyvesili vlajku Sikulov. Ako uviedlo internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság Corlatean v relácii rumunskej televízie vyhlásil, že maďarská vládna strana Fidesz manipuluje Maďarov žijúcich v zahraničí a v prípade vlajky Sikulov ju zaujímajú iba voličské hlasy sedmohradských Maďarov. Dodal, že za emóciami, ktoré sa v týchto dňoch prejavili v Maďarsku a za „obavami o osud zahraničných Maďarov” je obyčajná vypočítavosť. „Maďarských politikov, ktorí mávajú so sikulskou vlajkou, zaujíma iba tých 200.000-300.000 hlasov, ktoré môžu dostať od Maďarov žijúcich v Rumunsku - držiteľov maďarského občianstva. Budapešť jednoducho manipuluje sedmohradskými, vojvodinskými a slovenskými Maďarmi,” povedal rumunský minister. Corlatean označil za provokáciu, že v piatok z iniciatívy predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra vyvesili v rámci „národnej solidarity” vlajku Sikulov, ktorá spôsobila v uplynulých dňoch diplomatický rozruch medzi Maďarskom a Rumunskom. V parlamente vtedy zasadalo Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF), Kövér sa rozhodol využiť túto príležitosť na vyvesenie vlajky. Šéf rumunskej diplomacie vyjadril názor, že na maďarský krok zareaguje aj rumunský parlament. Zdôraznil, že vlajka Sikulov v podstate symbolizuje etnicky založenú autonómiu, čo je pre Rumunsko neprijateľné a podotkol, že územnú autonómiu je potrebné oddeliť od „prirodzeného nároku” na zachovanie identity. Rumunský minister vyjadril nádej, že tieto problémy bude možné vyriešiť prostredníctvom dialógu. Podpredseda maďarskej vlády zodpovedný za národnú politiku Zsolt Semjén v úvode piatkového KMKF vyhlásil, že používanie symbolov národných spoločenstiev je základným ľudským právom. Vicepremiér vyjadril vďaku všetkým samosprávam v Maďarsku, ktoré podobným spôsobom vyjadrili a ešte vyjadria solidaritu Maďarom v Sedmohradsku, ktorým používanie sikulskej vlajky nedávno miestne úrady v Rumunsku zakázali.
Fidesz: Vďaka opatreniam klesne inflácia, stúpnu dôchodky a mzdy
http://www.teraz.sk/zahranicie/fidesz-vdaka-opatreniam-klesne-inflac/37836-clanok.html
Socialisti vyzvali premiéra, aby opäť uviedol do prevádzky Malév
http://www.teraz.sk/zahranicie/malev-socialisti-premier-vyzva/37870-clanok.html
Orbán dobyje posledné bašty
16. februára 2013 - (Peter Morvay - Sme)
Dve inštitúcie ešte v Maďarsku bránia vláde Viktora Orbána uskutočňovať všetky svoje plány - Ústavný súd a Maďarská národná banka. Ale len do jari. Z pätnástich členov Ústavného súdu ich päť zvolil už súčasný parlament, v ktorom má strana Fidesz dvojtretinovú väčšinu a môže o ústavných sudcoch rozhodovať sama. Od nástupu druhej Orbánovej vlády sa- ústavnými sudcami stali len kandidáti vládnej strany. Na jar sa končí mandát dvoch ďalších členov súdu, ktorí dovŕšia maximálny povolený vek. O ich nástupcoch tiež rozhodne Fidesz. Strana však má svojich ústavných sudcov aj z predchádzajúceho parlamentného obdobia, keď sa ešte Ústavný súd obsadzoval po dohode opozičných a vládnych strán. Fidesz vtedy na Ústavný súd presadil aj ministra prvej Orbánovej vlády. S nástupcami končiacich ústavných sudcov bude mať Fidesz na súde bezpečnú väčšinu. Nemali by sa už preto opakovať prípady, keď Ústavný súd odmietne kontroverzné vládne zákony, ako sa to v januári stalo povinnej registrácii voličov podľa nového volebného zákona. Aby sa však Fidesz poistil, plánuje na zasadaní parlamentu budúci týždeň niektoré sporné ustanovenia zákonov, už odmietnuté Ústavným súdom, zapísať priamo do novej ústavy. Zároveň by obmedzil právomoci Ústavného súdu tak, aby sa už nesmel zaoberať tým, čo je v ústave. V ústave by sa tak ocitla povinnosť študentov vysokých škôl odpracovať si najprv doma dvojnásobok rokov venovaných štúdiu. Až potom by si mohli hľadať prácu v cudzine. Práve to bolo jedno z opatrení nového vysokoškolského zákona, ktoré vyhnalo maďarských študentov do ulíc. Ústavný súd však túto časť zákona zrušil. Začiatkom marca sa končí i mandát šéfa Maďarskej národnej banky Andrása Simora, s ktorým mala vláda permanentné konflikty. Práve Simorov odchod chcela vláda dosiahnuť pokusmi obmedziť nezávislosť národnej banky, pre ktoré sa dostala do konfliktu s Európskou komisiou. Nový šéf centrálnej banky sa stáva pre Fidesz dôležitým najmä pre budúcoročné parlamentné voľby. „Tento rok sa začne rozdávanie. Vlastne sa už začalo oživením nápadu na trinásty dôchodok,” povedal denníku Napi Gazdaság analytik Raiffeisen Bank Zoltán Török. K predvolebnému rozdávaniu však vláda potrebuje peniaze a už dlhšie sa špekuluje, že ich chce získať predajom devízových rezerv národnej banky. Podľa názoru maďarských médií i zahraničných analytikov sa novým šéfom centrálnej banky stane György Matolcsy, súčasný minister financií a hospodárstva. S ním sa spája tzv. neortodoxná ekonomická politika Orbánovej vlády. „Kandidáta na šéfa centrálnej banky oznámim deň pred koncom lehoty, aby sme sa vyhli sporom o jeho osobu,” povedal Orbán v januári.
Orbánovi stoja v ceste len dve prekážky, čoskoro ich odstráni
http://www.sme.sk/c/6704579/orbanovi-stoja-v-ceste-len-dve-prekazky-coskoro-ich-odstrani.html
Arogantná softdiktatúra - Orbánov predvolebný rok
18. februára 2013 - (Peter Morvay - Sme)
Dnes už je jasné, že snahu uzatvoriť dohodu s Medzinárodným menovým fondom hlásala Orbánova vláda, len aby získala čas a učičíkala trhy. Ťažko presne vyčísliť, koľko Maďarsko stojí chýbajúca dohoda s MMF. Orbánov bývalý minister financií minulý týždeň hovoril o 3,3 miliardy eur, o ktoré Maďarsko ročne zaplatí viac len preto, že ho bez dohody stojí viac financovanie vlastného štátneho dlhu. Druhotné náklady sú mnohonásobne väčšie - bez dohody trhy neveria v stabilitu maďarskej ekonomiky a bez dohľadu MMF nevidia žiadny dôvod dôverovať budapeštianskej vláde. Výsledkom je, že k našim susedom skoro úplne prestali prichádzať investície a horšie než Maďarsko sú na tom v Európskej únii už len Grécko, Cyprus a Španielsko - krajiny blížiace sa k štátnemu bankrotu. Pre Orbána je to však stále dobrá cena za to, že vyhrá budúcoročné voľby (dovtedy to ekonomika nejako vydrží). Aby ich vyhral, potrebuje mať voľné ruky, aby mohol štát vyžmýkať do posledného forintu, a takto získané peniaze rozhádzať na populárne opatrenia od budovania štadiónov cez trinásty dôchodok až po umelé, ústredne nariadené znižovanie výdavkov domácností za energie. Čiže žiadne záväzky, ktoré by ho nútili šetriť a rozumne hospodáriť, akým by bola aj dohoda s MMF. Aj keby tá dlhodobo vyšla Maďarsko oveľa lacnejšie, pomohla by mu skôr k stabilite, investíciám a k udržateľnému rastu. Lebo aj peniaze rozhádzané tento rok Orbánom budú musieť Maďari nakoniec splatiť. Len ich vyjdú oveľa drahšie a ako prídavok k nim získajú ďalšie roky života v skorumpovanej a arogantnej softdiktatúre.